http://www.oslovma.hu

Každoročne od roku 1995, keď Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) vyhlásila Deň Slovákov v Maďarsku myšlienkou, obsahom, programom i účasťou Slovákov zo všetkých žúp, v ktorých v Maďarsku žijú, za jedinečný a najväčší sviatok slovenskej menšiny, sa do jeho dejiska schádzajú stovky tých, ktorí s vervou a odhodlaním nesú zástavu reči ich predkov, úctu k pokoleniam Slovákov v Maďarsku a nádej na zotrvanie v slovenskosti. A to v prostrediach, ktoré zo slovenských menšín, diaspór a komunít azda najväčšmi boli vystavení rôznym formám asimilácie a s ňou nielen jazykovým, ale aj keresd02 kultúrno-mentálnym splynutím s väčšinovým maďarským národom. Nebolo tomu inak ani 1. júla 2017, keď svoj najväčší sviatok zorganizovala CSSM po prvý raz na území Budapešti - v jej XVII. obvode, v kedysi samostatnej slovensko-nemeckej dedine, v Kerestúri (Rákoskeresztúr). Na celodennom podujatí s pestrým a hodnotným programom sa zúčastnil aj podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka.
Na spoločné oslavy pricestovali stovky Slovákov z Békešskej, Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej, Komárňansko-Ostrihomskej, Novohradskej i Peštianskej župy. Materskú krajinu im pripomenula výstava 24 farebných fotografií Laca Struhára Magické Slovensko, ktorú otvorili v Osvetovom stredisku S. Vigyázóa. Po ekumenickej pobožnosti v miestnom evanjelickom kostole odovzdali vyznamenania CSSM Za našu národnosť dvom tohtoročným laureátom - dlhoročnej spolkovej aktivistke, kultúrnej pracovníčke a pedagogičke z Budapešti Zuzane Hollósyovej a za prínos v zachovávaní kultúrneho a duchovného dedičstva Ženskému speváckemu zboru z Kerestúra.
Po slávnostnej recepcii dejiskom ekumenickej pobožnosti bol Kostol kerestúrskeho evanjelického cirkevného zboru a. v., Slovo Božie kázali dištriktuálny biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku Slavomír Sabol a biskup Evanjelickej cirkvi a. v. v Maďarsku Tamás Fabinyi. Slávnostné zhromaždenie spolu s nimi požehnal keresd03 katolícky kňaz z Černovej Stanislav Brtoš, ktorý roky pôsobil medzi slovenskými katolíkmi v Maďarsku.
Po slávnostných prejavoch vedúcich predstaviteľov našej komunity a pozvaných hostí z rúk predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej prevzali vyznamenanie Za našu národnosť tohtoroční laureáti. Prestížnemu oceneniu Slovákov v Maďarsku sa môže tešiť bývalá slovenčinárka viacerých generácií v Sejdi a v budapeštianskej slovenskej škole, osvetárka, folkloristka, zakladajúca, dlhoročná predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti, v súčasnosti Slovenskej národnostnej samosprávy v XIII. obvode Budapešti, Zuzana Hollósyová. Ďalším tohoročným vyznamenaným na radosť hostiteľov veľkolepého sviatku je Slovenský ženský spevokol v Kerestúri, ktorý vlani oslávil 20. výročie svojho založenia.
keresd04 Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku aj v tomto roku pripravil tematický galaprogram s názvom „Kerestúrske hrdje ďjouke“, hlavným motívom ktorého tento krát boli Priadky, ako aj prehliadku ľudových odevov pripeštianskeho regiónu. Počas celodenného podujatia návštevníci si mohli vybrať aj z rôznych sprievodných podujatí, akým boli napríklad interaktívna výstava o zachovávaní tradícií v Kerestúre, alebo ľudovoumelecká a gastronomická prezentácia regionálnych stredísk ÚKSM, ako aj predstavenie činnosti inštitúcií CSSM.
Organizátori pripravili aj tvorivú dielňu, a to nielen pre deti, pritom bola zabezpečená možnosť návštevy Pamätného domu Bélu Bartóka, miestnej národopisnej a historickej zbierky v Dome Reneé Erdősovej, ako aj starého cintorína miestnych Slovákov. Účastníci z rôznych kútov Maďarska sa do večerných hodín zabávali na slovenskom bále, kde do tanca hrala Ľudová kapela Csibaj.

Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1313659235399716

Slováci v Kerestúri si napriek osudu zachovali identitu

keresd05 Slováci žijúci v Kerestúri, kedysi samostatnej slovensko-nemeckej dedine, ktorá je teraz súčasťou XVII. budapeštianskeho obvodu, si zachovali svoju identitu aj napriek ťažkému osudu. Z komunity jedinej ulice vznikla napokon slovenská samospráva, ktorá existuje dodnes. Uviedla to bývalá predsedníčka Slovenskej samosprávy v Budapešti Zuzana Hollósyová. „Kerestúrski Slováci sa dostali do Budapešti v roku 1950. Predtým to bola dedina, ktorú pripojili k Budapešti, ktorá sa musela rozšíriť. Pripojili sem viacero slovenských osád ako Cinkota a iné, tak sa dostal aj Rákoskeresztúr k Budapešti, čiže k Pešti. Potom o takých 20 rokov tu bola takzvaná 'buldozérová politika' - zbúrali celú slovenskú dedinu, jednu ulicu nechali, ostatných roztrúsili po celej Pešti do panelových domov a tým sa tá slovenská komunita roztrúsila. Slováci, ktorí zostali v tej jednej ulici, sa stretávali. V roku keresd06 1995 sme iniciovali, aby si založili slovenskú samosprávu, lebo ak založia, tak budeme mať toľko samospráv v Budapešti, že môžeme založiť samosprávu budapeštiansku,” priblížila Zuzana Hollósyová osud tamojších budapeštianskych Slovákov. Odvtedy podľa jej slov existuje táto komunita. Výrazný podiel na jej zachovaní má hlavne spevácky zbor, ktorý držal spolu všetkých Slovákov. „Často sme chodievali k nim, ako k takej komunite, ktorá si udržiava zvyky. Prišli sme na zabíjačku, od rána do večera sme tu boli všetci Slováci z okolitých obvodov. Chodili sme sem na Turíce. Raz za rok majú pri tejto príležitosti slovenskú svätú omšu. Oni sú väčšinou totiž katolíci,” dodala bývalá predsedníčka samosprávy budapeštianskych Slovákov. Ako pre spravodajcu TASR Ladislava Valacha zdôraznila, v Budapešti sa ešte nikdy nekonal Deň Slovákov v Maďarsku, vždy iba v regiónoch. „Veľmi sa tešili, že ho môžu usporiadať, lebo sú hrdí na to, že slovenčina tu ešte žije,” dodala. Zuzana Hollósyová pripomenula, že v Kerestúri museli zriadiť jazykový kurz, aby sa poslanci slovenskej samosprávy dokázali dorozumieť po slovensky. Odporučenie, aby tamojšie deti dávali rodičia do slovenských škôl, sa nepodarilo presadiť, ale založili aspoň tanečný súbor. „To sú potomkovia tých Slovákov, ktorí už nehovoria po slovensky, ale vedia, že patríme k slovenskej národnostnej menšine, vedia to deti a mládež, takže ja som spokojná,” podotkla Zuzana Hollósyová. Podľa jej slov v Peštianskej župe je najmenej 26 obcí, v ktorých sa slovenčina buď vyučuje, alebo keresd07 majú slovenskú samosprávu. „Kerestúrčania patria k tej komunite, kde nie je výučba slovenčiny. Nikdy sa teda neučili v škole slovenský jazyk. Po slovensky hovoria starší ľudia, teda vo veku nad 50 rokov. Mladí ale už nie, oni vedia možno iba to, čo sa naučili spievať a recitovať,” uzavrela bývala predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová. (tasr/uszz)

