Do konca roka vyriešiť problém s Tokajom
Slovensko musí do konca tohto roka podať žiadosť Európskej komisii (EK) o registráciu obchodnej značky pre tokajské vína a špecifikáciu Tokajskej oblasti. Ak tak neurobí, nebudú môcť tokajskí vinohradníci a producenti vína predávať víno označené ako Tokaj. 11. novembra s nimi o tom rokoval minister pôdohospodárstva SR Zsolt Simon. Na stretnutí sa zúčastnilo okolo 50 vinohradníkov a producentov vína.
Ilustračné snímky Imricha Fuhla
„Dnes tu definitíva nemohla nastať, ale je to krok vpred. Môj zámer bol viesť otvorenú diskusiu, ako sa majú veci so značkou Tokaj, a aké sú možné riešenia. Slovenská republika musí do konca roka predložiť špecifikáciu. Európska komisia od nás chce, aby sme zakázali používať značku Tokaj,” povedal po skončení stretnutia Simon. Dodal, že za Ficovej vlády došlo k legislatívnym zmätkom, lebo jeden názov je registrovaný v EÚ a iný používa naša legislatíva. „Pripravil som dotazník, kde sa mal možnosť vysloviť každý účastník, či je za podpísanie medzivládnej dohody s Maďarskom, či je za to, aby sa používal chránený názov Tokaj, alebo vinohradnícka oblasť Tokaj, alebo nejaký iný názov na báze slova Tokajská, -ský a podobne. Túto diskusiu musíme uzavrieť do konca tohto roka,” uviedol Simon. Podľa Simona by bolo lepšie, keby sa Slovensko dohodlo s Maďarskou republikou o používaní značky Tokaj a určení výmery vinohradníckej oblasti, čo by akceptovala aj Európska komisia. Aj za cenu, žeby Tokaj mal výmeru len 565 hektárov, čomu je naklonená aj maďarská strana, ktorá doteraz nechcela súhlasiť s výmerou vyše 900 hektárov slovenského Tokaja. O spore Maďarska a Slovenska o Tokaj rozhodujú aj európske súdy a nie je zrejmé, kedy a aký verdikt vynesú. Simon si nemyslí, že verdikt padne do konca tohto roka. 
„Lepší je dnes vrabec v hrsti, ako zajtra holub na streche. Pokiaľ sa nedohodneme, hrozí, že slovenskí vinohradníci nebudú môcť predávať víno pod značkou Tokaj. Veľmi by na tom stratili, pretože je rozdiel, či predávate víno za 15 až 20 eur, alebo za dve eurá,” argumentoval Simon. Podľa neho je dôležité, aby sa zachránila značka Tokaj pre Slovensko. „Ak ju budeme mať, môžeme požiadať o rozšírenie tejto výmery o dvesto hektárov po vzájomných rokovaniach s maďarskou stranou, ktorá má tiež záujem na rozšírení,” tvrdil Simon. Slovenským vinohradníkom a vinárom sa toto riešenie príliš nepozdávalo. Mnohí si myslia, že sa do záležitosti zbytočne vnáša politikum namiesto odborného prístupu. „Ja som žiadny Tokaj nezapredal. Chcem povedať, že nie je pre mňa potešujúce, že mám vlastníkom Tokaja hovoriť do očí negatívne veci. Pre mňa nie je problém sadnúť si s vlastníkmi. Môj záujem je chrániť a zachovať biznis pre tento región,” vyhlásil Simon v reakcii na názor viacerých ľudí. Podľa mienky Jaroslava Ostrožoviča stretnutie bolo krokom vpred v celej záležitosti. „Dostali sme informácie, čo ministerstvo zamýšľa, a ako ďaleko pokročilo,” povedal Ostrožovič. 
Vyhol sa však priamej odpovedi na otázku, či súhlasí s názorom ministra, že lepšie je mať okolo 560 hektárov Tokaja ako nič. „Verím tomu, že sa podarí zachovať značku Tokaj, pretože sú tu historické danosti i plejáda odborníkov a právnikov, ktorí by to mohli dokázať,” myslí si Ostrožovič. Prezidentka združenia malopestovateľov Magda Haburová nechcela bezprostredne po skončení stretnutie unáhlene hodnotiť. „Po dlhom čase sme sa konečne stretli s pánom ministrom. Celý problém spočíva podľa mňa v tej výmere, na ktorej sa nevieme dohodnúť s Maďarskom. Podľa nás a rozhodnutia na základe vedeckých posudkov slovenský Tokaj má 908 hektárov. Neviem, odkiaľ minister zobral číslo 560 hektárov, myslím si, že nám ho diktuje maďarská strana,” povedala Haburová. „Stále si myslíme, že vlastníci by mali rozhodovať o tom, ako sa naloží s ich vlastníctvom,” dodala. Podľa nej minister prisľúbil, že sa k tejto problematike ešte stretne s vlastníkmi.
(sita)
A Tokaji borvidékről tárgyaltak a kelet-szlovákiai bortermelők
Szlovákiának legkésőbb az év végéig kérelmeznie kell az Európai Bizottságnál a Tokaj bormárkanév használatát, és pontosítania kell a szlovákiai Tokaji borvidék paramétereit. Amennyiben erre nem kerül sor, a szlovák fél elveszítheti a Tokaj márka használatának jogát. Ez volt a fő témája Simon Zsolt szlovák mezőgazdasági miniszter találkozójának a szlovákiai Tokaji borvidék termelőivel. A szlovákújhelyi (Slovenské Nové Mesto) megbeszélésen mintegy 50 szlovák termelő vett részt. Simon szerint Szlovákiának az év végéig el kell döntenie, hogy a Tokaj bormárkanevet, a Tokaji borvidék nevet vagy más, Tokajihoz fűződő nevet kívánja levédetni. Szlovákia és Magyarország között több mint hét éve húzódik a tokaji vita. Pozsony és Budapest nem tudnak megállapodásra jutni sem a névhasználat ügyében, sem abban, hogy pontosan milyen nagy is a borvidék szlovákiai kiterjedése. Amennyiben az állapot nem változik, Brüsszelre szállhat a döntés - az Európai Bizottság márpedig azt szorgalmazza, hogy a szlovák gyártású bort ne hívhassák tokajinak. A miniszter úgy véli: az lenne a legjobb, ha Szlovákia megegyezne Magyarországgal a Tokaji bormárkanév használatában, még annak árán is, hogy a szlovákiai borvidék kiterjedése 565 hektár lenne, s nem 907, ahogy azt a mai szlovák termelők követelik. A borvidéket korábban Szlovákiában is Tokaji borvidéknek hívták, de 2009-ben Robert Fico kormánya alatt ez Tokaji Szőlészeti Térségre módosult (Tokajská vinohradnícka oblasť), s ez pedig nem egyezik az elvárt megnevezéssel. Simon azt kérte a termelőktől, hogy mihamarabb nyilatkozzanak, melyik megoldást választják. A gazdák óvatosak, és attól tartanak, hogy ha most belemennek abba, hogy 565 hektárt ismerjenek el tokaji bort termelő területnek, azon a későbbiekben lehetetlen lesz változtatni - mondta a miniszterrel folytatott megbeszélés után Magda Haburová, a gazdák képviselője. A találkozó után a miniszter azt mondta, hogy a konzultációt folytatni fogja a gazdákkal.