Hodnotenie volieb do národnostných samospráv
E. Kállai o tom informoval na tlačovej besede o priebehu volieb do miestnych menšinových samospráv, ktorý vyhodnotili pracovníci úradu ombudsmana. Výsledkom kontroly je hlásenie o všetkých fázach volieb do miestnych menšinových samospráv v rozsahu 62 strán, vrátane prvého kroku - zápisu do zoznamov menšinových voličov. Ako povedal E. Kállai, 8,6 percenta samospráv, zvolených 3. októbra t. r., vzniklo v takých osadách, kde vôbec nie sú prítomné dané menšiny. Pracovnici úradu ombudsmana to zistili vtedy, keď porovnali údaje sčítania ľudu z roku 2001 s údajmi na zoznamoch menšinových voličov. Nájdu sa pritom aj také osady, kde sa iba niekoľko občanov hlásilo k danej národnosti, ale už druhýkrát sa tam zakladá menšinová samospráva. Pripomenul, že počet menšinových samospráv v tomto roku vzrástol o 13 percent. S výnimkou Slovákov sa zvýšil aj počet prihlásených menšinových voličov.
Podľa E. Kállaiho v Maďarsku legislatíva umožňuje účasť v menšinových voľbách len príslušníkom danej minority, táto požiadavka sa však kvôli absencii právnej garancie nerealizuje v praxi. Problémom je, že zákon neumožňuje kontrolovať príslušnosť k danej národnosti. Ombudsman navrhuje otázku príslušnosti k danej národnosti riešiť tak, že zákon bude stanovovať súhrn objektívnych aspektov, z ktorých aspoň dvom má občan vyhovieť. „Jedným z možných spôsobov riešenia tohto problému je, aby o zápise občana do zoznamu menšinových voličov rozhodol výbor zvolený z členov tej-ktorej národnosti. Tento výbor by preskúmal, či uchádzač má také kontakty s danou minoritou, ktoré opodstatnia jeho účasť vo volebnom procese. Prácu takýchto výborov by mali napomáhať vedúci miestnych volebných kancelárií, ktorí majú právo skontrolovať, či uchádzač vyhovie všeobecným kritériám účasti vo voľbách,“ uviedol E. Kállai. Spomínané výbory by posudzovali základné aspekty, ako napríklad pôvod, rodinné kontakty, znalosť jazyka a tradícií, účasť na národnostných podujatiach, v menšinovej výučbe a vo verejnom živote menšiny, resp. členstvo v spoločenskej organizácii národnosti alebo v menšinovej samospráve a pod.
Na záver hlásenia menšinový ombudsman predostrel svoje odporúčania. V týchto figuruje napríklad dodatočný zápis do menšinového volebného zoznamu v prípade občanov, ktorí v zákonom stanovenom termíne ešte nevyhoveli niektorým požiadavkám, ale neskôr ich získajú (plnoletosť, štátna príslušnosť). Odporúča aj to, aby sa menšinových volieb mohli zúčastniť aj občania, ktorí síce nie sú maďarskými štátnymi občanmi, ale keďže majú trvalé bydlisko v danej osade, môžu sa zúčastniť komunálnych volieb. Zmienil sa aj o tom, že žiadosť o zápis do zoznamu menšinových voličov by mohli sprostredkovať aj spoločenské organizácie minorít. Podľa E. Kállaiho by bolo treba zvýšiť minimálny počet registrovaných voličov na vypísanie volieb v takej miere, ktorá jednoznačne opodstatní spoločenský nárok založenia menšinovej samosprávy. Ombudsman tiež odporúča, aby nominačné organizácie predostreli okrem zakladajúcej listiny aj referát o činnosti za posledné tri roky, s ohľadom na zastupovanie záujmov danej národnosti. E. Kállai navrhuje, aby volebné výbory kontrolovali, či kandidáti boli niekedy členmi samosprávy inej menšiny a zároveň odporúča, aby boli trestne stíhaní kandidáti, ktorí vo svojich prehláseniach uviedli falošné údaje. Odporúča, aby s ohľadom na účinnejšiu volebnú kampaň menšinové spoločenské organizácie mali prístup k údajom menšinových volebných zoznamov, aby mali kandidáti podobné práva na neplatenú politickú reklamu vo verejných médiách, ako majú kandidáti na post miestnych poslancov.
Menšinový ombudsman navrhuje aj zavedenie hranice počtu platných hlasov na jedného kandidáta, aby sa nemohli založiť také menšinové samosprávy, ktoré nedisponujú dostatočnou podporou miestnej menšinovej komunity.
I. Szávay a E. Iovová proti etnobiznisu
Parlamentný poslanec za stranu Jobbik - Hnutie za lepšie Maďarsko István Szávay podal trestné oznámenie na troch kandidátov do menšinových samospráv, ktorých obviňuje z etnobiznisu. Všetci traja sú podľa I. Szávayho rómskeho pôvodu a v roku 2002 boli poslancami chorvátskej menšinovej samosprávy, teraz kandidovali do rumunského, resp. rusínskeho voleného zboru.
Policajný zbor Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy rozbehol vyšetrovanie vo veci falšovania osobných údajov. I. Szávay uverejnil vyhlásenie, že svojou iniciatívou chce vytvoriť právny precedens. Nezávisle od aktivít poslanca Jobbiku aj Kultúrny zväz Rumunov v Maďarsku podal trestné oznámenie v dvadsiatich podobných prípadoch. I. Szávay je toho názoru, že takýmto formám etnobiznisu by sa dalo predísť vytvorením databázy menšinových poslancov pre vedúcich miestnych volebných komisií, ktorí registrujú kandidátov do menšinových zborov. Poslanec za stranu Jobbik zdôraznil, že síce nie je proti voľnému výberu identity, avšak je zásadne proti tomu, aby niektoré osoby v snahe obohacovať sa si svojvoľne vyberali a menili národnostnú príslušnosť. Podľa menšinového experta opozičnej parlamentnej strany Jobbik by zmenil aj financovanie menšinových samospráv, normatívnu podporu by znížil na 200-250 tisíc forintov ročne a zaviedol by jednoducho vyplniteľný formulár na získanie ďalšej podpory na financovanie konkrétnych úloh. „Pri vypracúvaní nového konkurzného systému treba dať rozhodujúce slovo celoštátnym menšinovým samosprávam,“ píše I. Szávay vo svojom vyhlásení.
Zrodilo sa právoplatné súdne rozhodnutie vo veci šéfredaktorky týždenníka Rumunov v MR Foaia Românească Evy Iovovej, ktorú obvinili z ohovárania, osočovania a nactiutŕhania členovia Rumunskej samosprávy Budapešti. E. Iovová vo svojich článkoch uviedla ich mená ako poslancov, ktorí žijú z etnobiznisu a nepatria k rumunskej komunite v MR. Existenciu etnobiznisu v Maďarsku vrátane Rumunskej samosprávy Budapešti nespochybnil ani prvostupňový mestský súd v Gyule, ani Župný súd v Békešskej Čabe, ktorý E. Iovovú zbavil obvinenia.