Zábery Imricha Fuhla

Vyznamenaní Za našu národnosť 2017

Zuzana Hollósyová

Zuzana Hollósyová pochádza z Pitvaroša. Celá jej rodina je spätá so slovenskou národnostnou kultúrou, hlavne v hudobnej oblasti. Strednú školu absolvovala na budapeštianskom slovenskom gymnáziu, kde sa aktívne zapájala do kultúrneho života školy. Bola oduševnenou a populárnou členkou tanečných súborov už od školského veku. Po skončení vysokoškolského štúdia začala vyučovať na základnej škole v obci Sejď (Sződ), kde založila tanečný súbor. Neskôr prešla do slovenskej školy v Budapešti, aj tu pokračovala v organizovaní mimoškolskej činnosti žiakov. Podieľala sa na založení školského tanečného súboru, z ktorého vyrástol tanečný súbor Prameň, a v súčasnosti účinkuje pod názvom Lipa. Z. Hollósyová bola zakladajúcou členkou Slovenskej samosprávy Budapešti, a ako jej predsedníčka sa stala hybnou silou slovenskej národnostnej činnosti v hlavnom meste. Veľké zásluhy má na tom, že pamätné miesto pri obci Blatnohrad (Zalavár) sa dostalo do povedomia nielen budapeštianskych Slovákov, ale aj Slovákov v celom Maďarsku, ako i na tom, že tam bolo umiestnené súsošie vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Z jej iniciatívy sa zrodili aj rôzne spoločenské organizácie, ako Klub slovenských dôchodcov a Budapeštiansky spevácky zbor Ozvena, ktorého vedúcou je doposiaľ. V rámci tejto keresd09 činnosti organizuje medzinárodné spevácke festivaly v Maďarsku a s Ozvenou sa zúčastňuje na rôznych vystúpeniach doma i v zahraničí. V súčasnosti aktívne pôsobí ako predsedníčka slovenskej samosprávy XIII. obvodu hlavného mesta a je členkou Kultúrneho a mládežníckeho výboru CSSM.

Slovenský ženský spevácky zbor v Rákoškerestúri

Slovenský ženský spevácky zbor vyvíja svoju činnosť zameranú na zachovávanie slovenských tradícií v XVII. obvode hlavného mesta, Kerestúri, už niekoľko desaťročí. Členky kolektívu zachovávajú prekrásny autentický slovenský kerestúrsky kroj, melódie a keresd10 piesne. Zbor oficiálne založili v roku 1996 pod vedením Evy Linkeovej Gácsiovej a vďaka húževnatej organizačnej práci Márie Epressovej a ďalších aktivistov. Spevácky zbor už v roku svojho založenia vyhral Súťaž v prednese ľudových piesní v Budapešti. Členky speváckej skupiny sú Slovenky, ktoré dobre poznajú históriu, tradície a slovenské ľudové piesne Kerestúru. Svojím kvalitným speváckym výkonom sa v uplynulých desaťročiach predstavili v celej krajine, ako aj za hranicami Maďarska. Bohatstvo kerestúrskych melódií a piesní je zaznamenané na dvoch CD-platniach. Zboru v roku 2015 udelilo Celoštátne združenie speváckych zborov, hudobných kapiel a folklórnych súborov (KÓTA) zlatú kvalifikáciu. Ženský spevácky zbor v Kerestúri patrí medzi najaktívnejšie spevokoly svojho regiónu. Úzko spolupracuje s miestnou slovenskou národnostnou samosprávou a okolitými slovenskými obcami, má vynikajúce kontakty s jednotlivými kultúrnymi telesami týchto lokalít a so slovenskými i maďarskými organizáciami pôsobiacimi v Maďarsku. Zásluhou zboru boli zavedené slávnostné slovenské sväté omše na Turíčny pondelok v miestnom katolíckom Kostole svätého kríža. V roku 2005 bol jedným zo zakladateľov Regionálneho spolku Slovákov okolia Pešti Dolina. Kolektív v spolupráci s Kultúrnym domom Sándora keresd11 Vigyázóa a s miestnymi organizáciami usporiadal pred piatimi rokmi I. Dedinský deň v Kerestúri, ktorý sa odvtedy stal tradičným podujatím obvodu.

