Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Fico: Orbán je schopný vyvolať v strednej Európe konflikt

6. apríla 2011 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán je svojou revizionistickou politikou schopný vyvolať v strednej Európe konflikt a preto je chybou, že opozícia zmarila konanie schôdze, na ktorej chcel Smer-SD vyzvať vládu na aktívnejšiu zahraničnú politiku voči Maďarsku, myslí si predseda Smeru-SD Robert Fico. „Hlboko sa niekto mýli, ak si myslí, že Orbán v európskom prostredí, v strede Európy, nie je schopný vyvolať konflikt. On má na to všetky predpoklady,“ povedal. Fico sa nazdáva, že šíreniu maďarskej iredenty pomôže aj nové znenie maďarskej ústavy. „Je to ústava, ktorá popiera existenciu Trianonu, je to ústava, ktorá popiera rozloženie vplyvov hraníc a území po skončení svetových vojen, je to ústava, ktorá dáva základ Maďarsku, aby mohlo robiť svoju politiku iredenty, veľkomoďarských myšlienok,“ varoval. Strana preto predloží bod, ktorý bol na programe dnešnej mimoriadnej schôdze, aj na program riadnej májovej schôdze parlamentu. Z pasívneho postoja Fico viní predovšetkým predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára. „Bugár drží celú vládu v pasci. Bez Bugára nemôžu vládnuť. Radičová je v ďalšej pasci, pretože je kamarátka osobná Orbána a Orbán jej bol na jej prezidentskej kampani priamo vysloviť dôveru,“ popísal Fico pavučinu vzťahov. Ako dodal, zvyšné strany na tom nie sú lepšie. „KDH nemôže robiť nič, lebo by neboli súčasťou vládnej moci a SaS doteraz nepochopila, o čo ide,“ nazdáva sa. Do kontrastu s terajšou, podľa Fica pasívnou zahraničnou politikou postavil správanie sa svojej vlády v otázkach národného záujmu. Poukázal na nevpustenie maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma a prijatie novely zákona o občianstve.

Mimoriadna schôdza o slovensko-maďarských vzťahoch sa nekoná

Koaliční poslanci nepodporili program mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej chceli poslanci Smeru-SD diskutovať o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch a prijať k nim vyhlásenie. Predseda Národnej rady SR Richard Sulík ju na žiadosť skupiny 46 opozičných poslancov zvolal hneď po 16. schôdzi, ktorá sa skončila dnes krátko pred 16:00. Koaličníci už dopredu avizovali, že za program nezahlasujú. Za program 17. schôdze hlasovalo 65 poslancov, 76 bolo proti, zdržali sa dvaja a jeden nehlasoval. Neschválenie programu sprevádzali výkriky Fúj z opozičných lavíc a na miesta, kde sedí vedenie parlamentu, položili malé maďarské vlajočky. Podľa predsedu Smeru-SD Roberta Fica si zablokovanie rokovania vybavil maďarský premiér Viktor Orbán. „Táto vláda je plne v rukách pánov Orbána a Bugára,“ tvrdí. Smer-SD je presvedčený, že Radičovej kabinet nepostupuje voči Maďarsku a jeho krokom adekvátne. Fico žiada, aby vláda bez meškania podala návrh novely zákona o štátnom občianstve zachovávajúci princíp, na základe ktorého prídu o slovenské občianstvo tí občania SR, ktorí prijmú maďarské štátne občianstvo podľa maďarského zákona o dvojakom občianstve.

Vláda žiadne kroky vo vzťahoch robiť nebude

Vládnemu kabinetu sa nepáčil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnym slovensko-maďarským vzťahom, dnes s ním na rokovaní nesúhlasil. Práve toto vyhlásenie malo byť témou mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá sa mala začať tesne po skončení aktuálneho rokovania parlamentu. Poslanci za Smer-SD chceli na pôde zákonodarného zboru prijať uznesenie, ktorým vládu požiadajú o konkrétne kroky a vyhlásenia voči politike Maďarska vo vzťahu k Slovensku. Uznesením chcel Smer-SD vyburcovať vládu k maximálnej aktivite v bilaterálnych vzťahoch, definovať súčasný stav slovensko-maďarských vzťahov a nebezpečenstvá vyplývajúce z politiky súčasného maďarského vedenia. Podľa najsilnejšej opozičnej strany má slovenská vláda zaujať voči Maďarsku razantné stanoviská a postoje. „Niekto obťahuje zbraň za našimi humnami a my sa na to pozeráme a tvárime sa, že nič sa nedeje. (...) Chceme, aby vláda využila všetky diplomatické možnosti, ktoré máme ako členovia EÚ a NATO,“ reagoval koncom marca predseda Smeru-SD Robert Fico na oznámenie maďarského premiéra Viktora Orbána, že zahraniční Maďari dostanú volebné právo. Koaliční poslanci však avizovali, že za program mimoriadneho rokovania nezahlasujú a schôdza by sa preto konať nemala.

Vláda SR odmietla vyhlásenie k slovensko-maďarským vzťahom

6. apríla 2011 - (sita)

Vládnemu kabinetu sa nepáčil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k aktuálnym slovensko-maďarským vzťahom, dnes s ním na rokovaní nesúhlasil. Práve toto vyhlásenie malo byť témou mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá sa mala začať tesne po skončení aktuálneho rokovania parlamentu. Poslanci za Smer chceli na pôde zákonodarného zboru prijať uznesenie, ktorým vládu požiadajú o konkrétne kroky a vyhlásenia voči politike Maďarska vo vzťahu k Slovensku. Uznesením chcel Smer vyburcovať vládu k maximálnej aktivite v bilaterálnych vzťahoch, definovať súčasný stav slovensko-maďarských vzťahov a nebezpečenstvá vyplývajúce z politiky súčasného maďarského vedenia. Podľa najsilnejšej opozičnej strany má slovenská vláda zaujať voči Maďarsku razantné stanoviská a postoje. „Niekto obťahuje zbraň za našimi humnami a my sa na to pozeráme a tvárime sa, že nič sa nedeje. (...) Chceme, aby vláda využila všetky diplomatické možnosti, ktoré máme ako členovia Únie a NATO,“ reagoval koncom marca predseda Smeru Robert Fico na oznámenie maďarského premiéra Viktora Orbána, že zahraniční Maďari dostanú volebné právo. Koaliční poslanci však avizovali, že za program mimoriadneho rokovania nezahlasujú a schôdza by sa preto konať nemala.

Bugár v maďarskom rozhlase:

Orbánove vyjadrenia sťažujú situáciu Maďarov v SR

6. apríla 2011 - (tasr)

Vyjadrenia maďarského premiéra Viktora Orbána sťažujú situáciu Maďarov žijúcich na Slovensku. Vyhlásil to dnes predseda strany Most-Híd Béla Bugár v rannej relácii 180 perc (180 minút) maďarského verejnoprávneho rozhlasu MR1-Kossuth Rádió. Podľa Bugára pri rokovaní o zákone o používaní jazyka menšín v slovenskom parlamente minulý týždeň odviedol Orbán pozornosť od podstaty veci vyhlásením, že volebné právo zahraničných Maďarov je už rozhodnutou vecou. Takisto Orbánove vyjadrenia spôsobili, že parlament predtým nedokázal prijať ani zjednodušenie zákona o občianstve, dodal Bugár, podľa ktorého slovenskí partneri vždy pozorne sledujú, čo zaznie v Maďarsku. Predseda mimoparlamentnej SMK József Berényi v tej istej relácii uviedol, že Most-Híd hľadá iba výhovorky, pretože bratislavská vláda nedokáže plniť svoj menšinový program. Bugár na margo otázky volebného práva držiteľom maďarského občianstva v zahraničí vyslovil názor, že by nebolo treba slovenských Maďarov vtiahnuť do konfliktov prebiehajúcich v Maďarsku. „Osobne si neželám, aby boli voličmi tí, ktorí prípadne chcú prijať maďarské občianstvo, pretože budú zbytočne vtiahnutí do vnútropolitických konfliktov Maďarska,“ zdôraznil predseda Mostu-Híd.

