Zložité - Maďarsko je veľký kandidát na bankrot
Maďarsko sa po prijatí nového zákona o centrálnej banke a po znížení svojej medzinárodnej dlhovej dôveryhodnosti agentúrou Fitch dostalo do dramatickej situácie. Nemecký denník Financial Times Deutschland v komentári napísal, že je v Európe jedným z veľkých kandidátov na bankrot.
Aj keď niečo také je dosť zložité vzhľadom na väzby krajiny s EÚ. Ako posledná z troch z veľkých svetových agentúr posunula agentúra Fitch bonitu Maďarska do špekulatívneho pásma. Jeho výhľad klasifikovala ako negatívny. Investorom signalizuje, že pretrváva viac ako 50-% pravdepodobnosť, že sa časom môže rating ešte zhoršiť. Agentúra Fitch uviedla, že Maďarsko sa dostalo do špekulatívneho pásma preto, lebo medzi ním a jeho medzinárodnými veriteľmi, Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF), zostáva hlboká priepasť v názoroch na možnosť poskytnutia nového záchranného balíka. Budapešť ho podľa medzinárodných expertov naliehavo potrebuje, aby sa vyhla vyhláseniu platobnej neschopnosti. Investori silno pochybujú o vládnej ekonomickej politike a o tom, že sa Orbánov kabinet dokáže dohodnúť s inštitucionálnymi veriteľmi na novom úvere. Agentúru čiastočne viedlo k zníženiu maďarskej bonity aj „pokračovanie neortodoxnej ekonomickej politiky, ktorá podrýva dôveru investorov a sťažuje možnosť dosiahnuť dohodu s MMF/EÚ”, uviedol Matteo Napolitano, riaditeľ pre ratingy štátov agentúry Fitch. Medzinárodný tlak sa prejavoval na kurze maďarskej meny celý prvý januárový týždeň. Forint sa v ňom dostal v piatok voči euru na historický najnižší kurz (1 EUR/324 HUF). 
Vo štvrtok žiadali investori na medzinárodnom trhu za kúpu jednoročných štátnych dlhopisov od Budapešti priemerný úrok 9,96 %. Grécko, Írsko a Portugalsko museli požiadať EÚ a MMF o pomoc pri úrokovej miere na svoje dlhopisy o 2 % nižšej. Orbánova vláda sa obrátila na EÚ a MMF so žiadosťou o nový úver v predstihu, už v polovici novembra minulého roka. Vtedy maďarskí predstavitelia hovorili len o poistnej pôžičke, vôbec nie akútnej, ktorá by sa čerpala iba v prípade krajnej núdze. Spoločná misia oboch veriteľov začala o ňom rokovať, ale žiadala zastavenie legislatívneho procesu prijímania nového zákona o centrálnej banke. Keď bolo jasné, že Orbán nesplní podmienku, misia 16. decembra prerušila rokovanie a na neurčito odcestovala z Budapešti. Experti oboch inštitúcií uvádzajú, že zákon ohrozuje nezávislosť centrálnej banky. A také niečo nie je v EÚ mysliteľné. Oficiálny predstaviteľ Európskej komisie (EK) v Bruseli, ktorý chcel zostať v anonymite, povedal, že jej vyjednávači, ktorí odišli z Budapešti, sa do maďarského hlavného mesta nevrátia dovtedy, dokiaľ nebude istota, že nezávislosť guvernéra centrálnej banky zostane nenarušená. Zrušenie nového zákona o centrálnej banke je kľúčovou podmienkou na obnovenie rokovania s Budapešťou tak Európskej centrálnej banky, ako aj MMF. Fitch dodáva, že aj keby sa dohoda o úvere dosiahla, nerozptýlia sa pochybnosti o schopnosti maďarskej vlády plniť jej prísne podmienky. Hospodárska politika Orbánovej vlády je totiž nepredvídateľná. Investorov znepokojujú neštandardné vládne opatrenia na zabezpečenie príjmov štátneho rozpočtu. Nimi sa vyhýba vláda nepopulárnym reštrikčným opatreniam. Namiesto toho zvyšuje dane bankám, telekomunikačným spoločnostiam, zoštátnili úspory v súkromných dôchodkových fondoch a podobne. Investorov znervózňujú aj nové zákony, ktoré zvyšujú centralizáciu politickej moci a narušujú demokratické pomery a rovnováhu v krajine.
Kríza eurozóny má na Maďarsko hlboký vplyv. Takmer 80 % jeho exportu smeruje do krajín EÚ. Maďarská domáca spotreba v dôsledku vysokej zadlženosti obyvateľstva, vrátane hypotekárnych úverov v zahraničných menách, najmä švajčiarskom franku, silno klesá. V polovici minulého desaťročia si mnohé rodiny brali úvery, lebo kurz forintu voči franku bol výhodný. 
