Vybral a zostavil: Imrich Fuhl
Video - Maďarská televízia - Domovina:
R. Fico a V. Orbán v Mlynkoch - Nový Slovenský dom - Stredisko pilíšskych Slovákov
Jozef Schwarz: Slovensko a Slováci v Maďarsku
Predseda ÚSŽZ sa zaujímal o výučbu slovenčiny v Maďarsku
Hans Selye: „Nikdy som nemal vlastnú národnosť...“
Korene a krídla - Slovenský týždeň v Dabaši-Šáre
Spoznaj svoje korene 2012 - VII. ročník školy v prírode ZSM
Na klobásový festival očakávajú v Békešskej Čabe 100.000 hostí
Viac dní ako klobás - Platilo v rodine roľníka
„Najľepšuo šitemíňa je čabianska klbása!“
Najlepší zákusok... alebo 16. Festival čabianskej klobásy
15. októbra 2012 - (Pavol Žibrita - pavolzibrita.blog.sme.sk)
Čaba je pomerne ospalé mesto, taká milá 60-tisícová dedina. No počas Festivalu čabianskej klobásy sa zobudí a má dočasne 150 tisíc aj viac. Pre tu žijúcich najväčšia udalosť roka. Taký „Čabiansky októberfest“. Pravda, pivo ku stolu vám nedonesú „cecane“ ako v Mníchove, ale inak so všetkým, čo k tomu patrí. Dnes je to už hádam najväčší gastronomický festival v Maďarsku, na ktorí prichádzajú ľudia zo všetkých kútov sveta. Všetko o festivale nájdete na príslušnej webovej stránke. Ja by som chcel v krátkosti poukázať na úlohu, či lepšie povedané na podiel nás Slovákov na jeho popularite a úspechoch.
Spojitosť čabianskej klobásy s našimi predkami nie je náhodná, podobne ako nie ja náhodná spojitosť Slovákov s festivalom. Boli to oni, ktorí tento kult klobásy zaviedli. A boli sme to my, čabianski Slováci, ktorí sme tento festival ideovo nakopli, aj keď ho od samého začiatku realizujú iní. A dnes je to tak, že najväčšiu skupinu návštevníkov tvoria Slováci zo Slovenska. Nie náhodou vyhrával súťaž suchých klobás po celé roky Krajčo „palibáči” , nie náhodou je zakladateľom a predsedom Klubu čabianskej klobásy Uhrin Zoli, nie náhodou bolo prvé víťazné ženské družstvo zo Slovenskej školy(120 mužských družstiev chcelo vtedy spáchať samovraždu!), nie náhodou si nedávno odniesli palmu víťazstva potomkovia presídlencov zo Slovenského Komlóša žijúci v Salibách (Janko Chovanec a spol.). Popularita „čabajky” je tak veľká, že minister poľnohospodárstva (Torgyán) ju svojho času navrhol zaradiť medzi vychýrené maďarské produkty tzv. „Hungarikum” . Myslím, že nakoniec z toho z pochopiteľných dôvodov zišlo, lebo by to muselo byť „slovenské hungarikum” , a to predsa nejde...ani v Maďarsku. Kto neverí, že klobásu sem priniesli z „Horniakov” Slováci, tomu zvyknem porozprávať slovenskú rozprávku -Tri želania- kde klobása prirástla rybárovej žene k nosu v časoch, keď Maďari o nej ani nechyrovali...
No a na prvom festivale sme súťažili pod mottom: „Najľepšuo šitemíňa je čabianska klbása!” Aj sme si odniesli cenu divákov: „Najsympatickejšie družstvo” . To heslo platí do dnešných čias. Ujalo sa. Jednoducho preto, lebo je pravdivé...a naše...také čabianske....ako tá naša čabajka...
Kto neverí, ten nach príďe koncom týždňa do Čaby osobne vidieť či je tak...tak, že ozaj platí: šitemíňa=zákusok=čabianska klobása=mňam-mňam. Iba merkujte nah Ván ňezabehňe! MŇAM!
O slovách: Maďarsko-slovenská pieseň
17. októbra 2012 - (Ľubomír Feldek - Pravda)
Začul som raz na ulici spev. Na múriku sedel otec, hral na gitare, tri deti vyspevovali „Kicsit szomorkás a hangulatom máma...” - a mama pofajčievala obďaleč. Večer som mal byť kmotrom priateľovej knihy, nuž som dostal nápad: obdarujem ho touto piesňou. A vysvetlil som spevákom, kam majú prísť. „Zošalel si?” zvolala moja žena. „Neboj sa. Aj keby chceli, netrafia tam.” Trafili aj zaspievali. O deň som otvoril noviny - a bol tam o tom článok. Ako som ho na ulici čítal, začul som znova známy spev a za nohavicu ma zaťahal malý chlapec. „Tu píšu o vás,” ukázal som mu prstom a venoval som mu noviny. Natešene s nimi uháňal k famílii. Až som im zazávidel - prvý raz na javisku, a toľko slávy. Pár slov, čo som si z piesne zapamätal, mi pomohlo nájsť ju na You Tube - a jej autor Gábor Nádas mi odpustí, že som k nej pripísal aj pár slovenských strof. Zaradil som potom maďarsko-slovenskú pieseň do hry. Stalo sa v Bratislave, napísanej z lásky k bratislavskému Konzervatóriu, ktoré s ňou urobilo absolventskú premiéru a dve reprízy. Trikrát tá pieseň roztlieskala hľadisko - trikrát som si pri potlesku pomyslel: a kdeže sú tie démonizované národnostné trenice? No aj keď treníc niet, z rečnenia o treniciach sa asi dajú vytrieskať pekné peniaze. Tie potom chýbajú inde. Urobili by konzervatoristi aj viac predstavení - no kto im zaplatí sálu, keď peniaze netečú do kultúry, ale do vrecák politických radikálov? Nebudem sa tým však vzrušovať. Načo aj - zadarmo? A keď stretnem Gábora Nádasa, nech ani on nečaká tantiémy. Iba ho pozvem na liter vína a zaspievame si to sami dvaja.
Dvere, dvere - Kicsit szomorkás...
(Gábor Nádas / Ľubomír Feldek)
Trochu nešťastná sa na dvere dnes dívam,
trochu nejasná je moja budúcnosť.
Zlá som, keď nie si blízko,
túžim hrýzť ako psisko
- stratila som lásku ako kosť.
Trochu nešťastná, že vojdeš, už len snívam
- aj tak úžasná je naša minulosť.
Aj keď mali sme smolu,
čo sme zažili spolu,
toho bolo na zbláznenie dosť.
Dvere, dvere, dvere otvor, kamarát!
Máš ma ešte rád? Načo by si tam vonku stál?
Dvere, dvere, dvere otvor, miláčik,
čakám na sláčik, čo na pieseň zmení
ten môj hluchonemý žiaľ!
Trochu nešťastná tie svoje dvere vzývam,
trochu dočasná je láska na večnosť.
Ach, vojdi na minútku,
raz ešte zbav ma smútku
- a už nikdy nemusíš viac vojsť.
Nádas Gábor: Kicsit szomorkás a hangulatom
Kicsit szomorkás a hangulatom máma,
Kicsit belém szállt a boldogtalanság,
Kispál és a Borz - Kicsit szomorkás...
V Maďarsku sa slovenčinu učí 3600 detí
11. októbra 2012 - (Michal Kaliňák, hovorca MŠVVaŠ SR - minedu.sk)
Mnohí Slováci žijúci v zahraničí majú prístup ku vzdelaniu vo svojom rodnom jazyku. - Najviac slovenských detí žijúcich v zahraničí sa v rodnom jazyku vzdeláva na základných školách v Maďarsku, je ich 3600, nasleduje 3062 detí v Srbsku, 494 v Rumunsku a 153 detí v Poľsku..
Srbsko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Ukrajina - v týchto šiestich krajinách sa vzdelávajú deti našich krajanov v slovenských národnostných školách, resp. v školách s výučbou slovenského jazyka. Vyplýva to zo Správy o stave vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí a o postavení slovakistiky na univerzitných pracoviskách, kde pôsobia vyslaní lektori slovenského jazyka a literatúry. Z tejto správy vyplýva, že najviac žiakov sa v slovenskom jazyku vzdeláva na základných školách vzdeláva v Maďarsku (3 600) a Srbsku (3 062), nasleduje za nimi Rumunsko (494) a Poľsko (153). „Aj keď záujem o vzdelávanie v slovenskom jazyku prejavujú krajania i v ďalších európskych štátoch, väčšinou je realizované na princípe dobrovoľnosti vo víkendových školách, jazykových krúžkoch či prostredníctvom krajanských organizácií. Ide o také destinácie, ktoré boli pred rokom 1989 cieľom emigračnej vlny (USA, Argentína, Kanada, Austrália), ale aj krajiny, kde po roku 1989 odišiel vyšší počet Slovákov z dôvodu pracovných príležitostí (Írsko, Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko),” konkretizuje minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušan Čaplovič. Podľa jeho slov rezort školstva v záujme zachovania kultúrnej identity slovenskej menšiny žijúcej v zahraničí podporuje výučbu slovenského jazyka aj vysielaním učiteľov na základné a stredné školy, a to na základe medzinárodných bilaterálnych dohôd medzi ministerstvami oboch krajín. V školskom roku 2011/2012 pôsobilo na týchto školách 12 učiteľov slovenského jazyka, konkrétne v Maďarsku (4), Rumunsku (2), Ukrajine (5) a vo Francúzsku (1). Správa o stave vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí a o postavení slovakistiky na univerzitných pracoviskách informuje aj o výučbe slovenského jazyka na vysokých školách v zahraničí a lektorátoch slovenského jazyka a kultúry, na ktorých pôsobia pedagógovia vysielaní a financovaní MŠVVaŠ SR. V akademickom roku 2011/2012 prednášalo na univerzitách a inštitútoch v zahraničí celkom 23 lektorov slovenského jazyka a kultúry v 15 krajinách sveta. Slovenčina sa na jednotlivých univerzitách v zahraničí študuje jednak v rámci slovakistiky (ako odborové štúdium) alebo ako cudzí jazyk, ale aj v rámci interdisciplinárnych štúdií - slavistika. Najdlhšiu tradíciu výučby slovakistiky, vyše 60-ročnú, má univerzita v Segedíne, Bukurešti, Ľubľane a Budapešti. Celkový počet študentov študujúcich slovenčinu v zahraničí (v rôznych formách, úrovniach, stupňoch) je 1191.
Starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí
Slovenčina znie v Maďarsku v podstatne menšej miere než maďarčina na Slovensku. - Takto sa Maďari starajú o slovenské deti a my o maďarské... - Mlynky-video:
Závadov Jadvigin vankúšik sa dočká premiéry divadelnej adaptácie
11. októbra 2012 - (tasr)
Bestseller maďarského spisovateľa slovenského pôvodu Pála Závadu Jadvigin vankúšik, ktorý vyšiel už pred viac ako desiatimi rokmi aj v preklade do slovenčiny, sa 12. októbra dočká v Budapešti premiéry divadelnej hudobnej adaptácie. V predstavení, ktoré vzniklo v réžii Ivána Hargitaiho, stvárni titulnú postavu obľúbená herečka Eszter Ónodiová, známa aj z filmovej adaptácie spomínaného románu. V rovnomennom filme režisérky Krisztiny Deákovej sa v hlavných úlohách objavili Ildikó Tóthová a Viktor Bodó. Eszter Ónodiová, ktorej hlavným partnerom na divadelnej scéne bude András Pál v úlohe Ondriša, v ňom stvárnila postavu najlepšej Jadviginej priateľky Irmy. O adaptáciu románu do divadelnej podoby sa postaral samotný autor, rodák zo Slovenského Komlóša Pál Závada, ktorý je okrem iného laureátom prestížnej Kossuthovej ceny. O hudbu k jeho textom sa postaral Balázs Dongó Szokolay. Za preklad veľkej románovej fresky, ktorej dej sa odohráva vo viacerých rovinách a ktorá sa v roku 1998 stala v Maďarsku Knihou roka, do slovenského jazyka získala Renáta Deáková v roku 1999 Cenu Jana Hollého.
P. Závada: Jadvigin vankúšik (1. úryvok):
P. Závada: Jadvigin vankúšik (2. úryvok):
Zaujímajú ma predovšetkým ľudské vzťahy
- tvrdí autor bestselleru Jadvigin vankúšik Pál Závada:
„Zacsínam túto knižecsku. Ja, Andrej Osztatní...“:
http://dalfar.wordpress.com/2010/07/15/pal-zavada-jadvigin-vankusik/
V Ivanke pri Nitre sa našiel pas Milana Rastislava Štefánika
18. októbra 2012 - (sita)
Originál cestovného pasu Milana Rastislava Štefánika z roku 1906 uchováva Štátny archív v Ivanke pri Nitre. Podľa pečiatok v pase bol v rokoch 1906 a 1907 niekoľkokrát v Rusku. Ako zamestnanie si uviedol astronóm. „Zrejme sa dostal do Ruska cez niekoľko krajín, v pase je napríklad pečiatka z ruského konzulátu v Berlíne,“ povedala riaditeľka Štátneho archívu v Ivanke pri Nitre Šarlota Drahošová. V pase je aj jeho vlastnoručný podpis, podpísal sa ako Dr. Milan Stefanik. Pas platil do všetkých štátov sveta. V čase jeho vydania mal Štefánik 26 rokov. „Už v mladom veku badať jeho sklony cestovať a ísť za vedeckými poznatkami tam, kde už boli na vyššej úrovni,“ skonštatovala Drahošová. V tom čase sa ešte fotografia do pasu nedávala, nahrádzal ju popis vzhľadu držiteľa pasu. Podľa neho bol Štefánik stredne vysokej postavy, mal trochu predĺženú tvár, šedé oči, fúzy, plnú bradu gaštanovej farby, hnedé vlasy, „riadny nos“ a „normálne ústa“. Popis je v maďarčine a francúzštine. Ako miesto bývania si Štefánik uviedol Paríž, v kolónke miesto pôvodu napísal Brezová. Pracovníci archívu v Ivanke pri Nitre v tomto období skúmajú pasové písomnosti Nitrianskej župy z druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia. Narazili pri tom na pasy mnohých zaujímavých ľudí, z nich najvýznamnejší je Štefánik. Jeho pas sa zachoval aj s povolením úradu podžupana, že môže vycestovať. „Bolo to obdobie priemyselného rozletu aj vzdelanosti, ale aj obdobie dosť silného vysťahovalectva za prácou,“ hovorí Drahošová. V archíve sa stretli aj s tým, že úrady sa mnohokrát snažili zamedziť vycestovaniu bohatších ľudí. Báli sa, aby nezostali v zahraničí a nevyvážali kapitál z monarchie. Milan Rastislav Štefánik sa narodil v roku 1880 v Košariskách, ktoré patrili ako osada do Brezovej pod Bradlom. Bol astronóm, politik, generál francúzskej armády, člen Národnej rady v Paríži, zakladateľ česko-slovenského štátu a prvý československý minister vojny. Zahynul v roku 1919 pri páde lietadla pri Ivanke pri Dunaji. Nehoda dodnes nie je objasnená. Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle nad Košariskami.
Obrazom: Originál pasu Milana Rastislava Štefánika:
http://www.webnoviny.sk/fotogaleria/original-cestovneho-pasu-milana-rastis/24581-fotogaleria.html
Milan Rastislav Štefánik - citáty:
http://www.lamahe.sk/stefanik/quotes.php
Povedali o Štefánikovi:
http://www.mrstefanik.sk/?page_id=15
Orbán nezníži bankovú daň, naopak zavedie ďalšie dane
17. októbra 2012 - (Jozef Tvardzík - Sme)
Maďarsko nezníži bankovú daň na polovicu ako sľubovala. Povedal to včera minister hospodárstva György Matolcsy, ktorý predstavil „nadstavbu” balíka siedmich opatrení, ktoré majú budúci rok priniesť do štátnej kasy dodatočných 367 miliárd forintov. Ešte v júni maďarský premiér Viktor Orbán na stretnutí s rakúskou obchodnou komorou vo Viedni nevylúčil, že bankovú daň zruší úplne. Bankový odvod je u južných susedov vo výške 0,53 percenta z aktív najvyšší v Európskej únii. Maďarská vláda ho zaviedla ešte v roku 2010, aby na čas pomohol naplniť štátnu kasu a znížiť deficit. Výškou odvodu mu konkuruje len slovenská banková daň, ktorá sa vyberá vo výške 0,4 percenta z vkladov ľudí a firiem. Orbán slová o zrušení dane neskôr oľutoval a bankám odkázal, že odvod zníži zrejme o polovicu, čím by vybral polovicu príjmov, teda asi 60 miliárd forintov. Výpadok v príjmoch mala nahradiť daň z finančných transakcií. Inými slovami z každej realizovanej transakcie malo pritiecť do rozpočtu 0,1 percenta. Výnimku mali len operácie centrálnej banky a ministerstva financií. Vláda nakoniec ignorovala všetky sľuby. Bankový odvod ponechala v pôvodnej výške a daň z finančných transakcií dokonca zdvojnásobila na 0,2 percenta. Maďarská vláda rozhodnutie zdôvodnila potrebou prijať rozpočtové opatrenia na zníženie deficitu. Európska komisia na budúci rok očakáva schodok v rozpočte od 3,7 do 3,9 percenta HDP a úspory a vyššie dane majú podľa Matolcsyho postačiť na to, aby sa krajina vmestila do trojpercentného stropu pre deficit. Škrty sú dôkazom Orbánových tvrdení, že krajina sa dokáže zachrániť aj bez pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. Premiér v predchádzajúcich dňoch spustil mediálnu kampaň proti MMF. V denníkoch si zaplatil inzercie, na ktorých znela otázka: „Čo očakávame od MMF?“. V inzerátoch poskytol čitateľom aj odpovede: „úctu a dôveru“. Vláda mediálnu kampaň za 705-tisíc eur zdôvodnila nutnosťou informovať ľudí o stave rokovaní Maďarska s MMF a Európskou úniou. Banky rozhodnutie kritizujú. Maďarská banková asociácia po ministrovom oznámení napísala, že ponechanie bankovej dane je v rozpore s predchádzajúcou dohodou, ktorú vláda s bankami podpísala. Navyše obmedzí úverovanie a spomalí ekonomiku. Pre zdanenie transakcií môže dôjsť k odlivu kapitálu do Slovenska a Rakúska. „Ak bude daň z finančných transakcií zavedená v navrhovanej podobe, poskytovatelia bankových služieb budú musieť presunúť náklady zdanenia na svojich zákazníkov,“ povedal podľa agentúry Bloomberg Mihaly Patai, prezident Maďarské bankovej asociácie. Opatrenia sú nad rámec škrtov, ktoré maďarská vláda oznámil začiatkom mesiaca. Medzi nimi boli aj zmrazenie platov štátnych úradníkov na tri roky či zákaz obsadzovať pracovné miesta po úradníkoch, ktorí odišli do dôchodku. Vláda odložila aj návrh zvyšovanie platov pre učiteľov na základe rekvalifikačných kurzov či obmedzovanie sociálnych dávok na základe prísnejších pravidiel.
Maďarské banky kritizujú vládu kvôli daniam
17. októbra 2012 - (sita)
Plány maďarskej vlády na vyššie zdanenie bánk znamenajú porušenie skorších dohôd a poškodia ekonomiku. Vyhlásila to v stredu maďarská banková asociácia. Ohlasované kroky v prípade schválenia v parlamente ohrozia predvídateľnosť financovania a obmedzia poskytovanie úverov, uviedla asociácia vo vyhlásení. Minister hospodárstva György Matolcsy predtým v stredu uviedol, že vláda v budúcom roku nezníži daň zo zisku bánk o polovicu, ako to pôvodne plánovala. Nová daň z finančných transakcií sa naopak zvýši na 0,2 %, čo je dvojnásobok oproti pôvodne navrhovaným 0,1 %. Vláda tiež počíta s dodatočným zdanením energetických podnikov, ktoré by malo zasiahnuť najmä zahraničné firmy. Maďarský minister hospodárstva tiež v stredu na tlačovej konferencii informoval, že rozpočtový deficit v budúcom roku bez dodatočných opatrení podľa EÚ dosiahne 3,7 až 3,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, čo by znamenalo prekročenie cieľovej hodnoty, ktorú si stanovila vláda na úrovni 2,7 %. Vládny kabinet v Budapešti podľa Matolcsyho s hodnotením EÚ nesúhlasí. Vláda už prijala nové rozpočtové opatrenia s cieľom ušetriť v budúcom roku 367 mld. HUF a udržať schodok pod hranicou 3 % HDP, ktorú požaduje EÚ, uviedol minister.
