Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Kliatba starého Maďara

25. augusta 2011 - (Pavel Novotný - Hospodárske noviny)

Pomaly sa hojace rany medzi Slovákmi a Maďarmi opäť komplikuje história. Tentoraz vystrelil dávku cez Dunaj prezident Ivan Gašparovič. Ten neváhal maďarského politika na vojnovom Slovensku Jánosa Esterházyho označiť za Hitlerovho obdivovateľa. Toho istého Esterházyho, ktorý je v Maďarsku hrdinom a tamojší parlament udeľuje najváženejším ľuďom ocenenie nesúce jeho meno. Gašparovič vytiahol zo skrine starého kostlivca Esterházyho práve v čase, keď si maďarskí politici zas a znova potrebujú nájsť nepriateľa za hranicami štátu, lebo doma sa im nezadržateľne rúca ekonomika a domácnosti kvôli obrovskej zadlženosti krachujú jedna za druhou. Odpoveď maďarskej diplomacie preto nenechala na seba dlho čakať a medzi krajinami sa rozhorel nový konflikt. Niet sa čo čudovať. Práve Esterházy totiž patrí k najspornejším postavám slovensko-maďarských dejín. Na jednej strane je pravda, že pomáhal zachraňovať Židov na Slovensku a ako poslanec sa rozhodne postavil proti ich deportáciám do koncentračných táborov. Zároveň sa však do histórie zapísal ako odhodlaný protivník Slovákov, čo mu najmä naši historici nevedia zabudnúť. Ako sa ukazuje, Gašparovičova zdanlivo nenápadná poznámka sa pre Maďarov stala rovnakou rozbuškou, ako samotné odhalenie busty Esterházyho v Košiciach v marci tohto roka. V horúcich dňoch na oboch brehoch Dunaja ešte prilieva olej do ohňa starý Maďar, ktorý by mal dávno patriť iba do učebníc dejepisu. Ivan Gašparovič v podobných kontroverzných vyhláseniach nie je sám. Jeho český kolega Václav Klaus tento týždeň šokoval Európu, keď celú EÚ prirovnal k nacistom a komunistom. V porovnaní s Čechmi ešte stále na tom nie sme tak zle. Náš prezident nazval nacistom iba jedného takmer zabudnutého Maďara.

Prezident SR odsúdil glorifikáciu kontroverzného grófa,

označil ho za vyznávača Hitlera. Maďari hovoria o urážke národa

Gašparovič nahneval Maďarov. Pre grófa

25. augusta 2011 - (Tomáš nejedlý - hnonline.sk)

János Esterházy bol vyznávač Hitlera a fašizmu. Propagovať fašizmus je trestné. Busta grófa Esterházyho nemá v Košiciach čo hľadať. Tieto vyjadrenia prezidenta Ivana Gašparoviča rozhnevali diplomaciu za Dunajom aj menšinových politikov na Slovensku. „Ivan Gašparovič ďaleko prekročil hranice zdravého rozumu,“ reagoval šéf Mosta-Híd Béla Bugár pre denník Új Szó. Rezort diplomacie Gašparovičov prejav oficiálne odmietol. Duch prejavu slovenského prezidenta podľa Budapešti neprispieva k pokroku maďarsko-slovenských vzťahov. „Útok na Esterházyho pamiatku je súčasne urážkou maďarského národa, katolíckej cirkvi i všeobecných ľudských práv,“ vyhlásil maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. „Je neprijateľné, aby bol Esterházy, skutočný demokrat a humanista, označovaný na Slovensku za vojnového zločinca,“ pridáva sa aj maďarský prezident Pál Schmitt. Slovenskému kolegovi zaslal protestný list. Hlava štátu však nechce na svojich vyjadreniach pre protifašistický dvojtýždenník Bojovník nič meniť. „Nemá zmysel, aby sa prezident za tieto slová ospravedlňoval. Esterházy bol odsúdený za kolaboráciu s fašistickým režimom, vítal Horthyho na bielom koni. Čudujeme sa, že maďarská strana to takto vníma,“ povedal hovorca prezidenta Marek Trubač. Predseda Mosta-Híd upozorňuje na to, že odsúdenie Esterházyho za kolaboráciu s fašizmom podľa neho treba vnímať v kontexte doby a vtedajšieho režimu. Je podľa neho zrejmé, že Slováci a Maďari majú na osobu košického grófa rozdielny pohľad. „Bolo by načase, aby vznikla spoločná kniha histórie, ktorú máme na tomto území spoločnú,“ tvrdí Bugár s tým, že hlava štátu sa dopustila faux-pas. „Pán prezident sa takto neozval, keď sa odhalili busty alebo sochy ľuďom, ktorí boli odsúdení za slovenského štátu, napríklad keď bola vysvätená pamätná tabuľa pre Tisa,“ upozornil. Z neznalosti dejín obvinil hlavu štátu aj líder mimoparlamentnej SMK József Berényi. „Esterházy nebol fašista, ale humanista, viackrát sa dištancoval od fašistov v slovenskom parlamente a je známy jeho výrok, že mojím znakom je dvojkríž, a nie hákový kríž.“ Historický ústav SAV považuje Esterházyho za politika, ktorý sa usiloval o rozbitie Československa a spravodajsky spolupracoval s vládou v Budapešti a s nemeckými nacistami. Podľa historika Zoltána Balassu je to politik spojený so životom Košíc, bojovník za menšiny, kresťan a humanista, ktorý hlasoval proti deportáciám Židov. „Vítal Horthyho, ale žiadal pre Slovákov rovnaké práva ako mali Maďari na Slovensku, bol vždy za slovensko-maďarské spolužitie v mieri,“ tvrdí. Osoba Esterházyho vyvolala vášne aj pri slávnostnom odhalení jeho busty na nádvorí Čákiho-Dezőfiho paláca - bývalého sídla Ústavného súdu v centre Košíc, ktorý je po reštitúcii v súkromných rukách. Ceremóniu narušili hlučné protesty miestnych aktivistov SNS a výtvarník, ktorý sa snažil bustu zavinúť do toaletného papiera. Bronzovú plastiku označenú číslom, pod ktorým Esterházy zomrel v brnianskom väzení Mírov, sa podarilo napriek odporu košickej radnice a viacerých historikov odhaliť.

Zachránil Židov pred smrťou, bojoval však proti Trianonu

25. augusta 2011 - (hnonline.sk)

Maďarský politik na Slovensku János Esterházy už od mladosti dával jasne najavo, že sa nezmieril s trianonským delením hraníc. Keď sa v roku 1935 dostal do parlamentu, vo svojom prvom vystúpení povedal, že Maďarov proti ich vôli pripojili k Slovensku. V novembri 1938 ako poslanec za mesto Košice vítal maďarského lídra Miklósa Horthyho vchádzajúceho do mesta. Sám sa však rozhodol ostať na slovenskom území a založiť Maďarskú stranu na Slovensku. Bol jej jediným poslancom v Slovenskom sneme. V rozhlasovom príhovore v marci 1939 privítal vznik slovenského štátu. V máji 1942 ako jediný poslanec Slovenského snemu hlasoval proti ústavnému zákonu o vysťahovaní Židov, čím sa stal terčom útokov slovenskej tlače. V roku 1944 pomohol stovkám prenasledovaných Židov, Čechov a Slovákov v úteku zo Slovenska cez Maďarsko. V októbri 1944 v memorande protestoval proti obsadeniu Maďarska nemeckou armádou. Gestapo naňho vydalo zatykač. Po vojne strávil Esterházy rok v obávanom moskovskom väzení na Lubjanke. Odsúdili ho na 10 rokov nútených prác a poslali na Sibír. V septembri 1947 ho v Bratislave v neprítomnosti v priebehu jediného pojednávania odsúdili na trest smrti za úklady proti republike a kolaboráciu s fašizmom. V roku 1949 ho sovietske úrady odovzdali československým orgánom. Na základe prezidentskej milosti mu zmiernili trest na doživotie. Zomrel v marci 1957 v mírovskej väznici neďaleko Olomouca.

Historik a riaditeľ Múzea SNP v Banskej Bystrici Stanislav Mičev pre HN:

Esterházy s Hitlerom sympatizoval

25. augusta 2011 - (Pavel Novotný - hnonline.sk)

János Esterházy zastupoval v našej politike skôr záujmy Maďarska, než maďarskej menšiny na Slovensku, tvrdí Mičev.

- Ivan Gašparovič nazval Jánosa Esterházyho stúpencom fašizmu. Mal v tomto odvážnom tvrdení pravdu?

- Z historického hľadiska sa Esterházy skutočne podieľal na režime, ktorý vládol v slovenskom vojnovom štáte. Aktívne tu zastupoval Maďarskú stranu na Slovensku.

- Esterházy sa na druhej strane postavil proti deportácii Židov zo Slovenska...

- To je pravda. Ako poslanec snemu sa však zúčastňoval na politickom dianí na Slovensku. S Hitlerom rozhodne sympatizoval.

- Môžete zhodnotiť, aký vzťah mal János Esterházy k Slovákom?

- Patril k tým maďarským politikom na Slovensku, ktorí neboli spokojní s usporiadaním Európy po prvej svetovej vojne. Dá sa teda povedať, že v našej politike zastupoval záujmy Maďarska, a nie maďarskej menšiny na Slovensku.

- Na rozdiel od našej hlavy štátu ho v Maďarsku považujú skôr za hrdinu...

- Maďarský parlament dokonca udeľuje cenu Jánosa Esterházyho. To svedčí o tom, ako rozdielne vidia niektoré udalosti ľudia na Slovensku a v Maďarsku.

- Prečo je to tak?

- Podľa mňa to je v celkovom pohľade Slovákov a Maďarov na históriu. Ten sa odlišuje, najmä pokiaľ ide o určité osobnosti našich spoločných dejín.

- Dá sa vôbec na tieto kontroverzné otázky histórie Slovenska a Maďarska nájsť odpoveď?

- Je to možné, ale bude to veľmi náročné, pretože nezodpovedaných otázok v tejto oblasti je veľa.

- Aspoň sa o to historici snažia?

- Určite áno. Problém je v tom, že mnoho dokumentov, ktoré by mohli pomôcť odhaliť pravdu, sa skrýva v maďarských archívoch. Získať k nim prístup je však pre nás veľmi ťažké.

Maďarom sa nepáči Gašparovičovo vyjadrenie k Esterházymu

Prezident SR označil J. Esterházyho za vyznávača Hitlera a fašizmu

24. augusta 2011 - (tasr)

Vyjadrenie slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča k osobe Jánosa Esterházyho, ktorého v rozhovore pre slovenský protifašistický dvojtýždenník Bojovník označil najvyšší slovenský predstaviteľ za vyznávača Hitlera a fašizmu, vyvolali v Maďarsku ostrú reakciu. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí prostredníctvom maďarskej tlačovej agentúry MTI vydalo vyhlásenie, v ktorom odmietlo Gašparovičov prejav. Vyjadrilo ľútosť, že činnosť grófa Esterházyho - ktorý zomrel mučeníckou smrťou - na záchranu ľudí sa opäť stala predmetom politiky. Životnú dráhu konzervatívneho maďarského politika Esterházyho, ktorý ako jediný nehlasoval v bratislavskom parlamente za protižidovský zákon, už ocenilo patrične viacero krajín, medzi nimi aj Izrael. Podľa maďarského rezortu diplomacie duch prejavu slovenského prezidenta neprispieva k pokroku maďarsko-slovenských vzťahov, o ktorý sa vlády oboch krajín v uplynulom období snažia zvýšeným úsilím. Maďarské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo presvedčenie, že posudzovanie diskutabilných osobností a udalostí z dejín „je úlohou dobre fungujúcej zmiešanej slovensko-maďarskej komisie historikov, a nie politickej sféry”. Podľa maďarského vicepremiéra Zsolta Semjéna je útok na Esterházyho pamiatku súčasne urážkou maďarského národa, katolíckej cirkvi i všeobecných ľudských práv. Politik Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) vyjadril nádej, že prejav prezidenta SR „nie je zámerným útokom a nepramení ani z nedostatku historických vedomostí, ale je iba novinárskym omylom”. Predseda Jednotnej maďarskej židovskej náboženskej obce (EMIH) Slomó Köves v reakcii na Gašparovičovo vyhlásenie povedal, že niet pochýb o tom, že Esterházy sa záchranou stoviek židov zachoval príkladne. Za vyjadrením slovenského prezidenta podľa jeho slov môžu stáť slovensko-maďarské politické záležitosti. Opozičná zelená strana Politika môže byť iná (LMP) v tejto súvislosti poznamenala, že Gašparovič týmto urazil nielen Maďarov žijúcich na Slovensku, ale celý maďarský národ. Prezidentovi pripomenul slová Esterházyho, ktorý vyhlásil: „Naším znakom je kríž, nie hákový kríž.” Hovorca slovenského prezidenta Marek Trubač pre maďarskú agentúru MTI vyhlásil, že Gašparovič svoj názor vytvorený na Esterházyho nebude meniť. Podľa hovorcu na Slovensku vnímajú Esterházyho ako vojnového zločinca pre jeho podporu fašistickej ideológie. „Nepopierame, že Esterházy bol jediný, ktorý v roku 1942 hlasoval proti deportácii židov, súčasne však je na Slovensku každému jasné, že Esterházy vítal medzi prvými Horthyho fašistické vojská, ktoré obsadili Košice,” dodal pre MTI Trubač.

Prezident Pál Schmitt: Označovanie Esterházyho

za vojnového zločinca je neprijateľné

25. augusta 2011 - (sita)

Maďarský prezident Pál Schmitt považuje za neprijateľné, aby bol bývalý československý politik János Esterházy na Slovensku označovaný za vojnového zločinca, keďže ide o „skutočného demokrata a humanistu”. Podľa tlačovej agentúry MTI sa tak vyjadril vo svojom liste, ktorý v stredu zaslal slovenskému prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Schmitt týmto spôsobom reaguje na Gašparovičove výroky v aktuálnom rozhovore pre slovenský dvojtýždenník Bojovník, kde Esterházyho označil za prívrženca Hitlera a fašizmu a skritizoval tiež odhalenie jeho sochy v Košiciach. Ako uviedla MTI, prezident prijal slová hlavy susedného štátu „s poľutovaním a nepochopením”, pričom poukazuje na opakované snahy terajšej i predošlých maďarských vlád o Esterházyho rehabilitáciu. Podľa Schmitta bol líder maďarskej menšiny v medzivojnovom Československu jediným členom parlamentu slovenského štátu, ktorý v roku 1942 hlasoval proti zákonu o vysťahovaní Židov. Ako dodáva, Esterházy vždy odmietal nielen fašizmus, ale aj komunizmus, a posledné roky života strávil v sovietskych a československých väzniciach. Schmitt svoj list zakončil vyjadrením nádeje, že nadchádzajúce stretnutie s Gašparovičom v Budapešti bude zamerané na spoločné hodnoty oboch krajín. Podľa MTI „útok na Esterházyho pamiatku” v utorok odsúdil aj podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén, ktorý ho označil za „urážku maďarského národa a katolíckej cirkvi a porušenie univerzálnych ľudských práv”. Gašparovičove výroky odsúdilo aj maďarské ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého odrážajú ideológiu neprispievajúcu k rozvoju vzájomných vzťahov.

János Esterházy

Zdroj: wikipedia

Rodák z Veľkého Zálužia sa narodil v roku 1901 a pochádzal zo šľachtickej rodiny. V roku 1931 stál na čele Ligy maďarskej spolupatričnosti v Československu, ktorá pôsobila pri Spoločnosti národov. O rok neskôr sa stal predsedom Krajinskej kresťansko-socialistickej strany v ČSR. Po voľbách v r. 1935 bol zvolený v košickom volenom obvode za poslanca Národného zhromaždenia. Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 János Esterházy, ako poslanec za mesto Košice, vítal Miklósa Horthyho vchádzajúceho do mesta. Vo vyhlásení uverejnenom v tlačovom orgáne svojej strany sa oficiálne dištancoval od myšlienok národného socializmu a politiky vedenej v jej mene. Opakovane rokoval s prezidentom Jozefom Tisom o právach maďarskej menšiny na Slovensku, v rovnakej veci vystupoval aj na pôde slovenského snemu, kde bol jediným poslancom za maďarskú stranu. V rozhlasovom príhovore 14. marca 1939 privítal vznik Slovenského štátu. V roku 1941 založil v Bratislave knižné vydavateľstvo Madách, v roku 1942 obnovil činnosť predtým zakázaného kultúrneho spolku Szemke. V roku 1944 János Esterházy pomohol stovkám prenasledovaných Židov, Čechov a Slovákov v úteku zo Slovenska cez Maďarsko. V októbri 1944 v memorande protestoval proti obsadeniu Maďarska nemeckou armádou. Príslušníci strany šípových krížov ho nakrátko internovali, Gestapo naňho vydalo zatykač. Dňa 16. septembra 1947 ho Národný súd v Bratislave v neprítomnosti v priebehu jediného pojednávania odsúdil na trest smrti za úklady proti republike a kolaboráciu s fašizmom. V roku 1949 ho sovietske úrady odovzdali česko-slovenským orgánom. Na základe prezidentskej milosti mu zmiernili trest na doživotie. Zomrel 8. marca 1957 po dlhej púti v mnohých česko-slovenských väzniciach v mírovskej väznici neďaleko Olomouca.

V Budapešti si pripomenuli obete totalitných režimov

23. augusta 2011 - (tasr)

Cieľom každého je zmierenie, ktorého podmienkou však je úplné odhalenie pravdy. Vyhlásil to dnes v Budapešti pri príležitosti Medzinárodného dňa spomienky na obete totalitných režimov štátny tajomník maďarského rezortu verejnej správy Bence Rétvári. Maďarsko si podľa slov tohto kresťanskodemokratického politika získalo uznanie v západnej Európe a v Spojených štátoch tým, že existovali ľudia, ktorí sa odvážili vzoprieť sa komunistickej a nacistickej diktatúre. Podľa maďarskej agentúry MTI Rétvári pripomenul, že dnešný pamätný deň iniciovali tri krajiny - Maďarsko, Poľsko a Litva. Rétvári ďalej povedal, že je dôležité, aby aj mladí ľudia vyrastajúci v západnej Európe spoznali, čo znamená „byť obeťou komunizmu”. Podľa programového riaditeľa múzea Domu teroru Gábora Tallaiho nacizmus, ale ani komunizmus neboli reformovateľnými režimami, pretože podstata oboch bola založená na neakceptovaní slobody a vôle jednotlivca. Medzinárodný deň pamiatky obetí totalitných režimov navrhol Európsky parlament v roku 2008. Pripomínajú si ho v krajinách Európskej únie každoročne 23. augusta, v deň výročia podpísania paktu Molotov-Ribbentrop.

Zastreľte Gyurcsánya

23. augusta 2011 - (Plus jeden deň)

Poslankyňa piateho budapeštianskeho obvodu za vládnu stranu Fidesz Mária Stadlerová vyrobila poriadny škandál. V rozhovore s pravicovým extrémistom Györgyom Budaházym poslankyňa vyzývala na zastrelenie expremiéra. Ide o tajnú nahrávku rozhovoru s Budaházym, ktorý bol v minulosti obvinený z príprav teroristických útokov. Stadlerová v nej vyzýva pravicových extrémistov, aby „prestali bojovať proti strane Fidesz a namierili pištoľ na bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya (50)”. Budaházy sa síce bránil vyhlásením, že nie je vrah, no Stadlerovej vyhlásenie šokovalo aj opozíciu, konkrétne predsedu Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Attilu Mesterházyho. „Pani poslankyňu vyzývame, aby okamžite odišla z verejného života. Žiadame vedenie Fideszu, aby Stadlerovú vylúčilo.” Premiér Viktor Orbán, ktorý vedie Fidesz, označil expremiéra Gyurcsánya za vinníka vysokého zadlženia krajiny. Strana však vyhlásila, že výrok poslankyne nezostane bez následkov. Extrémne vyhlásenie Stadlerovej nie je ani zďaleka prvé. V minulosti sa konalo zhromaždenie maďarskej pravice, kde padali vražedné narážky pre inú farbu pleti. Maďarský Helsinský výbor vtedy napísal otvorený list premiérovi a prezidentovi, v ktorom navrhoval podniknúť rázne kroky proti takýmto obvineniam.

