Neznáme zo života a diela maglódskych Lániovcov
Ján Jančovic: Slovenský život v okolí hlavného mesta Uhorska ● Z trezoru starých tlačí ● Maglódski Lániovci ● V 18. storočí slovenskí evanjelici tvorili väčšinu obyvateľstva Maglódu ● Zberateľ slovesností z asódskej doliny ● Ján Láni: Knižečka obsahujíci v sobe veci divné a kunštovné ● Dôstojný pokračovateľ rodu
Slovenský život v okolí hlavného mesta Uhorska
Z trezoru starých tlačí
V evanjelických Slovákmi osídlených obciach a mestách v okolí Budapešti (bývalá Peštianska stolica, neskôr župa) a rovnako aj v samotnom hlavnom meste Uhorska pôsobili, narodili sa a tiež umreli viacerí významní Slováci, medzi nimi spisovatelia, básnici, historici, 
národní buditelia. Spomeniem len niektorých z mnohých. Napríklad v Ďurke a v Alberti pôsobil Samuel Tešedík starší; Jači Bohuslav Tablic; Asóde Pavol Jozeffy; Cinkote Juraj Ribay, Pavol Valaský, Ján Šalamún Petian, Pavol Jozeffy; Pilíši Pavol Michalko, Viliam Figuš Bystrý; Maglóde Ján Hrdlička, Martin Klanica; Bíni Žigmund Paulíny Tóth; Irši Michal Martíni. Rodiskom národného buditeľa, publicistu a učiteľa Štefana Koreňa je Domoň (1805), historika a učiteľa Jána Brezníka Iklad (1815), spisovateľa Žigmunda Paulínyho Tótha Bíň (1750) jazykovedca Štefana Jančoviča Alberti (1811) spisovateľa Ondreja Seberíniho (1824) a zberateľa slovesností Jána Lániho Maglód (1793), spisovateľa Jána Geguša Pilíš (1793), spisovateľa Michala Elefanta (1816) a Štefana Kvasa Asód. Pre viacerých sa miesto pôsobenia stalo aj miestom úmrtia. Tak napríklad spisovateľ Pavol Michalko (1825) a Michal Martíni umreli v Irši (1853), a člen Učenej spoločnosti banského okolia Ján Hrdlička v Maglóde (1810). Takmer všetci pôsobili ako evanjelickí farári a učitelia.
Maglódski Lániovci
Samostatné miesto si v tomto príspevku zaslúži od začiatku 18. storočia Slovákmi osídlený Maglód, ktorého 
rodiskom a pôsobiskom je aj rod Lániovcov. Nie je známe, skadiaľ sa táto rodina do okolia Pešti z terajšieho Slovenska v prvých rokoch osídľovania Maglódu Slovákmi prisťahovala. Známi Lániovci na Slovensku (Zachariáš, Daniel, Dávid, Eliáš, Gregor) boli už koncom 17. storočia náboženskí spisovatelia, cirkevní hodnostári a pochádzali z Turca (Mošovce, Háj), ďalší z Trenčína (Juraj), Vrboviec (Michal), Gemeru (Pavol) a dá sa predpokladať, že pôvodní maglódski Lániovci ako želiari - remeselníci nemajú tento pôvod. Oni do Maglódu prišli ako poddaní na začiatku druhej vlny sťahovania Slovákov do týchto končín Uhorska. Prví evanjelickí Slováci prišli sem už v rokoch 1701-1705, ktorých priviedli 
zemepáni Fáyovci a Pavol Ráday. V roku 1703 sa tu spomína evanjelický farár Satelites a roku 1706 Samuel Nikléci st. Podľa súpisu obyvateľov z rokov 1715 a po roku 1720 sa tu už slovenskí poddaní nachádzajú vo väčšom počte. V roku 1715 bolo tu 15 poddaných, roku 1728 55 poddaných. Predpokladá sa, že mnohí z nich ušli veľmi skoro aj stadiaľto a našli svoje trvalé bydlisko na Dolnej zemi. Celé 18. storočie tu slovenskí evanjelici tvorili väčšinu obyvateľstva. Zaujímavý je údaj, že koncom 18. storočia tu bolo veľa želiarov, až 123 na 28 roľníkov. Roku 1760 bývalo tu 102 poddaných. Literárny historik Rudolf Brtáň v jednom článku, kde spomína aj zberateľa slovesností Jána Lániho, uvádza neisto, že maglódski Lániovci by mali pochádzať zo Šariša, ale ako je známe, v čase sťahovania Slovákov na Dolnú zem, Šarišania neprechádzali týmto, pre nich asymetrickým koridorom.