Maďarská vláda na podnet EK prijala ďalšie úsporné opatrenia
17. októbra 2012 - (tasr)
Maďarská vláda dnes na mimoriadnom zasadnutí rozhodla o ďalších úsporných opatreniach v celkovej hodnote 367 miliárd forintov (1,32 miliardy eur). Európska komisia (EK) totiž oznámila, že tretinu predchádzajúcich opatrení na dosiahnutie cieľa deficitu na rok 2013 nemôže zohľadniť a namiesto vládou deklarovaného deficitu 2,7 % očakáva komisia deficit maďarského rozpočtu až do výšky 3,7 - 3,9 %. Minister národného hospodárstva György Matolcsy po rokovaní vlády zverejnil sedembodovú korekciu budúcoročného rozpočtu. S úspornými opatreniami z 5. októbra to bude balík v celkovej hodnote 746 miliárd forintov, pripomína internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság. Podľa denníka vláda sa vzdala zámeru znížiť bankovú daň na polovicu, vzrastie poplatok za finančné transakcie, zavedú novú daň na dodávku elektriny, vody a plynu, zmenia sa výpočty zdanenia nefinančného odmeňovania zamestnancov či miestnej dane z podnikania. Matolcsy zdôraznil, že k týmto krokom Maďarsko prinútila EÚ, ktorá podľa jeho vyjadrenia nemá pravdu a používa voči členským krajinám v tejto otázke dvojaký meter. Analytici označili Matolcsyho balík za prehnaný. Opatrenia podľa nich zhoršia vyhliadky na ekonomický rast a stúpne inflácia.
Rast priemernej hrubej mzdy v Maďarsku sa v auguste spomalil
18. októbra 2012 - (tasr / rttnews)
Priemerná hrubá mzda v Maďarsku sa v auguste opäť zvýšila, ale menej ako v predchádzajúcom mesiaci a tiež menej, ako očakávali analytici. Oznámil to dnes štatistický úrad v Budapešti. Podľa najnovších údajov sa priemerná hrubá mesačná mzda v susednej krajine v auguste zvýšila medziročne o 3,8 %. Na porovnanie, v júli stúpla o 7,1 %. Analytici preto očakávali, že sa tempo jej rastu v auguste spomalí o niečo menej a dosiahne 4,6 %. Štatistiky tiež ukázali, že mzdy zamestnancov v súkromnom sektore v auguste vzrástli o 6,6 % a vo verejnej sfére klesli o 2,6 %. Aj zamestnancom neziskových organizácií sa v auguste platy zvýšili, a to o 5,1 %. Za prvých osem mesiacov roka stúpla priemerná hrubá mzda v Maďarsku o 4,7 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka.
Maďarská firma vydávala vo Švédsku bravčové mäso za hovädzie
17. októbra 2012 - (tasr)
Maďarský podnik exportoval do Švédska niekoľko ton mäsa, ktoré predali ako hovädzie. Pri preverení tovaru vysvitlo, že ide o lacnejšie bravčové mäso napustené farbivom, informovala v utorok večer maďarská verejnoprávna televízia. Švédskym odberateľom sa nepozdávalo dovezené mäso, preto ho dali preveriť. V laboratóriu zistili, že ide v podstate o bravčové mäso, ktoré napustili farbivom. Podľa švédskych médií tovar pochádza od maďarskej spoločnosti Filetto, zástupcovia ktorej sa pre maďarskú televíziu odmietli do uzatvorenia prípadu vyjadriť. Podozrivý artikel preverujú aj príslušné švédske orgány. Riaditeľ maďarského Úradu pre bezpečnosť potravín a krmiva György Pleva maďarskej televízii povedal, že preverili celý sortiment uvedenej firmy, a vyhlásil, že prifarbené bravčové mäso sa v Maďarsku zrejme nedostalo do obchodov. Zdôraznil, že je nebezpečné zameniť tieto mäsá. Ak sa totiž bravčové pripraví ako hovädzie, pri neúplnom prepečení môžu parazity nachádzajúce sa v bravčovom mäse spôsobiť konzumentom vážne ochorenia.
Fico je v hre o šéfa Európskej komisie
Európski socialisti si vyberajú medzi ním a Schulzom.
18. októbra 2012 - (hnonline.sk)
Premiér Robert Fico (Smer-SD) je jedným z možných kandidátov na predsedu Európskej komisie. Strana európskych socialistov zvažuje, že ho navrhne na miesto súčasného šéfa komisie Josého Manuela Barrossa, ktorému sa končí funkčné obdobie v roku 2014. O kandidatúre mal Fico podľa informácií HN hovoriť aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Na oficiálnej návšteve sa s ňou stretol v lete v Berlíne. Premiér to nepoprel, na ponuku viesť komisiu reagoval cez hovorcu takto: „Predseda vlády má jediný záujem, a to zostať na Slovensku.“ Fico sa ako kandidát spomína aj v súvislosti s prezidentskými voľbami, ktoré budú na Slovensku taktiež v roku 2014. Predsedu komisie doteraz vyberala Európska rada zložená z vrcholných predstaviteľov členských krajín. V Bruseli sa však diskutuje o zmene pravidiel, uchádzačov by po novom nominovali jednotlivé európske strany. Mená majú byť známe na budúci rok. „V Strane európskych socialistov sa najviac spomínajú Robert Fico a Martin Schulz,“ potvrdila europoslankyňa Smeru Katarína Neveďalová, ktorá sa nedávno stala podpredsedníčkou socialistickej strany. Nemecký sociálny demokrat Martin Schulz v súčasnosti predsedá Európskemu parlamentu. Z kancelárie Angely Merkelovej včera neodpovedali na otázku, či by si Nemecko ako jedna z najsilnejších krajín únie vedela na čele komisie predstaviť Slováka. Europoslanec z KDH Miroslav Mikolášik o Ficovi v súvislosti s funkciou v Európskej komisii nepočul. „Aj o Mikulášovi Dzurindovi sa stále hovorilo, že smeruje do európskych štruktúr a nikdy z toho nič nebolo. Rovnako si teraz Smer-SD robí reklamu,“ poznamenal Mikolášik. Neverí, že komisiu bude viesť socialista. Zdôraznil, že v Európskom parlamente majú stále prevahu pravicové strany. Mikolášik však pripustil, že medzi európskymi socialistami si získal Smer popularitu, keďže Fico na Slovensku vysoko vyhral voľby. Europoslankyňa za Smer-SD Monika Flašíková-Beňová si myslí, že prípadná Ficova kandidatúra na predsedu Európskej komisie bude závisieť od toho, aké bude rozloženie politických síl o dva roky. „Podľa toho, koľko bude v roku 2014 zvolených socialistických európskych vlád, budú aj jednotliví členovia zrejme hlasovať. Ak by mali väčšinu v Európskom parlamente, určite by bol jedným z horúcich kandidátov, pretože v ich očiach je pozícia slovenskej vlády aj jeho ako premiéra veľmi vysoká,“ povedala Flašíková-Beňová v súvislosti s Ficom. Andrej Králik zo zastúpenia EK na Slovensku potvrdil, že v súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, že by každá z európskych strán už pred najbližšími voľbami do Európskeho parlamentu navrhla svojho kandidáta na predsedu komisie. „Občania únie by tak získali priamu možnosť ovplyvniť, kto bude riadiť jej exekutívu. Predseda Európskej komisie by tiež získal silnejší demokratický mandát,“ uviedol Králik. Výber by následne potvrdil Európsky parlament. Možná politická kariéra Fica v Bruseli nie je podľa Flašíkovej-Beňovej prekážkou, pre ktorú ešte strana nemá kandidáta na prezidenta. „Je to skôr otázka, či bude chcieť pokračovať ako premiér, alebo stáť na čele Slovenskej republiky, ako o tom, že by sa rozhodoval, či zostane premiérom alebo bude predsedom Európskej komisie.“ Poslanec Smeru Miroslav Číž ako jediný pripúšťa, že Fico by mohol súperiť o kreslo hlavy štátu. „Ďalšia vec je, že ak by premiér kandidoval na prezidenta, chýbal by v strane.“
Magyar Nemzet: Sólyom nie, Beneš áno
17. októbra 2012 - (tasr)
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu v utorok rozhodol, že Slovenská republika právom zabránila vtedajšiemu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi, aby sa zúčastnil 21. augusta 2009 v Komárne osláv odhalenia sochy sv. Štefana. Napísal to dnes maďarský pravicový denník Magyar Nemzet, ktorý v komentári ostro kritizuje Európsku komisiu za jej postoj k Maďarsku. Verdikt podľa denníka odzrkadľuje postoj Európskej komisie. Právny zástupca tej istej komisie, ktorá tvrdí, že hlava maďarského štátu nemá čo odhaľovať sochu sv. Štefana na druhej strane Dunaja, 20. septembra požiadal petičný výbor Európskeho parlamentu, aby nezaradil do programu rokovania otázku Benešových dekrétov, pretože tie pochádzajú z obdobia pred vznikom Európskej únie a sú teda historickými dokumentmi. Napriek tomu, že Benešove dekréty sú nezlučiteľné s Chartou základných práv EÚ, slovenský parlament v roku 2007 potvrdil nedotknuteľnosť týchto „historických dokumentov” , píšu maďarské noviny. Podľa EÚ - ktorá v týchto dňoch dostala Nobelovu cenu - teda prezident nemá čo prekračovať schengenskú hranicu kvôli odhaleniu sochy. V únii, ktorá je z pohľadu Osla plná pokoja a mieru, je však úplne v poriadku, ak niekoľkostotisícová maďarská menšina na Slovensku je ešte aj dnes označovaná za „kolektívne vinnú” , jej práva nie sú ošetrené, nemôže žiadať o odškodnenie a - nezávisle na Benešových dekrétoch - nemôže so svojím lekárom hovoriť v materinskom jazyku, prípadne za použitie tohto jazyka hrozí príslušníkovi maďarskej minority pokuta, poznamenáva denník. Komisia - podľa jej tvrdenia - samozrejme nebola predpojatá voči Maďarsku. Ani voči Francúzsku. EK nedala o sebe vedieť ani koncom septembra, keď v Marseille podpálili rómsku osadu - zrejme v duchu charty základných práv, pozastavuje sa Magyar Nemzet.
Maďarská vláda dúfa, že k podobnému prípadu, aký sa stal Sólyomovi, už nedôjde
Maďarská vláda dúfa, že vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom, ale ani v inej členskej krajine EÚ nenastane v budúcnosti prípad, aký sa stal vtedajšiemu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi v auguste 2009. Vyhlásilo to maďarské ministerstvo pre verejnú správu a spravodlivosť (KIM) v reakcii na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spore Sólyom verzus Slovenská republika, v ktorom sa uvádza, že SR neporušila právne normy Európskej únie, keď 21. augusta 2009 zabránila Sólyomovi vstúpiť na svoje územie. KIM vo vyhlásení pripomína, že v marci 2010 sa Maďarsko obrátilo na európsky súd, pretože považovalo za neprijateľné, aby členská krajina Európskej únie voči občanovi inej členskej krajiny postupovala tak, ako to urobilo Slovensko v prípade Sólyoma. Proces bol ojedinelý v tom zmysle, že nastolil otázku aplikovania posúdenia hláv štátov z hľadiska medzinárodného práva a právneho poriadku EÚ, ako aj možnosti uplatnenia práva Únie pre podobné prípady, uzatvára dokument KIM. Súdny dvor EÚ v rozsudku potvrdil, že Slovensko neporušilo právo Únie, keď v roku 2009 odoprelo vstúpiť Sólyomovi na svoje územie.
M. Mikolášik: Slovensko zmluvu o EÚ neporušilo, skôr Maďarsko nerešpektovalo zmluvu z Versailles
16. októbra 2012 - (aktuality.sk)
„Na Slovensku sa už pred stáročiami zaužívalo príslovie - hosť do domu, Boh do domu, a som rád, že Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu v týchto chvíľach ukázal, že platí dodnes, hoci Maďarská republika sa posledné tri roky snažila Európu a svet presvedčiť o opaku,“ privítal poslanec Európskeho parlamentu Miroslav Mikolášik dnešné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu. Náš južný sused sa naň obrátil zo žalobou na Slovensko za to, že 21. augusta 2009 diplomatickou nótou prezidentovi Maďarska Lászlóovi Sólyomovi odoprelo vstup na svoje územie, kde sa chcel podľa vlastných slov ako súkromná osoba zúčastniť odhalenia sochy Svätého Štefana v Komárne. „Versaillská zmluva definitívne ukončila existenciu veľkého Uhorska a stanovila štátnu hranicu medzi dvoma nezávislými štátmi. Tým, že ju László Sólyom vo funkcii maďarského prezidenta mal v úmysle prekročiť, podliehala jeho cesta pravidlám medzinárodného práva verejného, ktoré upravuje vzťahy medzi jednotlivými štátmi a ktoré EÚ ako subjekt medzinárodného práva musí rešpektovať,“ dodal Mikolášik. Europoslanec ďalej spresnil, že práve spomínané medzinárodné právo ukladá hosťujúcemu štátu povinnosť zabezpečiť bezpečnosť hlave iného štátu bez ohľadu na to, či sa jedná o oficiálnu alebo súkromnú návštevu. „Na hlavy štátov sa teda z dôvodu diplomatických výsad neuplatňujú všetky pravidlá o voľnom pohybe osôb, tak ako to platí pre ostatných občanov únie, preto Slovensko nemalo povinnosť zaručiť prezidentovi inej krajiny vstup na svoje územie.“ Keby zmyslom krokov mnohých maďarských politikov bola naozaj úcta k patrónovi ich národa sv. Štefanovi, nasledovali by podľa europoslanca jeho učenie. „Svätoštefanských odkaz celkom určite nie je v odhaľovaní jeho sôch na cudzom území, ale v napĺňaní jeho myšlienok, ktoré zhrnul v ponaučeniach svojmu synovi. A toho prosil o rešpekt voči susedom a cudzincom. Plánovaná návšteva hlavy maďarského štátu bola, bohužiaľ, presným opakom týchto Štefanových odporúčaní.“ Mikolášik je jedným z trinástich slovenských europoslancov, už štyrikrát bol hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu, pôsobí v ňom od roku 2004. Je členom výborov pre regionálny rozvoj, životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín.
Maďarské médiá: Európsky súdny dvor dal za pravdu SR v kauze Sólyom
16. októbra 2012 - (tasr)
Maďarské médiá si všímajú dnešný rozsudok Súdneho dvora EÚ v spore Sólyom verzus Slovenská republika, v ktorom sa uvádza, že SR neporušila právne normy Európskej únie, keď 21. augusta 2009 zabránila vtedajšiemu prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstúpiť na územie Slovenska. Oficiálne stanovisko k verdiktu pre TASR prisľúbilo maďarské ministerstvo pre verejnú správu a spravodlivosť. Titulkami ako „Slovensko neporušilo právne normy EÚ” , „Slovákom sa prepieklo, že nevpustili Sólyoma” , „Európsky súd dal za pravdu Slovensku v kauze Sólyom” , „Slovensko oprávnene zakázalo Sólyomovi vstup” alebo „Súd EÚ rozhodol v neprospech Sólyoma” uviedli maďarské médiá podrobnú správu maďarskej tlačovej agentúry MTI o verdikte a jeho zdôvodnení. Jedine extrémne pravicový server Barikad.hu, ktorý je blízky Jobbiku, v článku nazvanom „Súd EÚ rozhodoval podľa slovenských nôt” poznamenal, že EÚ opäť potvrdila, že má záujem iba na zametení problémov pod koberec. „Je zrejmé, že Únia sa vyhýba konfliktom, namiesto toho, aby ich riešila,” komentoval server rozsudok v Sólyomovej kauze. Spravodajca MTI z Bratislavy informoval, že slovenská diplomacia a rezort spravodlivosti uvítali verdikt súdu. Zdôraznil však, že zástupcovia SMK a Mostu-Híd vyjadrili nad verdiktom poľutovanie. MTI tiež citovala politológa Lászlóa Öllösa, podľa ktorého takýto rozsudok bolo možné očakávať, avšak nebude mať vplyv na aktuálny vývoj slovensko-maďarských vzťahov. „Vtedajšia slovenská vláda dosiahla, aby sa verejnosť zaoberala okolnosťami Sólyomovej cesty a nie obsahom jeho prejavu, ktorý bol postavený na odkaze sv. Štefana, že jednojazyčný štát je slabý,” povedal pre MTI Öllös.
Slovensko vyhralo súdny spor v Luxemburgu v kauze Sólyom
16. októbra 2012 - (tasr)
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu dal dnes v plnom rozsahu za pravdu slovenskej strane v súdnom spore, ktorý vznikol v súvislosti so zmarením návštevy bývalého maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na Slovensku. Podľa rozsudku Slovensko neporušilo právo EÚ, keď vtedajšiemu prezidentovi Maďarska odoprelo 21. augusta 2009 vstup na svoje územie. Po troch rokoch právnych ťahaníc medzi Maďarskom a Slovenskou republikou sa kauza skončila v prospech slovenskej strany. Súdny dvor žalobu Maďarska zamietol v celom rozsahu. Slovenský rezort diplomacie rozsudok Súdneho dvora EÚ privítal a ocenil, že žalobu Maďarska zamietol v celom rozsahu. „Tým potvrdil postoj zastávaný Slovenskom, podľa ktorého sa na medzištátnu spoluprácu - aj v podmienkach únie - vzťahuje medzinárodné právo. Rozsudok tak jednoznačne oddelil využívanie slobody voľného pohybu osôb, ktoré Slovensko plne a dôsledne rešpektuje, od návštev hláv štátov, ktorých status je špecifický,” píše sa v stanovisku na webe rezortu diplomacie. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR je presvedčené, že rozsudok, ktorý je jednoznačnou odpoveďou všetkým kritikom postupu slovenskej strany, predstavuje „definitívnu bodku za uvedeným sporom” . Predpokladá tiež, že toto rozhodnutie umožní zamerať sa v slovensko-maďarských vzťahoch na riešenie tém prospešných pre občanov oboch krajín. „Slovensko má záujem na ďalšom plnohodnotnom rozvoji bilaterálnej spolupráce s Maďarskom, súčasťou ktorej sú aj kontakty ústavných činiteľov a inštitúcií,” konštatuje ministerstvo zahraničných vecí. V zdôvodnení súdu sa uvádza, že status hlavy štátu sa vyznačuje špecifikom vyplývajúcim zo skutočnosti, že ho upravuje medzinárodné právo, v dôsledku čoho konanie najvyššieho predstaviteľa štátu z medzinárodného hľadiska, akým je jeho prítomnosť v zahraničí, podlieha tomuto právu, a najmä právu diplomatických vzťahov. Takéto špecifikum odlišuje osobu, ktorej je priznaný tento status, od všetkých ostatných občanov únie, takže na vstup tejto osoby na územie iného členského štátu sa nevzťahujú tie isté podmienky ako podmienky uplatniteľné na ostatných občanov. V dôsledku toho skutočnosť, že občan EÚ zastáva funkciu hlavy štátu, môže na základe medzinárodného práva odôvodňovať obmedzenie výkonu práva na pohyb, ktoré tejto osobe priznáva právo únie. Súdny dvor konštatuje, že právo EÚ neukladá Slovensku povinnosť zaručiť prezidentovi Maďarska vstup na svoje územie.
Lajčák: Oceňujeme, že Súdny dvor EÚ potvrdil postoj SR v kauze Sólyom
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky víta rozsudok Súdneho dvora EÚ v tzv. kauze Sólyom, uviedol dnes šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák pred zasadnutím Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. V oficiálnom stanovisku ministerstva sa uvádza, že ministerstvo víta rozsudok Súdneho dvora EÚ, ktorý potvrdzuje, že Slovensko neporušilo právo únie, keď v roku 2009 odoprelo vstup vtedajšiemu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi na svoje územie. „Oceňujeme, že Súdny dvor EÚ v celom rozsahu zamietol žalobu Maďarska, čím potvrdil postoj zastávaný Slovenskom, podľa ktorého sa na medzištátnu spoluprácu - aj v podmienkach únie - vzťahuje medzinárodné právo,” uviedol Lajčák. Rozsudok tak podľa ministra jednoznačne oddelil využívanie slobody voľného pohybu osôb, ktoré Slovensko plne a dôsledne rešpektuje, od návštev hláv štátov, ktorých status je špecifický a upravuje ho medzinárodné právo, najmä právo diplomatických vzťahov. Súdny dvor doslova konštatuje, že právo únie neukladá Slovensku povinnosť zaručiť prezidentovi Maďarska vstup na svoje územie. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR je podľa Lajčáka presvedčené, že rozsudok, ktorý je jednoznačnou odpoveďou všetkým kritikom postupu slovenskej strany, predstavuje definitívnu bodku za uvedeným sporom a umožní zamerať sa v slovensko-maďarských vzťahoch na riešenie tém prospešných pre občanov oboch krajín. „Slovensko má záujem na ďalšom plnohodnotnom rozvoji bilaterálnej spolupráce s Maďarskom, súčasťou ktorej sú aj kontakty ústavných činiteľov a inštitúcií. Veríme, že aplikácia pravidiel potvrdených Súdnym dvorom EÚ prispeje k ich nerušenému priebehu,” povedal Lajčák.