Maďarský politik stratil občianstvo

25. augusta 2011 - (Miroslav Kern - sme.sk)

Zatiaľ jediný politik, ktorý priznal, že už získal občianstvo iného štátu, prišiel z pohľadu výkonnej moci o to slovenské. László Gubík, miestny šéf SMK z Levíc, podpísal slávnostný sľub Maďarsku a stal sa tak jeho občanom. Obvodnému úradu v Nitre to listom oznámil, ale s poznámkou, že sa odmieta vzdať nášho. Obvodný úrad Gubíkovi poslal formulár s názvom Oznámenie o strate štátneho občianstva SR, ktorý vraj má vyplniť. Na tlačive sa píše, že bol oboznámený s tým, že má vrátiť „neplatný“ občiansky preukaz aj pas. „Nevyplnil som to tlačivo. Obvodnému úradu som odpísal, že sa na základe Ústavy cítim naďalej občanom Slovenskej republiky a občianstva sa nemienim vzdať,“ povedal Gubík. Ak zistí, že mu občianstvo vezmú, obráti sa na súd. Podľa hovorcu ministerstva vnútra Gábora Grendela Gubík už o občianstvo prišiel aj bez formulára. Stačilo, že prijal cudzie občianstvo. Strata vyplýva zo zákona, ktorý prešiel za vlády Roberta Fica. Jeho cieľom bolo postihovať ľudí ako Gubík, ktorí využijú novú maďarskú legislatívu a dostanú tamojšie občianstvo. Koalícia sa neúspešne snažila o zmenu zákona už pred pol rokom. Po utorňajšej koaličnej rade ohlasoval predseda KDH Ján Figeľnový pokus. „Zhodli sme sa, že sa to bude riešiť formou poslaneckej novely,“ vravel Figeľ. „Bude sa blížiť k tomu, čo bolo vypracované ako základný vládny návrh predkladaný ministrom vnútra.“ Občianstvo by tak malo ostať tým, čo ho získajú v štáte, kde žijú alebo pracujú. Iba zmierňovanie podmienok pre odoberanie nášho občianstva sa nepáči Mostu-Hídu. „Takýto návrh nemôžeme podporiť, takže ide bez našej podpory,“ povedal šéf Mosta Béla Bugár. Podporia len návrh, ktorý nikomu neberie občianstvo proti jeho vôli. Otázne je aj to, ako bude hlasovať štvorica Obyčajných ľudí. Igor Matovičpovedal, že ich o príprave zmeny zatiaľ nikto neinformoval. Podľa predsedu klubu SaS Jozefa Kollára sa ešte podrobnosti návrhu budú dolaďovať.

Ficov zákon o štátnom občianstve má zmeniť novela

23. augusta 2011 - (tasr)

Súčasný zákon o štátnom občianstve z dielne bývalého premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý neumožňuje slovenských občanom mať viacero pasov, sa zmení. Po rokovaní Koaličnej rady to avizoval líder KDH Ján Figeľ. Poslanecká novela má po novom umožniť viacero občianstiev, no na základe štandardných medzinárodných princípov, ako je napríklad dlhší pobyt či rodinná väzba v inej krajine. „Aj keď sa líšia naše pohľady na niektoré záležitosti, súčasný stav považujeme za problém,” upozornil Figeľ. Koalícia sa pokúsila zmeniť súčasný zákon o štátnom občianstve, ktorý odoberá slovenské pasy tým, ktorí dobrovoľne požiadajú o občianstvo cudzie, už niekoľko krát, no neúspešne. Najväčším kritikom právnej normy je Most-Híd na čele s Bélom Bugárom, ktorý nedávno avizoval zámer nechať Ficov zákon posúdiť Ústavnému súdu SR. Figeľ už vtedy reagoval, že lepšou cestou by bola novelizácia. Bugár odhadol, že doteraz požiadalo o maďarské občianstvo okolo sto slovenských občanov, pričom jeden z nich už získanie maďarského občianstva verejne deklaroval. „Ani jeden z týchto ľudí nevyjadril vôľu, že chce stratiť občianstvo SR,” zdôraznil s tým, že ústava garantuje, že štátne občianstvo nemožno nikomu odňať.

Podľa Geoana dvojaké občianstvo

zahraničných Maďarov je „nostalgia“

18. augusta 2011 - (parameter.sk)

Zo strany maďarskej vlády je poskytnutie maďarského pasu zahraničným Maďarom „aktívna nostalgia” - uviedol predseda rumunského Senátu Mircea Geoana vo štvrtok v rozhovore pre isté rakúsky denník. Zabezpečenie dvojakého občianstva v Rumunsku nespôsobilo pobúrenie. Dôvodom toho je možno to, že Rumunsko v roku 2009 prijalo podobné rozhodnutie smerom k Moldavsku - povedal. „Existujú však výhrady, najmä čo sa týka zabezpečenia maďarského volebného práva,” dodal. Vyhlásil, že zo svojej strany zabezpečenie volebného práva považuje za „prehnané”. Čo sa týka poskytnutia pasu zahraničným Maďarom Geoana uviedol: aspoň v Európskej únii pas nie je potrebný, lebo aj tak je tam daný slobodný pohyb. Podľa opozičného sociálnodemokratického politika pochybnosti okolo pripojenia Rumunska k schengenskému pásmu majú politický charakter. Riešením by bolo - povedal - keby systém rozšírili najprv na letiská a vynechali by sa cestné a vodné hranice. Rumunský politik v rozhovore okrem iného hovoril aj o tom, že podľa jeho názoru holandské výhrady voči pripojeniu Rumunska k schengenskému pásmu, ako aj opätovné zavedenie hraničných kontrol Dánskom je možné vysvetľovať vnútropolitickými dôvodmi. Vec treba urýchlene riešiť na európskej úrovni a nesmie sa pripustiť, aby to zostalo „vnútropolitickou hračkou” - povedal. Uviedol aj to, že na rozdiel od predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána nesúhlasí s myšlienkou „národov Európy”. Krízy, ktorým sa Európska únia musí postaviť zoči-voči, si vyžadujú „viac Európy” - domnieva sa. „Ako by vedela ešte aj taká veľká krajina akou je Nemecko sama odolávať tlaku globálnej ekonomiky? Je to utopistická túžba, ktorá nemá nič spoločné s realitou. Z krátkodobého hľadiska je tým možné získavať hlasy voličov, ale nie je možné s ňou viesť perspektívnu politiku,” formuloval predseda rumunského Senátu.

3 otázky pre Bélu Bugára, predsedu strany Most - Híd

20. augusta 2011 - (Eva Zelenayová - Slovenské národné noviny)

- Predseda maďarského parlamentu László Kövér škandalóznymi vyjadreniami pre české Hospodárske noviny nahneval aj predsedu NR SR Richarda Sulíka. Kövér napríklad povedal, že chápe, že sa Slováci nemôžu vzdať území, ktoré dostali vďaka Trianonskej zmluve a na ktorých vzniklo Slovensko. Dokonca vyhlásil, že počas výstavby Vodného diela Gabčíkovo -Nagymaros slovanská strana brutálne zmenila hranice a maďarský štát hľadal riešenie prostredníctvom medzinárodného práva namiesto vojenskej sily, ktorú v takej situácii mohol použiť. Nedotklo sa vás to?

- Samozrejme, a hneď som reagoval aj pre niektoré maďarské médiá. Jeho vyjadrenia hodnotím negatívne, lebo každý predseda parlamentu si musí uvedomiť, že za jeho slovami možno hľadať aj niečo, čo tam nie je. A bohužiaľ za slovami pána Kövéra boli aj niektoré výrazy, ktoré by ako predseda maďarského zhromaždenia nemal použiť.

- Považujete reakciu zo slovenskej strany na mediálne prezentované názory Lászlóa Kövéra za adekvátne?

- V tom je rozdiel medzi bývalou Ficovou vládou a našou vládou. Ficova bubnovala aj vtedy, keď ešte ani vrabca nevidela, my konáme, ja tvrdím, že adekvátnym spôsobom. To znamená, že využívame diplomatické cesty.

- Napriek tomu, prečo sa nevyužíva medzištátna zmluva vo vzájomných vzťahoch, aby sa predišlo zbytočným napätiam?

- Nešpekulujem nikdy, ani vtedy, keď sa pýtajú novinári. Myslím si však, že základná zmluva by mohla byť využitá lepšie. Ak niekto má problém napríklad s naším návrhom na udeľovanie dvojakého štátneho občianstva, tak treba o ňom rokovať a nie povedať, že o tom ani nerokujeme. To znamená, že je tu určitá rezerva, ktorú maďarská strana zatiaľ nevyužíva, a práve základná zmluva dáva také mechanizmy obidvom stranám.

Ako som (ne)komunikoval s SMK

20. augusta 2011 - (Roman Kaliský-Hronský - Slovenské národné noviny)

Keďže mám rád slovenských občanov maďarskej národnosti, záleží mi na tom, kto ich v Slovenskej republike politicky reprezentuje. Namiesto slova reprezentuje by v mnohých prípadoch bolo možno vhodnejšie požiť výraz manipuluje. Ako zjavná manipulácia mi pripadá systematické prerozdeľovanie peňazí, ktorými si Budapešť kupuje na Slovensku rodičov školopovinných detí maďarskej národnosti. Peniaze má prerozdeľovať Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, ktorý má vraj blízko k Strane maďarskej koalície. Tá je v súčasnosti mimo slovenského parlamentu, kam sa nedostala pod vedením bývalého predsedu Pála Csákyho po odchode skupiny okolo Bélu Bugára. Ten sa do NR SR so svojou novou stranou Most - Híd dostal a tvári sa, že jeho politická strana je postavená viac na občianskom ako na etnickom základe. Chcel som sa opýtať predstaviteľov SMK, ktorej šéfuje nový predseda József Berényi, ako je to s tou blízkosťou vyslovene etnickej maďarskej politickej strany a občianskeho združenia s proklamovane profesijným zameraním, ktoré sa volá Zväz maďarských pedagógov na Slovensku. V polovici júna som si na internete do vyhľadávača zadal heslo SMK a čakal som, že sa mi otvorí webová stránka so všetkými informáciami a s kontaktmi na predstaviteľov strany. Dočkal som sa prekvapenia. Zasvietila mi titulná hlavička stránky s logom SMK vo farbách zástavy Maďarskej republiky, a to bolo všetko. Klikal som na heslo kontakty, ale nič. Nijaká adresa sídla, nijaké telefónne čísla ani mailová schránka. Pomyslel som si, že vedenie SMK sa ešte nespamätalo z prehry v parlamentných voľbách pred rokom alebo sa sťahuje do ilegality, a preto nechce, aby ktokoľvek otravoval cez internet novinárskymi otázkami. Rozhodol som sa teda v záujme našich čitateľov osloviť bývalých členov SMK, ktorí prešli do strany Most - Híd. Reku, veď boli kamaráti, azda majú telefonické kontakty na niekdajších kolegov. Pani na sekretariáte strany bola milá a ústretová. Jej prekvapenie, že vedenie SMK sa utajuje, bolo neskrývané. O téme, ktorá ma zaujímala, nič nevedela, no ochotne mi dala číslo na mobil Lászlóa Nagya, ktorý vraj určite má kontakt na Józsefa Berényiho. Snažil som sa pánovi Nagyovi dovolať, no márne. Bolo mi z toho smutno, ale čo už, treba byť trpezlivý. Každý deň som klikal na webovú stránku SMK s nádejou, že administrátori stránky ju obohatia o kontakty a iné zaujímavosti zo života kamarátov maďarského premiéra Viktora Orbána. A veru, potvrdilo sa, že trpezlivosť sa dočká odmeny. Začiatkom júla sa objavila na webe SMK priam záplava informácií o činnosti vedenia strany a bola tam aj táto mailová adresa: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.. S očakávaním začiatku úspešnej komunikácie som mailom odoslal otázky a tešil som sa, že vedenie SMK vyšlo z utajenia či z ulity, kde sa dočasne schovávalo a možno si lízalo rany po prehratom volebnom súboji s bugárovcami. Do mailu som napísal nasledujúci text: „Dobrý deň, píšem vám ako redaktor Slovenských národných novín. Chcem sa opýtať: Ako vníma vedenie Strany maďarskej koalície aktivity podpredsedu Európskeho parlamentu Lászlóa Tőkésa pri snahe o autonómiu pre Maďarov v štátoch okolo Maďarskej republiky? Druhá otázka: Je Zväz maďarských učiteľov na Slovensku blízky Strane maďarskej koalície? Ak áno, ako sa to prejavuje v prideľovaní podpory z Budapešti pre slovenských žiakov maďarskej národnosti, ktorých rodičia nie sú členmi či otvorenými sympatizantmi a voličmi SMK, a či ide o podpory na výchovu autonomistický zameranej budúcej maďarskej mládežníckej organizácie na Slovensku?” Nakoniec som pripojil pozdrav a svoj podpis. Odpovedí som sa zatiaľ nedočkal...

Snaha Maďarska o autonómiu na území SR bola jasne definovaná

Dočkáme sa odozvy slovenskej diplomacie?!

20. augusta 2011 - (Roman Kaliský-Hronský - Slovenské národné noviny)

„Maďarská politika historicky aj v súčasnosti niečo iné hovorí a niečo iné realizuje. Maďarskí politici ohlupujú ľudí kvetnatými rečami o tom, ako akceptujú všetky demokratické inštitúcie a zákony Európskej únie (EÚ), ale na druhej strane robia všetko pre to aby tieto nespochybniteľné hodnoty EÚ torpédovali,” reagoval pre SNN poslanec Ján Slota na správu, ktorá sa v mediálnych reťazcoch na Slovensku akosi „stratila” a ktorá hovorí o vyplácaní školských dotácii z Budapešti pre maďarské menšiny v okolitých krajinách. Je evidentné, že časť maďarských oficiálnych elít vyvíja snahy politicky pôsobiť aj mimo hraníc svojej Maďarskej republiky. Samozrejme prostredníctvom menšiny, ktorá v danej krajine pôsobí aj politicky. Na Slovensku dokonca ako súčasť vládnej koalície. Existuje teda nebezpečenstvo autonomistických snáh - či už formou kultúrnej alebo územnej definície. U nás to však nikoho nezaujíma. Ani médiá, ani politikov. Koho zo slovenskej politickej scény zaujímala informácia, ktorá už obletela internet na stránke www.narodnyodkaz.sk. Správa oznamuje, že Strana maďarskej koalície (ktorá sa pod vedením Pála Csákyho v parlamentných voľbách v júni 2010 nedostala do Národnej rady (NR) SR a neskôr si za predsedu zvolila Józsefa Berényiho) začala kampaň za územnú autonómiu na juhu Slovenska. V článku sa píše: Akosi bez širšieho záujmu sa 1. marca 2011 v Bruseli uskutočnilo stretnutie Rady Karpatskej kotliny pre maďarskú autonómiu (KMAT). Iniciátorom celého zhromaždenia bol podpredseda Európskeho parlamentu a silný zástanca maďarského autonomistického hnutia László Tőkés. Na tlačovej konferencii sa neskôr Tőkés vyjadril, že „maďarské menšiny v jednotlivých krajinách chcú začať verejne rokovať o otázkach autonómie. Cieľom stretnutia v Bruseli je získať podporu EÚ pre toto naše snaženie”. Podpredseda Európskeho parlamentu to už jasnejšie povedať ani nemohol. László Tőkés je bývalý kňaz tajnej cirkvi. Stál ako disident na čele demokratizačného hnutia proti Ceausescovej diktatúre v Rumunsku v čase, keď sa v strednej a vo východnej Európe rúcali komunistické režimy. Následkom toho v Bukurešti aj v iných rumunských mestách zúrila krvavá občianska vojna. Biskup Tőkés ako hlavný iniciátor nepokojov sa potom presídlil do Maďarska, kde vyvíjal sústavné snahy o maďarské autonómie v štátoch okolo Maďarska. Teraz je z neho podpredseda Európskeho parlamentu, v ktorom sedia aj príslušníci maďarskej strany Jobbik, nesúcej mnohé znaky fašistickej ideológie... V tejto súvislosti je nezanedbateľný aj fakt, že Budapešť jednostranne zmenila vyplácanie školských podpôr na základe svojho krajanského zákona. Ide o podpory žiakom maďarskej národnosti vyplácané z budapeštianskych fondov v štátoch, kde žijú príslušníci maďarskej menšiny, čo sú vlastne všetky štáty okolo Maďarska. Podpory má podľa novej smernice z Budapešti na území SR rozdeľovať Zväz maďarských pedagógov na Slovensku. To je povšimnutiahodné minimálne preto, že spomenuté združenie má blízko k Strane maďarskej koalície. Znamená to, že podpory bude mať v rukách organizácia naviazaná na jednu politickú stranu, ktorá sa netají autonomistickými snahami. Ide o neskrývanú snahu kupovať si slovenských občanov maďarskej národnosti (rodičov aj ich deti) ako prívržencov budúcej maďarskej autonómie. Je už priam symptomatické, že súčasná slovenská diplomacia otvorene nereaguje na aktivity maďarskej štátnej moci vytvárajúcej si pod egidou vládnej strany Fidesz v okolitých štátoch rôznymi spôsobmi otvorene i skryto piate kolóny, ktoré sú predĺženou rukou autonomistickej propagandy. Reakcie našich vládnych predstaviteľov najmä z budovy Ministerstva zahraničných vecí SR sme sa zatiaľ nedočkali s výnimkou vyjadrenia ministra zahraničných vecí M. Dzurindu, ktoré sa týkalo stanoviska Benátskej komisie k schválenému textu maďarskej ústavy. Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most - Híd) sa pre SNN k danej téme vyjadril opatrne: „Buď sa bude pozerať na menšinové jazyky ako na faktor, ktorý bráni súdržnosti spoločnosti, alebo bude existenciu menšín považovať za dar. Rozmanitosť je jedna z najvyšších hodnôt. Veď ak svet a v rámci neho spoločnosť na Slovensku môžeme opísať viacerými jazykmi alebo viacerými spôsobmi, budeme len bohatší!” O niečo konkrétnejší bol predseda parlamentného Výboru pre kultúru a média Dušan Jarjabek (Smer-SD): „Ako som už niekoľkokrát povedal, nesmieme strácať zo zreteľa, že pri všetkej úcte a ústretovosti k menšinám sú tu ešte záujmy štátotvorného národa a nás je zhruba 85 percent! Myslím, že mnoho ľudí by bolo veľmi prekvapených, ako nekompromisne sa v mnohých štátoch, ktorých predstavitelia nám zavše dávajú „rady”, dbá na zabezpečenie komunikácie v štátnom jazyku!” Otázka teda znie, či sa niekedy slovenská verejnosť dočká primeranej odozvy Slovenska na otvorenú snahu zmeniť južné Slovensko na maďarskú autonómnu oblasť.

Prípad Malinová roky držia na prokuratúre

25. augusta 2011 - (Monika Tódová - Sme)

Pred piatimi rokmi prišla v Nitre študentka Hedviga Malinová s plačom a celá od krvi na skúšku. Tvrdila, že ju zbili. Napísala o tom už aj knihu, no prípad stále nie je vyšetrený. - V kauze Hedviga Malinová už Generálna prokuratúra ohlásila toľko pravdepodobných termínov jej skončenia, že teraz už radšej na žiadne otázky neodpovedá. Ani po piatich rokoch nie je prípad študentky ukončený. Sama je trestne stíhaná pre krivú výpoveď. Prepadnúť ju mali v parčíku v Nitre 25. augusta 2006, keď išla na skúšku. Rasový motív má dokazovať nápis na jej blúzke „Maďari za Dunai”. V čase vyostrených slovensko-maďarských vzťahov, keď sa do vlády dostala aj SNS sa prípad stal politickou témou. A hoci to vyzeralo na rýchle chytenie neonacistov, ktorí zbili študentku, polícia pod vedením prezidenta Jána Packu a ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer) prišla s iným záverom: Všetko si vymyslela. „Dva roky neurobili žiadny vyšetrovací úkon napriek tomu, že sme ich o to niekoľkokrát žiadali,” opisuje posledný vývoj prípadu Malinovej advokát Roman Kvasnica. V auguste mali podľa neho vypočuť dekana Lekárskej fakulty Petra Labaša, čo sa nestalo. „Prokurátor mi povedal, že pán Labaš má štátnice,” hovorí Kvasnica. Prípad vyšetruje prokurátor Jaroslav Kozolka, posledné slovo mal vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Ako námestník má aj po skončení funkčného obdobia na konanie stále vplyv. „Kým nebude ukončené prípravné konanie, nebudeme sa detailnejšie vyjadrovať k tejto trestnej veci,” odpovedala včera hovorkyňa prokuratúry Jana Tökölyová. Labaša mali vypočuť k záverom znaleckého posudku, ktorý po dvoch rokoch odovzdal v máji. Tvrdí v ňom, že Malinovú nezbili, a to, že bola zakrvavená, môže byť zapríčinené poruchou zrážanlivosti krvi. Predtým tvrdil, že Malinová sa sama pohryzla. Viacerí lekári jeho závery spochybnili. Na obranu Malinovej sa postavili viaceré osobnosti, aj terajší vládni politici. „Aj táto kauza, podobne ako napríklad brzdenie stíhania poslancov, ukazuje na nutnosť zmien na Generálnej prokuratúre,” hovorí premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). „Hedviga to, našťastie, vôbec nevníma. Venuje sa rodine,” hovorí o jej pocitoch z naťahovania času advokát Kvasnica. Je vydatá a má dve deti.

