pia11222024

Posledná aktualizácianed, 10 nov 2024 3am

„Rôznorodé“ - Skryté nárečie na Podunajsku

narecpo1Charakteristika nárečia na juhu Slovenska - Národnostne zmiešané oblasti Slovenska sú problémom pri určovaní používaného nárečia slovenského jazyka a hraníc kultúrnych regiónov s charakteristickými prvkami ľudovej kultúry. Väčšinou tieto regióny naši odborníci označia za cudzojazyčné prostredie.

Na etnografických a jazykových mapách štátnych inštitúcií teda akoby na zmiešanom území Slovenska neexistovali obyvatelia so slovenským materinským jazykom hlásiacim sa k svojej kultúre.

Členenie Slovenska na regióny tradičných kultúr a regióny podľa slovenských nárečí je smerodajné a určujúce pri rôznych výskumoch a tvoria východiskové informácie pre ďalšie analýzy. Od začiatku 20. storočia vznikalo niekoľko etnografických a jazykových máp narecpo2Slovenska podľa rôznych kritérií. Hranice tradičných kultúrnych regiónov ako napríklad Spiš, Hont alebo Novohrad, ktoré sa charakteristicky formovali po stáročia, boli väčšinou zhodné na každej mape. Regióny na národnostne zmiešanom území juhu Slovenska boli však zakresľované rôznorodo, najmä ak šlo o nárečia slovenského jazyka.

Dnes Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied charakterizuje niektoré severné oblasti Slovenska na etnografických mapách ako oblasť s prevahou goralských alebo rusínskych nárečí, oblasť Podunajska ako oblasť s prevahou maďarských nárečí. Jazykovedný ústav SAV identifikuje na mapách podľa dialektického členenia slovenského jazyka lokalitu Podunajska narecpo3a juhovýchodných regiónov ako oblasť slovenského obyvateľstva nárečovo rôznorodé v maďarskom jazykovom prostredí, niektoré jeho časti dokonca iba ako oblasť s prevahou maďarských nárečí. Obyvatelia so slovenským materinským jazykom na týchto mapách dokonale splývajú s cudzojazyčným obyvateľstvom.

Pritom spomenuté regióny tvoria niekde aj viac ako desiatku obcí, ktoré obývajú pomerne veľké a roztrúsené počty Slovákov, ktoré každých desať rokov narastajú a vo väčších obciach a mestách sa hlásia k svojej kultúre a jazyku. Viaceré vyľudnené územia dnešného južného Slovenska obsadzovali Slováci či už v 5. storočí, neskôr po rôznych kočovných nájazdoch alebo svetových vojnách kolonizovali a zakladali tu obce Slováci z rôznych severných oblastí narecpo4Slovenska. Tak vznikli napríklad obce Hviezdoslavov (okr. Dunajská Streda), ktorému názov dali samotní osídlenci z Oravy, ďalej Miloslavov (okr. Senec), Dunajská Lužná (okr. Senec), Kuraľany (okr. Levice), či Ratka (okr. Lučenec). Podnes si v nich Slováci zachovali svoje pôvodné nárečie.

Charakteristika nárečia na juhu

Ak chceme robiť seriózne výskumy Slovákov na národnostne zmiešaných územiach z jazykového hľadiska nemáme v podstate žiadny záchytný bod. Na akých základoch potom ale postavíme našu pomoc pre týchto Slovákov? Som presvedčená, že je možné určiť metodiku, formy výskumu a také charakteristické prvky v jazykových prejavoch Slovákov v národnostne zmiešanej oblasti na juhu Slovenska, ktoré by ich dokázali identifikovať a začleniť do jazykových máp. Pochopiteľne, v záujme štátu a slovenského národa.

Lucia Palúdzka

narecpo5
narecpo6