Premiér Fico na návštevu Lászlóa Sólyoma reagoval ostro (video):
Udalosti, ktoré prinieslo nevpustenie Sólyoma
19. augusta 2009 - Slovenská republika bola už niekoľko týždňov vystavená hrubým a nevyberaným útokom zo strany oficiálnych predstaviteľov Maďarska vrátane prezidenta Lászlóa Sólyoma. V súvislosti s jeho avizovanou neoficiálnou návštevou v Komárne 21. augusta 2009 na to v spoločnom vyhlásení upozornili traja najvyšší ústavní činitelia SR, prezident Ivan Gašparovič, predseda Národnej rady Pavol Paška a predseda vlády Robert Fico. Zároveň s poľutovaním konštatovali, že návšteva Lászlóa Sólyoma v SR je za týchto okolností nevhodná a maďarský prezident nie je v tento deň v SR vítaným hosťom. - Najvyššieho predstaviteľa MR na Slovensko pozval primátor Komárna Tibor Bastrnák pri príležitosti odhalenia sochy sv. Štefana. V reakcii na kritiku zo slovenskej strany predstaviteľ kancelárie maďarského prezidenta Ferenc Kumin povedal, že príslušní pracovníci ministerstiev zahraničných vecí a prezidentských kancelárií sa včas skontaktovali a avizovali Sólyomovu návštevu. Najvyšší predstaviteľ MR sa okrem toho osobne stretol aj s novým veľvyslancom SR v Maďarsku Petrom Weissom, ktorému oznámil, že plánuje návštevu Komárna. Kumin zdôraznil, že kancelária maďarského prezidenta nedostala žiadne oficiálne oznámenie, v ktorom by slovenská strana vyjadrila výhrady súvisiace s návštevou.
21. augusta 2009 - Prezident SR Ivan Gašparovič poprosil prostredníctvom veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Antala Heizera, aby maďarský prezident László Sólyom zvážil cestu do Komárna. Sólyom uistil svojho slovenského partnera Ivana Gašparoviča, že do Komárna prichádza v duchu spolupráce, ktorú prejavil na predchádzajúcich stretnutiach i počas vzájomných dialógoch na pôde univerzít oboch krajín. Vyhlásenie v takomto duchu poslala prezidentská kancelária MR prezidentovi SR.
21. augusta 2009 - Diplomatickú nótu Ministerstva zahraničných vecí SR považoval maďarský prezident Sólyom za bezprecedentný krok vo vzťahu dvoch spojencov a prvok, ktorý sa nedá vysvetliť. Povedal to novinárom na moste medzi Komárnom a Komáromom. Podľa jeho slov ho nóta, ktorou mu zakázali minimálne do polnoci toho dňa vstup na územie SR, zastihla na maďarsko-slovenských hraniciach. Zdôvodnením zákazu bolo bezpečnostné riziko, ktoré osoba hlavy štátu Maďarskej republiky predstavovala. „Som rád, že prichádzate z druhej strany mosta, kde práve teraz odhaľujú sochu sv. Štefana a mohli ste sa na vlastné oči presvedčiť, že neexistuje žiadne bezpečnostné riziko. Nezhromažďujú sa tam extrémisti, nikto sa tam nechystá biť druhého,” vyhlásil na brífingu. Sólyom sa v polovici mosta ešte na maďarskej strane obrátil a so svojím sprievodom sa vrátil pešo do Komáromu.
22. augusta 2009 - Maďarské ministerstvo zahraničných vecí mienilo informovať širšiu medzinárodnú verejnosť a členské krajiny Európskej únie o tom, že Slovensko 21.8.2009 odmietlo povoliť vstup maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma na svoje územie. Krátko po 15.00 h ukončili blokádu jazdného pruhu pri slovensko-maďarskom hraničnom priechode v maďarskom Komárome, ktorú prívrženci maďarských nacionalistických združení Jobbik a Maďarská garda uskutočnili v reakcii na zákaz vstupu Sólyoma na územie SR. Blokády, ktorá sa začala predpoludním o 11.00 h, sa zúčastnilo päť vozidiel a asi desiatka osôb, medzi nimi dvaja gardisti. Niektorí okoloidúci maďarskí motoristi vyjadrili priaznivcom Jobbiku a Maďarskej gardy solidaritu s protestnou akciou. Demonštranti na blokádu prišli s árpádovskými vlajkami a zástavami Jobbiku. Na jednom z áut bol transparent s nápisom: „Toto je slovenská inteligencia?” .
24. augusta 2009 - Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo slovenského veľvyslanca Petra Weissa. Šéf diplomacie Péter Balázs na stretnutí vyjadril protest proti zmareniu návštevy prezidenta Sólyoma v Komárne, kde sa mal zúčastniť na odhalení sochy sv. Štefana. Postup slovenských úradov označil Balázs za neprijateľný z právneho hľadiska, ako aj z pohľadu protokolu. Uviedol, že je bezprecedentné a neprijateľné, aby člen Európskej únie a NATO vykázal zo svojho územia hlavu štátu susedného spojenca. Minister tiež zdôraznil, že maďarská strana nepovažovala bezpečnostné dôvody za relevantné na zrušenie návštevy, keďže malý počet radikálov na podujatí v Komárne mala polícia pod kontrolou. Slovenský veľvyslanec takisto predložil zoznam otázok, najmä ohľadom postupu a počínania prezidenta Sólyoma. Čo bol Sólyomov cieľ, keď údajne chcel hovoriť o spoločnej histórii a vzťahoch Slovákov a Maďarov na podujatí, kde nebol pozvaný ani jeden slovenský predstaviteľ, pričom neprejavil žiaden záujem o stretnutie so slovenským partnerom.
8. septembra 2009 - V diplomatickej nóte Maďarsko požiadalo o odpovede na otázky spojené s odopretím vstupu maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma do SR.
17. septembra 2009 - Peter Weiss o 13.00 h odovzdal štátnemu tajomníkovi ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky odpoveď na diplomatickú nótu. Odpoveď požadovala maďarská strana v súvislosti s neuskutočnenou súkromnou návštevou prezidenta Sólyoma v Komárne.
1. februára 2012 - Európsky súdny dvor (ESD) v Luxemburgu pojednával spor medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, ktorý právne iniciovala maďarská diplomacia kvôli zmareniu návštevy Sólyoma na Slovensku 21. augusta 2009. Súdny proces iniciovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí. Verdikt v tomto medzinárodnom spore sa očakával na jeseň tohto roku.
Súdny dvor EÚ dnes rozhodne v kauze Sólyom verzus Slovensko
16. októbra 2012 - (tasr)
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu dnes dopoludnia vynesie rozsudok v súdnom spore medzi Maďarskom a Slovenskou republikou, ktorý vznikol kvôli zmareniu návštevy bývalého maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma 21. augusta 2009 na Slovensku. Generálny advokát Súdneho dvora Yves Bot v marci vo svojom návrhu odporúčal tejto inštitúcii, aby súdnu žalobu Maďarska zrušila a aby maďarská strana zaplatila súdne trovy. Sťažnosť maďarského exprezidenta sa vzťahuje na odopretie jeho vstupu na slovenské územie v roku 2009 prostredníctvom diplomatickej nóty. Proces iniciovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí s argumentom, že SR odoprela vstup Sólyoma na územie Slovenska, čím si Bratislava nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov únie. Prezident chcel v Komárne na pozvanie občianskeho združenia vystúpiť s prejavom pri príležitosti odhalenia sochy sv. Štefana. Slovensko mu odoprelo vstup diplomatickou nótou, keďže jeho osoba predstavovala bezpečnostné riziko. Prezident SR Ivan Gašparovič, vtedajší premiér Robert Fico a predseda parlamentu Pavol Paška vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom upozornili, že dátum návštevy Sólyoma bol zvolený necitlivo - 21. augusta, keď je aj výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, medzi ktorými sa nachádzali takisto maďarskí vojaci. Sólyom opatrenie Slovenska označil za bezprecedentný krok vo vzťahu dvoch spojencov, ktorý sa nedá vysvetliť. Maďarsko iniciovalo konanie voči SR v Európskej komisii. Vtedajší eurokomisár pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti Jacques Barrot v októbri 2009 vyhlásil, že túto záležitosť považuje za uzavretú. Maďarská strana sa nevzdala a s tým istým argumentom, že išlo o porušenie schengenských princípov voľného pohybu, iniciovala spor na Súdnom dvore EÚ v Luxemburgu. Generálny advokát Súdneho dvora Yves Bot v stanovisku zo 6. marca tohto roku uviedol, že po preštudovaní kauzy možno povedať, že nešlo o návštevu, ktorá sa obmedzuje na čisto súkromné záujmy, ani o anonymnú návštevu, lebo slovenské orgány o nej boli diplomatickou cestou informované. Z toho vyplýva, že Sólyom chcel prísť do Komárna v rámci výkonu svojich funkcií prezidenta Maďarska, a nie len na základe svojho štatútu občana EÚ. Bot skonštatoval, že hoci pohyb občanov únie medzi členskými štátmi upravuje článok 21 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) a smernica 2004/38, neplatí to aj v prípade návštev uskutočnených hlavami členských štátov, a preto podľa neho nie je možné konštatovať nesplnenie si povinností SR podľa ustanovení, na ktoré sa odvoláva maďarská strana. Kompletné znenie rozsudku, proti ktorému nie je možné odvolať sa, predstaví Súdny dvor dnes dopoludnia.
Kövér: Turecko je mimoriadne dôležitým partnerom EÚ a Maďarska
16. októbra 2012 - (tasr)
Turecko je mimoriadne dôležitým partnerom Európskej únie a Maďarska. V uplynulých rokoch Turecko dosiahlo významný hospodársky rozvoj, čím stúpol aj jeho politický význam, povedal dnes v Budapešti predseda maďarského parlamentu László Kövér po rokovaní s predsedom Veľkého národného zhromaždenia Turecka Cemilom Çiçekom. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, podľa Kövéra vzťah Maďarska k Turecku je veľmi dôležitý aj kvôli bezpečnosti dodávky energií. „V ekonomickej oblasti je ešte mnoho nevyužitých možností,” dodal predseda maďarského zákonodarného zboru. Turecko môže zohrať neoceniteľnú úlohu v prepojení Európskej únie s Blízkym východom a s bývalou sovietskou oblasťou smerom ku kaukazskému regiónu, dodal Kövér, podľa ktorého maďarsko-turecké vzťahy sú priateľské a majú strategický charakter. Vynikajúce sú podľa jeho slov aj vzťahy medzi parlamentmi týchto krajín, čo sa prejavuje nielen na stretnutiach vedenia a výborov, ale aj v spolupráci úradov parlamentov. Maďarský politik pripomenul, že medzi Maďarskom a Tureckom existuje podobnosť, pretože aj v Turecku prebieha tvorba ústavy. V Maďarsku je tento proces už vo fáze prijímania ústavných zákonov, informoval šéf maďarského parlamentu. Predseda tureckého zákonodarného zboru zdôraznil nutnosť výmeny skúseností a vzájomného spoznávania sa, čoho súčasťou je i jeho dnešná budapeštianska návšteva. Çiçeka prijal dnes predseda maďarskej vlády Viktor Orbán aj prezident János Áder. Turecký hosť spolu s Kövérom si večer spoločne pozrú budapeštiansky futbalový zápas kvalifikácie na MS 2014 medzi Maďarskom a Tureckom.
Súd v kauze úniku kalu v Ajke vypočul obvineného riaditeľa hlinikárne
16. októbra 2012 - (tasr)
Hlavného obvineného - generálneho riaditeľa hlinikárne Zoltána B., vypočuli dnes vo Veszpréme, kde sa koná proces v kauze úniku jedovatého červeného kalu z odkaliska v Ajke. Pri tejto najväčšej ekologickej katastrofe v Maďarsku zahynulo v roku 2010 desať ľudí a vznikli rozsiahle ekologické a materiálne škody. Podľa internetového vydania maďarského denníka Népszabadság Zoltána B. zdôraznil, že sa necíti byť vinný a aj ďalší obvinení sú podľa neho nevinní. Výpoveď založil Zoltán B. na počítačovej prezentácii, pričom oznámil, že odmieta odpovedať na otázky prokurátora. Zdôvodnil to tým, že vo vyšetrovacej fáze nemal možnosť obhajovať sa a ani v odborných záležitostiach nemal možnosť prezentovať svoje stanovisko. Dodal, že najdôležitejšie body obvinenia sa dozvedel z dennej tlače. „Stala sa hrozná nehoda, je mi tejto tragédie veľmi ľúto. Poškodeným, ktorí sa obrátili so žiadosťou o pomoc, sme v rámci našich možností pomohli,” vyhlásil hlavný obvinený, podľa ktorého hlinikáreň - aj keď je v problémoch - dodnes funguje a poskytuje živobytie takmer 6000 rodinám. Súd začal s vypočúvaním obvinených v pondelok a skončí s ním do konca tohto týždňa. V procese, ktorý sa začal v septembri, doposiaľ všetci obvinení odmietali vinu. Z deviatich už vypočutých obvinených iba dvaja boli ochotní vypovedať. Prokuratúra obžalovala vrátane generálneho riaditeľa 15 vedúcich pracovníkov a zamestnancov hlinikárne Magyar Alumínium Termelő és Kereskedelmi (Mal) Zrt. z trestného činu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti so smrteľnými následkami, ako aj z trestných činov poškodenia životného prostredia a prírody z nedbalosti, porušenia pravidiel hospodárenia s nebezpečným odpadom a všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti, ktoré spôsobilo materiálne škody mimoriadne veľkého rozsahu. Ekologická katastrofa na západe Maďarska, pri ktorej sa 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska a toxický červený kal zalial obce Kolontár, Devecser a Somlóvásárhely, si vyžiadala desať obetí. Ďalších viac ako 200 ľudí utrpelo zranenia. Zničených bolo okolo 400 domov i celý ekosystém rieky Marcal.
Vo Veszréme pokračuje proces s obvinenými v kauze úniku kalu v Ajke
15. októbra 2012 - (tasr)
Vypočúvaním obvinených pokračuje dnes v maďarskom Veszpréme súdny proces v kauze úniku jedovatého červeného kalu z odkaliska hlinikárne v Ajke z roku 2010. Pri tejto najväčšej ekologickej katastrofe v Maďarsku v roku 2010 zahynulo desať ľudí a vznikli rozsiahle ekologické a materiálne škody. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI súd s vypočúvaním obvinených skončí do konca tohto týždňa. V procese, ktorý sa začal v septembri, doposiaľ všetci obvinení popierali vinu, z deviatich už vypočutých obvinených iba dvaja boli ochotní vypovedať. Prokuratúra obžalovala vrátane generálneho riaditeľa 15 vedúcich, či zamestnancov hlinikárne Magyar Alumínium Termelő és Kereskedelmi (Mal) Zrt. z trestného činu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti so smrteľnými následkami, z trestných činov poškodenia životného prostredia a prírody z nedbalosti, porušenia pravidiel hospodárenia s nebezpečným odpadom a všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti spôsobiacim materiálne škody mimoriadne veľkého rozsahu. Prokurátor žiadal pre všetkých obžalovaných trest odňatia slobody. Očakáva sa, že proces, v ktorom chce prokuratúra vypočuť 232 poškodených a 132 svedkov, potrvá viac ako rok. Úrad ochrany životného prostredia udelil spoločnosti, ktorá nehodu zavinila, pokutu vo výške 135 miliárd forintov (439,6 milióna eur). Viaceré postihnuté rodiny iniciovali súdny spor voči spoločnosti.
Maďarskí voliči sa budú musieť registrovať
16. októbra 2012 - (sita)
Maďarskí poslanci schválili v pondelok večer novelu zákona, podľa ktorej sa budú musieť voliči pred hlasovaním v celoštátnych voľbách povinne zaregistrovať. Legislatíva pochádza z dielne ústavnoprávneho výboru a presadil ju vládny Fidesz premiéra Viktora Orbána. Podľa opozície zákon obmedzuje politické slobody v krajine a plánuje proti nemu protestovať aj na medzinárodnej pôde. V Maďarsku žije približne osem miliónov oprávnených voličov. Všetci z nich, ktorí budú chcieť odovzdať svoj hlas v celoštátnych voľbách, sa budú musieť osobne alebo prostredníctvom internetu zaregistrovať 15 dní pred otvorením volebných miestností. Zahraniční Maďari tak budú môcť urobiť aj poštou. Socialisti tvrdia, že Fidesz sa tým snaží znechutiť opozičných voličov a v konečnom dôsledku získať vo voľbách vyššiu podporu. Podobné slová zvolil aj krajne pravicový Jobbik, ktorý legislatívu označil za „deklaráciu vojny” voči voličom.
Ako sa zbaviť nevyspytateľných voličov? Orbán má na to recept
15. októbra 2012 - (tasr)
Poslanci maďarského parlamentu budú 29. októbra hlasovať o úprave ústavy týkajúcej sa zavedenia registrácie voličov, oznámil dnes v Budapešti predseda parlamentnej frakcie Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz Antal Rogán. Zoznam voličov už nebude automatickým zoznamom všetkých osôb starších ako 18 rokov žijúcich v danej obci, ale vznikne tak, že pred každými voľbami sa bude musieť občan na úrade registrovať ako volič - ak tak neurobí jeho volebné právo zanikne. V zmysle návrhu novely bude potrebné zabezpečiť maďarským občanom žijúcim v zahraničí možnosť registrovať sa listom. Občanom, ktorí majú trvalý pobyt v Maďarsku, budú vytvorené podmienky pre osobnú, prípadne elektronickú registráciu do 15 dní pred voľbami, povedal Rogán. K otázke registrácie voličov žijúcich v Maďarsku listom predseda frakcie Fideszu pripomenul, že voči tomu vzniesol námietky Národný úrad pre ochranu osobných údajov, pretože podľa neho nie je zaručené, že list podá osoba, ktorá sa chce zaregistrovať. Rogán však nevylúčil, že takáto registrácia bude tiež možná pri zavedení potrebných záruk. Štátny tajomník úradu vlády János Lázár začiatkom septembra avizoval, že predloží parlamentu individuálny poslanecký návrh novely volebného zákona. V zmysle tejto novely, ktorá by mala byť platná od 1. januára 2013, by sa voliči, ktorí chcú hlasovať, museli pred voľbami zaregistrovať. Parlament dnes hlasoval o prípadných pozmeňujúcich návrhoch. Podľa pozorovateľov by Fidesz týmto krokom v čo najväčšej miere zamedzil prístup nerozhodných voličov k voličským urnám.
Maďarská opozícia odsúdila zavedenie povinnej registrácie voličov
15. októbra 2012 - (tasr)
Zavádzanie povinnej registrácie voličov, ktorú navrhol vládny Maďarský občiansky zväz-Fidesz, je nezmyselné, protiústavné a šialené, vyhlásil dnes predseda parlamentnej frakcie opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) Gergely Karácsony. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Karácsony počas vystúpenia v parlamente tiež označil za nekonečne cynické, že sa Fidesz pokúša zdôvodniť zavádzanie registrácie ochranou osobných údajov. Príslušnou úpravou volebného zákona by sa podľa Karácsonyho vytvorili podmienky na vznik politicky citlivej databázy, z ktorej by štát presne vedel, kto sa zaregistroval k voľbám. „Informáciami by navyše nedisponoval Celoštátny volebný výbor, ktorý teraz zaniká, ale nový volebný orgán obsadený straníkmi z Fideszu,” dodal Karácsony. Podľa jeho slov sa návrh Fideszu pokúša obmedziť možnosť účasti na voľbách v takej miere, že oprávnene vznikajú obavy z toho, či voľby v roku 2014 budú slobodné. Štátny tajomník úradu vlády János Lázár začiatkom septembra avizoval, že predloží parlamentu individuálny poslanecký návrh novely volebného zákona. V zmysle tejto novely, ktorá by mala byť platná od 1. januára 2013, by sa voliči, ktorí chcú hlasovať, museli pred voľbami zaregistrovať. Podľa pozorovateľov by Fidesz týmto krokom v čo najväčšej miere zamedzil prístup nerozhodných voličov k voličským urnám. O príslušnej úprave ústavy by mali poslanci hlasovať 29. októbra.
