Milióndolárovky na dosah ruky
Zázračné reálno ● Symboly a tajomstvá ● Tajné, ale spoločné... ● Lahodné, tajomné a magické ● Podpis slovenského rodáka Michala Bosáka na americkom dolári ● Originálne bankovky a mince ● Minca zo skla ● Venuše, medúzy a mŕtvoly ● Magický či príliš presný a do očí bijúci realizmus? Umenie, ktoré patrí verejnosti...
Konečne fantastické múzeum
Ešte niekoľko dní sa návštevníci Phantasten múzea v Pálffyho múzeu, Jozefplatz 6 vo Viedni, budú môcť poprechádzať pomedzi milióndolárové bankovky. Originály, ktoré sú individuálnymi variáciami danej témy (proporcie zostávajú, ale sú predimenzionované),vystavuje skupina autorov pochádzajúcich z celého sveta a aj ich obrazy sú úplne rozličné. „Konečne máme fantastické múzeum, je v ňom niekoľko miliónov dolárov!“ - zaznelo na vernisáži diel surrealistickej 
skupiny LIBELLULE. Podľa čoho zistíte, kto do skupiny patrí? Všetci umelci, z rôznych kútov sveta, sú na každej svojej spoločnej výstave oblečení v kombinácii farieb červená - čierna. Slovo libellule - vážka, je z francúzštiny. Vážku je ťažké chytiť a málokedy či len málokomu sa podarí tešiť sa z jej krehkej rovnováhy. Podľa výskumov svoje mimikry, zmenu farby a znehybnenie, využíva v boji s predátormi.
Zakladateľom zoskupenia Libellule je Lukáš Kándl, českého pôvodu, ktorý žije a pôsobí vo Francúzsku, v Saint-Germain en Laye. Jeho tvorbu možno charakterizovať pomenovaním „magický realizmus“, ktorého podstatou je neobmedzenosť ľudskej fantázie, ilúzia a perfekcia technického prevedenia. Tento druh umenia je umením prekvapení. Je to svetový fenomén, zrodil sa v umení, teda aj v literatúre v 40. rokoch v Latinskej Amerike. Spracováva skutočný, existujúci svet, no pridáva mu štatút tajomnosti, neobyčajnosti prostredníctvom predstavivosti. Vychádzajúc z reality, prvky tajomnosti sú s reálnom tak tuho prepletené, že i nepravdepodobné sa stáva možným.
ZÁZRAČNÉ REÁLNO
Alejo Carpentier pomenoval magický realizmus aj termínom „zázračné reálno“. Symboly, obrazy; emócie a sexualita ľudského jedinca má v obrazoch dôležité miesto, rovnako ako čas - cyklus, kruh a premosťovanie prítomnosti a minulosti. Postavy prítomnosti majú podobné dary ako postavy minulosti. Udalosti sú prezentované z viacerých hľadísk. Nesie aj prvky legendickosti, folklóru, ale realita je prezentovaná ako výlučne subjektívny zážitok sveta.
Na svojej internetovej stránke charakterizuje Lukáš Kándl svoju tvorbu takto: „Môj obraz je niekde medzi surrealizmom a fantastičnom, zmes čarovna a mágie. Rád by som veril, že v minulom živote som žil v Prahe, v rozprávkami opradených alchymistických dielňach panovníka Rudolfa II...“ V rozhovore po vernisáži vysvetľuje a hodnotí súčasnú situáciu v umení. Oficiálne podporované a uznávané umenie je absolútne dekadentné. Úpadok je povýšený na absolútne umenie. Napríklad vo Versailes v Paríži boli vystavované konceptuálne diela Jeffa Koonsa,z ktorých obyčajný nefunkčný vysávač - umelecký objekt vystavený v kráľovských komnatách, sa predal za milión dolárov. Alebo projekt, na ktorý finančne prispelo ministerstvo kultúry, v katalógu vystavoval nechty. Nechty bezdomovcov, ktorí si za 10 euro nechali udierať kladivom po rukách „profesionálom - umelcom“ dovtedy, kým nezmenili farbu. Čierne nechty odpadli a „umelecký artefakt“ a materiál do katalógu bol na svete.