Fotogaléria:
https://www.facebook.com/pg/oslovma/photos/?tab=album&;album_id=1313659235399716

Slávnostný prejav predsedníčky CSSM
Alžbety Hollerovej Račkovej

keresd12 Vážení prítomní! Dovoľte mi, aby som vás v mene hlavného organizátora Dňa Slovákov v Maďarsku, Celoštátnej slovenskej samosprávy, privítala na oficiálnej časti najväčšieho sviatku našej komunity.
Prvýkrát od ustanovenia nášho sviatku a jeho spojenia s dňom svätého Cyrila a Metoda, po dvadsiatich rokoch sa vraciame do hlavného mesta Maďarska. Do niekdajšieho hlavného mesta Uhorska, ktoré bolo v období dualizmu spoločným domovom príslušníkov národností obývajúcich Uhorsko. Slováci, ktorých tu bolo v roku 1880 25 a pol tisíc, tvorili približne 6,5% obyvateľstva. Spolu s obcami, ktoré boli k Budapešti pripojené v roku 1950 - medzi ne patril aj Kerestúr - žilo v roku 1900 v sedemsto tisícovej Budapešti 31 tisíc príslušníkov našej národnosti. Rodiaca sa metropola bola jedným z politických a duchovných centier Slovákov. Okrem velikánov maďarského národa tu pôsobili aj významné slovenské osobnosti, medzi nimi evanjelický kňaz, básnik a politik Ján Kollár, evanjelický biskup a spisovateľ Daniel Bachát, redaktor a politik Milan Hodža. Po rozpade Uhorska síce počet Slovákov výrazne poklesol, oslabili sa slovenské spolky a cirkevné zbory, ale po II. svetovej vojne sa mesto opäť stalo politickým, kultúrnym a vzdelávacím centrom našej národnosti. Od prijatia národnostného zákona v roku 1993 tu pôsobia aj obvodné slovenské samosprávy, Slovenská samospráva Budapešti, Celoštátna keresd13 slovenská samospráva a jej inštitúcie.
V období, keď listy histórie Slovákov v hlavnom meste boli popísané najhustejšie, Slovákmi obývané obce obklopujúce Budapešť ako perly na náhrdelníku žili vlastným životom. Medzi tieto kedysi samostatné lokality patril aj niekdajší Kerestúr. Ide o jednu z tých Slovákmi obývaných lokalít, ktoré mi utkveli v pamäti už pri mojej prvej návšteve. Ako som tou istou cestou ako účastníci dnešného dňa vchádzala do mestskej časti, čoraz menej som si vedela predstaviť, ako v tomto veľkomestskom, neosobnom prostredí môže existovať slovenská komunita. Zážitky ma inšpirovali, aby som svojmu článku v Ľudových novinách dala titul „Slovenská kultúra v tieni panelákov”.
Ale kam siahajú slovenské dejiny obce? Prví slovenskí kolonisti prišli do Turkami keresd14 spustošeného Kerestúru v rokoch 1725-1727 z Asódu a z novohradských majetkov rodiny Podmaniczkých. Z týchto rokov pochádza aj prvý záznam o Kerestúri v evanjelickom cirkevnom zbore v Cinkote. Prisťahovanie slovenského a maďarského obyvateľstva sa skončilo v roku 1760 a v druhej polovici 18. storočia sa v obci usadili aj Nemci. V krásnych veľkých záhradách, ktoré sa tiahli až po riečku Rákoš, pestovali šalát a inú zeleninu na trh, kam potom svoje produkty vozili na vozoch či nosili v batohoch. V rokoch 1777-79 mala obec 900 obyvateľov, 2/3 z nich boli evanjelici. Na veľkonočný pondelok v roku 1800 bol vysvätený ich prvý kostol, ale bohoslužby až do