Csemadok sa chce viac venovať mladým, ktorí navštevujú slovenskú školu
13. októbra 2012 - (tasr)
Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku - Csemadok bude mať 20. októbra svoj 23. kongres vo Vinici v okrese Veľký Krtíš. TASR informoval republikový tajomník zväzu Jenő Görföl. „Hlavným poslaním zasadnutia bude zmena stanov a voľba nového republikového predsedu,” uviedol Görföl s tým, že súčasný predseda Béla Hrubík už nemôže byť volený, nakoľko funkciu zastával dve volebné obdobia. Podľa tajomníka zmeny stanov si vyžaduje súčasná doba a zabezpečenie ďalšieho fungovania zväzu. „Prípravný výbor kongresu navrhuje vytvorenie pružnejšieho predsedníctva, ktoré je schopné rýchlejšie zareagovať na rôzne spoločenské udalosti a očakávania,” priblížil s tým, že ak kandidáti tento návrh odsúhlasia, počet členov predsedníctva klesne z doterajších 13 na sedem. Podľa súčasného návrhu bude naďalej fungovať Republiková rada, ktorá by mala rozhodovať v zásadných otázkach. „Prípravný výbor kongresu navrhuje, aby spolupráca medzi jednotlivými regiónmi bola účinnejšia. Preto bude iniciovať vytvorenie Rady predsedov. Doteraz úlohu koordinátora zastávalo predsedníctvo, ale ako sa ukázalo, nebolo to najlepšie riešenie,” uviedol. Podľa jeho ďalších slov nová korporácia by sa podľa počtu oblastných organizácií mohla skladať zo 17 predsedov. Na rokovaniach, ktoré by sa podľa predstáv mali konať štvrťročne, sa budú zúčastňovať aj tajomníci okresných výborov. O republikovom predsedovi rozhodne 150 delegátov zjazdu. „S vysokou pravdepodobnosťou sa zmení aj dĺžka jeho volebného obdobia z troch na štyri roky,” poznamenal Görföl. Na zjazde schvália aj nový program zväzu. Ako tajomník naznačil, medzi vytýčenými cieľmi je aj to, aby mladí ľudia nestratili svoju identitu. „Chceme dosiahnuť, aby sa mládež maďarskej národnosti navštevujúca slovenskú školu dostala bližšie k maďarskej kultúre, aby sa stretla s maďarským jazykom a maďarskou kultúrou mimo rodinného kruhu,” zdôraznil tajomník Csemadok-u.
Jaroslav Paška: Maďari v EP sa pre Benešove dekréty odvolávajú na neexistujúci dokument
Maďarskí europoslanci žiadajú pozastaviť členstvo Slovenska v EÚ
12. októbra 2012 - (tasr)
Podpredseda poslaneckej frakcie Európa slobody a demokracie (EFD) v Európskom parlamente (EP) Jaroslav Paška napadol postup petičného výboru EP pri prerokúvaní petície číslo 0070/2012 podanej maďarským občanom Imre Juhászom. Na jej základe maďarskí europoslanci žiadajú pozastaviť členstvo Slovenska v EÚ. Slovenský europoslanec v dnešnom rozhovore pre TASR uviedol, že maďarskí europoslanci Zoltán Bagó, Csaba Tabajdi, Ágnes Hankissová a Krisztina Morvaiová nemajú právny dôvod na svoju žiadosť. Paška upozornil, že predkladateľ petície Imre Juhász sa odvoláva na Uznesenie NR SR č. 1487/2007, ktoré údajne stanovuje, že Benešove dekréty vydané v rokoch 1944 až 1948 sú nedotknuteľné, nemenné a stále účinné. Juhász tvrdí, že z dekrétov vyplývajúca diskriminácia voči maďarskej a nemeckej menšine na Slovensku predstavuje flagrantné porušenie článkov 2 a 6 Zmluvy o Európskej únii, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv Európskej únie. Žiada preto, aby Európsky parlament prijal opatrenia, ktoré by viedli k zrušeniu vyššie uvedeného uznesenia a vyzýva k pozastaveniu členstva Slovenska v EÚ do doby zjednania nápravy, keďže Slovensko podľa neho pokračuje v politike porušovania ľudských práv. Paška uviedol, že po preskúmaní podania tejto petície zistil, že dokument, označený autormi petície za podklad pre predmetné vyšetrovanie Slovenskej republiky, neexistuje. „Žiadne uznesenie NR SR totiž nemá poradové číslo 1487/2007. Pod protokolárnym číslom 1487/2007 je v NR SR evidovaná Smernica č. 5/2007 o ochranných opatreniach pre vstup a pohyb osôb, vjazd a parkovanie vozidiel v objektoch NR SR,” povedal slovenský europoslanec. Ako dodal, slovenský parlament v roku 2007 neprijal nijaký dokument, ktorý by sa explicitne zaoberal Benešovými dekrétmi. Podľa Pašku uznesenie, ktoré neexistuje, nemožno zrušiť. Skutočnosť, že petičný výbor EP procedurálne pripustil preskúmavanie legislatívy členského štátu na základe vymysleného odkazu na nejestvujúci dokument, je vážnym pochybením, vyvolávajúcim oprávnené otázky o profesionalite administratívnej práce v tejto európskej inštitúcii. Podpredseda poslaneckej frakcie EFD sa preto obrátil listom na predsedníčku petičného výboru Erminiu Mazzoniovú so žiadosťou o okamžité ukončenie procedúry prerokovania petície č. 0070/2012, ktorou sa maďarský občan Imre Juhász domáha zrušenia neexistujúceho dokumentu NR SR. Paška taktiež požiadal svoj poslanecký klub, aby bol ako náhradník zaregistrovaný do petičného výboru EP, kde v súčasnom volebnom období slovenskí europoslanci nemali žiadne zastúpenie. EFD jeho žiadosti vyhovela, čo podľa Pašku znamená, že odteraz bude mať priame informácie o podobných snahách maďarských poslancov a bude môcť včas informovať predstaviteľov Slovenskej republiky.
Kisalföld.hu: Zhltne Bratislava Rajku?
12. októbra 2012 - (tasr)
Slovenská realitná kancelária ponúka v maďarskej Rajke byty v obytnom parku nazvanom Bratislava VI. Informuje o tom dnes maďarský regionálny spravodajský portál Kisalföld.hu. Realitná kancelária by tým podľa neho akoby naznačovala, že Rajka sa čoskoro stane súčasťou Bratislavy. Portál pripomína, že slovenské hlavné mesto má päť okresov, možno preto si realitná kancelária vymyslela, že nový obytný park bude propagovať pod názvom Bratislava VI. Starostu Rajky Vince Kissa správa prekvapila, nechcel však situáciu komentovať. Väčšina opýtaných obyvateľov Rajky pre portál povedala, že nie je dobé, ak Rajku spájajú s Bratislavou. „Rajke už diktuje Bratislava. Nie tretina, ale už polovica z 3000 obyvateľov sú Slováci a stále prichádzajú noví,” cituje Kisalföld.hu nemenovaného obyvateľa Rajky. Napriek tomu si nikto z opýtaných nemyslí, že kvôli tomu by stúpalo napätie v obci. Sú radi, že obec sa rozvíja, stavajú sa nové domy, aj keď podľa nich by bolo dobré, keby každý z prisťahovaných platil obci daň. Podľa domácich nečudo, že o Rajke hovoria ako o bratislavskom obvode. Napríklad bratislavský mestský autobus premáva každú hodinu, do neďalekého Mosonmagyaróváru ide denne iba niekoľko spojov.
Fortuna Hungariae
17. októbra 2012 - (Peter Morvay - Sme)
Hracie automaty predstavujú skutočný problém. V Maďarsku ich zrušili zo dňa na deň. Pravdepodobne za tým však nebude starostlivosť o ich obete, ale skôr zbrklé rozhodnutie v prospech podnikateľov blízkych Fideszu. Od minulého týždňa je Maďarsko pravdepodobne jedinou krajinou v Únii, v ktorej v žiadnej krčme ani herni nenájdete hrací automat. Vláda Viktora Orbána ich zo dňa na deň zakázala. Hracie automaty už môžu prevádzkovať iba veľké kasína so štátnou koncesiou. Dnes sú v celej krajine tri. Vláda rozhodla o zákaze automatov na mimoriadnom zasadnutí zvolanom len preto 1. októbra a už druhý deň návrh kabinetu schválil parlament. O týždeň zákaz vyšiel v oficiálnom vestníku a začal platiť. Všetky hracie automaty mimo troch kasín sa majú do konca roka demontovať a zozbierať. Štátny tajomník úradu vlády János Lázár zákaz odôvodnil tým, že doterajšie opatrenia nesplnili účel: aby peniaze najchudobnejších neskončili v hracích automatoch. Činnosť podnikateľov v hazardnom priemysle podľa neho navyše sprevádzali „vážne riziká spojené s národnou bezpečnosťou“. Nespresnil však, čo tým myslí. Rozhodnutie vlády bolo neočakávané, nič taký radikálny krok nesignalizovalo. Lázár náhlivosť zdôvodnil obavou z lobistov, ktorí by mohli dosiahnuť, aby bol zákaz v priebehu dlhšieho prijímania „zmäkčený“. Čím, mimochodom, priznal, že poslanci jeho strany sú náchylní tlakom lobistov podľahnúť.
Veľmi neočakávaný zákaz
Náhly zákaz prekvapil o to viac, že je to len rok, čo rovnaká vláda presadila prísnejší zákon o hazardných hrách. V snahe zabrániť daňovým únikom museli prevádzkovatelia tento rok značne investovať - od budúceho roka mal každý legálny hrací automat pracovať cez jediný ústredný server napojený priamo na daňový úrad. Zvláštna daň za jeden prevádzkovaný automat sa tiež zvýšila zo stotisíc na pol milióna forintov (asi 1700 eur) ročne. Pre nutné investície a zvýšenú daň biznis s hracími automatmi v Maďarsku v poslednom roku už upadal. Pred prijatím nového zákona v septembri 2011 ich v krajine úrady registrovali 21-tisíc. Za necelý rok počet legálnych automatov podľa zväzu E-Casino (zastupujúceho prevádzkovateľov) klesol pod štyritisíc a i z nich už väčšina nepracovala. Zákaz vyvolal silné protesty. Maďarský zväz hazardných hier vo vyhlásení straší, že vláda pripravila o zamestnanie 40-tisíc ľudí pracujúcich s automatmi. A mnohí ďalší vraj stratia živobytie, keď zatvoria pohostinstvá, ktoré bez automatov prídu o časť zákazníkov. Prevádzkovatelia automatov už ohlásili, že sa obrátia na ústavný a v prípade neúspechu aj na štrasburský súd. Obrátia sa aj na Európsku komisiu, či zákaz neodporuje úniovým pravidlám. Podľa predsedu zväzu Istvána Schreibera to, ako kabinet za necelý týždeň zlikvidoval celé odvetvie, spochybňuje právnu istotu v krajine. „Ktorékoľvek odvetvie sa môže vážne začať obávať, že skončí podobne,“ tvrdí Schreiber. Prevádzkovatelia automatov hrozia aj žalobami na náhradu škôd za milióny eur, ktoré im údajne vznikli, keď automaty zbytočne prerábali, aby vyhoveli zákonu z minulého roka.
Pochybnosti zostávajú
Hrozby prevádzkovateľov sú veľmi prehnané, tvrdenia o množstve nových nezamestnaných odporujú ich sťažnostiam na úpadok odvetvia. Hracie automaty sú aj v Maďarsku vážnym problémom, ich prevádzkovanie je aspoň čiastočne napojené na podsvetie, slúži na pranie špinavých peňazí a prispieva k mnohým ľudským tragédiám. Obmedzenie je teda určite na mieste. Vládne rozhodnutie však napriek tomu vyvoláva pochybnosti. Je typickým príkladom toho, ako Orbánova vláda veci rieši - zbrklo, nepremyslene a z pozície sily, bez snahy seriózne rokovať a bez toho, aby vopred zvážila dôsledky. Navyše sa časom prakticky vždy ukáže, že za opatreniami odôvodňovanými starosťou o obyčajných ľudí sú postranné úmysly - zvýhodnenie podnikateľov veľmi blízkych Fideszu. Strana má v parlamente ústavnú väčšinu. Je celkom bežné, že zákony, novely zákonov, ale aj zmeny ústavy v Pešti parlament prijíma podobným tempom. Orbán alebo niektorý z jeho pobočníkov jeden deň oznámi nejaký nápad a druhý deň ho parlament schváli. Namiesto putinovskej riadenej demokracie Orbán a spol. radi svoj systém nazývajú „efektívna demokracia“. Ignorovanie demokratických pravidiel a absenciu hlbších analýz neustále ospravedlňujú tým, že iba takto môžu efektívne a bez zbytočných prieťahov presadzovať dobro ľudu. Výsledkom je zmätok, právna neistota a privatizácia štátu klientelou vládnej strany. Čo veľmi poškodzuje aj ekonomiku, ktorá je na tom teraz najhoršie v strednej Európe. Aj vládne miesta priznávajú, že zákaz automatov pripraví už tak viac než napätý rozpočet zhruba o 30 miliárd forintov (približne 100 miliónov eur) ročne. Práve začiatkom októbra pritom oznámil minister financií György Matolcsy balíček rozpočtových úspor a zvýšenia rozpočtových príjmov v hodnote 400 miliárd forintov, aby krajina predišla sankciám Európskej únie za nadmerný deficit. Maďarsko prekračuje predpísaný strop deficitu neustále od vstupu do Únie v roku 2004.
Realita Orbána nezaujíma
O tom, čím bude zalepená diera po príjmoch z hracích automatov, má vláda len hmlisté predstavy. Tvrdí, že ich nahradia príjmy z on-line hazardných hier, ktoré sa naopak rozšíria. Tiež dúfa, že zákaz hracích automatov pomôže maďarskej obdobe Tiposu, akciovej spoločnosti Szerencsejáték Rt. Firma prevádzkuje lotérie a iné hazardné hry a je v stopercentnom vlastníctve štátu. Vláda tiež zrejme dúfa, že zákazom konkurencie pomôže trom existujúcim veľkým kasínam, z ktorých jedno je cez Szerencsejáték Rt. v štátnom vlastníctve, druhé štát spoluvlastní. Nejde pritom iba o zvýšenie príjmov štátu. Príjmy Szerencsejáték Rt. sa využívajú na financovanie servilných provládnych médií. Koncesiu na tretie z povolených kasín zas podľa internetového denníka index.hu cez nastrčenú firmu vlastní známy hollywoodsky producent maďarského pôvodu Andy Vajna (produkoval filmy zo série Rambo a Terminátor). Vajna má veľmi blízko k šéfom Fideszu a Orbán ho minulý rok vymenoval za vládneho splnomocnenca pre obnovu maďarského filmového priemyslu. Predstavy, že práve doterajší klienti hracích automatov z chudobnejších vrstiev prejdú do veľkých kasín alebo na online hry, sú dosť mimo reality. Skôr to povedie k rozkvetu ilegálnych nekontrolovaných herní. Práve realita však Orbánovu vládu nikdy príliš nezaujímala. Najväčším hazardným hráčom v Maďarsku je nakoniec práve ona, vytrvale hazarduje s celou krajinou.
Dosť gamblovania! Maďari našli odvahu zakázať hracie automaty
13. októbra 2012 - (tasr)
Sociálna situácia rodín má prednosť pred maďarským rozpočtom Úpravu zákona o hazardných hrách zverejnili v utorok v Maďarskom vestníku, preto dnes vstúpil do platnosti zákaz prevádzkovania herných automatov. O polnoci zatvorili herne a v pohostinstvách vypli hracie automaty. V zmysle novely zákona budú môcť prevádzkovať hracie automaty už iba kasína s koncesiou. Takéto kasína fungujú dve v Budapešti a jedno v Šoprone. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI v budúcnosti budú sprísnené aj podmienky zakladania kasín. Zavrieť budú musieť údajne 80 % pohostinstiev. Za tým treba smútiť? Podľa Maďarského združenia prevádzkovateľov hazardných hier (MSZSZ) týmto rozhodnutím príde dnes o prácu 40.000 ľudí, súčasne 80 percent pohostinstiev na vidieku a v hlavnom meste bude musieť zatvoriť. Predseda MSZSZ István Schreiber uviedol, že doterajší prevádzkovatelia herní a hracích automatov budú zrejme žiadať náhradu vzniknutej škody a obrátia sa na ústavný súd, ochrancu ľudských práv, v prípade potreby aj na Brusel i Štrasburg. Maďarská vláda na mimoriadnej schôdzi 1. októbra rozhodla, že v zrýchlenom konaní navrhne parlamentu zákon na úplné zrušenie hracích automatov. Parlament návrh na druhý deň prijal. Štátny tajomník úradu vlády János Lázár rozhodnutie zdôvodnil tým, že cieľom vlády je, aby ľudia, ktorí sú v núdzi, svoje peniaze nehádzali do automatov. Navyše v súvislosti s osobami prevádzkujúcimi hazardné hry sa podľa Lázára objavili vážne riziká národnej bezpečnosti. Výpadok príjmov štátneho rozpočtu plánujú nahradiť zdanením online hazardných hier.
Pripravuje sa projekt EuroVegas v blízkosti slovenských hraníc
12. októbra 2012 - (tasr)
Zákaz výherných zariadení, ktorý nadobudol 10. októbra platnosť v susednom Maďarsku, je podľa slovenských prevádzkovateľov živnou pôdou pre lobing medzinárodných gamblingových spoločností a bude mať medzinárodný dosah. Kabinet Viktora Orbána zakázal totiž v Maďarsku prevádzkovanie automatov, s výnimkou koncesovaných kasín. Maďarskí prevádzkovatelia kamenného hazardu už avizovali, že sa obrátia na medzinárodné súdy. „Existuje snaha silných podnikateľských skupín, najmä z amerického gamblingového prostredia, ktoré už začali pripravovať projekt EuroVegas v blízkosti slovenských hraníc. Upozorňujeme, že ich prvoradým záujmom je eliminovať konkurenciu reprezentovanú odvetvím kamenného hazardu,“ povedala hovorkyňa Asociácie zábavy a hier SR Beáta Obradovičová. Ako dodala, dnes nikto s určitosťou nevie, ako v Maďarsku skončí tvorba zákona o prevádzkovaní online hazardu, ktorý je priamym konkurentom zakázaného kamenného hrania. Zákon pritom určí pravidlá umiestňovania internetových hracích terminálov na území Maďarska. Takáto prohibícia teda namiesto redukcie rizikového správania hráčov len otvára priestor na trhu pre internetové hranie. To však na rozdiel od kamennej zábavy nie je kontrolovateľné. Novú maďarskú legislatívu vládny kabinet odôvodnil snahou obmedziť míňanie spotrebiteľov na hazardné hry v čase ekonomickej krízy. Namiesto toho však napomáha nezdravej monopolizácii maďarského trhu, čo je potenciálne nebezpečné pre tamojšiu ekonomiku. TASR informovala Asociácia zábavy a hier SR.
Orbán: Ak opäť vyhráme voľby, mladí Maďari sa vrátia
15. októbra 2012 - (tasr)
Ak Maďarský občiansky zväz-Fidesz v roku 2014 opäť vyhrá voľby, tak mladí Maďari, ktorí odišli do zahraničia, sa vrátia do svojej vlasti, vyhlásil počas víkendu maďarský premiér Viktor Orbán. „Ak v nadchádzajúcich voľbách dostaneme možnosť ešte štyri roky vládnuť, tak za šesť rokov tu bude krajina, do ktorej sa všetci budú chcieť vrátiť,” povedal predseda maďarskej vlády a predseda Fideszu v nedeľu v maďarskej komerčnej televízii TV2 v reakcii na poznámku, že mladí Maďari odchádzajú s vidinou prosperity do zahraničia.
