ned11242024

Posledná aktualizácianed, 24 nov 2024 10am

S víťazmi súťaže opäť v Nových Zámkoch

32. ročník súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko so žiakmi slovenských škôl zo zahraničia: Anglicka, Francúzska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka, Rumunska, Srbska, Švédska a Ukrajiny s celkovým počtom 70 literárnych prác. / Poznávací pobyt na Slovensku pre víťazov usporiadal ÚSŽZ.

https://www.uszz.sk/pozname-zahranicnych-vitazov-literarnej-sutaze-preco-mam-rad-slovencinu-preco-mam-rad-slovensko-2023-2024/

NovZaW02Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry SR, Národný inštitút vzdelávania a mládeže, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, SPN - Mladé letá, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Vydavateľstvo MS, Mesto Nové Zámky, Základná škola Mostná 4900/3 Nové Zámky a Miestny odbor MS Nové Zámky 6. júna 2024 v Nových Zámkoch usporiadali celoslovenské vyhodnotenie 32. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko, ktoré sa konalo pod záštitou ministerky kultúry SR Martiny Šimkovičovej. Pred slávnostným otvorením podujatia, vyhodnotením a odovzdávaním cien, ktoré sa konalo v Cisársko-kráľovskej historickej jazdiarni, pri soche Antona Bernoláka na Hlavnom námestí Nových Zámkov sa konal krátky kultúrny program spojený s kladením vencov. Po vyhlásení výsledkov 4. kategórie (žiaci slovenských škôl zo zahraničia), krajanským účastníkom súťaže ceny odovzdala predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dagmar Repčeková. V rámci pestrého kultúrneho programu ako jediná zo zahraničia vystúpila speváčka a citaristka Boglárka Anna Brachna z Békešskej Čaby.

Fotogaléria: https://www.facebook.com/oslovma/posts/pfbid0Zye1qJJqb8G1YBz82mRkG3t4hSD2maYsqwwWoE3skQg5isFrRHQLEWAC7X1tSgmyl

NovZaW03Ako bolo na Slovensku? Na tom Slovensku, o ktorom Nana Bulaieva napísala báseň a umiestnila sa s ňou v medzinárodnej kategórii v súťaži Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko?

Počuješ? Láskou rozpráva Slovensko

Na jeseň odlietajú vtáci.
S nimi, možno, skoro aj my.
Hľadáme všade.
Hľadáme stále.
Kde by sme určite stáli medzi ľuďmi.
NovZaW07Uprostred mnohých svojich možností.
Sme spolu nakoniec tu,
kde v teplom náručí spánku
nás modeluje voľný vzduch.
Medzi širokými miestami rozsiahlych hôr.
Cítiš, že si asi aj mal byť tu.
Keď počuješ láskavé slovo...
Ozvenou ťa volá tá zem.
Veď počuješ každý jej potok.
A pieseň z bežných viet.
NovZaW05Čo len mladým tu nechýba?!
Je tu sloboda nadšenia voľných tém!
To slovo nie je len o veľkej kráse.
To slovo je o húževnatom duchu.
Tá cesta Štúra a Hviezdoslava...
Bohatý ruch histórie
schová pod krídla nás ako mama.
A vychováva ako otecko.
Čo v srdci mi ozve sa láskou?
To moje nádherné Slovensko.

NovZaW04Slovensko je pre nás druhým domovom. A je nás veľa cudzincov, ktorí sme prišli sem študovať alebo kvôli vojne. A všetci sme tu našli krásu slovenského slova, prírody a ľudí.

