Fašiangové stretnutie Pazovčanov v Bratislave
Jozef Schwarz: Druhý februárový víkend som prežíval v láskavých kruhoch „zahraničných“ Slovákov. No, zahraničných ako zahraničných. Moji Slováci sa stali zahraničnými pred necelou stovkou rokov. Dovtedy boli domáci Slováci, Slováci z nášho rodného Uhorska, tak sa totiž Slovensko volalo do konca roka 1918.
Preto aj Slováci z dnešného Slovenska, Maďarska, Srbska, Chorvátska, Rumunska a či Ukrajiny (Podkarpatskej) boli všetci domáci, žili doma. Až hranice vykolíkované Trianonom /v prípade Ukrajiny o štvrťstoročie neskôr sovietskym záujmom/ z nich urobili zahraničných Slovákov, napriek tomu, že sa nepohli z domu, od svojej pôdy. Zahraničnosť v jednom prípade relativizujem aj faktom, že stretnutie sa konalo na Slovensku, dokonca v našom hlavnom meste.
Poďme pekne po poriadku. 8. februára 2014 sa uskutočnilo už 19. stretnutie Pazovčanov žijúcich na Slovensku. Pazovčania, to sú Slováci, ktorí pochádzajú z mesta Stará Pazova v dnešnom Srbsku. Bližšie z jeho severnej časti Vojvodina, z regiónu Sriem. Už niekoľko rokov mám to potešenie stretávať sa s nimi na ich podujatí. Predovšetkým vďaka Mirovi Demákovi, jednému z ich radov. Je to spisovateľ, vydavateľ, novinár a predovšetkým spolužiak, s ktorým som kedysi dral vysokoškolské lavice. Hneď ho treba aj pochváliť, pýšil sa srbským vydaním svojej knihy - Jeden deň v Belehrade, za ktorú dostal Andričovu cenu za rok 2013. Autor k tomu podotkol - najmä preto, že ostatní „kandidáti“ už opustili rady živých.
Ako to vyzerá na takom stretnutí rodákov? Vyberám z programu: o 9. hodine raňajky (klbása či párky), o hodinu vymenujú trojčlenné komisie, ktoré vyhodnotia najlepšiu klbásu - Gazda roka a najlepší rejteš - Gazdiná roka. Pokračuje voľná zábava. Na poludnie prebehnú oficiality: Pazovská hymna - Keď pójďem z Pazova, príhovor richtára, príhovory hostí (tohto roku sa prihovoril aj nový srbský veľvyslanec na Slovensku - 
pán Šani Dermaku), informácie o podujatiach a výročiach (tu musím spomenúť, že Miro Demák pripomenul aj výročie obsadenia Belehradu spred vyše dvesto rokov, kde našim rakúskym vojskám velil maršal Hadik - Slovák to rodom a tiež Pazovčana Ferda Klátika, národného učiteľa a legionára, ktorý sa ako jeden z mála rakúsko-uhorských dôstojníkov v zajatí prihlásil za Slováka. Organizátori jeho podobizeň dali aj na obálku pozvánky na stretnutie - veď v lete ubehne 100 rokov od vypuknutia Veľkej vojny). Záver pozdravov patril vystúpeniu tanečnej skupiny Červené jabĺčko z Rovinky. Prečo? Nuž Staropazovský širší rajón pred pár rokmi, práve ďakujúc pazovským stretnutiam, počal spoluprácu s našim mikroregiónom Pridunajsko, ktorý leží na východ od Podunajských Biskupíc.
Po obede pokračuje sa voľnou zábavou, dvomi kolami tomboly a vyhlásením Gazdinej a Gazdu roka 2014. Celý čas na počúvanie a do tanca hrá muzika zo Starej Pazovy. Živá! Stretnutie má aj širší kultúrny záber. Mohli ste si kúpiť knihy Mira Demáka a ďalších autorov zo srbskej Dolnej zeme. Pravidelne sa prezentujú ručnými prácami pazovské dievčatá. Zaujímavosťou tohoročného stretnutia bola výstava fotografií vinohradníckych domčekov z pazovských viníc, ktoré sa nachádzajú dvadsať kilometrov od mesta v Slankameni. Výstavku pripravil pán Michal Gíreg. Obdivujem Pazovčanov za „kvalitu“ slovenskosti, ktorú udržiavajú a zveľaďujú doslova stáročia a na úrovni, ktorá často zahanbí aj nás, „domácich Slovákov“. Nech žijú Slováci a všetci dobrí ľudia zo Starej Pazovy zdravo, priateľsky a najmä veľmi dlho!