Rumunsko nasleduje Maďarov. Obmedzí cudzincom nákup pôdy
15. októbra 2012 - (sita)
Rumunsko plánuje zaviesť tvrdé obmedzenia, ktorých cieľom je sprísniť podmienky umožňujúce občanovi inej krajiny kúpiť poľnohospodársky pozemok. V pondelok to potvrdil minister poľnohospodárstva Daniel Constantin, podľa ktorého Bukurešť chce takto pomôcť malým a stredným roľníkom a sťažiť pozíciu bohatým špekulantom. Podľa ministra musí štát pritvrdiť svoje kroky v záujme pomoci rumunským roľníkom, ktorí sa nachádzajú v ťažkej pozícii voči „Európanom s viac peniazmi” . Šéf rumunského rezortu poľnohospodárstva si však uvedomuje, že krajina potrebuje investície, takže „musí vytvoriť priaznivé podmienky pre pritiahnutie (zahraničných) investorov” . Tí v súčasnosti majú vo vlastníctve asi desať percent ornej pôdy východoeurópskej krajiny. Vláda aj preto chce obmedziť počet hektárov, ktoré si môže cudzinec kúpiť, alebo môže od záujemcu požadovať skúsenosti s farmárčením. S obdobnými plánmi v sobotu vyrukoval aj maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý oznámil prípravu zákona úplne zakazujúceho predaj pôdy cudzincom. Orbán na margo normy ako súčasti veľkej reformy poľnohospodárstva poznamenal, že niečo podobné platí aj v Rakúsku či Francúzsku, kde sa podľa jeho slov občan inej krajiny k poľnohospodárskemu pozemku nedostane. Budapešť tým sleduje cieľ vytvorenia moderného poľnohospodárskeho sektora, pričom obmedzenie pre cudzincov má predovšetkým ochrániť malých a stredných roľníkov pred špekulatívnym narábaním s pôdou.
V. Orbán: Zákonom o pôde zrušíme možnosť predaja pôdy cudzincom
13. októbra 2012 - (tasr)
Novým zákonom o pôde zruší Maďarsko možnosť predaja pôdy cudzincom, vyhlásil dnes v maďarskom Cegléde maďarský premiér Viktor Orbán. Vláda podľa jeho slov zvažuje, či nový zákon, ktorého cieľom bude vytvoriť právny rámec perspektíve nového maďarského poľnohospodárstva, nebude „dvojtretinovým zákonom” . Ten by totiž zamedzil prispôsobovať ho potrebám aktuálnej vlády. V roku 2014 bude nový systém podpory v Európskej únii, preto aj v Maďarsku sa skončí moratórium na predaj pôdy zahraničným občanom. Je potrebné zabrániť, aby maďarský trh s pôdou ovládol špekulatívny kapitál, vyhlásil podľa maďarskej komerčnej televízie ATV predseda sekcie mládeže Maďarského združenia gazdov (MAGOSZ) Miklós Kis, podľa ktorého je nutné v Maďarsku zriadiť agrobanku. Kis podotkol, že mladí gazdovia sú netrpezliví. Môžu síce dostať pôdu z Národného pôdneho fondu, v tomto systéme je však ešte čo vylepšovať. „Pôdu kupovať vo Francúzsku či v Rakúsku je nemožné, aj keď teoreticky áno,” konštatoval Orbán a dodal, že vláda ochráni pôdu pred špekulantmi a bankármi. „Kto má pôdu, má aj budúcnosť,” zdôraznil Orbán s tým, že je potrebné prebrať pôdu otcov. Je potrebné, aby mladí Maďari obsadili vidiek, poznamenal predseda maďarskej vlády na kongrese sekcie mládeže MAGOSZ-u.
Generálny riaditeľ ORF odmietol maďarskú kritiku Lendvaiovho dokumentu
12. októbra 2012 - (tasr)
Rakúska verejnoprávna televízia ORF odmietla kritiku maďarských oficiálnych miest, týkajúcu sa obsahu dokumentárneho filmu rodáka z Budapešti a renomovaného publicistu, žijúceho dlhodobo vo Viedni Paula Lendvaia „Národné sny - Rozlúčka Maďarska s Európou?” . Generálny riaditeľ ORF Alexander Wrabetz v písomnej reakcii na kritiku maďarskej ambasády vo Viedni upozornil mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Maďarska v Rakúsku na nezávislosť a zodpovednosť novinárov ORF, zakotvenú v rakúskej legislatíve. Dokument Paula Lendvaia vyvolal u televíznych divákov veľký záujem, samotný autor je vnímaný ako špičkový odborník a znalec Maďarska. Maďarský veľvyslanec kritizoval, že v dokumentárnej produkcii dostali priestor takmer výlučne oponenti súčasnej vlády a že išlo o jednostranné a nekorektné poskytovanie informácií. S týmto pohľadom sa najvyšší predstaviteľ ORF však podľa odpovede nedokáže stotožniť. Wrabetz pripomenul, že tak v dokumente samotnom, ako aj v následnej diskusnej relácii Club 2 mali priestor aj vládni predstavitelia. ORF sa okrem toho opakovane usilovalo o rozhovor s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, dodal. ORF pristupuje aj k maďarskej vláde podľa „princípov novinárskeho fairness, hodnovernosti a profesionality,” cituje rakúska tlačová agentúra APA slová šéfa verejnoprávnej inštitúcie, ktorý vyjadril aj znepokojenie nad situáciou v mediálnej sfére v Maďarsku. Podľa jeho slov rozhovory s mnohými kolegami z členských štátov EBU ukazujú, že tak rakúski, ako aj iní európski kolegovia tak z verejnoprávnych, ako aj iných európskych inštitúcií zdieľajú obavy v súvislosti s aktuálnym vývojom v oblasti slobody médií v Maďarsku.
V Miškovci demonštrovali proti Rómom, extrémizmu a Jobbiku
18. októbra 2012 - (tasr)
Tri demonštrácie týkajúce sa riešenia rómskej otázky sa v stredu večer uskutočnili na sídlisku Avas v Miškovci na severovýchode Maďarska. Protestné zhromaždenie proti Rómom najskôr zvolalo opozičné ultrapravicové Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik, na čo zareagovalo občianske združenie Rómska spoločenská sieť zorganizovaním pochodu „Za domovinu a demokraciu” . Napokon strana Demokratická koalícia (DK) a hnutie Solidarita vyzvali na protest proti Jobbiku. Ako dnes uviedol maďarský ľavicový denník Népszava, na sídlisku, ktoré má takmer 40.000 obyvateľov, zabezpečovalo poriadok počas zhromaždení množstvo policajtov, ktorí dbali, aby sa účastníci jednotlivých protestov nestretli. Predseda Jobbiku Gábor Vona pred približne 400 priaznivcami, medzi ktorými boli mnohí v gardistickej uniforme, sľuboval obnovenie trestu smrti a priznal, že jeho strana segreguje. „Oddeliť chceme čestných ľudí od nečestných,” vyhlásil Vona. Na zhromaždení takmer tisícky Rómov zúčastnení zdôrazňovali nutnosť riešenia nezamestnanosti. Rómovia požadovali, aby vláda zakotvila do ústavy pomer zamestnávania Nerómov a Rómov. Na protestnú akciu Demokratickej koalície prišlo do 100 ľudí. Prítomní boli parlamentní poslanci Csaba Molnár a Ágnes Vadaiová. Podľa Molnára za vznik Jobbiku nesie svoj podiel zodpovednosti aj Viktor Orbán, preto za pochod radikálov v Miškovci zodpovedá Maďarský občiansky zväz-Fidesz. Polícia Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy dnes oznámila, že začala priestupkové konanie voči štyrom účastníkom protestov za účasť na činnosti zakázaného spolku. Zhromaždenia sa skončili bez incidentov.
Maďarské úrady povolali na protirómsky pochod Jobbiku posily
17. októbra 2012 - (sita)
Maďarské úrady povolali v stredu dodatočné policajné posily, ktoré majú dohliadať na plánovaný pochod ultrapravicovej strany Jobbik ako aj kontrademonštráciu Rómov v Miskolci. Jobbik plánuje sviečkový pochod na protest proti podľa nich ostrému nárastu tamojšej „cigánskej kriminality” . Očakáva sa tiež účasť členov ultrapravicových skupín napojených na zakázané maďarské gardy. Rómske organizácie udalosť ostro kritizovali a vyzvali na „najväčšiu mobilizáciu Rómov za posledné roky” , ktorá má pochodu kontrovať. „Rétorika Jobbiku je propagandou Goebbelsovho typu,” povedal líder rómskeho združenia Aladár Horváth s odkazom na Hitlerovho šéfa propagandy. Uskutočniť by sa mala tiež tretia demonštrácia organizovaná ľavicovou stranou Demokratický koalícia, ktorú vedie bývalý premiér Ferenc Gyurcsány. „ Nie je žiadny iný dôvod pre Jobbik organizovať tento rasistický pochod ako ten, čo slúži ich vlastným sebeckým politickým záujmom,” uvádza sa vo vyhlásení na webovej stránke strany.
V Budapešti sa konalo podujatie o Rómoch, ocenili štyri slovenské obce
12. októbra 2012 - (tasr)
Prezentovanie príkladov osvedčených postupov pri využívaní eurofondov pre inklúziu Rómov je hlavným programom 1. medzinárodnej konferencie európskej siete miestnych samospráv realizujúcich programy na podporu integrácie a inklúzie Rómov (MERI), ktorá sa začala v Budapešti vo štvrtok a dnes pokračuje svojím druhým dňom. Na konferencii prezentovali svoje postupy riešenia problémov Rómov v oblastiach vzdelávania, zamestnania, zdravia, bývania a verejných služieb aj predstavitelia slovenských obcí Nitra nad Ipľom, Čičava, Raslavice, Spišský Hrhov a Spišské Tomášovce. Vo štvrtok boli vyhlásené výsledky nominácií na ocenenie a slávnostné odovzdávanie cien. Medzi ocenenými boli Nitra nad Ipľom, Čičava, Raslavice a Spišský Hrhov. „Slovensko bolo pomerne úspešné, mali sme ôsmich nominantov, z ktorých štyria získali cenu, pričom v podstate už samotné nominovanie znamenalo určité ocenenie,” povedala pre TASR riaditeľka Rómskeho inštitútu Nadácie otvorenej spoločnosti Klára Orgovánová. „Vynikli hlavne prezentácie starostov obcí Čičava a Raslavice. Vďaka tomu, že podporovali viacero programov v uplynulých piatich rokoch, vytvorili komplexnejší postup pri riešení rómskej problematiky,” dodala Orgovánová. Podujatie zorganizovala Európska komisia a Program Nadácie otvorenej spoločnosti Starostovia za maximálne čerpanie EÚ fondov pre Rómov (MtM). Záštitu nad konferenciou prevzal komisár EK pre zamestnanosť László Andor.
Rafinérie okolo ropovodu Družba môžu vyschnúť
Podľa Slovnaftu je pre Slovensko jedinou alternatívou ropovod Adria z Chorvátska.
12. októbra 2012 - (tasr)
Ropné spoločnosti hľadajú iné exportné trasy, preto rafinérie okolo ropovodu Družba „môžu vyschnúť” , cituje maďarská tlačová agentúra MTI vyjadrenie riaditeľa pre strategické plánovanie ruskej spoločnosti Gazprom Neft Trading Alexeja Kornienkova. Kornienkov na ženevskej odbornej konferencii vyhlásil, že ak by teraz mal rafinériu v okolí ropovodu Družba, predal by ju. Konštatoval, že predtým diktovali odberatelia, teraz sú producenti v situácii, že rozhodujú, akými trasami budú vyvážať ropu. Rafinérie postavené na ropovode Družba sa „dostanú pod vážny cenový tlak, ak už teraz nie sú” , dodal predstaviteľ Gazpromu. Aj v kontexte týchto vyhlásení je dôležité sústrediť sa na alternatívny ropovod Adria, ktorý ide z Chorvátska na Slovensko, upozorňuje hovorca bratislavskej rafinérie Slovnaft Anton Molnár. „Je jedinou reálnou alternatívou pre Slovensko a navyše po rozšírení jeho kapacity vie plnohodnotne pokryť potreby spoločnosti. Ide o kľúčový projekt z pohľadu energetickej bezpečnosti Slovenska, na ktorom by sa mal podieľať aj štát. Spoločnosť Slovnaft sa bude v rámci investičného programu Skupiny MOL, ktorej je členom, podieľať na rekonštrukcii a zvýšení kapacity tohto strategického napojenia,” reagoval pre TASR Molnár. Ropovod Družba dodáva denne milión barelov ropy maďarským, poľským, nemeckým, českým a slovenským rafinériám. V treťom štvrťroku kleslo množstvo ropy dodávanej ropovodom Družba oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 12,5 %, uviedla MTI.
O vedení plynovodu Južný prúd cez Maďarsko rozhodnú koncom októbra
11. októbra 2012 - (tasr)
Konečné rozhodnutie týkajúce sa výstavby maďarského úseku plynovodu Južný prúd bude prijaté koncom októbra, informovala vo vyhlásení ruská spoločnosť Gazprom. Jej delegácia vedená šéfom Gazpromu Alexejom Millerom v stredu (10. 10.) rokovala v Budapešti s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Orbánov hovorca Bertalan Havasi povedal, že témou schôdzky bola dodávka energií pre Európu a rozpracované projekty energetiky so zvláštnym dôrazom na pripravovaný spoločný projekt plynovodu Južný prúd. V auguste sa objavili v chorvátskych médiách informácie, podľa ktorých plynovod obíde Maďarsko a smerom do Talianska povedie cez Chorvátsko. Maďarský rezort hospodárstva vtedy oznámil, že prípravy projektu výstavby maďarského úseku plynovodu prebiehajú podľa plánov. Medzivládnu rusko-maďarskú dohodu o projekte plynovodu Južný prúd podpísali 28. februára 2008. Za prítomnosti maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya a predsedu vlády Ruskej federácie Vladimira Putina potom 10. marca 2009 v Moskve podpísali predseda Maďarskej rozvojovej banky János Erős a šéf ruskej spoločnosti Gazprom A. Miller dohodu o založení podniku na budovanie maďarského úseku plynovodu Južný prúd. Gyurcsány vtedy vyhlásil, že plynovod by chceli uviesť do prevádzky do konca roka 2015. Putin spresnil, že plánované investície projektu dosiahnu 10 miliárd eur, pričom financovanie je zabezpečené a nie je vylúčené, že pre pokles cien stavebných materiálov budú konečné výdavky nižšie.
Produkcia maďarského stavebníctva klesla o vyše päť percent
15. októbra 2012 - (sita)
Maďarská stavebná produkcia podľa neupravených aj podľa kalendárne upravených údajov v auguste medziročne oslabila o 5,3 %. Medzimesačne podľa sezónne upravených údajov augustová produkcia maďarského stavebníctva klesla tiež o 5,3 %. Za obdobie januára až augusta bola produkcia oproti rovnakému obdobiu minulého roka menšia o 7 %. Informoval o tom v pondelok na svojej internetovej stránke štatistický úrad krajiny KSH. Dlhodobo pretrvávajúce oslabovanie produkcie v oblasti výstavby budov v auguste pokračovalo a stavebná výroba v Maďarsku v tomto segmente medziročne klesla o 10,8 %. Produkcia v oblasti infraštruktúry však v porovnaní s augustom minulého roka mierne stúpla, a to o 1 %. Objem nových objednávok maďarského stavebníctva bol o 0,5 % väčší ako v rovnakom mesiaci vlaňajška. Celkový objem objednávok stavebníctva v závere augusta v porovnaní s koncom augusta 2011 bol tiež vyšší, a to o 3,5 %.
Stretli sa zástupcovia štatistických spoločností stredoeurópskeho regiónu
12. októbra 2012 - (tasr)
V priestoroch Štatistického úradu SR sa uskutočnilo stretnutie predstaviteľov štatistických spoločností stredoeurópskeho regiónu (V6). Štatistické spoločnosti z regiónu sa pravidelne raz ročne stretávajú, aby sa navzájom informovali o svojej činnosti a diskutovali o otázkach spoločného záujmu. Ide už o ôsme stretnutie štatistických spoločností, ktoré sa po druhý raz konalo v Bratislave. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia štatistických spoločností z Rakúska, Českej republiky, Maďarska a Slovenska. Prostredníctvom telekonferencie sa k časti rokovania pripojil zástupca Slovinskej štatistickej spoločnosti. Predstavitelia Štatistického úradu SR účastníkom stretnutia prezentovali slovenský štatistický systém a projekt Elektronické služby Štatistického úradu SR, ktorý je súčasťou Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Predsedníčka ŠÚ SR Ľudmila Benkovičová vo svojom príhovore poukázala na aktuálne problémy oficiálnej štatistiky: „Tým kľúčovým, je na jednej strane neustály rast požiadaviek na kvalitu a rozsah štatistických výstupov, na strane druhej neustály pokles disponibilných finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu“ - konštatovala predsedníčka ŠÚ SR a dodala, že riešenie treba hľadať v racionalizácii a zvyšovaní efektívnosti štatistického systému, ako aj v nových spôsoboch zberu štatistických údajov, ktoré sú finančne najnáročnejšou fázou procesov štatistického zisťovania. Zástupcovia jednotlivých štatistických spoločností informovali o svojej činnosti a v rámci diskusie o otázkach spoločného záujmu rezonovala najmä problematika vydávania spoločných publikácií, vytvorenia spoločnej webovej stránky a koordinácie krokov v oblasti štatistiky na národnej a medzinárodnej úrovni. Informácie poskytol Marián Jánošík, hovorca ŠÚ SR.
Maďarský priemysel oslabil o 0,8 percenta
12. októbra 2012 - (sita)
Maďarská priemyselná produkcia v auguste medziročne oslabila o 0,8 %. Informoval o tom v piatok na svojej internetovej stránke štatistický úrad krajiny. Úrad uviedol, že hlavnú rolu v tomto malom poklese zohralo spomalenie rastu výroby dopravných prostriedkov. Kalendárne upravená priemyselná produkcia Maďarska v auguste medziročne stúpla o 1,4 %. Medzimesačne podľa sezónne a kalendárne upravených údajov priemysel Maďarska posilnil o 2,6 %. Tržby za export priemyselných výrobkov Maďarska v auguste medziročne oslabili o 2,7 %, ale tržby za január až august oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 0,7 % stúpli. Tržby maďarských priemyselných podnikov na domácom trhu v auguste medziročne klesli o 5,2 % a tržby na domácom trhu za január až august v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška oslabili o 2,1 %.
Dohoda o úverovej pomoci nie je ďaleko, tvrdí Viktor Orbán
12. októbra 2012 - (sita)
Maďarsko sa priblížilo k dohode o získaní úverovej pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF). Vyhlásil to v piatok maďarský premiér Viktor Orbán. Tlak, aby Maďarsko prijalo dohodu s MMF za akúkoľvek cenu, ustúpil a dôvera v krajinu sa v poslednom čase zlepšila, povedal Orbán pre rozhlasovú stanicu MR1-Kossuth. Dohoda za prijateľných podmienok „nie je ďaleko” , konštatoval premiér. Ďalší pokrok v rokovaniach môže podľa neho nastať po skončení výročného zasadnutia MMF, ktoré sa koná v Tokiu. Po úvodných rokovaniach z júla sa vláda v Budapešti tento týždeň priblížila k dohode, keď upustila od plánovaného zdanenia transakcií maďarskej centrálnej banky a ohlásila nový program rozpočtových škrtov v objeme 397 mld. HUF. Maďarsko, ktoré je najzadlženejšou krajinou východnej Európy, rokuje o finančnej pomoci s MMF a EÚ. Fond minulý týždeň uviedol, že maďarská ekonomika zaznamená v budúcom roku slabší rast, než si naplánovala vláda, v dôsledku čoho bude hlbší aj rozpočtový deficit. V budúcom roku musí Maďarsko splatiť MMF zhuba 3,6 mld. eur z úveru, ktorý zachránil krajinu na začiatku globálnej krízy v roku 2008 pred štátnym bankrotom.
V. Orbán: Merkelová chápe, čo sa u nás deje
12. októbra 2012 - (tasr)
Nemecká kancelárka Angela Merkelová presne vie, čo sa deje v strednej Európe, vie, aká bola diktatúra a sympatizuje s národmi tohto regiónu, vyhlásil v piatok v rozhovore pre maďarskú verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió maďarský premiér Viktor Orbán v súvislosti so štvrtkovou návštevou Berlína. Premiér zdôraznil, že Nemecko aj Maďarsko sú suverénne štáty, ktoré sa vzájomne zaujímajú o seba, nemôže sa však stať, že by zasahovali do záležitostí toho druhého. „V Nemecku si ctia Maďarov a Maďarsko, považujú ho za rovnocenného partnera a spojenca. Preto je dobré byť Maďarom v Nemecku,” povedal Orbán, podľa ktorého to platí aj naopak. „Aj Maďarsko si ctí a obľubuje Nemcov, ktorí oceňujú všetko, čo Maďari dosiahli v uplynulých dvoch rokoch,” dodal s poznámkou, že dnes v spoločnostiach, ktoré vlastnia Nemci, pracuje v Maďarsku 300.000 ľudí.
