Vydarený slovenský regionálny deň v Pišpeku
Fotogaléria ● Obecná a slovenská samospráva v Pišpeku (Püspökhatvan) v spolupráci s regionálnym strediskom Osvetového centra CSSM v Jači v prvú septembrovú sobotu usporiadali obecný deň spojený so slovenským regionálnym dňom v Pišpeku. ● Bohatý kultúrny program, závinový festival a ľudová veselica
Celodňový program sa začal slávnostnou svätou omšou a súťažou vo varení rozmanitých jedál. Nechýbali však ani programy pre deti, rodinné preteky a otvorenie výstavy kresieb a fotografií s názvom „Mám rád Pišpek“. Konali sa remeselnícke dielne, premietania filmu o Pišpeku, oživovali sa ľudové hry a labužníkov okrem bufetu potešil aj v osade prvýkrát usporiadaný závinový festival. V rámci folklórneho programu sa na javisku vystriedali: skupina Zornica z Jače, FS Rozmarín z Veňarcu, citarová skupina Bažalička z Dabašu-Šáre, spevácka skupina Koláčik z Terian, FS Pišpek, skupiny Muškát z Čuváru a Kaloda z Ďurky, dychovka z Ikladu, Pišpeckí muzikanti a 
ľudová kapela Tarsoly. Predstavili sa pritom aj karatisti, tanečníci hip-hop a zumba, no a mnohých prilákali i koncerty formácií Haverock, Delírium Rock Band a Szignál.
X X X
Priznám sa, že dlho som neuvažoval nad svojou účasťou na Slovenskom regionálnom dni, obecnom dni a závinovom festivale v Pišpeku. Prvú septembrovú sobotu som sa napokon predsa pridal k šárskemu citarovému súboru a vybral som sa do Pišpeku na podujatie Obecnej samosprávy, Slovenskej národnostnej samosprávy v Pišpeku a regionálneho strediska Osvetového centra CSSM v Jači. Hneď po príchode som sa milo prekvapil. Organizátori očividne dbali na komfort hostí, totižto na každom kroku boli sprievodcovia, ktorí napomáhali tomu, kto o to požiadal. Rýchlo som sa udomácnil, poobzeral som sa v budove aj na okolí a napäto som očakával slovenský blok bohatého programu.
Slovenskú časť dňa slávnostne otvorila vedúca regionálneho strediska Osvetového centra CSSM v Jači Erika Zemenová Palečková, ktorá vo svojom príhovore vyzdvihla nadmiernu silu Pišpečanov prežiť a zachovať si to 
najcennejšie, svoju identitu. Po povzbudzujúcich slovách nasledovala folklórna haravara, ktorá bola pastvou pre oči aj pre dušu. Ozvučenie síce občas zlyhalo, to však patrí k čaru takýchto živých programov. Pripomínajú nám samotný život vo svojej občasnej nedokonalosti. Na prírodnom javisku v slovenskom bloku sa vystriedali folklórna skupina Koláčik z Terian, Zornica z Jače, citarový súbor Bažalička zo Šáre, Rozmarín z Veňarcu a folklórna skupina z Pišpeku.
Pre rodiny s deťmi boli o. i. nachystané veselé zamestnania a hry, pre labužníkov viac druhov jedál, pre milovníkov kultúry výstava prác umelcov z okolitých obcí. Pišpečania sa môžu popýšiť tým, že z pohľadu návštevníka (teda aj z môjho) všetko išlo hladko. Každý program bol odlišný, ale pútavý, takže diváci nemali čas nudiť sa. Hostia sa nemohli sťažovať na pohostenie a ani na ceny. Pozvané skupiny odchádzali nadmieru spokojné s jedinečnou vázou, ktorú výnimočne na túto udalosť 
namaľovala insitná maliarka Monika Berényiová Lamiová.
Vyše hodinový slovenský kultúrny program bol zvládnutý na výbornú. Hádam najväčšia práca bola zladiť všetky programy. Toto záležalo na šikovnosti organizátorov, v prvom rade predsedníčky Slovenskej národnostnej samosprávy v Pišpeku E. Gimešiovej Sokolovej a už spomenutej E. Zemenovej Palečkovej. Samozrejme, poďakovanie patrí aj starostovi J. Bátyimu, ktorý to celé umožnil. Už sa teším na budúci Slovenský regionálny deň v Pišpeku!
Atila Rusnák
Fotogaléria
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.471068936325421.1073741856.147596498672668&;type=3
Obec Pišpek (Püspökhatvan) sa nachádza pri železničnej trati vedúcej z Asódu do Balašských Ďarmôt. Osada bola v roku 1695 takmer vyľudnená. Na začiatku 18. storočia bolo biskupskou kolonizáciou znovu osídlená 46 slovenskými, respektíve nemeckými rodinami z Alsaska. Súpisy z roku 1715 a 1720 hovoria o tom, že väčšinu obyvateľov Pišpeku tvoria Slováci. V tomto čase sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom. Pôda miešanej kvality čierna a hlinistá, 
dávala dobrú úrodu tabaku, raže a zemiakov. Vo vápenatejšej časti chotára, na svahoch hôr, pestovali vinnú révu. Hlavným zdrojom obživy je aj v 20. storočí poľnohospodárstvo a vinohradníctvo. Popri tom sa tu žijúci zaoberajú i záhradníctvom, pestujú napríklad ríbezle a maliny. Ako v prípade iných lokalít z údolia Galgy aj z Pišpeku mnohí odchádzali za prácou do hlavného mesta, alebo do okolitých priemyselných centier. Roku 1959 bolo založené jedno poľnohospodárske družstvo pre celú obec. Dnes je tu viacej súkromných hospodárstiev. Slováci žijúci v Pišpeku sú rímskokatolíckeho vierovyznania. V roku 1900 viac ako polovicu obyvateľov tvorili Slováci. Počas výmeny obyvateľstva v rokoch 1947 - 1948 sa pomerne málo z nich prihlásilo na presídlenie (121 osôb): Podľa sčítania ľudu z roku 1990 z 1 543 obyvateľov k slovenskému materinskému jazyku sa prihlásilo len 13 osôb, k slovenskej národnosti 17. Okrem toho po slovensky hovorilo 207 osôb. Napriek tomu sa v základnej škole obce vyučuje slovenský jazyk.