Biskup Viliam Judák v Stoličnom Belehrade
Pri príležitosti 153. výročia narodenia biskupa Dr. Otakara Prohászku, rodáka z Nitry, 10. októbra navštívil nitriansky biskup Mons. Viliam Judák Stoličný Belehrad v Maďarsku, kde spolu s miestnym biskupom Mons. Antalom Spányim slávil slávnostnú svätú omšu.
Biskup Judák vo svojej homílii priblížil život, dielo a odkaz biskupa Prohászku, ktorého proces beatifikácie sa v súčasnosti pripravuje. „Od začiatku jeho kňazskej činnosti sa uňho prejavilo výrazné sociálne cítenie. 7. októbra 1883 si zapísal do svojho denníka: Príhovor prímasa vo mne vzbudil vedomie o utrpení a ťažkostiach dnešnej doby... Pomôž sebe, pomôž spolubratom a mnohým miliónom duší... Modli sa a trp vo svojej duši... Toto je plameň a horúca túžba v mojej duši... Pre takéto veľké ciele obetujem svoju dušu v tomto okamihu... Rozhodol som sa pre dielo siahajúce do večnosti. Budem to plniť až do poslednej bodky, do posledného dychu môjho života, po vyliatie poslednej kvapky. Tieto šľachetné predsavzatia sa usiloval plniť s veľkým oduševnením a obetavosťou,“ uviedol. O biskupovi Prohászkovi okrem iného tiež povedal, že sa mnoho modlil a neúnavne pracoval. „Svoje názory neskrýval, ale využil všetky možnosti, aby jeho činnosť pre dobro iných bola úspešná. V akademickej oblasti prešiel všetkými stupňami: bol profesorom na gymnáziu, profesorom morálky, pastorálnej teológie a dogmatiky; v roku 1904 bol menovaný za univerzitného profesora. Bol riadnym členom Maďarskej akadémie vied. Mohli by sme povedať, že sa stal všetkým, čím len mohol byť. Pritom sa nechcel stať vedcom, ani filozofom, ani otcom ideológie, ani revolucionárom. 
Chcel byť apoštolom, ako o tom svedčia nielen slová, ale celý život. Ježiš nebol cisár, vedec, alebo umelec. Jeho programom nebolo vládnuť, ale slúžiť. Ľuďom nesľuboval blaženosť skrze múdrosť tohto sveta, hovorieval. Predstavoval Ježiša ako Božieho Syna a človeka zároveň, ktorý nosil v sebe Božie kráľovstvo a chcel ho sprostredkovať všetkým. Preto O. Prohászka chcel byť skutočným nasledovníkom Ježiša Krista. Usiloval sa o jedno: ohlasovať Krista a jeho evanjelium pre človeka 20. storočia. Urobiť ho zrozumiteľným a aktuálnym.” Po slávnostnej svätej omši sa konal sprievod k hrobu Dr. Otakara Prohászku, kde modlitbou a položením venca pamätná slávnosť vyvrcholila.