Krajania vo svete, ich zástupcovia a vzťah k SR
O Slovákoch žijúcich v zahraničí sa hovorí na Slovensku v poslednej dobe dosť často. Je to v poriadku, lebo tu ide o veľkú skupinu ľudí, ktorí by mohli tiež významne prispieť k všestrannej prosperite svojej domoviny. Odhady sa pohybujú medzi 1-1,5 milióna krajanov.
Dovoľte mi vniesť do krajanskej problematiky trochu svetla a reality. Medzi krajanmi ide o vysťahovalcov ešte z čias Rakúsko-Uhorska, emigrantov prvej ČSR, Slovenského štátu, utečencov mája 1945, februára 1948, augusta 1968 a po roku 1989 aj o novodobých migrantov a najmä mládeže. Ďalšia vlna migrácie nastala aj po vstupe Slovenska do Európskej únie, čím sa Slovákom umožnilo žiť v celej EÚ. Rovnako k Slovákom v cudzine patria aj obyvatelia, ktorí síce neodišli do zahraničia, ale žili na územiach vtedy existujúcich štátov. Príkladom sú dolnozemskí Slováci vo Vojvodine, v Maďarsku, Slováci v Poľsku, na Zakarpatskej Ukrajine a v poslednom období je to aj početná skupina v Českej republike. Títo krajania sa zrazu ocitli v cudzom štáte bez svojho pričinenia.
Napriek skutočnosti, že téma krajanov už dávno nie je tabu, sú znalosti o krajanoch dosť rozdielne, nepresné a z časti až chaotické. Medzi krajanmi sa, žiaľ, nájdu aj takí, ktorí tento deficit zneužívajú potom pre svoje zväčša egoistické a úzko komerčné záujmy. Do tejto kategórie patria pravdepodobne aj niektorí predstavitelia Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) ktorí postavili svoje osobné záujmy nad spoločné záujmy väčšiny slovenského zahraničia. Je to v rozpore nielen s demokratickými, ale aj morálnymi princípmi, za akých sa Svetové združenie Slovákov v zahraničí v roku 2002 v Bratislave zakladalo. Krajania mali najmä pomáhať mladej republike a nie žiť na úkor Slovenska. Svetové združenie Slovákov v zahraničí (občianske združenie registrované na Slovensku) totiž dostalo dotácie v rokoch 2006 - 2009 vo výške skoro 3 milióny slovenských korún! Takéto konanie je voči občanom Slovenskej republiky nemorálne, nakoľko sa to financovalo z ich daní.
Vrcholom doterajšieho konania predstaviteľov SZSZ bol fakt, že úzke vedenie tohto združenia spustilo dňa 9. februára 2011 na základe nepravdivých údajov mediálnu kampaň dokonca proti Vláde Slovenskej republiky v súvislosti s vymenovaním nového predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Úplným vyvrcholením nehoráznej arogancie vedenia SZSZ bolo žiadať pani predsedníčku vlády o revíziu tohto suverénneho rozhodnutia Vlády Slovenskej republiky v súvislosti s týmto menovaním, ktoré vzišlo na základe riadneho výberového konania.
A krajanov vraj zastupuje práve toto Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré si osobuje právo združovať všetky významné spolky Slovákov na celom svete, ako sa to občas mylne píše aj v slovenskej tlači. Vzhľadom na skutočnosť, že Slováci žijúci v zahraničí sú ale veľmi nehomogénna skupina, nezodpovedá takéto tvrdenie skutočnosti. Ťažko si totiž predstaviť zhodu názorov napr. medzi exilom Slovenského štátu, exilom z roku 1968 a novodobými vysťahovalcami, ktoré im umožňuje voľbu pobytu v Európskej únií. Tieto skutočnosti je treba mať vždy na zreteli pri takýchto úvahách o nejakom „jednotnom“ zastúpení týchto osôb.
