Podľa terajších predpokladov aj v nastávajúcom školskom roku budú mať v prvom ročníku vyše dvadsať detí. To ale závisí od rodičov. Dlhoročným problémom santovskej školy je odchod školopovinných detí do susedných osád. Ich rodičia sa rozhodli pre inú školu kvôli lákavým mimoškolským aktivitám, vyučovaniu cudzieho jazyka a podobne. Tento trend sa v Santove podarilo zmeniť. Dnes sa tu učí slovenčinu 136 žiakov. Všetci majú možnosť zapájať sa do športových aktivít a do práce krúžku výpočtovej techniky. „Veľa pracujeme na tom, aby sme presvedčili rodičov, že pre dieťa je najlepšie, keď zostane v obci,“ hovorí pani riaditeľka a dodá, že deti sa zväčša poznajú od svojich troch rokov, veď chodili spolu do miestnej materskej školy. Výhodou školy v mieste bydliska je aj pomerne nízky počet žiakov v triede, čo vedie v konečnom dôsledku k lepšej práci, ako umožňujú preplnené triedy v cudzom mestskom prostredí. Samozrejme, aj v Santove vyučujú cudzí jazyk - angličtinu, a to od 4. triedy tri hodiny týždenne.
Za posledné roky prebehli v škole veľké zmeny: obnovujú učebne, uchádzajú sa o granty a z takto získaných prostriedkov nakupujú učebné pomôcky, vrátane interaktívnej tabule, projektorov a pod. V tomto ich podporuje aj nadácia školy, ktorá aj v tomto roku usporiada dobročinný fašiangový ples.
Na Valentína, 14. februára, v santovskej škole srdečne privítajú každého, kto sa chce zabávať na maškarnom plese a kto zaplatením vstupného prispeje na fond nadácie.
„Máme šťastie, že 136 žiakov sa učí slovenčinu. Neučia sa po slovensky iba tí, ktorí prišli do našej školy vo vyšších ročníkoch, zväčša v siedmom,“ povedala K. Kormošová. „V pedagogickom programe školy uvádzame, že naša škola je slovenská národnostná škola, kde sa slovenčina vyučuje ako predmet týždenne štyri hodiny. Podľa mňa je samozrejmé, že ak niekto zapíše dieťa do našej školy, vyberie preňho aj slovenčinu,“ tvrdí riaditeľka a dodá, že deti s ňou nemajú problémy. „Jazyk sa treba učiť, inak nemá zmysel chodiť na hodiny. Je jedno, či hovoríme o slovenčine, alebo o angličtine,“ tvrdí K. Kormošová. S poľutovaním konštatuje, že doma deti už nemajú možnosť rozprávať sa po slovensky, slovenčinu sa učia ako cudzí jazyk. Teší sa, že dve absolventky zložili štátnu skúšku zo slovenčiny. V tomto roku sa dokonca prihlásili na základný stupeň až šiesti ôsmaci. Veríme, že budú úspešní.
Žiaci santovskej školy reprezentujú svoju obec a svoju alma mater na rôznych súťažiach. Napríklad na súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenské spievanky a veršovanky, odkiaľ sa vracajú domov vždy s dobrými výsledkami.
Slovenský jazyk vyučujú dvaja - pani riaditeľka a Ľudovít Papuček. Pod ochrannými krídlami pána učiteľa vyrástlo už niekoľko generácií. Mali sme možnosť navštíviť hodinu slovenčiny u prváčikov, ktorú viedol pán Papuček. Počas hodiny používali nástennú tabuľu, jednu z troch, ktoré dostali od mlynskej slovenskej samosprávy. Prekvapila nás mimoriadne bohatá slovná zásoba žiakov a ich aktivita na hodine, v rámci ktorej sa zaoberali časťami ľudského tela, zariadením domu, farbami a číslami. Vnímavosť a aktívnosť žiakov je naozaj potešujúca a ako nám povedal pán učiteľ, deti sa s radosťou púšťajú do osvojovania si nových vedomostí. Zrejme im je najlepším príkladom sám pán učiteľ, ktorý ovláda minimálne 30 vyčítaniek, pomocou ktorých vyvoláva žiakov, ale aj množstvo ľudových a detských piesní, ktoré si hocikedy rád zaspieva spolu s deťmi. V nižších ročníkoch používajú učebnice kétšopronských učiteliek Kataríny Szászovej a Pirošky Majerníkovej, ktoré sa aj v Santove veľmi dobre osvedčili, ale používajú aj učebnicu metódy Skabely-Bóna. Vo vyšších ročníkoch používajú učebnice niekdajšej riaditeľky santovskej školy, učiteľky Eriky Kraszlánovej a rôzne iné pomôcky.
