Nejednotní krajania - Zmena statusu ÚSŽZ
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) sa nezruší, zmení sa iba jeho právny status ● Minister Miroslav Lajčák: Krajanská komunita je rozdelená viac ako kedykoľvek v minulosti ● Nový predseda ÚSŽZ sa ujal funkcie ● Únia Slovákov v zahraničí žiada prehodnotiť Programové vyhlásenie vlády
Pôsobnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí prejde na MZV
Pôsobnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) by mala prejsť po 1. septembri 2012 pod Ministerstvo zahraničných vecí (MZV) SR. K danému dátumu sa totiž podľa novely kompetenčného zákona zruší ÚSŽZ. Novela sa nachádza v pripomienkovom konaní. Rovnako tak zanikne funkcia predsedu a podpredsedu úradu. Ide o ďalší organizačný krok, ktorého cieľom je užšie prepojenie ÚSŽZ s rezortom diplomacie a jeho podriadenosť ministrovi. 
„Je to opatrenie, ktoré som aktívne podporoval,” poznamenal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Vysvetlil to tým, že zastupiteľské úrady SR úzko spolupracujú s krajanskými komunitami po celom svete. „Naši ľudia ich veľmi dobre osobne poznajú a je tam vysoká miera vzájomnej dôvery,” dodal. Ubezpečil, že úrad ako taký sa nezruší, zmení sa iba jeho právny status tým, že bude užšie prepojený s MZV. „V žiadnom prípade sa jeho aktivity neukončia,” zdôraznil. Spolu s novým predsedom ÚSŽZ Igorom Furdíkom chcú nájsť také optimálne právne riešenie, aby mohol naďalej plniť svoju prácu. „Aby sme nemali takú situáciu, akú máme k dnešnému dňu, že úrad visí iba tak vo vzduchu a je tak trochu bezprizorný, keďže nemá politické ani programové prepojenie s vládou. To sa ukázalo ako nedostatok,” priblížil Lajčák. Po nadobudnutí účinnosti kompetenčného zákona bude ministerstvo rozhodovať v konaní o vydanie osvedčenia, ktorým sa uznáva postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, taktiež o poskytovaní dotácií v tejto oblasti. Ďalšie doterajšie úlohy úradu by mala vykonávať rozpočtová organizácia, ktorú si MZV na tento účel zriadi.
„Krajanská komunita je rozdelená viac ako kedykoľvek v minulosti“
Krajanská komunita je rozdelená viac ako kedykoľvek v minulosti, a to si Slovensko nemôže dovoliť. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák takto charakterizoval stav, ktorý našiel po nástupe do funkcie. Vláda na to reagovala výmenou na poste predsedu ÚSŽZ - odvolala Milana Vetráka a vymenovala Igora Furdíka, ktorého Lajčák uviedol do funkcie. „Nemáme právo Slovákov v zahraničí deliť, nemáme právo hovoriť o tom, že sú niektorí lepší a niektorí horší - niektorí viac naši, niektorí menej naši. Nemáme právo mať svojich obľúbencov a neobľúbencov,” vyhlásil Lajčák. Od Úradu očakáva konsolidáciu krajanskej problematiky tak, že každý zahraničný Slovák bude úrad vnímať ako svoju domovskú adresu na Slovensku. Furdík je skúseným slovenským diplomatom a vedenie úradu berie ako veľkú výzvu. „Je tu potrebné sa venovať predovšetkým krajanom a nie samým sebe,” konštatoval nový šéf ÚSŽZ.
