Bazilika „nanečisto“
Podľa turistických sprievodcov kostol sv. Anny (Okrúhly kostol) dal postaviť arcibiskup Alexander Rudnay ako zmenšenú kópiu baziliky. Hovorí sa, že slúžil ako „generálna skúška“ správnosti výpočtu kupole na hlavnej ostrihomskej bazilike. Vyhotovením plánov poveril Jána Packha. Výstavba sa začala v r. 1828 a bola dokončená až v r. 1837. To už bol arcibiskup po smrti. Zaujímavý je pôdorys kostola, je to dokonalý kruh. Nad loďou sa nachádza vysoká kupola, na jej bokoch stoja 2 samostatné veže. Pred hlavným vchodom sa rozprestiera široká stĺpová dvorana. Vedú k nej mramorové schody. Pred ňou stoja 2 kamenné sochy anjelov, vysoké 2,5 m. V kostole je vystavená strieborná maketa kostola vyhotovená v roku 1913. Obraz hlavného mramorového oltára znázorňuje sv. Annu, Joachima a Máriu ako dieťa. Je dielom maliara Hesza z roku 1929. Život Panny Márie znázorňuje reliéf, život sv. Anny predstavujú 3 rozmerné maľby o rozlohe po 15 m2. Pokiaľ vojdete aj za kostol, do dvora základnej katolíckej školy kardinála Mindszentyho, zbadáte na jeho vonkajších múroch dve diela, ktoré zaujímavo znázorňujú legendy z doby položenia základov uhorského štátu.
Môj pilíšsky priateľ Rudo Fraňo je staviteľ a potvrdil mi tieto skutočnosti. Ku kostolu sa viažu aj osudy mnohých Slovákov z Pilíša, ktorí rukovali do Ostrihomu. Tento kostol slúžil ako prísažný kostol. Tu noví vojaci prisahali vernosť kráľovi, cisárovi alebo iným vrchným pánom. Aj otec môjho priateľa sem narukoval. Na takú slávu sa boli pozrieť aj jeho manželka a brat. Hoci to bolo v tridsiatych rokoch 20. storočia, znamenalo to „pešiu túru“. Zo Senváclavu, kde bývali, sa pobrali krížom po kopcoch popod Chotárnu skalu (Dobogókő). Museli vyjsť skoro ráno, ešte za hlbokej tmy. Ako tak kráčajú dole svahom, zrazu len zbadajú, že pod nohami nie je trávnatá zem, ale ich kroky sa duto ozývajú. A ozývajú sa prekvapené hlasy. Ihneď sa otočili a rýchlo zmenili smer. Uvedomili si, že v nočnej tme sa dostali do Huti (Pilisszentlélek), kde sú domy vybudované vo svahoch. Ako áno, ako nie, asi trafili na lavičku, ktorú mal položenú gazda zo svahu na povalu svojho domu. Potom sa už bezpečne dostali až do Ostrihomu.
Práve slovenská dedinka Huť si pripomína kardinála Rudnaya aj dnes. Ľudové noviny už písali, že na stenách miestneho kostola sú osadené pamätné tabule Petra Pázmaňa z roku 1987 a Alexandra Rudnaya z roku 1992, ktoré vzdávajú hold veľkým osobnostiam katolíckej cirkvi v Uhorsku. O slovenskej hrdosti na Rudnaya sa maďarský návštevník kostola v Huti nedozvie. Pokiaľ text na Pázmaňovej tabuli je identický v maďarčine aj v slovenčine, tak maďarskému návštevníkovi neprezradíme slávny výrok kardinála Rudnaya: „Slovák som, ak by som bol aj na Petrovom stolci, Slovákom ostanem“. Tento je len v slovenčine. Maďarsky to píšu takto: „A nagy magyar egyházfőnek és államférfinak“. Doteraz sa to nezmenilo.
Vráťme sa s kardinálom Rudnayom späť do Ostrihomu k Okrúhlemu kostolu. Na jeho západnej strane je tabuľa s textom v slovenčine i v maďarčine, z ktorej sa dozvieme, že práve tu vítali Ostrihomčania kardinála Rudnaya na jeho skutočne historickej ceste, keď sa rozhodol vrátiť svoje sídlo po 280 rokoch z Trnavy. Stalo sa to 16. mája 1820. Nesmieme zabudnúť, že mesto po porážke Turkov zostalo spustošené. V encyklopédiách sa píše, že „mesto bolo dosídlené cudzincami, najmä Slovákmi (pretože Slovensko ležalo mimo bývalého osmanského územia), ktorí sa však postupne pomaďarčili“. Nemôžem súhlasiť s tvrdením, že Slováci boli cudzinci. Slováci boli domáci obyvatelia Uhorska, tak ako Maďari, Nemci a iní. A sťahovali sa v rámci svojej vlasti. Podobne ako mnohí Pilíšania. Pravdu majú encyklopédie v tom, že sa pomaďarčili. Veď napríklad z konca 17. storočia sa zachovali po slovensky písané artikuly ostrihomského súkenníckeho cechu, ktorý tam založili siedmi súkennícki majstri prisťahovaní z Rajca.
To, že Ostrihom vyrástol do dnešnej krásy, je zásluha aj mnohých Slovákov na čele s ostrihomským arcibiskupom, prímasom Alexandrom Rudnayom, rodákom z Považian - Svätý Kríž nad Váhom. Po presťahovaní pôsobil v Ostrihome ešte 11 rokov a veľkoleposť Baziliky, ktorá sa týči nad Dunajom, je predovšetkým len a len jeho zásluha.
