Miroslav Lajčák: Chceme inú formu dialógu

„Vzťahy Slovenskej republiky a Maďarska sú lepšie, ako to prezentujú niektoré médiá“ ● Súčasťou budapeštianskej návštevy slovenského vicepremiéra a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka 1. júna 2012 bolo aj stretnutie s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku na pôde Slovenského inštitútu.

Praktickú demonštráciu inej formy dialógu medzi Slovenskom a Maďarskom vyzdvihol na záver svojich rokovaní so šéfom maďarskej diplomacie Jánosom Martonyim podpredseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. „Môžem povedať, že sme v praxi demonštrovali to, že naozaj chceme viesť inú formu, inú kultúru dialógu, než bolo zvykom pred pár rokmi,” zdôraznil pred novinármi M. Lajčák. „Všade sme dospeli k dohode o tom, ako budeme ďalej postupovať. Nepotrebujeme sa naháňať, chceme otázky riešiť, ale nepotrebujeme to robiť spôsobom, aby sme demonštrovali, že niekto zvíťazil a niekto prehral, ani že by sme potrebovali zbierať nejaké body doma. Sme si vedomí zodpovednosti za kvalitu vzťahov medzi našimi dvoma krajinami,” poznamenal šéf slovenskej diplomacie.

Súčasťou návštevy slovenského vicepremiéra bolo aj stretnutie s predstaviteľmi Slovákov žijúcich v Maďarsku na pôde Slovenského inštitútu. „Pre nás je dôležité, aby sme poznali objektívne situáciu, v akej sa nachádzajú, aby oni mali schopnosť komunikovať smerom k nám, smerom k maďarskej vláde, všade tam, kde je potrebné, aby sme aj my tlmočili ich pozície, názory, alebo ich obavy, alebo ich sťažnosti aj maďarskej vláde, ako to koniec-koncov robí maďarská vláda, pokiaľ ide o našich občanov maďarskej národnosti,” povedal M. Lajčák v súvislosti so situáciou slovenskej menšiny. Zdôraznil nutnosť zachovania ich identity i jazyka, k čomu im bude Slovensko napomáhať výučbou slovenčiny, vysielaním lektorov, podporou ich tlače, oznamovacích prostriedkov a televízie tak, aby sa ich identita nezužovala iba na tradíciu a folklór, ale aby sa spájala viac s dnešným Slovenskom - modernou, úspešnou európskou krajinou.

Lajčák a Martonyi 1. júna 2012 tiež odovzdali ceny ministrov zahraničných vecí SR a Maďarska Za dobré susedstvo a porozumenie maďarskej nadácii Terra Recognita a slovenskému Občianskemu združeniu za obnovu ipeľských mostov. Nadácia Terra Recognita vznikla ako občianska zahraničnopolitická iniciatíva v roku 2005. Jej členmi sú mladí historici, ekonómovia a politológovia, ktorých cieľom je rozvíjať schopnosť spolupráce krajín strednej Európy. Občianske združenie za obnovu ipeľských mostov pracuje od roku 2004 na rozvoji slovensko-maďarských vzťahov, ich hlavným cieľom je zlepšenie dopravných vzťahov prihraničných regiónov. Cena je každoročne udeľovaná osobnostiam alebo inštitúciám, ktoré významným spôsobom prispievajú k vzájomnému slovensko-maďarskému poznávaniu a porozumeniu. Založili ju v decembri 2008 vtedajší ministri zahraničných vecí SR a Maďarska Ján Kubiš a Kinga Gönczová.