Avšak finančná a hospodárska kríza na sklonku roku 2008 a v roku 2009 i súčasná dlhová kríza v eurozóne výrazne posilnili frank aj voči forintu. Maďarským dlžníkom z pôvodného bremena ubúda len málo. Mnohí prišli o zamestnanie a teraz nemajú prostriedky na splátky. Krach banky Lehman Brothers v septembri 2008 priviedol Maďarsko na pokraj bankrotu. EÚ a MMF ho odvrátili úverom 20 miliárd eur. Z nich však už v tomto roku musí vrátiť Budapešť najmenej 4,8 miliardy eur. Okrem toho ďalší veritelia maďarských štátnych dlhopisov ich majú vo svojich portfóliách za 16,53 miliardy USD (13,47 miliardy eur). Najviac ich nakúpili rakúske banky. Finančná situácia Budapešti sa už v piatok prejavila v raste úrokov rakúskych štátnych dlhopisov. V roku 2009 maďarský hrubý domáci produkt (HDP) medziročne klesol o 6,7 % a hospodárski experti očakávajú, že krajina smeruje do novej recesie. Nemala by byť taká silná ako tá pred troma rokmi.
Tamás Fellegi, hlavný vládny medzinárodný finančný vyjednávač, koncom minulého týždňa povedal, že „môžem vyrokovať bezpečnú sieť úveru pre Maďarsko; finančné riešenia s rozumnými podmienkami môžeme podporiť. O tom sa nikdy nepochybovalo”. Dodal, že si vláda uvedomuje vážnosť situácie aj o aké významné záležitosti ide v rokovaniach s MMF. Analytici uviedli, že Fellegi musí konať rýchlo. Podľa hodnotenia francúzskej bankovej skupiny BNP Paribas pre Budapešť nejestvuje iná možnosť, lebo MMF a EÚ ako veriteľov nemá kým nahradiť. Hlavný ekonóm Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) Erik Berglöf upozornil na to, že maďarská vláda v prípade dohody bude musieť prijať oveľa tradičnejšie, teda tvrdšie podmienky poskytnutia preklenovacieho úveru. Na odvrátenie nového bankrotu potrebuje Budapešť 15 až 20 miliárd eur. Minister zahraničných vecí János Martonyi pre sobotné vydanie francúzskeho denníka Le Figaro povedal, že „sme pripravení diskutovať aj o najčastejšie citovanom probléme - zákone o centrálnej banke”. Dodal, že ECB navrhuje urobiť v ňom 15 zmien. „Prijali sme z nich 13 alebo 14.” Význam dohody s MMF a EÚ v piatok prekvapujúco vyzdvihol aj premiér Orbán. Úspešné uzavretie rozhovorov s MMF však považuje pre Maďarsko za dôležité preto, lebo „keď budeme mať bezpečnú sieť pomoci, potom budeme môcť sústrediť všetky svoje sily na podporu hospodárskeho rastu. To je naliehavá úloha”.
Problémy maďarskej ekonomickej politiky sú len jednou z oblastí, prečo sa Maďarsko dostalo do paľby medzinárodnej kritiky. Druhou sférou je vnútropolitický vývoj. Socialisti a sociálni demokrati podporujú zápas opozície s pravicovo-konzervatívnou vládou. „Našou úlohou je, aby sme sa usilovali o to, aby sa svet dozvedel, že sa maďarská vláda Viktora Orbána dostala spod kontroly,” uviedol šéf ľavicových strán v EÚ Stanislav Stanišev vo svojom vyhlásení. Kritický názor na súčasnú situáciu majú aj európski Zelení. A luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn zašiel v rozhovore pre miestny denník Tageblatt ešte ďalej. Za zmeny v ústave označil Maďarsko za „škvrnu” EÚ. Právny poriadok v krajine bol narušený mediálnym zákonom a možnosťou výmeny sudcov. „Také niečo sa v rozvinutej krajine ešte nestalo.” Vláda oklieštila aj právomoci ústavného súdu. FTD pripomína, že desiatky tisíc protestujúcich 2. januára pred budovou opery, kde sa konala slávnosť k vstupu novej ústavy do platnosti, nie náhodou volala na Viktora Orbána „Viktator”. „Európska komisia ako strážkyňa zmlúv musí zasiahnuť,” pokračoval Asselborn. Minister navrhol, aby sa na summite koncom januára prijalo rozhodnutie o zastavení vyplácania prostriedkov Maďarsku z fondov EÚ. Smerovanie maďarskej krízy sa môže vyjasniť tento týždeň. Európska komisia má v stredu na programe diskusiu o Maďarsku a rozhodovanie o postupe proti nemu za viacnásobné porušenie prístupovej zmluvy. Na programe je aj rokovanie delegácie vedenej T. Fellegim vo Washingtone s predstaviteľmi MMF. Malo by ísť len o sondážne a konzultačné rozhovory, ktorých obsahom bude zrejme možnosť obnovenia rokovaní oboch strán o novom preklenovacom úvere Budapešti a podmienkach jeho poskytnutia. Informovali o tom agentúry Reuters, AP, DPA, APA a nemecký denník Financial Times Deutschland.