Pripomíname si mier s Maďarskom (Paríž 1947)
Miestny odbor Matice slovenskej v Petržalke začal druhý ročník svojho vlastivedného potulovania po petržalskej a priľahlej krajine. Štartujeme na výročie uzavretia druhého mieru s Maďarskom 10. februára 1947 v Paríži. My sme si pripomenuli jej 67. výročie 15. februára 2014. Už tradične sme sa stretli v Čunove.
Prečo práve v Čunove? Nuž, nebyť tejto zmluvy, tak Čunovo spolu s Rusovcami a Jarovcami je súčasťou dnešného Maďarska a nie hlavného mesta Slovenskej republiky. Spomínaná mierová zmluva v zásade potvrdila všetky závery Trianonu 1920, potvrdila právnu a politickú neprávosť Viedenskej arbitráže z novembra 1938, neprípustnosť maďarskej iredenty v akejkoľvek podobe a ako akýsi bonus priniesla rozšírenie bratislavského predmostia v podobe zmeny hraníc medzi Maďarskom a vtedajším Československom (pripojenie troch dnes už miestnych častí Bratislavy na pravom brehu Dunaja južne od 
Petržalky).
Pred rokom sme našu vychádzku smerovali na východ k vodnému dielu - hrádzi podľa variantu C pri Čunove postaveného v rámci náhradného prehradenia rieky pri budovaní Gabčíkova. Mimochodom, tento variant a na tomto mieste umožnili práve výsledky zmluvy z roku 1947. Tohto roku sa obraciame na západ k tzv. Trojmedziu, čo je miesto styku hraníc Maďarska, Rakúska a dnešného Slovenska platné od spomínaného roku. Z upraveného námestia (nádedinia) popri kaštieliku a starej sýpke pokračujeme po ulici s príznačným názvom Schengenská až po štátnu hranicu s Maďarskom. Tu opúšťame asfalt a pokračujeme hranicou striedavo v Maďarsku - na Slovensku až do cieľa. Minieme rozbitú colnicu na starej ceste a nadjazdom prejdeme ponad diaľnicu a nové, tiež opustené hraničné budovy. Posledný viac ako kilometrový úsek - stále po hranici - nám spestrujú tabule náučného chodníka, tuším je ich desať, kde sa dozvieme všetko o živote dropa fúzatého, ktorý má v týchto miestach obľúbené zimovisko. Náučný chodník s názvom „Drop fúzatý - to som ja!“ je dielom viacerých ochranárskych a prírodovedných spolkov a európskych peňazí. Dropov môže byť skoro 250 kusov, 
nevideli sme ani jedného, len troch zajacov.
A sme tu! Trojhranica SK - A - H. Miesto vyvýšené azda meter nad úrovňou ostatného terénu, s obeliskom v bode kontaktu troch štátov. A pretože je dobrá viditeľnosť a okolie rovné ako stôl, vidíme skutočne nádhernú stredoeurópsku panorámu. Začneme obdivovať od rakúsko-slovenskej hraničnej čiary. V popredí sú Jarovce, za nimi Devínska brána, ďalej v smere hodinových ručičiek plastický pohľad bratislavských vŕškov od Devínskej Kobyly cez Kamzík až niekde k Malému a Veľkému Javorníku a pod nimi zástavba mesta, Dlhé diely, Bôrik, Hrad a množstvo veží a komínov - nielen Slovnaftu. Bližšie zbadať Rusovce. Otáčame pohľad na východ: Čunovo a spomínané colnice. Ďalej krútime oči na južnejšie, začína už Maďarsko - Rajka a žírne mošonské roviny. Celá západná polovica kruhového výhľadu patrí 
Rakúsku. Oči skoro unavuje rovná pláň, ktorá v severozápadnom cípe sa preruší stavbami obce Deutsch Jahrendorf. V pozadí sa už týči džungľa veží veterných elektrární. A konečne opäť vrchy, teraz sú to rakúske Hundensheimské vrchy nad Bergom s rozhľadňou na vrchole Konigswarte a s vežou hradu Pottenburg. Kruh sa uzaviera Devínskou bránou, rakúsko-slovenskou hranicou.
Ale z Trojmedzia to nie je všetko. Priamo na mieste je sochársky park, súbor kamenných artefaktov (azda zo 15), výsledky to sochárskeho sympózia, konaného 7. 8 až 30. 9. v roku 1992. (Pokiaľ sa zastavíte v Rusovciach pri pošte, všimnite si pomník z opracovaného kameňa uloženého na betónovej platni, ktorý na čelnej strane má nápis: „1992 1. medzinárodné sochárske sympózium troch krajín ČSFR, Maďarska a Rakúska“. Práve diela z tohto sympózia sú uložené v hraničnom bode troch krajín západne od Čunova.) Priestor Trojmedzia je na rakúskej strane čerstvo dotvorený kamenným trojuholníkovým stolom so sedením. Umožňuje posedieť a kochať sa cezhraničnou krásou. Je označený logami Leithaauen a Servus Pontis. Neskôr sa dozvedám, že ide o súbor 
europrojektov. Tunajší realizuje sedem rakúskych obcí, združených v regionálnom združení Leithaauen, a to Deutsch Jahrndorf, Edelstal, Gattendorf, Kittsee, Nickelsdorf, Pama a Zurndorf. Spolupracujú s MČ Bratislava - Petržalka a Rusovce. Vybavil som si čerstvo postavený oddychový altánok na Kopčianskej ceste v Petržalke pri rakúskych hraniciach, ktorý je tiež „výtvorom“ Servus pontis.
Je čas pokračovať. Rozhodneme sa pre návrat cez Maďarsko. Pár sto metrov po rakúsko-maďarskej hranici zabočíme v pravom uhle doľava a kráčame do Rajky. Túra trvá asi hodinu. O Rajke viacej inokedy. Dnes zopakujeme len všeobecne známe, že pohraničná maďarská obec prežíva neobvyklý stavebný rozvoj vyvolaný blízkosťou Bratislavy. Pred mnohými 
domami parkujú autá s bratislavskými značkami, jeden z investorov ponúkal dokonca tunajšie bývanie ako šiesty bratislavský obvod. Proti takejto údajne šovinistickej reklame tvrdo namietalo Hnutie 64 (vraj) maďarských žúp. Skutočne irónia, tí čo nerešpektujú súčasné hranice (záujmové územie 64 žúp sa rozkladá najmenej v piatich krajinách mimo Maďarska) protestujú proti vraj privlastňovaniu kúska Maďarska Slovenskom! Pre nás, pútnikov je rozhodujúcim faktom, že z Rajky nás dovezie domov mestská doprava.
Prvá potulka v peknom počasí sa vydarila. V apríli si pripomenieme návrat Petržalky do slovenskej vlasti v roku 1945 po takmer siedmich rokoch nemeckej okupácie a obete s tým spojené.
Jozef Schwarz
Slovensko a jeho štátoprávni predchodcovia majú Paríž a jeho okolie vo svojich spomienkach zaradené do príjemných súvislostí. Dokonca trikrát! V roku 1920, v roku 1947 a v roku 1995. V tomto bohémskom meste sa kládli základy nových vzťahov Slovákov a Maďarov. Z našej strany vždy s veľkou nádejou...
http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/164-historia1-historia1/957-j-schwarz-spomienka-na-pari-spred-67-rokov