Figeľ: Koalícia dorieši občianstvo po jazyku menšín

6. apríla 2011 - (sita)

KDH spolu s koalíciou bude podľa predsedu strany Jána Figeľa cez vládu a parlament na situáciu okolo dvojakého občianstva, ktoré udeľuje Maďarská republika, účinne reagovať hneď po doriešení zákona o jazyku národnostných menšín. Ako uviedol Figeľ dnes pre agentúru SITA, skôr na normálnych zasadnutiach parlamentu a nie pri mimoriadnych rokovaniach potrebujeme postupne riešiť tieto otvorené otázky. „Jedna z nich je prebiehajúca legislatíva alebo legislatívny proces o jazykoch národnostných menšín a ďalšou otázkou samozrejme je a bude úprava zákona o štátnom občianstve tak, aby na jednej strane eliminoval nežiaduce účinky predchádzajúcej úpravy a na druhej veľmi jasne zavádzal poriadok alebo postuloval právo, ktoré charakterizuje občianstvo ako jedinečný vzťah medzi štátom a občanom. Myslím, že tieto veľké témy pri dostatku dobrej vôle, ale aj odvahy a rozvahy zvládneme,“ uviedol Figeľ. Podľa Figeľa dianie u našich južných susedov je znovu v dominancii ako keby veľkých historických tém a rieši ich neeurópskym prístupom, ale skôr takým typickým maďarským alebo karpatským. „To znamená, snaží sa zjednocovať národ nie tým, že sme spoločne vstúpili do EÚ a ocitáme sa v jednom veľkom priestore, kde je možná mobilita, spolužitie a zdieľanie základných hodnôt, ale vytvára štátoprávne väzby ponad hranice na báze pôvodu alebo etnického rozmeru. Ak by takýto príklad bol sledovaný ďalšími krajinami, tak tu budeme mať veľkosrbské, veľkoalbánske, veľkorumunské alebo iné pokušenie,“ zdôraznil Figeľ. Práve Slovensko svojím charakterom, etnickým zložením, ale aj doterajšou skúsenosťou by malo podľa predsedu KDH potvrdiť, že vieme svoje témy, záujmy, problémy riešiť doma a zároveň v spoločnej Európe. „To znamená menšinovú problematiku riešiť tak, aby sa menšiny u nás necítili cudzincami. Aby napríklad maďarská menšina mohla riešiť svoje záujmy, ale aj rozvoj kultúrny, edukačný alebo celkový v rámci ústavy a zákonov SR. Diskusia o týchto záležitostiach, ale aj praktické konkrétne riešenia sú potrebné. Nie je pre to potrebná mimoriadna schôdza,“ uviedol Figeľ. Práve to, že dnes máme na Slovensku koalíciu, v ktorej je aj menšinová strana, je podľa Figeľa potvrdením, že národnostné menšiny na Slovensku sú súčasťou zodpovednosti za politiku a správu vecí verejných. „To je vždy lepšia odpoveď, ako nejaké kombinácie ponad hranice. Respektíve demokracia a účasť na moci je viac ako najrôznejšie formy autonómie alebo nejakého vyčleňovania,“ dodal. Maďarský nacionalizmus má podľa Figeľa svoje etapy tak, ako iné nacionalizmy a teraz ako keby chcel prekryť napríklad výrazné hospodárske a sociálne problémy, ktorými Maďarsko prechádza v posledných rokoch. „Nie je to dobré, lebo v podstate sa každodenné problémy ľudí neriešia, ale touto témou akoby prekrývajú a odsúvajú v skutočnosti na vedľajšiu koľaj. Nie je to dobré pre Maďarsko a nie je to dobré ani pre EÚ, ktorej teraz susedná krajina predsedá,“ povedal. Príkladom je napríklad téma dvojakého občianstva, ktoré sa historicky v dnešnom návrhu spája s obdobím uhorských dejín. „To je ako keby návrat do minulosti, nie cesta do budúcnosti. Veľa z týchto návrhov ako keby chcelo prekonávať trianonskú traumu. Pre nás rok 1918 bol prekonaním nielen prvej svetovej vojny, ale aj všetkých dovtedajších negatívnych skúseností už či s absolutizmom počas Rakúsko-Uhorska alebo ťažkými silnými vlnami maďarizácie. Pre nás to bol prechod do slobodnejších a perspektívnejších demokratických pomerov bývalého Československa. Revanš druhej svetovej vojny bol návratom, krvavým pokusom o zvrat na tejto ceste k európskej perspektíve a následne 40 rokov komunistickej totality. Ale spoločná Európa je veľmi konkrétnym a účinným spôsobom prekonávania historických tráum alebo pokušení o revanš. A má odpoveď aj na tému občianstva,“ vyhlásil. Mnohé ďalšie, čo dnes zamýšľa alebo ponúka maďarská vláda, nás vedie podľa Figeľa skôr do minulosti, z ktorej sa treba poučiť. „Vnímam to kriticky, ale zároveň so zodpovednosťou, že na Slovensku je konštruktívna odpoveď aj na tieto témy a pokušenia. A po druhé, že ju treba hľadať na spoločnej pôde. Predpokladám, že takáto jurisdikcia, ktorá na báze etnickej chce dávať výnimočné oprávnenia, dokonca volebné právo občanom iných štátov, môže narušiť práve princípy, na ktorých sa zrodila EÚ,“ dodal Figeľ.

Mimoriadna schôdza nebude, Smer rozdal maďarské vlajočky

6. apríla 2011 - (tasr)

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR iniciovaná opozičným Smerom-SD, na ktorej sa malo hovoriť o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch, sa skončila krátko po tom, ako sa začala. Koaliční poslanci dnes totiž podľa dohody neschválili jej program, ktorým bolo prijatie návrhu vyhlásenia. Poslanci Smeru-SD reagovali protestnými pokrikmi „fuj” a na stôl, za ktorým sedí vedenie parlamentu, položili tri maďarské vlajočky. Za program schôdze zahlasovalo len 65 zákonodarcov zo 144 prítomných. Opozícia chcela na mimoriadnom rokovaní vyhlásením zaviazať vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) k razantnejším krokom. Smer-SD od kabinetu očakáva, že začne na medzinárodnej pôde pripomínať nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z rozhodnutia maďarskej vlády udeľovať volebné právo zahraničným Maďarom, ktorí získali maďarské občianstvo na základe neštandardného zákona. Od Radičovej kabinetu chcel Smer-SD tiež maximálnu aktivitu v bilaterálnych vzťahoch s MR. „Treba sa okamžite stretnúť, vydiskutovať si to a zastaviť tieto nezmyselné útoky, ktoré sú proti SR. A chceme definovať stav slovensko-maďarských vzťahov a nebezpečenstva, ktoré vyplýva z Orbánovej politiky,” uviedol predseda Smeru-SD Robert Fico. Okrem iného žiadal aj to, aby slovenská vláda bezodkladne podala návrh novely zákona o štátnom občianstve zachovávajúci princíp, podľa ktorého príde o slovenské občianstvo ten občan SR, ktorý prijme maďarské štátne občianstvo na základe maďarského zákona o dvojakom občianstve. Rokovanie parlamentu ukázalo, že vládna koalícia, ktorá robí chaotické a neprofesionálne rozhodnutia, je v absolútnom rozklade. Povedal to predseda Smeru-SD Robert Fico, podľa ktorého ide o najhoršiu vládu, aká na Slovensku pôsobila od roku 1993. Za hrubú chybu považuje dnešné odmietnutie rokovania o mimoriadne vážnych vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom. Nemožno sa podľa neho spoliehať na to, že v tomto regióne Európy nedôjde k prudkému vyostreniu napätia. To, čo robí vláda maďarského premiéra Viktora Orbána, k tomu smeruje, konštatoval. Podpredseda strany Marek Maďarič poznamenal, že je veľkou hanbou a vážnou politickou chybou, že vládna koalícia zabránila veľmi potrebnej diskusii o aktuálnych slovensko-maďarských vzťahoch. Tým podporila pštrosiu zahraničnú politiku vlády, ktorá nedostatočne obhajuje národnoštátne záujmy SR. Maďarič si myslí, že hanba najviac leží na pleciach tých koaličných poslancov, ktorí sa hlásia k vlastencom a vydávali signály, že by mimoriadne rokovanie pléna podporili. Návrh chce Smer-SD predložiť aj na májové rokovanie parlamentu. Predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Pavol Paška si neodpustil kritiku vedenia dnes ukončenej schôdze. „Ryba smrdí od hlavy,” upozornil s tým, že predseda NR SR Richard Sulík nie je schopný zvládnuť vedenie schôdzí a neustále porušuje pravidlá rokovacieho poriadku. Za absolútny diletantizmus označil uvedenie zákona ministrom, ktorý na to nemal poverenie, či prednesenie pozmeňujúceho návrhu nespĺňajúceho základné znaky procedúry. Podľa jeho názoru by sa mal Sulík menej venovať „blbostiam”, akými sú ceny v parlamentnom bufete, spotreba benzínu áut NR SR či oblečenie novinárov. „Vrcholom je jeho drzosť a správanie k opozičným poslanom počas ich vystupovania,” povedal Paška. Informoval novinárov o tom, že od predsedu zákonodarného zboru dostal list, v ktorom ho upozornil, že si má urobiť poriadok v poslaneckom klube. „Triednymi nepriateľmi” šéfa parlamentu sú vraj poslanci Robert Kaliňák a Ján Podmanický, ktorí diskutujú v pléne aj vtedy, keď nemajú udelené slovo. Sulík však podľa Pašku opozíciu neumlčí, tá si aj tak povie svoj názor. Zdôraznil však, že to bude vecne a kultivovane.