Orbán spomenul euro iba ako perspektívu
Piatkové vydania nemeckých denníkov si v reakcii na schôdzku Merkelovej s Orbánom všimli najmä skutočnosť, že Orbán spomenul euro iba ako perspektívu pre Maďarsko, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Die Welt pripomína, že v zmysle zmluvy Európskej únie musia všetky členské krajiny s výnimkou Veľkej Británie a Dánska zaviesť euro. Východoeurópske krajiny však vplyvom krízy v eurozóne a stálym diskusiám okolo eurovalu dospeli k záveru, že zatiaľ zmrazia konkrétne plány na vstup do eurozóny. Denník si tiež všíma, že Merkelová sa vzdala zámeru verejne kritizovať vnútropolitické vzťahy v Maďarsku. Podľa Süddeutsche Zeitung je Orbán konfliktnou osobnosťou. Maďarský premiér predpokladá, že kríza eurozóny potrvá ešte roky, a ako to už vyhlásil vlani pre Die Press, jeho krajina pred rokom 2020 v žiadnom prípade nevstúpi do eurozóny. Ľavicový Berliner Zeitung v komentári konštatoval, že Orbán je zriedkavým hosťom v Berlíne, a že Angela Merkelová má pádny dôvod udržiavať si od neho dištanc. Internetové vydanie týždenníka Der Spiegel poznamenalo, že Orbán patrí medzi najdiskutabilnejších politikov v EÚ. Aj v Berlíne pozorujú jeho politiku s „poriadnou dávkou pochybností” , a to nielen na ľavej strane politického spektra, ale aj v radoch konzervatívnych strán únie.
Merkelová: Orbán si zobral kritiku k srdcu
11. októbra 2012 - (tasr)
Maďarsko dosiahlo pokrok v oblasti spoločenských reforiem, ktoré požadovala EÚ. Vyhlásila to dnes v Berlíne nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá prijala na pracovnej návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána. Merkelová okrem iného zdôraznila, že Maďarsko uskutočnilo zmeny zákonov v oblastiach, v súvislosti s ktorými sa vyskytli pochybnosti, informovala agentúra DPA. „Maďarsko si zobralo k srdcu kritiku európskych partnerov,” citovala agentúra kancelárku. Hostiteľka poznamenala, že je pochopiteľné, že Maďarsko sa v súčasnosti nezaoberá otázkou vstupu do eurozóny. Úspech eura je zásadným záujmom aj členských krajín, ktoré nie sú v eurozóne. Po konsolidácii eura bude rozšírenie zóny opäť aktuálne, dodala. „Maďarsko neodmieta euro, chce ho však zaviesť až po tom, keď bude opäť ponúkať perspektívu a keď naša krajina už bude na euro pripravená,” podotkol Orbán. Maďarský premiér novinárov informoval, že v tomto roku zaznamená jeho krajina pokles HDP, na budúci rok však dôjde k obratu a vláda pripraví parlamentu nový hospodársky akčný plán. V nadchádzajúcich dvoch-troch rokoch nemožno očakávať veľkolepý rast, preto podľa neho najväčšou odbornou výzvou bude pri nízkom raste ekonomiky vytvoriť nové pracovné miesta. Na margo nemecko-maďarských vzťahov Orbán povedal, že o ich sile svedčí, že po zmene vlády v roku 2010 investovali nemecké firmy v Maďarsku takmer päť miliárd eur a postavili 18 nových fabrík, uviedla maďarská tlačová agentúra MTI.
Angela Merkelová presviedčala Viktora Orbána o výhodách eura
11. októbra 2012 - (sita)
Maďarsko v princípe nemá problém so vstupom do eurozóny, no teraz by to pre krajinu nebolo prospešné. Vyjadril sa tak maďarský premiér Viktor Orbán počas štvrtkovej spoločnej tlačovej konferencie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovej v Berlíne. Orbán potvrdil, že Budapešť v žiadnom prípade euro neodmieta, no prijme ho až keď budú na to vhodné podmienky. Merkelová na jeho slová odpovedala, že menová únia je „veľmi špeciálnou vecou” a nepochybuje o Orbánovom záväzku k stabilite a úspechu spoločnej európskej meny. „Nepočula som ani slovo odporu na tému užšej spolupráce,” povedala nemecká líderka. Orbán sa v rozhovore pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Handelsblatt vyjadril, že Maďarsko nemá povinnosť prijať spoločnú európsku menu a urobiť tak teraz by bolo nezodpovedné. Podľa kontroverzného maďarského lídra Budapešť necíti iba na základe podpisu prístupovej zmluvy s Bruselom povinnosť vstúpiť do spoločnej menovej únie, hoci v dokumente takýto záväzok je. Rodák zo Székesfehérváru zároveň poukázal na juhoeurópske krajiny, ktoré podľa neho prijali euro priskoro.
Martonyi pre DPA: Justícia v Maďarsku je nezávislá, médiá sú slobodné
11. októbra 2012 - (tasr)
Demokracia v Maďarsku funguje a neohrozuje ju žiadne nebezpečenstvo, vyhlásil v súvislosti s dnešnou návštevou maďarského premiéra Viktora Orbána u nemeckej kancelárky Angely Merkelovej pre nemeckú agentúru DPA maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi. Mediálny zákon - na rozdiel od obáv, ktoré zazneli zo zahraničia - neobmedzuje slobodu novinárov. Ústavný súd zrušil niektoré jej ustanovenia, čo podľa Martonyiho svedčí o tom, že demokratické inštitúty fungujú, justícia je nezávislá a médiá sú slobodné. Pri veľkým premenách sa vyskytnú aj chyby a maďarská vláda nikdy netvrdila, že jej činnosť je bezchybná, konštatoval Martonyi, ktorý zdôraznil, že jednou z priorít kabinetu je zníženie štátneho dlhu, v čom Budapešť súhlasí s politikou EÚ Angely Merkelovej. Maďarská vláda má záujem na silnejšej, jednotnejšej a solidárnejšej Európe a podporuje aj ten prvok nemeckej hospodárskej politiky, podľa ktorého základným predpokladom je rozpočtová disciplína. Nemožno obísť ani hospodársky rast, ale Maďarsko ho chce dosiahnuť nie za cenu zadlženia sa, zdôraznil šéf maďarskej diplomacie.
Tretí slovenský krok voči Budapešti - významný signál Bratislavy
Medzi Slovenskom a Maďarskom - pribudne len most alebo aj mosty?
15. októbra 2012 - (Dušan D. Kerný - snn.sk)
Bratislava ukázala nespochybniteľný európsky rozmer a diplomatický pragmatizmus svojej súčasnej domácej a zahraničnej politiky v najcitlivejšom bode. Vo vzťahoch k Maďarsku. Prezentovala príkladný a ojedinelý pragmatizmus voči v Európe kontroverznej vláde Viktora Orbána. Obaja predsedovia víťazných politických strán a parlamentných väčšín R. Fico a V. Orbán si nielen podali ruky, ale aj slávnostne - po prvý raz - vpísali ich mená pri otváraní spoločne financovaného Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov v Mlynkoch na území terajšej Maďarskej republiky. Jedenásť rokov po tom, čo za vlády M. Dzurindu obnovili most Štúrovo - Ostrihom, a sedemnásť rokov po podpise Základnej zmluvy V. Mečiarom a Gy. Hornom Slovensko opäť pristúpilo už k tretej demonštrácii tretej vládnej formácie - schopnosti nájsť spoločnú reč s dlhodobo kontroverzným partnerom. Po prvý raz však nie pod medzinárodným tlakom začleniť sa do Únie a Aliancie ako v predchádzajúcich rokoch, ale presne naopak - ako štát lepšie spravovaný a lepšie riešiaci problémy európskej krízy. Predseda maďarskej vlády a absolútne kľúčová osoba maďarskej politiky zásadných zmien Viktor Orbán vyzdvihol slovenskú vládu ako „príklad vyrovnávania sa s hospodárskou krízou“. Viktor Orbán hovoril - a to po prvý raz od svojho drvivého volebného víťazstva - o „významnom dni slovensko-maďarských vzťahov“, lebo má dôvod: podpis dvoch dohôd o výstavbe mesta medzi slovenským Komárnom a na území terajšieho Maďarska ležiaceho Komáromu a o zhustení cestného prepojenia oboch štátov. Všetkým médiám a účastníkom bolo zrejmé, že pri týchto rokovaniach citlivé otázky ostali bokom. „Pri riešení hospodárskej krízy sme úspešnejší, keď spolupracujeme a hľadáme vzájomne výhodné riešenia,” povedal predseda slovenskej vlády - a to bolo motto tohto jednodenného stretnutia. Cieľom slovenskej vlády je mať s Budapešťou priateľský dialóg a v jeho rámci rokovať aj o postavení Slovákov v Maďarsku, a tak prispieť ku konkrétnym pozitívnym výsledkom najmä v oblasti menšinového školstva a financovania menšinovej kultúry.
MEDZINÁRODNÝ ŠKANDÁL A PRÁVO NA SEBAOBRANU
Štyri roky sa ťahajúci najprv miestny a potom medzinárodný škandál okolo vysťahovania slovenskej menšiny z budovy dedinského Slovenského domu je od vzniku SR prvým úspešne komunikovaným právom na sebaobranu a obranu princípov práv slovenskej menšiny v Maďarsku. Slovenské národné noviny sa mu dlhodobo venovali vďaka aktivistovi a novinárovi Imrichovi Fuhlovi. Dom za takmer milión eur a jeho financovanie na niekoľko rokov dopredu viedlo k spolupráci so slovenským Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a s maďarskými orgánmi. Preto je slávnostné otvorenie Slovenského domu - Strediska pilíšskych Slovákov mimoriadnou udalosťou nielen v národnom a medzinárodnom meradle, ale aj v obhajobe menšinovej schopnosti. Pripomenula to aj predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová: „Máme veľkú radosť, a hoci v uplynulých štyroch rokoch sme prežili veľa ťažkých chvíľ..., chceme zabudnúť na všetko zlé, čo sa s nami v súvislosti s kauzou Mlynky stalo: na beznádejné hľadanie riešenia, na dobrodruhov, ktorí našu biedu chceli iba využiť a zneužiť pre svoje nečestné ciele, na tých, spomedzi ktorých síce viacerí dnes oslavujú tu s nami, ale vtedy, keď sme potrebovali pomoc, nielenže nám nepomáhali, ale často nám aj prekážali, na tých, ktorí vo vyháňaní Slovákov zo Slovenského domu nevideli nijaký národnostný problém a hrubé porušenie našich práv chceli zdegradovať na spor dvoch ľudí - len preto, aby nemuseli uznať, že máme pravdu a právo na sebaobranu.“
„VYHLASOVALI NÁS ZA NESPRATNÍKOV A VLASTIZRADCOV“
Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová pokračovala: „Slová vďaky patria predovšetkým dvom mojim kolegom: Jozefovi Havelkovi a Imrovi Fuhlovi, s ktorými sme bojovali a všetko prežívali spolu. Spolu nás vyhlasovali za nespratníkov a vlastizradcov, spolu sa z nás vysmievali, spolu nás ignorovali, hoci sme nerobili nič iné, len čo nám (poslancom slovenskej samosprávy) diktovala naša prísaha: chránili sme záujmy našej národnosti. Musím poďakovať nesmierne empatickému človeku s veľkým srdcom, ktorý nám ako prvý prišiel na pomoc - bývalému veľvyslancovi Jurajovi Migašovi. Podobne ďakujem vtedajšiemu a zároveň i terajšiemu predsedovi slovenskej vlády Robertovi Ficovi za mimoriadne vzácnu morálnu podporu a za to, že práve on ako prvý nám ponúkol aj konkrétnu finančnú pomoc na postavenie nového Slovenského domu. Úprimne ďakujem aj maďarskej vláde za to, že sa k tejto iniciatíve pripojila a projekt aj finančne podporila.“
Buďme na pozore, Orbánovi sa to páči
11. októbra 2012 - (Zsolt Gál - Sme)
(Autor pôsobí na Katedre politológie UK. Poradca predsedu poslaneckého klubu Most-Híd)
Pochvala od Orbána neveští nič dobré. Symbolizuje to, že Slovensko sa vybralo za Maďarskom (a Smeruje) na severný Balkán. Na stretnutí premiérov Maďarska a Slovenska v Mlynkoch (2. 10.) Viktor Orbán nešetril komplimentmi a Roberta Fica zaradil medzi tých premiérov, ktorí sú najúspešnejší pri riešení krízy. Keď takáto pochvala prichádza od predsedu vlády krajiny, ktorá je najviac zadlžená (lebo mala najväčšie deficity), má najhorší rating, najnižšiu mieru zamestnanosti, najslabší (aktuálne negatívny) ekonomický rast, ale zato stále najväčšie štátne prerozdeľovanie, ako aj najvyššiu DPH spomedzi nových členských štátov Únie z nášho regiónu, tak by sme sa mali spozornieť. Preto, lebo Viktor Orbán má leví podiel na dnešnej ekonomickej situácii Maďarska a keď sa mu Ficova protikrízová politika páči, znamená to, že môže byť mimoriadne škodlivá. V posledných dňoch si v maďarských médiách mnohí robili žarty z toho, že sa zahraničným štátnikom neoplatí stretávať s Orbánom. Krátko po stretnutí s maďarským premiérom alebo potom, čo vás ubezpečuje o pokračujúcej podpore, ste totiž zvrhnutý (Mubarak v Egypte), prehráte voľby (Saakašvili v Gruzínsku), musíte odstúpiť (Berlusconi) alebo dokonca aj zomriete (saudský korunný princ Najef bin Abd al-Aziz). Strany menšinových Maďarov v Rumunsku a na Slovensku zase po podpore od Orbána zvyknú prehrávať voľby.
Podobnosť na prvý pohľad
Keď sa pozeráme na veci vážnejšie, tak Orbánova pochvala nás môže desiť hlavne pre ekonomické následky krokov, ktoré sa mu páčia. Paralely sú zrejmé už na prvý pohľad. Najdôležitejšiu časť konsolidácie verejných financií na Slovensku aj v Maďarsku tvoria peniaze z druhého piliera. Ficova vláda zatiaľ zoškrtala viac ako polovicu odvodov smerujúcich do dôchodkových fondov, Orbán už ukázal aj to, ako sa dajú tieto odvody úplne zrušiť a fondy zoštátniť, a celé to nazvať záchranou dôchodkov. Očividná je aj snaha zabrániť rozpočtovým škrtom. „Úspory“ a „šetrenie“ v oboch krajinách znamenajú, že verejné výdavky rástli a vlády sa snažia zaplátať diery v rozpočte zvyšovaním daní a odvodov. Selektívne dane a mimoriadne odvody pre banky a ďalšie odvetvia sa tešia veľkej obľube na oboch stranách Dunaja, podobne aj štátne vlastníctvo v zdravotníctve a energetike. Orbán sníva o zoštátnení časti (maďarského) Eonu, Fico zas SPP a snaží sa vytvoriť jednu (štátnu a monopolnú) zdravotnú poisťovňu. Postačujúci počet podobností na to, aby Orbán mohol zopakovať jeden zo svojich obľúbených nezmyslov: je tu ďalšia krajina, ktorá od neho preberá „osvedčené” (neortodoxné) protikrízové riešenia.
Rozdiely v náš neprospech
Podrobnejšie porovnanie hospodárskych politík však poukáže aj na mnohé rozdiely, a to v neprospech Slovenska. Orbánovej vláde sa totiž nedá odoprieť aspoň snaha pomáhať vyššej strednej vrstve, bohatým a domácim podnikom zavedením jednotnej dane z príjmu (16 percent) a znížením korporátnej dane na desať percent (okrem väčších firiem). To, že tieto kroky neviedli k očakávanému rastu a vzniknuté diery v rozpočte bolo treba zaplátať, čo sa dialo chaoticky, rýchlym improvizovaním, je už druhá strana mince. Dôsledky sú známe: zoštátnenie dôchodkových fondov, veľmi časté zmeny v daniach a odvodoch a vysoká nestabilita a neistota, ale aj najvyššia DPH v celej Únii (27 percent). Maďarsko teda zaviedlo jednotnú daň, Fico ju ide zrušiť, znížilo daň z príjmov právnických osôb, Fico ju ide zvyšovať a na kompenzáciu zdvihlo DPH - Fico sa tejto dane nechce ani dotknúť. Kým Maďarsko je príkladom zlého zavedenia jednotnej dane, Slovensko sa stane prvou krajinou v regióne, ktorá jednotnú daň úspešne zaviedla a teraz ju ide zrušiť. Okrem toho slovenská vláda plánuje zdvihnutie korporátnej dane na najvyššiu úroveň spomedzi nových členských štátov Únie a všeobecne zvyšuje zaťaženie práce a podnikov a bánk, ktoré by mohli pracovné miesta vytvárať, respektíve dopomôcť tomu úvermi. Apropo, banky - Slovensko práve predbehlo Maďarsko a získalo prvé miesto v Únii v najvyššom efektívnom daňovom zaťažení finančného sektora.
V ústrety daňovej optimalizácii
Vzhľadom na kvalitu ekonomickej politiky by bolo veľkým prekvapením, keby výsledky boli veľmi odlišné od tých maďarských. Ak na tom Slovensko nebude po štyroch rokoch druhej Ficovej vlády podobne zle ako jeho južný sused, tak len preto, že východisková situácia bola výrazne lepšia. Ale len za predpokladu, že sa nerozsype eurozóna s ťažko predvídateľnými, ale zaručene vysokými nákladmi pre slovenských daňových poplatníkov, ktorí sa budú čoraz viac snažiť vyhnúť vyššiemu zaťaženiu. Veľké firmy budú intenzívnejšie optimalizovať, oligarchovia sa ešte viac nasmerujú do daňových rajov so schránkovými firmami a tým menším ostane práve Maďarsko na účtovné presúvanie ziskov (tento proces už beží, ale maďarskej ekonomike očividne nepomáha). A tí najmenší, ktorí nemajú ani na schránku v Maďarsku, to pravdepodobne väčšinou nasmerujú do sivej alebo čiernej ekonomiky. A Slovensko pôjde v šľapajach Maďarska na severný Balkán. Politická elita v Budapešti už predviedla, ako sa dá z krajiny, ktorá je lídrom v reformách, spraviť stagnujúci štát, ktorý postupne všetci regionálni konkurenti predbehnú, a nezaostáva iba za Západom, ale už aj za strednou Európou. A ešte bonus na koniec: Viktor Orbán môže poskytnúť aj knowhow PR mašinérie, ktorá to celé prezentuje ako úspechy hospodárskej politiky.
Maďari bojujú proti zákonu o štátnom občianstve
15. októbra 2012 - (sita)
Európsky parlament (EP) sa bude zaoberať ďalšou petíciou týkajúcou sa Slovenska a jeho legislatívy. Kým v septembri sa na pôde petičného výboru europarlamentu po iniciatíve maďarských europoslancov rozoberali Benešove dekréty, dnes plánujú Maďari odovzdať petíciu namierenú proti zákonu o štátnom občianstve. „Petícia bude odovzdaná práve dnes,” povedala agentúre SITA tlačová tajomníčka Strany maďarskej komunity (SMK) Helena Fialová. Petícia, ktorú predkladá maďarská organizácia s názvom Rada ľudskej dôstojnosti, má podporu SMK. Šéf SMK József Berényi už dávnejšie vyhlásil, že podporuje všetky aktivity, ktoré chcú zmeniť súčasný stav vyvolaný zákonom o štátnom občianstve. Ten je podľa neho protiústavný a nie je v súlade s európskymi normami. „Naďalej považujeme súčasný stav v súvislosti s dvojakým občianstvom za absurdný z toho dôvodu, že ľudia naďalej strácajú slovenské občianstvo,” uviedol Berényi. Predseda Rady ľudskej dôstojnosti Zoltán Lomnici, ktorý bol iniciátorom petície, považuje slovenský zákon za novodobé Benešove dekréty. „Núti občanov odísť z tejto republiky,” poznamenal. Petíciu môže europarlamentu podať akýkoľvek občan buď samostatne alebo spolu s inými osobami, je to jedno zo základných práv európskych občanov. Výbor EP pre petície má vyšetrovaciu a nie legislatívnu úlohu - usiluje sa zabezpečiť, aby bolo sťažnosti občanov možné riešiť mimosúdnou nápravou, pokiaľ sú ich požiadavky opodstatnené. Môže rovnako organizovať vyšetrovacie návštevy a správu o výsledkoch predložiť na plenárnej schôdzi. Súčasné znenie zákona o občianstve, ktoré umožňuje stratu štátnej príslušnosti, presadila v roku 2010 dosluhujúca vláda Roberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu. Do júla tohto roka prišlo o slovenské občianstvo v dôsledku získania cudzieho 296 osôb. Najviac ľudí sa vzdalo slovenského občianstva v prospech občianstva Českej republiky, za dva roky to bolo 149 ľudí.