Hedviga Žáková-Malinová: Už má dve deti a nový dom

25. augusta 2011 - (plus jeden deň)

Dnes je to presne päť rokov, čo Hedvigu Žákovú-Malinovú, vtedy 23-ročnú študentku, prepadli podľa jej tvrdení v Nitre dvaja holohlaví mladíci. Surovo ju dokopali, okradli a na tričko jej napísali protimaďarské heslá. Polícia po dvoch týždňoch vyšetrovania dospela k záveru, že skutok sa nestal. V súčasnosti je Hedviga už štyri roky stíhaná za krivú výpoveď. Hedviga Žáková-Malinová je dnes matkou dvoch detí a naplno sa venuje rodine. „Momentálne si užívam dni plné lásky voči svojim dvom krásnym deťom a manželovi,“ prezradila nám Hedviga. Priznáva, že prvé mesiace po útoku boli pre ňu veľmi ťažké. Teraz sa však už podľa vlastných slov necíti nikým a ničím obmedzovaná. Z blondíny sa za ten čas stala brunetka. Napriek tejto zmene ju však ľudia na ulici spoznávajú. S negatívnymi reakciami sa už však nestretáva. Okrem rodiny jej vypĺňa čas aj dokončovanie ich nového domu. Na svoje hobby, čítanie, si však i tak dokáže ukrojiť malú chvíľu. Plejáda prečítaných kníh sa podľa jej slov vzhľadom na dve ratolesti podstatne zúžila. A aké sú jej plány do budúcnosti? „Veľmi rada by som pokračovala v štúdiu angličtiny. Jeden kurz už mám za sebou a zistila som, že ma to veľmi zaujalo,“ tvrdí. Hedviga na záver pripustila, že celá kauza nemusí byť nikdy doriešená. Rozhodne je však odhodlaná bojovať ďalej za pravdu. „Áno, je to môj záväzok voči sebe samej,“ dodala. Advokát Žákovej Roman Kvasnica je v prípade doriešenia útoku tiež skeptický. „To by musela byť nejaká veľká zhoda náhod. Možno keby sa niekto z tých páchateľov rozhodol povedať v tejto veci pravdu,“ povedal. Podotkol zároveň, že vyšetrovanie prepadnutia Hedvigy trvalo 14 dní, pričom vyšetrovanie Hedvigy ako údajnej klamárky trvá štyri a pol roka.

D. Lipšic: Obávam sa, že pravdu v prípade

kauzy Hedvigy M. sa veľmi ťažko dozvieme

24. augusta 2011 - (tasr)

Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) sa obáva, že v prípade kauzy Hedvigy M. sa verejnosť pravdu dozvie veľmi ťažko. „Problém je v tom, že bol od začiatku tvrdo spolitizovaný a potom sa veľmi ťažko hľadá pravda, najmä s odstupom času, teraz je na Generálnej prokuratúre, aby prípad uzavrela, už to sľúbila niekoľkokrát,” konštatoval po dnešnom rokovaní vlády. Generálna prokuratúra SR, ktorá má o stíhaní Hedvigy M. definitívne rozhodnúť, sa k prípadu nevyjadruje. Podľa jej hovorkyne Jany Tökölyovej stále platí informačné embargo, ktoré na prípad uvalil bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Kauza vznikla po tom, čo 25. augusta 2006 dvaja holohlaví mladíci údajne prepadli v Nitre vtedy 23-ročnú Hedvigu M., surovo ju dokopali, okradli a na tričko napísali protimaďarské heslá. Študentka neskôr udala, že sa tak stalo, keď išla na skúšku na Fakultu stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa a do mobilu hovorila po maďarsky. Polícia vyšetrovanie útoku ukončila 11. septembra 2006 so záverom, že skutok sa nestal. Od 14. mája 2007 polícia stíha Hedvigu M. pre krivú výpoveď a krivú prísahu.

Duray vymenil politiku za školské lavice. Učí v Maďarsku

23. augusta 2011 - (hnonline.sk)

Bývalý podpredseda SMK je pedagógom na Západomaďarskej univerzite v Šoproni. Hovorí, že maďarskí študenti Slovákov veľmi nemusia. Bývalý podpredseda SMK Miklós Duray „zavesil politiku na klinec“. Jeho strana sa po minuloročných voľbách nedostala do parlamentu. Svoje záujmy tak Duray preorientoval do oblasti vzdelávania. Je pedagógom na Západomaďarskej univerzite v Šoproni. Rok učil externistov aplikovanú politológiu, teraz dostane viac študentov. „Na tom predmete skúšame hľadať vysvetlenia na politické situácie v strednej Európe za posledných 500 rokov. Rozprávame sa o tom, aké ponaučenie nám dáva história, či sa dá z toho zobrať ponaučenie pre súčasnosť,“ priblížil. Vraj je to spojenie troch predmetov: politická história, kultúrna história a súčasná politológia. „Od septembra budem mať aj iné triedy,“ prezradil. Duray tvrdí, že maďarskí študenti voči Slovákom predsudky nemajú. „Nedá sa hovoriť o pozitívnom postoji, ale ani priveľmi negatívne Slovákov nevnímajú.“ Vraví, že učiť na vysokej škole je niečo nové, a to aj napriek tomu, že na rôznych prednáškach a konferenciách toho povedal dosť. „Toto som nikdy nerobil. Tu treba pokračovať v rovnakej téme pri ďalšom stretnutí, ale zároveň nesmiete rozprávať o tom istom ako naposledy,“ povedal. V pláne má aj napísať učebnicu. Tvrdí, že síce napísal viacero kníh aj odborných článkov, ale teraz to všetko musí zoradiť do systému. Na univerzite veľa nezarobí. Sumu však povedať nechcel, iba sa zasmial. „To by bolo smiešne, ak by som to vyčíslil. Nemám z toho ani na benzín,“ povedal s úsmevom. Okrem vyučovania chodí Duray stále prednášať aj na rôzne odborné konferencie, prispieva tiež na stránku Felvidek.ma, ktorú prevádzkuje Združenie za spoločné ciele. To má podľa Duraya ambíciu byť spoločenskou protiváhou Strany maďarskej koalície. „Tá stránka je ideologicky konzervatívna a zverejňuje všetky správy o Slovensku. Aj tie, čo propagujú autonómiu, aj tie, čo ju odmietajú,“ vysvetlil. Miklós Duray má stále slovenské občianstvo a je presvedčený o tom, že rovnako je to aj so súčasným šéfom SMK Józsefom Berényim. Napriek tomu je osobná stránka duray.sk celá po maďarsky. Dosť času trávi v straníckej centrále SMK v Bratislave. Aktívna politika mu už nechýba. „Vrátiť sa? V tomto veku asi nie,“ zasmial sa. „Svoj názor rád poviem každému, ale už nechcem ovplyvňovať stranícku politiku.“

Bývalý predseda SMK Pál Csáky: Výsledky sčítania ľudu v SR

budú pre maďarskú menšinu nepriaznivé

22. augusta 2011 - (tasr)

Výsledky sčítania ľudu na Slovensku, ktoré by mali byť zverejnené na jeseň, budú pre maďarskú menšinu nepriaznivé. Povedal to dnes v rozhovore pre maďarskú spravodajskú rozhlasovú stanicu InfoRádió bývalý predseda SMK Pál Csáky, podľa ktorého počet Maďarov žijúcich na Slovensku zaznamená pokles o 20.000-30.000 oproti výsledkom sčítaniu ľudu spred desiatich rokov. Jedným z dôvodov poklesu podľa jeho slov je, že regióny, v ktorých Maďari žijú, všetky slovenské vlády - vrátane terajšej vlády Ivety Radičovej - zanedbávali. „Je málo investícií, problémy sú so zamestnanosťou, preto mnoho mladých ľudí odchádza zo Slovenska skúsiť šťastie,” povedal. Zahraniční Maďari by podľa Csákyho mali mať možnosť voliť do maďarského parlamentu svojich zástupcov, ktorí by boli na separátnej listine bez straníckych väzieb. Ak by kandidátov zahraničných Maďarov zaradili na maďarské stranícke kandidátky, spôsobilo by to rozkol medzi Maďarmi žijúcimi na Slovensku. „Tým by sa vnútropolitický boj v Maďarsku preniesol do Bratislavy,” dodal. Popri maďarsko-slovenských rozporoch by tak vznikli aj rozpory medzi príslušníkmi maďarskej menšiny, čoho výsledkom by mohlo byť, že by nešli k voleným urnám, konštatoval Csáky. Podľa jeho názoru by riešením boli už uvedené samostatné kandidačné listiny pre zahraničných Maďarov, ktoré by boli bez straníckych väzieb podľa chorvátskeho, poľského či rumunského vzoru. Csáky pri príležitosti sobotňajších osláv štátneho sviatku Maďarska prevzal z rúk prezidenta Pála Schmitta Stredný kríž Radu Maďarskej republiky s hviezdou. Niekdajšiemu podpredsedovi vlády udelil Schmitt ocenenie na návrh premiéra Viktora Orbána ako prejav uznania za „mnohostrannú činnosť v záujme zachovania identity maďarskej komunity na Slovensku”.

Hospodárstvo Maďarska je v kríze, tvrdí opozičná MSZP a LMP

22. augusta 2011 - (tasr)

Maďarské opozičné strany Maďarská socialistická strana (MSZP) a Politika môže byť iná (LMP) sa dnes vo svojich vyhláseniach zhodli, že hospodárska politika vlády Viktora Orbána prepadla a sú nutné krízové kroky na oživenie hospodárstva. Oba subjekty chcú tiež navrhnúť zrušenie rovnej dane z príjmu fyzických osôb. LMP zdôvodňuje svoje tvrdenie aktuálnymi údajmi Ústredného štatistického úradu (KSH), ktoré hovoria o 0,4-% poklese počtu zamestnaných. „Orbánova vláda nielenže nedokázala naštartovať vytvorenie jedného milióna nových pracovných miest, ako to sľubovala, ale sme stratili vzácne pracovné miesta,” píše sa vo vyhlásení LMP. Podľa LMP teória šéfa rezortu hospodárstva Györgya Matolcsyho, podľa ktorej hospodárstvo sa rozbehne znížením daňového zaťaženia majetnejších vrstiev obyvateľstva, úplne skrachovala. Tento krok spôsobil obrovský výpadok z príjmov štátneho rozpočtu a spôsobil spoločenské napätie. Miliónom ľudí sa skomplikovala obživa a znížil sa počet pracovných miest, tvrdí opozičný subjekt. LMP sa domnieva, že je potrebná nová, spravodlivá daňová politika s viackľúčovou daňou z príjmu fyzických osôb, spolupráca so zamestnancami a zníženie odvodového zaťaženia doplnené ekologickou daňovou reformou. LMP požaduje od vlády, aby zrušila skrachovanú rovnú daň z príjmov fyzických osôb a systém zdanenia kapitálových príjmov a začala rokovania s parlamentnými stranami o vytvorení krízového balíčka. „Zmena systému nespravodlivej rovnej dane z príjmov fyzických osôb je existenčnou otázkou z pohľadu riešenia existujúcej hospodársko-spoločenskej krízy,” konštatuje sa v dokumente MSZP. Socialisti vyjadrili nádej, že LMP v parlamente podporí príslušný návrh MSZP, ktorý už viackrát predložili. MSZP ocenila, že už aj LMP vníma, že vláda Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) je neschopná vládnuť, preto opozícia musí byť iniciatívna pri predložení konkrétnych návrhov riešenia krízy.

Maloobchodné tržby v Maďarsku v júni klesli o 0,5 %

24. augusta 2011 - (sita)

Kalendárne upravené maloobchodné tržby v Maďarsku v júni medziročne poklesli o 0,5 % po tom, ako v predchádzajúcom mesiaci vzrástli o 0,7 %. Informoval o tom v utorok maďarský štatistický úrad. Medzimesačne sa podľa sezónne a kalendárne upravených údajov znížil objem maloobchodných tržieb o 0,5 %. V máji maloobchodné tržby v porovnaní s aprílom vzrástli o 0,5 %. Za prvý polrok maloobchodné tržby v Maďarsku oslabili v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška o 0,2 %. Na domáci dopyt v Maďarsku negatívne vplývajú stále sa zvyšujúce splátky úverov v zahraničných menách a vysoká nezamestnanosťna úrovni takmer 11 %. „Vysoká nezamestnanosť, silný výmenný kurz švajčiarskeho franku voči forintu a nejasný globálny a domáci ekonomický výhľad spôsobil, že domácnosti míňajú iba veľmi opatrne,“ povedal Zsolt Kondrát z MKB Bank.

Dlhová kríza môže byť horšia. Pre úvery vo frankoch

24. augusta 2011 - (tasr / bloomberg)

Dlhová kríza eurozóny sa môže ešte prehĺbiť, ak budú mať Východoeurópania, ktorí si vzali úvery vo švajčiarskych frankoch, pre jeho posilňovanie problémy tieto pôžičky splácať. Väčšinu bánk v regióne totiž vlastnia finančné ústavy z eurozóny. Európske banky, napríklad talianska UniCredit, rakúske Erste Group Bank či Raiffeisen Bank International, alebo nemecká Bayerische Landesbank podľa odhadov evidujú úvery v hodnote zhruba 80 miliárd CHF (70,11 miliardy eur), ktoré poskytli domácnostiam v Maďarsku, Poľsku a Chorvátsku. Dlžníkom v týchto krajinách teraz stúpli mesačné splátky, keďže frank od mája posilnil oproti forintu (o 8 %), zlotému (14 %) aj kune (10 %). „Zvýšený tlak na dlžníkov v Maďarsku, Poľsku a Chorvátsku, ktorí majú úvery v švajčiarskych frankoch, môže vyvolať vlnu otrasov v celej eurozóne,” upozorňuje Kilian Reber, analytik švajčiarskej UBS banky. Podľa neho sa môže stať, že materské banky z eurozóny budú nútené pre problémy so splácaním úverov požiadať vlády o záchranný balík. UBS odhaduje, že banky v Maďarsku majú problémy so splácaním zhruba 10 % z úverov vo frankoch, zatiaľ čo v Poľsku je približne 1,5 % a v Chorvátsku 6 % takýchto dlžníkov.

Malých stoja turbulencie viac

25. augusta 2011 - (Vladimír Vaňo - Trend)

Spomaľovanie rastu pri vysokých úrokoch sľubuje na jeseň ďalšiu prestrelku medzi maďarskou vládou a národnou bankou Uprostred augusta si vyšehradské meny pripomenuli nielen svoju zraniteľnosť udalosťami na ich najdôležitejšom exportnom trhu, ale tiež cenu, ktorú malé otvorené ekonomiky platia za udržanie stability nezávislej meny. Cena za nezávislosť je vyššia v období turbulencií na svetových trhoch, hlavne na tých, ktoré sú kľúčovým odbytiskom od exportu závislého stredoeurópskeho priemyslu. Zmiernenie averzie investorov k riziku sa ukázalo ako dočasný fenomén. Keď sa v závere tretieho augustového týždňa index averzie VIX vyšvihol späť na dohľad najslabších úrovní od jari 2009, stredoeurópske meny sa ocitli pod obnoveným depreciačným tlakom. Česká koruna sa po mesiaci oslabila k úrovni 24,50 CZK/EUR. Od 10. augusta tak stratila takmer 50 halierov. Poľský zlotý po druhý raz za ostatný mesiac testoval odolnosť bariéry 4,2 PLN/EUR, pričom od začiatku augusta dosiahli jeho straty takmer päť percent. Maďarský forint po netrvácnom posilnení k silnejšej strane otestoval znova tú slabšiu hranicu pásma 270 - 275 HUF/EUR. Pohybuje sa tak stále blízko najslabších úrovní od polovice marca. Skutočnosť, že za ostatného poldruha mesiaca sa forint znehodnotil k euru o viac než štyri percentá, viedla Magyar Nemzeti Bank k tomu, aby na konci augusta potvrdila základné úrokové sadzby na šiestich percenách. A to napriek tomu, že štatistiky o hospodárskej výkonnosti v druhom štvrťroku boli studenou sprchou pripomínajúcou príchod hospodárskeho oslabenia z eurozóny aj do Strednej Európy. Maďarský HDP v reálnom vyjadrení oproti predchádzajúcemu štvrťroku totiž prekvapivo stagnoval, zatiaľ čo analytici podľa mediánu prognóz očakávali jeho takmer polpercentný nárast. V dôsledku toho sa medziročné reálne tempo rastu maďarskej ekonomiky spomalilo o celý jeden percentný bod na 1,5 %, čo je najmenej za ostatné štyri štvrťroky. Na rozdiel od mediánu prognóz z Budapešti sa tempo maďarského hospodárskeho oživenia nad dvojpercentnou hranicou z úvodu roka neudržalo. Za ostatného štyri a pol roka dokázala maďarská ekonomika medziročne podrásť o viac než dve percentá len v troch kvartáloch. Okrem zachovania kľúčových úrokov potvrdila centrálna banka aj trojpercentný inflačný cieľ. Hoci sa k nemu v júli maďarská inflácia (3,1 %) priblížila najviac od marca 2009, pre pokračujúce turbulencie výmenného kurzu možno očakávať, že pri potenciálnom znižovaní úrokov bude mať menová autorita ruky naďalej spútané. Kombinácia vážneho hospodárskeho oslabenia a vysokých úrokových sadzieb sľubuje v druhom polroku ďalšie dejstvo prestrelky medzi budapeštianskou vládou a centrálnou bankou. V druhom štvrťroku sa v očakávanom rozsahu spomalilo aj tempo reálneho hospodárskeho rastu v Českej republike (2,4 % medziročne). Aj v tomto prípade to bol najpomalší rast za ostatné štyri štvrťroky. Napriek tomu sa pri hlasovaní o úrokovom status quo (0,75 %) na začiatku augusta vyskytli opäť dva hlasy za zvýšenie kľúčových úrokov o štvrť percentného bodu. Tie nateraz ostávajú v menšine napriek tomu, že pripravované zvýšenie DPH by podľa Českej národnej banky (ČNB) malo v budúcom roku vytlačiť infláciu nad tri percentá. Napriek hrozbám hospodárskeho spomalenia v druhom polroku diskusia o vyšších úrokoch v Prahe pokračuje. V augustovej prezentácii z rokovania bankovej rady ČNB na strane protiinflačných rizík varovala pred nižšími než pôvodne očakávanými zahraničnými úrokovými sadzbami. Zároveň však pripomenula proinflačné riziko, ktoré predstavuje možné oslabenie českej koruny. To sa v druhej polovici augusta aj splnilo.

Ratingovka nám verí... - Slovensko dostalo dve správy

25. augusta 2011 - (Hospodárske noviny - Standard & Poor's)

Ratingová agentúra Standard&Poor's včera vyhlásila, že slovenskej ekonomike verí. Krajine zlepšila výhľad na zvýšenia ratingu zo stabilného na pozitívny. Lepšiu známku však získame, len ak dodržíme finančné záväzky. „Prípadné zvýšenie ratingu krajiny môže zvýšiť atraktivitu krajiny v očiach investorov,” hovorí Radko Kuruc z Inštitútu hospodárskej politiky. Agentúra však upozornila vládu, že k zlepšeniu hodnotenia pristúpi až po tom, čo dosiahne svoje fiškálne ciele. „Riziká sú v oblasti daní vrátane slabších ako očakávaných hospodárskych výsledkov, či v odpore verejnosti a politickej opozície proti úsporným opatreniam,” varuje S&P. Naše napredovanie podľa nej môže ohroziť aj vysoká nezamestnanosť. Pre nás to nie sú jediné prekážky. Škrt cez rozpočet nám môže urobiť náš najväčší exportný partner Nemecko. Najnovšie rapídne stráca aj dôveru investorov, čo môže byť problém aj pre nás. „Sledujeme absolútnu krízu dôvery investorov,” hovorí Radoslav Kasík z Across Wealth Management. Zároveň tvrdí, že ešte nie je však namieste obava z recesie.