Fica nahnevalo, že mu zatrhli schôdzu o Maďarsku - viní Orbána

5. apríla 2011 - (sita / tasr / tvnoviny.sk)

Bývalý premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý si rád „kopne” do maďarského predsedu vlády Viktora Orbána, sa opäť snaží zvýšiť vážnosť politika z Budapešti. Vraj vybavil, aby slovenská koalícia „zatrhla” parlamentnú schôdzu, na ktorej chcel Smer-SD rečniť o Maďarsku. „Podľa všetkého si dupol v telefonickom rozhovore s premiérkou Ivetou Radičovou,“ vyhlásil Fico o Orbánovi. Smer-SD je presvedčený, že Radičovej kabinet nepostupuje voči Maďarsku a jeho krokom adekvátne. Ficovi kritici však považujú aktivitu Smeru-SD len za snahu získavať popularitu cez zveličovanie hrozieb z Budapešti. Šéf Smeru-SD sa taktiež opäť pokúšal dokázať údajné klamstvá premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS). Púšťal zvukové záznamy, na ktorých Radičová sľubovala, že jej vláda nebude privatizovať. Napriek tomu sa chystá predať šesť štátnych teplární. Fico pri tejto príležitosti znovu ostro kritizoval privatizáciu z obdobia druhej vlády Mikuláša Dzurindu. „Vadí vám, že tu existujú zahraničné spoločnosti, ktoré spravujú majetok tak, aby dosahovali zisk a odvádzali z toho dane do štátneho rozpočtu. Pre vás je lepšie, keď sa platí domácim zlodejom, ktorí privatizujú zisky štátnych spoločností. Vy ste toto robili počas minulého obdobia,” reagoval na Ficove vystúpenie poslanec koaličnej SDKÚ-DS Ľudovít Kaník.

Matovič: Orbánovi treba dať po ušoch

5. apríla 2011 - (sita)

Maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi treba dať podľa lídra Obyčajných ľudí Igora Matoviča „po ušoch”, ale program mimoriadnej schôdze parlamentu o krokoch Maďarska na podnet Smeru nepodporí. „Hovoril som, že sa rozhodnem podľa toho, aký program Smer chystá na túto schôdzu. Podľa toho, čo som sa dozvedel, chystajú obyčajné divadlo. Určite nebudem podporovať, aby niekto robil z NR SR divadlo. Obyčajní ľudia nepodporia preto program mimoriadnej schôdze,” povedal Matovič. Program schôdze nepodporia ani koaliční poslanci. V pondelok sa na tom dohodla Koaličná rada. Smer chce na mimoriadnej schôdzi parlamentu uznesením požiadať vládu SR o konkrétne kroky a vyhlásenia voči politike Maďarska vo vzťahu k Slovensku, pretože považuje situáciu v slovensko-maďarských vzťahoch za mimoriadnu. „Chceli by sme na mimoriadnej schôdzi diskutovať o týchto veciach a podnietiť slovenskú vládu, aby bola angažovanejšia a aby o týchto veciach otvorenejšie hovorila aj smerom k EÚ a európskym inštitúciám. Chceme, aby vláda verejne požiadala Budapešť o bilaterálny dialóg na tému zákona o dvojakom občianstve, zákona o volebnom práve a aby urýchlene novelizovala náš zákon o štátnom občianstve, pričom by bola zachovaná bariéra pre masový nábor občanov, aby sa stali maďarskými občanmi neštandardne. Aby teda slovenskí občania, ktorí získajú iné občianstvo štandardne, nemuseli ho stratiť,” uviedol podpredseda Smeru Marek Maďarič.

Rafaj: Koalícia valcuje silou moci

Koalícia podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja valcuje silou moci. „Vládna koalícia neustále dokazuje, že nevie naplniť svoj hlavný predvolebný klam v oblasti dodržiavania a ustanovenia novej politickej kultúry v parlamente. Podľa SNS má byť základná úcta k akejkoľvek iniciatíve 30 poslancov, pretože je to pätina poslancov. Je to priamo zakotvené v Ústave SR, keby sme to zobrali z tohto pohľadu, môžeme definovať rozhodnutie Koaličnej rady za zrážku s ústavou,” povedal Rafaj v súvislosti s rozhodnutím Koaličnej rady nepodporiť program mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej by sa malo hovoriť o politike Maďarska. SNS sa rozhodnutiu koalície nečuduje, keďže predmetom mimoriadnej schôdze malo byť práve prerokovanie slovensko-maďarských vzťahov. „Odporučil by som všetkým, ktorí sa v minulosti dožadovali diskusie v parlamente, aby si spomenuli na svoje slová, keď boli v opozícii a na diaľku sa ich pýtam, čo také zásadné sa zmenilo v ich postojoch alebo či ich chrbtica je tak pružná, že sa dokáže zohnúť pod akýmkoľvek uhlom, najmä ak ťažidlom je rozhodnutie Koaličnej rady,” vyhlásil Rafaj.

Novela o používaní jazykov menšín v druhom čítaní

Ak občania Slovenskej republiky, ktorí sú osobami patriacimi k národnostnej menšine, tvoria podľa posledného sčítania obyvateľov v obci najmenej 15 percent obyvateľstva, môžu v tejto obci používať v úradnom styku jazyk menšiny. Vyplýva to z návrhu novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd), ktorú poslanci posunuli do druhého čítania. S návrhom však majú problém aj niektorí koaliční zákonodarcovia a v druhom čítaní sa chcú baviť o zmenách v navrhnutej norme. Novela, ku ktorej v prvom čítaní vystúpilo v rozprave 21 poslancov, rozširuje aj právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Príslušník národnostnej menšiny by mal mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania, vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku. Podobne budú úrady povinné poskytovať občanom formuláre aj v menšinovom jazyku. Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku. Obce, v ktorých patrí aspoň 15 percent obyvateľov k národnostnej menšine, budú na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list dvojjazyčne. Po novom budú môcť v menšinovom jazyku rokovať aj samosprávne orgány, musí s tým však súhlasiť každá zúčastnená osoba. Tieto úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine. Zmeniť by sa mali aj súčasné pravidlá o používaní geografických názvov. Novela totiž preferuje používanie geografických názvov, napríklad v cudzojazyčných učebniciach, v menšinovom jazyku, až potom za lomkou alebo v zátvorke nasleduje označenie v štátnom jazyku. Zákonom sa zároveň ruší povinnosť pri vysielaní inojazyčných televíznych relácií určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vysielať titulky v štátnom jazyku. Podobne tak sa pri vysielaní inojazyčných rozhlasových relácií na samostatnom vysielacom okruhu Slovenského rozhlasu nebude vyžadovať bezprostredne nasledujúce vysielanie v štátnom jazyku. Ak plénum normu schváli aj definitívne, jej zavedenie do praxe si vyžiada náklady. Za finančne najnáročnejšiu časť zmeny považuje Chmel osadenie značiek v 127 obciach s jazykom menšín, pričom jedna stojí 50 eur.

