Zhodné motívy v ruských a tirpáckých poverách
Je treba konštatovať, že popri jazyku majú v živote etnika dôležitú úlohu aj tradície, zvyky a povery, ktoré často prežívajú jazykové zmeny. Názorným príkladom toho sú práve zvyky a povery tirpáckych Slovákov žijúcich na sálašoch v Níreďháze. Pritom tieto zvyky a povery poukazujú na mnohé zhodné črty so svetom ruských povier. Slováci, ktorí sa prisťahovali na Dolnú zem začiatkom 18. storočia, si priniesli určitý spôsob života, ktorý môžeme označiť aj za systém tradícií. V živote slovenských osadníkov - pastierov bol bytostne dôležitý rožný statok, ktorý určoval ich majetkové postavenie a osud. Povery súvisiace s rôznym statkom 
teda zohrávajú dôležitú úlohu v poverovom svete tirpáckej Slovače, podobne ako je tomu u Rusov. Tieto povery sa v prvom rade viažu k chorobám statku, jeho liečeniu a ošetrovaniu. Podľa ľudovej viery záhubu kráv spôsobuje konanie zlomyseľných ľudí. Najznámejšou formou tejto činnosti v slovenských poverách bolo urieknutie. Tento motív sa vyskytuje aj v ruských ľudových poverách, čo potvrdzujú nasledujúce porekadlá: Čierne oči sú nebezpečné. Vystríhaj sa ľudí s čiernymi a tmavými očami. M. Markuš uvádza, že všeobecne schopnosť urieknutia pripisovali ľuďom so zrasteným obočím, ktorých zároveň považovali za bosorákov. Tirpácka gazdiná počas dojenia nikoho nepustila do stajne, aby neuriekol kravu. Spomenutú poveru pripomína aj zbierka Prísloví ruského ľudu V. I. Dala: Zbytočné oko pri dojení škodí krave. Urieknutie liečili vodou, do ktorej vhodili zuhoľnatené zvyšky spálených kukuričných šúľkov a cirokových prútov z metly. Podľa jednej našej informátorky bosorky vedeli nielen uriecť statok, ale ho aj uzdraviť. Bosorka dokázala zavčas ráno pozbierať do plachty rosu a vyžmýkaním šiat premeniť ju na mlieko...
K lastovičke hniezdiacej v maštali sa viaže nasledujúca povera: ak lastovičku zabijú a hniezdo jej strhnú, krava 
dá krvavé mlieko. Aj ruská ľudová povera ochraňuje lastovičku: Strhnúť lastovičie hniezdo je zločin.
Hasenie požiaru, ktorý spôsobil blesk, je aj podľa ruskej povery možné iba kravským mliekom, voda je tu neúčinná: Bleskom zapálený požiar sa hasí mliekom od čiernej kravy. Tento zvyk poznali a uplatňovali v stredoveku aj v Nemecku.
Urieknutie ohrozovalo podľa Tirpákov nielen zvieratá a ich mláďatá, ale aj deti v kojeneckom veku. Podľa ruskej povery urieknutie dieťaťa liečili vodou, do ktorej nasypali popol. K liečivej vode, ktorú uplatňovali Tirpáci, sa pripájalo aj vyčítanie, ktoré symbolizovalo magické účinky pahreby.
Na bosorky sa vzťahuje povera o dvoch metlách, umiestnených vedľa seba, ktoré v tejto konštelácii znamenajú nebezpečie. O tomto nebezpečí sa zmieňuje aj ruské príslovie, podľa ktorého v jednej izbe neslobodno zametať dvojakými metlami, inak sa bohatstvo rozhádže.
Podobné spoločné črty objavíme aj v poverách súvisiacich s jednotlivými dňami týždňa.
Príslušné ruské príslovia hovoria: Pondelok a piatok sú ťažké dni. V pondelok, v stredu a v piatok nezačínaj žiadnu prácu. V piatok ľudia neorú a ženy nepradú. Povera súvisiaca s piatkom je dodnes živá v kruhu níreďházskych Slovákov a Tirpáci sa tohto zvyku dôsledne pridržiavajú.