Zberateľ slovesností z asódskej doliny
Zberateľ slovesností, evanjelický farár Ján Láni (Lányi, Lány) sa narodil roku 1743 a miesto jeho narodenia sa neuvádza v žiadnej encyklopédii. Podľa niektorých útržkovitých poznatkov jeho otec bol remeselníkom, 
podobne ako ďalší dvaja otcovi bratia, z ktorých jeden žil v Maglóde a druhý v neďalekom Bíni. Ján Láni bol po štúdiách evanjelickým farárom v Maglóde, Moravskom Lieskovom a v rokoch 1785-1824 farárom v Ratiboři na Morave. Počas pôsobenia v Maglóde a v Moravskom Lieskovom zbieral a zapisoval do dvojzväzkového rukopisného zborníka, zviazaného do koženého obalu texty, ktoré z väčšej čiastky pochádzajú z Maglódu, zo západného Slovenska a v malej časti z Česka. Má názov Knižečka obsahujíci v sobe veci divné a kunštovné. Zborník písaný prevažne v slovakizovanej češtine (bibličtine) ako jediný na Slovensku, je uložený v Univerzitnej knižnici v Bratislave. Prvý zväzok zborníka obsahuje okrem slovenského a českého textu aj dvadsaťosem strán tlače latinského textu, osem strán tlače maďarského textu, tri strany maďarského a jednu stranu latinsko-maďarského textu piesne a slovenskú prózu (magické recepty a paškvily). Druhý zväzok obsahuje slovenskú poéziu, veľká časť je venovaná slávnostným gratulačným veršom jednotlivcom, svadobným dialógom; ako i prózu s formulami pri pytačkách, sobáši, radostníku, ako sa tento zvyk uplatňoval v evanjelickom Maglóde. Poézia je v zborníku uvedená v dvoch cykloch - Písní márnotratných a Písniček novotných. Z ľudovej poézie v zborníku nachádzame piesne ľúbostné, erotické, žartovné, balady, variácie vojenských piesní a krátke popevky. V druhom zväzku na strane 159 Ján Láni napísal text, ktorý sa podľa všetkého vzťahuje na svadbu svojich rodičov, ktorá sa konala rok pred jeho narodením:
Actus aneb žartovná rozprávka ku okrášlení svadebného veselí sporádané 14. 1. 1742.
Keď statočný mládenec Samuel Lany v kumšte krajčírskem dobre zbehlý paholek byl rosklinul staro samotný a stupujúci do stavu manželského, pojímal seba i studom a s mnohými cnosťami ozdobený Pannu Evu Pavlíny za vernú a úprimnú manželku, v tom stojíce jeden v Asódské doline, který od ženícha nazvan byl Sprostim Prítelem. (Rozprávka pokračuje do konca 171 strany).
Tento text prezrádza, že otec sa menoval Samuel a matka Eva, rodená Paulíniová. A tiež aj to, že otec sa venoval krajčírskemu remeslu. Keďže svadba sa konala v Asódskej doline, čo mohlo byť rovnako v Asóde ako v Maglóde, je isté, že Ján Láni sa roku 1743 narodil, najpravdepodobnejšie už v Maglóde a nie niekde na terajšom Slovensku.
V niektorých textoch o sobášoch konkrétnych maglódskych rodín si môžeme aj dnes pripomenúť priezviská rodín, ktoré v Maglóde dodnes pretrvávajú. Na strane 115 je uvedená pýtačka, kde mladoženích Matej Potočka pýta od Juraja Severa jeho dcéru Anču. Podobne tak pýta svoju milú ženích Michal Bocko, ako aj Ján Valaský. Na strane 121 nachádzame pod názvom Kratochvílne verše roku 1772 texty, pri ktorých sa spomína advokát Ján Demian, ktorý mal verše venovať svojmu kolegovi Karolovi Konrádymu, ktorý mal svadbu s urodzenou Julianou 
Mikovíniovou.