SYMBOLY A TAJOMSTVÁ
Libellule je medzinárodné združenie 30 umelcov, ktorých spája štýl - fantastično a magický realizmus. Svojimi dielami, osobitým videním sveta „zvonku“ i „zvnútra“ protestujú proti dekadencii v umení a zároveň provokujú k zamysleniu sa nad rôznymi oblasťami v živote.
Odev umelcov - červená a čierna kombinácia je tiež revoltou. Stendhal, francúzsky románopisec a esejista vo svojom psychologickom románe Červený a čierny necháva svojho hrdinu - ctižiadostivého tesárskeho syna hľadať a rozhodnúť sa nakoniec pre vzburu proti sociálnym a mravným buržoáznym poriadkom. Červená a čierna v románe symbolizuje isté farebné videnie epochy. Jednou z interpretácií názvu románu je, že červená farba je farbou boja, revolty a odporu 
proti vtedajšiemu režimu, ale tiež symbol slobody, slobodného života, lásky a nenávisti. Čierna je zase farbou tmy, despotizmu, ktorý nedovoľuje slobodne žiť a núti k pretvárke a klamstvu. Hlavný hrdina v závere románu svojim úprimným prejavom na súde natoľko zraní hrdosť poroty, že ho odsúdia na trest smrti...
TAJNÉ, ALE SPOLOČNÉ...
Všetky spoločné výstavy, ktoré skupina doteraz prezentovala, majú niekoľko spoločných atribútov. Vyhlásená téma je pre publikum utajovaná do momentu vernisáže. Umelci sú o nej informovaný rok dopredu. O svojej tvorbe ale nikomu nič nepovedia. Čo kolegovia vytvorili, vidia prvýkrát tak isto ako publikum až na výstave! Preto je to zážitok pre každého. Umelec sa drží len témy a formátu, ináč má absolútnu voľnosť a rok pre svoju tvorbu. Inklinácia k magickému realizmu a vysoká technická kvalita je samozrejmosťou.
Prvý spoločný medzinárodný projekt vznikol ako protiklad surrealistickej hry nazvanej CADAVRE EXQUIS - LAHODNÁ MŔTVOLA. Tieto surrealistické experimenty v umení majú svojich zakladateľov, výtvarníka Salvadora Dalího a prozaika a básnika André Bretona. Lukáš Kándl spomína, ako bol v r. 2004 jedným z piatich pozvaných umelcov, ktorí mali na podobnom projekte „lahodnej mŕtvoly“ pracovať jeden deň a namaľovať na spoločné niekoľkometrové plátno s výškou 2 m svoju predstavu. Boli oddelení zástenou a každý mal svoje metre plátna zaplniť maľbou do večera. Ak má umenie zobraziť nejakú ideu, potrebuje jej forma dozrieť v umelcovej duši do obrazu. Krátkosť času vytvára stres. A preto vznikol antiart k lahodnej mŕtvole, nazvaný LAHODNÝ ANJEL.
LAHODNÉ, TAJOMNÉ A MAGICKÉ
Výsledok skupinovej a zároveň individuálnej tajnej práce bol zaujímavý. Umelci mali čas zamyslieť sa nad témou, ponoriť sa do seba a vyjadriť v dokonalých ťahoch štetcom svoje fantasticko-magické vnímanie anjela na plátne rozmerov 196 x 163 cm. Tak v roku 2006 zoskupenie predstavilo a vystavilo verejnosti prvýkrát svoje diela k téme 
Ange Exquis.
V roku 2007 to bola nová téma - Výkričník - Exclamation! Obrazy s rozmermi po výške 240 cm a po dĺžke 60 cm sú doplnené o kruh s priemerom 60 cm. Jeho umiestnením pod väčší obraz v tvare obdĺžnika majú obe motívom spojené súčasti tvar výkričníka. Vnímanie reality a výkričník - upozornenie na skutočnosti súčasnosti so silným emocionálnym nábojom, sú opäť akousi revoltou červených a čiernych. V roku 2008 nový formát s rozmermi 250 x 130 cm formou triptychu znázorňuje zázračno i rub a líc Božskej komédie. Nasledujúci rok to je diptych - dva obrazy s rozmermi 255 x 130 cm na tému Black & White.
