Evanjelici v Jabloňovciach - Minulosť a prítomnosť
V cirkevných zboroch v okresoch Levice, Komárno, Nové Zámky a Šaľa značnú časť evanjelikov tvoria pôvodné slovenské presídlenecké rodiny z Maďarska. ● Z najstaršej histórie cirkevného zboru ● Možno nazývať jabloňovský a iné kostoly husitskými? ● Evanjelická prítomnosť Jabloňoviec ● Vydarený seniorátny deň
Dunajsko-nitriansky seniorát má rozsiahly obvod, jeho geografické hranice mapujú územie od Sitna a Zobora k Váhu a Dunaju. Patrí do neho tridsaťdva evanjelických cirkevných zborov, ktoré ležia na území piatich okresov. V cirkevných zboroch v okresoch Levice, Komárno, Nové Zámky a Šaľa značnú časť evanjelikov tvoria pôvodné slovenské presídlenecké rodiny z Maďarska. Jedným z najstarších cirkevných zborov, dnes však už jedným z najmenších, je v Jabloňovciach. Terajšia obec sa do roku 1943 skladala z dvoch 
samostatných častí s názvami Dolný Almáš a Horný Almáš, ktoré vznikli v 13. storočí.
Bratsko-sesterské spoločenstvo evanjelikov DNS
Z najstaršej histórie cirkevného zboru
Horný Almáš sa počas reformácie stal evanjelickým. V tom čase stál na návrší Horného Almáša stredoveký románsky kostol z roku 1459. Tento kostol sa dostal do rúk evanjelikov, ktorí si najmä jeho interiér prebudovali vlastnými silami na protestantský spôsob. Keď v roku 1613 superintendent Samuel Melík a roku 1628 Peter Sexty vykonali vizitáciu zboru, patrili k nemu aj evanjelici zo susedných Bohuníc. O desať rokov neskôr, roku 1638 zemepán Ladislav Čáky odobral tunajším evanjelikom kostol s celým cirkevným majetkom a pripojil ho ku katolíckej fare v Pečeniciach. Roku 1647 rozhodnutím Prešporského snemu dostali evanjelici v Hornom Almáši svoj kostol späť. Svojho farára naďalej mať nemohli a tak sa naopak oni stali fíliou Bohuníc, keď k nim mohol dochádzať na bohoslužby bohunický farár len každú druhú nedeľu. Takto to trvalo do roku 1773. 
Dovtedy mohli mať iba učiteľa, s ktorým sa mohli modliť, nie však v kostole. Aj to sa nepáčilo páterovi v Bátovciach, ktorý sústavne podával na stolicu a kráľovskú radu žaloby na evanjelikov a ich predstaviteľov. Tŕňom v oku mu boli sústavne učitelia, ktorých žaloval napríklad aj z dôvodu, že zvonia na zvonoch a tak zvolávajú ľudí na modlenie do kostola. A tak po zákaze učiteľovi zostala len možnosť pochovávať, aj to len s jednou alebo dvoma pesničkami. V roku 1776 stala sa aj taká vec, že učiteľ pochoval ženu, ktorá bola pôvodne katolíčka, čo sa páterovi nepáčilo a prišiel protestovať, pričom falošne obvinil richtára a ostatných činovníkov obce, že mu v tom fyzický bránili. A tak po ďalšej žalobe stoličný súd vymeral richtárovi 25 palíc a ostatým po 12 palíc. Darmo sa evanjelici rozličným spôsobom proti nespravodlivosti bránili, a to aj častými návštevami so 
sťažnosťami priamo na cisárskom dvore vo Viedni. Výsledok bol vždy pre nich nepriaznivý. Evanjelici však vo svojom úsilí vrátiť im kostol neustávali. Roku 1779 na príkaz kráľovskej rady v Prešporku stoliční úradníci zisťovali, či kostol, ktorý bol prebudovaný v protestantskom štýle, môže slúžiť katolíkom. Stoličná vrchnosť, ktorú tvorili katolíci, potvrdili, že to nie je prekážka a tak kostol bol nakoniec pridelený katolíkom z Dolného Almáša. V dôsledku tohto rozhodnutia na Štedrý deň toho istého roku rozbitím dverí násilne vnikli do kostola a prisvojili si ho. Bátovský páter sa však naďalej domáhal, aby mu evanjelici platili štólu. Ani po vydaní tolerančného patentu Jozefom II. nedosiahli tunajší evanjelici úplnú náboženskú slobodu. Dochádzajúci bohunický evanjelický farár mohol bohoslužby vykonávať len v stodole a pred školou. Ešte aj roku 1782 páter si vyžadoval vykonávať evanjelický krst, sobáš a pohreb len s jeho súhlasom. Stále však pretrvávala neúnavná snaha miestnych evanjelikov vrátiť im svoj kostol. Stalo sa to až po dlhotrvajúcom zápase a to len za podmienok, že hornoalmášski evanjelici zaplatia zaň katolíkom 1115 zlatých. Keď evanjelici podpísali dohodu o prevzatí kostola a zaň aj zaplatili, od roku 1794 je takto nepretržite v rukách evanjelikov. Tieto poznatky máme vďaka Jánovi Jurajovi Schmidtovi, ktorý tieto 
poznatky uviedol roku 1866 vo svojej monografii o veľkohontianskom senioráte.
Možno nazývať jabloňovský a iné kostoly husitskými?