Z jednotlivých denných období je u Tirpákov mimoriadne dôležitý západ slnka. S podobným javom sa stretávame aj v ruských poverách. Spomenutá zbierka V. I. Dala uvádza: Po západe slnka chlieb a peniaze sa 
nepožičiavajú. Ak na noc vysypeš smeti za prah, zdochnú kravy. Tirpácka tradícia zakazovala vynášať pozametané smeti po západe slnka, lebo to znamená nešťastie, z domu sa vynesú pletky a šťastie. Večer sa nesmela vynášať ani podstieľka spod statku.
Povery sa pripájajú aj k Mesiacu. Totožná je povera viažuca sa k novu. Vtedy (podľa ruského príslovia) neslobodno ukazovať prázdnu peňaženku, inak navždy zostane prázdna. Ľudia na sálašoch mali pri pohľade na nový mesiac zaštrngať peniazmi a povedať: Niekto rastie, 
niekto skape. Tento zvyk je rozšírený i medzi sarvašskými Slovákmi.
Viaceré spoločné rysy badáme v tirpáckych a ruských poverách súvisiacich so smrťou a pohrebom. Zvesť o smrti signalizuje u Tirpákov vytie psa, hlas kuvika a svätý obraz, ktorý spadol zo steny. Paralelné sú znamenia v ruských poverách: Ak pes zavýja smerom k zemi (dolu), oznamuje smrť. Ikona, ktorá spadne zo steny na zem, tiež predpovedá mŕtveho.
Prvky s podobnými črtami nájdeme aj medzi zvykmi súvisiacimi s narodením. Podľa tirpáckych zvykov šestonedieľka tri týždne nesmie opustiť dom. Nechty novorodeniatka nestrihajú nožnicami, ale ich musí 
obhrýzť matka. Podľa ruských zvykov: Kojencove nechty a vlasy sa nestrihajú jeden rok.
Veľmi zaujímavé sú povery vzťahujúce sa na veštenie pohlavia dieťaťa, ktoré sa má narodiť. Ako podľa ruských, tak i podľa tirpácko-slovenských povier, pohyb tela (tehotnej ženy) vpravo znamená príchod chlapca, zatiaľ čo pohyb vľavo predznamenáva narodenie dievčatka. Podľa tirpáckeho zvyku neslobodno bozkávať, tvár dieťatka, ani mu ukazovať zrkadlo, lebo bude bojazlivé. Totožnosť zvyku je badateľná v ruskom prípade: Dieťatko neslobodno bozkávať, inak dlho ostane nemé.
Okrem už spomenutých povier totožné motívy nachádzame aj v tematike znamení. Ak sliepka zakikiríka, privedie to nešťastie do domu. Táto povera je živá aj medzi sarvašskými 
Slovákmi. Podľa tirpáckej ľudovej tradície umývajúca sa mačka ohlasuje hosťa. Aj jednotlivé veci predznamenávajú príchod hosťa: Ak spadne chlieb alebo lyžica, hladný hosť sa blíži k domu. Znamenia o príchode hosťa sa vyskytujú aj v spomenutej Dalovej zbierke: Mačka sa umýva, privoláva hostí. Ak chlieb alebo lyžica spadne, hosť sa ponáhľa do domu. Mnohé podobné zamenia sa viažu aj k jednotlivým častiam tela. Podľa slovenskej povery ak sa na nechte objavia biele fliačky, dotyčný dostane dar. Fľaky na nechte - dostaneš dar - hovorí ruské porekadlo. Svrbenie oka predpovedá radosť alebo zlú správu. Koho svrbia ústa, ten bude bozkávať - zhodne vypovedá tirpácko-slovenská i ruská tradícia.
Imrich Pacsai
(Text štúdie je krátený a redakčne upravený)