Sporné odvolanie Milana Vetráka
Odvolaný predchodca Furdíka Milan Vetrák reagoval na krok vlády kritikou Lajčáka, že sa s ním nestretol. „Takýto prístup možno považovať za neštandardný,” napísal vo svojom stanovisku M. Vetrák. Podľa ministra na stretnutie nebol dôvod. „Nemal som dôvod sa s ním rozprávať o krajanskej problematike, pretože som s ním nerátal ako so svojim partnerom,” vysvetlil Lajčák. Vetrák označil za neobvyklé, že Lajčák si namiesto toho našiel čas na prijatie Vladimíra Skalského a ďalších osôb, ktoré podľa jeho tvrdenia nemajú vyrovnané záväzky so štátom. Za hlavný dôvod odvolania Vetrák považuje svoj údajne nekompromisný postup voči osobám, ktoré podľa neho nemajú vyúčtované dotácie, ako aj voči tým, o ktorých tvrdí, že v minulosti vo vedúcich pozíciách na ÚSŽZ dôsledne neobhajovali štátne záujmy. „Udeľovaním dotácií bez akýchkoľvek pravidiel a v rozpore so štandardnými postupmi zavedenými na iných orgánoch štátnej správy Vilma Prívarová (bývalá predsedníčka úradu - pozn. SITA) umožnila, aby sa v slovenskom zahraničí vytvorila silná finančná skupina tzv. Slovákov z povolania reprezentovaných Vladimírom Skalským, ktorý doteraz štátu nevyúčtoval takmer 150-tisíc eur a neštítil sa slovenskej vláde vyhrážať medzinárodnými dôsledkami v prípade, ak z funkcie predsedu ÚSŽZ neodvolá Milana Vetráka,” napísal v stanovisku Vetrák. Reči o vyhrážaní minister odmietol. „Naozaj si to neviem predstaviť, že by sa mi niekto vyhrážal,” povedal Lajčák. Šéf slovenskej diplomacie nemá záujem vyjadrovať sa k tvrdeniam Vetráka o finančných nezrovnalostiach, to už necháva na nového predsedu úradu Furdíka. „Aby urobil poriadok a jasne povedal, aká je situácia. Z môjho pohľadu je očividné to, že za predošlého vedenia sa zhoršila atmosféra medzi Vládou SR a ÚSŽZ ako predĺženou rukou vlády a samotnými krajanskými organizáciami. Bez toho, aby som cítil potrebu vstupovať do detailov, to vnímam ako zlyhanie,” povedal Lajčák.
Stanovisko Svetového združenia Slovákov v zahraničí
Svetové združenie Slovákov v zahraničí mimoriadne oceňuje odvolanie Vetráka. Pozdáva sa im, že vláda na post šéfa úradu vymenovala skúseného diplomata, bývalého veľvyslanca v Srbsku i Rusku Igora Furdíka. Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí a viceprezident organizácie Európania vo svete so sídlom v Bruseli Vladimír Skalský si myslí, že z pohľadu strešnej organizácie slovenského sveta sa končí „éra absolútneho marazmu na ÚSŽZ, keď sa táto inštitúcia topila v jednej klientelistickej kauze za druhou, diskriminovala jednotlivé krajanské spolky, zničila dlhoročné projekty Slovákov v zahraničí, napríklad časopisy vo Švédsku i Francúzsku, Dni slovenského zahraničia v rôznych krajinách a ďalšie, snažila sa slovenský svet rozoštvávať, namiesto aby pôsobila integrujúco”. Úrad vlády už avizoval, že po zmene v čele inštitúcie bude nasledovať aj ďalší krok, bývalú predsedníčku úradu Vilmu Prívarovú teraz vymenujú za podpredsedníčku.
Zmena - Novým predsedom ÚSŽZ je Igor Furdík
Nového predsedu ÚSŽZ I. Furdíka do funkcie uviedol M. Lajčák
Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák 11. mája uviedol do funkcie nového predsedu ÚSŽZ Igora Furdíka, ktorého na daný post schválila a vymenovala vláda SR. „Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala podporovať aktivity smerujúce k zachovaniu kultúry, tradície a jazyka Slovákov žijúcich v zahraničí. Programové vyhlásenie obsahuje taktiež zámer prijať za týmto účelom potrebné systémové a organizačné opatrenia,” povedal minister Lajčák. Igor Furdík pri príležitosti uvedenia do funkcie potvrdil záujem nadviazať na všetky doterajšie pozitívne aktivity. „Naším cieľom je podporovať kultúrnu, národnú a jazykovú identitu krajanov. Na to sa chceme sústrediť a pozitívnou spoluprácou s tými, ktorí majú o ňu záujem, prispievať k plneniu stanovených úloh,” uviedol Furdík.
