Pilis-Szlovák

Imrich Fuhl (48) sa narodil ako Slovák v Maďarsku. V dedine Mlynky (Pilisszentkereszt), kde dodnes žije. Bývalý šéfredaktor Ľudových novín je zakladateľom internetového portálu Slovákov v Maďarsku luno.hu.

- Maďarsko schválilo zjednodušenie získavania maďarského občianstva pre ľudí, čo žijú mimo krajiny. Ako to vnímate?

- Oni maďarské občianstvo aj doteraz mohli získať, len sa o tom veľmi nehovorilo. Nejde len o zmiešané manželstvá, ale keď si to niekto veľmi chcel vybaviť, z nejakých dôvodov potreboval, mohol... Teraz si však víťazi volieb povedali, že nato pôjdu programovo, a že získanie občianstva netreba viazať na trvalý pobyt. Chcú tým posilniť citovú väzbu a hlavne skôr-neskôr dať Maďarom žijúcim v zahraničí volebné právo, s čím ja osobne zásadne nesúhlasím. Vychádzam zo seba a pokladám za veľmi neférové hlasovať tam, kde nežijem a neplatím dane.

- Je teda za tým skôr snaha o politický zisk Orbánovej strany Fidesz v ďalších voľbách?

- Podľa mňa je to v prvom rade vnútromaďarská politika, Viktor Orbán, Fidesz a najmä Jobbik naozaj chcú získať hlasy Maďarov v okolitých štátoch, a nielen sympatie tých, ktorým doma tak veľmi záleží na ich virtuálnom začlenení do tzv. celomaďarského spoločenstva. Zatiaľ sa hovorí najmä o symbolickom význame, myslí sa ale skôr na hlasy potenciálnych nových voličov. A treba za tým vidieť aj prehnaný, až nezdravý nacionalizmus, ktorým sa v Maďarsku celkom dobre darí získať hlasy neraz pomýlených občanov.

- Nie je to teda útok na okolité krajiny?

- Neverím, útok pre mňa znamená čosi oveľa silnejšie. Ide skôr o netaktnosť a ignorantstvo. Páni politici v Budapešti celú vec zle načasovali, „zabudli“ konzultovať a prepočítali sa, ak nepočítali s tým, že Slovensko bude reagovať tak ostro. Tí triezvejší zato uznávajú, že celý problém nevyvolalo Slovensko, ktoré sa iba snaží viac či menej adekvátne reagovať.

- Slovenský premiér Fico a ďalší politici tvrdia, že je to ohrozenie našej krajiny.

- Takéto reakcie podľa objektívnych pozorovateľov súvisia najmä tým, že na Slovensku sa blížia voľby. Na druhej strane mnohí maďarskí politici sú strašne necitliví, neraz sa správajú povýšenecky voči susedom - ako predstavitelia akejsi stredoeurópskej veľmoci. Pokiaľ ide o Slovensko, často sa odvolávajú na to, že Slováci ako národ a Slovensko ako štát sú mladí, neskúsení, precitlivení, pubertálni a podobne.

- Je to ohrozenie Slovenska, aby musela vláda zvolávať bezpečnostnú radu?

- Možno nevidím všetky súvislosti a argumenty, ale podľa mňa v reálnom živote to ohrozenie zato až také veľké nie je.

- Aké máte občianstvo?

- Maďarské.

- Prečo nemáte aj slovenské, keď ste Slovák?

- Načo? V Maďarsku som sa narodil, vyrástol, tu žijem, platím dane, volím. Som Slovák, príslušník slovenskej menšiny v Maďarsku, zároveň lojálny občan MR, hrdý na svoju slovenskú národnosť, aj na svoju maďarskú vlasť a nevidím v tom nijaký paradox.

- Maďari žijúci u nás si teraz budú hromadne žiadať o maďarské občianstvo podľa Orbánovho zákona?

