O výzvach Slovákov v Maďarsku v roku 2015
Predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková na pracovnej návšteve u predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka ● Ťahať jedným smerom a akceptovať vzájomnú otvorenosť a tolerantnosť ● Aby výhody vyplývajúce z existencie systému inštitúcií CSSM pociťovali Slováci aj v najvzdialenejších kútoch Maďarska
V pracovnom finiši uplynulého roku zavítala na pracovnú návštevu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Alžbeta Hollerová Račková, ktorá sa ujala funkcie predsedníčky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) po úspešných voľbách na jeseň 2014. Na pôde ÚSŽZ ju prijal jeho predseda Igor Furdík, ktorý s novou predsedníčkou CSSM zotrval v obsažnej debate o kľúčových úlohách a výzvach, ktoré v roku 2015 stoja nielen pred novým vedením najvyššieho voleného zboru slovenskej národnostnej menšiny v Maďarsku, ale najmä v napĺňaní zámerov v posilňovaní slovenskosti v tradičných mestách a obciach, v ktorých v Maďarsku žijú Slováci a ich potomkovia v niekoľkých generáciách.
Igor Furdík sa zaujímal o formovanie novozloženej CSSM, ako aj o komunikáciu miniparlamentu Slovákov v Maďarsku s predstaviteľmi ďalších celoštátnych samospráv 12 národností, ktoré v krajine žijú. V tomto kontexte sa A. Hollerová Račková pozitívne vyjadrila o rozvíjajúcej sa spolupráci s doterajším dlhoročným predsedom CSSM Jánom Fuzikom, ktorý v súčasnosti ako slovenský hovorca v najvyššom zákonodarnom zbore Výboru národností žijúcich v Maďarsku aj predsedá. Podľa slov A. Hollerovej Račkovej poctou, uznaním a zároveň aj rešpektovaním slovenskej národnostnej menšiny bola aj skutočnosť, že si práve ju zvolili šéfovia ostatných národnostných menšín v Maďarsku do čela Združenia celoštátnych národnostných samospráv (ONÖSZ). V tejto svojej novej úlohe sa povolaním žurnalistka a niekdajšia šéfredaktorka týždenníka Slovákov v Maďarsku Ľudové noviny predstavila už v predvianočnom čase 2014 počas prijatia čelných predstaviteľov národnostných menšín 
prezidentom Maďarska Jánosom Áderom.
Pre Alžbetu Hollerovú Račkovú, jej najbližších spolupracovníkov, ale aj pre slovenské občianske organizácie a samosprávy v regiónoch, župách, mestách a obciach, jednoducho pre všetkých Slovákov v Maďarsku - ako šéfka CSSM zdôraznila v poldruhahodinovej debate s predsedom ÚSŽZ Igorom Furdíkom - je rok 2015 obrovskou výzvou. CSSM v ňom totiž oslávi svoje 20. „narodeniny“, ktoré sú veľkou motiváciou k napĺňaniu nových mét - tak v oblasti vzdelávania v slovenskom jazyku v školách, v aktivitách spolkov, organizácií a inštitúcií, ako aj v ďalšom šírení kultúrnych hodnôt a tradícií Slovákov v Maďarsku a zveľaďovaní ich duchovného odkazu - a to všetko v sebareflexii nádejí a oživotvorenia národného povedomia Slovákov v Maďarsku, s odhodlaním sa desaťročia boriacich a odolávajúcich (so striedavými úspechmi v závislosti od sily „slovenskej stopy i ducha“ v tom-ktorom regióne či meste alebo obci, ako aj od dosahu vnuknutí kľúčových osobností - vytrvalých Slovákov presvedčených o správnosti veci a aj splácania podlžnosti hrdým predkom) rôznym formám asimilačných vplyvov väčšinového prostredia, jazyka a kultúry.