SNS štartuje petíciu za referendum o používaní slovenčiny

5. apríla 2011 - (sita)

SNS chce referendum o ustanovení slovenského jazyka ako výlučného úradného jazyka Slovenskej republiky bez výnimky. Národniari preto štartujú petičnú akciu pre vypísanie takéhoto referenda. Ako vyhlásil predseda SNS Ján Slota dnes pred novinármi, potrebný počet podpisov chcú nazbierať národniari do leta a referendum by malo byť ešte tento rok. „Buďte si istí, že bude úspešné. Lebo je o tom, či chceme mať vlastnú štátnosť alebo ideme niekomu robiť Felvidék,“ povedal šéf SNS. SNS je podľa Slotu zhrozená z hlasovania NR SR v prípade zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „SNS to považuje jednoznačne za vlastizradu záujmov slovenského národa a spoločnosti a slovenskej štátnosti. Preto SNS štartuje petíciu, ktorá by viedla k vypísaniu referenda o používaní slovenského jazyka ako výlučného úradného jazyka na území slovenského štátu bez výnimky. Pevne verím, že za niekoľko mesiacov vyzbierame 350 000 podpisov, aby mohlo byť vyhlásené prezidentom SR toto referendum,“ vyhlásil Slota. Podľa podpredsedu SNS Rafaela Rafaja SNS prichádza s petíciou, pretože zákonodarcovia sa odchýlili od toho, čo je podstatné, a to je Ústava SR, a úplne odignorovali jej preambulu. „A to tým, že nepamätali na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a stáročný zápas svojich predkov a skúsenosti o národné bytie a vlastnú štátnosť, tak sa obraciame k tým, ktorým podľa ústavy patrí moc, to sú ľudia. Veríme, že ľudia zabránia tomu, aby Slovensko bolo o niekoľko rokov rozdelené,“ uviedol Rafaj. Koalícia podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja valcuje silou moci. „Vládna koalícia neustále dokazuje, že nevie naplniť svoj hlavný predvolebný klam v oblasti dodržiavania a ustanovenia novej politickej kultúry v parlamente. Podľa SNS má byť základná úcta k akejkoľvek iniciatíve 30 poslancov, pretože je to pätina poslancov. Je to priamo zakotvené v Ústave SR, keby sme to zobrali z tohto pohľadu, môžeme definovať rozhodnutie Koaličnej rady za zrážku s ústavou,“ povedal Rafaj pre agentúru SITA v súvislosti s rozhodnutím Koaličnej rady nepodporiť program mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej by sa malo hovoriť o politike Maďarska. SNS sa rozhodnutiu koalície nečuduje, keďže predmetom mimoriadnej schôdze malo byť práve prerokovanie slovensko-maďarských vzťahov. „Odporučil by som všetkým, ktorí sa v minulosti dožadovali diskusie v parlamente, aby si spomenuli na svoje slová, keď boli v opozícii a na diaľku sa ich pýtam, čo také zásadné sa zmenilo v ich postojoch alebo či ich chrbtica je tak pružná, že sa dokáže zohnúť pod akýmkoľvek uhlom, najmä ak ťažidlom je rozhodnutie Koaličnej rady,“ vyhlásil Rafaj. Predseda SNS Ján Slota sa už v súvislosti s maďarským zákonom o dvojakom občianstve obrátil aj na slovenských europoslancov, ktorým dnes poslal list. V ňom ich žiada o intervenciu na európske inštitúcie „v súčasnom období, keď sa vyhrocuje agresívna snaha maďarského premiéra (Viktora Orbána, pozn. redakcie) zasahovať do vnútroštátnych záležitostí krajín v celej strednej Európe”. Slota tiež tvrdí, že v tomto probléme stranícka príslušnosť nehrá rolu a treba postupovať jednotne a rýchlo. V prípade otázok sa europoslanci majú obrátiť na zástupcu SNS v ich radoch Jaroslava Pašku. Zákon opäť šéf národniarov označil za hrozbu nielen pre Slovensko, ale aj ďalšie európske krajiny. „Ste zástupcom občanov Slovenska a jeho záujmov. Európska rada a Európska komisia sú jediné inštitúcie, ktoré vedia relevantne zaujať stanovisko k vznikajúcemu konfliktu v predmetnej záležitosti,” tvrdí Slota. Podľa neho chce Orbán po udelení občianstva obyvateľom okolitých krajín odtrhnúť územia susediacich krajín a priradiť ich k Maďarskej republike, dôkazom sú podľa Slotu Orbánove najnovšie vyjadrenia o volebnom práve zahraničným Maďarom.

Slotovo referendum sa konať nemôže

5. apríla 2011 - (Marián Leško - Sme)

Podľa Slotu už aktivisti SNS zbierajú podpisy na vypísanie referenda „o používaní slovenského jazyka ako výlučného úradného jazyka na území slovenského štátu bez výnimky“. Hoci o Slovensku často hovoríme ako o krajine, v ktorej je možné všetko, také referendum, aké chce vyhlásiť SNS, sa ani v tejto republike konať nemôže. Ústava hovorí, že „predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody“. Medzi základné práva a slobody ústava zaraďuje aj práva národnostných menšín a etnických skupín. Článok 34 Ústavy SR občanom patriacim k národnostným menšinám zaručuje „a) právo na vzdelanie v ich jazyku, b) právo používať ich jazyk v úradnom styku“. Toto právo im dala ústava, za ktorú v roku 1992 hlasovali všetci poslanci SNS i Ján Slota osobne. Tak ako všetky základné práva a slobody, aj právo zaručené článkom 34, je neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Pokus uzákoniť slovenčinu ako výlučný úradný jazyk prostredníctvom referenda je preto neprípustný. Také referendum prezident nesmie vyhlásiť bez toho, že sa obráti na Ústavný súd, aby posúdil, či je predmet referenda v súlade s ústavou. Hoci súd v Košiciach už pripustil všeličo, Slotovo referendum pripustiť nemôže, lebo sú veci, ktoré sa nedajú urobiť ani z lásky k predsedovi SNS. Nápad s ľudovým hlasovaním má rovnakú „hĺbku“ ako Slotovo vyhlásenie, že keby sa hlasovalo o zrušení Národnej rady, „tak prvý zdvihnem ruku, aby bol zrušený parlament“. Človeka, ktorý chce v parlamentnej demokracii zrušiť parlament a v právnom štáte zlikvidovať základné právo referendom, môžu brať vážne len rovnako postihnuté osoby.

Slota: Na maďarský zákon sa majú ísť sťažovať europoslanci

5. apríla 2011 - (sita)

Predseda SNS Ján Slota sa už v súvislosti s maďarským zákonom o dvojakom občianstve obrátil aj na slovenských europoslancov, ktorým dnes poslal list. V ňom ich žiada o intervenciu na európske inštitúcie „v súčasnom období, keď sa vyhrocuje agresívna snaha maďarského premiéra (Viktora Orbána, pozn. redakcie) zasahovať do vnútroštátnych záležitostí krajín v celej strednej Európe”. Slota tiež tvrdí, že v tomto probléme stranícka príslušnosť nehrá rolu a treba postupovať jednotne a rýchlo. V prípade otázok sa europoslanci majú obrátiť na zástupcu SNS v ich radoch Jaroslava Pašku. Zákon opäť šéf národniarov označil za hrozbu nielen pre Slovensko, ale aj ďalšie európske krajiny. „Ste zástupcom občanov Slovenska a jeho záujmov. Európska rada a Európska komisia sú jediné inštitúcie, ktoré vedia relevantne zaujať stanovisko k vznikajúcemu konfliktu v predmetnej záležitosti,” tvrdí Slota. Podľa neho chce Orbán po udelení občianstva obyvateľom okolitých krajín odtrhnúť územia susediacich krajín a priradiť ich k Maďarskej republike, dôkazom sú podľa Slotu Orbánove najnovšie vyjadrenia o volebnom práve zahraničným Maďarom.

Slotov list slovenským europoslancom

Vážený pán europoslanec/kyňa, dovoľujem si na Vás apelovať v mene Slovenskej národnej strany ako najstaršej politickej strany Slovenska vo veci maďarského zákona o dvojakom občianstve, ktorý je medzinárodnou hrozbou nielen pre Slovensko, ale aj ďalšie európske krajiny.

Ste zástupcom občanov Slovenska a jeho záujmov. Európska rada a Európska komisia sú jediné inštitúcie, ktoré vedia relevantne zaujať stanovisko k vznikajúcemu konfliktu v predmetnej záležitosti. Náš poslanec Európskeho parlamentu Jaroslav Paška dlhodobo sleduje predmetnú záležitosť, pričom už adresoval k danej problematike svoje otázky Európskej rade i Európskej komisii. Je pripravený poskytnúť Vám kompletné informácie.

Je nesporné, že Viktor Orbán má svojimi aktivitami v ostatných rokoch jediný cieľ - udeliť maďarské občianstvo obyvateľom okolitých krajín a následne v budúcnosti odtrhnúť územia susediacich krajín a priradiť ich k Maďarskej republike. Jeho najnovšie vyjadrenia o volebnom práve zahraničným Maďarom sú toho dôkazom. Naším cieľom je vyvolať vo veci dvojitého občianstva takú istú diskusiu a pohoršenie ako vyvolal maďarský mediálny zákon.