Čo s dvojakým občianstvom, poradí komisár
11. októbra 2012 - (Igor Stupňan - Pravda)
Ako von z problému kontroverzného zákona o dvojakom občianstve, možno nakoniec Slovensku poradí vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Knut Vollebaek. Po stretnutí s ním to skonštatoval premiér Robert Fico. „Verím, že aj pán vysoký komisár, ako to naznačil, sám prispeje niektorými námetmi, ako sa postaviť k problematike dvojakého občianstva,” povedal premiér. Komisár Vollebaek na Slovensku absolvoval sériu stretnutí. Okrem premiéra hovoril s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom a ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Bol v straníckych centrálach Mostu-Híd a SMK i na južnom Slovensku. S médiami však nehovoril. „Je to akési pravidlo v tejto funkcii. Svoje stanovisko vyjadrí písomne, ktoré potom jeho úrad vydá,” skonštatoval v tejto súvislosti politológ László Öllös. Hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel povedal, že návšteva sa uskutočnila „po vzájomnej dohode obidvoch strán” . Podľa europoslanca za SDKÚ a bývalého šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana vysoký komisár niekedy absolvuje svoje cesty na základe vlastnej iniciatívy, niekedy ho poverí príslušná organizácia alebo príde na pozvanie. „Váha návštevy je dôležitá, nech už bola príčina akákoľvek. Jeho závery o situácii s národnostnými menšinami sú vždy brané veľmi vážne a v medzinárodnom kontexte sú rešpektované. Pán komisár je osobnosť, ktorá má vysokú autoritu a renomé,” dodal Kukan. Na stretnutí s predstaviteľmi Mostu-Híd sa komisár Vollebaek pýtal, aký majú pocit z novej vlády v porovnaní s prvou Ficovou vládou. „Povedal som, že vidím pozitívny posun, lebo teraz je aj premiér Fico otvorený tomu, aby sa viedol dialóg a aby sme naše videnie prezentovali a cítiť ochotu na konštruktívne riešenia. Ale, samozrejme, musí to dospieť k tomu, aby to aj reálne fungovalo,” povedal podpredseda Mostu László Solymos.Kritizoval však zrušenie postu podpredsedu vlády pre menšiny a jeho úradu. Vollebaeka tiež informoval, že spoločný podpis deklarácie s názvom Základné podmienky prežitia a rozvoja Maďarov na Slovensku stranou Most-Híd a Strany maďarskej komunity (SMK) neznamená ich spájanie. Na čo sa komisár pýtal. „Povedali sme, že to tak nie je. Ide o minimálne ciele, na ktorých sme sa vedeli zhodnúť,” uviedol Solymos. Témou rokovania s Mostom bolo aj postavenie Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne. Univerzita totiž nesplnila podmienky akreditácie. Solymos povedal, že ide skôr o odborný problém, ale má dosah aj na politiku. „Bolo by dobré, keby univerzita dostala dva roky, aby sa mohla obhájiť, a nerobiť kroky, ktoré vytvárajú zlé ovzdušie,” podotkol. Neparlamentná SMK hovorila Vollebaekovi o klesajúcom počte Maďarov na Slovensku, jazykovom zákone aj dvojakom občianstve. Premiér Fico si myslí, že osobná skúsenosť vysokého komisára po návšteve niektorých častí Slovenska je veľmi pozitívna. Vymenoval, čo všetko k tomu mohlo prispieť. Spomenul vyhlásenie vlády, že nezmení status quo v postavení národnostných menšín, vymenovanie vládneho splnomocnenca pre menšiny Lászlóa Nagya, rešpektovanie existujúceho zoznamu obcí s dvojjazyčnými názvami, aj keď nespĺňajú podmienku 20-percentného kvóra a dialóg s maďarskou vládou. Kontroverzná otázka dvojakého občianstva by sa podľa neho mohla vyriešiť medzinárodnou zmluvou medzi Slovenskom a Maďarskom. Obidve krajiny by zároveň zrušili svoje zákony o občianstve. Riešenie s medzinárodnou zmluvou však nie je nové a Budapešť ho už v minulosti odmietla. Podľa Fica nemôžeme akceptovať, že občan Slovenskej republiky získa občianstvo Maďarska bez toho, aby kedykoľvek vstúpil na územie Maďarska alebo mal nejaký vzťah k nemu. Premiér si uvedomuje, že slovenský zákon vyvoláva nespravodlivosť v tom, že občania SR pri nadobudnutí občianstva iného štátu prichádzajú o slovenské občianstvo. „Naďalej si myslíme, že získanie druhého štátneho občianstva by malo byť viazané na štandardné podmienky typické pre európsky priestor, napríklad nejakú dĺžku trvalého pobytu alebo iné prepojenie,” argumentoval. Prijatie medzinárodnej zmluvy vlani navrhla premiérka Iveta Radičová maďarskému partnerovi Viktorovi Orbánovi. Ten vtedy reagoval, že by sa táto otázka mohla zvážiť. Hovoril, že ovzdušie na obidvoch stranách je lepšie a „o dvojakom občianstve medzitým vyšlo najavo, že nie je od diabla” . Napokon však z toho nič nebolo. Aj za prvej Ficovej vlády bol záujem spor vyriešiť dvojstrannou zmluvou, ale bez výsledku. Premiér Fico vychádza z toho, že funguje systém zmiešaných komisií, ktoré by mali pripraviť návrhy. „Určite si Slovensko bude chrániť svoje vlastné národnoštátne záujmy. Je pravda, že maďarská strana odmietla takúto medzinárodnú dohodu. Našou povinnosťou je opätovne prichádzať s ďalšími a ďalšími návrhmi,” poznamenal. Analytici v dohľadnom čase nevidia riešenie v otázke dvojakého občianstva. Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku povedal, že lopta je tentoraz na maďarskej strane, ale pokiaľ nepríde nejaký signál z Maďarska, že je vôľa situáciu riešiť formou medzinárodnej zmluvy, bude sa stále hovoriť iba o návrhu. „Ak nedôjde k dohode s maďarskou stranou, zásadné zmeny nemožno očakávať,” zhodnotil Strážay. Politológ Öllös pripomenul, že maďarská strana nedáva občianstvo len Maďarom na Slovensku, ale aj v iných krajinách na svete. „Nie je to len dvojstranná záležitosť. Problém spočíva v tom, že slovenská strana maďarské občianstvo, nie iné, vníma ako akési nebezpečenstvo pre Slovensko,” povedal politológ. Realita je však podľa neho taká, že nikto nikoho neohrozuje.
Niet na čo čakať
11. októbra 2012 - (Peter Javůrek - pravda.sk)
Ťažko predpovedať, s akým odkazom sa vráti domov vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek po jeho návšteve Slovenska. Z väčšiny jeho rozhovorov s našimi predstaviteľmi (strana Most - Híd, premiér Robert Fico a pod.) by sa zdalo, že takmer „niet o čom” . Pre nás samotných by to tak ale byť nemalo. Vždy je o čom. Napokon vysokí komisári obyčajne neprichádzajú len tak, z dlhej chvíle. Slovensko má svoju vlastnú a neveľmi príjemnú históriu práve s komisármi pre menšiny už od 90. rokov minulého storočia. To bolo vtedy, keď nacionalisti ruka v ruke s veľkozlodejmi odpútavali pozornosť národa od privatizačnej rabovačky predstieraním, že niet väčšieho problému medzi Dunajom a Tatrami ako dvojjazyčné nápisy na južnom Slovensku. Tým, pravdaže, nie je povedané, že na opačnej strane už aj vtedy azda neboli žiadni nacionalisti. Práve im však naši nacionalisti pomáhali politicky prežiť, dokonca im nezaslúžene dodávali punc demokratov, ktorí bojujú proti mečiarizmu. Tie časy sú preč, nebolo to však tak dávno, aby zostalo všetko zabudnuté. Zostava prvej vlády Roberta Fica s Jánom Slotom a Vladimírom Mečiarom bola pre opačnú stranu čistou nahrávkou na smeč. Rôzni profesionálni Maďari, ktorí si už-už mohli začať odvykať od toho, že nemusia riešiť reálne problémy svojej komunity, ale na skvelú živnosť im postačí, keď sa budú tváriť ako obete útlaku, dostali od prvej Ficovej vlády oživujúcu pilulku. A nie jednu. Okrem výpadov a urážok z úst Slotu a spol. spomeňme nezvládnutú kauzu Hedviga alebo naťahovačky s maďarským prezidentom na komárňanskom moste. Dá sa preto pochopiť, že komisár OBSE pre menšiny prišiel tentoraz na Slovensko po vzájomnej dohode s našimi predstaviteľmi. Ficova vláda číslo dva je v tomto síce naozaj „iná káva” než bola tá číslo jedna, to však neznamená, že o tom nemusí nikoho presviedčať. Zvlášť keď profesionálni Maďari, ktorí ak sa ani nabudúce nedostanú do parlamentu, budú to môcť asi naozaj zabaliť, využívajú čokoľvek, čo sa dá, pre svoju politickú záchranu. Benešove dekréty ponechajme bokom, táto téma zostane už asi navždy v ich repertoári, aj keď zrejme tušia, že Európa by sa musela dočista zblázniť aby pripustila revíziu povojnového stavu. Sú tu však témy, ktoré sa riešiť dajú a ktoré budú na stole dovtedy, kým sa nevyriešia. So zákonom o štátnom občianstve niet prečo čakať na výrok Ústavného súdu - tým skôr, keď Smer beztak tvrdí, že pripravuje novú verziu. Slovensko nepotrebuje hlúpu odpoveď na hlúpy zákon vlády Viktora Orbána z roku 2010. Potrebuje taký zákon o občianstve, ktorý by nemohol byť nijakým hlúpym zahraničným zákonom ohrozený. To je rozdiel. Ak komisár Vollebaek odíde zo Slovenska s takýmto prísľubom, jeho misia bude úspešná. Predovšetkým pre nás, obyvateľov Slovenska bez rozdielu v tom, či vieme správne používať zvratné zámená.
Veľtrh Expo Real 2012 a Slovensko
Toto je slovenská ekonomická diplomacia v roku 2012
11. októbra 2012 - (Pavol Podolay - podolay.blog.sme.sk)
V bavorskom Mníchove sa v týchto dňoch konal 15. medzinárodný veľtrh investičných a priemyselných realít Expo Real 2012 na ktorom sa zúčastnilo 1.700 vystavovateľov z 31 krajín zo sveta. Ktorá európska krajina tam nemala národný stánok? Dobre hádate - Slovensko. Boli tam dva mini stánky so Slovenska, jedna súkromná firma z Bratislavy a mesto Košice. Ovšem bez nejakého označenia z akej krajiny títo dvaja vystavovatelia pochádzajú. Pochybujem, že návštevníci vedeli zaradiť práve Košice do Slovenska. Z východnej Európy tam bolo 12 krajín. Dokonca aj Rumunsko, kde je od roku 2009 situácia dosť ťažká, podľa vyhlásenia pani Negrea z Nemecko-Rumunskej priemyselnej a hospodárskej komory považuje za dôležité, aby sa krajina prezentovala na „investičnej mape” ktorú práve tento veľtrh poskytuje. Veľké stánky tu mali dokonca aj krajiny ako Srbsko (Serbia Investment and Export Promotion Agency), Chorvátsko (Croatian Chamber of Economy) a Slovinsko (Invest Slovenia). Ešte aj Bosna a Hercegovina (Foreign Investment Promotion Agency of Bosnia and Herzegovina) mala svoj stánok. O Rusku, Českej republike, Maďarsku a Poľsku ani nehovoriac. Aj krízou zmietané Grécko, Španielsko a Portugalsko sa patrične prezentovali. Na veľtrh chodia pravideľne aj rôzne regióny a aj mestá tu majú veľké prezentácie. Zrejme vedia prečo to už roky robia. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé vedieť, načo má Slovensko takú agentúru ako Sario (Slovak Investment and Trade Development Agency) a čo vo veci účasti slovenskej prezentácie na tomto prestížnom veľtrhu urobila hospodárska diplomacia SK v Mníchove. Že by Slovensko už nehľadalo investorov a nepotrebovalo investície rôznych medzinárodných fondov, ktoré sa tiež zúčastňujú veľtrhu? Osobne si to neviem dobre predstaviť. Je len na škodu, že najmä v týchto ekonomicky ťažkých časoch, sa Slovensko stáva opäť „čiernou dierou” , tentokrát na investičnej mape. Možno len dúfať, že sa pod novým ministrom zahraničných vecí (pod toto ministerstvo patrí aj ekonomické zastúpenie) konečne dá na správnu cestu tento dôležitý rozmer ekonomickej diplomacie, ktorý by mal iniciatívne pracovať v záujme hospodárskeho rozvoja Slovenskej republiky. Za bývalého ministra ostalo žiaľ len pri sľuboch, ktoré som si aj osobne vypočul v budove na Hlbokej ceste v Bratislave. Ekonomická diplomacia by nemala spočívať v zbieraní rôznych prezentov, až sa pod ťarchou plných tašiek potom veľmi ťažko odchádza z veľtrhu, ako to vidno na fotografii z jedného veľkého veľtrhu v lete 2012, kde mimochodom nebola ani len jedna slovenská firma. Slovenskú ekonomickú diplomaciu si teda predstavujem úplne inak. Veď ekonomická diplomacia - vrátane vytvárania priaznivých podmienok pre slovenský export či prílev zahraničných investícií - patrí medzi priority tejto vlády. „Ekonomická diplomacia je životne dôležitá,” povedal ešte koncom júna 2012 pán minister Lajčák a ešte dodal, „naša zahraničná politika musí byť aj ekonomická politika a každý náš diplomat musí presne vedieť, čo Slovensko potrebuje” . Som dosť skeptický, či každý diplomat(ka) vie, čo Slovensko potrebuje.
Bulhari, Chorváti, Maďari a Rakúšania si budú vymáhať pokuty v doprave
11. októbra 2012 - (tasr)
Predstavitelia rezortov vnútra Bulharska, Chorvátska, Maďarska a Rakúska dnes v severomaďarskom Egri podpísali dohodu, v zmysle ktorej od začiatku budúceho roka budú môcť miestne orgány vymáhať pokuty za dopravné priestupky od občanov dotknutých krajín. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Dohoda, ktorá sa zrodila na ministerskej konferencii Salzburského fóra, sa týka pokút v hodnote nad 50 eur. Rakúska spolková ministerka vnútra Johanna Mikl-Leitnerová zdôraznila, že Salzburské fórum, ktoré založili z rakúskej iniciatívy na prelome tisícročia, je jedno z najdôležitejších fór vnútornej bezpečnosti v Európe. Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová dodala, že Salzburské fórum nekonkuruje celoeurópskej spolupráci, je však príkladom toho, že v záujme prehĺbenia integrácie je možné pokročiť aj v malých skupinách. Srbský premiér a zároveň minister vnútra Ivica Dačič konštatoval, že štáty dokážu iba spoločnými silami účinne potláčať kriminalitu, korupciu, ilegálnu migráciu a prevádzačstvo. Na podujatí boli prítomní aj zástupcovia ministra vnútra Chorvátska a Bulharska Nebojsa Kirigin a Veselin Vuchkov, ktorí pripomenuli nutnosť zvýšenie bezpečnosti na cestách v Európe a vzájomnú výmenu informácií. Salzburské fórum je zoskupenie ministrov, ktorého poslaním je spoločne riešiť otázky z oblasti vnútorných vecí. Do jeho práce sa zapájajú okrem uvedených krajín aj šéfovia rezortov vnútra Česka, Poľska, Slovenska a Slovinska. Fórum tiež predstavuje most, ktorý spája EÚ a nečlenské štáty východnej a juhovýchodnej Európy.
SOREA ponúka krajanom vo svojich hoteloch zvýhodnené pobyty na Slovensku
17. októbra 2012 - (uszz.sk)
Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Igor Furdík a konateľ spoločnosti SOREA, spol.. s r. o. Peter Pokorný podpísali zmluvu o poskytovaní a využívaní ubytovacej kapacity a o poskytovaní stravovacích a doplnkových služieb. Predmetom zmluvy je záväzok spoločnosti SOREA, s.r.o. poskytnúť ubytovacie kapacity, stravovacie a doplnkové služby Slovákom žijúcim v zahraničí za zvýhodnené cenové podmienky. Slováci žijúci v zahraničí sú oprávnení služby v zmysle uvedenej zmluvy využívať aj pre ich manželov/manželky a nezaopatrené deti do 25 rokov s jednotným nástupom na pobyt. V rámci poskytovania ubytovacích kapacít je zahrnutá možnosť využitia stravovacích a doplnkových služieb (relaxačné, športové aktivity a iné), ktoré poskytujú jednotlivé hotely v pôsobnosti spoločnosti SOREA. SOREA, spol. s r.o. poskytne Slovákom žijúcim v zahraničí a ich rodinným príslušníkom 12 % zľavu z cenníka pobytového dňa, vrátane DPH (nevzťahuje sa na príplatky a daň z ubytovania) a 10 % zľavu z produktových balíkov VÍKEND a RELAX (nevzťahuje sa na príplatky), prípadne z aktualizovaných produktových balíkov. Aktualizované cenníky pobytového dňa na nasledujúce obdobia a produktové balíky bude SOREA, spol. s r.o. zasielať na emailovú adresu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pričom ÚSŽZ následne zabezpečí ich zverejnenie na svojej webovej stránke. Podmienkou pri využívaní služieb poskytovanými spoločnosťou SOREA, spol. s r.o. je, aby sa Slovák žijúci v zahraničí preukázal Osvedčením Slováka žijúceho v zahraničí, alebo Preukazom Slováka žijúceho v zahraničí. Text a podmienky podpísanej zmluvy medzi ÚSŽZ a spoločnosťou SOREA, spol. s r.o. si môžete prečítať tu:
http://crz.gov.sk/index.php?ID=603&doc=672754&text=1
Vyšlo nové číslo časopisu Slovenské korene
17. októbra 2012 - (uszz.sk)
V Prahe vyšlo najnovšie dvojčíslo Slovenských koreňov, ktoré venujú hlavnú pozornosť dvom významným udalostiam, ktoré by sa dali charakterizovať aj ako dva protichodné výrazy - a to zánik a vznik. Pod titulom Ako sa delila republika ide o pilotný článok k pripravovanému dlhodobému seriálu o tom, ako začal pred dvadsiatimi rokmi proces, ktorý vyvrcholil rozdelením bývalého spoločného štátu Slovákov a Čechov. V druhom prípade je to 20. výročie založenia Obce Slovákov v Prahe. Toto občianske združenie je najstarším zo všetkých Obcí Slovákov žijúcich v Českej republike a zároveň vydavateľom nášho časopisu. Podrobnosti a zaujímavosti o pražskej Obci nájdete v publikácii, ktorú sme vložili do časopisu ako prílohu. V rubrike Poznávame píšeme o „Čarovnom Mináčovskom“ Klenovci a v reportáži Hory a ľudia o horských vodcoch v Tatrách. Obsiahly príspevok je o staviteľoch priehrad, ľuďoch ktorí sa zaslúžili o výstavbu slovenskej časti Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Slovenský (ne)olympijský bolehlav je tvrdou, ale konštruktívnou kritikou neúspechu slovenských športovcov na Hrách XXX. olympiády v Londýne. Príjemné chvíle pri listovaní a čítaní nášho časopisu vám želá šéfredaktor Juraj Rácz.