Videozáznam TASR
http://www.teraz.sk/zahranicie/lajcak-o-navsteve-madarska-demons/10514-clanok.html

„Vzťahy SR a Maďarska sú lepšie, ako to prezentujú niektoré médiá“

Vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom sú komplexnejšie, pozitívnejšie a kvalitnejšie, než ako sa to objavuje v určitých segmentoch médií, povedal podpredseda slovenskej vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák po schôdzke so šéfom maďarskej diplomacie Jánosom Martonyim. M. Lajčák označil rokovanie za úprimné a užitočné. So svojím rezortným partnerom sa dohodli, že otázky, na ktoré majú odlišné názory, budú riešiť ako priatelia a spojenci, k čomu budú využívať diplomatické kanály a nebudú si vzájomne posielať odkazy. Slovenský minister potvrdil, že vláda SR je pripravená zachovať úroveň práv maďarskej národnostnej menšiny žijúcej na Slovensku. K otázke zákona o občianstve povedal, že slovenská vláda pripravuje jeho úpravu. „Budeme brať do úvahy pochopiteľne rozhodnutie ústavného súdu, aj všetky európske štandardy. Tá druhá rovina je, že Maďarská republika a Slovenská republika majú svoje zákony o občianstve, ktoré sledujú odlišnú filozofiu a výsledkom toho je bilaterálny problém v našich vzťahoch, alebo problémy, ktoré sa dotýkajú našich občanov,” konštatoval M. Lajčák s tým, že bilaterálna komunikácia v tejto záležitosti bude pokračovať osobne medzi ním a Martonyim. Ministri požiadajú svojich spolupracovníkov a právnych expertov, aby im predložili návrhy možných riešení.

J. Martonyi na adresu dobrých vzťahov konštatoval, že je to politický odkaz, ktorý treba sústavne zdôrazňovať a treba o tom hovoriť. „Spoločné záujmy oboch našich krajín sú omnoho dôležitejšie a vážnejšie než diskusia a otvorené otázky, ktoré ešte existujú,” dodal šéf maďarskej diplomacie. „Vítame postoj novej slovenskej vlády, ktorý zdôraznil aj minister Lajčák, že slovenská vláda má záujem na posilňovaní vzájomných vzťahov,” povedal maďarský minister, podľa ktorého diskusie stále boli, sú a budú. J. Martonyi zdôraznil snahu otvorené otázky riešiť v rámci úprimnej otvorenej a jasnej dvojstrannej diskusie. K otázke občianstva povedal, že je zrejmé, že sú na ňu rozdielne názory v Maďarsku a v SR. Podstatou problému podľa neho je, že Slovensko inak vníma vzťah štátu a občana. Podľa Martonyiho súčasné predstavy Slovenska neriešia „individuálne krivdy”, dialóg preto musí pokračovať.

Text: tasr ● Foto: Imrich Fuhl

Ta3-video:Záznam TB ministrov zahraničia SR a Maďarska
http://www.ta3.com/clanok/1000006/tb-ministrov-zahranicia-sr-a-madarska.html

Ministerstvo zahraničných vecí SR bude mať nový názov

Ministerstvo zahraničných vecí SR bude mať od 1. septembra tohto roka nový názov. Na základe kompetenčného zákona, ktorý 31. mája schválila vláda, sa po novom má volať Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Tým sa zvýrazní jeho zodpovednosť aj za oblasť európskej politiky. Zároveň sa posilnia jeho kompetencie. Bude koordinovať presadzovanie obchodno-ekonomických záujmov Slovenska a tiež bude zodpovedné za jeho jednotnú prezentáciu v zahraničí. Tak bude riadiť dvojstranné medzivládne komisie v oblasti medzinárodnej hospodárskej spolupráce. Kritériá pre výber zamestnancov obchodno-ekonomických oddelení, ktoré prešli pod rezort diplomacie, už nebude od septembra určovať ministerstvo hospodárstva. Tento výber sa totiž riadi zákonom o štátnej službe a o zahraničnej službe, ako aj interným systémom MZV. Okrem toho sa pôsobnosť tohto ministerstva doplní o výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) tak nebude napojený na rozpočet úradu vlády, ako je tomu teraz, ale na MZV. Šéf rezortu diplomacie získa novú právomoc - dať návrh na vymenovanie a odvolanie predsedu ÚSŽZ. Rozhodovať o návrhu bude tak ako doteraz vláda.