„Jánošík z Pilíša“ hosťom Terchovčanov
Rudo Fraňo zo Senváclavu sa už roky venuje Jánošíkovi. Postavil a desiatky rokov prevádzkuje krčmu, ktorá nesie meno Jánošíkova. Z jej priečelia na vás hľadí filmový Jánošík v podaní Paľa Bielika. Rudo názov krčmy zdôvodňuje existenciou jánošíkovskej tradície aj medzi Slovákmi v Maďarsku.
On sám sa o ňom dozvedel predovšetkým z rozprávania otca. Rudo Fraňo pred piatimi rokmi preložil do maďarčiny trojzväzkový román Jánošík od Milana Ferka. Nielen preložil, ale aj vydal. V Terchovej sa už štyridsiaty deviaty raz uskutočnili Jánošíkové dni. Pod týmto názvom sa skrýva Medzinárodný folklórny festival. Už dvadsať rokov má toto divácky vyhľadávané podujatie medzinárodný charakter a za ten čas sa na ňom predstavilo niekoľko tisíc účinkujúcich z vyše 30 krajín sveta. Áno, Terchová je známa aj svojou hudobnou tradíciou, čo pravidelne pripomínajú práve Jánošíkove dni, ktoré volajú aj „terchovský štátny sviatok“.
Už v prvom dni festivalu sa uskutočnil program Terchovská muzika a jej hostia, v ktorom sa predstavili muzikanti a speváci z domova i zo susedných krajín vrátane Maďarska. V ďalšie dni popri folklóre nechýbali ani iné hudobné žánre, samostatný detský program s názvom Ratolesti, Tanečný dom (čo je škola tanca, počas ktorej sa mohli záujemcovia naučiť tance z Terchovej a jej okolia), vernisáže výstav (Nájdené struny stratených nôt, Remesklo - výber z tvorby sochára Milana Opalku, rodáka z Terchovej), prezentácia ľudových remesiel a škola remesiel, razenie dukáta s motívom Jánošíka, slávnostné odhalenie sochy Jánošíka, komorné programy a tiež ohňostroj.
Neodmysliteľnou zložkou záverečného dňa Jánošíkových dní je konský vozový sprievod s krojovanými furmanmi a hrajúcimi muzikantmi vo vozoch. Ako miestni hovoria ide o erbové podujatie Jánošíkových dní v Terchovej. Veľkú pozornosť púta i nedeľňajšia svätá omša za nositeľov ľudových tradícií (za aktívnej účasti krojovaných muzikantov a spevákov). Jednoducho povedané boli to štyri dni plné hudby, spevu, tanca a predovšetkým dobrej nálady.
Rudo Fraňo zo Senváclavu sa už roky venuje Jánošíkovi. Postavil a desiatky rokov prevádzkuje krčmu, ktorá nesie meno Jánošíkova. Z jej priečelia na vás hľadí filmový Jánošík v podaní Paľa Bielika. Rudo názov krčmy zdôvodňuje existenciou jánošíkovskej tradície aj medzi Slovákmi v Maďarsku. On sám sa o ňom dozvedel predovšetkým z rozprávania otca. Rudo Fraňo pred piatimi rokmi preložil do maďarčiny trojzväzkový román Jánošík od Milana Ferka. Nielen preložil, ale aj vydal. Tak ho sprístupnil maďarsky hovoriacemu čitateľovi a určite tým napomohol vzájomnému spoznávaniu našej spoločnej slovensko-maďarskej histórie. Tým s Jánošíkom neskončil. Pre maďarského čitateľa napísal a pripravil faktografickú knihu: Jánošík - mýtus alebo pravda.
Vzhľadom na činy, ktoré pre jánošíkovský kult vykonal, terchovskí organizátori pozvali Ruda Fraňa na tohtoročné Jánošíkove dni. Starosta Terchovej Viktor Vallo v pozvaní uviedol, že „na túto slávnosť pozývajú osobnosti, ktoré výrazným spôsobom prispeli k propagácii našej obce, respektíve Jánošíkovho kraja, v širších slovenských i medzinárodných súvislostiach.“ Ďalej starosta poznamenal, že „medzi takéto osobnosti patríte bez najmenších pochybností aj Vy...“ Takéto pozvanie Rudo Fraňo nemohol odmietnuť. Ako čestný hosť sa ich teda zúčastnil a môže povedať, podujatie bolo vynikajúce obsahom i organizáciou. Keby pochválil jednu vec, druhí by sa cítili dotknutí. Tak chváli všetko a všetkých. Úprimne! A čo všetko videl a zažil, to sa dá ťažko vypovedať. To musíte prísť do Terchovej osobne!
V poďakovaní terchovskému starostovi Rudo okrem iného uviedol: „Predovšetkým som sa tešil z možnosti byť pri tej sláve, z možnosti veľkolepo si uctiť vášho rodáka Juraja Jánošíka. Lebo Juraj Jánošík nie je len Terchovčan, nie je to len slovenský ľudový hrdina či zbojník. A ako sám môžem povedať nepatrí len Slovensku. Je aj náš, Slovákov spoza hraníc“. Poďakovanie zakončil pozvaním starostu Valla na návštevu do Jánošíkovej krčmy v Senváclave, aby videl ako žijú Slováci v Maďarsku a ako si spomínajú na spoločné tradície.
Jozef Schwarz
