V Maďarsku rok pred voľbami stúpa napätie
Fidesz: Obete obyvateľstva prinášajú prvé ovocie ● Ondrej Kiszely: Maďarská spoločnosť je chorá ● Imrich Fuhl: Prekonať toto dvojtretinové šialenstvo ● Kto namiesto Orbána? Len úfania a dúfanie ● Napínanie svalov, ale ľudia chceli niečo iné ● „Hospodárska situácia krajiny je hrozná“ ● Arogantná softdiktatúra (?)
Väčšinová vládna strana hovorí o prvom ovocí
Nasledujúce riadne parlamentné voľby v Maďarsku majú byť na jar budúceho roka. Podľa vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána, ktorá v roku 2010 získala dvojtretinovú väčšinu v parlamente, dvojročné obete obyvateľstva prinášajú prvé ovocie. Od tohto roku sa už začne zlepšovanie kvality života Maďarov. Opozícia začiatkom januára začala sériu konzultácií o možnostiach volebného zomknutia a vznikli nové opozičné subjekty s cieľom zvrhnúť Orbánovu 
vládu. Štátny tajomník úradu vlády János Lázár v januári vyhlásil, že v roku 2010 pri výmene vlády bolo Maďarsko po ľavicovej vláde prakticky v hospodárskom a spoločenskom krachu. Deficit štátneho rozpočtu dosahoval 8-10 percent HDP a dlh štátu prekročil 80 percent HDP. Maďari si podľa jeho slov uvedomili, že krajinu treba zmeniť, aby sa dostala z tejto krízy. Ako zdôraznil, terajšia vláda nerobila úsporné opatrenia, ale v uplynulých dvoch rokoch zdanila banky, energetický a obchodný sektor preto, lebo videla, že tieto podniky dosahovali vysoké zisky, pričom peňaženky ľudí sa vyprázdnili.
Ondrej Kiszely: Maďarská spoločnosť je chorá
Predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku, 24-ročný Ondrej Kiszely si myslí, že súčasná politická situácia v Maďarsku je príliš jednostranná. „Opozícia je príliš slabá a koalícia má dosť veľa síl, aby vyhrala nasledujúce voľby budúci rok. Snahy opozície sú márne, lebo opozícia nie je jednotná, nechcú pracovať spolu, ani nechcú porovnávať 
názory, aby vedeli urobiť zmenu. Problémom spoločnosti je ešte stále dedičstvo komunizmu. Ja si myslím, že maďarská spoločnosť je chorá. Štyridsaťročná generácia nechce zmeniť ani svoj osud, ani osud detí a národa,“ povedal Ondrej Kiszely.
Video (Ondrej Kiszely):
http://media.monogram.sk/media/file?ac=tasr-vps&fid=20130215/20130115-173851-627664-hi.ogv
Imrich Fuhl: Prekonať toto dvojtretinové šialenstvo
„Predvolebný boj sa začal už v prvý deň po predošlých voľbách, takže to cítiť v Maďarsku, že to napätie sa stále stupňuje. Neviem dokedy sa to dá stupňovať, lebo naozaj po určitom čase to ľudí prestáva jednak baviť, jednak tak málo ľudí nikdy nechcelo ešte ísť voliť ako teraz, takže aj štatistika je dosť znepokojujúca z tohto 
hľadiska,“ povedal na margo politickej situácie v Maďarsku Imrich Fuhl zo severomaďarskej obce Mlynky (Pilisszentkereszt), v ktorej žije významná komunita maďarských Slovákov. Podotkol, že neúčasť vo voľbách nahráva extrémistom. „Prípadne možno aj tej väčšej pravicovej strane, teda Fideszu, ktorý nie náhodou vymýšľal všelijaké techniky a taktiky ako obmedziť účasť voličov. Vieme, že tú už stiahli, už to nie je na dennom poriadku, aby sa ľudia museli registrovať,“ konštatoval I. Fuhl. „Len poznamenávam, že tá registrácia pre nás nie je nijaká novinka, však my ako národnostní voliči na národnostnej listine sme sa už museli dať registrovať aj v minulých voľbách. Teraz to napätie samozrejme cítiť a ľudia sú dávno už v Maďarsku rozdelení na rôzne tábory. Dokonca je to dosť nepríjemné, keď aj v rámci rodiny sa hádajú kvôli takýmto sprostostiam akou je politika. Osobne som nikdy z toho nerobil tajomstvo, že nefandím terajšej vláde a vládnej strane najmenej. Vláde - ak áno - tak iba preto, aby Maďarsku nebolo ešte horšie. Naozaj držím palce opozícii a verím v to, že sa podarí toto dvojtretinové šialenstvo konečne prekonať,“ povedal Imrich Fuhl.