- Nie, podľa mňa nebudú, najmä nie hromadne, a ani nie preto, žeby boli zastrašení, ale preto, lebo to jednoducho nepotrebujú. Možno demonštratívne niektorí politici, plus niekoľko sto alebo tisíc ľudí, ktorým sa to zíde k pobytu, štúdiu či zamestnaniu v Maďarsku. Skúste na južnom Slovensku zastaviť bežných občanov - Maďarov, povedia vám to isté, čo ja - načo by mi to dvojité občianstvo bolo?

- Takže problém nastolený Orbánom nie je až tak vážny, ako to prezentujú slovenskí politici?

- Z tohto pohľadu, teda ak sa nato pozeráme očami tzv. riadneho občana to celé naozaj nie je až také vážne. Politici to ale potrebujú, žiaľ, na oboch stranách. Vyhrocovaniu podobných problémov by sa dalo predísť hádam iba posilnením občianskej sféry spoločnosti schopnej zastaviť niektorých „uletených“ politikov na jednej či druhej strane.

- Problém Maďarska je aj extrémizmus reprezentovaný stranou Jobbik, alebo Maďarskou gardou. Je to nebezpečné?

- Je. V prvom rade nie pre okolité krajiny, ale pre samotné Maďarsko. Nielen preto, lebo extrémizmus robí hanbu krajine. Nebezpečné je to najmä z ľudského hľadiska. Stačí vžiť sa na chvíľu do kože našich Židov alebo Rómov, keď gardisti jednoznačne provokačným zámerom pred ich domami pochodujú vo fašistickej uniforme.

- Je pravda, že šéfka Jobbiku v Békešskej Čabe je Slovenka?

- Áno, má (aj) slovenské korene, za ktoré sa vraj hanbí. My sa zas hanbíme za ňu.

- Keď sú spory medzi našimi krajinami, kto je na vine?

- Prípad od prípadu, raz nesú väčšiu zodpovednosť Maďari, inokedy možno Slováci. Vinníka by som zásadne nerád hľadal a pomenúval, lebo to môže viesť príliš ďaleko alebo priam nikam. Najhoršie je, že medzinárodne sa strápňujeme navzájom, bez ohľadu nato, kto to s danou kauzou práve začal či kto má väčšiu alebo menšiu pravdu... Strápňujeme sa a ani si neuvedomujeme, že ktosi tretí sa na tom celkom dobre zabáva, a možno má z toho aj akýsi osoh.

- Ján Slota v minulosti naznačoval, že maďarská armáda nacvičuje prechod cez vodu, obáva sa, že Maďari chcú zaútočiť.

- Neverím. Zatiaľ to zato, našťastie, nikdy nebolo také ostré, aby sa v Maďarsku niekto čo len zaoberal myšlienkou napadnutia Slovenska. Ak predsa, tak dotyčný musí byť ozaj neliečiteľným klinickým prípadom.

- Nechcú ani obsadiť južné Slovensko?

- Niektorí chorí ľudia o tom možno snívajú, ale takéto predstavy majú strašne ďaleko nielen od reality, ale aj od oficiálnej maďarskej politiky. Samozrejme, nemôžeme zabrániť tomu, aby aj niektorí politickí dobrodruhovia snívali trebárs aj o územnej autonómii a o následnom referende, ktoré by podľa ich predstáv malo potvrdiť pripojenie sa južného Slovenska k Maďarsku. S realitou a reálnou politikou to ale nemá nič spoločné. Slovensku podľa mňa v súčasnosti spomínané nebezpečenstvo nehrozí. Kým sú obe krajiny v Európskej únii a v NATO, je to navyše aj nerealizovateľné. Na druhej strane, ako vieme, nič nie je „na večné čas a nikdy inak“, a napríklad práve Viktor Orbán raz naznačil, že život existuje aj mimo únie. No a pokiaľ viem, a ak je to vôbec pravda, odborníci videli už aj také dokumenty, podľa ktorých boli onoho času tendencie využiť rozpad Československa v prospech Maďarska.

- Počuli ste o tom, keď Ján Slota rozprával o nasadnutí do tankov, na ktorých chcel ísť na Budapešť?

