http://www.oslovma.hu

novomt01 110 rokov od narodenia významného slovenského básnika, novinára a politika ● Kultúrny šok, estetický šrám a vyvalené oči: Pamätnej tabule niet! ● So súhlasom orgánov? ● Alžbetov, Terezín a Jozefov patrili k prudko rozvíjajúcim sa štvrtiam uhorského hlavného mesta s početnou slovenskou menšinou.

Na výročnom sedení Klubu Nového slova odznel podnet pripomenúť si 110 rokov od narodenia Laca Novomeského. Ako milovník uhorskej vlastivedy viem, že tento náš slovenský básnik, publicista a politik sa narodil 27. decembra 1904 v Budapešti. Jeho rodičia sa sem prisťahovali za prácou - otec bol krajčírom. Tu v rokoch 1910-1914 Laco Novomeský navštevoval ľudovú školu, neskôr aj gymnázium. V roku 1918 zažil demonštrácie sprevádzajúce koniec Uhorska. Svoj budapeštiansky pobyt skončil v roku 1919, s rodičmi sa presťahoval do novovzniknutého Česko-Slovenska.

novomt03 V uplynulom roku som si pre seba poobjavoval viacero slovenských pamätných miest a príbehov v Maďarsku, predovšetkým v Budapešti. Hroby národovcov z 19. storočia, bývania poslancov Uhorského snemu Milana Hodžu či Ferdiša Jurigu. Zistil som tiež, že na rodnom dome Laca Novomeského je pamätná tabuľa ešte z čias socializmu. Výborný cieľ vlastivednej potulky. Nevšímam si, či sa chystajú sem prísť spomínať delegácie spisovateľské, vládne a akékoľvek iné. V rodinno-priateľskom kruhu sme pristúpili ku kultúrnemu počinu. Manželka kúpila plastickú plastovú kytičku (vydrží nástrahy veľkomesta) v národných farbách, ktorú zvýraznila slovenskou trikolórou. Ja som zavolal priateľovi a 27. decembra 2014 ráno sme nastúpili do vlaku smer Budapešť. Zo Západnej stanice tri zastávky električkou, pár sto metrov pešo a sme na ulici Szövetség (Spolkovej) v Alžbetove (Erzsébetváros). Alžbetov spolu s vedľajšími mestskými časťami Terezín a Jozefov patrili k prudko rozvíjajúcim sa štvrtiam uhorského hlavného mesta na začiatku 20. storočia. S početnou slovenskou menšinou. Zástavba má na prvý pohľad veľkomestský charakter. Ulice sú na rozdiel od okružných a lúčovitých peštianskych bulvárov pomerne úzke. Obzerám sa kolo seba. Už sa teším, ako skritizujem účelový preklad textu na pamätnej tabuli do maďarčiny, ktorý vynecháva spojenie „slovenský básnik“.

Čaká nás však kultúrny šok, estetický šrám a vyvalené oči. Pamätnej tabule niet! Zíza na nás obdĺžnik tmavšej farby na pozadí relatívne farebnej fasády a štyri diery po úchytoch. Práve dnes, na narodeniny! Overujeme číslo domu, sme správne. Z domu vychádza pani, mojou slovenskou maďarčinou zisťujeme, čo sa stalo. Z odpovede sme pochopili, že niekto ju odniesol, vzal so sebou. Dúfajme, že nie navždy. Text je síce - ako sa vraví - poplatný dobe. Ale vydržal 25 rokov, ktoré uplynuli od zmeny politického režimu, ktorý symbolizoval aj L. Novomeský. Zmeniť v súčasnosti by to azda mohla len únava materiálu... Koniec-koncov pozrite sa, ako tabuľa vyzerala...

Verím, že prípadná novelizácia znovuosadenej tabule bude k lepšiemu a koná sa so súhlasom slovenských orgánov. Bol to predsa aj slovenský verejný činiteľ. A určite patrí na najvyššie priečky slovenského zoznamu kultúrneho dedičstva. Samozrejme, budem pátrať v dobre informovaných slovensko-maďarských kruhoch po príčine. Zatiaľ si pozrite „fotoreportáž“ z miesta „zrodu“ významného Slováka Ladislava Novomeského nasnímanú presne 110 rokov po jeho narodení.