Ako sme hodnotení my a naši susedia

Najvyššie hodnotenie, a teda najväčšiu dôveru v napĺňanie finančných záväzkov, pridelila Čechom rating (známku) AA

O stupeň horšie hodnotenie A+ pridelila Slovensku

O jeden stupeň nižšie hodnotenie má Poľsko na úrovni A-

Maďarsko je na chvoste V4 s ratingom BBB-

Maďarská vláda sa vzdala myšlienky na zníženie DPH na potraviny

22. augusta 2011 - (tasr / reuters)

Maďarská vláda sa vzdala myšlienky na zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v prípade potravín pre nedostatok „manévrovacieho priestoru” v rozpočte. Uviedli to dnes noviny Népszabadság s odvolaním sa na dokument z ministerstva hospodárstva, ktorý sa im podarilo získať. Podľa denníka rezort hospodárstva nepodporil návrh na zníženie DPH na základné potraviny, keďže by to prinieslo výrazný pokles rozpočtových príjmov, a to v čase, keď ekonomika krajiny spomaľuje. Premiér Viktor Orbán už minulý týždeň varoval prd slabším ako očakávaným výkonom ekonomiky, ktorá zrejme namiesto pôvodne odhadovanej expanzie o 3,1 % v tomto roku vzrastie len o 2 %. Výsledkom bude diera v rozpočte na rok 2011 vo výške minimálne 100 miliárd forintov (366,53 milióna eur).

Maďarsko začne splácať pôžičky od MMF a EÚ

22. augusta 2011 - (tasr)

Spomedzi piatich krajín, ktoré počas hospodárskej krízy v rokoch 2008-2009 uzavreli s medzinárodnými organizáciami dohodu o rámcových úveroch, začne Maďarsko ako prvé splácať úver Medzinárodného menového fondu (MMF) a Európskej únie. Informoval o tom dnes maďarský ekonomický server Portfolio.hu. Maďarsko začne splácať v poslednom štvrťroku tohto roka, splátky však budú aktuálne na budúci rok už aj pre Lotyšsko, Rumunsko, Srbsko a Ukrajinu. Z nich iba Rumunsko uzatvorilo ďalšiu dohodu o rámcovej pôžičke, ale iba z preventívnych dôvodov, čo z hľadiska súčasných turbulencií na finančných trhoch je podľa analytikov maďarského servera rozumným krokom. Maďarsko zaplatí v poslednom štvrťroku 2011 únii splátku v hodnote 2 miliárd eur, na budúci rok dosiahne splátka Maďarska spoločne pre EÚ a MMF 3,6 miliardy eur. V období od júla do septembra 2012 zaplatí päť uvedených krajín splátky v celkovej hodnote 8,2 miliardy eur a v nasledujúcom roku 14,2 miliardy eur. MMF, Svetová banka a EÚ sa v októbri 2008 dohodli, že Maďarsku poskytnú pôžičkový rámec 25,1 miliardy USD (18,7 miliardy eur), ktorý mal krajine pomôcť vyrovnať sa so svetovou finančnou krízou. Z tohto rámca vyčerpalo Maďarsko vyše 14 miliárd eur.

Slováci chcú radšej euro ako návrat ku korune

24. augusta 2011 - (sita)

Slováci napriek problémom, v ktorých sa eurozóna nachádza, spoločnej európskej mene stále dôverujú, aj keď takmer tretina by návrat starej meny privítala. Vyplýva to z telefonického prieskumu, ktorý na vzorke 915 respondentov starších ako 18 rokov uskutočnila minulý týždeň agentúra Polis Slovakia v spolupráci s agentúrou SITA. Podľa neho by si totiž euro radšej ako korunu v súčasnosti vybralo 66,5 % opýtaných, návrat ku korune by uvítalo 29,3 % Slovákov. Zvyšok nevedel odpovedať. Rozhodne v prospech spoločnej európskej meny sa pritom vyjadrilo 48,6 % respondentov, skôr za euro ako návrat ku korune volí 17,9 % opýtaných. Naopak, rozhodne návrat k slovenskej korune by podporovalo 12,2 % opýtaných a skôr návrat ku korune ako ponechanie si eura by si želalo 17,1 % Slovákov. Dlhová kríza sapo Grécku rozšírila do ďalších krajín a opatrenia na záchranu ohrozených členov eurozóny sa často na bruselských rokovaniach rodia pomaly a komplikovane. Otázne pritom je, či ich vôbec Slovensko podporí, keďže koaličná SaS neustále tvrdí, že euroval ani ďalšie záchranné opatrenia odsúhlasiť nemieni. Naposledy sa koaliční lídri dohodli, že o dokumentoch súvisiacich s eurovalom bude Slovensko hlasovať ako posledné v eurozóne.

Schmitt v Rumunsku vyzýval k prijímaniu občianstva

22. augusta 2011 - (tasr)

K prijatiu maďarského občianstva vyzýval v nedeľu večer v rumunskom Kluži maďarský prezident Pál Schmitt, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Najvyšší maďarský predstaviteľ v závere Klužských maďarských dní na hlavnom námestí pred tisíckami účastníkov podujatia vyjadril vďaku tým príslušníkom maďarskej menšiny v Rumunsku, ktorí už využili príležitosť prijať maďarské občianstvo, čím „vyjadrili aj právne svoj vzťah k materskej krajine”. Podľa jeho slov každá žiadosť o zjednodušené udelenie občianstva posilňuje vieru Maďarov žijúcich za hranicami, posilňuje maďarský národ a národnú spolupatričnosť. Schmitt poznamenal, že „Kluž nie je iba o Maďaroch, ale napríklad aj o Rumunoch a Nemcoch, ktorí žijú spolu v tamojšom regióne už stovky rokov”. Prezident dodal, že skúsenosti tohto mesta ho napĺňajú nádejou. „Máme radi, čo je naše, a vážime si, čo patrí inému,” konštatoval. Schmitt vyjadril radosť, že mohol hovoriť na jednom z najkrajších námestí v Európe po maďarsky, pritom však označil za dôležité tlmočenie do rumunského jazyka, pretože „popri hrdosti na vlastný materinský jazyk je potrebné vážiť si podobné pocity každého národa a každého človeka”. Schmitt pricestoval na dvojdňovú návštevu Klužu v nedeľu popoludní. Stretol sa s prefektom Klužskej župy Florinom Stamatianom a s predstaviteľmi župnej samosprávy. Dnes má na programe okrem iného otvorenie Medzinárodného hungarologického kongresu a odovzdávanie maďarských štátnych vyznamenaní.

Odpúšťaj a nezabúdaj, odkázal prezident

pri spomienke na augustové udalosti

21. augusta 2011 - (tasr)

„Odpúšťaj a nezabúdaj,” odkázal dnes súčasníkom prezident SR Ivan Gašparovič po položení vencov k pamätným tabuliam obetí augustových udalostí z roku 1968. „Je to už história, ale história, ktorá nás v mnohom poučila a nabáda nás vážiť si to, čo nám priniesli dni po roku 1989. Stali sme sa slobodnými, ale nebolo to len tak. Za ten čas stratili mnohí ľudia život a my sme tu ostali preto, aby sme za to, za čo padli, bojovali,” pripomenula hlava štátu. Gašparovič dodal, že bojovať dnes nemáme so zbraňou, ale všetkým tým, čo nám umožňuje demokracia. „Slobodou, uznávaním slobody, rovnosťou, uznávaním rovnosti a samozrejme aj solidaritou, ktorá je dnes veľmi potrebná.” Prezident sa po položení venca pri pamätnej tabuli Petra Legnera na Námestí SNP presunul na bratislavské Šafárikovo námestie. Tam si uctil pamiatku ďalších troch obetí zastrelených počas augustovej okupácie Československa vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy v noci z 20. na 21. augusta 1968. Invázia vojsk Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, NDR a Bulharska bola reakciou na snahu o zmenu politického systému a nastolenie socializmu s „ľudskou tvárou”, ktorá mala podporu väčšiny obyvateľstva.

August 1968: Okupujú nás, zachovajte pokoj

21. augusta 2011 - (Jakub Filo - aktualne.sk)

„Včera, dňa 20. augusta 1968 okolo 23:00 prekročili vojská Zväzu sovietskych socialistických republík, Poľskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky, Maďarskej ľudovej republiky a Bulharskej ľudovej republiky štátne hranice Československej socialistickej republiky. Stalo sa tak bez vedomia prezidenta republiky, predsedníctva Národného zhromaždenia, predsedníctva vlády i prvého tajomníka ÚV KSČ a bez vedomia týchto orgánov. V tých hodinách zasadalo predsedníctvo Ústredného výboru (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) a zaoberalo sa prípravou XIV. zjazdu strany. Predsedníctvo ÚV KSČ vyzýva všetkých občanov republiky, aby zachovali pokoj a nekládli postupujúcim vojskám odpor, pretože obrana našich štátnich hraníc je teraz nemožná. Preto ani naša armáda, Bezpečnosť a Ľudové milície nedostali rozkaz k obrane krajiny. Predsedníctvo ÚV KSČ považuje tento akt za odporujúci nielen základným zásadám vzťahom medzi socialistickými štátmi, ale za popretie základných noriem medzinárodného práva.” Toto vyhlásenie sprevádzalo raňajšie vysielanie česko-slovenského rozhlasu 21. augusta 1968, kedy územie Česko-Slovenska obsadili vojská piatich spriatelených krajín východného bloku. Ukončili tak obdobie demokratizácie spoločnosti známej ako Pražská jar. Vpád vyše 700-tisíc vojakov Bulharska, Poľska, Maďarska a NDR pod vedením Sovietskeho zväzu si do dvoch týždňov vyžiadal 72 mŕtvych, z toho 19 zo Slovenska a stovky zranených. Kvôli invázií „spriatelených armád” opustilo svoju vlasť v najbližších rokoch viac ako 300-tisíc ľudí. A poslední ruskí vojaci opustili územie Česko-Slovenska až takmer 23 rokov po vpáde, a to 27. júna 1991. Príčinou okupácie Česko-Slovenska bol vnútropolitický vývoj od septembra 1967 až do 21. augusta 1968, známy aj ako Pražská jar. V decembri 1967 ponúkol svoj post strane po nezhodách vo vedení KSČ dovtedajší predseda Ústredného výboru Antonín Novotný. V januári 1968 ho nahradil Alexander Dubček, ktorý odštartoval demokratické zmeny v spoločnosti. ÚV KSČ zverejnil 10. apríla Akčný program KSČ, ktorý mal priniesť „socializmus s ľudskou tvárou”. Obsahoval plány na ekonomické, politické a spoločenské reformy. Moskva celé dianie v Česko-Slovensku sledovala s nevôľou. Do krajiny vysielala varovné signály, aby sa zabránilo „kontrarevolúcií”. Varovania vyvrcholili v noci z 20. na 21. augusta približne o 23:30, kedy na územie Česko-Slovenska vstúpili vojská ZSSR a jeho satelitov. Spomienka na okupáciu však podľa politológa Miroslava Kusého odchádza do úzadia. „Nemá rovnocenné postavenie s inými historickými dňami,” povedal pre Aktuálne.sk Kusý. Nezáujem o 21. august 1968 je podľa neho na škodu veci, pretože ide o zlomovú situáciu, od ktoré sa odrážajú isté historické etapy. Dôvodom môže byť podľa neho menej dramatický prechod medzi komunistickým systémom a demokratickým zriadením v roku 1989. „Bol to plynulý prechod a z odstupom času ľudia dokonca hovoria, že ten komunizmus až taký zlý nebol,” dodal Kusý.

1968 - Maďari Maďarov sklamali

20. augusta 2011 - (Miroslav Kern - Sme)

Na Slovensko prišlo nečakane aj 17-tisíc maďarských vojakov. Slovenských Maďarov to zaskočilo, väčšina okupantov nevítala. - V šoku boli v auguste 1968 slovenskí Maďari, keď zistili, že na uliciach ich miest a dedín stoja tanky - nie však ruské, ale maďarské, opisuje psychiater Peter Hunčík. „Prvé výkriky boli: Rusi nás obsadili. Z tankov však na nás kričali Maďari,” hovorí Hunčík, ktorý mal vtedy 17 rokov a žil v Šahách. Popisuje aj správanie známeho maďarského žurnalistu, vtedy poručíka maďarskej armády. „Totálne opitý vysvetľoval tamojším: Veď my sme vás prišli oslobodiť. Sledovali sme, ako na vás, bratov, útočia Slováci.” Invázia maďarských vojsk podľa Hunčíka prišla v zvláštnych časoch. Na jar 1968 sa otvorila aj otázka slovensko-maďarských vzťahov, na slovenskej strane aj pod heslom „len jeden národ tu žije - my, Slováci”. Slovenskí Maďari sa však podľa Hunčíka po invázii rýchlo spamätali a kričali rovnaké heslá na podporu Dubčeka ako Slováci. „Nevedeli sme si predstaviť, že maďarské vojská od liberálneho Jánosa Kádára idú podporovať Brežneva. Začali sme vojakom vysvetľovať, aké to bude fantastické, že sú tu a spolu budeme podporovať Dubčeka. A oni na to: veď je to zradca - Dubček zradil komunizmus.” Hunčík okupácii venoval časť svojej knihy Hraničný prípad. Historik Attila Simon hovorí, že len menšia časť Maďarov prijala príchod vojsk s uspokojením, lebo sa bála vyhrotenia nacionalizmu. „Väčšina Maďarov okupáciu odsúdila.” Pár týždňov pred augustom sa podľa Simona začali na domoch objavovať nápisy: Maďari za Dunaj. Ľudia si pamätali deportácie Maďarov spred 20 rokov a báli sa. „Našlo sa aj zopár jedincov, ktorí si mysleli, že sa opakuje rok 1938 a Maďari prišli, aby si pričlenili južné územia. Išlo však len o výnimky.”

Historik Milan Zemko:

Dubčekove zásluhy o demokraciu neboli výnimočné

21. augusta 2011 - (sita)

Historická pamäť o významných osobnostiach sa musí pestovať dlhodobo a mnohostranne, nedá sa nastoliť jedným papierovým aktom. - Milan Zemko je presvedčený, že „veľký syn malého národa” mal najneskôr v apríli 1969 rezignovať na všetky funkcie a neposluhovať normalizátorom, ktorí ho z duše za jeho „slabosť“ nenávideli:

http://www.webnoviny.sk/slovensko/

dubcekove-zasluhy-o-demokraciu-neboli/394761-clanok.html

Agresori narazili na odpor slobodných vysielačov

22. augusta 2011 - (Vladimír Jancura - Pravda)

Všetko je iné, ale úplne iné, ako nám tvrdili velitelia ešte včera na zhromaždení. Vojaci intervenčných jednotiek, ktorí pred štyridsiatimi tromi rokmi vtrhli do krajiny medzi Dunajom a Tatrami, nevychádzali z údivu. Podrobné mapy im boli zrazu nanič. Smerovky postŕhané alebo vymenené, tabule s názvami obcí a ulíc takisto. (...) Najpravdepodobnejší scenár počítal s tým, že zároveň s vojenskou intervenciou spojencov uskutočnia „zdravé sily“ v politickom vedení Československa vnútrostranícky puč, zlepia akúsi „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“ (podľa vzoru maďarských udalostí v roku 1956) a vedúcich kontrarevolucionárov postavia pred „revolučný tribunál“. A bude po operácii. Nestalo sa tak. Prečo? Štátne hranice prekročili prvé intervenčné jednotky smerujúce z juhu pri Komárome - Komárne. Bolo to niekedy okolo polnoci z 20. na 21 augusta. Traduje sa, že všetko prebiehalo hladko a rýchlo, ale nebolo to celkom tak. „Na druhom brehu Dunaja sa k našej jednotke mali pripojiť tanky pre lepšiu ochranu,“ píše Willi, „ale nedočkali sme sa ich ani po pol hodine, a tak veliteľ rozhodol pokračovať v ďalšej ceste aj bez nich.“ Obavy mali najmä zo striech domov v uliciach miest, ktorými prechádzali. Čo ak tam zasadli ostreľovači? Alebo mladíci vyzbrojení fľašami s Molotovovým koktailom? Napokon sa však nič strašné neudialo. Willi nechápal, prečo sa s brieždením a s pribúdajúcim svetlom nálady civilného obyvateľstva voči nim prudko zmenili. Prechádzali národnostne zmiešaným územím. Miestni ľudia sa so sovietskymi vojakmi nevedeli dohovoriť, preto im aspoň rukami dávali najavo, aby sa brali, odkiaľ prišli. A miestami - dokonca! - hádzali do kolóny kamene... Willi nevedel nič o vyhlásení vedúcich predstaviteľov Československa, ktorí vlastne vstup cudzích vojsk odsúdili ako akt agresie. Čo je však podstatné, toto vyhlásenie opakovane vysielal pražský a bratislavský rozhlas. Aj v maďarčine... (Čítaj ďalej:)

http://spravy.pravda.sk/agresori-narazili-na-odpor-slobodnych-vysielacov-fvo-

/sk_domace.asp?c=A110822_081055_sk_domace_p23

Slováci by prežili aj bez Štúra

15. augusta 2011 - (Týždeň)

Rozhovor s Ivanom Halászom, historikom a právnikom Maďarskej akadémie vied a autorom knihy Uhorsko a podoby identity v dlhom 19. storočí.

- Ste napoly Maďar a napoly Slovák, ktorý žije už od 80. rokov v Budapešti. Je vaša identita pri skúmaní maďarsko-slovenských vzťahov v rámci Uhorska skôr výhodou, alebo je to tak trochu schizofrenické?

- (Smiech). Pokladám to skôr za výhodu. Som doma v oboch jazykoch a kultúrach. Navyše človek, ktorý pochádza z takéhoto pomedzia, má bližší vzťah k problému identity a takisto má aj trochu odstup od dominantných stereotypov.

- Aký je dnes najväčší rozdiel medzi maďarskými a slovenskými historikmi pri hodnotení tohto obdobia?

- Je to najmä priestorový rozdiel. Kým slovenskí historici sa zaoberajú slovensko-maďarskými vzťahmi, pre Maďarov je dôležitý vzťah Maďarov ku Chorvátom, Srbom, Rumunom a iste aj k Slovákom. Rozdiel je aj v tom, že maďarská historiografia venuje viac pozornosti tým hnutiam, ktoré robili väčší problém. A keďže slovenské hnutie bolo vojensky najslabšie, slovenský problém nie je v centre záujmu. Napokon, Maďari v 19. storočí nevideli taký rozdiel medzi sebou a Slovákmi, ako ho videli medzi sebou a Rumunmi či Srbmi. Maďari aj Slováci boli katolíci alebo protestanti, bol tam spoločný civilizačný základ.

- Boli sme teda pre nich po slovensky hovoriacimi Maďarmi?

- Niečo v tom zmysle. Brali Slovákov ako svojich pracovitých, pobožných uhorských ľudí, ktorí akurát hovoria inou rečou. Vyrušovalo ich len pár jednotlivcov, ktorí žiadali autonómiu v rámci Uhorska, čo bolo pre nich úplne nepochopiteľné.

- Akú rolu hrala pri maďarizácii panslávska hrozba?

- V propagande hrala veľkú úlohu. Keď vtedy spieval niekto v krčme v Budapešti po slovensky, to nikoho nezaujímalo. Ale keď niekto po slovensky zanôtil v Trenčíne, bola z toho novinová správa, že tam spieval Pansláv. Bola z toho nálepka, ktorá sa používala účelovo a absolútne sa preceňovala.

- Naozaj si vtedy Maďari mysleli, že slovenský pobožný ľud sa bez odporu a rád naučí po maďarsky a asimiluje?

