Neschválenie eurovalu a pád slovenskej vlády
Maličké Slovensko sa 11. októbra vzoprelo silnejším susedom a odmietlo rozšírený záchranný fond eurozóny, čím regionálny plán na odvrátenie širšej ekonomickej krízy fakticky „drží ako rukojemníka”. Po neschválení dočasného eurovalu v slovenskom parlamente to uviedol denník Washington Post. Hoci sa slovenskí politici okamžite snažia o nové hlasovanie, odmietnutie znepokojí už nervóznych investorov a ešte viac naruší dôveru svetových lídrov v schopnosť Európanov vyriešiť si vlastné problémy, uviedli noviny na svojej webovej stránke.
Svetové médiá reagujú
Schopnosť Slovenska prekaziť dôležitú záchrannú akciu demonštrovala nevyspytateľnosť európskeho vládnutia a „zbabrané” pokusy o ekonomickú záchranu, dodal americký denník. Reportér britskej BBC sa opýtal, či sa Slovensko, „malá krajina, ktorá mala jednoznačne osoh z členstva v EÚ”, zrazu stala krajinou eurospektikov, či Slováci prestali milovať euro alebo či SR nepočúva výzvy finančného a politického sveta, že eurozónu je potrebné „zaočkovať proti gréckej nákaze”. Odpovedá si však, že tomu nie je celkom tak. Nadšenie pre EÚ a euro sa zmenšilo, no stále existuje a Slováci si plne uvedomujú, čo je v stávke. Odpoveď na súčasný vývoj leží v zložitej slovenskej politickej scéne, dodáva. „Riskovala veľa a stratila: Hoci Iveta Radičová ešte v minulom volebnom boji kritizovala pomoc Grécku, 11. októbra stavila všetko na euro-kartu,” uviedla tlačová agentúra DPA, ktorá Slovensko označila za „malú krajinu s veľkým dosahom”. „Dramatické hlasovanie v parlamente”, „Eurodráma v Bratislave” či „Slováci šokovali Európu!” hlásal v titulkoch nemecký denník Bild. Podľa časopisu Spiegel „Európa dúfa v druhú šancu od Bratislavy”, pričom Európa a svet „ešte nikdy Slovensko nesledovali tak napäto”. Britské noviny Guardian podobne konštatovali: „Zriedka v krátkej histórii Slovenska boli oči toľkých ľudí obrátené na tak málo ľudí.” „Slovensko to Európe neuľahčuje. Nechápe, prečo by ako chudobný štát malo pomáhať bohatšiemu Grécku. No Európa nefunguje ako klub egoistov. Nikto Slovákov nenútil zavádzať euro. Chceli ho. Teraz musia pomôcť pri jeho záchrane. Nie je možné, aby malý, päťmiliónový národ Európu uvrhol do bankovej krízy, proti ktorej bola predošlá kríza len prechádzkou,” komentovali nemecké noviny Rheinische Post. Televízia CNN podobne ako mnohé svetové médiá poukázala na to, že hlasovanie 11. októbra nevyhnutne neznamená stroskotanie Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (EFSF). Znamená však pád vlády premiérky Ivety Radičovej, pričom nová vláda by mohla uskutočniť druhé hlasovanie už vo štvrtok alebo piatok. „Svetové hospodárstvo závisí od maličkej krajiny”, uviedol v titulku svojej správy austrálsky spravodajský portál news.com.au. Konštatoval tiež, že rozšírenie eurovalu je kľúčové pre vytiahnutie Grécka a ďalších zadlžených krajín z krízy a zabránenie tomu, aby sa táto „nákaza” rozšírila ako „nekontrolovaný požiar” európskymi ekonomikami. Noviny The Australian uviedli, že nedostatok politického vodcovstva v eurozóne dosiahol 11. októbra večer nový vrchol, keď „nedávno vytvorená liberálna strana zastupujúca sotva 0,2 percenta 332 miliónov voličov eurozóny zastavila” ekonomický záchranný plán. „Pozoruhodný výjav” v Bratislave podľa denníka zrejme posilní nespokojnosť voličov aj v Nemecku i ďalších štátoch. Podľa novín New York Times sa ukázalo, ako sa z opatrenia, ktoré má zvýšiť dôveru v eurozónu, môže stať jasný príklad nedostatkov systému spoločného prijímania ťažkých rozhodnutí v rôznorodej skupine krajín. Noviny Wall Street Journal uviedli, že od úspechu eurovalu závisí veľa: mnohí investori a tvorcovia politiky v Európe i svete sa domnievajú, že kríza sa môže bez rozhodných krokov vymknúť kontrole, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť aj celosvetový rast. Nemecký ekonomický denník Handelsblatt uviedol, že spor na Slovensku demonštroval pomalé rozhodovanie v eurozóne i jej zásadnú, dosiaľ nevyriešenú dilemu: politické dianie je čoraz viac určované na národnej a nie európskej úrovni. „Takto to ďalej nemôže ísť. Pred 17 členmi eurozóny stoja pravdepodobne ďalšie mimoriadne dôležité rozhodnutia. Dlhým váhaním politikov už teraz euro stratilo celý rok. Úzkoprsé správanie na Slovensku musí byť posledným únikom tohto druhu. Inak je euro skutočne stratené a všetci v Európe budú čoskoro znova platiť svojimi národnými menami,” uviedol Handelsblatt.
Maďarskí analytici: Slovensko euroval schváli
Ani jedna slovenská politická strana nemá záujem na tom, aby rozšírenie eurovalu nebolo schválené, vyhlásil v reakcii na neschválenie navýšenia eurovalu a pád slovenskej vlády hlavný analytik maďarskej banky OTP Gergely Tardos. „Slovensko je kvôli automobilovému priemyslu závislé od európskeho odbytu a preto si ani jedna budúca vláda nemôže dovoliť odmietnuť záchranný balík únie,” povedal Tardos v relácii maďarskej komerčnej spravodajskej televízii Hír TV. „Je zvláštne, ak rozšírenie a prijatie záchranného balíka eurozóny vetuje jedna z najmenších krajín, najmä v prípade, keď slovenské hospodárstvo je veľmi citlivé na konjunktúru zóny. Automobilový priemysel je mimoriadne veľký a odbyt v ňom v prípade hlbokej krízy môže drasticky prepadnúť,” dodal analytik OTP.
(tasr)
Grécko určite nie je schopné splatiť dlhy, tvrdí Orbán
Grécko určite nie je schopné splatiť svoje dlhy a eurozóna čelí riziku ďalšej krízy podobnej tej, ktorá nastala po páde americkej investičnej banky Lehman Brothers v roku 2008. Vyhlásil to maďarský premiér Viktor Orbán. „Existuje vážne riziko, že americká finančná kríza z októbra 2008 sa túto jeseň zopakuje v eurozóne,” povedal Orbán. Tiež uviedol, že eurozóna čelí dvojitému tlaku, a to rastúcemu dlhu a „vážnym útokom na európsky bankový systém.” „Financovanie štátneho dlhu v rámci Európy je... náročnejšie a nákladnejšie,” povedal Orbán. „Čo sa týka gréckeho dlhu, každý vie, že nemôže byť splatený.” Orbán ďalej uviedol, že európsky bankový systém by mal byť rekapitalizovaný. „V celku, Čína spomaľuje, USA má problémy a európska ekonomika smeruje k stagnácii,” dodal.