H06242024

Posledná aktualizáciaCs, 20 jún. 2024 10am

V Níži na oslavách Dňa Slovákov v Maďarsku

Príslušníci slovenskej národnosti v Maďarsku oslávili 1. júla 2023 Deň Slovákov v Maďarsku v novohradskej obci Níža. Hlavnými organizátormi podujatia boli Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku a parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku Anton Paulik.http://www.oslovma.hu/Archiv/DSMaNiza.pdf

Vedúca Slovenskej samosprávy v Níži a bývalá riaditeľka miestnej základnej školy Zuzana Kučerová pre TASR uviedla, že zhruba 25 percent z 1230 obyvateľov obce sú Slováci. Na Dni Slovákov v Maďarsku, ktorý v Níži zorganizovali teraz prvýkrát, vystúpili v rámci galaprogramu už tradične zástupcovia všetkých regiónov Maďarska, v ktorých žije slovenská národnosť. Najväčší sviatok Slovákov žijúcich v Maďarsku podľa slov Antona Paulika organizujú každoročne v inom regióne. Tentoraz sa po niekoľkých rokoch vrátili do Novohradu. „Jedným z dôvodov rozhodnutia Valného zhromaždenia CSSM môže byť, že DSMaNi13DSMaNi19slovenská samospráva tejto malebnej dedinky bola v poradí druhou, ktorá sa pred niekoľkými rokmi rozhodla prevziať a spravovať svoju základnú školu. Po tomto rozhodnutí miestna slovenská národnostná samospráva za aktívnej pomoci obecnej a s podporou CSSM prevzala miestnu školu do vlastnej réžie. Druhý dôvod našej návštevy môže byť aj ten fakt, že škola je umiestnená v takom prostredí a budove, na ktorú môžu byť obyvatelia Níže právom pyšní a vynovenú školu chceli ukázať aj iným Slovákom v Maďarsku,” povedal vo svojom prejave parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku. V Níži prezentovali knižné vydanie prílohy Ľudových novín pre deti LuDo vydanú spoločnosťou SlovakUm. Slovenské divadlo Vertigo predstavilo hru „Varené vajíčko nespieva”, v Kostole svätého Jakuba sa konala ekumenická pobožnosť a odovzdali vyznamenania CSSM „Za našu národnosť”. Predstavili sa aj žiaci slovenskej základnej školy v Sarvaši a regionálne strediská Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku. Prítomné boli aj inštitúcie CSSM a konal sa slovenský jarmok. Väčšia časť slovenských rodín sa usadila v tejto obci v 18. storočí. Pochádzali z preľudnených severných dedín Novohradu, ale prisťahovali sa tam aj Slováci z Liptovskej, Oravskej a Zvolenskej župy. (tasr) - Foto: Imrich Fuhl

DSMaNi50http://www.oslovma.hu/Archiv/DSMaNiza.pdf
http://www.luno.hu/index.php/aktuality/aktuality-kultura/31384-de-slovakov-v-ma-arsku-v-ni-i

Fotogalériehttps://www.facebook.com/media/set/?vanity=oslovma&set=a.738449751621044
https://www.facebook.com/ludovenoviny/posts/pfbid02Z8xZmnwQx9PU1CUgrLD1utGxSNfLCKpaajYWy25YB9HrxagY7bU7n9nhF4MeTy66l

