Stratení Novozámčania - Osud židovskej komunity
Život miestnej židovskej náboženskej obce pred, počas a po tragickom období holokaustu predstavuje návštevníkom Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch výstava Stratení Novozámčania. Výstavu, ktorá potrvá do 31. júla 2014, pripravili pri príležitosti 70. výročia deportácií židovského obyvateľstva.
Pred 70 rokmi sa dostalo na území južného Slovenska, pričleneného po Viedenskej arbitráži k Maďarsku, do finálnej fázy tzv. riešenie židovskej otázky. Židovské obyvateľstvo, izolované v getách a sústreďovacích táboroch, čakalo na svoju deportáciu do Osvienčimu. Kto boli títo ľudia? Ako žili, aké bolo ich miesto v spoločnosti a v každodennom živote mesta? Odpovede na tieto otázky dostanú návštevníci Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch na výstave „Stratení Novozámčania“, ktorá bola slávnostne otvorená za bohatej účasti návštevníkov výstavy a hostí 3. júna 2014. Slávnostné príhovory mali: riaditeľka Múzea Jána Thaina 
v 
Nových Zámkoch Helena Gudmonová, predseda Židovskej náboženskej obce v Nových Zámkoch Doc. Ing. Tomáš Lang, PhD., historik Múzea Jána Thaina v Nových Zámkoch a zároveň kurátor výstavy Mgr. Pavol Rusnák, podpredseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Ing. Ladislav Marenčák a predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Ing. Igor Rintel.
V slávnostných príhovoroch boli účastníkom vernisáže výstavy priblížené kľúčové historické súvislosti uvedeného obdobia, Igor Rintel hovoril aj o tragických udalostiach, ktoré prežila jeho rodina. Tomáš Lang v závere svojho vystúpenia vyjadril myšlienku z Talmudu: Každý človek žije zatiaľ, kým žije jediný človek, ktorý si naňho spomína.
Historik a kurátor výstavy Pavol Rusnák vo svojom slávnostnom príhovore charakterizoval výstavu takto: „...je venovaná 70. výročiu deportácií 
novozámockých židov. Na začiatku teda stála otázka, ako čo najlepšie priblížiť túto udalosť, jej dôvody a dôsledky. Nahliadnutím do vývoja mesta v polovici 19. storočia získame odpoveď na otázku, prečo si mnoho židovských rodín, prevažne obchodníkov, vybralo za miesto svojho bydliska Nové Zámky, ako vznikli podmienky pre vznik početnej komunity. Ale čo taká židovská komunita znamená, ako si organizuje život, aké má sviatky, aké používa liturgické predmety? Práve tejto problematike sa venuje prvá časť výstavy. Druhá časť výstavy si kladie za úlohu dokumentovať interakciu židovskej komunity so svojim okolím, predovšetkým v rovine podnikania a obchodu, ale nemožno zabúdať ani na židov reprezentujúcich naše mesto na poli športu, ako i lekárov, právnikov a žurnalistov, ktorí z novozámockej židovskej komunity vyrástli. Pri pohľade na túto časť výstavy sa javí úplne nepredstaviteľným to, čo všetci vieme, že bude nasledovať. Svet zobrazený v tejto časti akoby sa po nástupe nacizmu v Nemecku a v dôsledku rozširovania nacistickej sféry vplyvu, úplne postavil na hlavu a nasleduje kolotoč protižidovských opatrení, ktorých cieľom je obmedziť židovské obyvateľstvo v právach a na majetku, vytvoriť bariéru medzi ním a zvyškom obyvateľstva a následne sa ho zbaviť. V Nových Zámkoch sa toto obdobie začína Viedenskou arbitrážou, v novembri 1938, kedy sa novozámockí židia dostali do legislatívneho prostredia, v ktorom už začala štátom riadená diskriminácia a ústí do deportácií, ktorých výročie si tento rok pripomíname. Tretia časť výstavy si kladie za cieľ predstaviť práve toto obdobie a jeho takmer 2500 novozámockých obetí. Posledná časť výstavy sa venuje obdobiu po holokauste a príčinám, ktoré sa v povojnovom období spolupodieľali na ďalšom zmenšovaní sa židovskej komunity.“
Už samotná vysoká účasť návštevníkov (nielen z Nových Zámkov, ale aj z bližšieho i vzdialenejšieho okolia) nasvedčuje tomu, že o výstavu je a bude počas jej trvania veľký záujem. Boli oslovené i školy, aby učitelia prišli so žiakmi a študentmi v rámci vyučovacích hodín, ako napr. dejepis, občianska náuka a i., pretože výstava je veľkým prínosom z hľadiska bližšieho poznávania regionálnej histórie.