V poradí piata vernisáž v roku 2010 má názov 1.000.000 dolárov. Presné rozmery amerického dolára sa preniesli na zväčšené plátna rozmerov 2,3 m x 1m. A nechýbajú ani magické okrúhle mince, ktorých motív nadväzuje na miliónové „šťastie“. Na otvorení výstavy i v katalógu je možné dočítať sa o finančníctve a jeho „tajomstvách“. Napríklad, že v súčasnosti je 1/3 bankoviek v obehu falošná. A prečo ich nestiahneme? Preto, lebo by došlo ku krachu. Alebo že v nekonečnom boji s falšovateľmi siahli americké úrady po novej zbrani a zelené dolárové bankovky s heslom: In God we trust - Veríme v Boha, dostali nový kabát. Drobné motívy mali skomplikovať falšovanie, ktoré je pomerne sofistikované v Južnej Amerike. Východná Európa je vraj vynaliezavá v distribúcii. Doláre sa pašujú do USA v dvojitých dnách kufrov, vo vreckách oblečenia, v dopisoch....
PODPIS NA AMERICKOM DOLÁRI
Americký dolár bol vytvorený a definovaný aktom razenia mincí v roku 1792. Vo svete je stále uznávaný ako jedna z najlepších mien. Je zaujímavé, a v katalógu určite nenájdete, že s prvými dolárovými bankovkami sa spája aj meno slovenského rodáka Michala Bosáka zo Šariša. Ako šestnásťročný nasadol na loď a pricestoval do Ameriky s jediným dolárom, ale vraj i ten mu ukradli. V knihe Slovenskí pionieri v Amerike sa môžeme dočítať, ako sa samoštúdiom, prácou a neskôr podnikaním vypracoval na najväčšieho účastinára First National Bank of Olyphant.
Ako jediný cudzinec sa stal členom správnej rady banky a neskôr jej prezidentom. V tom čase vláda povoľovala štátnym bankám vydávať doláre a medzi ne patrila aj First National Bank. Za svoje najväčšie vyznamenanie považoval Bosák svoj podpis prezidenta banky na americkej desaťdolárovke, ktorú vydali v banke 25. 6. 1907. V roku 1915 založil v Amerike vlastnú banku: Bosak State Bank v Scrantone.
ORIGINÁLNE BANKOVKY A MINCE
Na stenách múzea Phantasten v centre Viedne sa môžete milióndolároviek skupiny Libellule dotknúť pohľadom do 24. februára 2013. Na otvorení výstavy v januári bola prítomná väčšina autorov z celého sveta. Z Čiech tam bol Doc. MUDr. Pavel Žáček, autor, pre ktorého je umenie a maľovanie len druhou časťou jeho života. Jeho oficiálne povolanie je v istom zmysle vzdialené umeniu - je lekárom na Kardiochirurgickej klinike Fakultnej nemocnice v Hradci Královém.
Slovensko i Nemecko zároveň prezentoval Martin-Georg Oscitý. Jeho rodiskom je Bratislava, ale v súčasnosti žije a pracuje v Mníchove. Je členom viacerých umeleckých zoskupení:
„BBK“ - Spolok umelcov v Nemecku, „Libellule“ - magický realisti,
„DUK“ (Detvianska umelecká kolónia) na Slovensku,
Beinart - Austrália. Crossart. Ning. Jeho umenie možno charakterizovať pojmom „visionart“. Tento štýl ako prvý uplatňuje od roku 2000 a visionart sa stáva samostatným štýlom. Je odrazom i obrazom fantazijnej ríše, plnej metafor, neohraničenej rozumovým vnímaním, naopak, je miestom, kde možno nájsť zázrak zabudnutý či stratený v detstve. Je to akýsi farebný dotyk s dušou sveta i dušou jednotlivca.
