Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Vlak Oslo - Gyöngyöspata - Malacky

28. júla 2011 - (Péter Hunčík - Sme)

V júli som sa chcel venovať ľahkej letnej téme. Potom som počul v rozhlase, čo sa stalo v obci Gyöngyöspata ležiacej blízko slovenských hraníc, a tak som si pomyslel, že napíšem radšej o tom. V tejto dedinke bolo v poslednom čase veľa konfliktov medzi Maďarmi a Rómami. Keďže vedenie obce a polícia nedokázali vyriešiť situáciu, vtiahli do dediny „vojaci” istej paramilitaristickej organizácie, aby urobili poriadok. Nato starosta odstúpil a voľby vyhral kandidát strany Jobbik. Aj na druhom mieste skončil radikál a kandidát podporovaný vládnym Fideszom skončil len ako tretí. Niekoľkí sa možno ešte pamätajú, čo povedal Viktor Orbán o týchto radikáloch pred pol druha rokom: Dám im dve facky a poženiem ich domov. Teraz nový starosta začal uskutočňovať svoj program, ktorého podstatou je zastrašovanie. Veľká časť obyvateľstva jasá a mädlí si dlane. A nielen miestni majú ten istý pocit. Uvidíte, my prevychováme Rómov, odkazuje starosta. Nuž, k tomu treba vedieť, že v Maďarsku sotva pred pol druha rokom pozatýkali oddiel, ktorého členovia „vychovávali” Rómov tak, že po nociach na nich poľovali a vraždili ich. Podarilo sa im zastrašiť celú rómsku komunitu v krajine. Tak o tom som chcel písať, keď som čítal, že v Malackách vzniká slovensko-rómsky konflikt, s ktorým si miestni nevedia rady, ba čo viac, niektorí tamojší vedúci činitelia si zo situácie chcú ukuť politický kapitál. Iní sa chcú prostredníctvom tejto záležitosti zviditeľniť a vláda sa bezmocne prizerá (nie sú peniaze ani kompetencie, hovoria zasvätení). Ako som to písal, už som počul nahnevané reakcie, kliatby: O akých nemožných paralelách nám tu vykladá tento chlap? Toto je Slovensko, tu sa nevraždí, tu je poriadok! A vtedy prišla správa z pokojného Nórska. Kde sa pravda nevraždí, kde je poriadok. Totiž bol! Kým si mierumilovne, inteligentne vyzerajúci mladík nezmyslel, že stačilo bezvládnej, mäkkej Európy, ktorá si nevie urobiť poriadok a nedokáže ubrániť vlastné záujmy. Zdôrazňujem, tento chlapík nie je blázon! A v podstate nie je ani Nór! Chce byť prototypom nového európskeho človeka. Napísal akýsi Mein Kampf XXI. storočia, ktorý je zmesou fanatizmu, populizmu, nenávisti a podlosti a jeho podstatou je úplné odmietnutie inakosti a zastrašovanie. Potom vytasil zbraň a išiel „vychovávať”. Pozor, ľudia! V Európe už nie sú hranice! A nielen tovar a ľudia sa môžu voľne prepravovať, ale aj primitívne myšlienky a brutalita.

Masový vrah sa zaujímal o Jobbik

26. júla 2011 - (Oľga Gluštíková - Hospodárske noviny)

Nórsky útočník Anders Behring Breivik, ktorý v piatok postrieľal v Osle a na neďalekom ostrove Utöya desiatky ľudí, sa zrejme pokúšal o kontakty s maďarskými radikálmi. Podľa servera hvg.hu existujú dokumenty, ktoré potvrdzujú, že 32-ročný Breivik poznal Jobbik, Mládežnícke hnutie 64 stolíc či extrémistickú Stranu maďarskej spravodlivosti. Pochvalne sa o nich vyjadroval vo svojich internetových denníkoch. Jobbik, ktorý v posledných rokoch zaznamenal u našich južných susedov raketový nárast popularity a dostal sa aj do parlamentu, však akékoľvek spojenie s masovým vrahom odmieta. „Správy o tom, že by mal Breivik kontakty s Jobbikom, ma prekvapili. Nevieme o tom, že by našu stranu poznal. Podľa mňa ide o informáciu z ríše sci-fi. Nemyslím si, že človek s takým charakterom ako Breivik vôbec vedel niečo o Jobbiku,” povedal pre HN hovorca Hnutia za lepšie Maďarsko Zsolt Várkonyi. Nórske útoky označil za strašné a odsúdeniahodné. Experti však tvrdia, že Breivik zrejme poznal radikálov z iných krajín. „Nie som vôbec prekvapený, že mal extrémistické kontakty po Európe. Musel predsa z niečoho čerpať, mať nejaké pravicové vzory a motiváciu,” povedal pre HN bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. Nór podľa neho nepoznal len maďarských extrémistov, ale aj mnohých ďalších. „Viac by o tom mohla prezradiť domová prehliadka, ktorá zistí, čo čítal a čím sa zaoberal. Urobil strašné zverstvo, ale veľmi sofistikovane prepracované a pripravené.” Mladý Nór dokonca v minulosti navštívil Budapešť spolu so svojím najlepším kamarátom Péterom, ktorý je pôvodom Maďar. „Péter bol mojím najlepším priateľom na strednej škole v Osle. Jeho maďarskí rodičia v 60. rokoch utiekli pred marxistickým Sovietskym zväzom,” cituje portál hvg.hu nórskeho útočníka. Podľa zápiskov však Breivik svoje politické názory pred Pétrom musel skrývať. „Chcel som mu o tom povedať, ale, bohužiaľ, som tak nemohol urobiť. Vedel som, že nie je vôbec taký ideologicky sebavedomý ako ja.” Anders Behring Breivik sa včera prvýkrát postavil pred súd v Osie. Povedal, že v prípade dvojnásobného útoku je nevinný. Piatkový bombový atentát v centre Osla a následnú streľbu na neďalekom ostrove vraj vykonal, lebo chcel zachrániť Európu pred moslimami, povedala po skončení pojednávania sudkyňa Kim Hegerová. Útočník povedal, že jeho cieľom bolo vyslať silný signál, nie zabiť čo najviac ľudí. Najnovšia výpoveď Breivika však naznačuje, že za ním môže stáť nejaká extrémistická organizácia. Pri vypočúvaní totiž naznačil, že v ich organizácii sú ešte dve bunky. Breivik zostane vo vyšetrovacej väzbe osem týždňov, z toho polovicu v úplnej izolácii. Povolené bude mať len návštevy právnika. Nórske úrady včera znížili počet obetí útokov z 93 na 76. Uviedli, že zle spočítali mŕtvych na ostrove Utöya.

Nórsky atentátnik poslal pred útokom

správu aj maďarským radikálom

26. júla 2011 - (tasr)

Nórsky atentátnik Anders Behring Breivik poslal tesne pred útokom v Osle e-mail desiatkam európskych radikálnych organizácií, medzi nimi aj maďarskému Mládežníckemu hnutiu 64 stolíc. Dokument prezentoval v pondelok vo večernej relácii Aktív maďarskej komerčnej televízii TV2 predseda hnutia László Toroczkai. Podľa Toroczkaiho elektronickú správu, ktorú Nór poslal z vlastnej e-mailovej adresy, si prečítal až po útokoch. Ako povedal, na jej základe nebolo možné dopredu vedieť, na čo sa presne odosielateľ pripravuje. Toroczkai zdôraznil, že sú oblasti, v ktorých sa ideológia Breivika zhoduje s ideológiou hnutia, ale od masovej vraždy sa hnutie dištancuje a hlboko ju odsudzuje. Podľa informácií predsedu je jeho hnutie jedinou maďarskou organizáciou, ktorej Breivik poslal správu. Toroczkai tiež poznamenal, že pozná mnohé európske radikálne organizácie, nespomína si však, že by sa stretol osobne s týmto Nórom. Breivik adresoval e-mail „európskym vlastencom”, informoval predseda maďarského hnutia a dodal, že odosielateľ v správe sumarizoval svoje názory a poukázal na svoju 1500-stranovú štúdiu, ktorú zverejnil na internete pod názvom „2083”. V dokumente píše o očistení Európy a o tom, ako pripravoval atentát a vraždenie, povedal Toroczkai, ktorý si ešte štúdiu nestihol prečítať. Nórovu teóriu označil za zmätočnú - Breivik totiž píše, že jeho nepriateľom číslo jeden je islam, nie je však jednoznačné, že iba s ním mal problém.

Najlepším priateľom nórskeho vraha bol údajne Maďar

24. júla 2011 - (tasr)

Najlepším priateľom Andersa Behringa Breivika obvineného z dvojitého útoku v Nórsku, ktorý si vyžiadal najmenej 93 obetí, bol údajne Maďar. Breivik navštívil aj Budapešť a poznal maďarské extrémne pravicové organizácie, napísal dnes maďarský server hvg.hu. Podľa informácií servera najlepším priateľom Breivika bol Maďar s krstným menom Péter, ktorého rodičia sa do škandinávskej krajiny vysťahovali z Podkarpatskej Rusi. Péter teraz pracuje údajne ako lodný kapitán v Spojených štátoch. Nórovi, ktorý navštívil Budapešť, kde oslávili 30. narodeniny maďarského priateľa, sa maďarské hlavné mesto veľmi páčilo, dvojica oslavovala v budínskych kluboch. Maďarský server tvrdí, že existujú dokumenty, ktoré dokazujú, že Breivik poznal maďarské extrémne pravicové organizácie, medzi nimi Stranu maďarskej spravodlivosti a života (MIÉP), Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik a Mládežnícke hnutie 64 stolíc. Breivik, ktorý podľa svojich slov chcel útokmi v mládežníckom tábore na ostrove Utöya a v metropole Oslo „zmeniť spoločnosť”, zabil 93 ľudí. Počet obetí však ešte môže stúpnuť, pretože nezvestní sú štyria či piati ľudia z ostrova a polícia prehľadáva aj trosky budov v centre metropoly vrátane vládnych úradov.

Všimol si, že Slovensko prisťahovalcov nevíta

26. júla 2011 - (sme)

Nórsky masový vrah Anders Behring Breivik v 1500-stranovom manifeste spomína aj Slovensko, ktoré zaradil vysoko v jednom zo svojich rebríčkov. Zostavil totiž poradie krajín podľa multikulturálnej indoktrinácie - prisťahovalectvo a politiku zameranú na rešpektovanie odlišností považuje za kľúčové problémy Európy. Breivik tvrdí, že väčšine Európanov vymývajú mozog, čo mal potvrdiť jeho prieskum, ktorý si dva roky robil na Facebooku. Sledoval, do akej miery v krajinách funguje nacionalizmus a politická korektnosť, postavenie nacionalistických strán či skupín a ako sa tam presadzuje multikulturalizmus. Vyšlo mu, že Slovensko je z tohto pohľadu najlepšou krajinou v Európe. „Celý manifest treba brať s rezervou, lebo sú to výplody chorého mozgu. Na druhej strane indikuje to fakt, že Slovensko je jednou z najmenej multikulturálnych krajín v zmysle novodobého multikulturalizmu, ako sú prisťahovalci, imigranti z iných krajín,” povedal riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Jozef Bátora. Na Slovensku je podľa Breivika z európskych krajín najnižšia miera multikulturálnej indoktrinácie. Slovensko má 90 bodov (100 bodov znamená nenainfikovaný), Česko 80. Najhoršie je na tom s jediným bodom Nemecko, krajina s otvorenou prisťahovaleckou politikou a prísnymi zákonmi proti pravicovému extrémizmu a propagácii nacizmu. Analytička Inštitútu pre verejné otázky Martina Sekulová hovorí, že sa nedá povedať, ktorá krajina je najmenej tolerantná voči cudzincom. Postoj Slovákov k cudzincom sa od pádu komunizmu mení. „Tým, že ľudia začali cestovať, postupne si zvykajú na odlišnosti.” Sekulovej slová potvrdzuje štúdia Medzinárodnej organizácie pre migráciu z roku 2009, v ktorej Michal Vašečka analyzuje postoj Slovenska k cudzincom. Ich počet začal narastať hlavne po vstupe do Európskej únie. „Počet cudzincov s povoleným pobytom z 22 108 v roku 2004 narástol na 52 706 v roku 2008,” uvádza. Počet cudzincov je však podľa Vašečku stále nízky. Od roku 1993 prišlo vyše 56-tisíc žiadostí o udelenie azylu, štát vyhovel iba 580 žiadateľom. Splnomocnenec vlády pre rómsku menšinu Miroslav Pollák si myslí, že väčšinové obyvateľstvo má najväčší problém s Rómami. „Napätie ešte prehĺbila kríza. Aj vzhľadom na finančné možnosti sa vytráca chuť podieľať sa na odstraňovaní ich problémov.” Breivik rozoberá aj našu politickú scénu. Za nacionalistické a pravicové strany považuje nielen Slovenskú pospolitosť, SNS, ale aj HZDS. SNS je podľa neho súčasťou snahy o Euronat, európskeho zoskupenia nacionalistických a vlasteneckých strán. „To je zvrátené,” reagoval Jaroslav Paška z SNS. Do 20 až 70 rokov podľa Breivika niektorá veľká európska krajina, pravdepodobne Francúzsko, vstúpi do federácie s Ruskom. Slovensko, Česko či Rakúsko tiež opustia Európsku úniu a vstúpia do spoločného štátneho zväzku s Ruskom.

SNS a HZDS vrah pobúril

26. júla 2011 - (sme)

Zmienka v manifeste nórskeho strelca SNS a HZDS podráždila. „Nie sme nacionalistická, ale demokratická strana. Nemôžeme za to, že nás spomína vrah, ktorý je prípadom pre psychiatrov,” povedal europoslanec a člen SNS Jaroslav Paška. Predseda SNS Ján Slota je známy urážlivými výrokmi o Maďaroch či rómskej menšine. Strana včera vydala stanovisko, že Anders Behring Breivik by si zaslúžil trest smrti a nie smiešnych 21 rokov, ktoré ako maximum pripúšťa nórsky právny poriadok. HZDS Vladimíra Mečiara protestovalo proti spájaniu s nórskym vrahom. „Takéto rozoberanie materiálov a hodnotení vraha sú iba napĺňaním túžob tohto pomýleného človeka, ktorý presne tento cieľ sledoval,” reagoval šéf odboru verejnej mienky HZDS Stanislav Háber. V Behringovom manifeste sa píše aj o Slovenskej pospolitosti. Extrémistické občianske združenie štát zakázal, Najvyšší súd rozhodnutie o rozpustení zrušil pre viaceré pochybenia. Jeho bývalý vodca Marián Kotleba sa vlani pokúšal dostať do parlamentu. Ľudová strana - Naše Slovensko však prepadla.

Strelec z Nórska zháňal zbrane v Prahe

24. júla 2011 - (tasr)

Česká polícia a tajná služba sú pripravené spolupracovať s Nórskom pri objasnení okolností vlaňajšej cesty nórskeho extrémistu Andersa Behringa Breivika do Prahy, kde sa údajne po dobu šiestich dní pokúšal zohnať na čiernom trhu strelné zbrane, pancierovú päsť a granáty. Predstavitelia českých bezpečnostných zborov tak dnes reagovali na preklady z jeho manifestu, ktorý sa objavili na internete. „Sme pripravení pomôcť odpovedať na otázku,” uviedol dnes v Českej televízii Jan Šubert, hovorca českej civilnej kontrarozviedky, Bezpečnostnej informačnej služby (BIS), ale nespresnil, či nórski kolegovia sa už na BIS so žiadosťou o spoluprácu obrátili. „Touto otázkou sa veľmi intenzívne zapodievame,” dodal na margo vlaňajšej cesty Nóra Breivika do Prahy hovorca českého Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu (ÚOOZ) Pavel Hanták. V manifeste nórskeho extrémistu, ktorý šokoval Nórsko a celý svet dvoma krvavými teroristickými útokmi v Osle a na ostrove Utöya s najmenej 93 obeťami, sa Anders Behring Breivik hlási k tomu, že na prelome augusta a septembra 2010 podnikol svojím autom Hyundai Atos cestu do Prahy, kde chcel zohnať zbrojný arzenál. V metropole mal stráviť šesť dní. Ubytoval ho nemenovaný lacný hostel. „Chcel som nadviazať kontakt s motorkárskou skupinou Hells Angels v Prahe, Berlíne alebo Kodani, ale motiváciu som v priebehu prvých dní v Prahe úplne stratil,” konštatuje v manifeste Breivik s tým, že vždy, keď v Prahe prehovoril o svojom záujme o zbrane, považovali ho za policajného provokatéra. Praha Nóra uchvátila „skvelou architektúrou” a množstvom turistov, ale nemilo prekvapila svojou bezpečnosťou, ktorá bola v rozpore s jeho očakávaním - založenom na akejsi reportáži BBC, že ide o „jednu z najnebezpečnejších metropol Európy” a „tranzitný bod pre nelegálne zbrane”. „To mesto vôbec nie je nebezpečné. Nechápem, prečo BBC v dokumente o ňom informuje tak nepresne. V skutočnosti sa tu cítim bezpečnejšie než v Osle. Je to asi preto, že v tej krajine nežijú takmer nijakí moslimovia. Väčšina tamojších kriminálnikov sú kresťanskí cigáni a zistil som, že väčšinu z nich vyhnali z Prahy do iných miest,” napísal Nór, ktorý sa mylne domnieval, že o vysťahovanie Rómov mimo Prahu sa pričinila česká vláda kvôli podpore turistického ruchu. Po piatich dňoch v českej metropole, ktoré si Nór okrem sondovania medzi taxikármi skrátil aj návštevou nevestincov a intímnou známosťou s dvoma prostitútkami, Breivik dospel k záveru, že samopal AK-47, revolver, muníciu, pancierovú päsť a granáty v Prahe kúpiť nedokáže. Na cestu do Prahy a nákup zbraní sa Nór vopred pripravoval: z auta vymontoval zadné sedačky, aby mal dosť miesta na zbrojný arzenál. V Prahe sa nórsky extrémista, ako vyplýva z jeho podrobných poznámok, priklonil k myšlienke, že oveľa jednoduchšie než pátrať po zbraniach na čiernom trhu bude získať ich legálne v Nórsku. „Nie som sklamaný sám zo seba, ale tým, že som zistil, že Praha má ďaleko od toho, aby bola ideálnym miestom pre nákup zbraní,” citoval s obsiahleho manifestu Nóra Andersa Behringa Breivika server Novinky.cz. S Prahou je spojená aj legenda, ktorá mala - v prípade dolapenia - vysvetľovať jeho záujem o výbušniny. V hlavnom meste Česka si Nór údajne zadovážil materiály o ťažbe minerálov. V prípade dolapenia tým chcel vysvetliť svoj záujem o výbušniny a vyhnúť sa podozreniu, že pripravuje teroristický útok. Českú republiku, respektíve bývalé Československo, nórsky extrémista spomína aj v súvislosti so svojou predstavou, ako v budúcnosti vyriešiť problém moslimov v Európe. Nóra zaujali povojnové dekréty československého prezidenta Edvarda Beneša, na základe ktorých z krajiny vysťahovali milióny etnických Nemcov. Nór vo svojich poznámkach zaznamenal i kritické postoje súčasného českého prezidenta Václava Klausa voči EÚ a zaregistroval aj existenciu českých ultrapravicových organizácií Národný odpor a Národná strana.

