Ivan Gašparovič: Volebný zákon môže byť problém
Ak maďarský volebný zákon bude zasahovať do identity slovenského občana, tak to bude problém, povedal 8. októbra prezident SR Ivan Gašparovič na schôdzke so svojím maďarským partnerom Pálom Schmittom. Prezidenti sa dvojstranne stretli v rámci summitu hláv štátov krajín Vyšehradskej štvorky. Maďarský prezident povedal, že Slovensko je jediným susedom Maďarska spomedzi krajín V4 a preto sú ich vzťahy najkonštruktívnejšie a zároveň aj najcitlivejšie.
„Spolupráca nemá alternatívu. Sme na seba odkázaní“
Schmitt pripomenul, že 9. októbra 2001 bol otvorený Most Márie Valérie v Štúrove a práve teraz si pripomíname desiate výročie tejto akcie. Vyjadril radosť z toho, že sa pripravuje dokončenie ďalšieho mosta na rieke Ipeľ. Najvyšší maďarský predstaviteľ ocenil fungovanie 12 zmiešaných slovensko-maďarských komisií a intenzitu spolupráce medzi vládami. Ivan Gašparovič zdôraznil dôležitosť dobrých vzájomných vzťahov. „Slovensko sa snaží spolupracovať s Maďarskom vo všetkých oblastiach. Na 90 percent sú naše vzťahy dobré a priateľské; predovšetkým ide o oblasti hospodárstva, vzdelávania a kultúry. Je škoda, ak výroky niektorých politikov na obidvoch stranách vyvolávajú určité napätie,” dodal. Na margo dvojakého občianstva maďarský prezident uistil svojho slovenského partnera, že podobné zákonné úpravy ako Maďarsko majú aj iné európske štáty. Dodal, že Maďarsko pripravuje aj nový volebný zákon, ktorý umožní zahraničným držiteľom maďarského občianstva zúčastniť sa volieb. „Dvojaké občianstvo vo svete nepredstavuje problém; u nás tiež nebol problém, pokiaľ bolo dodržané medzinárodné právo a zvyklosti,” konštatoval Ivan Gašparovič. Zdôraznil však, že nikde na svete sa nestretol s takou formou, akou môžu nadobúdať maďarské štátne občianstvo napríklad aj slovenskí občania. „Ak volebný zákon bude zasahovať do identity slovenského občana, tak to bude problém,” povedal prezident SR. Pál Schmitt uviedol, že z 27 krajín EÚ má až 24 štátov zákon o dvojakom štátnom občianstve - preto maďarská strana nechápe, prečo slovenská strana dvojaké občianstvo neakceptuje a dokonca chce odňať občianstvo tým, ktorí získajú maďarské. Vyjadril presvedčenie, že úprava dvojakého občianstva sa zmierni na obidvoch stranách. Slovenský prezident podotkol, že SR nespochybňuje dvojaké občianstvo, ale musí sa pozrieť, podľa akých kritérií ktorá krajina toto občianstvo uznáva.