Rušný jún 2024

V tomto roku sa v Nových Zámkoch opäť uskutočnilo vyhodnotenie medzinárodnej súťaže „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rad Slovensko”, na ktorej sme boli aj my – žiačky Užhorodského lýcea č. 4 v Užhorode. Podujatie sa začalo nádherným spevom hymny Slovenskej republiky v podaní zboru Enthea pri Bernolákovej soche. Po kladení vencov vynikajúci príhovor predsedníčky MO MS Miroslavy Valovičovej o živote katolíckeho kňaza Antona Bernoláka u niektorých zvlažil oči slzami. Samotné odovzdanie cien sprevádzali vystúpenia národných folklórnych súborov, tanečníkov a spevákov… Krásna bola hra na citare a spev Boglárky Brachnovej, ktorá si prišla prevziať cenu z Békešskej Čaby a predstavila nám tamojší tradičný strunový hudobný nástroj. V nasledujúcich dňoch sme navštívili Bratislavu, kde sme mali zaujímavú prechádzku mestom a workshop v galérii „Bibiana”, na ktorom sme mali príležitosť ilustrovať svoju literárnu tvorbu. Taktiež sme navštívili Bojnice. Na hrade sme videli veľa dobovo zariadených miestností, expozície, krásne obrazy a počuli NovZaW06sme zaujímavé príbehy z tohto miesta od pani sprievodkyne. Fotili sme sa aj v ZOO so slonmi, levmi či orangutanom. Veľa nových zážitkov a priateľstiev, dobrá nálada a získané ocenenia – to je to, s čím sme odchádzali zo Senca, kde sme boli ubytovaní. Odchádzali sme domov, do svojich krajín, do Ukrajiny, Chorvátska, Maďarska, Srbska, Švédska... V Užhorode na nás už čakala deviatacká rozlúčka. Žiaci našej triedy si pripravili dojemné básne o týchto školských rokoch v slovenskom aj ukrajinskom jazyku, aj prezentáciu príjemných spomienok… Tak sa skončil náš nečakane rušný a zaujímavý jún.

Nana Bulaieva, 14 rokov, žiačka 9. ročníka Užhorodského lýcea č. 4

„Tancuj, tancuj, vykrúcaj!“

Som žiačkou Užhorodského lýcea č. 4., slovenskej školy, v ktorej sa od prvej triedy učíme všetky predmety v slovenčine. Narodila som sa v Zakarpatsku, v rodine, kde rozprávajú po slovensky a po ukrajinsky. Moja prababička Matilda pochádzala zo slovenskej rodiny, ktorá žila v Užhorode. Môj pradedko Alojz Liška pochádzal z Česka. Zoznámili sa a mali tri deti: dcéru Jožinu a dvoch synov: Andreja a môjho dedka Alexandra. Keď som sa narodila, akurát dedko odišiel na dôchodok. Žili sme vo veľkom dome a starý otec pomáhal NovZam12rodičom s mojou výchovou aj vzdelávaním. Chodil so mnou na prechádzky, rozprával mi slovenské rozprávky, vedel veľa rôznych slovenských básničiek. Bolo to vždy s ním veľmi zábavné a veselé. Starý otec pekne hrá na gitare. Často mi hrával a spieval slovenské ľudové pesničky. Veľmi sa mi páčilo pri tom tancovať a pritom si aj pospevovať. Robili sme s ním aj s mojou staršou sestrou Anamarijou malé improvizované koncerty. Spievali sme: „Keď som ja slúžil...“,“Kukulienka, kde si bola...“ a moja najobľúbenejšia bola „Tancuj, tancuj, vykrúcaj!“. Sú to nezabudnuteľné spomienky na moje detstvo. A začiatok mojej lásky k slovenčine a Slovensku...

Najsmutnejší deň bol deň odchodu...

5. júna 2024 som išla na Slovensko vďaka súťaži „Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rad Slovensko“. Toto podujatie som navštívila prvýkrát, ale samotná súťaž sa koná už 32 rokov! Keď sme dorazili a navečerali sa, boli sme oboznámení s programom a všetci boli veľmi milí. Ubytovali sme sa v hoteli Družba v rekreačnej zóne mesta Senec. Ubytovanie prekonalo moje očakávania. Samotný program bol neuveriteľný, každý deň som sa naučila a videla niečo nové a bola som prekvapená zo všetkých dní. Najsmutnejší deň bol deň odchodu. Počas môjho pobytu na Slovensku som stretla veľa úžasných ľudí, s ktorými som stále v kontakte a dúfam, že sa s nimi ešte stretnem. Pocítila som veľa príjemných emócií, ktoré sa nedajú porovnať s ničím iným a úprimne dúfam, že sa sem o rok vrátim.

Alexandra Liška, 5. ročník, 12 rokov

Foto: Erika Fajnorová a Imrich Fuhl
Fotogaléria: https://www.facebook.com/oslovma/posts/pfbid0Zye1qJJqb8G1YBz82mRkG3t4hSD2maYsqwwWoE3skQg5isFrRHQLEWAC7X1tSgmylNovZaW8NovZamky