Ján Jančovic medzi Slovákmi v Šalgótarjáne
Pretvorili dolnozemskú rovinu ● Z novohradských vrchov a dolín ● Putovanie a život Alberťanov ● Spisovateľ a novinár Ján Jančovic, rodák z novohradského Pôtra, žijúci už 50 rokov v Nitre, sa venuje problematike života dolnozemských Slovákov programovo už niekoľko desaťročí. ● Fotogaléria
Svoje poznatky a výsledky bádania priebežne publikoval v stovkách článkov v periodickej tlači a zborníkoch, ale aj v samostatných monografických prácach. S celkového počtu autorových dvanásť knižiek s uvedenou tematikou mu vyšlo šesť. Tento rok bol pre tohto autora literatúry faktu mimoriadne plodným. Začiatkom roka mu vo Vydavateľstve Matice slovenskej vyšla monografická publikácia s názvom Z novohradských vrchov a dolín, v ktorej autor okrem iného na historických faktoch pripomína rôzne významné udalosti, ktoré sa na oboch stranách Ipľa počas storočí medzi 
Slovákmi odohrali.
Uprostred leta uzrela svetlo sveta z toho istého vydavateľstva jeho ďalšia knižka, ktorá nesie názov Pretvorili dolnozemskú rovinu. Tu v prvej časti autor sleduje a zaznamenáva nevšedné príbehy vysťahovalcov a ich potomkov - slovenských intelektuálov, vynálezcov, odborníkov, formovateľov slovenskej národnej kultúry a priekopníkov skultúrnenia dolnozemskej roviny. V druhej časti podáva najnovšie ním objavené a zdokumentované skutočnosti, ktoré súvisia so životom Slovákov v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku a Chorvátsku.
Najnovšou monografiou, ktorej je Ján Jančovic s Máriou Urbanovou zostavovateľom, má názov Putovanie a život Alberťanov. Jej obsahom sú prvé roky osídlenia a života Slovákov pochádzajúcich z viacerých stolíc Slovenska v dolnozemskom Čanádalberte (Maďarsko) a ich návrat v roku 1947 do starej vlasti, usadenie sa v Diakovciach v Šalianskom okrese a po tomto roku ich plnohodnotný národný život v krajine svojich predkov.
Tento rok si Slováci z Dolnej zeme vo viacerých mestách a obciach južného Slovenska pripomenuli kultúrno-spoločenskými podujatiami 65. výročie presídlenia. Slováci v Diakovciach okrem takejto slávnosti aj samostatnej, kde uviedli spomenutú knižnú monografiu do života širokej čitateľskej verejnosti. Spisovateľ a novinár Ján Jančovic je medzi dolnozemskými Slovákmi žijúcimi na južnom Slovensku dôverne známy a tak ho na svoje podujatia ako znalca ich života medzi seba pozývajú. V tomto pre nich jubilejnom roku presídlenia na Slovensko sa prezentáciou svojich knižiek, prednáškami, pozdravmi, besedách zúčastnil v Kolárove, Diakovciach, Galante a Jure nad Hronom. Prezentáciou svojich najnovších knižiek v Lučenci a vo Veľkom Krtíši. Počas roka zavítal za účelom bádania aj medzi Slovákov v Rumunsku (Nadlak) a v Maďarsku (Békešská Čaba, Pitvaroš, Slovenský Komlóš). Svoje skúsenosti z domáceho prostredia a zahraničných ciest najčastejšie publikuje na 
portáli oslovma.hu - Slovák v Maďarsku.
V týchto dňoch bol Ján Jančovic hosťom Spolku šalgótarjánskych Slovákov a ich priateľov, Župnej knižnice a osvetového strediska Valentína Balašu (Bálinta Balassiho) a Slovenskej národnostnej samosprávy v Šalgótarjáne. V rámci adventného programu pripravili so spisovateľom literárne popoludnie. Miestom podujatia bola župná knižnica a moderátorom podujatia bol redaktor portálu oslovma.hu - Slovák v Maďarsku Imrich Fuhl. Hosťa na pôde sídelného mesta Novohradskej župy privítala a o cieli podujatia informovala predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková. Keďže na tomto zaujímavom podujatí boli prítomní aj priatelia Slovákov maďarskej národnosti, zvedavé otázky a často vtipné a dávne príbehy z oboch strán Ipľa z pamäti autorových predkov podávaných počas vystúpenia autorom, novohradským rodákom, tlmočil moderátor. Na akcii si prítomní účastníci mali možnosť nielen prezrieť, ale aj zakúpiť si niektorú najnovšiu autorovu knižku. Na stretnutí s autorom boli okrem Tarjánčanov prítomní aj Slováci z viacerých obcí Novohradskej župy, medzi nimi napríklad z Veňarcu, Luciny, Níže, Agárdu... a niektorí z nich autora požiadali aj o spoluprácu pri tvorbe a vydávaní monografií, čo on prisľúbil.
Text: Ján Labát ● Foto: (jh-hl/oslovma)