Jeho obraz milióndolárovej bankovky je na titulnej strane katalógu výstavy. Maľoval ho celý rok. Farba bankovky a ornamenty okolo sú vernou kópiou originálu. Mince, ktoré zobrazil v chronologickom poradí od fenickej, Marcovej Auréliovej, či tej s podobizňou Márie Terézie sú namaľované podľa originálov z numizmatických katalógov. Vľavo je symbol pyramídy a Horovho oka (podľa niektorých zdrojov symboly slobodomurárov, ktoré dal na dôležitú americkú bankovku počas krízy prezident Roosevelt).
Autor sa pohral aj s písmom, ktoré prispôsobil originálu americkej bankovky. Ale najzaujímavejšie je práve zdiaľky nenápadné, no z blízka detailné zobrazenie nespočetného množstva kobyliek, ktoré sú slovami autora „pliagou“. Z kobyliek sú vytvorené aj písmená. A zostáva len na nás, či prečítame z fantastična obrazu jeho ďalšie odkazy, alebo sa obrátime s otázkami priamo na autora, či začítame do vysvetlení v katalógu.
MINCA ZO SKLA
Aj namaľovanie originálnej mince bolo súčasťou zadanej úlohy. Veľký portrét posledného Mohykána s jeho totemovým zvieraťom - bielym orlom, ktorého krídla sa prelínajú s vlasmi smutného starca dopĺňajú po okraji mince miniatúrne portréty všetkých amerických prezidentov. V porovnaní s mužom, predstavujúcim pôvodných obyvateľov Ameriky, vyznievajú hlavy štátu smiešne malo. Pri niektorých sú namaľované aj diery, lebo boli obeťami atentátnikov.
Martin-Georg Oscitý sa aj tu pohral s farbami. Farebne je minca sivosépiová, s patinou starých fotografií. Detaily sú presvetlené jasnou bielou. Len stred obrazu - kruhu je výrazne farebný. Žlté oko i zobák orla. Červená je farba vnútra roztvoreného zobáka, v ktorom orol drží mincu s portrétom prvého prezidenta George Washingtona a nápisom LIBERTY. Minca je však iná ako tie bežne používané. Je priesvitná, sklenená a krehká, lebo hodnota peňazí je relatívna.
VENUŠE, MEDÚZY A MŔTVOLY
Je zaujímavé sledovať, ako sa niektoré motívy na obrazoch opakujú napriek tomu, že autori medzi sebou ani s verejnosťou po zadaní témy nekomunikujú. Obrazy s Venušou, krásne ženy, zatvorené v priestore mamonu, obklopené mincami, zlatými predmetmi z rozprávok, symbolizujú uväznenie v zlatých klietkach bezduchého blahobytu, zatiaľ čo za oknami je nádherná jeseň...
Medúza s plazmi vychádzajúcimi z úst je ako túžba po mamone, hypnotizuje a požiera čo vidí... Mŕtve prsty stále počítajúce bankovky či milenci spojení šípom, ale oddelení práve niečím nehmotným a predsa podmieňujúcim šťastie či nešťastie. Panie ktoré majú všetkého nadostač, ba aj navyše rovnako ako tuku na tele, majú svoje slúžky, ktoré sa ich práve pre ich „nenásytnosť“ a nadváhu pokúšajú vtesnať do korzetov.
Mŕtvi rytieri, mlynček času v mori, nenápadný malý zabiják s prilbou na čudesnom zvierati... Obraz ženy s dieťaťom, nazvaný Americký sen, ktorý má v pozadí sivé tváre mocných a farebne krásne hypnotizujúce plazy. Výrečná je aj minca z nápisom Veríme v Boha, ktorá je prasknutá a z praskliny premoká krv... Socha slobody je po pás ponorená v mori dolároviek... Obrazy, ktoré majú množstvo symbolov podľa autora i dešifrovateľa diela.
Magický či príliš presný a do očí bijúci realizmus? Umenie, ktoré provokuje, fascinuje detailmi, dokonalosťou maľby a hrou farieb? Umenie, ktoré patrí verejnosti a predsa s otáznikom: Ktorá banka či inštitúcia si môže vyvesiť takýto obraz pri vstupe do svojich priestorov, voňajúcich presnými výpočtami, túžbou po ziskoch aj z nádychov a výdychov svojich klientov?
