Zomrel popredný literárny vedec Andrej Červeňák
11. februára zomrel popredný literárny vedec Andrej Červeňák. Bol rusistom, komparatistom, semiotikom, autorom a editorom mnohých publikácií. Organizoval rôzne kultúrne podujatia a udržiaval styky aj so slovenskými literátmi v Maďarsku.
Prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc. (22. 5. 1932, Šarišský Štiavnik - 11. 2. 2012, Nitra), popredný literárny vedec, rusista, komparatista, semiotik, autor a editor početných odborných publikácií, organizátor dôležitých slovenských i medzinárodných kultúrnych podujatí, člen predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov a tajomník odbočky SSS v Nitre. Držiteľ Pocty Alexandra Matušku, ktorú mu udelil minister kultúry SR (1997), Radu Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorým ho vyznamenal prezident Ruskej federácie (2000), a Radu Ľudovíta Štúra, ktorým ho dekoroval prezident SR (2002). Absolvoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Prednášal na Vysokej škole pedagogickej, neskôr na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Pre politické postoje k udalostiam v roku 1968 musel z fakulty odísť a pracoval ako lektor divadiel v Prešove a v Košiciach. Od roku 1977 bol opäť vysokoškolským pedagógom, pôsobil na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde usporadúval vedecké konferencie o spisovateľoch, vydával Almanach Nitra a venoval sa ďalším literárnym aktivitám.
Systematicky rozvíjal vlastné teoretické východiská, ktoré objavným spôsobom po prvý raz verejne prezentoval už pred tromi desaťročiami v rámci prevratnej esteticko-antropologickej koncepcie výskumu literatúry. Celosvetový vývoj medzičasom potvrdil opodstatnenosť a naliehavosť zvoleného filozoficko-metodologického prístupu nielen v rýdzo umeleckých, ale doslova v globálnych kontextoch.
Andrej Červeňák neúnavným priekopníctvom a permanentným hľadačstvom sústavne prispieval k prekonaniu sociologizujúcich obmedzení v chápaní literárnej tvorby a k vyvolaniu zvýšeného záujmu literárnej vedy o biologické a duchovné konštanty človeka.
Jeho autorský prístup charakterizuje rozvetvené interdisciplinárne bádateľské inštrumentárium opierajúce sa o prenikavú reflexiu problémov umeleckej ontológie, gnozeológie a recepcie, o hlboké poznanie divergencií a konvergencií procesov vedeckého a umeleckého myslenia, o analýzu kľúčových fenoménov vrcholných kreatívnych výkonov svetovej, ruskej a slovenskej proveniencie, o komparáciu signifikantných artefaktov v najširších historických, medzinárodných a regionálnych reláciách.
Autor podnetne dospel k pozoruhodnému posunu od skúmania dejinne uzavretých a hodnotovo relatívne ustálených etáp civilizačného, kultúrneho a literárneho vývoja k odvážnemu nastoleniu paralel s najaktuálnejším prúdením súčasnej slovenskej literárnej kreativity.
Jednotlivé diela Andreja Červeňáka sú významnými príspevkami k programovému rozkrývaniu súvislostí, ktoré nám umožňujú vnímať organické spojenie unikátnych a univerzálnych myšlienkových pohybov na pozadí skúmania stále živých ozvien, vibrácií, mutácií, emanácií a impulzov literárnej tvorby.
Z Červeňákových originálnych postrehov a pohľadov vyplýva pre individuálne autorské modelovanie ďalšieho autonómneho vývinu slovenskej národnej literatúry veľa podnetných zistení, pričom v zložitom umeleckom teréne plasticky zobrazuje smer ku skutočnej svetovosti - vedúci nie cez povrchné napodobňovanie a mechanické imitovanie pominuteľných a prechodných módnych vĺn, ale naopak cez rozozvučanie hlbinných membrán vlastnej prirodzenosti, ktorá je v našom prípade nemysliteľná bez slovanského kontextu.
Je autorom 27 samostatných literárnovedných knižných publikácií zásadného významu, vedeckým garantom 25 vedeckých seminárov a vydaní 25 zborníkov venovaných slovenským spisovateľom, hlavným editorom 10 ročníkov Almanachu Nitra a spolutvorcom mnohých ďalších medzinárodne rešpektovaných knižných projektov.
V rámci edície Život a dielo od roku 1992 vydal zborníky príspevkov z konferencií dedikovaných popredným zjavom modernej slovenskej literatúry. Ide o tvorbu Pavla Straussa, Ladislava Ťažkého, Milana Ferka, Svetloslava Veigla, Jána Števčeka, Vladimíra Mináča, Milana Rúfusa, Andreja Chudobu, Vincenta Šikulu, Jána Chryzostoma Korca, Osvalda Zahradníka, Petra Jaroša, troch dolnozemských autorov z vtedajšej Juhoslávie, Maďarska a Rumunska (Víťazoslava Hronca, Gregora Papučeka a Ondreja Štefanka), Jána Tužinského, Petra Libu, Štefana Moravčíka, Andreja Červeňáka, Viliama Turčányho, Rudolfa Schustera, Pavla Janíka, Laca Zrubca, Pavla Hudíka, Maríny Čeretkovej-Gállovej, Jána Lenča a Jozefa Boba. V edícii vyšli aj bilančné publikácie Andreja Červeňáka Desať statí o slovenskej literatúre (1998), Dvadsať statí o slovenskej literatúre (2004), Tridsať statí o slovenskej literatúre (2007), Štyridsať statí o slovenskej literatúre (2010), Život v literatúre s podtitulom Môj album (2010).
Legendárny literárny vedec a rusista sa odlišoval od iných slovenských bádateľov inojazyčných literatúr nielen intelektuálnou prenikavosťou a faktografickou spoľahlivosťou, ale aj schopnosťou skúmať slovenské a ruské literárne diela v ich vzájomných kreatívnych kontextoch a gnozeologických súvislostiach. Andrej Červeňák zároveň symbolizuje historický zlom a odklon od sociologicky orientovanej percepcie literárnych fenoménov a predstavuje výnimočný kvalitatívny skok spočívajúci v rozpracovaní spomínanej esteticko-antropologickej koncepcie literatúry.
Česť jeho pamiatke!