Aj slovenskí extrémisti sa pripravovali na rasovú vojnu

26. júla 2011 - (Ondrej Kubovič - Aktuálne.sk)

Piatkový bombový atentát a následný masaker v Nórsku otriasol celým svetvom. Vo väčšine krajín, vrátane Slovenska, rezonuje jedna otázka: Môže sa to stať aj u nás? Odpoveďou je, že sa podobné problémy nevyhýbajú nikomu a to platí aj štáty Vyšehradskej štvorky. Odkazujú na to aj aktívne kontakty nórskeho teroristu Andersa Breivika na jednotlivé krajiny zoskupenia. Aj u nás sa vyskytli takéto prípady. „V minulosti bolo odhalených a zakročené proti viacerým skupinám a jednotlivcom, ktorí sa aktívne pripravovali na „rasovú vojnu”. Zadovážili si aj zbrane a výcvik,” uviedol pre Aktuálne.sk politológ, ktorý sa venuje problematike extrémizmu, no nechcel byť menovaný. Podobné prípady sa podľa odborníka vyskytli v Dolnom Kubíne, Košiciach či Hornej Strede. Medzi príkladmi skupín, ktoré sa na Slovensku mohli pripravovať na teroristický útok uviedol hovorca Prezídia policajného zboru Michal Slivka desať rokov starý prípad, kedy polícia „zadržala troch Írov podozrivých z členstva v odštiepeneckej frakcii Írskej republikánskej armády, pri pokuse o nákup zbraní.” Ako uviedol Slivka, polícia má momentálne v hľadáčiku asi dvetisíc extrémistov a ich aktivity. Cifru spochybnil politológ, podľa ktorého vedomosti je táto skupina podstatne väčšia - dosahujúca až päťtisíc osôb. Z nich sa však profesionálnej príprave a tréningu venuje len malá časť, asi 200 osôb. Ani ostatní však nie sú úplne neskúsení. „Trénujú bojové umenia, vymieňajú si skúsenosti o zbraniach, útokoch a posilňujú svoju ideológiu a presvedčenie,” dodal. Príkladom aktívnej skupiny, ktorá sa príprave útokov venovala profesionálne, bola podľa politológa česká skupina známa pod menom White Justice. Plánované atentáty na politikov či elektrárne jej však v roku 2009 prekazili bezpečnostné zložky krajiny, ktoré skupinu rozložili. Neobvyklá nie je z pohľadu politológa ani snaha využiť internet ako médium pre šírenie takýchto myšlienok. „Na Slovensku už mnoho rokov existujú stránky napríklad s menami ľudí, ktoré majú slúžiť ako zoznam potenciálnych cieľov útokov alebo ako návod na útoky, prípadne obsahuje reporty z nich,” uviedol. Pôvodca ani jednej z troch hlavných stránok pritom nebol mužmi zákona ani tajnými službami dolapený, či potrestaný. Obsah sa podľa politológa virtuálnym priestorom šíri aj ďalej. Politológ tiež identifikoval negatívny trend v oblasti legalizácie extrémistických skupín. „Kým prvá strana s extrémistickým pozadím bola rozpustená a boli podávané návrhy na zrušenie ich mimovládnych organizácií, dnes už takúto aktivitu nebadať,” vysvetlil pre Aktuálne.sk. Na otázku či polícia identifikuje teroristické hrozby zo strany extrémistov, reagoval hovorca polície negatívne. Podľa politológa však riziko existuje neprestajne. Ich cieľom sa pritom nemusia stať len menšiny, ale aj domnelí nepriatelia - napríklad študenti a potenciálni ľavicoví intelektuáli. Na podobné hrozby či sledované skupiny sa Aktuálne.sk spýtalo aj Slovenskej informačnej služby (SIS) a vojenských tajných služieb prostredníctvom ministerstva obrany. „SIS vykonáva potrebné spravodajsko-bezpečnostné opatrenia na ochranu štátu a občanov, o podrobnostiach však nemôže informovať verejnosť,” vysvetlil hovorca tajnej služby. Podobnú odpoveď poslali aj ich vojenskí kolegovia. Odborník na extrémizmus tiež vysvetlil, že problémom okrem neriešenia niektorých prípadov, je aj samotný prístup k nim. „Namiesto hľadania aktívnych riešení, sa uchyľuje k primitívnemu označeniu nepriateľa,” povedal. Ako príklad uviedol udalosti v Devínskej Novej Vsi v auguste roku 2010, kedy prvé vyjadrenie „predstaviteľov boli, že išlo o neprispôsobivú rodinu, ktorá terorizovala úbohého suseda, čo médiá opakovali dva dni, kým to nevyvrátili ostatní susedia.”

Predsednícke Poľsko čaká náročných šesť mesiacov

27. júla 2011 - (Marián Belko - finance.sk)

Mesiac júl sa v Európskej únií tradične nesie v znamení odovzdávania žezla v podobe funkcie predsedníctva. Po komplikovanom pol roku maďarskej vlády sa kormidla ujala ďalšia z nových členských krajín, Poľsko. Funkcia predsedníctva je tradične jedným z pilierov inštitucionálnej štruktúry Európskej únie. Aj keď je význam tejto funkcie v súvislosti s celkovým reformným procesom (aktuálne napríklad v dôsledku Lisabonskej zmluvy) postupne mierne oslabovaný, pre členské krajiny stále predstavuje asi najviditeľnejšiu príležitosť ovplyvniť smerovanie únie vo vymedzenom čase šiestich mesiacov. Akú stopu na podobe EÚ zanechalo maďarské predsedníctvo? Medzi odborníkmi sa vedú rozsiahle diskusie o rozsahu v akom môže členská krajina v predsedníckej role zanechať nezmazateľnú stopu na podobe EÚ. Doba pôsobenia na tejto pozícií je príliš krátka a výkon funkcie je do veľkej miery limitovaný vonkajšími okolnosťami. Predsedajúci štát musí často urgentne reagovať na aktuálne výzvy pod tlakom ťažko predvídateľných udalostí globálneho rozmeru. Každopádne ale leží na ramenách predsedníckej krajiny obrovská miera zodpovednosti a žiadna z členských krajín si nemôže dovoliť výkon tejto funkcie podceniť. Začiatkom tohto roku preto panovali ľahké obavy, aké dopady bude mať na chod EÚ nástup Maďarska, ktorého vnútorná politika často vyvoláva na európskej úrovni kritické ohlasy. Rozpaky boli na mieste hneď v januári, kedy až v Bruseli rezonovali dozvuky kontroverzného mediálneho zákona, ktorý na domácej scéne presadila vláda Viktora Orbána, disponujúca pohodlnou ústavnou väčšinou v parlamente. Viktor Orbán, politický matador a stratég dobre ovládajúci pravidlá hry, musel počítať s nevôľou, ktorú zákon pohybujúci sa na hrane štandardných pravidiel vyvolá v európskych kuloároch, citlivých na akýkoľvek náznak útoku na tradičné demokratické hodnoty. Nešťastné načasovanie nemuselo byť náhodné a objavovali sa špekulácie, že Orbán bude titul predsedníckej funkcie zneužívať k vlastnému zviditeľneniu sa. V priebehu predsedníctva sa pritom nejednalo o jediný moment vyvolávajúci pozdvihnuté obočie. Ešte väčšia diskusia sa viedla o rôznych aspektoch novej maďarskej ústavy schválenej v apríli. Bez povšimnutia a diplomatického postrkovania nezostala ani inštalácia koberca s vyobrazením historickej mapy Rakúsko - Uhorska z roku 1848 v spoločných priestoroch centrálnej budovy Rady EÚ. Na mape boli súčasťou Uhorska okrem tradičných maďarských území aj rozsiahle územia dnes patriace susedným krajinám - Slovensku a Rumunsku. Napriek týmto rozporuplným momentom sa ale napokon v každodennej práci ukázalo maďarské predsedníctvo ako veľmi produktívne. V praktickej rovine bolo plnenie tejto náročnej úlohy európskymi kolegami ocenené. Možno práve vzhľadom k rizikám rezonujúcim na domácej politickej scéne sa maďarský politici, diplomati a úradníci snažili na európskej úrovni pôsobiť konštruktívne a byť oporou šéfke európskej diplomacie (napríklad v otázke odpovede na nepokoje v Líbyi) i prezidentovi Európskej rady. Schopnosť reagovať na akútne problémy je dôležitou skúškou Schopnosť reagovať na akútne problémy únie je možno najdôležitejším kritériom, podľa ktorého by pôsobenie danej krajiny v roly predsedníctva malo byť posudzované. Česká republika si v roku 2009 zažila krst ohňom v podobe náročných vyjednávaní o urovnaní tzv. plynovej krízy. Maďarsko muselo čeliť jednak vonkajším zahranično-politickým výzvam (nepokoje v arabskom svete, resp. konflikt v Líbyi, vyžadujúci si súčinnosť únie) ale i otázkam zásadného charakteru vo vnútri únie (prehlbovanie dlhovej krízy, hroziaci bankrot Grécka - kde malo Maďarsko ako krajina, ktorá nie je súčasťou eurozóny obzvlášť delikátnu pozíciu). Úspešné dokončenie prístupových rokovaní s Chorvátskom na úplný záver predsedníctva, už iba korunovalo maďarské pôsobenie v tejto funkcií. Poľsko ako krajina, ktorá sa začiatkom júla ujala role predsedníctva na druhú polovicu roka predstavuje v porovnaní s Maďarskom v mnohých atribútoch protipól (čí už z hľadiska veľkosti a významu v EÚ, alebo celkového postoja spoločnosti a politických elít voči európskej integrácií). Jedno však majú spoločné - obe štáty vstupovali do EÚ v rámci východného rozšírenia v roku 2004, takže sa jedná o určitú výnimku, kedy by poradie predsedníckych malo rešpektovať striedanie tzv. nových a starých členských krajín. Zdá sa však, že obe krajiny sú už členmi únie dostatočne dlho, aby si osvojili všetky formálne i neformálne rozhodovacie mechanizmy a dokázali predsednícku úlohu vykonávať zodpovedne. Aj v prípade Poľska platí, že stojí pred náročnou úlohou a bude vtiahnuté do riešenia aktuálnych problémov, bez ohľadu na vlastný program a priority. Okrem pokračujúcich dlhodobých tém (dlhová kríza, reštrukturalizácia bankového sektora) bude v nadchádzajúcom období vyžadovať nesmierne úsilie úspešné dosiahnutie dohody o finančnej perspektíve na roky 2014-2020, tzn. o základnom rozpočtovom rámci, ktorý nastoľuje ekonomický smer rozvoja EÚ na najbližších sedem rokov a býva často sprevádzaný tuhým zákulisným bojom. Poľské predsedníctvo by túto príležitosť chcelo využiť na zachovanie vysokej miery prerozdeľovania smerom k menej ekonomicky vyspelým krajinám strednej a východnej Európy prostredníctvom kohéznej politiky i na zaistenie vyšších dotácií zo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aj keď sa to snaží prezentovať (doplnené o ďalšie tézy, napr. prehĺbenie fungovania jednotného trhu) prostredníctvom svojich priorít ako „zdroj hospodárskeho rastu” únie, pod tlakom rúcajúcich sa ekonomík južných členských štátov vyžadujúcich rozsiahle subvencie to bude veľmi tvrdý oriešok. Ďalšou oblasťou, na ktorú sa Poľsko plánuje zamerať je potravinová a energetická bezpečnosť v rámci priority nazvanej „bezpečná Európa”. No a napokon treťou prioritou poľského predsedníctva by mala byť „Európa ťažiaca zo svojej otvorenosti” pod ktorou sa skrýva napríklad budovanie a prehlbovanie voľného obchodu s krajinami tzv. Východného partnerstva (v ktorom sa Poľsko dlhodobo profiluje), ale tiež podpora demokratickej transformácie krajinám, v ktorých prebiehajú spoločenské zmeny (Egypt, Tunisko, Líbya). V konečnom dôsledku ale výsledný úspech a neúspech Poľska v predsedníckej funkcií bude záležať na tom, ako sa podarí skĺbiť potrebnú mieru politickej autority v kritických otázkach s nevyhnutnou dávkou flexibility, keďže miera zodpovednosti za každodenný výkon funkcie leží na diplomatoch pôsobiacich na stálom zastúpení v Bruseli. Schopnosť aktívnej spolupráce a nachádzania kompromisov je pre predsednícku krajinu v spletitej štruktúre inštitúcií EÚ extrémne dôležitá.

Maďari redukujú podporované cirkvi

24. júla 2011 - (Katolícke noviny)

Rozdielne reakcie vyvolal zákon, ktorý 14. júla prijal maďarský parlament. Ten redukuje počet zákonom uznávaných náboženských skupín z pôvodných 360 na 14. Do platnosti vstúpi 1. januára 2012. Cieľom zákonodarcov bolo výrazne obmedziť fenomén, vďaka ktorému status cirkvi využívali rôzne skupiny na čerpanie štátom pridelených financií. Novú normu uvítali najmä väčšie cirkvi, ktoré sa do zostávajúcej štrnástky dostali. Podľa generálneho tajomníka Reformovanej cirkvi Zoltána Tarra v súčasnosti platný zákon umožňoval skupinám, ktoré o to požiadali, veľmi jednoducho získať status cirkvi. Opačný názor majú zástupcovia zvyšných dotknutých náboženských skupín. Niektoré poukazujú na svoju dlhú históriu pôsobenia v Maďarsku, iné sa sťažujú na fakt, že návrh zákona s nimi nikto nekonzultoval. Vážne obavy vyjadrili aj organizácie na ochranu ľudských práv. Oficiálne uznanými ostávajú katolíci, Židia, evanjelici, moslimovia či budhisti. Ostatné skupiny, ktoré status cirkvi od januára stratia, budú môcť o jeho opätovné získanie požiadať maďarský parlament. Ak ich žiadosť podporí dvojtretinová väčšina poslancov, svoj pôvodný status získajú späť.

Čierny júl v maďarských médiách

25. júla 2011 - (János Széky - Sme)

Na tvrdší postup proti maďarským médiám podľa nových mediálnych zákonov vláda Viktora Orbána čaká, až sa od krajiny odvráti medzinárodná pozornosť. Maďarské predsedníctvo v Európskej únii, ktoré od prvého do posledného okamihu zatieňovalo medzinárodné rozhorčenie z nového zákona o médiách, sa skončilo 30. júna. Vláda mala pre udalosti, počnúc odsudzujúcim uznesením Európskeho parlamentu až po tvrdú kritiku ľudskoprávneho spravodajcu OSN, tutovkové vysvetlenie: ide o hysterickú reakciu medzinárodnej lavice, ktorú rozdúchavajú domáci našepkávači. Jeden z argumentov vládnej strany bol, že ani jediné periodikum, rádio či televíznu stanicu nepotrestali za čokoľvek, čo by nebolo prečinom už pred prijatím nového mediálneho zákona, a najmä nie z dôvodov, ktoré by sa mohli vnímať ako politické. Zabudli však povedať, že podľa zákona platilo moratórium na tresty do 1. júla 2011. Kritici si boli takmer istí, čo to znamená: hneď, ako Európa odvráti od Maďarska zrak, niekto si to odnesie. Potvrdili sa obavy? Áno, ale nie presne tak, ako očakávali prívrženci slobody tlače. Úrady v prvých týždňoch nezaostrili na z obchodného hľadiska aj tak oslabené opozičné médiá. Naopak, členovia a spolupracovníci Mediálnej rady a mediálneho úradu (ktorého je rada akýmsi kolektívnym predstavenstvom) naďalej uisťovali, nakoľko sú oni chápaví a nestranní a aký je zákon neškodný. Len sa, žiaľ, stále dostáva do nejakého podozrenia. Nečudo - hovoria kritici - lebo zákonu celkom nerozumejú ani tí, ktorí by ho mali uplatňovať a ktorí za to dostávajú pravidelnú mesačnú výplatu. Aj preto mohla po predsedníctve únie vypuknúť prvá mediálna blamáž. Opozičný denník Népszava 1. júla zverejnil, že štátny tajomník zodpovedný za vládnu komunikáciu inicioval konanie u mediálneho komisára (ktorý má ako podriadený šéfky mediálneho úradu zastupovať sťa by nejaký ombudsman práva a záujmy publika). Dôvodom bol jeden z čitateľských komentárov v online verzii denníka. Tón komentárov na čitateľských fórach býva v každom segmente maďarskej tlače často odporný, ale fakt, že začali práve s denníkom Népszava, potvrdil podozrenie, že zákon vznikol a využíva sa na politické ciele. Panika trvala len jeden deň. Potom najskôr hovorca Mediálnej rady a po ňom aj jej najškolenejší člen, vyučujúci na katolíckej univerzite, vyhlásili, že netreba mať žiadne obavy, zákon sa totiž nevzťahuje na komentáre k článkom, lebo tie nie sú „redakčne upravovaným obsahom” a redaktor nenesie za ne zodpovednosť. V takom prípade však štátny tajomník nepoznal zákon alebo mu nerozumel a skutočne u neho zapracoval politický úmysel. Počínajúc 6. júlom potom došlo k ozajstnému masakru - nie v súkromných, „nezávislých” médiách, ale vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase. Prepustili 550 ľudí. Napriek tomu, že terajšia šéfka Mediálnej rady (totožná -so šéfkou mediálneho úradu) pred rokom vyhlásila, že vo verejnoprávnych médiách sa nebude prepúšťať. Odísť museli novinári, ktorí celé desaťročia patrili do prvej línie, a nielen tí, ktorí boli spájaní s opozíciou, ale aj takí, čo nijako nedávali najavo svoje názory na domácu politiku. Čistky realizuje mladý novinár (bývalý šéf mediálneho kabinetu extrémistického Jobbiku), ktorý dokázal svoju vernosť vláde pokusom podvrhmi zdiskreditovať Daniela Cohna-Bendita, kritika premiéra Viktora Orbána z Európskeho parlamentu, počas návštevy europoslanca v Budapešti. Podľa všetkého ho vďaka tejto službe vymenovali za šéfa spoločného spravodajstva zjednotených verejnoprávnych médií. Parlament tiež 11. júla prijal balíček viacerých úprav zákonov súvisiacich s médiami, hlavne novelu zákona o elektronickom spravodajskom vysielaní z roku 2003. Text novely predstavuje 103 nahusto popísaných strán. Jedno z jeho predchádzajúcich znení predložil minister pre národný rozvoj na spoločenskú diskusiu trvajúcu celých šesť dní, aby ho vzápätí starosta centra Budapešti z vládnej strany Fidesz predložil parlamentu ako „samostatný poslanecký návrh”. Takto totiž možno obísť prerokovanie zákona v príslušnom parlamentnom výbore na rozdiel od toho, ak by zákon parlamentu predložil minister. (Drvivá väčšina zákonov presadených Orbánovou vládou preto do parlamentu ide ako samostatný poslanecký návrh.) V balíku sa hovorí o všeličom, počnúc mobilnými telefónmi po hospodárenie verejnoprávnych médií, takže aj odborníci sami len postupne zisťujú, čo sa v skutočnosti stalo. Zopár perličiek: mediálny úrad, ústavne nezávislý od vlády, má podľa zákona rozdeľovať rozhlasové frekvencie tak, ako to „vyhovuje vládnej politike” (podľa iného paragrafu to, samozrejme, má robiť „otvorene, objektívne a transparentne”). Celoštátne verejnoprávne médiá zákon dovoľuje scvrknúť na hoci aj jedinú televíznu a rozhlasovú mediálnu službu. Mediálna rada má každý rok preveriť systém verejnoprávnych médií a môže ho v rámci vlastných kompetencií zmeniť, čo znamená, že môže len vlastným nariadením zrušiť rozhlasové či televízne stanice existujúce desiatky rokov. Keďže návrh zákona podal starosta centra Budapešti, o ktorom nikto nevie, že by patril medzi právnikov zaoberajúcich sa médiami, ostáva záhadou, kto teda zákon naformuloval. Nikoho však akosi neprekvapil paragraf, podľa ktorého po skončení vlastného deväťročného pôsobenia v úrade majú členovia Mediálnej rady nárok na nezdaniteľné „odškodné” vo výške svojho ročného čistého príjmu, ktoré im má uľahčiť návrat do občianskeho života. A človek by si myslel, že členstvo v Mediálnej rade je dobrá referencia.