Kostol stojí na vyvýšenom mieste na severnom okraji obce. Je opevnený múrom. Za areálom kostola je cintorín, kde sa nachádza niekoľko najstarších kamenných náhrobníkov. Samotnú stavbu tvorí murovaný jednoloďový kostol s kvadratickou svätyňou, severnou sakristiou, strešnou vežičkou a južne smerom k vchodu od obce murovanou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté klenbou a lunetami. Galérie (chóry) zo všetkých troch strán lode oproti oltáru a 
kazateľnici sú drevené a maľované. V náprotivnej strane oproti je postavený šesť registrový organ, ktorý pochádza z roku 1851 od banskobystrického organára Michala Kyseľa. V opevnenom areáli v blízkosti kostola stojí jednoduchá drevená stavba zvonice s tromi zvonmi na ručné ovládanie. Pred vstupom do areálu kostola tabuľa oznamuje verejnosti, že vstupujú do husitského kostola z roku 1459, opevneného husitského múra z roku 1459, kde sa v areáli nachádza aj tolerančná lipa a zvonica z roku 1782. Vzhľadom na objektívnosť a historickú skutočnosť si dovolím pri pomenovaniach husitské kostoly a múry a uvádzané roky ich výstavby, a to nielen v Jabloňovciach pripomenúť, že takéto tvrdenie a tým označovanie patrí do kategórie legiend. Takéto neodborné tvrdenie je na Slovensku plošne rozšírené a jednoducho povedané: je zavádzajúce, ktoré ECAV na Slovensku nepotrebuje. K tomu ešte jedna poznámka. Napríklad Husiti ani Jiskrovci už v roku 1459 na Slovenku nikde neboli. A tí čo boli v skoršom období, neoperovali na tomto území (Hont, Novohrad, Gemer-Malohont), teda tam, kde sa hovorí a píše o husitských kostoloch. Zdržiavali sa v severo-západnej časti Slovenska, na Spiši a aj tam mali iné záujmy ako stavať kostoly. Tie, o ktorých sa hovorí, že sú husitské, si sami stavali alebo prebudovávali a na protestantský spôsob 
pretvárali za obdobie polmilénia reformácie horliví slovenskí evanjelici. Výročie máme predo dvermi a tak máme čo za toto obdobie zhodnotiť aj v sakrálnych stavbách a ich evanjelickej architektúre. Určite je toho dosť.
Evanjelická prítomnosť Jabloňoviec
Obec Jabloňovce, ležiaca na juhozápadných vinorodých svahoch Štiavnických vrchov, sa stala v ostatných rokoch vyhľadávaným miestom chalupárov. Už viacerí z rôznych častí Slovenska tu skupujú nehnuteľnosti a tak čiastočne aj obnovou starších domov zachraňujú pôvodný ráz obce, ktorá vzhľadom na svoju polohu a zachované stavby na jednej ulici už 
vyzerá ako skanzen. Do tohto prostredia dobre zapadá už spomenutý kostol a rovnako aj obnovená bývalá evanjelická fara. Keď v nej na konci 19. storočia pôsobil evanjelický farár Juraj Slávik, ako hlása aj pamätná tabuľa na nej, jeho častým hosťom bol spisovateľ Martin Kukučín, ktorý tu čerpal námety na svoje diela Mišo a Na podkonickom bále. Dnes túto historickú budovu spravuje Dunajsko-nitriansky seniorát, ktorý ju využíva ako Misijno-rekreačné zariadenie, ktorého častým hosťom býva hlavne mládež. Cirkevný zbor Jabloňovce na základe historického cirkevného schematizmu sa uvádza ako samostatný, ale pre vyľudnenosť a málopočetnosť evanjelikov v obci je administrovaný z ECAV Bátovce, z ktorého sem prichádza farárka Zorica Horákova dvakrát v mesiaci a na výročné sviatky.
Vydarený seniorátny deň
Aj keď málopočetný, ale životaschopný jabloňovský zbor s pomocou ochotných evanjelických susedov pripravil v sobotu 13. septembra 2014 seniorátny deň. Tento piaty ročník, konaný na pôde a v priestoroch 
ECAV v Jabloňovciach, bol vydarený a významný aj v tom, že sa na ňom aktívne zúčastnili hostia zo zahraničia. Na pozvanie seniorátu zavítala sem zo Srbska početná delegácia Evanjelického cirkevného zboru Kovačica II. na čele so svojim farárom Martinom Bajzom, s ktorým prišla aj mladšia a staršia skupina zborového spevokolu. V preplnenom útulnom kostole patrilo rozhodujúce vedenie bohoslužieb s programom hosťom. Po privítaní zahraničných hostí a všetkých účastníkov evanjelického dňa farárkou Zoricou Horákovou slova sa ujal a priliehavú aktuálnu kázeň mal kovačický farár Martin Bajza. V priebehu bohoslužieb vystúpili oba kovačické spevokoly. Na záver bohoslužieb farár Miloš Zaťko z ECAV z Gbeliec informoval o histórii a prítomnosti zboru a senior DNS Ján Jančo zhodnotil, čo evanjelikov v senioráte teší a aké akcie ich čakajú. Evanjelickou hymnou Hrad prepevný sa bohoslužby v kostole skončili. Nasledovalo pohostenie prítomných účastníkov a športový program. Hostia z Kovačice sa v nedeľu 14. septembra 2014 zúčastnili bohoslužieb v sídle seniorátu v Kalnej nad Hronom.