O tom, že v santovskej škole vyučujú slovenčinu a slovenskú vzdelanosť naozaj na dobrej úrovni, sa presvedčili aj počas monitorovania vedomostí žiakov, ktoré robila docentka budapeštianskej univerzity ELTE Mária Žiláková koncom novembra medzi ôsmakmi na objednávku Slovenského pedagogického metodického centra. Z jej hodnotenia vyplýva, že slovenskú vzdelanosť vyučujú v škole integrovane, teda je obsiahnutá vo viacerých predmetoch. Žiaci získali celkový priemer 70,6-percenta a v prípade slovenského jazyka až 82,85 percenta.
Tieto dobré výsledky sa v budúcnosti pravdepodobne zlepšia, keď sa prehĺbi spolupráca so školou v spriatelenej obci Žemberovce. Tieto osady podpísali dohodu pred dvoma rokmi. Vlani v apríli boli santovské deti na návšteve v Žemberovciach, deti zo Slovenska navštívili Santov v decembri. Žiaci oboch škôl strávili spolu jeden deň aj počas leta, keď sa Santovčania zastavili u svojich priateľov cestou do letného tábora. Už vtedy sa zrodili priateľstvá medzi deťmi. Podľa pani riaditeľky v spoločných programoch budú pokračovať aj v tomto roku.
Ako povedala K. Kormošová, veľa žiakov trpí na dyslexiu, dysgrafiu alebo dyskalkuliu, teda poruchu čítania, písania alebo počítania, preto už niekoľko rokov pôsobí v škole učiteľka, ktorá rozvíja schopnosti týchto žiakov. Podobné poruchy sú všeobecným javom v celej spoločnosti. Podľa jedného prieskumu každé desiate dieťa v Maďarsku trpí na jednu z uvedených porúch. Práve preto je chvályhodné, že v Santove včas zistili, že takto vadami sa treba zaoberať a pomocou učiteľky sa deti vedia integrovať. Pani riaditeľka nám porozprávala príbeh žiaka, o ktorom v jednej škole vyriekli, že si neosvojil základy. Keď prestúpil k nim, po vyšetrení vysvitlo že trpí dyslexiou. Zamestnávanie odbornej učiteľky je teda opodstatnené, hoci jej plat nehradia zo žiadneho fondu a podľa obecnej samosprávy je pre obec „drahá“. Avšak kým je jej práca potrebná, prevádzkovateľ tento post nezruší.
Čo sa týka mimoškolských aktivít, v škole pôsobia rôzne krúžky. Napríklad tanečný je veľmi obľúbený aj v radoch škôlkárov. Navštevuje ho približne 75 percent žiakov. Približne päť rokov pôsobí v inštitúcii Základná umelecká hudobná škola. Je to súkromná škola, ktorá po zániku štátnej hudobnej školy poskytuje služby aj žiakom santovskej školy. Deti musia platiť za hodiny, ako keby chodili do susedných osád, ale výhodou je, že nemusia cestovať. Medzi učiteľmi hudobnej školy nájdeme aj nášho známeho básnika Alexandra Kormoša, ktorý vyučuje hru na gitare. Do hudobnej školy chodí približne desať žiakov santovskej školy. Zaujímavé je, že ju navštevujú aj santovské deti, ktoré chodia do škôl v susednom meste alebo v Budapešti. Učitelia hudobnej školy vyučujú aj v Číve a Mlynkoch.
Možno preto, lebo riaditeľka školy je zároveň predsedníčkou miestnej slovenskej samosprávy, možno preto, že menšinový zbor považuje za dôležité podporovať miestnu školu, ale je isté, že slovenskí poslanci veľmi pomáhajú santovskej škole. Istý čas pôsobila v Santove slovenská obecná samospráva, potom si občania zvolili samostatnú menšinovú slovenskej samosprávu. Bolo to správne rozhodnutie. Podnietilo rozbehnutie nových aktivít a zlepšili sa aj finančné možnosti. Aj keď časť prostriedkov získavajú členovia zboru formou súbehov, predsa môžeme hovoriť o zlepšení podmienok. Škola tradične slúži celej obci. Okrem usporadúvania plesov, svadieb a obecných slávností v priestoroch školy sídli okrem hudobnej školy aj štúdio miestnej káblovej televízie. Zariadené je v niekdajšom jazykovom laboratóriu, ktoré už nepoužívajú, lebo je zastarané.
Slovenčina sa teda zo santovskej školy nevytráca, ba, v poslednej dobe si nachádza (staro)nové cesty. Deti nemajú problém obliecť si ľudový kroj a rady prehovoria po slovensky, ochotne sa zúčastňujú na dvojjazyčných programoch školy.
