Na dostavbu kostola v Iloku potrebujú pomoc
Evanjelický a.v. slovenský cirkevný zbor v Iloku (Chorvátsko) sa obracia s prosbou o pomoc na politické subjekty, kultúrne spolky, finančné ústavy, ako aj na duchovenstvo, učiteľov, jednotlivých kresťanov a všetkých ľudí dobrej vôle, aby podľa svojich možností finančne prispeli na dostavbu miestneho kostola.
Evanjelická a.v. slovenská cirkev v Iloku bola založená v roku 1903, teda pred 110 rokmi, v tom čase mala 1.500 Slovákov - evanjelikov a tri slovenské školy s vyučovacím jazykom slovenským, ktoré navštevovalo vyše 120 slovenských evanjelických žiačikov. Učiteľom a vodcom pred utvorením samostatného cirkevného zboru bol vysokovzdelaný pán učiteľ a levíta Jozef Maliak. Prvým farárom tu bol vlp. Miloslav Križan (1903-1905), ktorého vystriedal vlp. Pavel Valtínyi (1905-1920). Po ňom si cirkevný zbor zvolil za farára vlp. Adama Vereša, ktorý sa stal seniorom sriemského seniorátu a v roku 1925 biskupským administrátorom slovenského dištriktu a v r. 1928 
si ho slovenské evanjelické a.v. cirkvi v Juhoslávii postavili za prvého slovenského biskupa. Vo „Vyzvaní“ sa píše: „ Keď sme dôstojného pána biskupa po jeho zvolení navštívili a pozdravili, sme sa ho opýtali, či nás teraz neopustí, vtedy nám sľúbil, že ostane medzi nami, a že mieni s pomocou Božou, s pričinením cirkvi ilockej, za účasti spoluveriacich a priateľov v našom dištrikte a v cudzozemsku vystaviť chrám Boží, lebo doteraz sme odbavovali služby Božie v škole. Naše mestečko Ilok je okresné mesto, ktoré má krásnu polohu, ako málo ktoré iné mesto v našej vlasti. U nás je františkánsky kláštor s krásnym chrámom, ktorý je na druhom mieste v Chorvátsku a Slavónii. Najkrajší je biskupský chrám v Ďakove, ktorý vystavil blahej pamäti biskup a veľký Slavian, Jozef Juraj Strossmayer. Druhý po ňom bude Ilocký. My, Iločania, pribrali sme sa vážne stavať chrám. Ku stavbe tejto chceme obetovať čo len môžeme a vieme, aby sme vystavili dôstojný chrám slávy Božej, dôstojný nášho mesta, dôstojný našej cirkvi a slovenského národa, aby nás Slovákov v Juhoslávii dôstojne reprezentoval, lebo plán chrámu spravil náš kulpinský rodák p. Michal Harminc. Náš chrám - dľa toho plánu - nebude najväčším, ale iste bude najkrajším slovenským ev. a.v. chrámom v Juhoslávii. Prosíme preto všetky naše cirkvi, obce, spolky, duchovenstvo, učiteľov a jednotlivcov, aby ste nám pomohli pri tejto 
stavbe, lebo ešte ani jeden chrám nebol postavený bez pomoci iných. Chudobných, ktorí nám nemôžu pomôcť peňažnými príspevkami, prosíme nech sa aspoň modlia, aby toto krásne dielo prišlo ku uskutočneniu na slávu Božiu a jasne hlásalo, že ešte nevymizla zo sŕdc ľudských viera v Boha, láska k blížnym a nádej na lepší, večný život. S modlitbou sme začali toto sväté dielo a veríme, že tí ktorí v Boha dúfajú nebudú zahanbení. Nech teda Hospodin žehná naše predsavzatie, ktoré má slúžiť Jemu na Slávu, našej ev. a.v. cirkvi a nášmu slovenskému národu na česť.“
Súčasnosť je iná, lebo po smrti brata biskupa Adama Vereša v r. 1931 všetko sa zrútilo ako dom z kariet. Po 31. rokoch, presne v roku 1962 - za totality - sa podarilo predsa existujúci chrám 
