Sviatok Slovákov z Čanádalbertu v Diakovciach
Prví na Slovensku oslávili 65. výročie návratu do vlasti predkov ● Druhá septembrová sobota roku 2012 bola významným a slávnostným dňom pre obyvateľov slovenskej národnosti v Diakovciach. ● Aký dôvod a cieľ mala táto oslava? ● Len, čo je napísané, bude zachované ● Kultúrny program, občerstvenie a zábava
Miestny odbor Matice slovenskej a Evanjelický cirkevný zbor a.v. na Slovensku - matkocirkev so sídlom v Diakovciach 8. septembra 2012 usporiadali ako prví na Slovensku spomienkové oslavy pri príležitosti 65. výročia návratu Slovákov z Dolnej zeme do krajiny predkov a začiatku evanjelických služieb Božích v Diakovciach.
Prví na Slovensku oslávili 65. výročie
návratu do vlasti predkov
Program osláv začal v popoludňajších hodinách evanjelickými službami Božími v miestnom evanjelickom chráme. Slávnostnú kázeň mal senior Dunajsko-nitrianskeho seniorátu Ján Jančo, počas bohoslužieb so seniorom spolu slúžila farárka miestneho zboru Zora Tuláková a Ján Ondrejčin z Ústredia EPS. Súčasťou programu slávnostnej služby Božej bolo aj vystúpenie cirkevného spevokolu.
Po skončení cirkevných osláv príchodu evanjelikov z Dolnej zeme do Diakoviec pokračoval program v miestnom kultúrnom dome. Na tomto stretnutí účastníkov osláv sa zúčastnilo 180 prihlásených Alberťanov a ich potomkov, ktorí sa pôvodne presídlili do Diakoviec. Väčší počet kapacita sály kultúrneho domu ani neumožňovala. Slávnostný príhovor mala predsedníčka MO Matice slovenskej Mária Urbanová. Spomienkové podujatie svojou prítomnosťou a pozdravom si uctili viacerí významní hostia, medzi nimi predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica, senior Dunajsko-nitrianskeho seniorátu ECAV Ján Jančo, starosta obce Diakovce László Hajdú, predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska Anna Piláriková a ďalší.
Aký dôvod a cieľ mala táto oslava?
Dôvod a pripomenutie si tohto významného jubilejného podujatia, stručne vyjadruje nasledujúci výber z vystúpenia a príhovoru Márie Urbanovej:
- Slovenskí roľnícki predkovia dnešných potomkov žijúcich v Diakovciach založili roku 1843 obec Čanádalbert v Čanádskej stolici v Maďarsku. Viac ako sto rokov postupne budovali a viedli plnohodnotnú obec, najskôr na zemepánskom a potom po vykúpení z poddanstva na svojom, usilovne na nimi zúrodnenej zemi hospodárili, pričom pod vedením slovenských evanjelických učiteľov a farárov nezabúdali ani na vzdelanie svojich detí a duchovný život tam výlučne žijúcich svojich súkmeňovcov. Za týmto účelom si postupne vybudovali monumentálny chrám a modernú školskú budovu, ktorá bola súčasťou evanjelického cirkevného zboru. Starostlivo na každom kroku 
a pri každej možnej príležitosti úzkostlivo dbali na svoju vieru a svoj materinský jazyk. V tomto neskôr pre Slovákov nežičlivom prostredí, slovenského ducha si chránili a zabezpečovali prostredníctvom kultúrnych aktivít, medzi nimi najmä nacvičovaním divadelných hier od slovenských autorov a odoberaním a čítaním slovenských novín, kalendárov a kníh. Na konci 19. a začiatku 20. storočia silnejúcej maďarizácii nemaďarských národov v Uhorsku sa Alberťania ešte ako-tak, vďaka svojej súdržnosti dokázali ubrániť stupňujúcemu odnárodňovaniu. Prišli však roky, keď všetci Slováci žijúci na maďarskej časti Dolnej zemi po rozpade monarchie, boli čoraz viac vystavovaní sociálnemu i národnostnému útlaku. Nástupom Horthyho a jeho režimu sa život Slovákov aj v tomto nazývanom Búrkovom kúte stal neznesiteľným. Ich utrpenie vyvrcholilo v priebehu druhej svetovej vojny, vtedy 2. októbra 1944 všetkých Alberťanov vydesilo, keď ich maďarskí žandári obvinili z partizánskej činnosti. Nasledoval trest - vyhnanie z dediny. Všetky ženy, deti a starcov viedli pochodom smrti v smere na Gádoroš. Tam v neďalekej rieke Tisa, mal skončiť ich pozemský život. Už im aj farár pred chystanou smrťou podal poslednú Večeru Pánovu a nebyť nečakaného urýchleného a cieleného postupu vojska II. ukrajinského frontu k tomuto ohlásenému pogromu, Alberťanov čakala istá smrť.