Predstaviteľ diplomacie USA vyjadril obavy

z vývoja demokracie v Maďarsku

27. júla 2011 - (tasr)

Obavy v súvislosti s procesom realizácie novej maďarskej ústavy, so situáciou médií a ohľadne cirkevného zákona vyjadril v utorok vo Washingtone Zástupca štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí USA Thomas Melia. Ako dnes informovala maďarská tlačová agentúra MTI, Melia na schôdzke zahraničného výboru Snemovne reprezentantov Spojených štátov, ktorá sa zaoberala európskymi a eurázijskými záležitosťami, zdôraznil, že Maďarsko je dôležitým členom Európskej únie i Severoatlantickej aliancie. Melia, ktorý je zároveň aj šéfom kancelárie zaoberajúcej sa demokraciou a ľudskými právami, však zároveň zdôraznil, že súčasná maďarská vláda „jednej strany” využíva svoju bezprecedentnú dvojtretinovú väčšinu, aby do ústavy dostala zmeny, ktoré posilnia jej moc a obmedzia brzdy i protiváhy a zároveň znemožnia budúcim demokratickým vládam, aby účinne riešili nové politické, hospodárske a spoločenské výzvy. Zástupca štátneho tajomníka ako príklad uviedol výmenu členov mediálneho dozorného orgánu za členov, ktorí sa prispôsobujú vládnej strane. Tento orgán dostal právomoci na tvorbu noriem a sankcionovanie „nevyváženého” spravodajstva a spravodajstva „porušujúceho ľudskú dôstojnosť”, dodal. Predstaviteľ diplomacie USA ďalej citoval šéfku americkej diplomacie Hillary Clintonovú, ktorá 30. júna počas návštevy v Budapešti vyhlásila, že Spojené štáty, ako priateľ Maďarska, vyzývajú, aby vláda rešpektovala nezávislosť súdov a slobodu tlače a aby vládla transparentne. Americký politik adresoval tiež výzvu maďarskej vláde, v ktorej požiadal, aby zmiernila tempo zmien, bola viac otvorená a aby obmedzila okruh otázok, ktoré by boli regulované len dvojtretinovými ústavnými zákonmi. Zástupca zvlášť zdôraznil žiadosť, aby maďarská vláda starostlivo prehodnotila cirkevný zákon, ktorý zaväzuje k novej registrácii všetky náboženské skupiny okrem 14 skupín. Spojené štáty budú v nadchádzajúcich mesiacoch pokračovať v širokom dialógu s Maďarskom, pričom maďarská vláda pracuje na realizácii novej ústavy, uzavrel Melia.

Basescu: Nebudeme nikdy rokovať s Maďarskom

o administratívno-územnej reforme

26. júla 2011 - (tasr)

Rumunsko nebude nikdy rokovať s Maďarskom o administratívno-územnej reforme svojej krajiny, vyhlásil rumunský prezident Traian Basescu v reakcii na prejav maďarského premiéra Viktora Orbána. Podľa dnešnej správy internetového vydania maďarského denníka Népszabadság predseda maďarskej vlády v sobotu v rumunskom Baile Tušnad v záverečný deň 22. ročníka letnej univerzity Maďarov povedal, že ešte nedozrel čas, aby Maďarsko rokovalo s Rumunskom o reorganizovaní administratívneho členenia Rumunska. „Domnievam sa, že nikdy nepríde čas, kedy by Maďarsko mohlo zasahovať do zorganizovania verejnej správy Rumunska. Maďarsko má svoje vlastné problémy a to dosť veľké. Nech si ich vyrieši doma. Všetky vyjadrenia v tejto súvislosti sú nežiaduce,“ zdôraznil Basescu v rumunskej verejnoprávnej televízii TVR. „Reformu územného členenia Rumunska nemožno obetovať kvôli záujmom menšín. Je potrebné nájsť riešenie. Rumunsko má 22 miliónov obyvateľov, z toho je Maďarov iba poldruha milióna. Nemôžeme obetovať záujmy väčšiny - ale ani záujmy maďarskej menšiny - kvôli záujmom niekoľkých politikov,“ cituje rumunského prezidenta Népszabadság v článku nazvanom „Basescu poslal Orbána domov“. Podľa niektorých plánov reorganizácie územného členenia Rumunska by oblasti, v ktorej žije maďarská menšina, rozdelili do dvoch samostatných žúp, v ktorých by Maďari tvorili v jednej iba 30-percentnú a v druhej iba 20-percentnú menšinu. V súčasných troch župách Harghita, Covasna a Mureš tvoria príslušníci maďarskej menšiny väčšinu.

Zsolt Simon: Na južnom Slovensku nehrozí územná autonómia

26. júla 2011 - (tasr)

Na južnom Slovensku nehrozí územná autonómia. Otvárať túto tému je zbytočné. Maďarsko by politikou, pri ktorej otvára otázku akejkoľvek územnej autonómie, nemalo zakrývať svoje vlastné problémy doma. Pre TASR to povedal podpredseda Mosta-Híd a minister pôdohospodárstva Zsolt Simon. Reagoval tak na vyjadrenia štátneho tajomníka maďarského ministerstva zahraničných vecí Zsolta Németha. Ten minulý týždeň v rumunskom Baile Tušnad na 22. ročníku letnej univerzity Maďarov konštatoval, že v Karpatskej kotline už dnes nie je otázkou, či je potrebná autonómia a aké formy autonómie treba uskutočniť v daných regiónoch s prihliadnutím na špecifickú situáciu tamojších Maďarov. Otázkou je, akým spôsobom možno tieto ciele zrealizovať, zdôraznil. Autonómia nie je podľa neho iba právnou otázkou, tá zahŕňa v sebe všetky súvislosti života maďarskej menšiny. „Autonómia je základnou otázkou vzťahu k Maďarstvu,” zdôraznil Németh s tým, že v susedných krajinách nie je záležitosť autonómie Maďarov „masovou požiadavkou”, napríklad na Slovensku sa autonómia stala „hysterizovanou” témou. Na podujatí vystúpil aj predseda mimoparlamentnej SMK József Berényi, ktorý povedal, že slovenské politické sily sa snažia budovať slovenský národný štát bez Maďarov. Uviedol tiež, že na rozdiel od možností, ktoré majú na presadzovanie svojich záujmov Maďari žijúci v srbskej Vojvodine, na Slovensku neexistuje možnosť na vybudovanie partnerstva. „Vnímam tieto vyjadrenia ako vyhlásenia politika, ktorý je za futbalovou čiarou. Čiže, takého, ktorý sa nemôže zúčastniť na základnom rozhodovacom procese v rámci SR. Ale za toto si môže SMK sama, pretože si zvolila takú rétoriku, ktorá ľudí rozdeľovala a nie spájala,” reagoval pre TASR Simon. Dodal, že hoci opozičná SNS má snahy budovať slovenský národný štát bez Maďarov, súčasné vládne strany nie. Zdôraznil, že na Slovensku je snaha o zlepšenie životnej úrovne slovenských Maďarov. „Presadili sme zákon o používaní jazykov národnostných menšín a prispeli sme k zmene klímy v prípade vzťahov s občanmi SR maďarskej národnosti,” pripomenul Simon. Dodal, že bugárovci sa snažia podporovať slovenských Maďarov rôznymi spôsobmi, vrátane tvorby pracovných miest na južnom Slovensku.

V. Orbán: Úspešný štát možno vybudovať,

iba ak za ním stojí silný národ

23. júla 2011 - (tasr)

Úspešný štát možno vybudovať, len keď za ním stojí silný národ, vyhlásil dnes v rumunskom Baile Tušnad v záverečný deň 22. ročníka letnej univerzity Maďarov maďarský premiér Viktor Orbán. Vo svete sa podľa jeho slov dejú veľké zmeny - západný svet trpí finančno-hospodárskou krízou. „Pred rokom sa hovorilo o konci tejto krízy, avšak odvtedy sa ukázali problémy Grécka a v súčasnosti vidíme, že krajiny situované na periférii Európskej únie pomaly, ale isto začínajú zaostávať za strednou časťou Európy,” konštatoval Orbán. Premiér sa domnieva, že kríza preukázala, že obdobie spoločnosti západného typu, založenej na prosperite a spotrebe, sa skončí - teraz treba budovať spoločnosť založenú na práci. V tejto situácii podľa Orbána stúpa význam silného štátu. Najdôležitejším následkom zmeny tohto obdobia bude aj prepojenie jednotlivých častí maďarského národa. Na margo budúcnosti poukázal i na vzájomné prepojenie celej strednej Európy, pretože tento región bude podľa Orbána v centre teraz sa formujúceho hospodárskeho obdobia. Podľa Orbána ak nie je silný materský štát, potom nebude ani silný maďarský národ v Karpatskej kotline. Z volebných výsledkov vyplýva, že Maďari chcú bojovať proti zadlženiu štátu a nezamestnanosti i proti nezaslúženým príjmom od štátu. Záujmom Maďarska je splatiť dlhy, zriadiť európske centrum výroby a obnoviť priemysel v krajine, vyhlásil maďarský premiér.

Folklórne slávnosti v Dulovciach napísali úspešnú pätnástu kapitolu

26. júla 2011 - (uszz.sk)

Neveľká, iba 1 800 obyvateľov čítajúca obec Dulovce v okrese Komárno, oslávila počas víkendu 23. - 24. júla 2011 svoje malé folkloristické jubileum. Už po pätnásty raz privítala účastníkov Južnoslovenských detských a mládežníckych folklórnych slávností, ktoré sa konali pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Program v amfiteátri otvoril v sobotu podvečer Milan Vetrák, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v prítomnosti predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana Belicu, starostu obce Dulovce Štefana Caletku, predsedu Miestnej organizácie Matice slovenskej v Dulovciach Štefana Ježa a ďalších hostí. M. Vetrák v príhovore zdôraznil význam pestovania tvorivých folkloristických tradícií v prostredí detí a mládeže, čím sa otvára nielen priestor na ich umeleckú prezentáciu, ale ich prostredníctvom sa do vedomia divákov a priaznivcov prirodzeným spôsobom implementuje vzťah k slovenskosti, našej kultúre a k duchovnému bohatstvu slovenského národa. Obzvlášť pozoruhodnou a ocenenia hodnou je už samotná skutočnosť, že Južnoslovenské detské a mládežnícke slávnosti v Dulovciach sa aj v roku svojho jubilea tešili stále väčšej obľube v prostredí slovenského ostrovčeka v okrese, v ktorom prevažujú obce a mestá s dominantným obyvateľstvom maďarskej národnosti. Na druhej strane je to práve folklór, zvyky a obyčaje v umeleckom kontexte, ktoré navzájom zbližujú, spoločensky i kultúrne obohacujú národy a národnosti spolunažívajúce na jednom území, čo sa v plnej miere prejavuje v Dulovciach a okolí aj vďaka organizátorskému nasadeniu a nadšeniu. Dvojdňový pestrý program vystúpení viac ako 250 mladých folkloristov z desiatich súborov zo štyroch krajín v miestnom amfiteátri, ako aj sprievodné podujatia v rámci tradičného predfestivalového sprievodu obcou, už tradične organizátorsky pripravil Miestny odbor Matice slovenskej v Dulovciach, obec Dulovce a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí za aktívnej spoluúčasti Základnej školy v Dulovciach a Regionálneho osvetového strediska v Komárne, mediálnym partnerom slávností v Dulovciach bol verejnoprávny RTVS - Rádio Regina. Aj v tomto roku zaujali folklórne slávnosti v Dulovciach bezprostrednosťou atmosféry, v ktorej sa odvíjal umelecky, esteticky i emotívne pôsobivý program s nábojom detskej hravosti a mladistvej energie, rámcovaný vo svojej dramaturgii tak prezentáciou troch krajanských súborov - DFS Bratia Banas z Josipovca (Chorvátsko), DFS Javorinky z Krempách (Poľsko) a DFS pri ZŠ T.G. Masaryka (Srbsko), ako aj vystúpeniami súborov zo Slovenska. V Dulovciach sa ich predstavilo sedem: DFS Ratolesť z Detvy, DFS Hviezdička z Hriňovej, DFS Matičiarik z Nových Zámkov, DFS Rosnička z Hurbanova, DFS Kvetoňka zo Serede, DFS Lúčik z Duloviec a FS Dunaj z Komárna, ktorý v rámci jubilejného ročníka slávností prispel v galaprograme vystúpením folklórneho súboru s dospelými členmi. Pozornosti a oceneniu divákov už počas krojovaného sprievodu obcou, ako aj počas vystúpení v miestnom amfiteátri, kde sa o pôsobivú dramaturgiu, réžiu a konferenčný sprievod celého programu postarala Adriana Domanská, sa tešili aj tri krajanské súbory - Detský folklórny súbor Bratia Banas z chorvátskeho Josipovca, Detský folklórny súbor Javorinky z poľských Krempách a Detský folklórny súbor pri Základnej škole T.G. Masaryka zo srbského Jánošíka. Priblížme si viac históriu a charakteristické črty ich tvorby, ktorou zaujali publikum.

DFS Bratia Banas - Josipovac, Chorvátsko

Súbor vznikol pri Kultúrno-umeleckom spolku Bratia Banas v roku 1967. Tanečná, hudobná a spevácka skupina súboru začala pôsobiť od roku 1980 po nadviazaní kontaktov v regióne Kysúc na Slovensku, odkiaľ pochádzajú ich predkovia. Repertoár súboru tvoria tance a piesne z Terchovej, Liptova, Horehronia, Myjavy a Šariša, prezentujú sa nimi publiku na kultúrnych podujatiach a festivaloch v Chorvátsku, ako aj na Slovensku.

DFS Javorinky - Krempachy, Poľsko

Súbor vznikol v roku 1989. Zakladateľkou a choreografkou je Mária Petrášková-Wneková, ktorá vyhľadala a spracovala veľké množstvo spišských piesní, tancov, ale aj krojov. Ich pestrosť v pôsobivej dramaturgii vystúpení uchvacuje divákov v Poľsku i v zahraničí.

DFS pri ZŠ T.G. Masaryka - Jánošík, Srbsko

Svoju činnosť začal súbor v roku 1991 pri Základnej škole T.G. Masaryka v obci Jánošík. Zakladateľmi súboru boli Zuzana Halabrinová a Jarmila Urbanová. Súbor sa pravidelne zúčastňuje na miestnych a okresných folklórnych prehliadkach v Srbsku. Zároveň je každoročným účastníkom folklórnej súťažnej prehliadky Zlatá brána v Kysáči.

Na Szigete vystúpi aj Prince

25. júla 2011 - (webnoviny.sk)

Na 19. ročníku maďarského hudobného festivalu Sziget sa predstaví aj legendárny americký spevák a multiinštrumentalista Prince, ktorý svoj koncert odohrá 9. augusta večer na hlavnom pódiu. Prince zahrá na festivale 9. augusta večer na hlavnom pódiu. Päťdesiattriročný Prince, celým menom Prince Rogers Nelson, vydal svoj debutový album s názvom For You v roku 1978. Odvtedy vydáva nové nahrávky takmer každý rok, tou zatiaľ poslednou je štúdiovka 20Ten z roku 2010. Medzi jeho najznámejšie hity patria When Doves Cry, Let's Go Crazy, Cream, The Most Beautiful Girl In The World alebo 1999. Na svojom konte má sedem cien Grammy, Zlatý glóbus i Oscara. V roku 2004 ho uviedli do Rock'n'rollovej siene slávy. Na festivale Sziget, ktorý sa uskutoční 8. až 15. augusta v maďarskej metropole Budapešť, okrem Princea vystúpia napríklad Chemical Brothers, Pulp, The Prodigy, Dizzee Rascal, Motorhead, Richie Hawtin, Good Charlotte, Manic Street Preachers, Kaiser Chiefs, Kasabian alebo Marina and the Diamonds. Vstupenky na podujatie sú v predpredaji na webstránke tixy.sk, pričom klasická permanentka stojí 170 eur a lístok s kempingom sa dá kúpiť za 200 eur.