DSMaNi65Tohoroční vyznamenaní „Za našu národnosť“

DSMaN ZuzkaBanovaZuzana Bánová

Zuzana Bánová (Bán Imre Gyuláné) sa narodila v slovenskej rodine v Gute (Galgaguta) v roku 1957. Zážitky z detstva predurčili jej náklonnosť k slovenskému jazyku a kultúre. Úctu k tu žijúcim Slovákom sa naučila od starých rodičov a počas rokov pedagogického pôsobenia odovzdala tento hlboký cit nielen svojej dcére, ale aj svojim študentom.
Zuzana Bánová získala základné školské vzdelanie vo svojom rodisku. Potom navštevovala Slovenské gymnázium Jána Ámosa Komenského v Budapešti. Práve tam sa dozvedela o kráse príslušnosti ku komunite, ktorá ju stále spája s bývalými spolužiakmi po celej krajine. Vysokoškolské roky strávila v Segedíne, kde v roku 1979 ukončila štúdium, aprobáciu slovenský jazyk - ruský jazyk. Učiť začala v Gute. Okrem práce sa neustále vzdelávala a zároveň riadila aj školu v Gute. Slovenský jazyk vyučovala v Jači a Veňarci, kde pracovala aj ako zástupkyňa riaditeľky školy. V súčasnosti na dôchodku vyučuje v Slovenskej národnostnej základnej škole Kálmána Mikszátha v Níži. Prehĺbením odborných vedomosti z oblasti etnografie a folklóru absolvovala štúdium pre ľudové remeslá a ľudový tanec. Vyštudovala vývojovú pedagogiku a psychológiu na vysokej škole v Jágri. V Budapešti na Technickej univerzite absolvovala školenie pre vedúcich pracovníkov v oblasti verejného vzdelávania. Popri pedagogickej práci desaťročia zbiera, uchováva, dokumentuje a vystavuje materiálne a duchovné hodnoty ľudovej kultúry. Vďaka jej nadšenej a vytrvalej práci bola vytvorená miestna etnografická zbierka v Gute, ktorú možno vidieť v škole a múzeu. Od prvých volieb do miestnych slovenských národnostných samospráv je jej členkou, a viac volebných období aj predsedníčkou. Je tiež členkou Slovenskej národnostnej samosprávy Novohradskej župy, vedúcou miestneho Slovenského klubu, členkou kuratória Verejnoprospešnej nadácie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Za Slovákov v Maďarsku. Je zakladajúcou členkou evanjelického speváckeho zboru v Gute, kde príležitostne spievajú aj slovenské piesne. Najkrajšie chvíle, ako hovorieva, jej dali „deti“ – mnohí z nich dnes už dospelí, keď s láskou spomínajú na spoločne strávené chvíle v Hronci, na letné tábory, slovenské jazykové, recitačné súťaže, tanečné vystúpenia v Banke a výlety po Slovensku. To všetko jej dodáva silu a energiu k ďalšej práci.
Za jej mnohostrannú, vynikajúcu prácu pre slovenskú národnosť v Maďarsku Zuzane Bánovej Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku udelilo vyznamenanie Za našu národnosť.

DSMaN FeroZelmanFrantišek Zelman

František Pavel Zelman sa narodil v Slovenskom Komlóši v slovenskej rodine. Štúdium na základnej škole začal na miestnej slovenskej škole, vyšší stupeň absolvoval v maďarskej škole. Maturoval na strednej škole Gábora Bethlena v Hódmezővásárhelyi a potom získal diplom na Fakulte chovu zvierat Moskovskej veterinárnej akadémie.
František Pavel Zelman sa už v detstve zapájal do spoločenského života. Roky bol aktívnym členom miestnej Detskej a potom aj Mládežníckej dychovky. V dospelosti začal aktívne pracovať pre slovenské národnostné komunity. Od roku 1998 je členom a od roku 2003 podpredsedom miestnej slovenskej národnostnej samosprávy. Od roku 2004 ako regionálny vedúci úzko spolupracuje so slovenskými občianskymi organizáciami, umeleckými skupinami a slovenskými národnostnými samosprávami okolitých obcí. Za dôležité považuje rozširovanie vzťahov aj za naše hranice, preto udržiava veľmi dobré vzťahy s Nadlakom v Rumunsku, mestami Jelšava, Galanta, Brezno a Poprad na Slovensku a Báčskym Petrovcom v Srbsku. Z jeho iniciatívy sa rozšírili vzťahy Únie slovenských organizácií v Maďarsku aj s obcami Vlachovo a Baďan na Slovensku.
Jeho nápady a organizačné schopnosti sú príkladné. Organizuje študijné cesty, stretnutia a zájazdy, účasť na festivaloch, divadelných stretnutiach a konferenciách poriadaných domácimi a zahraničnými slovenskými organizáciami. Vďaku nemu členské organizácie Únie a ich umelecké skupiny mohli zavítať do Prahy, Rijeky, Rožnova pod Radhoštěm a spoznať príslušníkov slovenskej národnosti, ich tvorbu a prezentovať kultúru a gastronómiu Slovákov v Maďarsku.
Za prioritu považuje zachovanie slovenského jazyka a kultúry, preto podporuje iniciatívy, ktorých cieľom je zachovať slovenskú národnosť a prehĺbiť zmysel pre identitu, podporuje prácu amatérskych slovenských divadelných krúžkov, výšivkárskych a citarových krúžkov.
Zapojil sa aj celoštátneho národnostného života. Od roku 2006 je poslancom Celoštátnej slovenskej samosprávy a od roku 2010 zastáva funkciu podpredsedu. V roku 2004 sa stal jedným zo zakladateľov a zároveň predsedom Únie slovenských organizácií v Maďarsku, ktorú v súčasnosti tvorí 19 združení s približne 1600 členmi. Únia sa venuje pestovaniu slovenskej a maďarskej kultúry, zachovávaniu tradícií a slovenskosti. Udržiava kontakty s občianskymi organizáciami na Slovensku, medzi inými s Vidieckym parlamentom, Občianskym združením Apovka-Mamovka a Združením pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov.
Dychová hudba je dodnes jeho srdcovou záležitosťou. Prostredníctvom Slovenskej únie organizuje vystúpenia maďarských dychoviek na Slovensku a predstavenie slovenských dychoviek v Maďarsku. Jedným z výsledkov tejto spolupráce je vznik skladby pre Slovákov v Maďarsku, ktorú zložil renomovaný slovenský hudobný skladateľ Adam Hudec. Je aj iniciátorom spolupráce slovenských dychoviek na Dolnej zemi.
Za jeho mnohostrannú, vynikajúcu prácu pre slovenskú národnosť v Maďarsku mu Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku udelilo vyznamenanie Za našu národnosť.