Video (Imrich Fuhl):
https://www.facebook.com/photo.php?v=380682332030749&;set=vb.147596498672668&type=3&theater
Kto namiesto Orbána? Len úfania a dúfanie
„Či má opozícia šancu vymeniť terajšiu vládu? Netuším, ale dúfam, že áno. Opozícia sa snaží pozbierať si sily. Dúfam, že Bajnai (pozn. TASR: expremiér a spoluzakladateľ volebného hnutia Spolu 2014 Gordon Bajnai) bude dosť silný. Žiaľ ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP) ešte stále nerozhodla o tom, či chce zvrhnúť Orbána, alebo sa chce iba prezentovať na verejnosti,“ uviedla 62-ročná nemenovaná pracovníčka krajského vládneho úradu.
„Je potrebná zmena,“ podčiarkol Budapešťan László Szamák. „Mám už 75 rokov a nikdy som nemal takýto život ako teraz. Toľko klamstva som nikdy nepočul. Opozícia by sa mala spojiť, aby sa vytvoril systém, v ktorom nebudú tak vzdialení od seba bohatí a chudobní,“ dodal Szamák.
Napínanie svalov, ale ľudia chceli niečo iné
„Voľby budú za vyše roka. Domnievam sa, že teraz prebieha obdobie sústredenia síl, ale ako vnímam činnosť vlády a hodnotenie jej výkonu v spoločnosti, som si istý, že bude výmena vlády. Otázkou je, akú zostavu sa podarí opozícii pripraviť k budúcoročným voľbám. Je zrejmé, že budú musieť opozičné subjekty dosiahnuť nejakým spôsobom dohodu, aby mohli poraziť Orbánovu vládu, pretože máme volebný systém, ktorý neprospieva situácii, v ktorej by do volieb išli rozdrobené a vzájomne rivalizujúce opozičné strany,“ myslí si strategický riaditeľ nemenovanej mediálnej agentúry József Gulyás.
Fidesz by volilo vo februári 36 % voličov v Maďarsku
Maďarskú vládnu stranu Fidesz by vo februári volilo 36 percent voličov, o dve percentá viac ako v januári. Opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) by preferovalo 11 percent respondentov, jej podpora mierne klesla, vyplýva z aktuálnych výsledkov prieskumu maďarského inštitútu Nézőpont. V januárových prieskumoch iných agentúr dosahoval Fidesz podporu 20-27 percent a MSZP 14-16 percent. Podľa Nézőpontu všetky opozičné strany stratili vo februári podporu. Výnimkou je ochranárska strana Politika môže byť iná (LMP), ktorú aj vo februári podporili dve percentá voličov. Ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik by volilo vo februári celkom 11 percent respondentov a Demokratickú koalíciu ľavicového expremiéra Ferenca Gyurcsánya iba jedno percento. Nézőpont zisťoval aj preferencie volebného hnutia Spolu 2014, ktorého spoluzakladateľom je expremiér Gordon Bajnai. Spolu 2014 podporilo šesť percent opýtaných. Za 
rastom popularity vládnej strany Fidesz možno hľadať vládne nariadenie o znížení cien energií pre domácnosti, pričom až 77 percent opýtaných uviedlo, že by si priali zníženie aj ďalších režijných nákladov domácností. Nerozhodných je 24 percent voličov, z nich polovica uviedla, že by si želala v nadchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2014 zmenu vlády. Spolu s nimi by MSZP, DK, LMP a hnutie Spolu 2014 dosiahli iba 32 percent hlasov, pričom tábor Fideszu predstavuje teraz 36 percent oprávnených voličov, konštatoval inštitút. Z opýtaných by v kresle premiéra preferovalo 37 percent Viktora Orbána, 15 percent Gordona Bajnaiho, po šesť percent predsedu MSZP Attilu Mesterházyho a predsedu Jobbiku Gábora Vonu, bývalého ľavicového premiéra Ferenca Gyurcsánya podporili štyri percentá opýtaných.
Anketa - Názory na hospodársku situáciu Maďarska
Názory na hospodársku situáciu Maďarska sú rôzne. Vláda tvrdí, že za stav krajiny môže ľavicovo-liberálna vláda, ktorá zadlžila Maďarsko nad 80 percent HDP a že bolo potrebné urobiť radikálne systémové zmeny a dostať sa z pasce dlhu. Predseda vlády Viktor Orbán v týchto dňoch v reakcii na skutočnosť, že Medzinárodný menový fond (MMF) odmietol Maďarsku poskytnúť flexibilnú úverovú linku, vyhlásil, že všetky ukazovatele ekonomiky sa zlepšujú. Premiér z nich vyzdvihol bilanciu zahraničného obchodu a pokračujúci rast zamestnanosti. Preto podľa neho dohoda s MMF nie je nutná. „MMF sa sústreďuje iba na to, aby maďarská vláda zrušila bankovú daň, a aby sme viac zaťažili ľudí daňami. Čo iné môžeme očakávať od banky?” položil otázku predseda vlády, podľa ktorého sa v roku 2012 podarilo 
väčšinu pôžičiek splatiť tak, že Maďari si kúpili štátne dlhopisy, a teda financovali štát. „Vyplatí sa to aj maďarským gazdinkám - ak sa to vyplatí americkým miliardárom - takže nech si ony odložia zisk, a nie zahraniční finančníci,” dodal Orbán.