Stiahnite si: http://www.uszz.sk/data/files/1129_slovkor-9-10-web.pdf
Obec Slovákov v Prahe slávi 20 rokov činnosti
17. októbra 2012 - (uszz.sk)
Srdečne vás pozývame na spoločensko-kultúrny večer pri príležitosti 20. výročia vzniku občianskeho združenia Obec Slovákov v Prahe. Podujatie s pestrým kultúrnym programom sa uskutoční vo štvrtok 25. októbra 2012 od 17.00 h v Dome národnostných menšín, Vocelova 3, Praha 2. Program: výstava fotografií a dokumentácie, ktorá mapuje činnosť Obce Slovákov v Prahe od roku 1992, prezentácia publikácie vydanej k 20. výročiu vzniku Obce Slovákov v Prahe, vystúpenie slovenského folklórneho súboru Limbora a sólové vystúpenie fujaristu, občerstvenie. Veríme, že mnohí z vás, ktorí sa pravidelne zúčastňujete na našich podujatiach, ako aj tí z vás, ktorí budete mať záujem dozvedieť sa viac o živote slovenskej menšiny žijúcej v Prahe, si spríjemníte pekný večer pri hudbe a tiež poháriku vína v kruhu krajanov. Budeme sa na vás tešiť!
http://www.uszz.sk/data/files/1128_publikacia-20-rokov-osp.pdf
FS Ostroha v Dubline pozýva na oslavy
16. októbra 2012 - (uszz.sk)
Slováci žijúci v Írsku sa v kultúrnej oblasti svojich spolkových i individuálnych aktivít s obľubou vracajú a teda aj venujú folklórnym tradíciám, spevu, tancu. V krajanskej komunite sa obzvlášť veľkej popularite teší folklórny súbor OSTROHA, ktorý si v tomto roku pripomína už piate výročie svojho vzniku. Každé, i to najmenšie (polo)okrúhle jubileum, je tým najlepším dôvodom na oslavu. A tak oslavuje aj FS OSTROHA. Všetkých svojich priaznivcov a obdivovateľov slovenského folklóru pozýva 17. novembra 2012 o 18.00 h do dublinského The Tivoli Theatre na premiéru galaprogramu pri príležitosti 5. výročia založenie súboru s podtitulom ROK NA DEDINE. Viac informácií: www.fsostroha.com
X X X
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Štátny pedagogický ústav, SPN - Mladé letá, Matica slovenská, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Spolok slovenských spisovateľov, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vyhlasujú 21. ročník celoštátnej literárnej súťaže s medzinárodnou účasťou
PREČO MÁM RÁD SLOVENČINU, PREČO MÁM RÁD SLOVENSKO
Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Tento ročník sa bude niesť v znamení 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na naše územie, 165. výročia prijatia Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši, 150. výročia založenia Matice slovenskej, 95. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa v Martine a 20. výročia vzniku Slovenskej republiky. V roku 2013 si pripomenieme aj viaceré výročia významných osobností v dejinách slovenského národa - 220. výročie narodenia Jána Kollára, 200. výročie úmrtia Antona Bernoláka, 200. výročie narodenia Samuela Tomášika, 185. výročie narodenia Pavla Dobšinského, 160. výročie narodenia Jozefa Škultétyho, 150. výročie narodenia Jána Čajaka, st., 125. výročie narodenia Martina Rázusa, 110. výročie narodenia Fraňa Kráľa a 90. výročie narodenia Kristy Bendovej. Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných, špeciálnych a stredných škôl na území Slovenskej republiky prostredníctvom škôl a iných subjektov a v zahraničí prostredníctvom spolkov, organizácií, škôl a vzdelávacích centier Slovákov žijúcich v zahraničí. Súťažné práce sa budú posudzovať v štyroch kategóriách, práce žiakov škôl a vzdelávacích centier zo zahraničia budú patriť do 4. kategórie. Na každom exemplári súťažnej práce musia byť nevyhnutne tieto identifikačné údaje: meno a priezvisko žiaka, presná adresa žiaka, ročník, typ a adresa školy, mailová adresa školy, meno a priezvisko učiteľa, mailová adresa učiteľa a pečiatka školy. Každá súťažná práca musí byť vyhotovená v štyroch exemplároch. Školy a ostatní prihlasovatelia zodpovedajú za to, že zaslané práce sú prácami súťažiacich žiakov, neboli už posudzované v tejto súťaži a v iných súťažiach, ako aj za dodržanie všetkých súťažných podmienok. Pri nedodržaní súťažných podmienok sa práce nezaradia do celoštátneho kola súťaže. Organizačný poriadok súťaže ako aj celé znenie vyhlásenia súťaže sú uverejnené na internetovej stránke Štátneho pedagogického ústavu www.statpedu.sk a na internetovej stránke Ministerstva kultúry SR www.culture.gov.sk (v sekcii pôsobnosť ministerstva, v kapitole štátny jazyk, v časti súťaž Prečo mám rád slovenčinu). Vybrané súťažné práce do celoštátneho kola treba zaslať do 1. marca 2013 v štyroch exemplároch na adresu: Matica slovenská, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Mudroňova 1, 036 52 Martin, Slovenská republika alebo na mailovú Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. Záujemcovia o súťaž môžu získať ďalšie informácie o súťaži v Štátnom pedagogickom ústave (Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript., tel. číslo: 02/49276111). Odborné poroty určia v každej kategórii kandidátov na Hlavnú cenu, na Cenu poroty a na Čestné uznanie. Môžu udeliť v každej kategórii aj Osobitnú cenu poroty. Osobitne ocenia učiteľov a školy podľa počtu a úrovne súťažných prác žiakov. Slávnostné vyhlásenie výsledkov 21. ročníka súťaže bude 13. júna 2013 v Nových Zámkoch. - Za vyhlasovateľov súťaže: doc. PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD., riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu
Ján Nepomuk Bobula
(15. 3. 1844 - 15. 11. 1903) - staviteľ, novinár
9. októbra 2012 - (Jozef Leikert - Bojovník)
Medzi skvosty svetového dedičstva patria viaceré architektonicky unikátne stavby. Také sú aj budovy lemujúce Andrássyho cestu v Budapešti, ktoré projektovali známi architekti. Patril medzi nich aj rodák zo Slovenska, projektant a realizátor stavieb Ján Nepomuk Bobula. Do peštianskych palácov sa dostal z liptovskej chalupy kľukatou cestou. Jeho život je ako rozprávka, ktorej,,kulisy” sú skutočné a dodnes hmatateľné. Škoda len, že jej hlavný hrdina je zabudnutý, lebo v minulosti ho Slováci obviňovali zo zrady slovenských záujmov a Maďari zasa z panslavizmu. Ján Nepomuk Bobula sa narodil 15. marca 1844 v malej liptovskej dedinke Dovalov, kde bol jeho otec obuvník a príležitostný tesár. Rodina vlastnila malý pozemok, čím si prilepšila a v chudobnom kraji patrila medzi bohatšie. Rodičia preto mohli poslať syna, ktorý odmalička pekne kreslil, do Komárna, aby sa naučil po maďarsky a mohol ďalej študovať. Pred maturitnými skúškami Ján Bobula nečakane z gymnázia odišiel do Rimavskej Soboty a učil sa stavbárskemu remeslu u kamarátovho otca, vychýreného murára Františka Mikšu. Odtiaľ sa vydal na cestu do Pešti, kde zložil maturitné skúšky a o dva roky dostal diplom staviteľa. Vo veľkomeste sa mladý muž nevenoval len štúdiu, často navštevoval spoločenské podujatia organizované peštianskymi Slovákmi. Vtedy začal písať prvé reportáže, správy, eseje, ktoré vychádzali v periodikách Cyril a Metod, Sokol, Obzor, Pešťbudínske noviny. Po maturite sa nakrátko odsťahoval na vidiek a pracoval v Lučenci ako stavbyvedúci, ale v roku 1863 sa vrátil do Pešti, lebo chcel pokračovať v štúdiu architektúry. Prihlásil sa na technickú univerzitu, ktorú skončil skúškami z architektúry, dekoratívnej architektúry, inžinierskych vied a účtovníctva. Potom sa vybral na skusy aj do sveta - do Francúzska a Nemecka, kde vedomosti konfrontoval s praxou, ale najmä, a to sa mu v ďalšom živote veľmi vyplatilo, spriatelil sa tam s viacerými zahraničnými osobnosťami z oblasti architektúry. Roku 1867 sa Bobula aj dobre oženil, za manželku si zobral dcéru majetného zvonolejára a vynálezcu Jozefa Pozdecha. Bohatý svokor mu bol dlho v podnikaní žičlivým mecenášom, vďaka čomu sa mu darilo. S manželkou mali dvoch synov, ktorí išli v šľapajach otca - Ján sa stal stavebným inžinierom a Titus architektom. Jána Nepomuka Bobulu priťahovalo aj novinárstvo a začal v Pešti vydávať vlastné noviny - zábavný magazín Junoš, ale veľmi sa mu nedarilo. Zaujímal sa i o slovenské národné záujmy a s Jánom Palárikom, Jánom Malým Dusarovom a viacerými ďalšími intelektuálmi založili stranu, ktorej dali názov Nová škola slovenská. Prvé neúspechy pri vydávaní novín ho neodradili a zakrátko založil Slovenské noviny, na stránkach ktorých ako šéfredaktor uverejňoval vlastné články proti panslavizmu a za zachovanie územnej jednoty Uhorska. Spolu s novinami založil aj tlačiareň a vydavateľstvo Minerva. Medzi jeho akcionárov patrili viacerí vtedajší významní politici. Ján Bobula sa vedel pohybovať v politických, kultúrnych a spoločenských kruhoch a hľadať bohatých mecenášov pre svoje podnikanie. Keď mu vydavateľstvo prestalo prosperovať, s nadšením propagoval a podporoval vzájomné svojpomocné fondy. Bolo to v čase, keď sa čoraz viac vzďaľoval od predstavy, že šťastie Slovákom môže zabezpečiť územná autonómia. Ilúzie o národnostnej politike v prospech Slovákov Bobula načisto stratil po zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií. Prestal sa politicky angažovať, odvrátil sa aj od novinárskej práce a viac sa venoval svojej staviteľskej firme. Verejná činnosť mu však nezostala ľahostajná. S rodinou býval v štvrtom budapeštianskom obvode Terézváros a založil tam Tereziánsky klub, v ktorom sa združovala remeselnícka a obchodnícka inteligencia. Iniciatívny bol aj ako poslanec a člen zastupiteľstva hlavného mesta, kde pôsobil vo viacerých výboroch. Ako stavbárskeho odborníka ho vyhľadávali aj pri vypracúvaní prvých uhorských priemyselných zákonov. Po čase sa vrátil k novinárskej práci a založil odborný časopis Stavebný priemysel a neskôr Vestník uhorského priemyslu a obchodu. Zaujímavé sú aj jeho literárne diela, na ktoré si našiel čas pri podnikateľských povinnostiach. Napísal knihu Pasigrafická gramatika čiže kniha o svetovom písme, preložil známy Turgenevov román Dym a jeho posledným dielom je kniha 25 rokov v službe uhorského priemyslu, venovaná pamiatke kráľovského radcu Károlya Rátha. Popri rozmanitej politickej a kultúrno-spoločenskej činnosti sa Ján Nepomuk Bobula najviac preslávil ako staviteľ. Prvé pokusy v tomto smere sa viažu k Lučencu, kde viedol menšie stavby. Bol napríklad projektantom prvej budovy Matice slovenskej v Martine. Najväčšie zásluhy má však na výstavbe Budapešti. Zúčastnil sa na stavbe celého radu palácov na Andrássyho ceste, ale aj na stavbe známych budov opery a parlamentu. Viaceré stavby nielen projektoval, ale založil aj sprostredkovateľskú kanceláriu, ktorá zabezpečovala robotníkov na jeho stavby aj na stavby iných staviteľov. Vďaka nemu prichádzali z jeho rodného kraja murári a iní robotníci, ktorým dával celkom slušne platenú prácu. V liptovskom almanachu sa uvádza, že liptovskí murári pracovali na stavbe 2500 budov v Budapešti. Na tvrdení, že Budapešť z veľkej časti vystavali Slováci, teda niečo pravdy bude. Napriek týmto nesporným úspechom staviteľ a podnikateľ Ján Nepomuk Bobula v roku 1895 skrachoval. Čo bolo toho príčinou, o tom sú viac-menej iba dohady. Niektorí za tým videli jeho kartársku vášeň, ale pravdepodobnejšia je verzia, že v krajine bola zlá finančná situácia. Navyše, Bobula bol celý život veľkorysý a možno práve to zapríčinilo, že staviteľ, ktorý patril medzi osemdesiat najbohatších podnikateľov Uhorska, prišiel takmer o celý majetok. Ani to ho však nepoložilo na lopatky a takmer do konca života pracoval ako stavbyvedúci na stavbe budapeštianskeho parlamentu. Ján Nepomuk Bobula zomrel 15. novembra 1903, pochovali ho na cintoríne na Fiumejskej ceste v Budapešti. Slovenská samospráva v Terézvárose roku 2004 obnovila jeho zanedbaný hrob a položila naň nový náhrobný kameň.
Nový dokument verejnosti priblíži osudy Mórica Beňovského
10. októbra 2012 - (sita)
Slovenský dokumentárny film s názvom Móric Beňovský žije! by podľa jeho tvorcov mohol zvýšiť záujem o osudy tohto dobrodruha, ktorý počas svojho života navštívil štyri kontinenty. Snímka predstavuje výsledok trojročného snaženia filmového štábu pod vedením Vladimíra Dudláka a režisérky Lenky Moravčíkovej-Chovanec. „Myšlienka spraviť tento dokument vznikla pred troma rokmi. Naše hľadanie malo svoje vzostupy a pády, podobne ako Móricov život. Počas neho sme stretli množstvo zaujímavých ľudí z rôznych krajín, ktorí nás utvrdili v tom, že Móric Beňovský je nielen európsky, ale svetový fenomén,” uviedol Vladimír Dudlák, riaditeľ Združenia Mórica Beňovského. Dokument by podľa neho nemal prezradiť o Beňovskom všetko, ale povzbudiť záujem o jeho osobu na Slovensku i v zahraničí. „Móric Beňovský je pre mňa inšpiráciou. Inšpirujú ma jeho životné osudy a nezlomná vôľa prekonávať všetky prekážky. Tento film by preto mohol byť akýmsi mementom pre Slovákov, aby ho začali vnímať ako významnú osobnosť, ktorá si zaslúži našu pozornosť,” dodal Dudlák pre agentúru SITA. Režisérkou 59-minútovej snímky je Lenka Moravčíková-Chovanec, ktorá sa spolu s Dudlákom postarala aj o námet a scenár. Hlavným kameramanom bol Ladislav Gažo. Film vznikol v koprodukcii s RTVS a oficiálnu premiéru bude mať v stredu 17. októbra o 19:55 na Dvojke. Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský bol rodákom z Vrbového a bol prvým Európanom, ktorý sa plavil v severnej časti Tichého oceánu. Stalo sa tak sedem rokov pred Jamesom Cookom. Počas svojho ani nie 40-ročného života navštívil štyri kontinenty (Európu, Áziu, Afriku a Ameriku) a bol tiež prvým slovenským autorom celosvetového bestselleru (Pamäti a cesty). V roku 1776 ho na Madagaskare vyhlásili za kráľa kráľov, čím získal mocenský vplyv v severovýchodnej časti tohto ostrova. Na Madagaskare strávil štyri roky svojho života. Padol v boji s francúzskym komandom na Východnom myse pri meste Antalaha.
Program Festivalu Slobody má hneď niekoľko lákadiel
15. októbra 2012 - (tasr)
Tretí ročník medzinárodného filmového Festivalu Slobody v Bratislave predstaví aj najnovší filmový dokument Ústavu pamäti národa (UPN) pod názvom Arbitráž. V trojdňovom programe sa 6.-8. novembra v bratislavskom kine Lumiere celkovo predstaví 17 hraných filmov a dokumentov. Hoci vo festivalovej prehliadke aj v tomto roku dominujú dokumenty, nebude núdza o celovečerné filmy, rozvíjajúce témy slobody pošliapanej útlakom despotických režimov. „Je medzi nimi napríklad český film Protektor z temného obdobia heydrichiády alebo maďarský film Zločin a beztrestnosť, ktorého hlavným ‘hrdinom’ je Béla Biszku - politik stojaci za krvavými represáliami po potlačení protikomunistického povstania v roku 1956,” uviedol pre TASR Tomáš Vitek, riaditeľ Festivalu Slobody. Ďalšími filmovými ťahákmi bude aj intímny portrét Občan Havel či trpká komédia Eštebák. „Medzi dokumentmi uvidia návštevníci festivalu napríklad najnovší počin Zuzany Piussi Muži revolúcie, poľský dokument Cudzie listy, prezentáciu krátkych dokumentov z projektu Sila svedectva a premiéru nového dokumentárneho filmu z dielne ÚPN Arbitráž,” dodal Vitek. Súčasťou festivalu, na ktorý je aj v tomto roku vstup zdarma, budú diskusie s autormi filmov, historikmi či politickými väzňami. „K hosťom festivalu budú v tomto roku patriť aj poľský dokumentarista Maciej Drygas režisér Juraj Nvota a scenárista a producent Ľubomír Slivka,” uviedol Vitek. Podrobné informácie o programe Festivalu Slobody sú na stránke www.upn.sk.
Cestujete s Wizz Air? Pozor, za príručnú batožinu si priplatíte!
18. októbra 2012 - (pluska.sk)
Cestujúci, pozor! Maďarské nízkonákladové aerolínie Wizz Air zaviedli nové zásady, ktoré sa dotýkajú príručnej batožiny. Od 24. októbra tohto roku si budú musieť cestujúci dať pozor nielen na hmotnosť, ale aj na veľkosť vecí, ktoré si chcú zobrať na palubu. Ak prekročia predpísané normy, priplatia si 10 eur. Wizz Air zaviedol dva rozmery príručnej batožiny. Prvý má 42 x 32 x 25 cm. Takýto kufrík sa ideálne zmestí pod sedadlo každého cestujúceho. Jeho objem je 30 litrov a maximálna povolená hmotnosť 10 kg. Za takúto batožinu cestujúci neplatia. Ak si pasažieri chcú zobrať so sebou na palubu o niečo väčšiu batožinu, ktorá by išla do skrinky nad hlavou, musia si priplatiť 10 eur. Takáto batožina môže mať tiež maximálne 10 kg, ale môže mať objem 60 l a rozmery 56 x 45 x 25 cm. Wizz Air argumentuje tým, že nechce, aby kabíny lietadiel boli preplnené veľkou batožinou, ktorá by zavadzala cestujúcim. Denník Plus Jeden Deň sa na túto novinku medzi leteckými spoločnosťami opýtal aj veľkého predajcu leteniek na Slovensku. Podľa nich si ďalšie aerolinky túto novinku neosvojili. „Našich zákazníkov sme informovali, no nepredpokladáme, že by túto zmenu ocenili. Cestujúcich viac zaujímajú samotné náklady na cestu,“ uviedol Michal Repa zo spoločnosti Pelikán. „Veľká časť zákazníkov si pri letoch na pár dní vystačí iba s príručnou batožinou,“ dodáva. Po novom si za ňu musia u maďarského dopravcu platiť.
Most nad Ipľom medzi obcami Salka a Letkés bude uzavretý
14. októbra 2012 - (tasr)
Most medzi slovenskou obcou Salka a maďarskou Letkés bude od 15. do 28. októbra pre motorové vozidlá uzavretý. TASR informoval starosta Salky v Novozámockom okrese Ján Józsa. „Dôvodom uzavretia je zlý technický stav železno-oceľovej konštrukcie. Most bol postavený v roku 1912, dilatačné spojky sa opotrebovali, sú zničené,” objasnil starosta s tým, že počas rekonštrukcie môžu chodci a cyklisti použiť chodníky mosta. Podľa jeho ďalších slov projektanti mosta nad Ipľom nerátali pred sto rokmi s takou intenzívnou a hustou premávkou. „Žiaľ, používajú ho aj kamióny a nákladné vozidlá, vodiči nerešpektujú dopravné značenie. Vysoká voda v roku 2012 pomohla tiež k jeho opotrebovaniu, keď zvýšená hladina rieky dosiahla spodnú časť mosta a konštrukcia bola pod silným tlakom vody,” priblížil Józsa. Obec ponúkla občanom Maďarska pracujúcim na Slovensku parkovanie vedľa mosta na svojom pozemku. Podľa odborníkov, ak počasie bude priaznivé a nevzniknú komplikácie, obnova mosta sa môže skončiť aj v skoršom termíne.
Boj o Brazíliu: Slovensko vyhralo nad Lotyšmi 2:1
Rudo Fraňo o Jurovi Jánošíkovi
Písať knihy - akoby stavať pomník Slovače a zašlým dobám
„Jánošík z Pilíša“ hosťom Terchovčanov
LIKE / PÁČI SA MI TO / TETSZIK: http://www.facebook.com/plugins/likebox.php?href=http://www.facebook.com/pages/oslovmahu/147596498672668&width=310&colorscheme=light&show_faces=true&connections=3&stream=true&header=false&height=555#