- Treba si uvedomiť vtedajšiu mentalitu. V Uhorsku bolo na rozdiel od západnej Európy veľmi slabé meštianstvo, naopak, silná bola šľachta a zemianstvo. Šľachta mala obrovské výhody, bola napríklad oslobodená od platenia daní. Predstavitelia maďarského liberalizmu a v rámci liberálneho hnutia tvorili silnú skupinu práve zemania, museli šľachtický stav presvedčiť, že modernizačnými reformami a odstránením poddanstva neprehrá. Naopak, ak sa má prekonať zaostalosť krajiny, tak musí šľachta medzi seba pozdvihnúť ľud, pričom jej naďalej ostane pozícia prvého medzi rovnými. S podobnou logikou sa pristupovalo aj k národnostiam: tie sa mali podzvihnúť do uhorského politického národa, a predpokladalo sa, že ony budú vďačné, a preto sa rady pomaďarčia. Existovali však aj umiernení politici, ktorým stačilo verejné stotožnenie sa s uhorskou štátnou myšlienkou.

- Počítalo sa teda, že ich vlastná národná identita celkom zanikne?

- S tým, že sa stane identitou pre domácnosť a nebude politickou identitou. Pokojne by mohli doma hovoriť po srbsky, po rumunsky či po slovensky. Na jednej strane bol uhorský národnostný zákon zo 60. rokov 19. storočia azda najliberálnejší v Európe. Druhá vec však bolo jeho dodržiavanie. Maďarský liberalizmus si naozaj vedel predstaviť veľmi široko koncipované individuálne práva národností. Ale nebola preň predstaviteľná federalizácia Uhorska, pretože to videl ako zárodok rozpadu krajiny.

- Ako sa dnes maďarskí historici pozerajú na Štúra?

- Pre nich je to jeden z vodcov národnostných hnutí. Jeden z mojich kolegov raz vtipne poznamenal, že rok 1848 bol konflikt štyroch Lajosov, teda po slovensky Ľudovítov: Lajosa Kossutha, sedmohradského Ludwiga Rotha, Chorváta Ljudevita Gaja a nášho Štúra. Samotný Štúr sa v maďarskej historiografii nedémonizuje, ale pre Maďarov je podstatne dôležitejší chorvátsky bán Jelačič. Je fakt, že o Štúrovi zatiaľ chýba dobrá maďarskojazyčná monografia.

- Prečo?

- Nečudujme sa, veď aj na Slovensku má spracovanie Štúra ešte medzery. Len si zoberme, že Štúrovo Slovanstvo a svet budúcnosti, teda veľmi zásadné dielo, vyšlo v slovenskom preklade prvýkrát až v roku 1993.

- Prečo sa historikom nechce príliš paprať v Štúrovi?

- Lebo je to veľmi komplikované a ťažko uchopiteľné. Bez Štúra by na jednej strane nebolo modernej slovenskej národnej ideológie. On bol vlastne taký chlapec pre všetko: vytvoril slovenskú estetiku, jazyk, politickú ideológiu, a tak ďalej. On si stále uvedomoval, že vedie slabé národné hnutie a jeho cieľom je dokázať, že Slováci žijú a existujú. On najskôr nechcel spraviť veľký čin a musel robiť veľa kompromisov. Keby mal za sebou silné hnutie, lepšie by sa mu robila principiálna politika. Keď chcel dostať povolenie na svoje noviny, napísal chválu na Metternicha a Rakúsko. Ako Slovák hájaci záujmy ľudu musel byť v sociálno-ekonomických otázkách liberálnejší ako Kossuth, hoci on sám bol hegeliánsky konzervatívec. V prvom rade však bol národovec so svojím projektom, ktorým bolo vytvorenie politického národa. V tomto zmysle ho aj Slováci vnímajú a pripisujú mu pozitívne vlastnosti. Lenže problém je v analýze jeho politologického diela.

- Ako to myslíte?

- Pozrite, každá veľká osobnosť je sporná. Aj bežní Maďari vnímajú Kossutha pozitívne, vyzdvihuje sa, že oslobodil ľud z poddanstva. No aj maďarskí historici vedia, že to prehnal v národnostnej politike či vo vypätej politike proti Viedni. A Štúr má svoje Slovanstvo a svet budúcnosti, v ktorom píše, že sa treba spojiť s Rusmi, čo by pre Slovákov znamenalo ešte väčšie nebezpečenstvo ako spojenie s iným menším národom.

- Keby nezomrel ako 40-ročný, ako by sa asi ideovo vyvíjal? Skončil by ako Vajanský, ktorý blúznil o slovanstve?

- Neviem. Možno by viac zdôrazňoval československú prepojenosť, ale naozaj neviem.

- Trendy od začiatku 19. storočia boli jasné: Slováci sa buď prirodzene, alebo pod tlakom asimilovali. Keby sa neobjavil Štúr a jeho druhovia, je možné, že Slováci by ako národ zanikli?

- Myslím si, že keby nebol Štúr, v čele národného hnutia by bola iná postava. Je to zákon veľkých čísel, Slovákov už bolo niekoľko miliónov a hoci boli uhorským národom, predsa len mali pocit, že sa líšia od Maďarov, minimálne jazykom, ktorý bol úplne, ale úplne iný. Preto neverím, že by Slováci v takomto počte splynuli s maďarstvom. Možno by sa to podarilo v 20. storočí s televíziou a rádiom, v ktorých sa už využívalo oveľa viac pák na ovplyvňovanie identity, a to nehovorím o etnických čistkách. Napokon, aj Rusíni, ktorých bolo oveľa menej a pracovali v podstatne macošskejších podmienkach, napriek všetkému existujú. Kým teda maďarský projekt mentálnej a politickej asimilácie mal šancu na úspech, projekt jazykovej asimilácie bol od začiatku celkom nereálny.

Pekelné brány

Čo sa dá v krátkosti napísať o poslaneckom kolegovi, úhlavnom nepriateľovi a menovcovi Ľudovíta Štúra Lajosovi Kossuthovi?

15. augusta 2011 - (Róbert Csere - Týždeň)

V prvom rade obidvaja Ľudovítovia milovali každý ten svoj ľud. A obidvaja títo liberáli milovali aj občiansku spoločnosť a slobodu, každý tú svoju slobodu. Slobodu, rovnosť, bratstvo. Kossuth ako odchovanec myšlienok Veľkej francúzskej revolúcie v tom mal jasno: jeden národ, jedna ríša, veľa občanov. Slobodné maďarské Uhorsko. Žiadne autonomistické úvahy nemaďarských národov neprichádzajú do úvahy. Ďalší národ v rámci ríše znamená ďalšiu ríšu. Mal veľké obavy z rastúcich panslavistických nálad. Totiž, rovný rovného si hľadá. Romantický vzťah časti slovanských elít Uhorska k imperiálnemu Rusku nič slobodné, nič maďarské a žiadne Uhorsko neveštilo. Ako prípad bratského Poľska. Permanentná korisť Prusov a Rusov, naposledy za pomoci Ukrajincov. Riešenie videl len v postupnom pomaďarčovaní slovanských národov Uhorska. Úradnú maďarčinu namiesto latinčiny. „Menej ako toto urobiť je zbabelosť, viac prikázať znamená útlak a čo sa nás týka, jedno aj druhé by bolo samovraždou,” píše v roku 1842, ešte ako editor novín Pesti Hírlap. Rakúske úrady ho pritom už raz za jeho reformné, liberálne a národné zmýšľanie ako protištátny živel poslali na tri roky do žalára. Tam sa aspoň naučil po anglicky. „Maďarsko nepremôžu ani pekelné brány,” tak končí svoju plamennú reč pred snemom už ako vodca revolúcie z roku meruôsmeho. V roku merudeviatom maďarskí a slovenskí vojaci porážajú v beznádejnej bitke na Branisku rakúske cisárske jednotky. Mimochodom, slovenská bola najrozšírenejšou národnosťou v celej maďarskej revolučnej armáde. A to v pomere k počtu Slovákov v Uhorsku. Na druhom mieste boli Maďari. A ešte jeden historický odhad: štyridsaťtisíc slovenských honvédov verzus zopár stovák či tisícov slovenských dobrovoľníkov na strane Rakúšanov. Začiatkom druhého roku revolúcie maďarské úrady zatýkajú Lajosa Kossutha práve za verbovanie nováčikov do hurbanovského dobrovoľníckeho zboru. Nešlo však o vodcu maďarskej revolúcie a budúceho uhorského regenta a prezidenta, ale o jeho príbuzného z Turca. Veď Kossuthov zemiansky rod s capom na erbe pochádzal práve z turčianskych Košútov. Trinásty august 1849 je čierny deň pre Kossutha, keď ruské cárske jednotky pri Világoši donútia jeho armádu ku kapitulácii. V roku 1852 slovenský národovec, liberál a zakladateľ spisovnej slovenčiny Ľudovít Štúr napíše v nemčine svoj politický testament Das Slawenthum und die Welt der Zukunft, v ktorom navrhuje začlenenie slovenských území do Ruska, zrušenie parlamentnej demokracie, nastolenie samoderžavia a zavedenie ruštiny. Cap záhradníkom. V tom istom roku je Lajos Kossuth na okružnej ceste po Spojených štátoch, kde lobuje za maďarskú nezávislosť od Viedne. Stáva sa slobodomurárom. Vo washingtonskom Kapitole, v sídle Kongresu, má dnes ako jediný neamerický štátnik svoju sochu. V roku 1890 sa ako osemdesiatosemročný dostáva do Guinessovej knihy rekordov. S nahrávkou svojho turínskeho prejavu, ktorá bola zvukovým záznamom vtedy najdlhšie žijúceho človeka. V Uhorsku o ňom v tom čase nechcú už štyri desaťročia ani len počuť. Do Budapešti sa vráti až o štyri roky. V tichosti, v truhle.

J. Nagy: Treba vyčistiť medzinárodnú plavebnú dráhu

23. augusta 2011 - (tasr)

Treba vyčistiť medzinárodnú plavebnú dráhu a koryto dunajskej priehrady, aby sa nestala takáto medzinárodná blamáž. Povedal to na brífingu minister životného prostredia SR József Nagy v súvislosti s tým, že pod vodným stupňom Čunovo dnes uviazla ukrajinská nákladná loď na plytčine s naplaveným štrkom. „V Dunaji je asi 1,5 metra bahna. Vodohospodári však už tri roky nedostávajú financie na vyčistenie nielen dunajskej priehrady, ale vôbec korýt priehrad na Slovensku,” povedal Nagy s tým, že ide aj o retenčnú schopnosť zdrží pri protipovodňových opatreniach. Minister Nagy bude o tejto veci hovoriť v stredu 24. augusta na rokovaní vlády. V čase brífingu pokračovalo napúšťanie Gabčíkova, aby stúpla hladina Dunaja. V tom čase bola už niekoľko hodín zastavená medzinárodná plavba. Minister Nagy verí, aj kompetentní na Ministerstve financií SR uznajú, že zdrž má mať hĺbku päť až šesť metrov a v súčasnosti má len dve až tri metre. S takýmito parametrami stráca svoju schopnosť aj pre výrobu elektrickej energie.

Deviaty Capalest sa niesol v znamení Maďarska

22. augusta 2011 - (wbn / pr)

Včera sa v Banskej Štiavnici skončil trojdňový frankofónny festival Capalest. Úspešný deviaty ročník festivalu sa niesol v znamení Maďarska. V programe dominovali básnické čítačky, hudobné koncerty, diskusie a inscenované umelecké čítanie. Básnici Capalestu 2011 - Aksinia Mihailova, Dagnija Dreika, Guy Goffette, Tatiana Colusso, Franco Falasca, spolu s pozvanými maďarskými hosťami Krisztinou Tóth, Jánosom Háyom Istvánom Vörösom a Lászlóm Tóthom, prezentovali svoju tvorbu a zároveň o nej spoločne diskutovali v štiavnickým kaviarňach, ale aj na netradičnom mieste, v štôlni Bartolomej (Slovenské banské múzeum). V kaviarni Libresso v Banskej Štiavnici si uctili dvoch básnikov, ktorých spája mesto Banská Štiavnica - Sándora Petőfiho a Andreja Sládkoviča. Festival vyvrcholil v nedeľu na nádvorí Starého zámku umeleckým čítaním Tragédie človeka od Imre Madácha. Režisér Michel de Maulne vytvoril trojjazyčné maďarsko-slovensko-francúzske predstavenie, ktoré aj vďaka skvelým hercom (Oliverov Bologhy, Peter Nádasdi, Štefan Bučko, Viki Ráková, Jean Luc Debattic a ďalší) vtiahlo divákov do deja tejto veršovanej filozofickej drámy. Festival vo večerných hodinách ukončilo slovenské zoskupenie Babyluzaru. Africké rytmy roztancovali a roztlieskali celé Námestie Sv. Trojice. V rámci festivalu sa predstavilo viacero zahraničných aj slovenských hudobníkov. Medzi nimi aj mladá francúzska virtuózka Adelaide Panaget, ktorá svojím talentom a naturelom ohromila publikum v Kostole Sv. Kataríny v Banskej Štiavnici. Festival Capalest vznikol z iniciatívy spoločnosti divadla, poézie a hudby L’Athanor podporovanej Ministerstvom kultúry Francúzskej republiky, riaditeľstvom medzinárodných vzťahov, DGLFLF, DRAC Ile-de-France a Asociácie Cap ŕ l´Est (Cesta na východ Slovensko). Deviaty ročník zorganizovalo občianske združenie Capalest, v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, Mestom Banská Štiavnica a Banskobystrickým samosprávnym krajom.

Telegram od Stanislava Rakúsa vyjde v maďarskom preklade

22. augusta 2011 - (sita)

Literárne dielo Telegram (2009) od slovenského spisovateľa Stanislava Rakúsa vyjde v maďarskom preklade. Dnes o tom informoval Koloman Kertész Bagala z vydavateľstva KK Bagala, ktoré knihu vydalo na Slovensku. Na maďarský trh by sa táto zbierka štyroch humorne ladených poviedok mala dostať v priebehu budúceho roka prostredníctvom istého budapeštianskeho vydavateľstva. Sedemdesiatjedenročný Rakús získal za Telegram v roku 2010 cenu Anasoft litera. Okrem tohto ocenenia má na konte aj Cenu Dominika Tatarku, Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska a Cenu Jána Johanidesa. Rodák zo Šúroviec, ktorý vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filologickej fakulte Vysokej školy pedagogickej v Prešove a už desiatky rokov býva v Košiciach, má na konte i prozaické knihy Žobráci (1976), Pieseň o studničnej vode (1979), Temporálne poznámky (1993), Nenapísaný román (2004), Excentrická univerzita (2008) a knihu pre deti Mačacia krajina (1986). Z oblasti literárnej vedy vydal knihy Próza a skutočnosť (1982), Epické postoje (1988), Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou (1993), Poetika prozaického textu (1995) a Z rozprávaní, úvah a rozhovorov (2003).

Šiňava a Kerepetye predstavili slovenský a maďarský folklór

22. augusta 2011 - (Sninské noviny)

Okrem krásneho počasia Sninu v nedeľu, 14. augusta v popoludňajších hodinách, spevom, tancom a ľudovou hudbou potešili Folklórny súbor Šiňava a Folklórny súbor Kerepetye zo Szegedu z Maďarska v programe „Tance našich národov”, vďaka ktorému sme mali možnost spoznať ľudovú kultúru slovenského národa a susedného Maďarska. Vystúpenie malo bohatý program, v ktorom sa predstavili tanečníci z detskej a staršej zložky FS Šiňava, za doprovodu LH Borievka z Košíc. Okrem domáceho súboru vystúpil aj Folklórny súbor zo Szegedu. Tento folklórny súbor je súčasťou zhruba 500-člennej skupiny Szeged Táncegyúttes zo Szegedu s bohatou históriou a kultúrou. Súbor Kerepetye spoznával krásy Sniny a jeho okolia a maďarskí hostia boli veľmi prekvapení krásou okolitých kopcov, námestia a biokúpaliska na Sninských rybníkoch. Vo voľnom čase navštívili Morské oko a Sninský kameň, ktorý v nich zanechal krásny pohľad na Sninu a jej okolie. Vedúci súboru Kerepetye Tóth Gábor bol veľmi prekvapený slovenskou pohostinnosťou a toleranciou a konštatoval, že problém medzi Slovákmi a Maďarmi nie je medzi ľuďmi, ale medzi politikmi a vzniknuté priateľstva medzi členmi súboru sú toho dôkazom. Oba súbory by chceli taktiež poďakovať pánom Lakatošovi a Balogovi za pomoc pri tlmočení.

Hrad Devín ožije cez víkend históriou

22. augusta 2011 - (tasr)

Hrad Devín ožije históriou počas posledného prázdninového víkendu 27. a 28. augusta. Na Devíne chcú organizátori pripomenúť pôvodné poslanie hradu v rámci 8. ročníka populárneho festivalu. Devínsky festival ponúkne návštevníkom aktívny oddych v prírode naplnený historickou hudbou, šermom, tancom a remeslami. Postará sa o to kultúrno-historický program, ktorý poteší všetky vekové kategórie. Už po ôsmy raz sa na festivale predstavia okrem slovenských šermiarskych, divadelných a tanečných súborov aj ich zahraniční kolegovia z Čiech a Maďarska. Na hlavnom pódiu sa odohrajú bojové i divadelné vystúpenia historického šermu, predvedú sa majstri lukostreľby aj bohatého delostreleckého arzenálu. Nefalšovanú hradnú zábavu sprostredkuje historická hudba v podaní skupín Roc'hann či Vrbovské vŕby. Široký repertoár dobových tancov predstaví skupina Galathion,” uviedla dnes Jana Durajová z občianskeho združenia Argyll, ktoré festival organizuje. Návštevníci sa môžu tešiť aj na programové novinky, akými je veľkolepá Stredoveká bitka dvoch peších armád či workshopy brušných tancov. Nočné pódium ovládnu orientálne tanečnice, fakírska a ohňová show. Raritou bude mrazivá rekonštrukcia inkvizície Templárskeho rádu. V areáli hradu zaujme malých aj veľkých návštevníkov možnosť vyskúšať si streľbu z luku a kuše, hod oštepom alebo zápasenie s rytierskymi zbraňami. „Môžu sa tiež poprechádzať po starobylom jarmoku alebo nakuknúť do verných kópií vojenských táborov. Nebude chýbať ani obľúbená jazda na koňoch a poníkoch. O gastronomickú pohodu návštevníkov sa postará okrem klasického občerstvenia aj stredoveká pekáreň či tradičné nápoje ako kvas alebo medovina,” dodala Durajová. Festival v areáli hradu Devín sa začne v sobotu od 9.30 h.

Splnomocnenec, ktorý dal výnimku Trnkovi, skončil

Peter Hatiar novým splnomocnencom pre Vodné dielo Gabčíkovo

24. augusta 2011 - (sita)

Gabriel Jenčík vo funkcii splnomocnenca pre vodné dielo 31. augusta skončí, vláda dnes odsúhlasila jeho odvolanie. Vo funkcii ho vystrieda Peter Hatiar. Ten doteraz pôsobil v rezorte diplomacie a jeho meno v utorok večer odobrila Koaličná rada. Návrh na výmenu na tomto poste doplnili do programu dnešného rokovania kabinetu na jeho začiatku, návrh predložil vicepremiér a minister dopravy Ján Figeľ, do ktorého kompetencie tento úrad pred časom prešiel. Jenčíkovo meno sa začalo v médiách spomínať v súvislosti s tým, že požiadal Vodohospodársky podnik, aby vydal povolenie vjazdu na dunajskú hrádzu pre bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. To však nesúvisí s dôvodmi jeho odvolania. S Jenčíkom mal najprv nezhody šéf envirorezortu József Nagy. Obával sa, či bude plynule pokračovať monitoring dopadov vodného diela na životné prostredie. Výsledky tendra na dodávateľa tejto služby totiž opakovane kontroloval Úrad pre verejné obstarávanie, pričom sa už krátil čas vypršania pôvodnej zmluvy. Nagy naznačoval, že s Jenčíkom viazla komunikácia, do úradu poslal kontrolu. Zvažoval, že navrhne jeho odvolanie. „Ja mám len pocit, že som urobil všetko, čo bolo v mojich silách pre Slovensko a chránenie hospodárskych záujmov Slovenskej republiky,” vyhlásil v tom čase Jenčík, ktorý bol pripravený prijať akékoľvek rozhodnutie vlády. Medzitým kabinet previedol úrad splnomocnenca plne pod vicepremiéra Figeľa. Aj podľa neho by mal Jenčík odísť, pretože splnomocnenec potrebuje dôveru celej vlády. Jenčík predkladal vláde aj správu o vodnom diele, ku ktorej ministri neprijali žiadne uznesenie. Podľa premiérky totiž Jenčík odporúčal taký ďalší postup pri sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, ktorý kabinet nepovažoval za najvhodnejší pre Slovensko. Správa obsahovala štyri možné postupy a splnomocnenec odporúčal jeden z nich - odkloniť sa od zmluvy, od štvrtého stupňa, „čo vláda nepovažovala za rozumné rozhodnutie a rozumný návrh, ale za ústupok maďarskej strane,” povedala vtedy Radičová.