„Čo sa týka ekonomickej situácie Maďarska, domnievam sa, že je možné ju zreteľne vyjadriť číslami. Tieto čísla nie sú priaznivé, sme v podstatne horšej situácii, než som očakával. Podľa mňa dvojtretinová väčšina, ktorá v parlamente vznikla, mala všetky prostriedky na to, aby v danej hospodárskej situácii prijala opatrenia, ktoré by naštartovali rast maďarskej ekonomiky, to sa, žiaľ, nestalo,“ povedal v Budapešti v rámci miniankety TASR strategický riaditeľ nemenovanej mediálnej agentúry József Gulyás. „Príčinou toho je množstvo zlých procesov, počnúc pretvorením 
podnikateľského prostredia, strata dôvery investorov, vôbec posúdenie Maďarska v rámci Európskej únie nie je podľa môjho názoru dobré. Vláda sa uberala smerom, ktorý nebol podložený, prípadne premyslený. Rétoricky to znelo dobre, že otvárame sa východu a hľadáme nových partnerov, pritom v západnej Európe, alebo v severoatlantickom spoločenstve ako keby sme po sebe začali zatvárať brány. To podľa mňa nie je v poriadku,“ prezentoval svoj pohľad Gulyás.
„Hospodárska situácia krajiny je hrozná. Žijem relatívne dobre, ale ma poburuje, že takmer polovica obyvateľstva krajiny hladuje,“ povedala 62-ročná pracovníčka krajského vládneho úradu, 
ktorá si neželala byť menovaná. Poznamenala, že tento rok v júli bude musieť odísť do dôchodku, pričom by ešte rada zostala pracovať. „Napriek tomu, že pracujem vo vládnej inštitúcii, som tu, pretože považujem za poburujúce, čo sa tu u nás deje v prvom rade s chudobnejšími, ale aj s ekonomikou krajiny,“ povedala žena na mítingu opozičného volebného hnutia Spolu 2014 expremiéra Gordona Bajnaiho.
„Musím sa priznať, že dane platím čoraz menej, keďže som nezamestnaný, tak vlastne nemám z čoho platiť tie dane. Ekonomika Maďarska vieme, že napriek veľkej vládnej propagande, ktorá hovorí o strašných úspechoch, je naozaj vo veľmi zlom stave, ale už to roky pretrváva, takže ľudia by si mohli už aj zvyknúť na to. Teraz ako sa blížia voľby, chcú nám zlepšiť náladu tým, že režijné 
náklady vraj o desať percent zníži vláda,“ konštatoval Imrich Fuhl zo severomaďarských Mlynkov, kde žije početná slovenská menšina. „Rokovania s Medzinárodným menovým fondom a dianie okolo toho si obyčajní ľudia možno aj všímajú, ale prestáva to už ľudí baviť, berú to ako cirkus. Nie náhodou som spomínal, že čoraz menej ľudí sa chce zúčastniť volieb. Vládna propaganda sa pretlačila naozaj do všetkých verejnoprávnych médií, kto sleduje tieto, môže mať dojem, že jednak v Maďarsku je všetko v poriadku, lebo vláda tvrdí, že strašne úspešné je Maďarsko, jednak že tá opozícia ani nevie čo chce, nie je jednotná, ak sú nejaké správy o nej, tak tie sú väčšinou o tom, že nedokáže sa dohodnúť, nedokáže sa zjednotiť a takto nemá nijaké šance na to, aby terajšiu vládu - vraj najlepšiu na svete - zbavila moci“ - dodal Imrich Fuhl.
„Ekonomický vývoj v krajine, ten je strašný. Ekonomická politika - ja si myslím - nie je tak 
úspešná, ako vláda si myslí. Nie som spokojný, lebo veľa mladých ľudí musí odísť do zahraničia pracovať a s tým nie som spokojný vôbec. Ja som patriot, nechystám sa do zahraničia. Študujem na ELTE slovenčinu, jazyk, kultúru a národnostný odbor a plánujem ostať v Maďarsku. Rád by som pracoval v prospech Slovákov žijúcich v Maďarsku,“ vyhlásil ďalší Slovák žijúci v Maďarsku, 24-ročný predseda Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondrej Kiszely.