Je treba apelovať na poslancov Európskeho parlamentu susedných krajín a neustále pri každej spoločenskej príležitosti diskutovať a vysvetľovať riziká Orbánovej stratégie a agresie. Veď Orbán svojím konaním ohrozuje i stabilitu Európskej únie. Ste poslancom Európskeho parlamentu, zastupujete slovenských občanov, niet preto pre Vás väčšej priority než je ochrana hraníc a územnej celistvosti našej vlasti.

V takýchto situáciách musíme zabudnúť na stranícke záujmy a postupovať spoločne a jednotne, a v tejto situácii najmä rýchlo. Apelujeme na Vaše meno, česť, morálku a národný charakter a veríme, že sa v boji za zachovanie územnej celistvosti vzájomne podporíte aj s ďalšími kolegami a spoločným úsilím sa nám podarí eliminovať nebezpečenstvo zámerov predstaviteľov Maďarska v strednej Európe.

S úctou Ján Slota,

poslanec NR SR za SNS

Práva zahraničných Maďarov voliť by sa mali báť Maďari doma

4. apríla 2011 - (Andrej Matišák - Pravda)

Volebným právom pre maďarské menšiny žijúce v iných štátoch si chce maďarský Fidesz zabezpečiť vládnu väčšinu do budúcnosti. Tak hodnotí zámery Viktora Orbána a jeho vládnej strany Jiří Přibáň, expert na ústavné a európske právo na Cardiffskej univerzite. Podľa neho Orbán pestuje absolútne populistickú formu nacionalizmu blížiaceho sa k extrémnej pravici. Přibáň však tvrdí, že by susedné krajiny mali na kroky Budapešti reagovať zdržanlivo.

- Je z pohľadu medzinárodného práva udeľovanie volebného práva občanom iných krajín niečo výnimočné?

- Z hľadiska medzinárodného práva je v prvom rade zaujímavé, že rastie počet krajín, ktoré umožňujú dvojaké alebo aj viacnásobné občianstvo. Je to zmena, ktorá reaguje na vývoj v posledných dvadsiatich rokoch vo svete. Skončila sa studená vojna, prehĺbila sa migrácia za prácou. V rámci Európskej únie máte právo na trvalý pobyt v ktoromkoľvek z členských štátov. Tento proces teda reaguje na globálne trendy. Samozrejme, v strednej a východnej Európe každá taká právna zmena vyvolá historické otázky. To je aj príklad dvojakého občianstva pre Maďarov na Slovensku. A čo sa týka volebného práva pre nich, viac ako slovenská vláda by mali byť znepokojení maďarskí občania.

- Prečo?

- Pretože ľudia, ktorí sú síce etnicky spriaznení s maďarskými občanmi, ale vôbec v tej krajine nežijú, dostanú právo rozhodovať o tom, aká vláda bude pri moci v Maďarsku. To je nahradenie republikánskeho, občianskeho princípu etnickým, kmeňovým princípom.

- Má maďarská vláda nejaký dôvod na takúto zmenu?

- Ide o to, aby si vládnuci Fidesz zaistil volebnú väčšinu do budúcnosti. Podľa maďarskej ústavy vlády v Budapešti musia rozvíjať vzťahy s národnostnými menšinami. Keď v roku 1990 premiér József Antall povedal, že je premiérom 15 miliónov Maďarov, ešte to zaniklo vo všeobecnom nadšení z rozpadu komunizmu. Odvtedy však maďarská pravica pestuje istú formu nacionalizmu. Niekedy umiernenejšiu, niekedy viditeľnejšiu. V súčasnosti je absolútne populistická a blíži sa k extrémnej pravici. Maďarské ľavicovo-liberálne vlády skôr uprednostňovali dialóg so susedmi. Nie vždy to však mali jednoduché. Aj na Slovensku či v Rumunsku striedavo vládli nacionalisticko-populistické vlády.

- Kam maďarský premiér Viktor Orbán smeruje so svojimi snahami?

- Po roku 2006 prišiel Orbán s argumentáciou, hoci nebol vo vláde, že Fidesz nie je opozícia, pretože reprezentuje maďarský národ. Akoby tvrdil, že socialistická ľavica je uzurpátor moci. Praktickým dôsledkom toho je snaha Fideszu zapojiť Maďarov v zahraničí do volebného procesu. Hoci to vyvoláva reakcie u susedov, ako som už spomenul, v skutočnosti to má najmä efekt na vnútorný demokratický proces v Maďarsku.

- Dá sa povedať, že volebné právo pre Maďarov v iných krajinách prinesie stopercentné víťazstvo Fideszu?

- Záleží to aj na tom, či sa maďarské menšiny budú nejakým spôsobom cítiť ohrozené. Pokiaľ bude povedzme na Slovensku, v Rumunsku či Srbsku prevládať antimaďarská rétorika, budú menšiny voliť vládu, ktorá im bude sľubovať ochranu. Otázne je tiež to, či vôbec budú voliť.

- V tom prípade asi pôjde aj o to, či by v prípade maďarských volieb prebiehala nejaká kampaň na území Slovenska.

- To by, samozrejme, mohol byť problém. Potom by už bolo potrebné hovoriť, aké technické a administratívne opatrenia by slovenská vláda mala prijať.

- Ako do toho zapadá právo na dvojaké občianstvo?

- Ak ho jednostranne vyhlásite a nevediete žiadne medzinárodné konzultácie, dostávate sa do medzivládneho sporu. Maďarsko po roku 1918 vzniklo v hraniciach, ktoré nekorešpondovali s rozmiestnením maďarského obyvateľstva. Trianonská zmluva je stále pre Maďarov traumou. Keď sa pozriete na maďarský parlament, postavili ho pre celú uhorskú časť monarchie, ale už nebol v tomto zmysle potrebný. Z dvojakého občianstva, ktoré malo byť akýmsi symbolickým gestom, ako to vysvetľovali maďarskí diplomati, sa stal politický nástroj. Maďarsko tak posilňuje vládu založenú na etnickom princípe.

- Čo s tým môže urobiť Slovensko?

- Reakcia predchádzajúcej vlády Roberta Fica bola hysterická. Zdržanlivý postup súčasného slovenského kabinetu je namieste. Samozrejme, čo sa týka dvojakého občianstva, ide najmä o to, či zvoliť nejakú sankciu proti tým, čo oň požiadajú.

- Malo by ich Slovensko trestať?

- Ako zistíte, že ho majú? Je otázne, či je správne aktívne sa snažiť to zistiť. Vzhľadom na to, že žijeme v Európskej únii, kde máme úplnú slobodu pohybu, je maďarský zákon o dvojakom občianstve prežitok. Ignorovať ho možno tou správnou, demokratickou a občianskou odpoveďou na snahu posilňovať etnické rozdiely.

Používanie menšinových jazykov podľa B. Bugára kvórum nepotrebuje

5. apríla 2011 - (tasr)

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár si myslí, že v prípade používania menšinových jazykov v úradnom styku by bolo najlepšie, keby nebola určená žiadna hranica. „Najlepšie by bolo, keby percentá vôbec neboli, lebo to život sám vyrieši bez zásahu politikov,” povedal dnes Bugár na pôde parlamentu po tom, ako poslanci posunuli do druhého čítania novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Tá má okrem iného znížiť 20-percentnú hranicu na používanie menšinových jazykov v úradnom styku na 15 percent. S tým má problém napríklad KDH aj nezávislý poslanec Igor Matovič a traja zvyšní Obyčajní ľudia (OĽ) z klubu SaS. Skôr by sa im vraj pozdávalo, keby sa hranica neznížila na 15, ale na 17 percent. „Ak si niekto myslí, že sme na trhu, tak je na veľkom omyle. Toto nie je o tom, kto ako bude licitovať na trhu,” reagoval Bugár. Zdôraznil, že aktuálne znenie návrhu z dielne vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd) prerokovali bugárovci s každým niekoľkokrát a žiadny problém nebol. Napriek tomu je Most-Híd pripravený na ďalšie rokovania, pri ktorých sa môžu niektoré detaily v návrhu ešte doladiť. Matovič avizoval, že v prípade, ak nedôjde k úpravám, novelu v súčasnej podobe nepodporí a ani ostatní OĽ.