osamostatnenia sa cirkevného zboru v roku 1807 odbavoval cinkotský farár. Obec sa rozrastala a národnostné zloženie obyvateľstva sa neustále menilo. Na konci 19. storočia žilo v Kerestúri 1920 Slovákov, 508 Maďarov a 335 Nemcov. Slováci predstavovali takmer 68% obyvateľstva, kým Maďari tvorili 20, Nemci približne 12%. Slovenská väčšina ešte v roku 1907 zamietla farárovu iniciatívu, aby každú druhú nedeľu boli aj maďarské bohoslužby, ale po piatich rokoch sa návrh už podarilo presadiť. Dôvodom toho mohlo byť, že za dvadsať rokov sa pomer maďarského a slovenského obyvateľstva otočil: v roku 1910 sa zo 6700 obyvateľov obce k maďarskej národnosti prihlásilo už 4421 osôb, k slovenskej 1739 osôb a k nemeckej 462 osôb. Od roku 1924 boli v nedeľu ráno iba maďarské bohoslužby a popoludní striedavo raz slovenské a raz nemecké. Katolíci mali kostol od roku 1740, ktorý si keresd15 postavili za pomoci cirkvi. Kerestúr sa najprv stal fíliou ečerského cirkevného zboru, neskôr patril k Rákoščabe. Ku koncu 19. storočia sa kerestúrsky zbor čo do počtu rozrástol, čo spôsobovalo čoraz väčšie problémy, rovnako ako to, že farár neovládal slovenčinu. Veriaci žiadali od vedenia cirkvi, aby bol pre Kerestúr zamestnaný kaplán, ktorý hovorí po slovensky, to sa však podarilo len v roku 1906, keď prišiel do Rákoščaby nový farár aj kaplán ovládajúci slovenčinu. Po postavení školy a bytu pre kantora sa kerestúrski katolíci v roku 1916 dočkali toho, že sa do Kerestúru presťahoval kaplán. Výmena obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom sa obce výraznejšie nedotkla. Po jej pripojení k Budapešti v roku 1950 ďalším úderom pre slovenskú komunitu Kerestúru bola kolektivizácia poľnohospodárstva v 60. rokoch, zrovnanie pôvodnej dediny so zemou a v 70. rokoch keresd16 postavenie panelového sídliska s približne 8000 bytmi. Tí obyvatelia úhľadných prízemných domčekov, ktorí na to mali, si postavili alebo zakúpili domy v iných štvrtiach mesta, tí ostatní sa nasťahovali do ponúknutých panelových bytov. Podľa spomienok starých Kerestúrčanov pre mnohých to bola taká veľká trauma, že sa s ňou nedokázali zmieriť a pod vplyvom udalostí približne pätnásti prišli o životy.
Tunajšiu Slovač, ktorá bola v porovnaní s lokalitami vzdialenejšími od hlavného mesta vystavená rýchlejšej asimilácii, zmeny posledných desaťročí zdecimovali. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 bolo v XVII. obvode 138 Slovákov. O zachovávanie slovenského ducha sa v týchto neľahkých podmienkach od svojho založenia v roku 1994 stará slovenská samospráva. Pod vedením Evy Gácsiovej tu pôsobí ženský spevácky zbor, a slovenský folklór, piesne a tance si osvojujú aj príslušníci mladej generácie.