Prezidenti Slovenska a Maďarska obrusovali hrany
Slovenský prezident Ivan Gašparovič a jeho maďarský partner Pál Schmitt 8. októbra vo Vyšehrade (Visegrád) obrusovali hrany. Gašparovič sa stretol so Schmittom bilaterálne v rámci summitu prezidentov krajín Visegrádskej štvorky. Obsah stretnutia slovenský prezident charakterizoval stručne na tlačovej besede: „Hovorili sme o otázkach, ktoré niekedy nemajú rovnaké východiskové názory. To je normálne. Hľadáme s prezidentom, ako obrúsiť hrany. Pre nás je zaujímavé, aby sme sa viazali na otázky, ktoré budú v prospech vzťahov“. Visegrádska štvorka si za dvadsať rokov získala autoritu a splnila svoje ciele, s ktorými vznikala. Zhodli sa na tom prezidenti krajín V4. Ako uviedol maďarský prezident Pál Schmitt, všetky krajiny zoskupenia sa stali členskými štátmi EÚ a NATO, čo boli ciele V4 pred dvadsiatimi rokmi. „Spolupráca nemá alternatívu. Sme na seba odkázaní,“ uviedol prezident s tým, že štáty si pomáhajú pri povodniach, či pri energetickej bezpečnosti. „Naše skúsenosti sme pripravení odovzdať iným,“ dodal. Pripomenul tiež existenciu Visegrádskeho fondu, ktorý za desať rokov podporil 4 000 projektov a udelil 1 500 štipendií. Prezidenti uvažujú, že by sa mohli konať pre dorastencov majstrovstvá krajín V4 v športe. Český prezident Václav Klaus tvrdí, že za dvadsať rokov existencie V4 sa priateľstvo týchto krajín zvýšilo. „Existuje normálny vzťah priateľských susedných krajín. Tieto krajiny robia mnohé veci spoločne,“ uviedol. Podľa neho úlohou do budúcna je vychádzať zo spoločných záujmov, aby sme ich vedeli identifikovať, formulovať a na európskej úrovni obhajovať. Podľa poľského prezidenta Bronislawa Komorowskeho treba hovoriť o stredoeurópskom patriotizme. „To je veľká výzva pre nás všetkých,“ vyhlásil. Slovenský prezident Ivan Gašparovič zdôraznil predstavu Visegrádskej spolupráce, ktorá by sa mala niesť v predstave aspektov, ktoré spájajú a nie tých, ktoré by mohli rozdeľovať. Prezidenti odmietajú predstavu predsedu Európskej komisie José Manuela Barrosa o užšej integrácii Európskej únie. „Nedokážeme si predstaviť silnú Európu bez silných štátov. Musíme si uchovať národný charakter,“ zdôraznil Schmitt. Podľa Klausa sa Barroso tragicky mýli. Dnešné problémy Európy vznikli rýchlou integráciou a tvrdeniami, že treba viac a viac Európy. „Jeho návrh je, aby sme v tom pokračovali. To je fatálne,“ uviedol. Slovensko si je podľa Gašparoviča vedomé určitej spoločnej politiky EÚ, ale sme si vedomí aj špecifík krajín. „Členské štáty neodovzdávajú suverenitu, ale ju požičiavajú,“ upozornil. Visegrádska spolupráca nie je inštitucionalizovaná. V politickej rovine funguje na princípe pravidelného stretávania sa jej predstaviteľov na rôznych úrovniach - od prezidentov a predsedov vlád, cez ministrov zahraničných vecí až po expertné konzultácie. Raz ročne sa koná oficiálny summit premiérov. V období medzi týmito summitmi vykonáva vždy jedna z krajín V4 predsednícku funkciu. V júni 2010 sa skončilo predsedníctvo Maďarska a od 1. júla 2010 do záveru júna tohto roka predsedalo V4 Slovensko. Slovenská republika odovzdala predsedníctvo vo V4 Českej republike. Jedinou pevnou organizačnou štruktúrou V4 je Medzinárodný visegrádsky fond (http://www.visegradfund.eu), ktorý bol založený v roku 2000 s cieľom pomáhať rozvoju kultúrnej spolupráce, vedeckej výmene, výskumu a spolupráci v oblasti školstva, výmene mládeže a rozvoju cezhraničnej spolupráce. Okrem štipendijných programov financuje fond vo väčšine prípadov aktivity mimovládnych subjektov.
Vo Vyšehrade o ekonomike
V maďarskom Vyšehrade sa uskutočnila hlavná časť dvojdňového summitu prezidentov Poľska, Maďarska, Slovenska a Českej republiky. Hlavy štátov Vyšehradskej skupiny (V4) rokovali na hrade, ktorý dal zoskupenia stredoeurópskych krajín meno. Prezidenti krajín V4 sa zišli v jubilejnom dvadsiatom roku višegrádskej spolupráce. Stretnutie začali účasťou na ekonomickej konferencii, kde riešili súčasnú hospodársku situáciu štyroch postkomunistických krajín strednej Európy. Český prezident Václav Klaus v úvode summitu ostro kritizoval projekt jednotnej európskej meny. Varoval pred tým, aby politika riadila ekonomiku. Príkladom „znásilnenie” ekonomických zákonitostí bol podľa neho práve aj vznik eura. Hospodárske problémy krajín EÚ vo svojich prejavoch spomenuli všetci prezidenti krajín V4.