Priletelo 17 japonských žiakov z postihnutej Fukušimy

25. júla 2011 - (tasr)

Na dvojtýždňovú návštevu Maďarska dnes pricestovalo 17 japonských žiakov z oblasti zemetrasením postihnutého mesta Fukušima. Na budapeštianskom Letisku Ferenca Liszta privítal mladých ľudí vo veku 14-17 rokov primátor juhomaďarského mesta Hódmezővásárhely János Lázár a japonský veľvyslanec v Budapešti Ito Tecuo, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa hovorcu mesta Vilmosa Göbla deti prišli na pozvanie samosprávy mesta Hódmezővásárhely. Dodal, že ide o prvý priamy kontakt medzi európskym mestom a japonským mestom postihnutým katastrofou.

Deti z Maďarska, Srbska a Ukrajiny poznávali Slovensko

27. júla 2011 - (sita)

Po stopách histórie a kultúry sa na Slovensko vybrali slovenské deti od 9 do 18 rokov z Ukrajiny, Srbska a Maďarska. V týchto dňoch až do štvrtka sa zúčastňujú v Bratislave a v Častej-Papierničke na prvom ročníku Letnej SuperTriedy. Prázdninová časť projektu SuperTrieda je určená malým krajanom, jej úlohou je rozvíjať mediálne zručností detí. Počas dvojtýždňového pobytu, ktorý sa skončí vo štvrtok, absolvovalo 24 detí workshopy z oblasti filmu, divadla a médií. Navštívili budovy verejnoprávneho rozhlasu aj televízie, televíziu Markíza, Slovenské národné divadlo či parlament. „Veľmi sa mi páčilo, že sme videli také miesta, na ktoré sa ani mnohí Slováci nedostanú za celý život,” konštatovala na dnešnej tlačovej konferencii detí z Letnej SuperTriedy 11-ročná Hana Čižiková zo srbskej Kovačice. Vzdelávaciu časť pobytu doplnili atraktívne oddychové aktivity ako výlety za sokoliarmi, lezenie po umelej stene, jaskyňa Driny, výlet loďou na Devín, hrad Červený Kameň, kúpanie či šport. Úspech u malých krajanov mala najmä jaskyňa. „Páčila sa mi tam kamenná ošklbaná hus s tromi nohami,” povedal osemročný Dávid Vinkoviť zo srbskej Pivnici. Napriek jeho veku mu za domovom smutno nebolo a pobyt by si najradšej predĺžil. „Na Slovensku som sa mal výnimočne,” poznamenal Dávid. Pätnásťročný Jakub Bozó sa narodil na Slovensku, no so svojou rodinou žije v Budapešti. Z výletu v Bratislave si odnesie i zážitky z filmového workshopu. „Natáčali sme film, kde som hral ufóna a v alobale som musel ísť na večeru, každý sa z toho smial,” spomína Jakub. Potešil ho aj divadelný workshop, kde si mohol zahrať aj na hudobných nástrojoch. Deti sa na Letnej SuperTriede hrajú na novinárov, divadelníkov, hudobníkov, točili film aj fotografujú. Podľa koordinátorky projektu Martiny Bodnárovej organizátori chceli, aby si školáci vyskúšali aj také aktivity, ktoré nikdy nerobili. Okrem krajanských detí sa na Letnej SuperTriede zúčastnilo aj šesť školákov zo Slovenska, ktorí mali svojim rovesníkom priblížiť krajinu zo svojho pohľadu. Podľa Bodnárovej sa však slovenské deti učia o svojich krajanoch málo. „Pozerala som si srbské učebnice a tie deti sa učia celý dejepis aj zemepis Slovenska, vedia o nás viac než my o nich,” konštatovala Bodnárová. Koordinátor Ľuboš Zaťko hovorí, že projekt pomohol slovenským deťom žijúcim v zahraničí aj kultivovať si slovenčinu. „Každý deň boli nútené rozprávať a písať v slovenčine,” dodal Zaťko. Letná SuperTrieda je súčasťou európskeho projektu SuperTrieda, ktorého cieľom je učiť deti kreatívne myslieť a učiť sa komunikovať v rámci bezprostredného detského kolektívu - vlastnej triedy. V SuperTriede súťažia deti v tvorbe autorských hudobno-dramatických útvarov a krátkych videí. „Letná SuperTrieda je koncipovaná vo forme workshopov, kde sa deti učia a pracujú. Sú síce rozdelení na skupinky, ale nesúťažia,” povedala Bodnárová. Počas šesťročnej histórie projektu sa do súťaže zapojili desaťtisíce žiakov. Postupne SuperTrieda rozšírila svoju pôsobnosť aj do iných krajín Európskej únie. Tento rok sa konal aj pilotný ročník súťaže pre Slovákov v Rumunsku, takzvaná Krajanská SuperTrieda.

Tábor pre deti našich krajanov

27. júla 2011 - (STV 1 - Správy - 19.30)

Deti našich krajanov žijúcich v zahraničí sa stretli v Bratislave, kde rozvíjali svoje zručnosti a talenty. V letnom tábore si vyskúšali, aké je to byť hudobníkom, hercom či novinárom:

http://www.stv.sk/online/archiv/spravy-stv?date=2011-07-27&id=45992

Slovenčina On-line - ľahko a rýchlo

slovake.eu

Na tejto mnohojazyčnej stránke sa môžete učiť

slovenčinu ľahko, rýchlo a úplne bezplatne.

Portál obsahuje jazykové kurzy rôznych úrovní (A1 a A2) s mnohými cvičeniami, zábavnými hrami, slovníkmi - všetko, aby ste sa mohli zoznámiť s gramatikou, učiť sa nové slová, či dokonca prakticky komunikovať s ostatnými používateľmi tejto stránky v slovenčine. Okrem toho tu môžete nájsť aj rôzne informácie o Slovensku - stredoeurópskej krajine so zaujímavou históriou, krásnou prírodou a mnohými turistickými miestami. Ide o projekt podporený Európskou komisiou v rámci programu KA2 - languages - program celoživotného vzdelávania. Výučba cudzích jazykov cez internet prostredníctvom e-learningu je v súčasnosti bežným a častým spôsobom učenia sa. Žiaľ, neplatí to pre slovenčinu, ktorá stále nemá adekvátny priestor na poli internetu a elektronickej výučby. Mnoho záujemcov o tento jazyk preto nemá možnosť bližšie sa s ním oboznámiť - buď sú odkázaní na letné kurzy (pomerne drahé a časovo i miestom obmedzené), alebo musia od svojho zámeru upustiť. Navyše, v súčasnej dobe využívania a pokroku informačných a komunikačných technológií je vytvorenie jazykového kurzu omnoho jednoduchšie a ľahšie zrealizovateľné, a to po technickej, ako aj obsahovej stránke. Vytvorenie internetového kurzu slovenčiny pre cudzincov je teda v súčasnej dobe nielen plne realizovateľné, ale aj žiadané.

http://slovake.eu/upload/content/files/About/Information/poster_a3_sk.pdf

Orbán odštartoval diplomatickú ofenzívu voči susedom

Autonómia maďarskej menšiny. Odmietavý postoj

k maďarským snahám majú nielen Slováci.

28. júla 2011 - (Oľga Gluštíková - hnonline.sk)

Maďarská vláda spustila na viacerých frontoch tvrdý diplomatický boj o územnú autonómiu svojich menšín. V tejto veci však narážajú na čoraz ostrejší odpor svojich susedov. Na túto tému s nimi odmietajú diskutovať nielen Slováci, ale aj ďalšie krajiny. Najnovšie dostal premiér Viktor Orbán červenú aj od Rumunov. „Prezident Traian Basescu povedal, že pokiaľ bude úradovať on, autonómia maďarskej menšiny je neprípustná,“ povedal pre HN rumunský poslanec slovenského pôvodu Adrian Miroslav Merka. Rumunom pritom nahráva, že na budúci rok sa u nich konajú parlamentné voľby. „Pred nimi si žiadna z politických strán nedovolí vytiahnuť požiadavku autonómie maďarskej menšiny. Strany by tým stratili časť svojich voličov,“ dodal Merka. V Rumunsku vytvára najväčší nátlak na vytvorenie autonómie vedenie Maďarskej demokratickej strany, ktorá má zastúpenie v oboch komorách parlamentu. „Najviac však na túto vec tlačí podpredseda Európskeho parlamentu László Tökés“ tvrdí Merka. Územná reorganizácia Rumunska je podľa neho potrebná. Nie však kvôli národnostným menšinám, ale z ekonomických a úradných dôvodov. Zo súčasných 42 žúp rumunskí politici navrhujú urobiť osem až dvanásť krajov. Podľa Merkových informácii by tak maďarská menšina v prípade 12 krajov mala výrazné postavenie približne v troch z nich, z čoho by chcela vyťažiť. Pri poslednom sčítaní sa k maďarskej menšine v Rumunsku prihlásilo skoro pol milióna ľudí, podľa Merka ich reálne môže byť asi 800-tisíc. „Hlásia sa k nej najmä kvôli sociálnym výhodám, aké držitelia maďarského občianstva v krajine majú. Pôvodné rumunské obyvateľstvo sa proti maďarským autonomistickým snahám nestavia nenávistne, pretože rieši horšie problémy v krajine, akými sú zlá ekonomická situácia či nezamestnanosť,“ dodal rumunský Slovák. Maďarská menšina sa snaží aj o autonómiu južných častí Slovenska. Tá nám však podľa slov podpredsedu Mosta-Híd Zsolta Simona nehrozí. Takéto problémy nemusia riešiť Rakúšania, ktorí s Maďarskom takisto susedia. „Podobné autonomistické snahy tu maďarská menšina neprejavuje. Zrejme za to môže náš multikulturalizmus. Nedávno sme však mali s touto menšinou problémy kvôli novému jazykovému zákonu,“ povedala pre HN Valerie Hauffová z rakúskeho ministerstva zahraničných vecí Rakúska. Maďarská ofenzíva zosilnela už od marcového stretnutia Rady Karpatskej kotliny pre maďarskú autonómiu v Bruseli. „Maďarské menšiny v jednotlivých krajinách začnú verejne hovoriť o otázkach autonómie,” povedal vtedy hlavný iniciátor stretnutia Tőkés. Členovia Rady Karpatskej kotliny na čele s Tőkésom tvrdia, že územná a právna autonómia by bola jedinou garanciou a istotou pre ďalší rozvoj a budúcnosť maďarskej menšiny v jednotlivých krajinách.

Odkaz menšinám

25. júla 2011 - (felvidek.ma)

Spory okolo dotácii na menšinovú kultúru sa dostali až na úrad vlády a prostredníctvom spravodajskej agentúry TASR k nemu v mene podpredsedu vlády Rudolfa Chmela zaujal stanovisko jeho poradca Jozef Švolík. Podľa Švolíka zákon o dotáciách parlament schválil v decembri 2010 a v ňom je zakotvené, ako je možné sa o podporu uchádzať. Tento zákon tiež stanovuje, že zákonné právo na dotáciu nikto nemá. Z výhrad Okrúhleho stola Maďarov na Slovensku, ktoré sa týka neskorého vypísania súťaže, Švolík argumentuje meškaním pri prijatí zákona a dodáva: v tomto roku by už na jeseň chceli vypísať podmienky súťaže na budúci rok. Druhým dôvodom meškania je, že prišiel rekordný počet súťažných projektov, 2 059. Všetky bolo treba prekontrolovať či zodpovedajú podmienkam. Z nich 1 720 projektov sa ukázalo ako dobrých a tými sa zaoberali výberové komisie, ale tie majú len právo predložiť odporúčanie. „Definitívne rozhodnutie v zmysle zákona prijíma výkonná moc. Tá však musí dbať aj na to, aby štát nepodporoval subjekty, ktoré spolupracujú s takými domácimi a zahraničnými organizáciami, hnutiami a politickými stranami, ktoré psychologickým revizionizmom a iredentizmom spochybňujú integritu Slovenskej republiky a v rámci štátu vyvolávajú v spolužití občanov konflikty. Nijaký štát Európskej únie nepodporuje také organizácie, ktoré spochybňujú jeho ústavný poriadok a integritu, aj keď im demokraticky garantuje slobodu zhromažďovania a slova,” tlmočil Jozef Švolík odkaz podpredsedu vlády Rudolfa Chmela tým, ktorých projekty boli zamietnuté.

Smer by suverénne vyhral voľby, prešla by aj SMK

27. júla 2011 - (sita)

Keby sa voľby konali už tento mesiac, parlamentné brány by sa otvorili aj Strane maďarskej koalície (SMK). Volilo by ju 5,8 percenta voličov a v Národnej rade SR by získala desať kresiel. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v dňoch 6. až 12. júla uskutočnila agentúra Focus na vzorke 1 026 respondentov. Najsilnejšou stranou na slovenskej politickej scéne naďalej ostáva opozičný Smer-SD. Jeho preferencie by začiatkom júla dosiahli 41,7 percenta, čo je však oproti júnovému výsledku o viac ako štyri percentuálne body menej. Smer-SD by v parlamente obsadil 69 kresiel. Druhou najsilnejšou stranou v parlamente by bola SDKÚ-DS so ziskom 12,6 percenta. Strana Mikuláša Dzurindu si pohoršila o necelý percentuálny bod a do parlamentu by poslala 21 poslancov. Naopak, posilnilo KDH. So ziskom 11,7 percenta by obsadili kresťanskí demokrati tretiu priečku a v poslaneckých laviciach by mali 19 zástupcov. V porovnaní s minulým mesiacom by s mierne horším výsledkom skončila koaličná strana Most-Híd, ktorej by svoj hlas dalo 6,9 percenta opýtaných, aj Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú by volilo 6,1 percenta. Zoznam parlamentných strán by doplnila ešte Slovenská národná strana (SNS) s podporou 5,8 percenta a s desiatimi poslancami. Voliť by nešlo 21 percent respondentov a 16,3 percenta odpovedali „neviem“, resp. „nechcem odpovedať“. Preferencie sa prepočítavali zo zvyšných 62,7 percenta respondentov - potenciálnych voličov.

SMK kritizuje vicepremiéra

R. Chmel možno vie o skupinách spochybňujúcich celistvosť SR

24. júla 2011 - (tasr)

Ak podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel vie o skupinách, ktoré spochybňujú integritu SR a vyvolávajú vnútroštátne konflikty, mal by to oznámiť kompetentným orgánom. „Nech iniciuje okamžité zakázanie takýchto subjektov,” vyzval ho v písomnom stanovisku predseda SMK József Berényi. Mimoparlamentná strana tak reagovala na vyjadrenia Chmelovho poradcu Jozefa Švolíka. Ten pre TASR v piatok (22. 7.) vysvetľoval časový sklz pri spracúvaní a vyhlasovaní výziev na predkladanie žiadostí o dotácie pre programy národnostných kultúr. Toto oneskorenie zdôvodnil aj tým, že sa zvýšil počet žiadostí, ktoré bolo nutné skontrolovať. „Úlohou výkonnej moci je pritom dbať aj na to, aby štát nepodporoval subjekty, ktoré spolupracujú s takými domácimi a zahraničnými organizáciami, hnutiami a stranami, ktoré svojím psychologickým revizionizmom a iredentizmom spochybňujú integritu SR a vo vnútri štátu vyvolávajú konflikty v spolužití našich občanov,” vysvetlil Švolík. SMK nemá vedomosť o takej organizácii, ktorá by v rámci maďarskej alebo inej menšiny na Slovensku vyvíjala takúto činnosť, a pritom by žiadala štátnu dotáciu k vykonávaniu svojej činnosti, konštatoval Berényi. Domnieva sa preto, že sa úrad dopúšťa veľkej politickej chyby, keď nenarába takýmito informáciami vhodným spôsobom, ale ich zverejňuje v súvislosti s dotáciami na podporu menšinových kultúr. „Takto prispieva k vytváraniu nedôvernej atmosféry medzi väčšinovým národom a národnostnými menšinami,” zdôraznil.

R. Procházka by na referendum o jazyku šiel,

SNS je v polovici zbierania

25. júla 2011 - (tasr)

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR, poslanec KDH a ústavný právnik Radoslav Procházka by sa na prípadnom referende o slovenčine, ktoré iniciuje opozičná SNS, zúčastnil. Potvrdil to dnes pre TASR s tým, že doposiaľ sa až na výnimku jedného zmareného plebiscitu zúčastnil na každom referende. Tento demokratický inštitút totiž považuje za veľmi dôležitý nástroj. Národniari chcú v referende položiť voličom otázku, či sú za to, aby sa na celom území Slovenska používal v úradnom styku výlučne slovenský jazyk. Podľa viacerých vyjadrení však môže byť takéto referendum v rozpore s ústavou, keďže tá zakazuje, aby predmetom referendových otázok boli okrem iného základné práva a slobody. „Práve preto, že je to sporná otázka, tak si myslím, že je to ideálna príležitosť pre pána prezidenta obrátiť sa na Ústavný súd (ÚS) SR s otázkou, či sa takéto referendum môže konať, alebo nie,” povedal Procházka. Podotkol, že ak to Ivan Gašparovič neurobí, ÚS bez podnetu konať nezačne. Ďalší člen Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) zatiaľ nevedel povedať, či by na takéto referendum šiel. „Viem si predstaviť, že budem v Ústrednej referendovej komisii, keďže som bol v každej,” uviedol. To, či by sa mal prezident obrátiť s referendovou otázkou na ÚS, komentovať nechcel. „Ak sa obráti, je to jeho právo, budem to rešpektovať,” uzavrel. Prvý podpredseda SNS Andrej Danko dnes TASR potvrdil, že zbieranie podpisov na vyhlásenie referenda, ktorých národniari potrebujú aspoň 350.000, úspešne pokračuje ďalej. „Máme už zhruba polovicu. Čísla dáme von koncom augusta, potom sa začne druhá vlna zbierania. Je snaha, aby sme to na jeseň mali za sebou,” avizoval. Na otázku, či budú národniari k vyhlásenému referendu chystať aj špeciálnu kampaň, Danko odvetil, že v nejakej forme ju robia priebežne. „Život nám dáva za pravdu podľa udalostí, ktoré sa dejú v Maďarsku. Určite to podporíme všetkými prostriedkami, no my sme túto podpisovú akciu nesilili žiadnymi kampaňami a napriek tomu máme už toľko podpisov,” vysvetlil. Danko však priznal, že získať podpis je iné, ako dostať voliča k urne. „Budeme to riešiť,” deklaroval. Na margo ústavnosti referendovej otázky poznamenal, že žiadne právo nemôže ísť pri svojom výkone na úkor Slovákov. „Žiadne právo národnostnej menšiny nemôže potláčať základné právo a myslím si, že niet väčšieho práva, ako to, aby sa Slovák na úradoch dorozumieval svojím jazykom. Máme k tomu svoje výklady, ktoré vieme poskytnúť aj prezidentovi a dať patričnú argumentáciu zákonnosti referenda. Z môjho pohľadu je referendum ústavne čisté a bytostne dôležité pre Slovensko,” uzavrel. Ústava SR v článku 34 okrem iného hovorí, že občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku. Najvyšší zákon štátu zároveň dodáva, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti SR a diskriminácii jej ostatného obyvateľstva. Petičnú akciu k vypísaniu referenda spustila SNS 11. apríla v Nových Zámkoch. Ako prvý sa podpísal predseda strany Ján Slota. Vtedy vyhlásil, že najvyšším zákonom tohto štátu je vôľa jeho štátotvorného národa. „Doma nech si snehuliaci rozprávajú po snehulkovsky, no v úradnom styku by mal každý občan hovoriť štátnym jazykom, po slovensky,” konštatoval.