Aj po skončení druhej svetovej vojny Slováci v Alberte stále viac a viac prestávali veriť, že ich život v Maďarsku má ešte nejakú perspektívu. Prostredie bolo neprajné, za národné prejavy boli ľudia neustále prenasledovaní, utláčaní a ponižovaní. Aj z toho dôvodu Alberťania privítali povojnovú dohodu o výmene obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. Na základe nej sa vrátilo do vtedajšieho Československa viac ako sedemdesiattisíc Slovákov z Maďarska. V roku 1947 sa na základe tejto zmluvy z Čanádalbertu do krajiny svojich predkov vrátilo až 85 % Slovákov a usadili sa v Diakovciach a v Tešedíkove. Bolo to ťažké rozhodnutie, odísť a zanechať vlastné domy, časť príbuzenstva, dedinu v pote a v krvi vybudovanú. Zanechať hroby, v ktorých odpočívajú a spia svoj večný sen Slováci, ktorí Albert založili. Z nich povstali deti a deti ich detí, ktorí prijali to veľké rozhodnutie, pod vplyvom mnohých okolností, vrátiť sa do krajiny svojich 
predkov.
Mária Urbanová pripomenula aj to, že to bol hlboký zásah do ich života, ešte hlbší do života tých, ktorí zostali v Maďarsku, oslabila sa ich početná a národná sila. Nebolo ľahko ani tým, čo sa vrátili, ale bolo im predsa len ľahšie. Vracali sa s veľkými nádejami a úprimným srdcom, s láskou k bohu, k cirkvi, k národu. Vrátili sa z milosti Božej. V miestach na južnom a západnom Slovensku, kde sa navrátilci prisťahovali, vytvorili svojskú etnickú skupinu, ktorá sa líšila nielen kultúrou ale aj dialektom a evanjelickým vyznaním. Mladá generácia tomuto pôvodne južno-stredoslovenskému nárečiu už len sčasti rozumie, no tí najstarší pri spoločných stretnutiach dolnozemskej komunity hneď nájdu spoločnú reč, pocit spolupatričnosti a otvorené srdcia. Najväčším ich cieľom bolo prežiť a zostať Slovákmi a ten sa im splnil. Uschýnajúci konár sa zazelenal a hlboko zakorenil do slovenskej zeme. Keď sa pozrieme na rozvetvený strom Alberťanov dnes, keď ďalšie a ďalšie generácie nachádzajú svoje uplatnenie a otvárajú sa pred nimi nevídané možnosti vzdelania a sebarealizácie v samostatnej Slovenskej republike sme dokázali, že sme úspešnými a plnohodnotnými občanmi. Náš život bol ťažký a zložitý, na druhej strane nádherný. S láskou naň spomíname a spomínať budeme. Dovtedy, kým aspoň jedno albertské srdce bude biť a spomínať si na svoj pôvod, na etapy svojho pohnutého života. A tu má nezastupiteľné poslanie MO Matice slovenskej, ktorý sa venuje Slovákom v dedine. 
Stretávame sa pri rôznych podujatiach, na ktorých rezonuje naše puto, ktorým sme spojení už od dávnych čias, teda od čias založenia Albertu v roku 1843. Aj keď sme v obci v menšine, výsledkami v práci, v kultúre, vo vzdelaní a v rôznych oblastiach ľudskej činnosti, požívame medzi väčšinovým obyvateľstvom rešpekt a uznanie, čo sa v obci prejavuje vzájomnou úctou.
Len, čo je napísané, bude zachované
O kultúrnej vyspelosti potomkov Alberťanov usadených v Diakovciach a ich genia loci svedčí aj ten fakt, že sa rozhodli vydať knižnú monografiu s obsahom o historickom období, v ktorom do roku 1947 žili v Čanádalberte a druhú časť zaznamenania ich života na Slovensku od roku 1947 podnes. O jej obsahu hovoril na slávnostnom podujatí jej spoluautor a zostavovateľ, spisovateľ literatúry 
faktu Ján Jančovic. Vydanie monografie významne podporila obec, vypovedá, že akou zložitou a dlhou cestou putovania za chlebom a slobodou, a tým aj hľadania seba samého Alberťania prešli. Ján Jančovic na tomto diakovskom podujatí prvýkrát na Slovensku uviedol svoju najnovšiu knižku s názvom „Pretvorili dolnozemskú rovinu“, ktorú uprostred leta vydalo vydavateľstvo Matice slovenskej a jej obsah má aj veľa spoločného s uskutočneným 65. výročím návratu dolnozemských Slovákov do starej vlasti. „Krstiteľkou“ knižky, posypaním dovezenej albertskej prste, bola spoluautorka monografie „Putovanie a život Alberťanov“, ktorej dokončený a upravený rukopis v týchto dňoch odovzdajú do tlačiarne.
Kultúrny program, občerstvenie a zábava
Oslava jubilejných osláv nadväzuje na každoročné tradičné jesenné stretávanie matičiarov v Diakovciach. Kultúrny program sa zameriava na zachovávanie tradícií Alberťanov, ktorí pravidelne pripravuje Klub dôchodcov pri MO MS v Diakovciach. Účastníci pri občerstvení, spoločenskom posedení a spomienkach na minulosť a súčasnosť, ale i pri speve a tanci, kde i v tom nachádzajú spoločnú reč, nachádzajú oddych a pokoj. Inak to nebolo ani na týchto oslavách. Poďakovanie za vydarenú akciu patrí predovšetkým Obecnému úradu v Diakovciach ako aj iným sponzorom, ktorí majú veľkú zásluhu na tom, že táto oslava mala úspešný priebeh a dôstojnú úroveň.