Niektoré významné spolky (ktoré spoluzakladali SZSZ) ako sú napríklad z Írska, Veľkej Británie a Nemecka z tohto slovenského občianskeho združenia na protest proti takýmto nedemokratickým praktikám jeho súčasného vedenia vystúpili. Preto je potrebné veľmi citlivo diferencovať vyhlásenia niektorých funkcionárov ohľadom ich „mandátu” na zastupovanie a veci je potrebné vidieť reálne.
Z uvedeného je zrejmé, že akékoľvek ambície „zastupovať” na Slovensku všetkých Slovákov na svete, ako si to predstavuje Svetové združenie Slovákov v zahraničí, sú len ilúziou. Naopak, je veľa slovenských organizácií vo svete odmietajú členstvo v SZSZ, ktoré im neprináša okrem povinných príspevkov takmer nič.
Predseda SZSZ teda v skutočnosti „zastupuje” len malú časť krajanov vo svete a nemá teda právo vystupovať v mene tých Slovákov, ktorí ho žiadnym mandátom nepoverili. Veľmi rád hovorí, že zastupuje tretinu slovenského národa! Navyše treba brať do úvahy, že jeho voľba ako predsedu SZSZ bola na poslednom Valnom zhromaždení zmanipulovaná, takže jeho legitimita ako predsedu je de jure v podstate nulová.
Nový trend v krajanskej otázke nastal na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011. Jeho novovymenovaný predseda prišiel s iniciatívnou myšlienkou a vytvoril poradný zbor predsedu. Zbor poradcov tvoria odborníci a uznávané osobnosti Sloveniek a Slovákov žijúcich na celom svete. Členstvo v zbore poradcov je dobrovoľnou a reprezentatívnou funkciou a nie je dotované. Zbor poradcov predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je poradným, odborným a iniciatívnym orgánom predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí pre všetky oblasti problematiky slovenských menšín a komunít v celosvetovom kontexte a napomáha realizácii koncepčných a strategických materiálov vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády.
Zbor poradcov predsedu ÚSŽZ by ale mohol v budúcnosti spolupracovať so všetkými rezortmi, ako je kancelária prezidenta, parlament, vláda Slovenskej republiky. Jeho zloženie dáva predpoklad na široké spektrum oblastí, v ktorých jeho členovia v domovských krajinách pôsobia. Je kompetentný aj pre problematiku v oblasti týkajúcej sa tvorby štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Prostredníctvom tohto zboru by sa mohol aj lepšie využiť diplomatický, ekonomický a kultúrny potenciál Slovákov žijúcich v zahraničí v prospech Slovenskej republiky.
Za úvahu by som budúcim zákonodarcom NR SR dal ako vzor pomoci krajanov svojej rodnej vlasti model existujúci vo Francúzsku, ktoré má v parlamente (Assemblée nationale) s 577 poslancami 22 krajanov žijúcich mimo domoviny. Že je to obohatením pre ich národný parlament, to nikto nespochybňuje.
Predstava, že by boli v Národnej rade Slovenskej republiky aj zástupcovia krajanov z celého sveta (ktorí dlhé roky žijú vo vyspelých demokratických štátoch), by bol pre ich skúsenosti a poznatky z krajín kde žijú, určite pozitívom pre celú slovenskú politiku. Na začiatok by to mohlo byť formou členstva v relevantných výboroch NR SR. Slováci žijúci dlhé roky v zahraničí majú totiž úplne iný, ničím nezaťažený pohľad na rozličné problémy v oblasti politiky, hospodárstva, zdravotníctva, sociálnych vecí, kultúry a v neposlednej rade výraznej korupcii, ako ho majú „domáci“ poslanci. Funkcia takýchto „zahraničných“ členov by mala byť, samozrejme, čisto reprezentatívnou funkciou, to znamená bez nároku na plat. Som toho názoru, že by to slovenskej spoločnosti a parlamentarizmu pri riešení nemalých problémov veľmi prospelo.
Slovenská republika by mala aj viacej dbať o svojich ľudí vo svete a mať na zreteli, že sú to aj „vyslanci“ slovenskej vedy, hospodárstva, školstva, umenia a kultúry.