Pál Schmitt:
Vyšehradské krajiny si zvykli na šetrenie, kríza sa ich dotkla menej
Hospodárska kríza sa dotkla krajín vyšehradskej spolupráce menej, ako viacerých veľkých krajín západnej Európy, pretože ľudia žijúci v strednej a východnej Európe sú zvyknutí na šetrenie. Vyhlásil to po summite hláv štátov V4 maďarský prezident Pál Schmitt. Ekonomická situácia a sila krajín štvorky je podľa jeho slov odlišná, ide však o štyri rovnocenné priateľské štáty, ktoré sa sústreďujú na posilnenie vzťahov, zdôraznil Schmitt. Prezidenti Maďarska, Česka, Slovenska a Poľska zhodnotili spoluprácu a výsledky vyšehradského zoskupenia počas jeho 20-ročnej existencie. Pál Schmitt, Václav Klaus, Ivan Gašparovič a Bronislav Komorowski sa zhodli v tom, že pôvodné ciele - vstup do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie - boli naplnené a aj naďalej zostáva V4 formou účinnej kooperácie. Maďarský prezident zdôraznil, že regionálna spolupráca nemá alternatívu, krajiny V4 sú geograficky, historicky aj hospodársky odkázané vzájomne na seba. Prezident SR poznamenal, že akýmsi mottom V4 celých 20 rokov bolo, že je potrebné brať do úvahy veci, ktoré tieto krajiny spája a nie tie, ktoré ich rozdeľujú. Český najvyšší predstaviteľ poznamenal, že vďaka V4 sa prehĺbilo priateľstvo medzi zúčastnenými krajinami. Klaus zdôraznil nutnosť špecifikovania spoločných záujmov týchto krajín a ich presadzovania. Podľa Komorowskeho bolo založenie V4 skvelým nápadom, táto formácia dodnes výborne funguje. „Je to komunita, ktorá hľadá všetko, čo je dôležité, všetko čo nás spája. Naše dejiny boli iné, než dejiny ďalších krajín,” konštatoval poľský prezident. Súčasne vyjadril nádej, že V4 bude aj v budúcnosti dôležitým činiteľom pri koordinácii spoločnej politiky a že ovplyvni Európsku úniu v otázkach kohéznej politiky, či v solidarite v oblasti energetiky. Komorowski vyzval kolegov k efektívnemu budovaniu stredoeurópskej identity.
Prezidenti V4 sa zhodli:
Perspektíva atómovej energetiky nezaniká
Perspektíva atómovej energetiky v krajinách Vyšehradskej štvorky (V4) nezaniká. Zhodli sa na tom účastníci summitu hláv štátov vyšehradského zoskupenia. „Likvidácia atómových elektrární by stála množstvo peňazí, ktoré by bolo rozumnejšie dať do vedy a výskumu. Návrat k predchádzajúcim zdrojom energií by bol z hľadiska ekologického náročnejší. Som rád, že sme sa zhodli v tom, že perspektíva atómovej energie nezaniká a bude pokračovať ďalej”, povedal pred novinármi prezident SR Ivan Gašparovič. Podľa slov českého prezidenta Václava Klausa hlavy štátov V4 majú silný pocit, že by bolo absurdné - najmä pre krajiny štvorky, ktoré nemajú ropu, ani plyn - aby sa vzdali programu atómovej energie. Japonskú katastrofu interpretovať ako atómové nešťastie bolo podľa jeho názoru mylné. „Bola to prírodná katastrofa, a nie atómová,” dodal Klaus. Pál Schmitt potvrdil, že prezidenti sa dohodli, že atómová energia zatiaľ nemá alternatívu. Podotkol, že je potrebné využívať čoraz viac obnoviteľných zdrojov energií a urobiť všetko pre zabezpečenie bezpečnosti dodávky energií a pre diverzifikovanie ich zdrojov.