Slovenské národnostné samosprávy na základe splnomocnenia zakotveného v národnostnom zákone berú na seba čoraz viac úloh, a to nielen v oblasti zachovávania tradícií a pestovania kultúry. Na plnenie týchto úloh, aj vďaka úspešnej činnosti parlamentného Výboru pre národnosti v Maďarsku, prideľuje štát čoraz viac finančných prostriedkov. V posledných rokoch, po celoštátnej slovenskej samospráve, ktorá má na poli prevádzkovania školských zariadení už vyše 10-ročné skúsenosti, čoraz viac miestnych slovenských samospráv si uvedomuje svoju zodpovednosť za zachovanie a rozvíjanie výučby slovenského jazyka a iniciuje prevzatie keresd17 výchovno-vzdelávacích inštitúcií do svojej prevádzky. V súčasnosti má slovenská národnosť dve takéto inštitúcie, v Alkári a v Níži. V záujme záchrany malých škôl s vyučovaním slovenského jazyka v budúcnosti počítame s preberaním ďalších inštitúcií do prevádzky miestnych národnostných samospráv.
Celoštátna slovenská samospráva pripisuje mimoriadny význam riešeniu pretrvávajúcich problémov slovenského národnostného školstva, počnúc materskými školami až po univerzity. Do prípravy strategického dokumentu, ktorý určí školskú politiku CSSM v nasledujúcich rokoch, boli zapojení odborníci a k návrhu dokumentu sa v rámci spoločenskej diskusie mohli vyjadriť aj slovenské organizácie a samosprávy. Koncepciu rozvoja slovenského výchovno-vzdelávacieho systému s názvom Náš kompas schválilo Valné keresd18 zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy koncom mája tohto roka. Poslaním školského systému podľa tohto dokumentu je odovzdávanie znalosti slovenského jazyka žiakom a vypestovanie ich vzťahu k slovenskej komunite v Maďarsku. V záujme tohto cieľa bude nevyhnutné modernizovať obsah a metódy vyučovania a vypracovať moderné učebnice a učebné pomôcky. Veľký dôraz sa musí klásť aj na prípravu a systematické doškoľovanie pedagógov. Pri plnení vytýčených cieľov sa chceme spoliehať na pomoc kompetentných úradov v Maďarsku a na Slovensku. Od našej materskej krajiny potrebujeme pomoc v prvom rade pri vytváraní slovenského jazykového prostredia pre naše deti a pedagógov, či už formou pobytov na Slovensku, alebo vysielania väčšieho počtu hosťujúcich učiteľov do škôl.
Z pohľadu výchovy pedagógov pre naše školy majú mimoriadny význam dve slovenské gymnáziá pôsobiace v Békešskej Čabe a Budapešti. Obe školy čakajú svojich budúcich zverencov vynovenými priestormi a ponúkajú kvalitné vzdelanie. Svedčí o tom fakt, že čoraz viac absolventov našich gymnázií pokračuje v štúdiu na keresd19 Slovensku, že čabianske gymnázium sa z hľadiska pridanej pedagogickej hodnoty zaradilo medzi 50 najlepších inštitúcií v Maďarsku a peštianske gymnázium od septembra otvára nultý ročník, zameraný na výučbu slovenského jazyka.
Celoštátna slovenská samospráva v najbližších mesiacoch pripravuje kampaň na propagovanie výučby slovenského jazyka a dvoch našich gymnázií. Naším cieľom je, aby sme presvedčili rodičov o užitočnosti štúdia slovenčiny, označovanej aj ako „esperanto slovanských jazykov“. Pri sprostredkúvaní informácií rodičom počítame s pomocou vás všetkých, ktorí ste aktívni v slovenských spolkoch a samosprávach. Urobme všetko v záujme toho, aby sa na podobných oslavách, ako je táto dnešná, mal kto stretávať aj o 25 alebo 50 rokov! Je to naša spoločná zodpovednosť!
Ďakujem vám za pozornosť!