„Hospodárstvo krajiny je veľmi zničené. Pracoval som v tlačiarni, teraz nevidím ani jednu. Všetko zlikvidovali. Nepáči sa mi to“ - povedal 75-ročný Budapešťan László Szamák.
Ladislav Vallach (tasr)
Maďarská vláda predložila novelu kritizovaného mediálneho zákona
Maďarská vláda predložila parlamentu novelu kritizovaného mediálneho zákona v zmysle dohody s Radou Európy (RE), informoval maďarský denník Népszabadság. Návrh novely zákona, ktorý bol kritizovaný na rôznych európskych fórach, mení právnu normu v dvoch významných bodoch. Predsedu Národného úradu pre médiá a šírenie správ (NMHH) už nebude menovať predseda vlády, ale na jeho návrh prezident republiky. Premiér bude musieť pred menovaním konzultovať s odbornými organizáciami, ktoré majú predložiť návrh na obsadenie postu predsedu NMHH. Nový zákon sa však už nedotkne deväťročného mandátu Annamárie Szalaiovej, ktorú vymenoval premiér Viktor Orbán do tejto funkcie v roku 2010, poznamenáva Népszabadság. Na základe dohody s RE v novom zákone už nebude figurovať klauzula o povinnosti televízií a rozhlasových staníc informovať vo svojich spravodajských reláciách mnohostranne, aktuálne a vecne, ako to bolo uvedené v súčasnosti platnom zákone presadenom Orbánovou vládou, ale iba vyvážene. Podľa RE totiž pôvodne uvedené požiadavky môžu byť rôzne interpretované. RE sa maďarským mediálnym zákonom, voči ktorému vzniesla odborné i politické námietky, zaoberala už dva roky. Vlani síce parlament v reakcii na verdikt maďarského ústavného súdu zmenil viaceré ustanovenia zákona, nevzal však do úvahy postoje RE.
„Maďarské vládne strany zaujímajú iba hlasy zahraničných Maďarov“
Maďarské vládne strany zaujímajú iba hlasy Maďarov zo Sedmohradska, preto prehlbujú napätie kauzou sikulskej vlajky. Vyhlásil uplynulý víkend v Bukurešti rumunský minister zahraničných vecí Titius Corlatean v reakcii na to, že v piatok 15. februára na priečelie maďarského parlamentu vyvesili vlajku Sikulov. Ako uviedlo internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság Corlatean v relácii rumunskej televízie vyhlásil, že maďarská vládna strana Fidesz manipuluje Maďarov žijúcich v zahraničí a v prípade vlajky Sikulov ju zaujímajú iba voličské hlasy sedmohradských Maďarov. Dodal, že za emóciami, ktoré sa v týchto dňoch prejavili v Maďarsku a za „obavami o osud zahraničných Maďarov” je obyčajná vypočítavosť. „Maďarských politikov, ktorí mávajú so sikulskou vlajkou, zaujíma iba tých 200.000-300.000 hlasov, ktoré môžu dostať od Maďarov žijúcich v Rumunsku - držiteľov maďarského občianstva. 
Budapešť jednoducho manipuluje sedmohradskými, vojvodinskými a slovenskými Maďarmi,” povedal rumunský minister. Corlatean označil za provokáciu, že v piatok z iniciatívy predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra vyvesili v rámci „národnej solidarity” vlajku Sikulov, ktorá spôsobila v uplynulých dňoch diplomatický rozruch medzi Maďarskom a Rumunskom. V parlamente vtedy zasadalo Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF), Kövér sa rozhodol využiť túto príležitosť na vyvesenie vlajky. Šéf rumunskej diplomacie vyjadril názor, že na maďarský krok zareaguje aj rumunský parlament. Zdôraznil, že vlajka Sikulov v podstate symbolizuje etnicky založenú autonómiu, čo je pre Rumunsko neprijateľné a podotkol, že územnú autonómiu je potrebné oddeliť od „prirodzeného nároku” na zachovanie identity. Rumunský minister vyjadril nádej, že tieto problémy bude možné vyriešiť prostredníctvom dialógu. Podpredseda maďarskej vlády zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén v úvode piatkového KMKF vyhlásil, že používanie symbolov národných spoločenstiev je základným ľudským právom. Vicepremiér vyjadril vďaku všetkým samosprávam v Maďarsku, ktoré podobným spôsobom vyjadrili a ešte vyjadria solidaritu Maďarom v Sedmohradsku, ktorým používanie sikulskej vlajky nedávno miestne úrady v Rumunsku zakázali. (tasr)