(tasr, sita)
ÚSŽZ nemá facebookový profil
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa dištancuje od textu akéhokoľvek príspevku a takisto aj od samotného profilu vytvoreného pod hlavičkou ÚSŽZ na sociálnej sieti Facebook, konkrétne na webadrese: http://www.facebook.com/uszzsk. Facebookový profil vytvorila súkromná osoba (čo je identifikované aj v hlavičke stránky - Personal Website) a nie Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Texty prezentované pod hlavičkou úradu na tomto facebookovom profile nie sú stanoviskami a názormi úradu.
(uszz.sk)
Únia Slovákov v zahraničí žiada prehodnotiť Programové vyhlásenie vlády
Únia Slovákov v zahraničí (ÚSVZ) žiada prehodnotiť tú časť Programového vyhlásenia Vlády SR, ktorá sa týka Slovákov žijúcich v zahraničí. S takýmto otvoreným listom sa obrátili na vedúceho Úradu vlády SR Igora Federiča. Zároveň vyjadrili poľutovanie nad minimálnym priestorom, ktorý je v danom dokumente vyčlenený tejto problematike. „Nevieme si vysvetliť, prečo sa v 65-stránkovom texte programového vyhlásenia venuje starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí jedna-jediná veta, ktorej obsah navyše vzbudzuje dojem, že postoj vlády k pretrvávajúcim problémom slovenského zahraničia má iba deklaratívny charakter,” konštatujú predstavitelia ÚSVZ v liste. 
Myslia si, že úsilie, ktoré vynaložili na to, aby presvedčili tvorcov vyhlásenia o nutnosti prevziať aspoň niektorú z desiatich základných požiadaviek Slovákov zo zahraničia, vyšlo nazmar. Napriek tomuto sklamaniu únia verí, že sa im podarí premiéra Roberta Fica presvedčiť o nutnosti konštruktívneho dialógu, ktorý posunie vzťahy medzi SR a slovenskou diaspórou na kvalitatívne vyššiu úroveň. Jednou z požiadaviek bolo zriadenie stálej komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri Zahraničnom výbore Národnej rady (NR SR). V relevantných parlamentných výboroch by zase mali status pozorovateľa s poradným hlasom. O predsedovi Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) by podľa nich mala rozhodovať NR SR, pričom Slováci žijúci v zahraničí by mohli navrhnúť vlastného kandidáta. Rovnako tak požadujú novelizáciu zákona o štátnom občianstve tak, aby ho získala každá osoba, ktorá má aspoň jedného predka slovenského pôvodu, a to bez ohľadu na počet predchádzajúcich generácií alebo dĺžku pobytu na území SR. Novovytvorená legislatíva má zase zabezpečiť finančné prostriedky na právnu ochranu slovenských rodín, detí a mládeže v zahraničí. Týkať sa to má aj podpory škôl s vyučovacím jazykom slovenským a vzdelávacích centier v zahraničí. Výška financií pre Slovákov žijúcich v zahraničí v dotačnom systéme by mala byť podľa ÚSVZ minimálne na úrovni ako dostávajú menšiny na Slovensku. Minulý rok to bolo 4,034 milióna eur. V neposlednom rade chcú zabezpečenie voľného príjmu programov STV v zahraničí, ako aj vytvorenie podmienok pre pravidelné vysielanie vo verejnoprávnej televízii o živote, činnosti, kultúre a práci Slovákov žijúcich v zahraničí.