Vláda v stredu prerokuje Správu o štátnej politike

starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí

23. augusta 2011 - (uszz.gov.sk)

Ako v poradí 18. bod rokovania vlády je na 24. augusta 2011 zaradená Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2010, aktualizácia výkonu štátnej politiky na rok 2011 a návrh programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2012. Materiál sa predkladá na základe § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správa pozostáva z troch častí. V prvej časti správa hodnotí obdobie roka 2010 v zmysle návrhu programu štátnej politiky schválenej uznesením vlády č. 581 z 26. augusta 2009, ktorý zobrala na vedomie Národná rada SR. Správa neobsahuje len výpočet akcií, ale aj hodnotiacu časť, v ktorej poukazuje na splnené i nesplnené úlohy spolu s odporúčaniami na nasledujúce obdobie. V druhej časti v nadväznosti na menovanie nového štatutárneho zástupcu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vládou Slovenskej republiky a odstraňovaním nedostatkov v činnosti úradu z predchádzajúceho obdobia, predkladáme spresnenie a aktualizáciu reálnej činnosti spojenej s realizáciou štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2011. V tretej časti predkladáme návrh tvorby a výkonu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2012, ktorý rešpektuje programové vyhlásenie súčasnej vlády, zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, základné východiská zahraničnej politiky SR do roku 2015, odporúčania Európskej únie a Rady Európy pri koncipovaní ich politík k európskym diaspóram a odporúčania stálych konferencií k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce Slovenskej republiky a zahraničných Slovákov. Materiál bol predmetom predbežného pripomienkového konania a medzirezortného pripomienkového konania a na rokovanie vlády sa predkladá bez rozporov.

Na rekonštrukciu Múzea Slovákov vo Vojvodine

vynaloží Slovensko 100-tisíc eur

9. augusta 2011 - (uszz.gov.sk)

Jednou z najvýznamnejších udalostí jubilejných 50. Slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci (Srbsko) bolo pracovné rokovanie srbského ministra kultúry Predraga Markovića a predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milana Vetráka. Obe strany sa dohodli na spoločnej finančnej podpore rekonštrukcie budovy Múzea Slovákov vo Vojvodine. Realizácia projektu je v záujme oboch krajín. Republika Srbsko a srbská kultúrna verejnosť týmto získajú ucelenejší obraz o dejinách a kultúre Slovákov v Srbsku, ktoré je vnímané ako súčasť spoločného slovenského i srbského kultúrneho dedičstva. Slovenská republika v zmysle štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí vníma múzeum ako inštitúciu, ktorá bude odborne dokumentovať a prezentovať dejiny a kultúru jednej z najrozvinutejších slovenských komunít mimo územia Slovenskej republiky. Múzeum Slovákov vo Vojvodine zároveň vytvorí nové podmienky na intenzívnejšiu spoluprácu a dokumentovanie bohatých kultúrnych, spoločenských a historických väzieb dvoch priateľských krajín. Funkciou múzea, ktorého počiatky siahajú do roku 1949, by malo byť zbieranie, výskum, ochraňovanie a prezentácia hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, pričom na jeho rekonštrukciu vyčlení v roku 2011 Slovenská republika z dotačného rozpočtu ÚSŽZ finančné prostriedky vo výške 100-tisíc eur. Republika Srbsko vyčlení na rovnaký účel v roku 2011 finančné prostriedky v zodpovedajúcej výške 10 miliónov RSD (srbských dinárov). Spolufinancovanie rekonštrukcie sa uskutoční v troch fázach, a to v rokoch 2011, 2012 a 2013, keď bude projekt realizovaný pod záštitou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku ukončený.

Ako si nažívajú Slováci v susednom Maďarsku (2.)

Plešatý vrch zarastá (maďarským) náletom

20. augusta 2011 - (Jozef Schwarz - Slovenské národné noviny)

Druhý diel slovenských spomienok na Maďarsko sa začína v Mlynkoch. Zdatnejší turisti prejdú z Jánošíkovej krčmy v Senváclave krásnymi lesmi a lúkami do Mlynkov peši za tri hodiny. Záverom cesty zbehnú do dediny cez Svätú studničku, púťové mariánske miesto. Medzi ďakovnými tabuľkami som videl aj túto so slovenským textom: Kosačková Panenka Mária, oroduj za nás! Autom zo Slovenska je to najkratšie takto: zo Štúrova cez Ostrihom a tam sledujete smer Dobogókő (Chotárna skala) a po dvadsiatich kilometroch ste v Mlynkoch. Priamo pod Pilíšom. V obci nazvanej maďarsky Pilíšsky Svätý Kríž (Pilisszentkereszt). Sú to známe Mlynky, kde bývalý starosta (náš Paľo Csáky tvrdil, že majú slovenský pôvod) pred tromi rokmi zobecnil - zmaďarizoval Slovenský dom. Aj tu som v blahej pamäti vošiel v jedno horúce letné predobedie do krčmy - pivárne Pilíš a neviem čím to bolo, asi teplom, a povedal: eď šért tešik. Dostal som objednané jedno pivo, zaplatil a sadol si k stolu. V tej chvíli som sa započúval do krčmovej vravy. Ej, bisťu! Samá slovenčina! A ja hlupák si pýtam pivo zlou maďarčinou. Áno, obec Mlynky je úradne - podľa posledného sčítania - najslovenskejšou dedinou v Maďarsku. K Slovákom sa hlásilo viac ako 50 % obyvateľstva.

Slovenčina zo všetkých strán

Mlynky sú rozložené na prekrásnom prírodnom stupni pod majestátnym Pilíšom, najvyšším vrchom kraja a symbolickým vrchom tunajších Slovákov. Pomerne často počujete slovenčinu na ulici, aj v reštaurácii sa s vami dohovoria. V škole sa učí aj slovenčina, ale len ako predmet. Škola je maďarská. V čase boja za a proti Slovenskému domu sa národnostné trenice vyvalili z udržiavaného koryta. Ľudia si začali vyčítať, kto je lepší Slovák (a či Maďar), či v detstve sa za slovenčinu hanbil a podobné obludné reči. A či maďarský štát je dobrý hospodár aj na národnostnom poli. Stál som pred obecným úradom a Slovenským domom a rozprával sa s priateľom zo Slovenska. Okoloidúci bicyklista, ktorý začul slovenčinu, sa pristavil a dal s nami do reči. Miestny Slovák, okolo 60-ročný, sa rozhovoril peknou slovenčinou. V spore okolo zhabania Slovenského domu sa snažil byť nestranný, ale jednoznačne považoval proslovenské reakcie za prehnané. Slovenský život si vedel predstaviť aj bez slovenčiny. Sám poznamenal, že jeho deti po slovensky rozumejú, no nerozprávajú, a vnuci? Tí slovenčinu nepovažujú za potrebnú pre ich životné uplatnenie. Napriek tomu sa maďarský štát podľa neho stará o slovenskú menšinu. Povedal: Viete, naša vláda poskytne na každého žiaka, ktorý sa učí po slovensky (myslím, že v tom čase to bolo), 90 000 forintov ročne - asi 9 tisíc korún slovenských.

Priznám sa, moja odpoveď nebola veľmi zdvorilá. Prehodil som: Naša slovenská vláda poskytne pre maďarské deti (ale aj inej národnosti) nielen príspevok na jeho výučbu maďarčiny, ale zabezpečí im (postaví, zriadi) celú školu zo štátnych prostriedkov. Nielen jednu, ale viac ako dve stovky, a všetkých úrovní, od jasieľ po univerzitu. Bohužiaľ, atmosféra národnostnej politiky v Maďarsku je taká pokrivená, že Slováci sa tu už nestotožňujú ani so svojimi prirodzenými národnostnými právami.

Betónový Pilíš

Vráťme sa na vzduch. Nad obcou je rekreačné stredisko Chotárna skala (na mapách už len maďarsky: Dobogókő), kde sa nachádza množstvo chát, sú tu prekrásne výhľady na dunajskú zákrutu. A na druhej svetovej strane je spomínaný Pilíš. Apropo Pilíš, slovensky Pleš. Vrch skutočne majestátny tak z juhovýchodu od Budapešti, ako aj zo severozápadu zo Slovenska. Všimnite si niekedy, ak kráčate či veziete sa zo štúrovskej železničnej stanice do mesta, tie kopce na juhovýchode. To je on, symbolický vrch Slovákov v Maďarsku. Slováci tam už po tri roky robia výstup a srdečne vás v polovici mája pozývajú aj na budúci rok. Tento vrch skrýva „ťažkú” zaujímavosť. V časoch studenej vojny tu vybudovali obrovské betónové silá na rakety. Navštívte zabetónovaný najvyšší vrch Národného parku Dunaj - Ipeľ! Pri ňom sa nemusí červenať ani naša betónová loby od Gabčíkova. Z Mlynkov popri cintoríne cez sedielko prídeme do obce Santov, tiež slovenská dedinka. Platí na ňu podobná charakteristika ako na Mlynky. Známa bola pálením vápna a starší Slováci vám aj dnes predvedú, ako sa to robí. V kostole si prezrite „atrakciu” - pod podlahou je „krížový kameň”. Ako všade v Maďarsku aj tu sú dve krajné vysvetlenia. Prvé (maďarské), kameň je z mytologických časov, o tom viacej v ďalšom texte o kaplnke nad obcou. Druhé (slovenské), pomerne reálne vysvetlenie, je to pozornosť od jedného biskupa, miestneho rodáka, spred vyše sto rokov.

Bývalý starosta roky buduje nad obcou pútnické mariánske miesto. Štýlová kaplnka, atmosféra vhodná na rozjímanie. Má to však zásadný nedostatok. Panna Maria poznala len Maďarov. Cesta ku kaplnke je lemovaná mýtickými postavami maďarstva. Len Maďarov. A to „osobností” tak spred príchodu k Dunaju a do Pilíša, ako aj po „zaujatí” maďarskej vlasti. Pritom i táto obec bola pred 100 rokmi 95 % slovenská a slovenskosť významne prežíva až po tieto dni. Aj toto územie bolo ku koncu 9. storočia súčasťou veľkomoravskej ríše ešte pred príchodom kočovných kmeňov, z ktorých jeden niesol meno Maďar. Preto určite Pribina a najmä Svätopluk si tu zaslúžia svoju sochu a určite viacej ako tí mytologickí predchodcovia Maďarov, ktorí donské a dneperské roviny nikdy neopustili a určite sa nedostali k strednému Dunaju. Ale často aj my Slováci históriu prepíšeme až tak, že pod Pilíšom nezostane ani slovenský smrad. Názvy zo starých máp, slovenské len v maďarskej transkripcii, v nových vydania nahrádzajú čisto maďarské, ulice v dedinách majú dvojjazyčné označenia, ale úradný maďarský názov nie je totožný s pôvodným slovenským, a o nejaký čas, keď už nebude potrebné kvórum Slovákov, zostane len maďarské pomenovanie a nikto nebude tušiť, že tu žili Slováci. Veru tak, slovenskosť - nielen Santova - sa vyparuje, no na rozdiel od kolobehu vody - je slovenská prítomnosť a budúcnosť v Maďarsku vážne narušená.

Liek na slovenský život

Nielen my Slováci spoza maďarských hraníc, ale aj samotní „maďarskí” Slováci sa trápia otázkou - v čom spočíva bieda slovenčiny a slovenskosti v Maďarsku? Jedna z nich, Slovenka z Békešskej Čaby, navštívila po tieto dni Slovákov v Rumunsku a takto píše: Aj veľká časť rudohorských (rumunských) Slovákov sa po druhej svetovej vojne presťahovala do Československa. V tejto oblasti si Slováci pekne zachovali svoj jazyk. Bolo pre nás prekvapujúce, že mládež sa zhovára aj medzi sebou po slovensky. V rodinách bežne používajú slovenčinu. Na ulici, v úrade, v obchodoch, všade sa zhovárajú po slovensky. V súčasnosti majú Slováci v týchto obciach dvojjazyčné materské a základné školy. Aj cirkevné obrady tu vykonávajú v slovenskom jazyku. Nemajú a nikdy nemali slovenské médiá, nebolo na okolí ani slovenské gymnázium, napriek tomu si zachovali jazyk svojich predkov. Ako to robia? Cestou domov sme sa nad tým dlho zamýšľali...

Imidž Slovenska má zachrániť Jožo Ráž

23. augusta 2011 - (Tomáš Vašuta - Hospodárske noviny)

Elán, halušky či slovenská voda majú spasiť náš cestovný ruch. Práve cez ne chce Slovenská agentúra pre cestovný ruch odvrátiť pozíciu krajiny, ktorú turisti obchádzajú. Pomôcť tomu má aj Lúčnica či Zlaté husle. „Vystúpenia umelcov a súborov majú veľký úspech,” povedala hovorkyňa agentúry Zuzana Nemcová. Odborníci sú však skeptickí. V počte zahraničných turistov okupuje Slovensko v Európe spodné poschodia. Viac cudzincov ročne priláka Albánsko či Litva a aj všetky okolité krajiny. Práve na tie sa agentúra najnovšie zamerala. Posledným pokusom bola kampaň v Maďarsku, kde mali spropagovať Slovensko aj pesničky Elánu či Petra Dvorského v rádiových spotoch. „Sú to len dve mená z celého radu umelcov, o ktorých kvalite azda netreba pochybovať,” hovorí Nemcová. Podľa nich sa už teraz kampaň ukazuje ako úspešná. Analytici až takí presvedčení nie sú. „Propagáciu Slovenska v zahraničí prostredníctvom rádií nepovažujem za rozumne investované peniaze,” hovorí odborník na marketingovú komunikáciu Marián Timoracký z United Consultants. Lákať pritom nemajú len speváci, ale aj naše národné jedlá. „Neviem, či je správne prezentovať gastronómiu v Maďarsku, najmä keď je ďaleko pred našou,” konštatuje Peter Kontra, výkonný riaditeľ reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett. Podľa jeho slov chýba prezentácii Slovenska v zahraničí ucelená koncepcia. „Prezentuje sa z každého rožka niečo, ale primárne tam nie je nič vyzdvihnuté,” hovorí Kontra. Odborníci na turizmus dodávajú, že okrem propagácie Slovensko zaostáva aj v kvalite služieb. O kampani štátnej agentúry pre cestovný ruch (SACR) majú pochybnosti aj hotelieri. „SACR pracuje cez svoje regionálne zastúpenia, ktoré sú personálne poddimenzované. Žiaľ, často využíva na komunikáciu kanály, ktoré nie sú veľmi efektívne a cielené,” hovorí výkonná riaditeľka Košice Turizmus Iveta Niňajová. Napriek tomu strediská hlásia návrat Čechov i Poliakov. „Evidujeme kroky SACR-u. Aj propagácia nám pomohla,” myslí si Jozef Mičo, prezident Združenia turizmu Terchová. Predseda Združenia hotelov a reštaurácií Jozef Bendžala o tom presvedčený až tak nie je. „Či je to už aktivita SACR-u? Asi nie. Tá sa prejaví až neskôr,” myslí si Bendžala.

Šťastie, že Čech je cudzinec

Slovensko turistov neláka a asi tak skoro ani nebude. Pri pohľade na počty zahraničných návštevníkov, ktorí sa hrnú do okolitých krajín, môžeme plakať i lamentovať zároveň. Aj tak nám to nepomôže. Dôvodov je viacero. Či už ceny, ktoré sú vzhľadom na kvalitu poskytovaných služieb neadekvátne. Prístup ľudí. Aj výška investícií, ktorá je z regionálneho hľadiska zanedbateľná. Na jednej strane sú naše chyby, na tej druhej kroky okolitých štátov. Na poľskej strane Tatier vyrástli strediská, ktoré nám zobrali turistov. Tých neodradilo len euro, ale najmä štátna podpora pri využívaní domácich stredísk. V praxi to potom vyzerá tak, že Poliak je ubytovaný na poľskej strane, keďže je finančne zvýhodnený, a na Slovensko chodí na jednodňové výlety. Výsledok? Zakopané navštívi ročne 12 miliónov turistov, Tatry aj s pomocou Liptova len tretina tohto počtu. A to napriek tomu, že naše Tatry majú o polovicu dlhšie zjazdovky. V apríli tohto roka navrhol Most-Híd zavedenie dovolenkových šekov. Po nápad nemusel ísť ďaleko. Strana sa nechala inšpirovať (na prekvapenie) v Maďarsku. Tamojší prevádzkovatelia stredísk si môžu mädliť ruky. Maďari, ktorí strávia dovolenku doma, dostanú časť nákladov cez zvýhodnenia späť. Nemôžeme sa čudovať, že Maďarom sa k nám nechce. Práve na Poľsko, Maďarsko a Česko sa zamerala kampaň Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Cez médiá aj kultúrne podujatia chcú lákať tamojšie národy k nám. Či prekoná (najmä finančné) bariéry susedov, je otázne. My sa môžeme utešovať, že Česi sú cudzinci. Inak by sme v kolónke zahraničných turistov prišli o tretinu ľudí. A to by sme si už museli priznať, že cestovný ruch robiť nevieme.

Jaguar, Land Rover a Range Rover

- v Maďarsku predaj v réžii spoločnosti AutoBinck

22. augusta 2011 - (AutoBinck)

Od 1. októbra 2011 preberá AutoBinck Holding distribúciu luxusných prémiových značiek Jaguar, Land Rover a Range Rover v Maďarsku. Zaradením týchto prestížnych britských značiek do svojho portfólia tak skupina AutoBinck potvrdila svoju prítomnosť na rozvíjajúcom sa maďarskom automobilovom trhu, ktorú začala budovať už v roku 2007, keď získala distribúciu značky Hyundai v Maďarsku. Rozvoj značiek Jaguar, Land Rover a Range Rover na maďarskom trhu preto bude stavať na dynamických základoch položených niekoľkoročnými úspešnými aktivitami skupiny na miestnom automobilovom trhu. Za účelom podpory nových značiek v Maďarsku bola zriadená samostatná dcérska spoločnosť British Automotive Hungary Kft:

http://www.auto.sk/spravy/clanok14218-Jaguar_Land_Rover_a_Range_Rover__v_Madarsku_predaj_v_re

zii_spolocnosti_AutoBinck.htm?utm_source=rss

Na pochode

Vzostup pravice v Maďarsku

24. augusta 2011 - (Paul Hockenos - Literárny týždenník)

In: Boston Review, júl/august 2011, USA (krátené) - Preložil Pavol Janík - Autor príspevku Paul Hockenos je politický analytik, pôsobí ako výskumný pracovník World Policy Institute (Ústavu svetovej politiky) v New Yorku a publikuje v mnohých renomovaných amerických i európskych periodikách - napríklad World Policy Journal, Newsweek, The New York Times, New Statesman, Boston Review, Internationale Politik, The Nation, Die Tageszeitung, In These Times, Christian Science Monitor. Žije v New Yorku a v Berlíne.

Ako to, že Maďarsko, demokratické zázračné dieťa Strednej Európy v roku 1989, mohlo dospieť do podoby problémového dieťaťa Európskej únie o dve desaťročia neskôr, s nacionalistickým vodcom pri kormidle, s ekonomikou v chaose a s krutou extrémnou pravicou tak v parlamente, ako aj v čiernych uniformách hliadkujúcich na predmestiach? Katastrofálny stav Maďarska - a ako sa doňho dostalo - je témou najnovšej knihy skúseného stredoeurópskeho experta Paula Lendvaia Mein Verspieltes Land: Ungarn im Umbruch (Moja zničená krajina: zmenené Maďarsko), ktorá vyšla minulý rok po nemecky a po maďarsky v januári tohto roka.