Najviac v Európe pracujú ženy v Maďarsku

25. júla 2011 - (tvnoviny.sk)

Maďarské ženy robia najviac zo všetkých žien v Európe. Aspoň to podľa portálu blikk.hu vysvitlo z istého prieskumu, ktorý dokonca uvádza, že nežné pohlavie v Maďarsku robí viac, ako ženy v kríze zmietanom Grécku. Kým ženy v Maďarsku trávia v zamestnaní v priemere 32 hodín týždenne, príslušníčky nežného pohlavia napríklad v Grécku sa zdržiavajú v práci iba 15 hodín za týždeň. Skôr príležitostne - na rozdiel od Maďariek - sa ženy zamestnávajú aj v ďalších európskych krajinách vrátane Španielska, Talianska, Rakúska, Holandska či Írska. Nemecká agentúra IZA, ktorá sa zameriava na monitoring pracovného trhu skúmala, koľko času venujú práci európske ženy. A pracovné vyťaženie žien v Maďarsku je podľa výsledkov výskumu bezkonkurenčné. Existujú európske krajiny, kde ženy nepracujú, lebo to vyplýva z istých národných tradícií. A nepracovali by ani vtedy, keby ich rodina zápasila s vážnymi finančnými ťažkosťami, tvrdí sociológ. V ankete, ktorý urobil medzi Maďarkami denník Blikk respondentky uviedli, že nie je výnimkou, ak týždenne odpracujú aj 48 hodín. „Nie je týždeň, aby som nerobila nadčasy. Musím zvládnuť robotu za dvoch, peniaze potrebujem, aby som mohla splácať úvery,“ povedala Tímea, ktorá je asistentkou. Ženy v krajine pracujú lebo musia, potvrdili maďarskí odborníci. „U nás bohužiaľ muži nezarábajú toľko, aby ženy mohli ostať doma. V bohatších krajinách príslušníčky nežného pohlavia nie sú nútené tráviť čas v zamestnaní a potom existujú európske krajiny, kde ženy nepracujú, lebo to vyplýva z istých národných tradícií. A nepracovali by ani vtedy, keby ich rodina zápasila s vážnymi finančnými ťažkosťami. O prísun peňazí sa v takýchto krajinách musí postarať výhradne muž, pričom ženy majú svoje miesto v domácnosti,“ vysvetlil pre blikk.hu sociológ Gyula Szilágyi. O tom, ako je to s pracovitosťou Sloveniek, maďarský portál nepíše. Zrejme však aj ženy u nás musia väčšinou pracovať. Príjem slovenských mužov nebýva dostačujúci pre celú rodinu a nie je vôbec výnimkou, že je muž nezamestnaný.

V Srbsku protestovali proti pusteniu Képiróa

25. júla 2011 - (sita)

V srbskej metropole Belehrad a meste Novi Sad v nedeľu protestovali stovky ľudí proti rozhodnutiu maďarského súdu, podľa ktorého v prípade Sándora Képíróa neexistuje dostatok dôkazov, že počas druhej svetovej vojny spáchal vojnové zločiny. Kým zhromaždení v Belehrade skandovali „Vinný!”, v Novom Sade približne 200 ľudí pochodovalo k miestu, kde v roku 1942 zadržiavali desiatky ľudí pred tým, ako ich na Képíróov rozkaz popravili. Toho minulý týždeň budapeštiansky súd oslobodil, maďarská prokuratúra však oznámila, že sa proti verdiktu súdu odvolá. Képíró je na čele zoznamu najväčších dosiaľ nepotrestaných nacistických zločincov Centra Simona Wiesethala. Dnes už 97-ročný Maďar v roku 1944 ušiel pred spravodlivosťou do Argentíny a do Budapešti sa vrátil pred 15 rokmi. Obvinený je z účasti na poprave vyše 1 200 civilistov, najmä Židov, Srbov a Rómov v roku 1942. Maďarskí vojaci a policajti nahnali v januári 1942 stovky obyvateľov Nového sadu k rieke Dunaj, kde ich za dva dni postrieľali a nahádzali do vody. Táto tragédia je známa ako „novosadský masaker”.

Želiezovce - Ľudia nechcú mať maďarské

a slovenské gymnázium v jednej budove

27. júla 2011 - (tasr)

Zámer Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) nasťahovať dve gymnáziá v Želiezovciach do jednej budovy sa stretol s odporom ľudí. V meste, ktoré má 7522 obyvateľov, podpísalo petíciu proti sťahovaniu viac ako 3500 signatárov. Tým sa nepáči zámer kraja, ktorý chce presťahovať Gymnázium J. A. Komenského s vyučovacím jazykom maďarským do budovy slovenského Gymnázia Štúrova 16. Viacerí regionálni poslanci svoje rozhodnutie zdôvodňovali ekonomickou situáciou kraja a nízkym počtom detí gymnázia s maďarským vyučovacím jazykom. Primátor Želiezoviec Pavel Bakonyi zasa hovorí o arogancii moci, ktorá pošliapava základné ľudské práva. Domnieva sa, že krajskí poslanci boli pri svojom rozhodovaní zámerne zavádzaní a boli im zamlčané viaceré informácie. Napríklad tá, že mesto chce kraju refundovať straty, ktoré NSK pri prevádzke Gymnázia J. A. Komenského má. „Ja tomu nerozumiem. Keď sa mesto zaviazlo, že chce doplatiť peniaze, ktoré škoduje kraj, tak nechápem, prečo je to neprijateľné. Prečo to presťahovanie do jednej budovy poslanci tak strašne chcú. Tá ekonomika to nie je argument,“ vyhlásil primátor. Viacerí krajskí poslanci zasa nechápu odpor mesta a jeho obyvateľov voči nasťahovaniu maďarského a slovenského gymnázia do jednej budovy. „Tu nejde o zlúčenie škôl. Obe gymnáziá zostanú samostatnými právnymi subjektmi, budú sa len nachádzať v jednej budove. Demografický vývoj je jednoznačný. V školách klesá počet žiakov. Prevádzku gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským musel kraj nad normatív dotovať sumou 147.000 eur. Dotácia slovenského gymnázia bola naproti tomu minimálna,“ uviedla poslankyňa a predsedníčka komisie školstva Katarína Miškovičová. Na stranu signatárov petície sa v krajskom parlamente postavili predovšetkým poslanci za SMK, podľa ktorých nie je možné riadiť sa vždy iba ekonomickými ukazovateľmi. „Nemôžeme všetko brať len cez peniaze. Akceptujme vôľu regiónu, buďme veľkorysí! To nám len pridá na cti,“ zdôraznil Imrich Hugyivár. S jeho názorom nesúhlasil poslanec Ondrej Ščurka. „Čísla neklamú, stav je neúnosný a treba ho riešiť. Diskusia by nemala skĺznuť do nejakej národnostnej roviny, o to tu vôbec nejde. Chceme situáciu v oboch gymnáziách zlepšiť. NSK si nemôže dovoliť ťahať dve budovy s tretinovým obsadením. Nasťahovanie do jednej zlepší situáciu žiakov aj slovenského, aj maďarského gymnázia,“ zdôraznil. Poslanci napokon petíciu obyvateľov Želiezoviec vzali na vedomie, svoje pôvodné uznesenie však nezmenili. Obe gymnáziá sa tak presťahujú do jednej budovy na Štúrovej ulici. Želiezovský primátor neskrýval rozčarovanie a naznačil, že v tomto prípade ide hlavne o lukratívnu budovu Gymnázia J. A. Komenského. „Je tu arogancia moci. Už teraz sú pobúrení rodičia a študenti. Nechcem prejudikovať, mám určitý názor, mám určité zákulisné informácie, ale ja ich nebudem rozširovať, to nech si vyšetrí poslanecký zbor,“ dodal Bakonyi.

Po stopách Sándora Máraiho

25. júla 2011 - (Košický korzár)

Jeden z programov cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom sa v piatok dočkal sprístupnenia turistickej trasy slávneho košického spisovateľa. Cieľom je širokej verejnosti ponúknuť poznatky o jeho živote a tvorbe. Milovníci príbehov, ktorí sa navyše radi túlajú, majú odteraz možnosť spoznávať málo objavené zákutia Košíc. Spoločnou témou je svetobežník Sándor Márai, pre Košice znamenajúci približne to, čo pre Prahu symbolizuje Franz Kafka. Vytvorenie pamätnej trasy v Budapešti a Košiciach je ďalším príkladom dobrých vzťahov s južnými susedmi, ktoré fungujú v prípade kultúry a cestovného ruchu lepšie než tie politické. Trasa má deväť zastávok. Začína v Máraiho rodnom dome na Bočnej ulici, dôležitý bod predstavuje spisovateľovo štúdio divadla Thália na Timonovej, kde si záujemcovia môžu pochutnať na slávnej Márai káve. Návštevníci Košíc určite ocenia jednu z mála sôch, inštalovanú na Zbrojničnej, z dielne Petra Gáspára. Trasa sa končí v hoteli Bankov, kam Márai s rodinou často zavítal. Za najdôležitejší objekt trasy je možné označiť Máraiho pamätný dom a izbu na Mäsiarskej č. 35. V súčasnosti v ňom prebieha rekonštrukcia, no v októbri bude pre verejnosť otvorená. „Plánujeme v nej uviesť interaktívnu inštaláciu, exponáty z Petöfiho múzea v Budapešti a tunajšie zachované predmety, ktoré vytvoria autentický dojem starých čias,” prezradila správkyňa Máraiho izby Júlia Sokolová. Za pozornosť určite stojí aj mapa sveta, na ktorej si budú môcť návštevníci izby pozrieť všetky miesta, ktoré spisovateľ precestoval. Ich zoznam siaha od amerického kontinentu po Blízky východ. „Plánujeme z tejto mapy urobiť takú menšiu osemsmerovku, kde bude môcť každý tieto miestečka nájsť,” vysvetľuje Sokolová. Zároveň projekt počíta s rozšírením expozície, nakrútením dokumentárneho filmu, usporiadaním seminárov pre sprievodcov, vydaním štvorjazyčnej mapy a brožúry, a pod. Jeho realizácia, na ktorú bolo vyčlenených 126-tisíc eur, potrvá do 30. novembra.

Ad Sándor Márai: Maďarské Košice

25. júla 2011 - (Ivan Rosival - Týždeň)

Priznám sa, zaskočilo ma publikovanie článku, ktorý napísal Sándor Márai v roku 1933. Snáď nepodpísaná iniciatíva, ktorá priniesla tento text v lete 2011, prinesie aj iné texty autora, ktorého redakcia označila za kritika Horthyho režimu. Zvlášť by sa hodil Máraiov článok v Kassai Ujság, oslavujúci vstup regenta na bielom koni do Košíc v novembri 1938, ako aj panické citácie z jeho románu Zem, Zem, týkajúce sa slovanstva a Slovákov z roku 1972. Nebojme sa priznať Máraiovi krátkozrakosť šovinistu, ktorou celý život prehliadal svojich slovenských susedov nielen v Košiciach, ale aj pod Tatrami. Košice ako aj celé Uhorsko boli v čase, keď Márai dospieval, už 50 rokov pod silným maďarizačným tlakom. Napriek tomu, že si nevieme predstaviť existenčné ohrozenie nemeckého, slovenského ako aj židovského živlu v „pomiléniovom” Uhorsku, redakcia.týždňa venuje textu, nepravdivému už v čase jeho vzniku, obrovský priestor. Aký zmysel má publikovanie falošného, tendenčného názoru maďarského šovinistu, ktorý musí byť vzápätí korigovaný na strane 62 pánom Wlachovským, ktorý čitateľa dáva do obrazu dobovými štatistikami obyvateľstva? Všetci predsa vieme, že Uhorsko ako aj Košice boli multietnické. Vieme, že Maďari nevedeli nikdy robiť ústretovú národnostnú politiku, a tak aj syn saského Nemca Grosschmidta - Maďar Márai - opitý svojou maďarskosťou, je tragickou esenciou svojej doby. Máraiov text prezentuje zidealizovaný pohľad na minulosť, v ktorej sa Maďarom vždy ubližovalo. Multietnické Uhorsko, víťazné mocnosti, Hitler, Stalin, EÚ, Tesco - nikto nechcel hrať tú trápnu operetu o výnimočne ukrivdenom elitnom národe. Čudujem sa.týždňu, že uverejnením Máraiovho „libreta” takúto nevynútenú chybu urobil.

Hranica: Príležitosť aj diagnóza

Hraničný prípad Petra Hunčíka

25. júla 2011 - (Juraj Kušnierik - Týždeň)

Tri roky po mimoriadne úspešnom vydaní v maďarskom origináli vychádza v slovenskom preklade zásadný, márquezovsky uletený román Petra Hunčíka Hraničný prípad. Keď sme pred dvomi týždňami uverejnili v.týždni text Sándora Máraia Maďarské Košice, v redakcii vznikla zaujímavá polemika o tom, či sa na tohto výborného spisovateľa v jeho rodnom meste skutočne „nenalepilo ani jedno slovenské slovo”. Je to vôbec možné? „V Košiciach sa nikdy nehovorilo po slovensky,” píše Márai o meste, v ktorom sa v čase jeho mladosti dvaja z troch obyvateľov považovali za Slovákov. Myslím, že Sándor Márai má na mysli svoje, teda maďarské Košice, a z tohto hľadiska má ak už nie historickú, tak určite spomienkovo-literárnu pravdu. Rozmýšľal som nad tým pri čítaní Hraničného prípadu Petra Hunčíka. Jeho román (ako nakoniec aj jeho život) sa odohráva v Šahách, teda v meste, ktoré patrí do tej istej krajiny, v akej som vyrastal aj ja. A pritom je to v istom zmysle úplne iný svet. V „mojom Slovensku”, teda v prostredí, v ktorom som vyrastal, sa totiž (parafrázujúc Máraia) „nikdy nehovorilo po maďarsky” a maďarské slová, ktoré sa na mňa „nalepili”, sú okrem slávnej otázky „Hol van a Vinetou” nepublikovateľné. Maďari totiž vedia nádherne nadávať: „Ja vášho andela na vŕbe aj s jeho plechovou trúbou, čvarga jedna nemóresná, prepadnite sa aj s celým tým všivavým svetom,” kričí na celé Šahy v prvej vete Hraničného prípadu Sóbujtó, zvláštny ujko, ktorý si veľa pamätá, a preto istá skepsa voči upadajúcim mravom je uňho pochopiteľná. Hunčíkov román je presne o tej „nemóresnej čvarge” a o tom „všivavom svete”. A o živote na hranici. „Z našich tichých riek urobili hranice, zmenila sa zástava aj štátny znak, úrady hovoria inou rečou, v školách visia na stene obrazy iných ľudí. A toto všetko je ešte len začiatok. (...) Boľševická propaganda už číha pod našimi oknami, fašista Mussolini chce vydierať Svätého otca a filozofi s fyzikmi svorne hlásajú, že všetko je relatívne, že v celom vesmíre niet jediného pevného bodu. A nešťastný občan len krúti hlavou, kadiaľ teraz ďalej,” hovorí z kazateľnice šahanského kostola odvážny otec Miklós krátko pred vojnou. Román Hraničný prípad je o životnej skúsenosti jednej generácie v hraničnom maďarskom meste s vitálnou židovskou a slovenskou menšinou počas niekoľkých desaťročí búrlivého dvadsiateho storočia. Rozpad monarchie, prvú republiku, druhú vojnu s domácky krutou podobou nacizmu, komunizmus so stalinským terorom a dubčekovským odmäkom sme zažili aj my a naši rodičia či starí rodičia. V Šahách (a ďalších maďarských mestách na juhu Slovenska) to však bolo iné, komplikovanejšie. Najprv ich rozhodnutím veľmocí priradili k Československu, potom si ich k sebe privinulo horthyovské Maďarsko, dotkli sa ich Benešove dekréty aj maďarská revolúcia v roku 1956, komunistický pseudointernacionalizmus. A v auguste '68 do ich mestečka vošli „bratské” maďarské tanky. Ich svet bol v mnohom otvorenejší - Budapešť bola blízko, spolužitie viacerých etník viedlo ku kozmopolitizmu, no v niečom aj oveľa uzavretejší - všetko sa nakoniec premietalo do „maďarskej otázky” („Naše domáce príbehy sa vždy končili tým, že s nami, Maďarmi, vždy vybabral aj Západ, aj Moskva.”). Život na hranici tak bol príležitosťou aj diagnózou. Peter Hunčík obsadil svoj román množstvom zvláštnych postavičiek. Často mení rozprávačov, vďaka čomu čitateľ stráca prehľad o tom, kto je komu strýko, brat či sesternica. Vôbec to však nevadí. Človek sa do rozprávania ponára, až ho úplne obklopí a sám sa stáva jeho postavou. Pre nás, príslušníkov „väčšinového národa” je Hraničný prípad nesmierne cenným čítaním. S prekvapením zisťujeme, že naši maďarskí priatelia, žijúc v tej istej krajine ako my, majú za sebou inú, zložitejšiu životnú skúsenosť. No a okrem toho je táto kniha aj vzrušujúcim, miestami priam zábavným čítaním.