Zahraničnopolitický odpočet

6. apríla 2011 - (Ján Kubiš - nazory.pravda.sk)

Zahraničná politika je kľúčová pre ochranu záujmov štátu a jeho občanov, i keď si to politici, sústredení na získavanie hlasov domácich voličov, nechcú priznať. Vyžaduje si hľadanie širšej politickej zhody. Minulotýždňová diskusia o nej v parlamente sa však niesla v obvyklom duchu - svoji chválili svojich a hanili tých druhých. Necelý rok pôsobenia tejto vlády tu pritom priniesol rad úspechov. Vzhľadom na svoje štandardné zloženie a zakotvenie jej politických strán v medzinárodných štruktúrach mala uľahčený medzinárodný nástup, čo aj využila. Vláda sa aktívne chopila predsedníctva Slovenska vo visegrádskej štvorke. Uskutočnenie summitu za prítomnosti premiérov Nemecka a Rakúska, stretnutie s ministrami zahraničia východného partnerstva za prítomnosti komisára Štefana Fülleho a vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej - to sú výrazné úspechy diplomacie ministra Mikuláša Dzurindu. Razantnou a konkrétnou podporou bieloruskej opozície vláda konečne prešla od deklarácií a gest k efektívnym krokom aj v oblasti ľudských práv, hoci zatiaľ selektívne. Pokračuje podpora Chorvátsku, Srbsku a ďalším štátom v tejto oblasti pri ich vstupe do EÚ. Aktívne pracujeme s Ukrajinou. Ministrovi Ivanovi Miklošovi sa podarilo dohodnúť lepšie podmienky pre finančnú účasť Slovenska v novom eurovale, čo je ďalším úspechom. Nie sú tu však len pozitíva. Svojím detinským a moralizujúcim postojom ku gréckemu dlhu si vláda v Európe získala povesť nespoľahlivého partnera. Teraz bude mať problém s dôveryhodnosťou. Buď doma, lebo svojím súhlasom s novým eurovalom a paktom konkurencieschopnosti poprela svoje doterajšie postoje, alebo vonku, ak nedokáže presadiť ich schválenie parlamentom. V mnohých otázkach vydáva svoju nečinnosť za zásadný postoj. Príkladom je, ako strká hlavu do piesku v otázke Líbye, alebo ako sa odmietla jasne vyjadriť k postupu Francúzska voči Rómom, či už na podporu, alebo proti. Zrejme nedostatočná koordinácia vedie aj k ďalším prešľapom. Napríklad, keď sa premiérka Iveta Radičová ospravedlňuje v Rakúsku za Mochovce, označí udalosti v Líbyi za genocídu alebo odmietne prijať ukrajinského ministra zahraničných vecí a ten sa preto nezúčastní na rokovaní ministrov V4. Už vôbec neprekvapuje, že minister Ľubomír Galko ide v zrejmom nepochopení súvislostí sťahovať slovenských vojakov z Cypru bez Dzurindovho vedomia. No a predseda Národnej rady Richard Sulík sa zatiaľ zahraničnopoliticky zviditeľnil najmä odmietaním európskej integrácie a nadávaním na eurokomisiu, čo je dosť málo a zároveň až priveľa. Všetky úspechy a nedostatky však blednú v porovnaní s monumentálnymi rizikami, ktoré prináša vládna politika vo vzťahu k Maďarsku. Premiér Viktor Orbán pochopiteľne privítal absolútnu povoľnosť našej vlády a jej snahu mať nekonfrontačné vzťahy za každú cenu. Neskoré a bezzubé úsilie vlády o riešenie kľúčovej otázky dvojakého občianstva medzištátnou dohodou bolo nateraz „korunované” naším súhlasom s rokovaniami až po prijatí novej maďarskej ústavy a zákonov, ktoré len zacementujú nový právny stav v Maďarsku s presahom do susedných krajín. Parný valec Orbánovej nacionalistickej veľkomaďarskej politiky by pokračoval aj napriek našim výhradám, najmä počas maďarského predsedníctva v EÚ by však na ne nemohol úplne nereagovať. My sme však Orbánovi úplne vyprázdnili pole v dvojstranných vzťahoch, aj na európskej úrovni, kde vývoj v Maďarsku znepokojuje kdekoho, len nie našu vládu. Tá si na našu škodu pletie tichú diplomaciu s diplomaciou mlčania a appeasementu. Zároveň zahmlieva negatívne dosahy tejto politiky otváraním otázok, týkajúcich sa postavenia menšín na Slovensku. Pokiaľ tu nedôjde k zmene, draho zaplatíme za predstavu našej vlády, že stačí zavrieť oči a ústa a problém zmizne. O to, aby nezmizol, sa už Orbán postará.

My a oni? Radšej nie

4. apríla 2011 - (Peter Javůrek - Pravda)

Hra s veľkomaďarskou kartou je učebnicovým príkladom škodlivosti nacionalizmu. V tomto konkrétnom prípade neprináša politika Viktora Orbána nič dobré Maďarom žijúcim v Maďarsku, ale ani tým, čo žijú za jeho hranicami. Škodí aj národom štátov, v ktorých maďarské menšiny žijú - hoci možno trochu inak, ako si niektorí bojovne naladení politici týchto národov myslia. Orbánovo vyhlásenie, že jeho vláda zaručí maďarským „dvojakým” občanom aj volebné právo, neprekvapuje. Od začiatku bolo zrejmé, že pre Fidesz by celé manévre s maďarskými menšinami v zahraničí nemali zmysel, keby sa mu tieto menšiny nemohli nejako odvďačiť. To, že sa mu majú odvďačiť rovno svojimi hlasmi v niektorých budúcich voľbách, je toho len priamočiarym, jednoduchým vyjadrením. Fakt, že o Maďarsku majú rozhodovať aj ľudia, ktorí s ním nemajú faktické väzby a nebudú preto niesť následky svojich rozhodnutí, však nie je dobrou správou pre ľudí v Maďarsku. Nie preto, že by príslušníci maďarských menšín v zahraničí azda boli antidemokrati. Preto, lebo ich jediným oprávnením zasiahnuť do vývoja v Maďarsku má byť ich „maďarskosť”. Jiří Přibáň, expert na ústavné a európske právo na Cardiffskej univerzite, má pravdu: o dianí v Maďarsku nemá rozhodovať občiansky, ale kmeňový princíp. Orbán škodí aj samotným Maďarom za hranicami. Atmosféra, v ktorej má náš parlament rokovať o novele zákona o menšinových jazykoch, je toho dôkazom. Akoby nestačilo, že zákon, ktorý predkladá Rudolf Chmel z Mostu - Híd, rozhodne nie je dokonalý (o čom svedčí aj enormné množstvo pripomienok len z radov jeho koaličných partnerov). V diskusii sa mnohým zdá byť čoraz ťažšie rozlišovať dôsledne medzi motívmi, ktoré má Orbán, tými, ktoré vedú maďarských politikov na Slovensku, a potrebami samotnej menšiny. Béla Bugár môže dávať na túto tému stovky vyhlásení, lenže ani on nehovorí za všetkých na všetkých troch stranách. Bez takého dôsledného rozlišovania bude však celá diskusia úplne nanič. Nepomôže nikomu. Na Slovensku Fidesz zatiaľ občianstvom veľmi neboduje. Lenže jedno už dosiahol. Kým pre našich nacionalistov perfektne stelesňuje ich fóbie z maďarskej iredenty, všetkých ostatných takisto núti zaujímať postoje typu „my a oni” na národnom či národnostnom základe. Nacionalisti na oboch stranách si mädlia ruky. Vždy v dejinách to bolo tak, že vo chvíli, keď sa z diskusie stáva takéto „my a oni”, všetci prehrávajú. Jediný, kto triumfuje, je nacionalizmus. Jedna vec bude sledovať, čo teraz urobí vláda, ktorej premiérka pri nedávnej Orbánovej návšteve v Bratislave vyhlásila, že volebné právo pre dvojakých občanov by bolo pre nás problémom. Druhá vec bude nedopustiť, aby sa z toho „my a oni” nestával vinou Orbána opäť raz faktor ovplyvňujúci naše domáce pomery. Tou cestou sme už išli - nikam nevedie.