Osemdesiatjedenročný Lendvai je jeden z významných nestorov stredoeurópskej žurnalistiky, autor mnohých kníh preložených do viacerých jazykov. Ale nikdy predtým ani jedna jeho publikácia nevyprovokovala také prudké reakcie mocenských štruktúr. Pravicová sieť strany Fidesz, vedená jej nespochybniteľným predákom a súčasným maďarským premiérom Viktorom Orbánom, urobila všetko, čo mohla, aby zdiskreditovala Lendvaia. Vďaka volebnému víťazstvu s vysokým náskokom v roku 2010 Fidesz teraz kontroluje viac ako dve tretiny parlamentu a paralyzoval liberálnu i ľavicovú opozíciu. Pravica ešte stále venuje pozornosť knihe Moja zničená krajina - azda oveľa viac pozornosti ako vlastnému blahu svojej krajiny. Bez vynaloženia šestáka na reklamu sa kniha na jar stala v Maďarsku najlepšie predávaným titulom z oblasti literatúry faktu.

Lendvai, pochádzajúci zo strednej triedy maďarských Židov, informoval o politike v Maďarsku už vtedy, keď prvý závažný protest proti sovietskej moci vo východnom bloku vypukol na uliciach Budapešti v roku 1956. Lendvai, horlivý priaznivec revolučnej vlády Imre Nagya, a jeho vrstovníci dúfali, že v ich krajine zapustí korene nestalinský - demokratický - socializmus. Lendvai bol, podľa jeho vlastného svedectva, v prvých líniách študentských nepokojov a krvavých bojov od domu k domu, keď Nagyovu vládu zlikvidovala Sovietska armáda a jej členov popravili, alebo uväznili. Ako desaťtisíce iných Lendvai odmietol panovanie Sovietmi inštalovaného režimu. Cez Prahu a potom Varšavu sa napokon dostal do Viedne poznačenej Studenou vojnou, kde strávil desaťročia ako korešpondent londýnskych Financial Times a neskôr šéf východoeurópskeho spravodajstva v rakúskom rozhlasovom a televíznom vysielaní. Teraz má domov rozdelený medzi dvoma habsburskými hlavnými mestami - Viedňou a Budapešťou, jeho komentáre sa doposiaľ pravidelne objavujú v tlači vydávanej v nemeckom jazyku a v liberálne orientovaných maďarských médiách.

Lendvai dvadsať rokov dôkladne sledoval kolísavý prechod Maďarska od komunizmu. Ale za celý čas ho nič neznepokojilo viac ako Orbánov autoritatívny systém a politika Fideszu počas šiestich mesiacov jeho vládnutia. Fidesz, argumentuje Lendvai, sa pokúša zmeniť celý štátny aparát na svoju vlastnú zložku. Orbán eliminoval opozíciu, upevnil svoju politickú moc a získal kontrolu nad médiami i odvetvím kultúry do miery, o ktorej si mnohí myslia, že môže viesť k pádu ako v prípade komunizmu. Podobne ako Vladimir Putin v Rusku, aj Orbán nadviazal kontakty so sieťami klientov hlboko v podnikateľskom prostredí. Jeho konexie so zámožnými bankármi a priemyselníkmi, organizáciami v diaspóre a s mediálnou sférou vytvorili rozsiahlu mimoparlamentnú mocenskú základňu. Ale najznepokojujúcejšia je extrémna väčšina Fideszu v parlamente, ktorá ho oprávňuje schváliť kontroverzné zákony bez opozície, vrátane ďalekosiahlych ústavných zmien, ktoré umožnia zachovanie vládnutia Fideszu dlhšie, ako je súčasné štvorročné volebné obdobie. Nová ústava obmedzuje nezávislosť súdnictva, redukuje občianske slobody a vnucuje krajine kresťanskú ideológiu. Podľa maďarského Zväzu občianskych slobôd Fideszom prijatá ústava „podkopáva demokratickú politickú súťaž a robí politickú zmenu oveľa ťažšie dosiahnuteľnou prostredníctvom transformácie inštitucionálnych štruktúr”. Vďaka tomu, čo The Guardian opisuje ako „veľmi oslabený ústavný dvorec”, sa systém kontroly a rovnováhy zhoršil. Za pol roka Orbánova vláda prijala 43 nových zákonov, ďalších 107 zmenila a šesťkrát upravila ústavu.

Ako možno očakávať od autora Lendvaiovho formátu, v knihe sa vracia ešte ďalej ako do 80. rokov 20. storočia, aby objasnil súčasnú zložitú situáciu Maďarska. Zaostruje pozornosť na zneužívanie histórie a dlhodobý antisemitizmus, ktoré infikujú politickú kultúru Maďarska. Nikdy, argumentuje, sa Maďarsko - alebo, v tejto záležitosti, jeho stredoeurópski susedia - nevyrovnali aspoň s významnými udalosťami 20. storočia ako Nemecko prostredníctvom svojho povojnového Vergangenheitsbewältigung (prekonania minulosti). Spojenectvo Maďarska s nacistickým Nemeckom, deportácie Židov počas Druhej svetovej vojny, etnický ultranacionalizmus zavŕšený snami o veľkom štáte so všetkými bývalými dŕžavami a menšinový rachot nikdy neboli sebakriticky ukončené.

V dôsledku kultúrnych príčin týchto nepríjemných vecí pretrváva výklad dejín, ktoré vykresľujú dobrých Maďarov ako obete zoskupenia nepriateľov - od medzinárodného židovstva po slovenských vlastencov. Trianonská zmluva po Prvej svetovej vojne, ktorá zredukovala habsburské Uhorsko do súčasných rozmerov a oddelila maďarské menšiny nachádzajúce sa na území susediacich štátov - Srbska, Slovenska, Ukrajiny a Rumunska, zostáva otvorenou ranou pre maďarských nacionalistov aj takmer po sto rokoch. Jedným z prvých krokov Fideszu po víťazstve v roku 2010 bolo zavedenie Dňa národnej spolupatričnosti pri príležitosti 90. výročia Trianonskej zmluvy, symbolický akt, ktorý zaručuje pretrvávanie traumy zo vzniku moderného Maďarska a prihrieva odpor k susedom krajiny. Čoraz viac súkromných áut v Budapešti nosí červeno-bielo-zelené nálepky veľkého Maďarska - súčasné územie plus poriadny kus Srbska a široké pásy partnerských členských krajín EÚ -Rakúska, Slovenska a Rumunska.

Vláda Fideszu otvorene nepropaguje ideológiu veľkého Maďarska, ale ani prostredníctvom svojich zástupcov - na stredných školách, fakultách univerzít a iných vplyvných pozíciách - ju nezadúša už v zárodku. Fidesz a jeho pravicoví spojenci využívajú rozmach nacionalistickej rétoriky na oživenie konzervatívnych tradícií a vyzdvihovanie autoritatívnych vodcov minulosti - napríklad maďarského diktátora počas Druhej svetovej vojny admirála Miklósa Horthyho.

Vzkriesenie Horthyho imidžu vyhovuje Orbánovi, ktorý po dvadsaťpäťročnej politickej kariére prevzal od svojho predchodcu pohŕdanie demokratickými princípmi. Pre svojich obdivovateľov bol Horthy nekomplikovaný, antikomunistický štátnik, ktorý získal späť maďarské územia. Iní ho vnímajú ako reakcionára, ktorý neurobil nič, aby zabránil protižidovským zákonom prijatým v roku 1938. Napokon Horthyho kult je súčasťou nešťastnej mentality teraz zachovanej v ústave, ktorá skutočne vyhlasuje, že maďarský štát nebol právne kompetentný od marca 1944, keď ho obsadili Nemci, do mája 1990, keď začala pôsobiť prvá demokraticky zvolená vláda. Inými slovami, Fidesz tvrdí, štát nie je zodpovedný za svoju vlastnú nedávnu minulosť a k svojej vzdialenejšej minulosti nemá nijaké výhrady. Toto všetko je osobitne sužujúce pre historicky prenasledované komunity, najmä 100 000 maďarských Židov.

Lendvai zachytáva Orbána v roku 1988, keď s niekoľkými spolužiakmi z právnickej školy, uviedol do života Fidesz (Zväz mladých demokratov) ako dôrazne liberálnu stranu so zámerom skončiť komunizmus a obnoviť spojenie Maďarska so Západom. Vtedajší kultový plagát Fideszu vystihol ducha zamatových revolúcií: zobrazoval komunistických lídrov Leonida Brežneva a Ericha Honeckera pohrúžených do trápneho bozku a pod tým opatrne sa bozkávajúci mladý maďarský pár. S nápisom: „Vyber si.”

V tom čase Fidesz, Orbán bol iba jeden z tímu, pôsobil celkom príťažlivým dojmom. Orbán sa narodil v roku 1963 v dedine Alcsútdoboz, absolvoval strednú školu so zameraním na angličtinu a pokračoval v štúdiu práv na renomovanej budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa. Ako iní dobre vyzerajúci ľudkovia z Fideszu - boli to zväčša muži - okamžite zaujal západných novinárov, napríklad mňa, práve ako typ mladého Stredoeurópana, ktorý môže jedného dňa prevziať vládu v krajine a nezvratne ju orientovať na Západ. Orbán bol nesmierne pohotový, neskrývane ambiciózny a priamočiary. Športovo stavaný bývalý profesionálny futbalista zo zbožnej kalvínskej rodiny bol na ceste splodiť päť detí so svojou manželkou. „Nikdy od Druhej svetovej vojny tak veľa Maďarov nemyslelo v etnických a nacionalistických kategóriách,” píše Paul Lendvai.

Prvý raz sa stal stredobodom verejnej pozornosti 16. júna 1989, keď predniesol prejav na preplnenom Námestí hrdinov v centre Budapešti. Príležitosťou bola smútočná slávnosť na počesť Nagya a ďalších martýrov revolúcie z roku 1956, čo bol kľúčový okamih pri odstraňovaní legitímnosti komunistického režimu. Orbán a iní rečníci požadovali slobodné voľby a - prví vo východnom bloku - odchod sovietskych vojsk. Vystúpenie mu prinieslo celoštátne i medzinárodné uznanie. Tryzna za Nagyom bola začiatkom konca pre komunistických vládcov Maďarska, dedičov sovietskej okupácie z roku 1956. Uvoľnila jeden z fundamentov, na ktorých stál sovietsky blok.

Po udalosti na Námestí hrdinov, keď sa rúcali režimy v Strednej Európe, sa Orbán stával rozhodujúcou osobnosťou v rámci Fideszu a menil stranu na svoje osobné vozidlo. Novinár, ktorý nikdy neobľuboval Orbána, to vidí podobne ako Lendvai: „Túžbu po absolútnej moci Orbán prejavoval už ako študentský líder a počas celej svojej kariéry, ale - vďaka sedliackej prefíkanosti médií - ho verejnosť vnímala ako skromného, cieľavedomého politika s charakterom a čistým štítom.”

Keď sa skončil kurz 90. rokov 20. storočia, Fidesz vymenil svoj neoliberálny kabát za parádny zovňajšok pravicovej ľudovej strany, ktorá zveličovala populárne obavy zo „zahraničného kapitálu” skupujúceho Maďarsko, zápasila s ťažkosťami ekonomického prechodu a požadovala integráciu do EÚ. Po tom, čo maďarskí voliči v roku 1994 vyhnali vládnucich umiernených nacionalistov a v roku 1998 vládu reformovaných komunistov s liberálmi, Fidesz a dvaja menší koaliční partneri spolu zostavili kabinet s tridsaťpäťročným Orbánom v kresle premiéra. Lendvai tvrdí, že hoci spomínaná vláda tiež prežila len jedno funkčné obdobie, Orbánovo upevnenie moci sa začalo vtedy rozmiestnením prívržencov v kľúčových médiách a byrokratických pozíciách, ako aj zabetónovaním väzieb s nacionalisticky zmýšľajúcimi podnikateľmi a priemyselnými magnátmi.

Lendvai opisuje v precíznych detailoch, ako -hoci sa Fides ocitol v opozícii v roku 2002 - konexie s najbohatšími postavami Maďarska - napríklad Gáborom Szélesom, Zoltánom Spéderom, Tamásom Fellegim, Istvánom Töröcskeiom a Kristofom Noblisom - umožnili Orbánovi budovať explicitne nacionalistické a tendenčné mediálne impérium, ktoré zahŕňa tlač, televíziu, rozhlas a internet. Masovo rozšírené denníky Magyar Nemzet a Magyar Hírlap; zo štátnych prostriedkov financovaná MTV a množstvo menších televíznych i rozhlasových staníc - napríklad Hir TV a Lanchid Radio; plátky, ktoré sú zadarmo prístupné v metre; nespočetné web stránky - napríklad inforadio. hu, sú spoľahlivými podporovateľmi Fideszu. Po voľbách v roku 2002 ich prenikavý zvuk nasmeroval maďarskú politiku do uvrieskaného zápasu, v ktorom si najhlučnejší boli istí, že vyhrajú. Socialisti boli démonizovaní ako „vlastizradcovia”, ktorí - ako Orbán vyhlásil - „si privlastnili” voľby. Médiá lojálne Orbánovi sa lopotia v národných populistických témach - napríklad nespravodlivosť Trianonu, rómska kriminalita a neférový diktát EÚ.

Viac ako ktorýkoľvek iný faktor, tvrdí Lendvai, v tejto komunikácii dominoval predpoklad pre zdrvujúce volebné víťazstvo Fideszu v roku 2010. Zároveň s tým stúpala zreteľne xenofóbna a antisemitská strana Jobbik, vedľajší produkt Fideszu, pre ktorú témy - ako Rómovia, právo a poriadok či veľké Maďarsko - predstavujú zmysel existencie. Jobbik, v podstate fašistická strana, získala zarážajúcich 17 percent hlasov v roku 2010 a ešte šokujúcejšie je, že 23 percent tohto voličského zázemia má od 18 do 29 rokov. Pre túto generáciu, ktorej väčšina bola v tínedžerskom a mladšom veku, keď sa Maďarsko pripojilo k Európskej únii v roku 2004, nechutný pokrm tlače blízkej Fideszu a Jobbiku - najmä denníka Magyar Hírlap gravitujúceho k Jobbiku - predstavuje hlavný mediálny prúd. „Nemožno sa čudovať,” píše Lendvai, odvolávajúci sa na prieskum, „že nikdy od Druhej svetovej vojny tak veľa Maďarov nemyslelo v etnických a nacionalistických kategóriách.” Rozdiel medzi Fideszom a Jobbikom, vyhlásil, je „otázka nuáns”.

Nemožno prehliadnuť, že Orbánov návrat k moci - a miera väčšiny Fideszu v parlamente - by boli nepredstaviteľné bez trúfalej korupcie a nemotornosti socialisticko-liberálnych vlád v rokoch 2002 - 2010. Socialisti, reformovaná verzia komunistickej strany, neboli schopní sa zmeniť na skutočnú sociálno-demokratickú stranu, aké pôsobia v západnej Európe. Slobodní demokrati, kedysi povýšenecká malá strana intelektuálov a mestských liberálov, sa rozpadla na kúsky. Orbán odstránil konzervatívnych rivalov tým, že ich rozložil a absorboval ich zvyšky.

Nikdy predtým oponenti Fideszu neboli takí nevýrazní a v čase volieb na jar 2010 sa prebrali, keď prieskumy verejnej mienky nepochybovali, že Fidesz môže s náskokom vyhrať a Jobbik môže kráčať v jeho stopách. Od „volebnej revolúcie” Fideszu Orbán podnikol sľubované radikálne kroky, ktoré sú oveľa zásadnejšie, ako by ktokoľvek, dokonca aj Lendvai, pokladal za možné. Za prvého pol roka pod súčasnou vládou Fideszu zákonodarný zbor pracoval šialenou rýchlosťou, prijal 43 nových zákonov, ďalších 107 zmenil a šesťkrát upravil ústavu. Vzťahy so stredoeurópskymi susedmi sa prudko zhoršili, keď vedenie štátu ponúklo dvojité občianstvo maďarským menšinám v blízkej diaspóre. Zákon, ktorý dal vláde ďalekosiahlu moc penalizovať kritické médiá, prijali v predvečer začiatku budapeštianskeho predsedníctva Rady EÚ. Búrlivé protesty viedli k čiastočnému revokovaniu zákona, ale kritici v Európskom parlamente, vrátane nemeckého zákonodarcu Daniela Cohna-Bendita, konštatujú, že sa v podstate nezmenil. Orbán im bez obalu povedal, aby sa dofrasa starali o svoje vlastné veci. A hoci Európska únia teraz sústreďuje pozornosť na Maďarsko, nemôže veľa urobiť. Únia má malý vplyv, na vnútorné politické zápasy členských štátov a zneistela, keď rakúska extrémne pravicová Strana slobody vstúpila do vlády v roku 1999.

„Ublížila mu (Lendvaiovi) vlasť niekedy natoľko, aby si zaslúžila toto?” posťažoval sa redaktor lojálny Orbánovi. Fidesz tvrdí, že kritici, vrátane Lendvaia, zveličujú a že Fidesz je normálna konzervatívna strana. Fidesz verejne odsúdil Jobbik a neústupne sa postavil za súčasné hranice Maďarska. Strana je členom konzervatívnej koalície v Európskom parlamente spolu s kresťanskými demokratmi Angely Merkelovej. Tak sa dostala rómska otázka do centra pozornosti maďarského predsedníctva v Európskej únii. Ale politika ako zvyčajne odzrkadľuje, že program Fideszu a Orbána pre vonkajší svet je v rozpore s ich vnútroštátnymi aktivitami. Nejestvuje vhodnejší príklad, ako funguje štát ovládaný Fideszom, než jeho reakcia na Lendvaiovu knihu. Tvrdý zákrok sa začal ešte predtým, ako vyšla v Maďarsku. Na prvých prezentáciách, ktoré Lendvai uskutočnil v Rakúsku, Švajčiarsku a v Nemecku, Svetová federácia Maďarov - nacionalistické združenie s miestnymi pobočkami v rozličných krajinách na štyroch kontinentoch, vrátane USA - vytiahlo do boja. Napriek zdanlivej nezávislosti pravicová exilová loby je súčasťou mimoparlamentnej siete Fideszu, lacným a vytrvalým zástupcom, ktorý sa ľahko uvádza do pohybu.

Lendvai a usporiadateľské organizácie sa stali terčom bombardovania útočnými e-mailami a telefonátmi, niektorými neskrývane antisemitskými, ktoré autorovi vyčítali ohováranie a nenávisť vo vzťahu k Maďarsku. Maďari v diaspóre demonštráciami blokovali prezentácie knihy. Maďarská televízia zaradila do vysielania zábery účastníkov protestných akcií - „Kto pomáha týmto lžiam?” bolo napísané na jednom z transparentov, ktoré naznačovali, že ide o výsledok vplyvu zahraničných, „nemaďarských” síl (typický kód v maďarčine na označenie globálneho židovského sprisahania). V týchto spravodajských reláciách sa nič neoznamovalo o prezentáciách alebo knihe. Diskusiu vo frankfurtskej Nadácii Heinricha Bölla v novembri 2010 zrušili vzhľadom na vyhrážanie sa násilím, vrátane hrozieb adresovaných Lendvaiovi. Nadácia, neochvejne zastávajúca ľudské práva, vyhlásila, že bezpečnostné riziko je jednoducho príliš veľké a že jej žiadosť o policajnú ochranu úrady odmietli.

Zároveň sa uviedla do chodu mašinéria širokej škály médií lojálnych Orbánovi v Maďarsku. Popri spravodajstve o reakcii diaspóry - podľa mienky maďarských médií boli protesty pokojné a oprávnené - tlač ostro kritizovala Lendvaia. Pod masívnym titulkom na prvej stránke ho týždenník Heti Válasz obvinil, že bol agent maďarskej spravodajskej služby v 80. rokoch 20. storočia. Odvtedy mediálne impérium Fideszu omieľa toto obvinenie ako fakt. Dokonca aj moji priatelia v Budapešti - nie obdivovatelia Fideszu - opakovali uvedené obvinenie, čo naznačuje efektivitu tohto druhu ohováračskej kampane, v ktorej verklíkovanie a hlasitosť pretromfnú zdravý rozum. Lendvai označil obvinenie za „úplne absurdné” a priehľadne použité na diskreditáciu jeho a knihy, čo je konečným cieľom kampane.