- Možno si v danej chvíli neuvedomil, koľko Slovákov žije v Budapešti a na okolí. Inak prvýkrát som to počul v podaní humoristu Štefana Skrúcaného. Myslel som si, že je to len vtip, bral som to ako srandu. Potom dlho sa mi nechcelo veriť, že by to naozaj povedal politik.

- Koľko Slovákov žije v Maďarsku?

- Odhad je stotisíc, ale pri oficiálnom sčítaní, počas ktorého občania môžu a nemusia odpovedať na tzv. senzitívne národnostné otázky, sa hlási k slovenskej národnosti okolo dvadsať tisíc. Určité rozdiely sú podľa toho, či sa otázka vzťahuje na národnostnú príslušnosť, znalosť jazyka alebo kultúrne väzby. V našej dedine, v Mlynkoch, ako jedinej v celej krajine tvoria Slováci aj oficiálne viac ako polovicu obyvateľov.

- Chceli by ste, aby boli v Maďarsku jednojazyčné slovenské školy?

- Samozrejme. Žiaľ, nemáme ich, a obávam sa, že ak sa nestane zázrak, už ich ani nebudeme mať.

- Takže chápete, keď Maďari na Slovensku chcú maďarské školy?

- Chápem, chcú a aj majú. Nič nelegitímne v tom nie je, takto by to malo byť všade. Národnostný, menšinový občan sa má snažiť dokonale sa naučiť svoj materinský jazyk a aj jazyk väčšiny. Niektorí Maďari na Slovensku sa vraj slovenčine bránia. Možno sa obávajú, že postupne by to išlo na úkor ich materinského jazyka. Ideálnym riešením je symetrický bilingvizmus, želateľná by bola teda vyvážená dvojjazyčnosť.

- Akí sú Maďari?

- Ťažko takto všeobecne charakterizovať. Z národnostného či národného hľadiska im môžeme závidieť, sú oveľa zanietenejší. Priemerný, typický Maďar dodnes neprekonal trianonskú traumu, prežíva hlboký žiaľ, že krajina pred 90 rokmi stratila dve tretiny územia. Nie veľmi chce počuť o tom, aký pomer tvorili Maďari v Uhorsku, a najmä na tých „ukradnutých častiach krajiny“, radšej keď vystúpi z autobusu povedzme pod Oravským zámkom, rozplače sa, že „aj toto bolo naše“ a zaspieva si maďarskú hymnu. Horšie je, keď náš pôvodom-Slovák či tiež-Slovák vyhlasuje „v horném šenku“, že „kurvy Tóti nám zebrali Felvidék“.

- Maďari takmer bez výnimky sú presvedčení o tom, že Trianon bol strašne nespravodlivý. Zato obyčajní ľudia pri tom plači skončia, vedia, že tie „zlaté časy sa už nenavrátia“. No a postupne sa zato začínajú meniť názory historikov, aj učebnice, už pripúšťajú, že za Trianon môže tiež nesprávna národnostno-politická prax Uhorska.

- Chodia Maďari radi na Slovensko?

- Keď politici vyostria situáciu, bežní Maďari sa občas boja. Šíria sa informácie, že by im tam zneškodnili auto a podobne. Keď je pokoj, radi chodia napríklad na lyžovačky. Šomrú, že je euro, všetko zdraželo, ale aj tak na Slovensko idú. Niektorí si ešte naivne myslia, že každý Slovák musí vedieť aspoň trošku po maďarsky. Potom sú nahnevaní, keď sa v Tatrách predavačka „tvári“, že nevie. Ale podľa mňa napriek všetkým nezmyselným hádkam sú si Slováci s Maďarmi povahovo najbližší. Dokonca bližší, ako s Čechmi. Je to aj tým, že stovky rokov sme žili nielen vedľa seba, ale doslova spolu.

- Takže Slota môže mať maďarskú povahu?