Veci Elvisa Presleyho vystavia na tri týždne v Bratislave

26. júla 2011 - (sita)

Originálne predmety z pozostalosti Elvisa Presleyho si budú môcť od 28. júla do 21. augusta pozrieť fanúšikovia v bratislavskom Polus City Center. Putovná výstava vecí kráľa rock'n'rollu nesie názov Elvis live!. Poskytlo ich Múzeum Elvisa Presleyho z amerického Memphisu. Medzi exponátmi sa nachádza napríklad aj Elvisov Cadillac Fleetwood, ktorý používal v rokoch 1974 až 1977 a jeho cena je viac ako milión eur. Súčasťou expozície je aj spevákova gitara Hagström. Ďalšou zaujímavosťou je šerifská hviezda, ktorou Elvisa poctili v roku 1970. Zbierka zahŕňa košele a kostýmy z Elvisových koncertov, šperky či zlaté platne a ocenenia jeho tvorby. Okrem toho tu návštevníci nájdu aj gauč či stolovú lampu z obývačky jeho sídla Graceland. Súčasťou výstavného turné budú aj informačné panely o živote kráľa rock'n'rollu. Elvis Aaron Presley sa narodil 8. januára 1935 v meste Tupelo v štáte Mississippi. Svoju kariéru odštartoval v roku 1954. Je členom štyroch siení slávy - rock'n'rollovej (1986), country (1998), gospelovej (2001) a rockabilly (2007). Počas svojej kariéry získal tri hudobné ceny Grammy a už ako 36-ročnému mu udelili Grammy za celoživotné dielo. Medzi jeho najznámejšie piesne patria napríklad Heartbreak Hotel, Blue Suede Shoes, Don't Be Cruel, Love Me Tender, Jailhouse Rock, Are You Lonesome Tonight?, Can't Help Falling in Love, Viva Las Vegas, A Little Less Conversation, In the Ghetto či Always on My Mind. Okrem hudby sa venoval aj filmu - účinkoval v hudobných filmoch ako Miluj ma nežne (1956), Jailhouse Rock (1957), Blue Hawaii (1961), Viva Las Vegas (1964). Zomrel 16. augusta 1977 na zlyhanie srdca za zatiaľ nevyjasnených okolností.

Rusíni zakopali poklad na hore Kremenec

25. júla 2011 - (Silvia Lysinová - Sninské noviny)

V dňoch 16.-17. júla 2011 sa v raji „na konci sveta”, v Národnom parku Poloniny, na hore Kremenec (1221 m nad morom), konalo už 4. interregionálne stretnutie Rusínov a ich sympatizantov. Karpatskí Rusíni si toto miesto vyberajú nie náhodou, ale s nadväznosťou na bohatú históriu tohto regiónu, pretože práve na hore Kremenec sa schádzajú chotáre historických karpatorusínskych regiónov Prešovskej Rusi, Lemkovščiny a Podkarpatskej Rusi, kde v minulosti žili a boli Rusíni (súčasné štátne hranice Slovenska, Poľska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny). Túžba prekonať samého seba, spoznať panenskú prírodu karpatských bukových lesov, ich čaro a romantiku, deklarovať jednotu Rusínov a byť v jednej chvíli v troch štátoch boli hlavnými dôvodmi tohoročnej rekordnej účasti, ktorá sa tešila aj zo zaujímavého programu na samotnom vrchole hory Kremenec. V spomínaný víkend sa tam zišli delegácie Rusínov zo šiestich štátov - Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Srbska, Maďarska, Ameriky a Kanady, čo spolu tvorilo vyše 200 účastníkov na čele s významným hosťom -predsedom Svetového kongresu Rusínov - Djurom Papugom zo Srbskej Vojvodiny (oblasť obývaná Rusínami, ktorí sa tam presťahovali zo slovenského Zemplína ešte začiatkom minulého storočia). Delegácie sprevádzali aj ďalší zaujímaví hostia, napr. členovia Svetovej rady Rusínov: Nikola Bobinec z Ukrajiny a Slavomír Hirjak, zastupujúci Rusínov Severnej Ameriky, akademický maliar Andrej Smoľák, známy karikaturista a herec Fedor Vico z Prešova, Peter Krajňak, poslanec Mestského zastupiteľstva v Prešove a iní. Rusíni zakopali poklad na Kremenci Posolstvo Kremenca je o spolupráci Rusínov a tolerancií k iným národom, a v takejto nadväznosti sa niesol aj bohatý program, v ktorom Rusíni deklarovali jednotu, spolupatričnosť, spievali rusínske piesne za hudobného doprovodu FS Šariš z Prešova, recitovali rusínske verše, vytvárali kruh jednoty, atď. Vyvrcholením programu bolo zakopanie rusínskeho pokladu, ako symbolu odkazu pre budúce generácie Rusínov. Do pokladu predseda Svetového kongresu Rusínov Djura Papuga priniesol z rodnej Vojvodiny hrsť zeme aj originálnu výšivku tamojších Rusínov. Poklad bol obohatený o dary všetkých účastníkov a v noci bol zástupcami jednotlivých delegácií uložený do zeme na ukrajinskej strane hory Kremenec Schengenská hranica v súčasnosti rozdeľuje historické teritórium pôvodného osídlenia Rusínov. Zástupcovia Rusínov zo Slovenska aj z tohto dôvodu v rámci ďalšieho nočného programu odovzdali vlajku Európskej únie priateľom Rusínov z Ukrajiny, na znak pevnej nádeje zjednotenia Rusínov bez víz a colných obmedzení. Túto tradíciu slovenskí Rusíni chcú zachovať dovtedy, kým Ukrajina neuzná Rusínov a nezruší voči nim obmedzenia na oboch stranách hraníc. 4. interregionálne stretnutie na hore Kremenec zorganizovali Svetový kongres Rusínov so sídlom v Prešove a Svetové fórum rusínskej mládeže, za finančnej podpory Úradu vlády SR -sekcia národnostných menšín 2011. Na záver už len dodávam, že akcia mimo národnostného charakteru mala aj turistický podtext, ktorým sa organizátori snažia prilákať do prekrásneho, panenského prostredia Polonín čo najviac turistov a tým vyzdvihnúť turistický ruch, sninského regiónu. Prekrásny Kremenec, dovidenia! O rok sme tam zas!

Komárno a Komárom pripravili pre turistov spoločnú ponuku

23. júla 2011 - (tasr)

Využiť potenciál spolupráce miest Komárno a Komárom (Maďarsko) v oblasti cestovného ruchu je cieľom projektu Leto bez hraníc. S finančnou podporou Európskej únie ho realizuje Regionálne združenie Váh-Dunaj-Ipeľ (RZ VDI) v spolupráci s mestom Komárno. Celkové náklady na projekt sú 16.200 eur. „Jeho zmysel spočíva v tom, že sa obe mestá budú snažiť spoločne využiť svoj potenciál na to, aby vedeli vytvoriť pre návštevníkov zmysluplný program v priebehu celého leta. Obe mestá majú zaujímavé okolie, majú termálne kúpaliská a organizujú rôzne kultúrne podujatia. Vďaka projektu svoje sily spoja a ponúknu turistom naozaj bohatú ponuku akcií a zážitkov,” uviedol riaditeľ RZ VDI Daniel Balko. Projekt sa začal v priebehu júla a jeho rôzne aktivity budú trvať až do konca novembra. K väčším podujatiam bude patriť napríklad Filmový festival. V rámci neho sa v oboch mestách budú premietať rôzne staršie filmy a filmy pre pamätníkov zo Slovenska, Čiech, Poľska a Maďarska. „Súčasťou tohto projektu sa tento rok stalo aj hudobné podujatie Lehárovo Komárno, či veľmi zaujímavý Festival dychových hudieb, ktoré ponúkajú rôzne spracovanie nie len ľudovej hudby, ale napríklad aj skladieb od Beatles, či iných skupín,” informoval Balko. Ďalšou aktivitou projektu bude aj Vínne korzo, ktoré už má v Komárne svoju tradíciu a zúčastňuje sa na ňom v priemere 10.000 návštevníkov. Tento rok sa k nemu po prvýkrát pripojí aj Festival pálenky. „Na budúci rok sa podujatie možno rozšíri aj o Festival medu a medoviny, aby sme podporili vnímanie Nitrianskeho kraja ako regiónu bohatého na rôzne tradičné poľnohospodárske výrobky a špeciality,” dodal Balko.

Cestou do Chorvátska šikanujú Slovákov maďarskí colníci

25. júla 2011 - (tasr)

Slovenskí turisti smerujúci na dovolenkové destinácie v Chorvátsku sú, podľa slov riaditeľky košickej cestovnej kancelárie Ferrortour Eleny Gregovej, zbytočne šikanovaní maďarskými colníkmi na hraničnom priechode Letenye - Goričan. „S takýmto prístupom sa náš zmluvný prepravca stretáva od začiatku turistickej sezóny. Stáva sa, že i keď je autobus s našimi klientmi už pred samotnou hraničnou závorou, tak si ho aj 40 minút nikto nevšíma. Potom však začína doslova nedôstojná kontrola našich vodičov, ktorá často trvá aj celú hodinu,“ uviedla Gregová s tým, že pri tom nezáleží, či je autobus na vstupe, alebo na výstupe z Chorvátska. „Samozrejme, berieme do úvahy, že príslušníci maďarskej colnej stráže si plnia iba svoje pracovné povinnosti, ale je nepochopiteľné, prečo vodiči autobusov s našimi klientmi im musia ukazovať obsah peňaženiek, vysvetľovať prečo pri vstupe na územie Maďarska použili jeden hraničný priechod a pri výstupe druhý, ukazovať im pracovné zmluvy a podobne. Pritom sa stáva, že colník sedí rozvalený vo svojej miestnosti a vodiči mu neustále musia niečo prinášať a ukazovať,“ dodala Gregová. Zdôraznila tiež, že podľa mnohých vyjadrení sprievodcov, delegátov i samotných cestujúcich v autobusoch sa príslušníci pasovej kontroly, ale predovšetkým colníci správajú k šoférom, ktorí prevážajú slovenských klientov povýšenecky, ba dokonca arogantne a s náznakmi určitého šikanovania. Podľa Gregovej neobstojí ani argument, že maďarským úradom ide o bezpečnosť a ochranu životov a zdravia cestujúcich v spomínaných dopravných prostriedkoch. „Opak je pravdou. Po takýchto takzvaných kontrolách sú vodiči i samotní cestujúci poriadne vystresovaní a vzhľadom na zložitejšiu logistiku nástupných a výstupných miest v Chorvátsku spôsobí každá hodina navyše predĺženie cestovania do neskorých nočných hodín s posunom plánovaných časov príchodov z, alebo na dovolenku. V dnešnej dobe sú všetci cestujúci veľmi citliví na zvýšený diskomfort, zbytočné straty času a to už vôbec nehovorím o tom, že takéto kontroly sa dejú aj v noci a aj v autobusoch, kde sú malé deti,“ poznamenala riaditeľka cestovnej kancelárie ďalej. Pripomenula, že v dnešnej dobe, keď sú už obe krajiny súčasťou Schengenského priestoru je takýto postup minimálne nepochopiteľný. „Situácia komplikuje život nielen nám, ale podľa mojich informácií na tomto hraničnom priechode sa týka všetkých slovenských dopravcov. Preto som sa rozhodla osloviť listom mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Maďarskej republiky na Slovensku Antala Heizera. Verím, že jeho osobná zaangažovanosť pomôže vyriešiť túto zbytočnú nepríjemnosť,“ uzavrela Gregová. Podľa radcu Veľvyslanectva Maďarskej republiky na Slovensku Józsefa Szabó, nie je Veľvyslanectvo kompetentným orgánom v tejto záležitosti. „Hranica medzi Maďarskou republikou a Chorvátskom je však Schengenskou hranicou a to je dominantný prvok, nie to že Slovensko a Maďarsko je súčasťou Schengenu. Maďarsko preto musí prísne kontrolovať ruch na vstupe aj výstupe, podobne, ako Slovensko kontroluje Schengenskú hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou,” uviedol Szabó.

Soros má záujem o lukratívne kosovské uhlie

26. júla 2011 - (sita)

Americký podnikateľ maďarského pôvodu George Soros má záujem o uholné bane nachádzajúce sa na území Kosova. Spojil sa preto so svojím albánskym partnerom, miliardárom Sahitom Mujom, s ktorým chcú spoločne preskúmať investičné možnosti v tejto oblasti. Podľa nemenovaných zdrojov z bývalej juhosrbskej provincie jej územie už niekoľkokrát navštívil Sorosov agent. Na tému nerastného bohatstva Kosova sa v minulosti viackrát vyjadrili predstavitelia tamojšej vlády. Ubezpečili pritom americkú diplomaciu, že prednostné právo na projekty v oblasti ťažby nerastných surovín majú spoločnosti zo Spojených štátov. Ako píše americký denník Wall Street Journal, hodnota zásob uhlia v Kosove sa odhaduje na 300 miliárd dolárov.

Soros skončil po 40 rokoch éru hedžových fondov

26. júla 2011 - (tasr)

Legendárny investor a miliardár George Soros sa po 40 rokoch rozhodol ukončiť kariéru manažéra hedžových fondov. V liste investorom podľa Bloombergu oznámil, že im financie spravované fondom Soros Fund Management približne za 700 miliónov eur vráti do konca roku. Spoločnosť bude spravovať financie už len pre jeho rodinu. Jeho synovia odôvodnili rozhodnutie otca regulačnými pravidlami. Tie nútia registrovať firmu do marca 2012 v americkej Komisii pre cenné papiere, ak spravuje investície vonkajších investorov. Keďže firma desať rokov spravuje väčšinou rodinné aktíva a peniaze vonkajších investorov tvorili len zlomok z celkového objemu 25,5 miliardy dolárov, je výhodnejšie pokračovať ako rodinná firma, na ktoré sa pravidlá nevzťahujú. Soros sa preslávil menovým útokom na thajský baht v roku 1997 a britskú menu v roku 1992, kde stavil miliardu dolárov. Libra následne musela devalvovať.

Soros kvôli regulácii chce investovať už len rodinné peniaze

26. júla 2011 - (čtk)

Známy americký investor George Soros prestane po štyroch desaťročiach investovať cudzie peniaze a do konca roka vráti investorom svojho hedgeového fondu Soros Fund Management miliardu dolárov. Naďalej bude investovať už len pre seba a svoju rodinu, napísali v utorok investorom dvaja Sorosovi synovia. Za dôvod svojho kroku miliardár označil sprísnenú americkú finančnú reguláciu s výrazne negatívnym dopadom na celé odvetvie hedgeových fondov. Miliarda dolárov je len zlomkom z 25 miliárd dolárov, ktoré má Sorosov fond teraz v správe. Pozorovatelia to považujú len za symbolický krok a neveria, že finančník sa z trhu stiahne. Podľa agentúry Reuters možno dostal strach, že kvôli svojej rozsiahlej finančnej podpore ľavicovým aktivitám a kandidátom v USA sa z neho stane hromozvod kritiky pravice, ktorá na konci minulého roka vyhrala vo voľbách do Kongresu. Soros emigroval z Maďarska do USA a pred takmer 40 rokmi založil Quantum Fund, ktorý sa stal vlajkovou loďou odvetvia hedgeových fondov a vynikal približne dvadsaťpercentnou návratnosťou investícií ročne. Preslávil sa najmä útokom na britskú libru na začiatku 90. rokov, keď na jej vytlačení z mechanizmu výmenných kurzov zarobil asi miliardu dolárov. V poslednej dobe silných otrasov však Soros utrpel straty a v tohtoročnom prvom polroku jeho premenovaný fond stráca šesť percent. Minuloročný zisk bol len 2,5 percenta. Sorosovi synovia uviedli, že k vytesneniu vonkajších investorov viedla ich otca chystaná reforma finančnej regulácie v USA. V jej rámci sa budú musieť doteraz takmer neregulované hedgeové fondy registrovať u regulačných orgánov, ktoré tak budú mať prehľad o ich aktivitách. Soros teraz mení svoj fond na rodinný, kde je regulácia oveľa miernejšia. Bratia Sorosovci upozornili, že ako rodinná firma s mnohými úľavami a výnimkami funguje Quantum Fund už od svojej reorganizácie po ťažkých stratách v roku 2000. Zavedením regulácie rad týchto výnimiek padne a nedáva zmysel prejsť finančne a časovo nákladným procesom registrácie, uviedli Sorosovci. Soros je len jedným z mnohých šéfov hedgeových fondov, ktorí v poslednej dobe kvôli americkej regulácii reštrukturovali svoje aktivity. Peniaze investorov vrátil napríklad Sorosov dlhodobý zástupca Stanley Druckenmiller alebo známy investor Carl Icahn. Ani ten sa však z verejnej scény nestiahol a nedávno sa zapojil do hry o získanie jednej americkej firmy. Niektorí experti považujú tento trend za znepokujujúci. „Ak najlepší peňažní správcovia kvôli nepríjemnej regulácii zatvárajú podnik, povedie to v konečnom dôsledku aj ku škodám pre inštitucionálnych investorov,” povedal agentúre Reuters Jim Liew, ktorý učí financie na newyorskej Stern School of Business.

Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku rastie

27. júla 2011 - (sita)

Ku koncu prvého polroka tohto roka pracovalo na Slovensku 20,4 tis. cudzincov. Oproti júnu minulého roka ide o nárast o 3 tis. osôb. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Najpočetnejšie zastúpenie na slovenskom pracovnom trhu majú občania Rumunska. Tých ku koncu júna na Slovensku pracovalo takmer 3,8 tisíc, čo je medziročný nárast o 918 osôb. Z Českej republiky na Slovensko kvôli zamestnaniu ku koncu júna prišlo 3,2 tis. ľudí. Oproti koncu júna vlaňajška je to nárast o 722 osôb. Poľsko zaznamenalo koncom júna tohto roka vyše 2 tis. vlastných občanov na slovenskom pracovnom trhu a Maďarsko vyše 1,9 tis. občanov. Počet poľských občanov pracujúcich na Slovensku tak medziročne vzrástol o 746 a Maďarov o 232. V hlavnom meste Slovenska bolo totiž zamestnaných takmer 7,2 tis. cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý na konci júna zaevidoval takmer 1,7 tis. zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Galante vykázal vyše 1,1 tis. pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín a úrad práce v Nitre vyše 1 tis. cudzincov zamestnaných na Slovensku. Naopak, žiadny cudzí štátny príslušník koncom júna nepracoval v okresoch Gelnica a Poltár.

Luxusu kraľuje Budapešť

27. júla 2011 - (hn)

Viete, čím sa odlišujú budapeštianske ulice Váci utca či Andrássy út od vychytených bratislavských? Ak hľadáte najluxusnejšie značky, namierte si to práve tam. Prvá je vďaka nim v regióne najdrahšia podľa ročného prenájmu, druhá má zas najväčší počet značiek. Aj preto jej prischla prezývka Paríž východu. Ako však vyplýva z rebríčka spoločnosti Jones Lang LaSalle, každý z našich susedov najdrahšiu ulicu má. Rajom takých značiek ako Gucci, Salvatore Ferragamo či Bulgari je vo Viedni Kohlmarkt, v Prahe Parížská a vo Varšave Nowy Swiat. Iba Bratislava v rebríčku nie je - luxusných značiek je u nás jednoducho málo. „Neporovnávali sme ju, keďže sme pri cenách nájmu porovnávali prezentáciu stovky najluxusnejších značiek,” hovorí pre HN Magnus Danneck, jeden z autorov prieskumu. Podľa Alexandra Rafajloviča z Cushman&Wakefield doplácame na susedstvo s Viedňou: „Značka vyššej triedy nepríde do obchodného domu, kde sú značky nižšej a nemá zaručenú klientelu.”