Nejde o čísla, ale o ľudí

4. apríla 2011 - (Juraj Hrabko - Sme)

Verejná diskusia o zákone o jazyku menšín je viac emotívna ako vecná. A zavádzajú pri nej všetky zúčastnené strany. Spor medzi stranami vládnej koalície o novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín je sporom výlučne politickým, nie vecným. Béla Bugár vedie zápas o desaťpercentnú hranicu pri používaní jazykov menšín už dlhé roky. Nebol v ňom úspešný ani počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu a nebude ani teraz. Pätnásťpercentná hranica má byť kompromisom. To, či ním naozaj je, ukáže až čas. Na schválenie novely totiž bude potrebný súhlas najmenej 76 poslancov, a nie obyčajná väčšina. Oprávnene sa možno domnievať, že prezident Gašparovič, ktorý sa nehanbil používať maďarskú kartu ani počas vlastnej kampane, zákon vráti parlamentu na opätovné prerokovanie. Verejný diskurz je preto vedený viac v rovine emotívnej ako vecnej. Núdza pritom nie je o zavádzanie všetkými stranami. Vrátane šéfa Mosta-Híd, ktorý vo víkendových diskusiách s obľubou citoval paragraf 7 zákona, podľa ktorého orgán verejnej správy a jeho zamestnanci sú povinní používať v úradnom styku štátny jazyk a za určitých podmienok môžu použiť aj jazyk menšiny. Zamlčal však, že novela ustanovenie mení tak, že slová „môžu použiť” sa nahrádzajú slovom „používajú”. To, že mu to nikto zo spolubesedníkov nepripomenul, znamená len potvrdenie toho, že ide výlučne o politikum. Napokon, odkedy zákon o používaní jazykov národnostných menšín platí, tak to bolo vždy. Stranám, ktoré sa označujú ako štátotvorné či obhajujúce národnoštátne záujmy, stačí 20-percentná hranica, pretože vedia, že počet príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku klesá. A teda, že obcí, ktorých sa zákon týka, bude len menej, a nie viac. Šéfa Mosta-Híd pritom dobieha vlastná minulosť, keď argumentuje, že mu ide aj o iné menšiny ako maďarskú. Ak by to tak bolo, neplatil by dnes stav, ktorý platí od roku 1999, teda bez ohľadu na výsledky sčítania ľudu v roku 2001. Tie žiadna vláda nepremietla do nového nariadenia, hoci jej to zákon prikazuje. Pri akceptovaní výsledkov sčítania ľudu z roku 2001 by dnešné pomery neplatili. Jedenásť obcí by „stratila” maďarská menšina, Ukrajinci 12 a Rómovia štyri obce. Na základe toho istého sčítania by však získali Rusíni o 23 obcí viac, v ktorých by už dnes mohli používať materinský jazyk. No nemôžu. Aj pri poznaní uvedeného to neznamená, že novela je zlá. Ale len to, že zrejme nebude bez politických konzekvencií priechodná. Koniec koncov, vláda ju schválila jednomyseľne. Ak má dnes ktorýsi koaličný partner k nej výhrady, má zároveň výhrady k vlastným ministrom a vláde, keďže ide o jednu koaličnú partiu. Paradoxné je, že jej neschválením koalícia môže poškodiť len samu seba. A nikoho iného.

Orbánov zákon atakuje demokraciu

6. apríla 2011 - (Martina Lidinská - hnonline.sk)

Autocenzúra, zaujatosť mediálnej rady, kontrola obsahu médií a vysoké pokuty. Toto sú hlavné výhrady, ktoré včera maďarskej vláde premiéra Viktora Orbána vytýkal spravodajca Úradu vysokého komisára OSN Frank La Rue. „Mediálny zákon stále riskuje vytváranie podmienok na autocenzúru,” píše sa v stanovisku Franka La Rue, ktoré HN poskytla Momoko Nomurová zo spravodajcovho úradu. Po ostrých slovách zo strany Európskej únie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Európskej rady, sa na hlavu maďarského premiéra zosypala aj tvrdá kritika Spojených národov. Spravodajcovi, ktorý má pod palcom ochranu práva na slobodu názoru, však robí najväčšie starosti novovytvorená mediálna rada. Všetci členovia tohto dôležitého úradu sú totiž Orbánovi ľudia z vládnucej strany Fidesz a mnohí im vyčítajú zaujatosť, neobjektivitu a jednostrannosť. „Práve oni zákon napísali a teraz dozerajú na jeho zavedenie do praxe. Nie je to demokratické ani praktické. Ich práca a fungovanie nie sú transparentné,” potvrdil pre HN zástupca šéfredaktora maďarského denníka Népszabadság Gábor Horváth. „Práve kontroverzná rada kontroluje verejné médiá a analógové vysielanie a od júla budú môcť pokutovať všetky médiá za porušenie ich zahmlených regulácií,” doplnil Horváth. Podľa La Rueho Orbánovo jednoznačné víťazstvo v minuloročných parlamentných voľbách a získanie absolútnej väčšiny neoprávňuje jeho stranu na to, aby prevalcovala ostatných politických rivalov. Zástupca celosvetovej organizácie predložil jednoduché riešenie. V mediálnej rade by totiž podľa neho mali mať zastúpenie všetky politické strany či verejnosť. S jeho názorom súhlasí aj maďarský novinár. Keďže maďarským médiám hrozia za nedodržanie vyváženého spravodajstva pokuty až do výšky státisícov eur, mnohí sa u našich južných susedov obávali autocenzúry. Podobné obavy má aj La Rue. „Sloboda médií je základným kameňom demokracie. Z tohto dôvodu musí každý štát zaručiť jednotlivým médiám poskytovanie rôznych informácií vrátane tých, ktoré šokujú, urážajú alebo vyrušujú,” tvrdí vo svojom stanovisku. Aj keď Orbánovi pohrozilo pre kontroverzný zákon nazývaný aj náhubkový už niekoľko európskych štátov a inštitúcií, zdá sa, že jeho vláda žiadnu potrebu na zmenu nevidí. Na včerajšej tlačovke mnohých zaskočila odpoveď štátneho tajomníka zodpovedného za komunikáciu vo vláde, Zoltána Kovácsa. Podľa neho má totiž politická príslušnosť členov kontroverznej mediálnej rady svoj dôvod, a to odpolitizovať tento mediálny úrad. Aj pre túto príčinu nemá podľa Kovácsových slov maďarská vláda a jej predstavitelia žiadny dôvod meniť tento ostro kritizovaný a kontroverzný zákon. Zdá sa však, že Orbánova vláda bude musieť predsa len ustúpiť. Na zladenie kontroverzného mediálneho zákona s medzinárodnými štandardmi dodržiavania ľudských práv totiž Maďarov vyzval aj zástupca OSN.

Na Orbánov mediálny zákon ostro útočí OSN

4. apríla 2011 - (Martina Lidinská - hnonline.sk)

Na kontroverzný mediálny zákon z dielne maďarskej vlády Viktora Orbána si po kritike z radov Európy najnovšie posvieti aj úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Včera do Budapešti pricestoval jeho osobitný spravodajca Frank La Rue. Premiéra Orbána sa chystá kritizovať za to, že jeho zákon je aj napriek zmierneniu stále fackou do tváre ochrancov ľudských práv. „Do Budapešti naši zástupcovia pricestovali na pozvanie maďarskej vlády. Pán La Rue má k zákonu niekoľko vážnych výhrad,“ potvrdil pre HN Orest Nowosad z úradu Vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Hrobár slobody prejavu, strojca náhubkového zákona alebo európsky Chávez. Aj takýmito nelichotivými prívlastkami kvôli kontroverznému zákonu častovali maďarského premiéra jeho európski kolegovia. Našim južným susedom dokonca hrozila strata hlasovacieho práva v Európskom parlamente. Mnohým sa totiž nepáčil najmä vznik mediálnej rady, ktorú mal pod palcom vládnuci Fidesz, likvidačné pokuty pre médiá, ale aj povinnosť vyváženého spravodajstva. Mnohí kritici tvrdili, že za náhubkovým zákonom je najmä snaha Fideszu umlčať akékoľvek kritické vyjadrenia na jeho politiku. Po tom, čo Orbán musel upraviť zákon na žiadosť Európskej komisie a vypočuť si kritiku z radov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, si najnovšie pravdepodobne vypočuje aj nelichotivé slová od La Rueho. „Tie však budú známe až po rokovaniach s predstaviteľmi maďarskej vlády,“ dodal Nowosad. Budapeštianska vláda sľubuje, že ak Spojené národy budú mať problém aj so súčasným znením zákona, je ochotná zmierniť ho ešte raz. „Ak by sa v praxi ukázalo, že mediálny zákon ovplyvňuje slobodu médií, sme opäť pripravení pozmeniť ho,“ povedal pre rakúsky denník die Presse predseda maďarského parlamentu László Kövér. Spokojní s upraveným zákon stále nie sú ani eurosocialisti. „Určite sa o tom ešte bude hovoriť. Naša frakcia mala k legislatíve veľké výhrady,“ povedala pre HN europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová. Návštevu z OSN preto schvaľuje. „O čo väčší je politický tlak, o to je to pre danú krajinu komplikovanejšie a je vyššia pravdepodobnosť, že dôjde k náprave,“ dodala Flašíková-Beňová. Podľa nej sa však maďarská vláda pohybuje na veľmi tenkom ľade, keď ju kritizujú za viaceré zákony, ktoré v posledných mesiacoch prijala.