V týchto súvislostiach Alžbeta Hollerová Račková v rozhovore s Igorom Furdíkom nemohla obísť kľúčové východiskové atribúty, ktoré budú v roku 2015 pre slovenskú národnostnú menšinu v Maďarsku v dosahovaní nových kvalitatívnych horizontov určujúce. V reflexii sa preto vrátila k priebehu roku 2014, ktorý si podľa jej slov zasluhuje v prípade Slovákov v Maďarsku prívlastok „dlhý“. Aby sme myšlienky novej predsedníčky CSSM na túto tému priblížili plastickejšie a v zhutnenom formáte, dovolíme si Alžbetu Hollerovú Račkovú citovať z jej prívetu k Slovákov v Maďarsku, ktorým sa na nich obrátila v týždenníku Ľudové noviny:
- Na jar, v parlamentných voľbách, si Slováci v Maďarsku prvýkrát vo svojej histórii mohli zvoliť svojho parlamentného zástupcu, ktorý sprostredkúva ich nároky, žiadosti zákonodarnému zboru našej vlasti. Napriek všetkým nedostatkom tohto systému je to kvalitatívne nová úroveň účasti národností žijúcich v Maďarsku v politickom živote, takisto ako bolo onoho času vybudovanie systému národnostných samospráv. Kým podmienky na zakladanie volených zborov národností vytvoril zákon o právach národných a etnických menšín z roku 1993, na riešenie parlamentného zastúpenia sme čakali od prijatia ústavy, ktorá bola schválená v euforickej atmosfére obdobia veľkých politických a spoločenských 
zmien. (...) V uplynulých dvadsiatich rokoch sme boli svedkami viacerých pokusov na odstránenie protiústavného stavu, ale riešenia sme sa dočkali až teraz. Politickej elite pri hľadaní vhodného riešenia spôsoboval najväčší problém nízky počet príslušníkov národností a ich nízky pomer v rámci všetkých voličov. Tieto faktory boli aj príčinami toho, že v zákonodarnom zbore namiesto plnoprávnych parlamentných poslancov všetky národnosti majú hovorcov bez hlasovacieho práva. Noha do dverí však bola vložená. (...) Vznikol parlamentný výbor národností žijúcich v Maďarsku, ktorý sa s veľkým elánom pustil do práce a v uplynulých mesiacoch sa mu podarilo presadiť niekoľko návrhov. Hádam najväčším výsledkom, na ktorom sa výbor podieľal, bolo výrazné zvýšenie finančných prostriedkov na fungovanie národnostných samospráv a inštitúcií celoštátnych volených zborov. Vďaka tomu sa v roku 2015 zlepšia podmienky fungovania zborov, ktoré v uplynulom desaťročí vzali na seba veľa úloh, pričom finančné zázemie ich činnosti dlhé roky stagnovalo.
Alžbeta Hollerová Račková v hodnotiacom aspekte, s ktorým počas návštevy ÚSŽZ oboznámila aj jeho predsedu Igora Furdíka zdôraznila, že rušný rok 2014 má za sebou celá slovenská komunita aj v oblasti národnostných samospráv. V októbri si zvolili miestne a regionálne, ako aj celoštátnu samosprávu. Tiež prvýkrát v histórii národnostných samospráv župné samosprávy (vrátane budapeštianskej) a celoštátnu samosprávu volili všetci občania, ktorí sa prihlásili do zoznamu voličov danej národnosti. Slováci boli vo voľbách mimoriadne aktívni. V zozname voličov figurovalo 12 211 osôb, pričom volieb sa zúčastnilo 8 771 voličov. To znamená, že účasť v celoštátnom meradle prevyšovala 71 %, ale našla sa aj obec - Ambrózka v Čongrádskej župe -, kde bola účasť takmer 100-percentná!
Z údajov o aktivite príslušníkov slovenskej národnosti v Maďarsku vo voľbách vyplývajú podľa predsedníčky CSSM minimálne dve veci: „Slováci v Maďarsku pripisujú národnostným samosprávam ako zborom na presadzovanie ich záujmov na rôznych úrovniach veľký význam. Ich vysoká podpora upevňuje legitimitu volených zborov a zároveň zvyšuje zodpovednosť poslancov týchto samospráv, čo si iste uvedomujú. Od 
založenia prvých miestnych národnostných samospráv uplynulo v roku 2014 dvadsať rokov a v roku 2015 oslávi svoje 20. „narodeniny“ aj CSSM. Do tretieho desaťročia svojej existencie vstupuje náš najvyšší volený zbor tak, že sa mu darí napĺňať svoje poslanie: budovanie kultúrnej autonómie Slovákov v Maďarsku. Činí tak preberaním a zakladaním kultúrnych a školských inštitúcií do svojej prevádzky.“
Alžbeta Hollerová Račková vníma citlivo, že život je zmena. Podľa nej je prirodzené, že zmeny neobchádzajú ani Slovákov v Maďarsku. A tak aj preto v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že by CSSM v budúcnosti nemala pred sebou nijaké nové úlohy. Na túto tému hovorí: „Pod vplyvom neustálych zmien, ktoré prebiehajú okolo nás, okrem udržiavania a rozvoja našich inštitúcií budeme musieť riešiť aj celý rad ďalších úloh. Ak ich mám spomenúť heslovite, určite by som uviedla prípravu slovenských pedagógov - od učiteľov materských škôl až po gymnáziá -, riešenie problémov škôl, kde sa vyučuje slovenčina ako predmet, posilnenie slovenskej občianskej sféry, podporovanie rôznych foriem výučby slovenského jazyka (pre mládež i dospelých), ako aj pomoc pri riešení sociálnych problémov príslušníkov našej národnosti.“
Igor Furdík v závere plodnej debaty na pôde ÚSŽZ podporil prianie novej predsedníčky CSSM Alžbety Hollerovej Račkovej, ktorým oslovila Slovákov v Maďarsku: Aby výhody vyplývajúce z existencie systému inštitúcií CSSM pociťovali Slováci aj v najvzdialenejších kútoch Maďarska a aby v záujme spoločných cieľov dokázali spojiť svoje sily. A zaželal jej veľa odhodlania do predsavzatí, ktoré A. Hollerová Račková proklamuje slovami: „Šance na dosiahnutie tak potrebných výsledkov máme iba vtedy, ak budeme ťahať jedným smerom a budeme akceptovať vzájomnú otvorenosť a tolerantnosť!“