Počas takmer hodinovej prehliadky jednej z najkrajších a najmonumentálnejších budov Európy sa dozvedeli veľa zaujímavostí. Najviac sa im páčilo hlavné schodište, kupolová sieň, no a, samozrejme, korunovačné insígnie. Slovenskí ľudoví speváci spod Pilíša si s veľkým záujmom pozreli aj severnú hovorňu a zasadaciu sieň niekdajšej dolnej snemovne. Bolo pre nich ozajstným zážitkom vidieť pracovať (aj hlasovať) politikov, ktorým z času na čas aj sami dávajú svoje hlasy...
(asz-l)
„Oní-iní-menšinoví“ poslanci nebudú ● V parlamente len ako turisti
O tom, aké neprekonateľné ťažkosti by znamenalo dostať predstaviteľov Slovákov v Maďarsku do budapeštianskeho Parlamentu - samozrejme, ako poslancov - sa toho už premnoho povedalo a napísalo.
Štátotvorní činitelia, duch Ústavy MR, nedotiahnuté paragrafy zákona o národných a etnických menšinách a opätovné zisťovania Ústavného súdu MR o desaťročia trvajúcom protiústavnom stave... Vieme, poznáme, máme o tom svoju mienku, dalo sme ju už x-krát najavo, súhlasia s nami najmä zahraniční, a navonok, formálne dokonca aj domáci politici. No a čo? Aj tak sa nič nedeje. Národnostná politická strana vraj u nás nemá šancu, o zvýhodnenom národnostno-menšinovom mandáte nemá zmysel už ani len snívať, Národné zhromaždenie MR sa kvôli nám nepretvorí na dvojkomorový parlament, politická vôľa - aj nami - zvolených poslancov na riešenie tejto otázky nikdy nebola (úprimná) a podľa všetkého ani nebude.
Vraj sme to nemohli myslieť vážne, že akýsi (vlastne ani nevieme, prečo) málolegitímni „oní-iní-menšinoví“ poslančíci budú hrať úlohu jazýčka na beztak preťaženej vážnej váhe... To ani keby svetové veľmoci či sám Pán Boh zasiahol alebo akýmsi iným zázrakom by sa zredukoval počet parlamentných poslancov. Ba, v tom prípade by sme mali ešte ťažšiu úlohu. Nepomôže nám už teda nič, musíme sa zmieriť s tým, že ak chceme vidieť zvnútra tú prekrásnu budovu, ktorú - ako je to všeobecne známe - stavali (aj) naši predkovia, či nás uznávajú za štátotvorných činiteľov a či teoreticky máme právo na parlamentné zastúpenie, či nie... - musíme sa zahrať na turistov, na vopred ohlásených, riadne registrovaných návštevníkov. Keď to už takto má zostať na večné časy, ako Slováci aspoň jednu pamätnú tabuľu by sme si zato určite zaslúžili. Nie(len) o tom, že sme tu mali či mohli byť zastúpení, ale (aj) o tom, koľko slovenských staviteľov, robotníkov priložilo ruku k tomuto obdivovanému dielu.
