Novozámčania si uctili pamiatku A. Bernoláka
200. výročie úmrtia kodifikátora spisovnej slovenčiny ● Položením vencov k soche Antona Bernoláka na Hlavnom námestí si 15. januára 2013 Novozámčania uctili pamiatku učiteľa a kňaza, ktorý dlhé roky pôsobil v Nových Zámkoch. ● V kostole františkánov bohoslužby sa konali predovšetkým v slovenskom jazyku.
V budove Miestneho odboru Matice slovenskej si pripomenuli nielen 200. výročie úmrtia kodifikátora spisovnej slovenčiny, ale súčasne aj 20. výročie vzniku Slovenskej republiky. Anton Bernolák sa narodil 3. októbra 1762 v Slanici, zaniknutej obci v okrese Dolný Kubín. Do Nových Zámkoch prišiel v roku 1797 na základe konkurzu na uvoľnené miesto na fare, v meste pôsobil od 1.júna 1797 až do konca svojho života. Okrem úlohy dekana rímskokatolíckej cirkvi tu zastával zároveň aj funkciu škôldozorcu. Pritom sa venoval aj ďalším činnostiam, medzi ktoré patrila o. i. práca v pobočnom stánku Slovenského učeného tovarišstva v Nitre. V Nových Zámkoch dokončil 
svoje životné dielo, päťjazyčný Slowár pozostávajúci zo 6 zväzkov s 5 032 stranami.
V čase príchodu A. Bernoláka do Nových Zámkov patrili fara a kostol k výstavnejším stavbám mesta, boli však značne zanedbané. Jednou z prvých úloh Bernoláka bola oprava budov a usporiadanie farského hospodárstva. Kostol a kláštor františkánov nepatrili do kompetencie fary, mali však veľký význam v tom, že sa v nich konali bohoslužby predovšetkým v slovenskom jazyku a Slováci ich navštevovali vo veľkom počte. V roku 1810 postihol Nové Zámky ničivý požiar. Zachvátil aj kostol a faru, spôsobil veľké škody na oboch budovách a na celom hospodárskom dvore. Zničil takmer celý 
Bernolákov osobný majetok - zemiansky armáles, rukopisy, tlače a predmety osobnej potreby. Bernolákov život, poznačený nezhodami s mestom, mestskou radou a rodinnými problémami, ukončila náhla smrť 15. januára 1813. Pochovaný bol na kamennom cintoríne, dnešnom Bernolákovom námestí. Keď cintorín likvidovali, jeho telesné pozostatky vyzdvihli a opätovne pochovali pri kaplnke Svätej Trojice. Kaplnku dal postaviť Jakub Škultéty. Na počesť zosnulých, ktorí sú pochovaní v kaplnke, dal novozámocký farár Ján Fábián umiestniť na kaplnku pamätnú tabuľu s maďarským textom. V roku 1923 bola na kaplnku umiestnená tabuľa so slovenským nápisom.
Anton Bernolák ostal natrvalo spojený s dejinami mesta. Jeho meno nesie mestská knižnica, 
cirkevná základná škola, ale aj námestie. Miestny odbor Matice slovenskej v spolupráci s Múzeom Jána Thaina v Nových Zámkoch každoročne usporadúva pre žiakov základných škôl a osemročného gymnázia vedomostnú súťaž o živote a diele A. Bernoláka. MO MS tiež každý rok usporadúva z príležitosti výročia narodenia, ako i výročia úmrtia A. Bernoláka spomienkové oslavy.
Slávnosť 200. výročie úmrtia kodifikátora spisovnej slovenčiny v Nových Zámkoch 15. januára 2013 sa začala o 17. hodine kladením vencov pri soche A. Bernoláka. Účastníci podujatia sa potom presunuli do budovy MO MS. Prítomným sa prihovoril primátor mesta Ing. Gejza Pischinger, predsedníčka MO MS PaedDr. Mária Malperová a podpredsedníčka MO MS PaedDr. Jana Garajová. Modlitbu za Slovenskú republiku predniesol Rastislav Červený. Na oslavách vystúpil detský folklórny súbor Matičiarik, ENTHEA a spevácky zbor Lipa.