DSMaN ZvazSlovMadZväz Slovákov v Maďarsku

Právny predchodca Zväzu Slovákov v Maďarsku, Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku vznikol 19. decembra 1948, po ukončení výmeny obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. Stal sa prvou slovenskou spoločenskou a kultúrnou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou na území dnešného Maďarska. Vďaka jeho činnosti zo slovenských jazykových ostrovov, ktoré existovali po stáročia izolovane, vznikla skutočná národnostná komunita.Od 1. januára 1949 mal Zväz aj svoj vlastný týždenník, ktorý vychádzal pod titulom Naša sloboda a od 4. októbra 1957 pod menom Ľudové noviny. Organizácia budovaná na báze miestnych pobočiek, bola začiatkom roku 1951 spolu s ostatnými spoločenskými organizáciami v Maďarsku zrušená, a oblasť jej pôsobenia sa obmedzovala výlučne na kultúru.
Už koncom 50. rokov Slováci v Békešskej župe navrhli zakladanie miestnych organizácií, ale tieto nároky sa v praxi začali uplatňovať až o jedno desaťročie neskôr. Na kongrese v roku 1969 bol zvolený Celoštátny výbor a založili sa výbory pre tri základné oblasti slovenského života: školský, kultúrny a tlačový. Popri výboroch následne vznikali nové sekcie: začiatkom 70. rokov Vlastivedná a národopisná sekcia, ktorá v roku 1977 začala organizovať národopisné tábory v slovenských osadách a v roku 1981 Slovenská literárna sekcia, z ktorej v období spoločenských zmien vyrástlo Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku. Na kongrese v roku 1983 bola tajným hlasovaním zvolená za generálnu tajomníčku organizácie predstaviteľka mladšej strednej generácie, odchovankyňa slovenských inštitúcií založených po roku 1948 Mária Jakabová Šingeľová. Požiadavka zmeny sa prejavila aj v tom, že v roku 1988 bolo zvolené vedenie nového typu: predsedom sa stal genetik Matej Šipický. V tomto období vedenie Zväzu iniciovalo viacero reforiem, napr. obnovenie miestnych organizácií a zakladanie siete slovenských inštitúcií. V Békešskej Čabe v roku 1990 vznikol Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, ktorý bol prvou národnostnou vedeckou inštitúciou v Maďarsku. Zväz v roku 1990 založil aj nadáciu Lipa, ktorá poskytovala štipendiá pre žiakov základných a stredných škôl a pre vysokoškolských poslucháčov.
Po spoločenských zmenách organizácia vytvorila svoju novú organizačnú štruktúru na báze slovenských klubov, pávích krúžkov a množiacich sa miestnych slovenských organizácií. Veľkú zmenu v spoločenskom živote Slovákov v Maďarsku znamenalo prijatie národnostného zákona v roku 1993 a vznik menšinových samospráv. Nové podmienky vyžadovali od Zväzu hľadanie miesta občianskej sféry v tomto systéme. Od roku 2005 sa ZSM zúčastňuje volieb do národnostných samospráv ako nominačná organizácia. Od roku 1996 je jeho predsedníčkou Ruženka Egyedová Baráneková. Tradičnými podujatiami Zväzu sú súťaž pre deti a mládež Slovenské spievanky a veršovačky, kvalifikačná prehliadka speváckych a folklórnych skupín Slovenský škovránok, Celoštátny slovenský folklórny festival v obci Banka a medzinárodné konferencie Ako ďalej, Slováci v Maďarsku? Verejnoprospešná nadácia ZSM, ktorú v súčasnosti vedie Dr. Matej Šipický, z prostriedkov poskytovaných vládou Slovenskej republiky na podporu kultúrno-vzdelávacej činnosti, uskutočňuje Školu v prírode na Slovensku Poznaj svoje korene, ktorej sa každý rok zúčastňuje vyše 300 detí.
Činnosť Zväzu Slovákov v Maďarsku, ľudí, ktorí v ňom počas uplynulých 75 rokov pôsobili v prospech slovenskej komunity Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku ocenilo vyznamenaním Za našu národnosť.