- Hm. Kto tu, v strednej Európe vie, ako sme pomiešaní. Predseda Jobbiku sa pôvodne volal Zázrivecz. Iba pred niekoľkými rokmi si vzal meno starého otca.

- Majú Maďari radi halušky?

- Majú. Natoľko, že v štúrovských reštauráciách sa ich museli naučiť variť kvôli návštevníkom z Maďarska. Keď tam ide niekto spoza Dunaja, automaticky si dá dobré pivo a halušky. Ak je Maďar na Slovensku prvýkrát, je príjemne prekvapený, že sa dobre cítil, že Slováci sú normálni a nik ho nezjedol.

- Vy ste Slovák v Maďarsku. Ako sa tam cítite?

- Dobre. Ešte ako stredoškolák som mal isté poruchy identity, ale odkedy sa jasne definujem ako Slovák v Maďarsku, tak ani takéto problémy nemám.

- Čo znamená porucha identity?

- Ako pätnásť-šestnásťročný som sa akosi nedokázal úplne stotožniť ani so svojim materinským jazykom, ani s maďarčinou, ktorú som už dovtedy ovládal lepšie. Bolo to práve v časoch, keď som začal aj básne písať. Jedno slovo ma napadlo po slovensky, druhé po maďarsky. Slovensko-maďarské slovné hry ma inšpirovali aj neskôr. Tu je napríklad moja stručná „báseň“ Asimilácia: „Ja som... ...som strom... ...FA som“ Slovo fa znamená strom, ale keď niekto pozná maďarské nadávky, vie čo je spolu „fa/som“. Navyše slovo „som“ by sa po maďarsky čítalo „šom“, čo je drieň. Takže sú tu zato nielen poruchy identity, ale aj nejaké /vý/plody dvojjazyčnosti.

- Komu by ste fandili pri slovensko-maďarskom futbalovom zápase?

- Obom mužstvám, a najmä národnostným hráčom, Slovákom v maďarskej reprezentácii a Maďarom v slovenskej. Ťažko by som sa rozhodoval, na ktorú stranu sa prikloniť. Mohla by nastať chvíľka, že sa o stupeň viac cítim Slovákom, inokedy by mohla dočasne zvíťaziť moja občianska lojalita voči Maďarsku, takže fandil by som iste aj podľa nálady.

- Nikdy vás nikto nenapádal, že ste Slovák?

- Ale áno, osobne menej, kolektívne viac. Ak sa vyostrujú maďarsko-slovenské vzťahy, občas nám počmárajú či začierňujú slovenské tabule, vypisujú svoje „Fuck Slovak“ či „slovenskí fašisti“, posielajú nás za Dunaj, vraj prečo sa nevrátime do tej našej „neexistujúcej materskej krajiny bez vlastnej histórie“.

- Prečo sa teda nevrátite?

- Vrátiť sa človek môže do svojho, ale to moje je tu, v Maďarsku. Tu sa narodili moji rodičia, starí rodičia a už aj ich starí a pra-prarodičia. Mám Slovensko veľmi rád, ale doma som v Maďarsku. Zvláštne je, že na Slovensku nás vnímajú trochu inak, ako Slovákov, čo žijú napríklad v Amerike. Keď sme boli kedysi na Svetovom stretnutí slovenskej mládeže v Martine, jedna významná matičiarka našich gymnazistov doslova buzerovala, čo sú to za mladých Slovákov - krajanov, keď medzi sebou nehovoria výlučne po slovensky. Hovorím jej: prepáčte, ale pozrite sa na Slovákov z Kanady alebo USA, kedy ste ich počuli hovoriť medzi sebou po slovensky? Oni už po druhej generácii poriadne nepoznajú slovenčinu, a my sme tu z Maďarska ako trinásta generácia a diskutujeme s vami po slovensky.

- Vaše deti hovoria akými jazykmi?

- Odmalička prirodzene a bez problémov po maďarsky, slovensky a poľsky, lebo manželka je Poľka.

Richard Filipko

(Život / roč. 60, č. 23, s. 54-56)

Doplnkové informácie