K výberu vedúcej materskej školy v Senváclave
Dostal som od nášho starostu list a životopisy učiteliek, ktoré sa hlásili do materskej školy v Senváclave, aby som posúdil, ktorá by mohla byť vedúcou našej škôlky. To bolo spoločne asi 80 strán. Pozorne som to prečítal, ale ani jedna prihlásená si nenapísala, že pozná aj slovenčinu.
Vo svojej odpovedi som jednoznačne uviedol, že len tú budem podporovať a len s tým rozhodnutím súhlasím, ktoré vyberie do našej slovenskej dedinky takú vedúcu, ktorá vie po slovensky a má rada slovenčinu. Tento list som poslal (ako bývalý starosta a dnes predseda obecnej slovenskej samosprávy) desať dní pred rokovaním. Ustanovil som sa na rokovanie našich „senátorov”. No keď prišla reč o tom, že koho vyvolíme, každého vypoklonkovali z budovy na Stanovisko (tak sa volá priestor pred obecným úradom). Vyšiel som aj ja, ale „národ“ vyhlásil, že ja musím tam byť, lebo vedúcou môže byť len tá, ktorá vie po slovensky. Vrátil som sa teda do budovy a predložil som žiadosť občanov. Potom sa stalo: Náš starosta povedal, že tam nemám čo hľadať, a aby som išiel von. Ja som najprv poslušne vyšiel. To pre našich senváclavských Slovákov bol olej na oheň. Začali „parádiť“, aby som išiel späť. Znovu som vošiel a sadol som si. No nie k rokovaciemu stolu, ale len tak do rohu. Náš pán starosta opakuje, aby som odišiel. Oponoval som mu, že prečo teda pred časom pýtal odo mňa rozhodnutie - a na papieri - ktorú pani navrhujem za vedúcu nasej škôlky, keď teraz nemôžem ich verejne vypočuť. Jeho reakcia, v ktorej mi pohrozil políciou, ma prekvapila. Preto, už dobre nahnevaný som vstal a povedal: „to chceš urobiť mne, ktorý celý život pracujem pre Senváclavčanov, či sú to Slováci alebo Maďari. Ale ak to urobíš potom na tvoju stolicu starostu by som ti nedal garanciu“. V tej chvíli uznal, že to prehnal a požiadal, aby som zostal. Nebolo mu však všetko jedno, lebo von stojací národ, ku ktorému sa pridali aj iní, začínal už poriadne „parádiť“.
Následne sa podarilo dohodnúť, že doterajšia vedúca, ktorá má slovenskú pedagogickú vysokú školu, zatiaľ zostane vedúcou našej škôlky. Myslím si, že moja požiadavka, aby vedúca učiteľka materskej školy ovládala slovenčinu, je v podmienkach našej dediny viac ako oprávnená.