postaviť, ale vôbec nie taký aký vysníval a vôbec nie na tom mieste, kde ho videl stáť Adam Vereš. A dokonca postavený bez základných elementov, sakrálneho objektu, ako sú, krstiteľnica, apsida a sakristia. Celá konštrukcia chrámu bola tak labilná, že už v roku 1991, ani nie po 29. rokoch, museli zasahovať generálnou opravou, a vonkajšie bočné steny kostola museli obliecť - opásať do železobetónových stĺpov, lebo kostol by sa bol prepolovil...! To, čo my dnes, po 51-ročnej existencii tohto chrámu mienime urobiť je rekonštrukcia starej stavby. Pritom dostaviame v pokračovaní kostola novú multifunkčnú stavbu tak, aby za menšie finančné výdavky sme zachránili to, čo bolo postavané v minulosti, ale zároveň aby sme ho modernizovali a prispôsobili budovu kostola tak, aby slúžila potrebám všetkým členom evanjelického a.v. slovenského cirkevného zboru v Iloku.
V krátkosti sa pokúsim, vysvetliť a poukázať na nutnosť plánovaných zmien pri rekonštrukcii a dostavbe kostola. Cirkevný zbor je živý a aktívny aj vďaka tomu, že ECAV na Slovensku v roku 1999 a v roku 2002 vyslalo na vinicu svojho Pána, svojich duchovných pracovníkov, manželský farársky pár. A v roku 2009 bola podpísaná aj partnerská zmluva medzi ECAV a ECRH.
- Posilnenie a zvýšenie veže približne o 4 metre, aktuálna veža má 15.73 m. a nová by mala byť zvýšená na 19,45 m. + kríž 21.95 m. Vo vnútri veže neexistujú schody, a vôbec celé vnútro veže až po dva zvony nie je prakticky dostupné. Nie je však potrebné len zvýšenie veže, ale aj umiestnenie dvoch nových zvonov, ktoré budú posunuté do špeciálne pripraveného krovu. Výška veže pomôže, aby hlas zvonov bolo počuť v širšom okolí lepšie, ako sa počuje dnes. Lebo veža sa navýši približne o 4 metre, a bude to veža otvorená a tak potom hlas zvonov sa bude viacej rozlievať do okolia...
- Ďalším zásahom bude na krove a strope kostola, tak krov ako aj strop budú vymenené, lebo aktuálny krov a strop už nezodpovedá, má tendenciu padnúť dole. Vo vnútri kostola budú tiež 
zmeny, balkón (chór) bude podliehať radikálnej zmene - rozšíri sa a predĺži pri stenách až k prvým oknám. Hlavný koráb bude predlžený a oltár premiestnený do novej časti smerom dozadu kostola - asi o 2,5 - 3,00 m. Robí sa to preto, aby sa vytvorila apsida, ktorá chýba a nie len pre apsidu, ale aj preto, aby vznikol väčší priestor pred oltárom. Dnes tento priestor neexistuje, je malý a pri všelijakých detských, alebo aj dospelých programoch sme nemali dostatočný priestor na vystupovanie. Stávalo sa, že počas vystupovania detí, dokonca ani farár nemal miesto pred oltárom. Ďalej plánujeme celú podlahu navýšiť, lebo existujúca je pod úrovňou dvora, a tak keď prší, voda tečie do kostola a podlaha sa nasaje vodou, ktorá sa ťažko vyparuje, no a to potom po určitom čase vytvára nepríjemný zápach... Oltár je postavený z tehál, ktoré sú už nasaté vlahou, takže rušenie oltára nebude problematické, na oltári máme jeden gýčový obraz Večera Pánova, už aj preto si predstavujeme nový oltár s novým obrazom na spôsob fresky.