MOL zvažuje prevzatie poľskej rafinérie Lotos

27. júla 2011 - (sita)

Maďarská ropná a plynárenská skupina MOL zvažuje prevzatie kontrolného podielu v poľskom rafinérskom podniku Lotos, hoci akvizície v súčasnosti nie sú jej prioritou. „V MOL-e je dnes väčší dôraz na organický rast a v jeho rámci na rast kvality, než na akvizície... naďalej však skúmame možnosti v regióne, dokonca aj trošku geograficky vzdialený Lotos,” uviedol generálny riaditeľ spoločnosti József Molnár. MOL disponuje zdrojmi na prinajmenšom jednu akvizíciu v objeme vyššom ako 1 mld. USD, v súčasnosti však nevidí veľa príležitostí, dodal Molnár podľa stredajšieho vydania denníka Napi Gazdaság. Predaj 53-percentného podielu v druhej najväčšej poľskej rafinérskej spoločnosti za zhruba 3 mld. poľských zlotých (PLN) je v centre plánu vlády, ktorá chce ziskami z privatizácie zmierniť rast štátneho dlhu. Podľa medializovaných informácií ponuku na prevzatie podali ruská spoločnosť TNK-BP, ako aj ďalšia ruská spoločnosť Gazpromneft. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

V Maďarsku za týždeň zdraželi pohonné látky

o viac ako 5 centov za liter

28. júla 2011 - (sme)

Ceny benzínov a nafty v Európskej únii v priemere rastú, no už nie tak výrazne, ako v predchádzajúcich týždňoch. U našich južných susedov zdraželi pohonné látky v našej mene za týždeň o viac ako 5 centov za liter. Benzíny za týždeň zlacneli v 4 štátoch únie, zdraželi v 18. Ceny nafty sa v EU znížili v 4 krajinách, stúpli v 20. Pozrite si kompletný aktuálny prehľad priemerných cien pohonných látok v krajinách EÚ Najvýraznejší rast cien benzínov sme zaznamenali v Maďarsku (o 0,057 €/liter) a v Rumunsku (o 0,040 €/liter). Benzíny zlacneli najviac v Írsku (o 0,025 €/liter) a vo Veľkej Británii (o 0,009 €/liter). Nafta zdražela najvýraznejšie v Maďarsku (o 0,054 €/liter) a v Rumunsku (o 0,038 €/liter). Najviac zlacnela v Írsku (o 0,023 €/liter) a vo Veľkej Británii (o 0,010 €/liter). Cena LPG sa podľa únie znížila najviac v Nemecku (o 0,018 €/liter) a v Portugalsko (o 0,001 €/liter). Skvapalnený propán-bután zdražel najvýraznejšie v Luxembursku (o 0,023 €/liter) a v Rumunsku (o 0,018 €/liter):

http://natankuj.sme.sk/c/5994642/v-madarsku-za-tyzden

-zdrazeli-pohonne-latky-o-viac-ako-5-centov-za-liter.html

V Maďarsku výbor vyšetruje, prečo privatizovali cukrovary

27. júla 2011 - (tasr)

Privatizáciu cukrovarov v Maďarsku a vplyvy cukrovej reformy Európskej únie na Maďarsko začne v auguste preverovať špeciálny vyšetrovací výbor maďarského parlamentu, informoval dnes maďarský server szabadfold.hu. Spolupredseda výboru Sándor Font z vládneho Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz navrhol, aby výbor vyšetril okolnosti privatizácie maďarských cukrovarov a zníženie kvót Maďarsku počas reformy trhu cukru v rámci únie. Výbor, ktorý zriadili pred niekoľkými týždňami po tom, čo cena cukru na maďarskom trhu opäť stúpla na úroveň 350-370 forintov za kilogram (1,304-1,380 eur), chce vyžiadať vládne rozhodnutia a pracovné dokumenty týkajúce sa privatizácie z obdobia rokov 1989 až 1998, z ktorých by malo vysvitnúť, kto je zodpovedný za to, že v konečnom dôsledku sa všetky maďarské cukrovary dostali do rúk zahraničných majiteľov. Výbor bude tiež zisťovať postoje členov maďarskej vlády, premiéra a maďarských delegátov v rôznych organizáciách únie k vývoju kvót predaja cukrovej repy v rámci reformy trhu s cukrom v únii. Maďarská komerčná televízia hírTV v tejto súvislosti pripomína, že pred 20 rokmi pracovalo v cukrovare v Kabe takmer 1000 ľudí. Po vstupe anglicko-francúzskych investorov ich počet klesol na 200. Cukrovar bol jedným z najmodernejších podnikov v Európe, napriek tomu ho v roku 2007 zatvorili. „V rokoch 2008-2009 sa začal pre nás nezmyselný reformný proces z iniciatívy Európskej únie, ktorému sa snažia všetky krajiny odolávať,” vyhlásil pre televíziu Font a dodal, že Maďarsko zo 400.000-tonovej kvóty cukrovej repy ponúkne a predá 300.000 ton, čím sa možnosť produkcie cukru v Maďarsku zníži na 100.000 ton. Tým sa automaticky dostane táto krajina do pozície dovozcu cukru. Do Maďarska teraz ročne musia doviezť 200.000 ton cukru, jediný maďarský cukrovar totiž vyprodukuje iba tretinu maďarskej spotreby. Cena cukru z dovozu začiatkom tohto leta stúpla takmer na dvojnásobok.

Maďarským firmám aj spotrebiteľom klesla nálada

25. júla 2011 - (bloomberg / tasr)

Dôvera maďarských podnikateľov aj spotrebiteľov v ďalší vývoj ekonomiky v júli opäť klesla, už tretí mesiac po sebe, a dosiahla najnižšiu úroveň od apríla 2010. Vplýva to z najnovšieho prieskumu inštitútu GKI. Podľa tejto ankety sa júlový index podnikateľskej dôvery GKI znížil na -6,9 bodu zo -4,4 bodu v júni, zatiaľ čo nálada spotrebiteľov tento mesiac klesla na -42 bodov z júnových -41 bodov. Kombinovaný index podnikateľskej aj spotrebiteľskej dôvery GKI sa tiež posunul hlbšie do záporných hodnôt na -16 bodov z -13,9 bodu v predchádzajúcom mesiaci. „Nálada v priemysle, ktorý vďaka exportu dostal krajinu z recesie, sa v júli citeľne zhoršila. Index dôvery podnikateľov z priemyselných podnikov výrazne klesol a tento trend si udrží v celom 3. štvrťroku 2011,” uvádza sa vo vyhlásení GKI. Agentúra pripomína, že rast priemyselnej produkcie krajiny dosiahol v máji najpomalšie tempo od roku 2009. Na príčine je pokles exportu. Maďarsko je závislé od vývozu do eurozóny, kam smeruje zhruba 60 % jeho výrobkov, vrátane vozidiel značky Audi či telefónov Nokia.

Tržby maďarského maloobchodu v máji vzrástli

26. júla 2011 - (sita)

Kalendárne upravené maloobchodné tržby v Maďarsku v máji medziročne posilnili o 0,7 % po tom, ako v apríli podľa revidovaných údajov o 1,2 % klesli. Aprílový pokles bol podľa predbežných údajov na úrovni 1,3 %. Informoval o tom v utorok štatistický úrad krajiny. Medzimesačne tržby maďarského maloobchodu podľa sezónne a kalendárne upravených údajov v máji posilnili o 0,5 %. V apríli o 0,3 % klesli. Domáci dopyt v Maďarsku je v tomto roku utlmený napriek tomu, že vláda v januári znížila daň z príjmov. Rastúce náklady na splácanie pôžičiek v cudzích menách totiž zaťažujú maďarské domácnosti. Až dve tretiny úverov, ktoré maďarské domácnosti majú, sú vo švajčiarskych frankoch, pričom frank v poslednom období rekordne posilnil. Okrem toho nezamestnanosť v krajine zostáva na úrovni približne 11 %. „Je mierne pozitívne, že údaje o maloobchode za máj sú kladné. V podstate sme však svedkami stagnácie maloobchodných tržieb,” povedal Gergely Suppan, analytik Takarékbank. „Myslím si, že v najbližších mesiacoch sa budú tržby pohybovať v mierne pozitívnom alebo negatívnom teritóriu, pričom od júla budú častejšie kladné vzhľadom na porovnávaciu základňu,” dodal.

Maďarská centrálna banka úroky nezmenila

26. júla 2011 - (sita)

Maďarská centrálna banka v utorok rozhodla o ponechaní základnej úrokovej sadzby na úrovni 6 %. Toto rozhodnutie je v súlade s očakávaniami analytikov, ktorí uviedli, že banka má na pamäti infláciu aj riziko, že miestne trhy negatívne ovplyvnia globálne problémy so zadlženosťou. Všetci 25 analytici, ktorých minulý týždeň vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters, predpovedali že základná sadzba pravdepodobne zostane na úrovni 6 % dlhšie obdobie, aby sa inflácia do konca budúceho roka dostala na úroveň 3 %, čo je podľa centrálnej banky želaná úroveň. „Vzhľadom na riziko šírenia dlhovej krízy a na posilnenie švajčiarskeho franku centrálna banka si nemôže dovoliť zníženie sadzieb alebo naznačenie budúceho uvoľnenia menovej politiky,” uviedla Elisabeth Andreewová, analytička Nordea. Celková inflácia v Maďarsku v júni prekvapila poklesom na 3,5 % z májovej úrovne 3,9 %. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa volatilné ceny potravín a palív, však vzrástla. Domáci dopyt zostáva utlmený. Ukazujú to aj údaje o vývoji maloobchodných tržieb v máji, ktoré medziročne posilnili iba o 0,7 %, pričom napríklad v Poľsku v júni medziročne poskočili o 10,9 %.

Slovenskí vinári: S Maďarmi o Tokaji nerokujte

26. júla 2011 - (Mikuláš Jesenský - Sme)

Slovensko má okamžite ukončiť rokovania s Maďarskom a uzákoniť hranice svojho tokajského regiónu v rozsahu katastrov siedmich východoslovenských obcí. Výzvu premiérke Ivete Radičovej z SDKÚ a predsedom koaličných strán doteraz podpísalo na juhovýchodnom Slovensku 1200 ľudí. Hárky včera priniesol na Úrad vlády a sekretariáty SDKÚ, SaS, KDH a Mosta-Híd predseda Tokajského združenia Pavel Eftimov. „V minulosti bolo zvykom, že na všetkých bilaterálnych rokovaniach s maďarskou stranou sa zúčastňovali aj zástupcovia vlastníkov pôdy, pestovatelia a výrobcovia tokajského vína zo Slovenska. Od vlaňajšej výmeny vlády rokuje o nás, ale bez nás výlučne pán minister pôdohospodárstva Zsolt Simon,“ povedal. Vinohradníci vyčítajú Simonovi z Mosta-Híd, že informácie získavajú len z médií a že ho ich názor a argumenty nezaujímajú. „Nemyslíme si, že o vlastníckych právach stoviek občanov a o ich majetku by mal rokovať a rozhodovať jeden človek, ktorý je len dočasne vo funkcii,“ hovorí Eftimov. Simon sa odmieta k výzve vyjadriť. Cez hovorkyňu Moniku Szabóovú odkázal, že zverejniť akékoľvek informácie pred ukončením rokovaní s Maďarskom a Európskou komisiou by mohlo byť kontraproduktívne. Požiadavky vo výzve sú podľa hovorkyne krátkozraké a pre Slovensko nevýhodné. „Rokovania prebiehajú a budú pokračovať, sú totiž nevyhnutné a potrebné pre rozvoj celého regiónu.“ Maďarská legislatíva uzákonila pevné hranice tokajskej oblasti podľa katastrov 29 obcí, vinič na výrobu legendárneho vína s označením Tokaji tam pestujú na 12-tisíc hektároch. U nás sú zákonom uznané len jednotlivé hony, spolu 980 hektárov. Podľa neoficiálnych informácií Simon je náchylný ustúpiť požiadavkám maďarskej strany a znížiť výmeru na 565,2 hektára. „Výzva nie je namierená proti niekomu, nechceme vyvolávať ďalší konflikt. Chceme len dosiahnuť rovnaký právny stav ako v Maďarsku, kde sa hranice tokajskej oblasti nemenia,“ tvrdí predsedníčka Združenia malých pestovateľov a malovýrobcov tokajského vína Magda Haburová. „Stále sa rokuje, ale nikto z nás nevie, o čom,“ hovorí pestovateľ a výrobca vína Jaroslav Ostrožovič. „Nechápem, ako môžu byť rokovania a informácie o Tokaji tajné, keď platí zákon o slobodnom prístupe k informáciám.“ Obavy má aj starosta Čerhova, predseda Združenia tokajských obcí Pavol Balogh. „Nemôžeme súhlasiť, aby výmera tokajských vinohradov na našom území bola ešte menšia ako v súčasnosti,“ hovorí. „Ťažko by som vysvetlil, prečo na jednom kopci má jeden vlastník tokajskú vinicu a jeho sused už nie. Vlastníci pozemkov by mali mať istotu, že ich práva budú zachované aj pre ďalšie generácie.“

História

• vinohradnícka oblasť Tokaj je jednou z piatich na svete, kde možno pestovať hrozno na prírodne sladké vína,

• región rozdelilo povojnové usporiadanie Európy,

• s Maďarskom vedieme už desaťročia spor o značku Tokaj a o výmeru pôdy, na ktorej sa môže pestovať.

Zomrel banskobystrický biskup Rudolf Baláž

27. júla 2011 - (sme / sita)

V Banskej Bystrici bijú zvony. Banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž zomrel dnes vo veku 70 rokov vo svojom biskupskom sídle v Banskej Bystrici na embóliu. Biskup Baláž zostane známy celému veriacemu aj neveriacemu Slovensku ako bojovník za demokraciu. V čase prvej Mečiarovej vlády otvorene vystúpil ako jeden z prvých predstaviteľov cirkvi na ochranu demokracie a kritizoval politické pomery na Slovensku.

Mons. Rudolf Baláž sa narodil 20. novembra 1940 v Nevoľnom. V rokoch 1958 až 1963 študoval na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Napriek dobrým študijným výsledkom mu ani po opakovaných žiadostiach nebolo umožnené ďalšie štúdium. Kňazskú vysviacku mal 23. júna 1963. Potom pôsobil ako kaplán v Brezne (1963-1965), Krupine (1965-1967), Vrútkach, Kláštore pod Znievom a Vrícku (1967-1968). V rokoch 1968 až 1970 pôsobil na Biskupskom úrade Banská Bystrica, potom bol správcom farnosti Pitelová (1970-1971). V bývalom režime sa dostal mimo pastorácie, lebo v rokoch 1971 až 1982 bol bez štátneho súhlasu. Pracoval ako traktorista JRD, neskôr ako vodič nákladného auta. Neskôr sa stal správcom farnosti Turčiansky Peter (1982-1990) a 14. februára 1990 bol menovaný za biskupa. Biskupskú vysviacku mal 19. marca 1990 v Banskej Bystrici. Od roku 1994 do 31. augusta 2000 bol predsedom Konferencie biskupov Slovenska. Od 16. septembra 2003 pôsobil ako podpredseda Konferencie biskupov Slovenska.

http://www.sme.sk/c/5994138/zomrel-banskobystricky-biskup-rudolf-balaz.html

V Novohradskej župe ohrozujú záplavy 15 rodinných domov

25. júla 2011 - (aktuality.sk)

Vplyvom nedeľňajších dažďov je v severomaďarskej obci Szirák v Novohradskej župe ohrozených 15 rodinných domov. Nikoho však nemuseli evakuovať, informovala maďarská tlačová agentúra MTI. Voda, valiaca sa z hôr, ohrozuje 15 domov. Požiarnici v obci odčerpávajú vodu z pivníc; viacerí obyvatelia chránili svoje domy vrecami s pieskom. Voda zatopila v troch domoch priestory na bývanie a v troch domoch pivnice. Podľa miestneho amatérskeho meteorológa padlo v nedeľu počas popoludňajšej víchrice 52 milimetrov zrážok. Kvôli prietokom vody a bahnu museli obmedziť rýchlosť na ceste medzi Szirákom a Kisbágyonom. Problémy dnes spôsobujú následky nedeľňajšej víchrice aj na železničnej trati medzi Budapešťou a juhomaďarským Pécsom. Valiaca sa dažďová voda a popadané konáre zablokovali koľajnice medzi obcami Kurd a Döbrököz. Vlaky na tejto trati do dnešného poludnia nahradia autobusmi.

Hviezdne maniere zvierat: Slonica ušla z nakrúcania

27. júla 2011 - (tasr)

Ázijská slonica Maďarského národného cirkusu spôsobila v utorok v centre Budapešti menší rozruch, keď sa počas nakrúcania filmu na námestí Kálvin zrazu otočila a ušla. Podľa dnešného vydania maďarského bulvárneho denníka Blikk sa 34-ročná slonica Szandra zľakla. Najskôr sa zbavila výstroja, ktorý mala na sebe, potom utekala až do záhrady Národného múzea. Tam totiž parkovalo vozidlo, ktorým ju prepravujú a ktoré pre ňu zrejme znamená útočisko. Nečakaná reakcia spôsobila na námestí mierny rozruch, ale najviac vystresovaným subjektom zostalo zviera. Štáb však situáciu zvládol s prehľadom. Na každom nakrúcaní sa vyskytne nejaká vzrušujúca dobrodružná situácia. Našou úlohou je riešiť ich, veď za nami stojí profesionálny štáb, povedal producent Filmteamu István Major. Filmári nakrúcajú z poverenia španielskej nadácie ONCE, ktorá prevádzkuje lotériu na pomoc slepým. Pripravovaný film má propagovať ťah lotérie 11. 11. 2011, v ktorom bude hlavná výhra 11 miliónov eur, povedal pre Blikk komunikačný riaditeľ ONCE-u Antonio Mayor.