Pri listovaní a čítaní textov zborníka som zistil, že koniec druhej časti je písaný iným typom písma a tým aj to, že časť zborníka vypĺňal svojimi textami aj jeho synovec Ján Láni. Keďže jeho strýko, ratibořský farár Ján Láni bol bezdetný, pozval si svojho synovca, vyštudovaného evanjelického farára roku 1821 za svojho kaplána. Zberateľ slovesnosti, autor dvojzväzkového zborníka, farár v Ratiboři Ján Láni 1. januára 1824 zomrel. Jeho nástupcom sa stal jeho synovec.
Dôstojný pokračovateľ rodu
Pokračovateľ strýkovho diela, evanjelický farár Ján Láni (Lányi, Lány) sa narodil 22. mája 1793 v Maglóde. Jeho otcom bol Samuel a matkou Eva, rodená Nováková. V mladosti sa staral aj o svoju tetu Evu Lániovú, rodenú Paulínyovú, narodenú v neďalekom Bíni, ktorá bola príbuznou spisovateľa Žigmunda Paulínyho Tótha. Tá práve oplakávala svojho syna, úradníka v Pilíši, ktorý zahynul pri poľovačke. Potom aj on čoskoro stratil svojich rodičov a ako mladého žiaka ho prijala do svojho domu šľachtická rodina Ladislava Sentivániho, odkiaľ potom chodil do školy v Pešti, spolu s jeho synmi Karolom a Ladislavom. V štúdiu pokračoval v Bratislave, kde práve bol založený bohoslovecký ústav. Študoval tam v rokoch 1818-1821 a jeho spolužiakom boli baróni Podmanický a Prónai a z Česka František Palacký. Hneď po skončení štúdia začal vykonávať kaplánsku službu u svojho strýka v Ratiboři. Roku 1832 sa oženil s Rozáliou Margarétou Šulekovou, dcérou farára v Sobotišti. Ako som už uviedol, v zborníku sú na jeho konci dopisované aj texty iného pisateľa. Svedčí o tom text na strane 173 z roku 1832, keď 
jeho strýko už nežil, a týka sa Jána Lániho:
Konspekt pri svadebných hodoch, aneb veselé rozmlouvaní jistých osob pri prátelskem sobe pripomínaní zvazku manželského, do ktorého nedávno vstoupil dvojictý hodný pán Ján Lányi, výborne zaslaužilý Slova Božího kazatel ratibořský.
Slišano v Ratiboři Roku Paně 1832 dne 3/12 července nahlim perem času predložené pána Adama Škultéty.
Jannes Lányi a Rosini Schulek Vivat!
Kým jeho strýko deti nemal, on ich vzhľadom na neskoršiu ženbu mal požehnane. Celkom šesť chlapcov a šesť dievčat, z ktorých dve zomreli v útlom veku. Keď oslavoval polstoročie svojej duchovnej služby, žilo ich desať, všetci vo významných povolaniach. Napríklad Ján Alexander bol dvorným lekárom vo Viedni, Karol Eduard farárom v Černilove, neskôr superintendentom, 1870 zakladateľ chlapčenské alumnátu pre žiakov stredných škôl v Hradci Králové, kde študovali a bývali aj Slováci. Karol Eduard Lány zanechal za sebou bohaté knižné dielo. Jánovi Lánimu pri tejto významne jubilejnej slávnosti, ktorá sa konala za prítomnosti vedúcich predstaviteľov seniorátu a významných hostí, hajtman Zinner odovzdal jubilantovi v mene cisára zlatý záslužný kríž s korunou. Oslávenec ku svojim osemdesiatinám knižne vydal zbierku Květy. Rodák z Maglódu Ján Láni zomrel 25. apríla 1878 po 57-ročnej duchovnej službe v Ratiboři ako 85-ročný. Zanechal za sebou vdovu, šesť synov a tri dcéry. Roku 1879 vyšla tlačou trúchloreč s názvom Dvě pohřebné řeči u rekvě konané d. p. J ána Lányho (Stiahnuť: www.oslovma.hu/XXX/xDvePohR.pdf).