DSMaN SpolPreMlynkyKultúrny spolok za Mlynky

Organizácia v tomto roku oslavuje 15. výročie svojho vzniku. Jej založenie iniciovali bývalí členovia Folklórneho tanečného súboru Pilíš, ktorý bol založený v roku 1978, teda tento rok oslavuje 45 rokov svojej existencie. 31 zanietených členov súboru rozhodlo o založení Spolku za účelom aktívnej kultúrnej činnosti a zapojenia verejnosti do zachovávania a odovzdávania tradícií, náboženstva, materinského jazyka a identity slovenských predkov.
V rámci Kultúrneho spolku za Mlynky pôsobí niekoľko formácií zachovávajúcich tradície slovenskej národnosti. Pod jeho záštitou funguje Cirkevný spevácky zbor a Slovenská spevácka skupina, Seniorská tanečná skupina Kultúrneho spolku za Mlynky, náboženská hudobná formácia Spievajúca mládež slovenská a Pilíšske trio.
Počas 15 rokov existencie Spolok vydal niekoľko albumov ľudovej hudby, chrámovej hudby a world music. Výsledkom ich iniciatívy je aj prvá audiokniha vychádzajúca zo zbierky rozprávok od Mariše Jánskej, rodáčky z Mlynkov „Drotár podrotuje slnečko“. Spracovali aj miestny poklad slovenskej ľudovej hudby, zbierku ľudových piesní „Zahučali hory“ vydanú v roku 1982 Gregorom Papučkom. Nosič s názvom „Od Santova do Mlinkof“ obsahuje 35 ľudových piesní. Album cirkevnej hudby v slovenskom jazyku „Vyznanie“ vyšiel pod záštitou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Cieľom vydania CD bolo predstaviť a spopularizovať sakrálne piesne medzi slovenskou mládežou v Maďarsku. V roku 2022 vydala organizácia etnopop album, ktorý obliekol ľudové piesne Slovákov v Maďarsku do modernej zvukovej kulisy populárnej hudby. Cieľom bolo predovšetkým zaujať mladú generáciu slovenskej národnostnej komunity v Maďarsku a ukázať nový spôsob, ako nadviazať na svoje slovenské korene.
Členovia Spolku pravidelne vystupujú na Pamätnom dni zahraničných Slovákov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale viackrát sa predstavili aj na Dni Slovákov v Maďarsku a na Celoštátnom stretnutí cirkevných zborov. Sú častými účastníkmi národnostných kultúrnych programov budapeštianskych samospráv a medzinárodných festivalov.
Meno Spolku je tiež späté so slovenskými podujatiami v Mlynkoch. Spolok organizuje letné tábory pre deti a mládež na Slovensku, kvalifikačné súťaže ľudovej hudby KÓTA a venuje sa aj výučbe slovenského jazyka, ľudových piesní a vydavateľskej činnosti. Hlavným projektom jubilejného roka Kultúrneho spolku za Mlynky je spracovanie miestnych náboženských zvykov, piesní spievaných v Mlynkoch na Kvetnú nedeľu, mlynských pašií v slovenčine a ich vydanie na CD nosiči. V roku 2023 Kultúrny spolok za Mlynky ako prvý spomedzi národnostných organizácií v Maďarsku podpísal zmluvu o strategickej spolupráci s Univerzitou verejných služieb v Budapešti. Organizácia je členom Únie slovenských organizácií v Maďarsku.
Úrad predsedu vlády v roku 2017 ocenil ich mnohostrannú prácu v záujme slovenskej národnosti vyznamenaním „Pro Cultura Minoritatum Hungariae“, ktoré v roku 2021 získal aj zakladajúci predseda spolku Levente Galda.
Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávyv Maďarsku ako vyjadrenie uznania za vyššie uvedené aktivity udelilo Kultúrnemu spolku za Mlynky vyznamenanie Za našu národnosť.

http://www.oslovma.hu/Archiv/DSMaNiza.pdf

DSMaBroz 1DSMaBroz 2DSMaBroz 3DSMaBroz 4