Do Maďarska pašovali akumulátory, skončili za mrežami

25. júla 2011 - (krimi.noviny.sk)

Policajtom sa podarilo stopnúť zásielku nebezpečného odpadu, ktorý smeroval do Maďarska. Dvaja muži sa snažili previezť až 17 a pol tony starých olovených akumulátorov. Pod ťarchou dôkazov sa ku všetkému priznali! Súd im vymeral 7 mesiacov. Policajti zaistili nákladné auto s prívesom plným starých olovených akumulátorov bez oprávnenia na ich výkup, prepravu alebo likvidáciu. Podľa policajných informácií sa vodič aj jeho spoločník pokúsili prepašovať až 17 a pol tony nebezpečného materiálu. Sándora a Attilu takmer okamžite policajti obvinili. To by ešte nebolo až také zaujímavé na tomto prípade ako skôr to, čo nasledovalo ďalej. V superrýchlom konaní ich už súd aj odsúdil. Od dolapenia až po odsúdenie tak neprešlo ani 24 hodín a my už môžeme povedať, že dostali 7 mesiacov a trest prepadnutie veci. S nebezpečným materiálom sa môžu rozlúčiť. Obaja sa pod ťarchou dôkazov ku všetkému priznali a tak to ani inak skončiť nemohlo. Tento prípad nebol prvý, niečo podobné sa stalo už v máji tohto roku keď v Rožňavskom okrese prichytili dvoch Lajošov ako chceli vykúpené akumulátory, presnejšie 15 ton vyviezť nelegálne do Maďarska.

http://krimi.noviny.sk/cierna-kronika/25-07-2011

/do-madarska-pasovali-akumulatory-skoncili-za-mrezami.html

Obnovili premávku vlakov medzi Budapešťou a Pécsom

26. júla 2011 - (tasr)

Železničiarom sa až dnes nadránom podarilo úplne obnoviť železničnú premávku na trati medzi Budapešťou a juhomaďarským Pécsom, kde boli koľajnice po nedeľňajšej víchrici na úseku niekoľkých stoviek metrov zablokované. Informovala o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Medzi obcami Kurd a Döbrököz valiaca sa voda po víchrici a silnom daždi podmyla koľajnice a navyše sa na nich vytvoril aj nános bahna, kameňov a konárov. V úseku medzi stanicami Kurd - Szakály - Högyész počas odstraňovania následkov víchrice nahradila železničná spoločnosť MÁV vlaky autobusmi.

Šialené! Mladík stopuje rýchlik

vlastným telom a blbou tabuľou

25. júla 2011 - (tvnoviny.sk)

Nepochopiteľnou samovražednou „zabávkou” na železnici ohrozuje istý budapeštiansky mladík v Maďarsku nevinných ľudí. Čo robí? Postaví sa na koľajnice a vlastným telom sa pokúša stopovať rýchlik. Všetko si zároveň zaznamenáva na kameru, informuje portál blikk.hu. Na železničných pražcoch mladý Maďar čaká na prichádzajúci vlak s tabuľou v ruke, na ktorej je nápis s textom: „Minuli sa koľajnice“. Pripojené video zachytáva, ako sa proti nemu rýchlosťou asi 100 km/h rúti viactonová vlaková súprava. „Víťazom je ten, kto najneskôr ustúpi pred prichádzajúcim vlakom,“ vysvetľuje pravidlá tejto chorej zábavy hlavný „hrdina“ videa. Z koľajníc pritom ustúpi až po tom, keď šokovaný rušňovodič na neho viackrát zatrúbi. Chuligán sa v závere videa nahlas vulgárne rozčuľuje preto, lebo sa rušňovodičovi podarí zabrzdiť... „ Do p...! Prečo musel zastaviť!?,“ rozhorčene utrúsi krátko predtým, ako zbabelo utečie z miesta...

Gauneri už skákali z mosta na autobusy a blokovali premávku

Mladíci, ktorí video zverejnili už majú na svedomí aj iné podobné diela. Prvýkrát sa takto nepochopiteľne zviditeľnili, keď nasnímali premávku na ceste, pričom pred prechádzajúce autá umiestnili zábrany. Polícia po chuligánoch pátrala aj v súvislosti s prípadom, kedy z istého mosta skákali na idúce autobusy MHD. Vedenie budapeštianskej MHD už podalo na podozrivých gaunerov trestné oznámenie a prípadom sa už začali zaoberať poverení vyšetrovatelia, dodáva maďarský portál.

Maďarský vodič ušiel z miesta nehody, neskôr sa zabil

27. júla 2011 - (tasr)

Muž z juhomaďarského Segedína, ktorý v pondelok popoludní zrazil 16-ročné dievča a z miesta činu bez poskytnutia pomoci ušiel, spáchal v utorok v Budapešti samovraždu. Informovala dnes o tom maďarská tlačová agentúra MTI. Podľa polície segedínske dievča, ktoré prechádzalo cez cestu, utrpelo po zrážke s malým nákladným autom ťažké zranenia. Po 48-ročnom vodičovi a jeho aute vyhlásili celoštátne pátranie. Budapeštianske veliteľstvo polície (BRFK) v utorok večer oznámilo, že hľadaný muž spáchal samovraždu - skočil zo strechy obchodného centra a bol na mieste mŕtvy. Podľa informácií MTI samovrah skočil zo strešnej terasy WestEndu. Polícia neďaleko našla aj hľadané vozidlo.

Slovenským národným jedlom

už nie sú prekvapujúco bryndzové haluškyA

27. júla 2011 - (Ľuba Kukučková - sme)

k sa spýtate, ktoré je typické slovenské národné jedlo, deväť z desiatich Slovákov odpovie: halušky. A to napriek tomu, že podľa výskumov z posledných piatich rokov už ním nie sú. Halušky sú slovom, ktoré sa nedá preložiť do nijakého zo svetových jazykov. Po anglicky hovoriacim cudzincom je najbližší pojem „dumpling“, ale to znamená knedličky, väčšinou sladký cestovinový dezert. Francúzi majú „quenelle“, čo je zas knedľa k mäsu. Vari najbližšie k haluškám sú talianske „gnocchi“, tie sa však robia z múky a varených zemiakov, nie však surových. Nuž, svete, vyznaj sa! Je to slovo, ktoré nikomu nič nehovorí, pretože svet to doma nejedáva. Keď autorka tohto textu pred rokmi študovala v Dijone a slovenská skupina mala pripraviť obed pre medzinárodnú armádu študentov, pol dňa po obchodoch zháňala niečo podobné bryndzi, druhého pol dňa slaninku a ešte hodinu strúhadlo na zemiaky. Nakoniec ho našla vo vietnamskom obchode. Že by sme s nimi mali spoločných predkov? A vraj sú Francúzi kráľmi kuchyne! Halušky sa napriek trochu exotickým surovinám vydarili, Slovákom chutili, ale rozmaznaní západniari sa v nich len babrali a opatrne sa vyjadrovali, že na Slovensku asi musíme ťažko pracovať, keď jeme také výdatné jedlá. Cmarom, ktorý pre túto príležitosť priletel lietadlom s mamou jednej zo študentiek, pohrdli a halušky zapíjali červeným vínom. Nuž, iný kraj, iný mrav. Bryndza, mäkký slaný syr z ovčieho mlieka so silnou arómou a chuťou, vyrábaný tradičným postupom, tiež nie je na západ od našich hraníc (pravda, s výnimkou bratov Čechov) bohvieako známy. A tiež nie je pravda, že má pôvod na Slovensku. Ovčí syr pod pôvodným názvom „brânză de oaie“ k nám doputoval s pastiermi z Rumunska, zo Sedmohradska alebo, ak chcete, z bývalej Dácie. Aj slovo bača má údajne pôvod v starej dáčtine. Bryndzové halušky najlepšie chutia servírované na drevených stoloch salaša či koliby, v drevenej miske a s použitím drevenej lyžice. Kedysi dávno, keď na chudobnom Slovensku ešte nebol v móde porcelán, jedávala ich celá rodina i s paholkami z jednej veľkej misy, tzv. vahana, každý vlastnoručne vyrobenou drevenou lyžicou. Kto si preventívne vyrobil väčšiu a hlbšiu lyžicu, bol skôr sýty. Dnes je pravda taká, že Slováci jedia bryndzové halušky skôr výnimočne, v južných oblastiach Slovenska takmer vôbec nie. Skúste si ich objednať v dedine tesne pri maďarských hraniciach! Budú to považovať za provokáciu. Zohnať pravú ovčiu bryndzu z nepasterizovaného mlieka tiež nie je jednoduché. Takže pravé bryndzové halušky dnes už nejestvujú, iba ak tie na tanieri vpravo. Napriek tomu sa Slovensko môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Každoročne sa v horskej osade Turecká na úpätí Veľkej Fatry stretávajú milovníci bryndzových halušiek na celosvetových majstrovstvách v ich varení a jedení. A v júni tohto roku sa na salaši v Cabaji-Čápore neďaleko Nitry uskutočňuje Festival halušiek, oslava slovenského národného jedla! Nie je naším úmyslom rozdúchavať národnostné vášne, ale mohli by sme spochybniť zaručene maďarský pôvod mnohých jedál. Napríklad mestá Szeged, Békešská Čaba, Debrecín, Temešvár či Koložvár obývali do roku 1890 takmer výlučne Slováci a malá nemecká menšina. Maďarov z nich urobila až maďarizácia v 20. storočí. Hádajte teda, aký národný koreň má segedínsky guláš, čabajka, debrecínka, temešvárska či koložvárska kapusta? Podľa výskumov posledných rokov sa slovenským „národným“ jedlom, obľúbeným najmä medzi mládežou, stal vyprážaný syr, v menšej miere pizza, suši a špeciality z „mekáča“. Bryndza je vlastne syr. Takže sme od halušiek so syrom plynule prešli k vyprážanému syru.

Dokonalé halušky od Slovenky z Rumunska

28. júla 2011 - (tv.sme.sk)

O Rózke Kozákovej nám jej sused Štefan Kalamár prezradil, že je „pravá Hutianka”. Narodila sa a celý svoj život strávila na Novej Huti v Rumunsku, kam jej predkovia prišli zo slovenských horniakov. Rózka vraví, že kedysi sa v obchode nedalo kúpiť skoro nič, všetko si museli dopestovať alebo dochovať doma a týkalo sa to nielen zeleniny, ale aj mäsa a alkoholu. Odkedy je „demográcia”, žije sa im lepšie, hoci najbližšie mesto Alesd je vzdialené približne 20 kilometrov a do obchodu sa nedá skočiť len tak hocikedy. Rumunskí Slováci sú na svoj starý domov hrdí a spomínajú naň aj vďaka jedlám, ktoré sa napriek drobným úpravám podobajú tým našim. Rózka nám pripravila dokonalé halušky s kapustou a všetkými druhmi domáceho mäsa. Dokázala, že výdatne najesť sa dá aj z jednoduchého jedla:

http://tv.sme.sk/v/21454/dokonale-halusky-od-slovenky-z-rumunska.html

Slovensku hrozí, že na olympiádu pošle skromnú výpravu

27. júla 2011 - (sme)

„Rád by som bol zlý prorok, ale Londýn asi bude labuťou piesňou úspešnej éry,“ kuviká prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár. „Jedna generácia pomaly končí a frontálna náhrada za ňu sa nečrtá.“ Pred tromi rokmi v Pekingu skončila naša výprava v medailovej bilancii na 25. mieste, tak vysoko ako na žiadnych z troch predošlých letných Hier v období samostatnosti. Získala šesť medailí (3 - 2 - 1), ale okrem nich už len jedno piate a tri ôsme miesta. A bola počtom najskromnejšia: tvorilo ju 58 športovcov:

http://sport.sme.sk/c/5993084/slovensku-hrozi

-ze-na-olympiadu-posle-skromnu-vypravu.html

Na Hungaroringu pred prázdninami bez favorita

28. júla 2011 - (f1.sk)

Skôr, ako sa celý kolotoč majstrovstiev sveta formuly 1 vyberie na štvortýždňovú „dovolenku”, absolvuje dvanásť tímov a dvadsaťštyri jazdcov v nedeľu Veľkú cenu Maďarska. Pomalý a členitý okruh Hungaroring neďaleko Budapešti nemá medzi jazdcami veľkú popularitu, aj keď Fernando Alonso, ktorý na ňom v roku 2003 vybojoval svoje prvé víťazstvo, či Michael Schumacher, ktorý je tu so štyrmi triumfami rekordérom, naň nedajú dopustiť. Veľkej obľube sa teší aj u tímu McLaren, ktorého jazdci tu z 25 veľkých cien ukoristili deväť víťazstiev. V posledných šiestich rokoch sa piloti McLarenu tešili štyrikrát, keď ich sériu prerušil pri netradične mokrých pretekoch v roku 2006 len Jenson Button s Hondou a vlani Mark Webber na Red Bulle. Hungaroring by mohol sedieť McLarenu aj v tejto sezóne. „Vzpínajúce sa koníky” z Maranella, ktoré po katastrofálnom začiatku sezóny už mnohí odpisovali, sa pomaly dostávajú do hry. Ich monoposty si zatiaľ najlepšie rozumejú so supermäkkými zmesami od Pirelli, ktoré taliansky monopolný dodávateľ pneumatík vozí najmä na pomalé mestské okruhy. A k dispozícii budú aj na pomalom Hungaroringu. Po triumfálnom konci uplynulej a fantastickom vstupe do aktuálnej sezóny si musia v rakúskom tíme Red Bull priznať, že ich konkurencia dostihla. Prvýkrát od októbra minulého roku sa stalo, že Red Bully nevyhrali v dvoch veľkých cenách po sebe. Pred troma týždňami v Silverstone triumfoval Fernando Alonso na Ferrari, minulý týždeň patrila Veľká cena Nemecka na Nürburgringu Lewisovi Hamiltonovi na McLarene. Hamilton sa stal po Vettelovi, ktorý ma na konte šesť triumfov v tejto sezóne, druhým pilotom, ktorý zvíťazil v ročníku viac ako raz, keď zopakoval svoj triumf z VC Číny. Vettel sa v Nemecku nedostal prvýkrát v sezóne na prvé, či druhé miesto, dokonca sa nezmestil na stupne víťazov. Dochádzajúci dych tímu Red Bull bude určite veľkou výzvou pre šéfkonštruktéra „červených býkov” Adriana Neweya, ktorý je v súčasnosti považovaný za absolútnu špičku F1. Jeho odpoveď však zrejme nestihne prísť v Maďarsku, ale až po mesačnej pauze, keď prídu na rad okruhy v belgickom Spa a talianskej Monze. Hungaroring ponúkne niekoľkým jazdcom zaujímavé výzvy. Na Jensona Buttona čaká 200. veľká cena v kariére. Sympatický 31-ročný Brit po štrnástich dokončených pretekoch na Silverstone ani na Nürburgringu cieľ nevidel, čo sa prejavilo na jeho poklese až na piate miesto v celkovom poradí MS a strate viac ako dvadsať bodov na skupinu Vettelových prenasledovateľov. Obe odstúpenia však idú na vrub jeho tímu McLaren. Vo Veľkej Británii ho mechanici pustili na trať bez dotiahnutého pravého predného kolesa, v Nemecku odstúpil pre poruchu hydrauliky na svojom monoposte. „Rád sa vraciam na túto trať, kde som v roku 2006 zaznamenal svoj prvý triumf. A teraz ma tu čaká jubilejná 200. veľká cena. Ani sa mi veriť nechce, že mám za sebou toľko pretekov, keďže sa necítim ani o deň starší, ako keď som v roku 2000 išiel svoju prvú veľkú cenu. Po problémoch v Nemecku si tu trúfam na oveľa lepší výsledok. Náš monopost bol pred niekoľkými mesiacmi v Monaku veľmi dobrý a Hungaroring má mnoho podobných charakteristík. Horúce počasie a veľké preťaženie v mnohých ostrých zákrutách urobia tieto preteky peklom pre jazdcov,” skonštatoval jubilant Button. Oslavovať bude aj Nico Rosberg. Nemecký pilot Mercedesu zaokrúhli svoj počet štartov v F1 na sto. Hungaroring má zvláštnu príchuť aj pre Alonsovho kolegu Felipeho Massu. Brazílčana pred dvoma rokmi v kvalifikácii vážne zranila skrutka, ktorá odletela z monopostu pred ním idúceho krajana Barrichella a trafila ho do hlavy. Následné operácie a rekonvalescencia mu predčasne ukončili sezónu 2009. Skalp z maďarských pretekov chýba vo vitríne úspechov obhajcu titulu majstra sveta a jasného lídra MS 2011 Sebastiana Vettela. „Tieto preteky sú jednými z najťažších pre jazdcov. V kokpitoch bude horúco a stratíme veľa tekutín. Na trati je veľa nerovností, takže vás to poriadne vytrasie, nie sú tu žiadne poriadne rovinky a nijaké miesta na oddych - to všetko robí preteky mimoriadne vyčerpávajúcimi. Sú tu tri veľmi pomalé zákruty, kde sa veľmi ťažko predbieha a cieľová rovinka, na ktorej sa jazdí 315 km/h. V prvej zákrute to na hrboľoch poriadne trasie a pritom je to jediné miesto na trati, kde sa dá predbiehať. V poslednej zákrute pred cieľovou rovinkou sa musíte dostať za súpera, na rovinke byť v jeho vzduchovom vankúši a ďalšie dve zákruty sú dôležité pre predbiehací manéver. V poslednej zákrute čakáte, čakáte, čakáte a potom cez obrubníky na plný plyn,” poznamenal Vettel. Aj na nudnom Hungaroringu by mal výrazne pomôcť pri predbiehacích manévroch DRS systém otvoreného zadného krídla, ktorý budú môcť piloti využiť na cieľovej rovinke, teda na mieste, ktoré popisoval Vettel ako jediné vhodné na predbiehanie. Preteky nebudú mať dobrý úvod pre pilota Toro Rosso Sébastiana Buemiho. Ten sa po kvalifikácii posunie o päť miest dozadu, čo je trest za jeho nebezpečný manéver, ktorým z trate pred týždňom zostrelil Nicka Heidfelda. Pirelli privezie na Hungaroring supermäkké a mäkké zmesi pneumatík, čo je ich obľúbená kombinácia na mestské okruhy. V piatok by malo byť na Hungaroringom polojasno s možnosťou zrážok, v sobotu sa očakáva klasické slnečné počasie, v nedeľu daždivé dopoludnie, ktoré by malo prejsť do slnečného popoludnia. Teploty by po všetky dni mali atakovať 25°C. Štart pretekov je v nedeľu o 14.00 h SELČ.

.
.
.
.
.
.
.
.
.....................................................................................................................................