- Ešte plánujeme staré lavice obnoviť tak, aby boli prispôsobené pohodlnému sedeniu, čo dnes nie je. Potom vyčalúnené a ofarbené do tmavohnedej farby. Alebo prispôsobiť podľa farby látky, ktorou sa budú lavice čalúniť.
- Ďalším zásahom by mala byť dostavba, ktorá by mala slúžiť viac organizačnému, administratívnemu, ale aj prípravnému podujatiu. V tejto časti sa plánuje vybudovať sakristia a archív, potom veľká sieň pre konventy a stretávanie sa presbyterov, mládeže, ale aj vykonávanie rôznych iných aktivít, ako sú: nácvik spevokolu, tak staršej ako i mladšej generácie, nácvik rôznych umeleckých, kultúrnych tradičných scénok, ako i rôznych duchovných a umeleckých aktivít, tvorba tradičných diel. Nácvik rôznych ľudových a kresťanských programov, koncertov - toto všetko si vyžaduje naozaj iné, modernejšie podmienky, ktoré nám aktuálny objekt dnes ponúknuť nemôže, lebo prakticky takéto priestory chýbajú, preto je potrebné ich vytvoriť. Ďalšou kuriozitou bude ešte v rámci tejto novostavby jedna miestnosť, ktorá by mala slúžiť, ako dom smútiacej rodiny. Tá miestnosť bude špeciálne upravená, aby v čase, keď nám niekto umrie, sme si ho mohli 
kresťanským a civilizovaným spôsobom vyprevadiť do večnosti. Miestnosť bude vybavená z dvoch strán plastovými veľkými klznými dvermi, aby sa mohlo do miestnosti vchádzať a vkladať bez problémov rakvu mŕtveho. V tejto miestnosti bude aj chladenie, aby v prípade veľkého tepla nedošlo k rozkladu. Spievanie na večerných posedeniach pri rakve by naozaj bolo civilizované, lebo na to by poslúžila vedľajšia veľká sieň. A keďže v projekte sú predvídané aj sociálne zariadenie a jedna malá kuchynka, bude možné poslúžiť, ako je to vo zvyku v podobných situáciách s občerstvením a kávou. Pohreby sa takisto budú konať v týchto priestoroch, alebo ak v prípade, že nebudú dostačujúce, pohreb sa môže konať priamo v kostole. Týmto vlastne by sme potvrdili:
- Skutočnosť, že človek prichádza do kostola keď sa narodí a krstí, keď sa konfirmuje, keď sa sobáši a pravdaže, aj keď umrie... Jednou vetou povedané: aktuálny stav spomínanej sakrálnej budovy nezodpovedá požiadavkám dnešnej doby, je našou morálnou, národnou a duchovnou povinnosťou, aby sme tento sakrálny objekt rekonštruovali, modernizovali a dostavali tak, aby sme ešte ďalších 120 rokov - ak aj nie viac - mohli zachovať tradíciu a dedičstvo našich predkov.
K tomu, aby sme mohli prezentovaný projekt realizovať, potrebné sú nám finančné prostriedky, preto sme sa obrátili na kompetentné orgány, inštitúcie a rôzne organizácie a prosíme ich o finančnú podporu. Úprimne prosíme - a apelujeme aj na Vašu pomoc, ak môžete, podľa svojich možností, milí priatelia, známy a ochotní darcovia, aby ste nám pomohli a prispeli finančnou čiastkou na túto rekonštrukciu a dostavbu kostola v Iloku. My Vám dopredu srdečne ďakujeme slovami ap. Pavla: „Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia, lebo ochotného darcu miluje Boh.” (2. Korintským 9,7)
Dušan Saják, ev. farár
32236 Ilok, Trg Adama Vereša 1; MB 1355597; E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Telefón: + 385 32 596 272, Fax: +385 32 592 869; Mobil: + 385 91 41 00 131