Médiá Fideszu okrem zhanobenia Lendvaia nastolili otázku jeho motivácie. V Magyar Hírlap redaktor György Vámos napísal, že také postavy ako Lendvai a v USA žijúci maďarský filozof Agnes Heller sa živia ohováraním Maďarska a sú zdrojom negatívneho imidžu Maďarska vo svete. „Dvadsať rokov od prvej možnosti otvorene hovoriť o Židoch v Maďarsku,” napísal Vámos, „sa Lendvai vrhol na každú príležitosť v západných médiách vzbudiť záujem o oživenie >>antisemitizmu<< v Maďarsku... Ako dlho má v úmysle ohovárať svoju bývalú vlasť? (...) Ublížila mu vlasť niekedy natoľko, aby si zaslúžila toto?”

Keď sa kampaň proti Lendvaiovi zintenzívnila, maďarské vydavateľstvo Corvina Press stratilo záujem o preklad. Ide o renomovaný veľký edičný dom, ktorý sa v minulosti nestránil kníh, šuchoriacich nacionalistické perie, vrátane prekladu Nepriateľov ľudu Kati Martonovej. Ale v záverečnom štádiu maďarského vydania Lendvaiovej knihy sa Corvina odmlčala. Keď Lendvai zisťoval, čo sa stalo, riaditeľ nevedel, ako to povedať. Možno, vyhlásil, je ešte príliš skoro hodnotiť vládu Fideszu a možno je to úloha pre historikov, nie pre žurnalistov. Na očividnú úľavu Corviny Lendvai si vyzdvihol rukopis, zrušil kontrakt a namiesto toho sa rozhodol pre vydavateľstvo Kossuth, v ktorom už predtým vyšli jeho knihy.

Ale ak zámerom Fideszu bolo odvrátiť Maďarov od knihy Lendvaia zbaveného lesku, krátkozraká stratégia mala opačný účinok. Polemika o knihe podnietila vznik mnohých rozhovorov a recenzií v tlači vydávanej v nemeckom jazyku, vyvolala ohlas v maďarských nezávislých a socialistom naklonených médiách, v novinách ako Nepszabadsag, Nepszava, 168 ora, HVG a Hetek; v menších, rovnako orientovaných rozhlasových a televíznych staniciach; ako aj v blogoch a v internetových periodikách. Prvých 3000 výtlačkov sa vypredalo zo dňa na deň. Po rýchlom predaji druhého vydania v náklade 5000 exemplárov edičný dom naplánoval tretiu doplnenú emisiu. To sú pôsobivé čísla pre maďarský knižný trh. Lendvaiove prezentácie a autogramiády v Maďarsku boli preplnené, niektoré boli vypredané týždeň vopred.

Prečo Maďari túžili mať v ruke Lendvaiovu knihu? József Korossi, šéf divízie vydavateľstva Kossuth, kde vyšla Moja zničená krajina, si myslí, že veľa Maďarov zápasilo s ťažkosťami pochopiť „čo zlé sa stalo v Maďarsku po posledných dvadsiatich rokoch”. Absencia dôveryhodnej opozície vytvorila vákuum, vyhlásil, v ktorom sa ocitli opustení ľavicovo a liberálne zmýšľajúci Maďari - bez zdroja na objasnenie fenoménu Orbán a celkovej dilemy Maďarska. Podľa Korossiho je Lendvai „jednou z mála maďarských osobností, ktoré sa nespájajú s nijakou súčasnou alebo bývalou stranou”. Korossi tiež pripúšťa, že zvýšený, záujem vzbudili aj pravicové útoky.

Hoci sa kniha predávala prekvapujúco dobre, ťažko posúdiť, či mala vplyv na maďarskú politiku. Aj keď prieskumy verejnej mienky ukazujú, že odhad podpory radikálnej politiky Fideszu už predstavuje asi štvrtinu v porovnaní s rokom 2010. Zatiaľ žiadna z opozičných strán nezískala zo zväčšujúceho sa rozčarovania. Zdá sa, že nesúhlas hľadá svoj domov na uliciach: marcové demonštrácie proti mediálnemu zákonu a novej ústave pritiahli 25 000 účastníkov v Budapešti a inde. Sú to najväčšie politické protesty od roku 1989.

Obedoval som s Lendvaiom, keď som v apríli prechádzal cez Budapešť. Tešil sa, že napokon napísal bestseller. Kráčali sme popri Dunaji do miestneho kníhkupectva vo veľkosti bankomatu, ktoré sa nazýva Láng Téka Könyvesbolt. Keď sme vošli, ženy za pultom nemohli potlačiť úsmevy a podávali Lendvaiovi knihy, aby ich podpísal. „Tento rozruch je dobrý pre predaj, ale nie pre môj krvný tlak,” povedal pobavene svojím hlbokým chrapľavým hlasom. Necítil sa ohrozený u seba doma alebo na ulici, ale ani, poznamenal, keby mal prezentáciu na Námestí hrdinov, jednom z najrozľahlejších verejných priestranstiev. „Ťažko odhadnúť, ako ďaleko zájdu,” vyjadril sa na adresu režimu a jeho stúpencov. „S ľuďmi, ako sú títo, je všetko možné.”

Maďarsko zasiahli rekordné horúčavy

25. augusta 2011 - (sita)

Maďarskí meteorológovia v stredu zaznamenali celoštátny teplotný rekord pre daný deň, keď v obci Bugac na juhu krajiny namerali až 39,1 stupňa Celzia. Podľa informácií národného meteorologického úradu bolo taktiež prekonané doterajšie miestne maximum v Budapešti, kde v severnej časti Újpest teplomery v tieni ukazovali 36,9 stupňa, čo je o 2,6 stupňa viac ako v roku 1918. Na väčšine územia Maďarska platí výstraha pred horúčavami najvyššieho stupňa. Viaceré mestá začali svojim obyvateľom a návštevníkom rozdávať minerálnu vodu, zatiaľ čo štátne železnice umožňujú prepravu v klimatizovaných rýchlikoch. Meteorológ István Bozóki v rozhovore pre tlačovú agentúru MTI vyjadril očakávanie, že v Budapešti padne rekord aj vo štvrtok. Ten doterajší pochádza ešte z roku 1890, keď 25. augusta namerali 34,6 stupňa Celzia. Podľa Bozókiho by malo nastať mierne ochladenie už počas nadchádzajúceho víkendu.

Pre celé územie krajiny vydali najvyššiu výstrahu pred horúčavami

24. augusta 2011 - (tasr)

Maďarská Celoštátna meteorologická služba (OMSZ) vydala dnes pre celé územie krajiny tretí stupeň výstrahy pred horúčavami. Pôvodne mala najvyššia výstraha platiť iba pre územie 14 žúp a Budapešti, priemerné denné teploty nad 27 stupňov Celzia sa však očakávajú aj na severe a východe Maďarska. Najvyššie denné teploty v nadchádzajúcich troch dňoch majú dosahovať hodnoty 38-39 stupňov. Tretí stupeň výstrahy pre celé Maďarsko bude platiť aj vo štvrtok. Opatrenia na zmiernenie následkov horúčav prijali viaceré mestá, ale aj Maďarské štátne železnice (MÁV). V Budapešti, Segedíne, vo Veszpréme a v Békešskej Čabe rozdávajú na uliciach balenú pitnú vodu, predĺžili otváracie doby na kúpaliskách a nariadili polievanie ulíc. MÁV do 26. augusta v čase od 11.00 do 17.00 h umožňuje cestovať vlakmi InterCity bez príplatku, cestujúci musia zaplatiť iba miestenku. Železnice budú do piatka na nástupištiach 11 najväčších staníc a v reštauračných vozňoch rozdávať minerálnu vodu.

Chladení Maďari

24. augusta 2011 - (Šport)

Ulice Budapešti chladia v týchto horúcich dňoch polievaním počas celého dňa. Na rušnejších križovatkách rozdávajú pitnú vodu a kúpaliská sú otvorené dlhšie. Podľa magistrátu hlavného mesta včera vyhlásili druhý stupeň výstrahy pred horúčavami, od stredy až do polnoci v piatok bude platiť tretí stupeň. Počas dňa polievajú ulice na sídliskách a vedľajšie ulice husto obývaných štvrtí, večer zase hlavné ulice. Vodou chladia aj električkové koľaje. Na rušných križovatkách rozdávajú chladenú pitnú vodu balenú do igelitových vrecúšok. Hlavné mesto zverejnilo na svojej internetovej stránke budapeštianske budovy, kam sa môžu občania schovať pred horúčavou. Horúčavy majú vyvrcholiť vo štvrtok a v piatok.

Na termálnom kúpalisku v Lipóte vypukol požiar

25. augusta 2011 - (tasr)

Požiarnici z Győru a Mosonmagyaróváru museli zasahovať v noci na dnes pri požiari, ktorý vypukol na termálnom kúpalisku v Lipóte v Győrsko-Mošonsko-Šopronskej župe. Kúpalisko, ktoré vďaka blízkosti slovenských hraníc navštevujú aj hostia zo Slovenska, bude dnes zatvorené. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI plamene po polnoci zachvátili a úplne zničili budovu reštaurácie aj s jej príslušenstvom na rozlohe približne 600 štvorcových metrov. Príčiny vzniku požiaru vyšetruje polícia. Gabriella Kálmánová zo župného veliteľstva polície povedala, že podľa doterajších výsledkov vyšetrovania možno vylúčiť, že išlo o trestný čin. Komplex termálneho kúpaliska sa rozprestiera na rozlohe siedmich hektárov.

Rodinu chcú vysťahovať, 90-ročná žena pohrozila výbuchom

24. augusta 2011 - (tasr)

Kauza sa v maďarskom Székesfehérvári ťahá už niekoľko rokov. Rodina nedokáže splácať devízovú pôžičku. Polícia kvôli hrozbe výbuchu musela v maďarskom Székesfehérvári uzatvoriť časť ulice, v ktorej dnes nariadili vysťahovanie zadlženej rodiny z rodinného domu. Vyhodením domu do vzduchu pohrozila 90-ročná matka a jej dvaja synovia, z ktorých jeden je invalidný. Podľa agentúry MTI banka nariadila predaj domu ešte v roku 2009 po tom, čo jeden zo synov stratil prácu a nedokázal splácať devízovú pôžičku, ktorú si zobral v roku 2007. Pôvodné splátky vo výške 61.000 forintov (224 eur) časom kvôli posilneniu kurzu stúpli až na 110.000 forintov (404 eur). Policajti uzatvorili časť ulice, v ktorej plynári preventívne vypli dodávku plynu. K rodinnému domu prišli aj pyrotechnici a predstavitelia Maďarského sociálneho fóra, ktoré bojuje proti deložovaniam. Termín prvého vysťahovania, ktoré bolo určené na 5. júla, odložili o mesiac. Samospráva, ktorá do záležitosti ani nie je zainteresovaná, vtedy ponúkla rodine náhradný byt.

V Győri a Jágri evakuovali ľudí pre nález bomby

24. augusta 2011 - (tvnoviny.sk)

Na obrovskú bombu z II. svetovej vojny natrafili robotníci počas prác v centre maďarského mesta Jáger (Eger), informujú maďarské spravodajské portály. Okrem toho v rovnaký deň, teda dnes (24. 8.), objavili dve sovietske 100-kilogramové bomby - aj v meste Győr. Trhavina v Jágri, ktorá je dlhá jeden meter a má priemer 40 centimetrov, objavili v zemi na ulici Fazola Henrik, ktorá susedí s tamojším námestím Dobó. Podľa aktuálnych informácií ide o leteckú bombu, ktorej ničivá sila po explózii má dosah 1 000 až 1 500 metrov, pričom dokáže zabíjať až do 400 metrov od miesta svojho výbuchu. „Polícia kvôli bezpečnosti uzavrela priestor v okruhu 500 metrov od miesta nebezpečného nálezu, pričom obyvateľov odtiaľ evakuovali. Tí sa do svojich domovov budú môcť vrátiť najskôr večer po 19.00 h, je však pravdepodobné, že aj oveľa neskôr,” uvádza portál heol.hu. Okrem ľudí z obytných domov a úradov (vrátane magistrátu) členovia bezpečnostných zložiek evakuovali aj deti z blízkej škôlky. Dokonca už tamojší mestský hrad opustili jeho zamestnanci aj turisti. Všetkým ľuďom magistrát poskytol dočasné útočisko v priestoroch základnej školy. Na miesto už dorazilo záchranári, hasiči a pyrotechnici, ktorí sa teraz pokúšajú trhavinu odviezť na bezpečné miesto za mesto, kde ju chcú zneškodniť. Nie je to prvýkrát, čo v Jágri objavili vojnovú bombu. Vo februári 2009 sa v meste našlo 30 kilogramov trhaviny a dva roky predtým, v novembri 2007, tam počas stavebných prác našli bombu, ktorá bola však menších rozmerov ako tá, ktorú objavili dnes. Podľa najnovších informácií denníka Blikk dve sovietske bomby objaví dnes aj v meste Győr a to počas výstav predajne automobilov istej luxusnej značky. Každá z trhavín má hmotnosť asi sto kilogramov. Polícia už miesto nálezu uzavrela a čaká sa na príchod pyrotechnikov a hasičov.

Občanovi Maďarska hrozia pre pytliactvo až dva roky väzenia

24. augusta 2011 - (tasr)

Policajti Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vinnom obvinili z prečinu pytliactva 34-ročného občana Maďarskej republiky, ktorý v utorok lovil ryby na Zemplínskej šírave bez povolenia. Občan Maďarskej republiky neoprávnene a bez povolenia lovil ryby, teda neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva. Na tri udice s navijakom ulovil päť rýb, a to jedného pleskáča vysokého o hmotnosti 500 gramov a štyri plotice červenooké o celkovej hmotnosti 800 g,” konkretizovala prípad hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Jana Mésarová. Ako dodala, Slovenskému rybárskemu zväzu spôsobil 34-ročný muž celkovú škodu na majetku deväť eur. „Obvinený bol umiestnený do cely policajného zaistenia a hrozí mu trest odňatia slobody až na dva roky,” uzavrela Mesárová.

Muž v Maďarsku umiestnil nájdenú výbušninu pred políciu

23. augusta 2011 - (tasr)

Obvineniu zo zneužitia výbušniny čelí muž zo severomaďarkej obce Nyergesújfalu, ktorý výbušninu pochádzajúcu z druhej svetovej vojny nájdenú vo svojej záhrade položil pred budovu miestnej policajnej stanice. Ako dnes informovala maďarská tlačová agentúra MTI, 45-ročný muž bližšie nešpecifikovaný nález v nedeľu zobral do hostinca, kde mu poradili, aby ho vzal na políciu. Neskoro večer potom uložil nebezpečný skorodovaný predmet ku vchodu policajného okrsku. Podľa hovorkyne veliteľstva polície Komárňansko-ostrihomskej župy Gabrielly Léberovej výbušninu odpálili pyrotechnici na obecnom smetisku. Polícia nálezcu začala stíhať pre podozrenie z trestného činu zneužitia výbušniny.

Policajti naháňali štyri zlodejky z Maďarska

24. augusta 2011 - (tasr)

Náhodný zákazník si všimol, že ženy sa pri vykladaní tovaru z tašiek do auta správajú podozrivo. Policajti pohotovostnej motorizovanej jednotky naháňali v nitrianskom nákupnom centre štyri ženy. V špeciálne upravených taškách postupne z predajní povynášali rôzne dámske a pánske oblečenie a topánky za vyše 30-tisíc eur. Krádež sa stala v utorok podvečer. Policajtov na ňu upozornil všímavý zákazník, informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Božena Bruchterová. Náhodný zákazník si všimol, že ženy sa pri vykladaní tovaru z tašiek do auta správajú podozrivo. Svoje podozrenie telefonicky oznámil na polícii. Keď ženy zbadali policajtov, dali sa na útek. Dve z nich, občianky Maďarskej republiky, sa policajtom podarilo zadržať. „V marci tohto roka boli v Nitre zadržané pri rovnakej lúpeži tiež dve ženy z Maďarska. Všetky páchateľky pochádzajú z toho istého mesta a z tej istej ulice,“ konštatovala Bruchterová. Za krádež hrozí obvineným ženám trest odňatia slobody na tri roky.

Taškový gang ukradol tovar za 30-tisíc

25. augusta 2011 - (plus jeden deň)

Nákupné maniačky z Maďarska si veľmi obľúbili slovenské obchody! Po módne vychytávky jazdia najmä do nitrianskych obchodných centier. Najlepšie kúsky berú aj bez skúšania a ulakomia sa rovno aj na celé kolekcie. Škoda, že zabúdajú zaplatiť. Posledný „nákup“ v Nitre nevyšiel štyrom Maďarkám celkom podľa ich predstáv. Keď sa už vracali s plnými taškami na parkovisko k autu, pozorný okoloidúci si všimol čosi podozrivé. Zo zvláštnych sivých tašiek vykladali až príliš veľa tovaru, a tak pre istotu zavolal policajtov. „Keď ženy zbadali policajtov, dali sa na útek. Dve z nich však zadržali a spolu s nimi aj tovar za viac ako 30-tisíc eur,“ povedala nám hovorkyňa krajskej polície Božena Bruchterová. Muži zákona zistili, že sú to Maďarky a tašky mali špeciálne upravené tak, aby z predajní bez povšimnutia a upozornenia detektorov povynášali ukradnutý tovar. Vnútro obyčajných koženkových kabeliek bolo obšité hliníkovou fóliou. Zaujímavé je, že už v marci policajti odhalili podobný prípad krádeže. Dokonca vtedy zadržali ženy z tej istej dediny aj ulice ako tie v pondelok.

Otec prešiel autom vlastné dieťa

23. augusta 2011 - (tasr)

Iba ľahšie zranenie utrpel chlapček, ktorého prešiel autom pri cúvaní z dvora domu v maďarskej obci Balatonszepezd jeho vlastný otec, informovala dnes polícia Veszprémskej župy. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI z výpovede rodičov vyplýva, že otec chcel vycúvať autom z dvora rodinného domu a nezbadal, že 16-mesačné dieťa je za autom. Chlapčeka vozidlo prešlo. Dieťa utrpelo iba ľahké zranenie, s ktorým ho previezli do nemocnice. Okolnosti nehody vyšetruje polícia.

Samozvaného Ježiša zastavila ochranka prezidenta

23. augusta 2011 - (tvnoviny.sk)

Muž sa dostal cez viacerých ochrankárov a začal šalieť s megafónom pri lídroch krajiny. Chvála Bohu, že nemal zlé úmysly, píše dnes (23.8.) maďarský denník Blikk k incidentu, ktorý sa odohral ešte 20. augusta v deň veľkého národného sviatku Maďarov - na sv. Štefana v Budapešti. Počas slávnostnej omše pri tamojšej svätoštefanskej bazilike z davu ľudí vybehol mladík, ktorý sa vyhlasoval, že je Ježiš. Muž sa dostal cez viacerých ochrankárov a začal v okolí vzácnej relikvie Svätého Jobba priamo pred kňazom a v blízkosti ďalších VIP hostí (bola tam manželka premiéra, prezident a ďalší ministri krajiny s rodinami) divoko pobehovať s megafónom, do ktorého dookola vykrikoval, že on sám je Ježiš. Vyzýval prítomných, aby navštívili jeho webovú stránke, jej adresu však už prezradiť nestihol. Spacifikovali ho totiž ochrankári z Národného protiteroristického centra (TEK), ktorí dohliadali na bezpečnosť prezidenta Pála Schmitta. Podľa policajného znalca samozvaný Ježiš mohol namiesto obrovského megafónu do stráženého priestoru prepašovať rovno aj plastickú trhavinu. Aj pomyslenie na to, ako by to v takomto prípade na mieste masovej akcie mohlo dopadnúť, vyvoláva hrozivé predstavy, píše maďarský denník. „Podľa mňa to nie je vina členov osobnej ochranky, ale tých osôb, ktoré tohto muža bez prehľadania pustili na miesto slávnosti do davu,“ povedal pre Blikk Péter Tarjányi, odborník na bezpečnosť. Šialenec napokon skončil na psychiatrii, kde ho budú lekári pozorovať a na základe výsledkov vyšetrení sa rozhodne o tom, či ho začnú, alebo nezačnú trestne stíhať.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
....................................................................................................................................