Bugár si neželá Orbánove „časované zásahy“

4. apríla 2011 - (Šport)

Maďarský premiér a predseda najsilnejšej strany Fidesz Viktor Orbán niekedy pôsobí dojmom, akoby sa svojimi vyjadreniami snažil ovplyvňovať diskusiu v slovenskej Národnej rade SR. Zároveň svojimi krokmi často komplikuje situáciu Mosta-Híd, ktorý sa snaží reálne riešiť národnostné problémy na Slovensku. „Ja osobne si neprajem, aby Viktor Orbán takto zasahoval do zákonodarnej iniciatívy, či už nás, alebo parlamentu,” povedal v TA3 predseda Mosta-Híd Béla Bugár. „Je signifikantné, že keď sa blížia parlamentné voľby, dva týždne predtým maďarský parlament prijme zákon o dvojakom štátnom občianstve, nacionalisti sa zobudili a viete, čo sa stalo,” ilustruje príkladom Bugár. „Rokujeme o tom, ako zjemniť protizákon o štátnom občianstve, čo prijala ešte Ficova vláda. V tom momente poslanci za Fidesz hovoria o zjednotení maďarského národa. Hovorí sa o tom, že bude nejaká kampaň, aby sa ľudia hlásili a brali maďarské občianstvo,” pripomenul. „A teraz, keď rokujeme o jazyku menšín, čo si myslím, že je dôležitejší zákon ako volebný zákon alebo hocičo v Maďarsku, lebo to sa týka občanov Slovenskej republiky, čo urobí Viktor Orbán? Povie, že dáme volebné právo. Ako keby chceli takýmto spôsobom zasiahnuť do debaty v parlamente. A aj zasiahol, lebo vtom momente, keď Viktor Orbán toto povedal, každý vystupujúci z opozície nám to 'hádže do ksichtu', prepáčte za výraz, ako keby sme za to mohli,” zdôraznil predseda Mosta - Híd. Zároveň ale neschvaľuje opozičnú iniciatívu na zvolanie mimoriadnej schôdze NR SR k Orbánovmu výroku, ktorým informoval o zámere uzákoniť volebné právo pre zahraničných Maďarov s dvojakým občianstvom. Odôvodňuje to tým, že zatiaľ nie je známe, ako konkrétne bude vyzerať maďarské volebné zákonodarstvo. Podľa podpredsedu Smeru-SD Pavla Pašku je vláda a špeciálne premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) a minister Dzurinda v tejto otázke príliš pasívna. Pripomenul, že na dobré vzťahy je treba dvoch a kroky maďarskej strany sú z tohto hľadiska sklamaním. Preto je podľa neho potrebné riešiť napríklad problém s dvojakým občianstvom a s ním spojeným volebným právom aj na európskej úrovni. Aj podľa Bugára by sa do riešenia problému maďarského volebného práva mala zapojiť Európska únia.

Bugár pre HN: Fidesz nám zasahuje do politiky

4. apríla 2011 - (Martina Lidinská - hnonline.sk)

- Zasahuje podľa vás Viktor Orbán do vnútorných záležitostí Slovenska?

- Na jednej strane sme odovzdali návrh bilaterálnej zmluvy, o ktorej však Maďari odmietli rokovať. Na druhej strane však vždy, keď rokujeme o citlivých otázkach, ako je napríklad zákon o menšinových jazykoch, na druhý deň pán Orbán vyhlási pre médiá, že sa rozhodol dať volebné právo tým zahraničným Maďarom, ktorí sa rozhodnú prijať maďarské občianstvo. Ako keby chcel zasiahnuť do procesu prijímania nášho zákona, pretože to sťaží podmienky. Už druhý deň totiž slovenskí opoziční poslanci jeho vyhlásenie spájajú s naším zákonom o používaní menšinových zákonov.

- Zlepšia sa naše vzťahy, ak bude Orbán v takejto politike pokračovať?

- Nemôžem predpovedať, čo bude. Maďarská vláda si však musí uvedomiť, či bude platiť to, čo kedysi povedali, že budú podporovať len to, čo bude vyhovovať maďarskej menšine mimo ich územia. Určite nikomu nevyhovuje to, aby tematizovali slovenskú politickú scénu.

- Spomínali ste kampaň, ktorá by mala prilákať žiadateľov o maďarské občianstvo. Chystáte sa na to nejako reagovať?

- Určite to robiť nebudeme, s nami pán Orbán nekomunikuje. Na to máme ministerstvo zahraničných vecí.

- V Budapešti sa hovorí aj o pasívnom volebnom práve pre zahraničných Maďarov...

- O tom, čo bude, špekulovať nechcem. Naša strana si však neželá, aby občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti boli akýmkoľvek spôsobom zatiahnutí do volebnej kampane maďarských politických strán.

Bohaté Slovensko a chudobné Maďarsko

3. apríla 2011 - (Luboš Palata - sme)

Slovensko by sa už nemalo pozerať s obavami cez Dunaj. Nie je za ním nič, čo by ho mohlo ohroziť. Maďarsko len zúfalo hľadá odvahu na reformy, ktoré už Slovensko urobilo. Celý problém s maďarským občianstvom sa celkom zbytočne preceňuje. V rámci Európskej únie ide o obskúrnosť balkánskeho typu, ktorá okrem istej nahnevanosti na slovenskej strane, prameniacej zo zlých spomienok na minulosť, nemá žiadne praktické dosahy. A malo by sa k nej preto pristupovať s nadneseným pokojom, pretože nič iné si tieto bizarné kúsky Viktora Orbána nezaslúžia. Slovensko by si malo predovšetkým uvedomiť zásadnú zmenu svojho postavenia k Maďarsku. Zatiaľ čo ešte pred desiatimi a viac rokmi som mohol od svojich maďarských priateľov, a neboli to žiadni jobbikovci, počuť často slávnu vetu „Slovensko, to je tá najhoršia maďarská dedina“, dnes už počúvam úplne iné vety. Predovšetkým tú, ako veľmi Maďarov prekvapilo, že sa Slovensku podarilo Maďarsko preskočiť a nechať ďaleko za sebou. Ako Čech som hrdý na to, že sa vďaka pomoci Masarykovho Československa medzi vojnami a potom i vďaka spoločnému spolužitiu síce v komunistickom, ale spoločnom štáte podarilo Slovensko pripraviť na to báječné desaťročie po roku 1998. Desaťročie, v ktorom nová, Mečiara a mečiarizmus odmietajúca generácia Slovákov, Slovensko doslova katapultovala medzi najnadanejšie krajiny Európy. Vy, ktorí na Slovensku dnes žijete, to možno tak necítite, ale pri pohľade z akejkoľvek časti Európy ste skutočne „zázračnou krajinou“, miestom, kde sa nielen vyrába najviac automobilov na jedného obyvateľa, ale kde sa aj platia dane, funguje demokratická politická súťaž, extrémisti živoria na okraji politického spektra, oznamovacie prostriedky sú slobodné a životná úroveň väčšiny obyvateľstva rastie. To, že Bratislava je dnes po Prahe druhým najbohatším regiónom celej strednovýchodnej Európy, pri ktorej je Budapešť chudobnou príbuznou, nie je nejaká výnimka, ale len potvrdenie faktu, že ste úspešná, a na zdravých základoch stojaca krajina, ktorej môžu Maďari závidieť. Takže sa prestaňte stále vyľakane pozerať cez Dunaj. Za Dunajom nie je nič, čo by vás mohlo ohroziť. Maďarsko dnes pod Orbánovým vedením len zúfalo hľadá odvahu ku krokom k modernizácii krajiny, odvahu, ktorú vy už ste pred vyše než ôsmimi rokmi našli. Lenže zatiaľ čo Mikuláš Dzurinda a jeho okolie boli ochotní riskovať, že po ďalších voľbách pôjdu za svoje reformy do opozície, Orbánovi táto odvaha chýba. Nová „národná“ ústava, odvolávanie sa na svätoštefanskú korunu, pätnásťmiliónový maďarský národ a maďarská Karpatská kotlina, to všetko sú historické haraburdy, ktorými maďarská vláda hrmotne búcha, aby zakryla to, že zatiaľ nemá skutočný plán, ako dostať svoju krajinu z ťažkej a hlbokej krízy. Maďarsko nemôže Slovensko v ničom ohroziť. Nemá ani tým občanom Slovenska, ktorí cítia svoje maďarské korene, čo ponúknuť. V dlhoch sa potácajúca Orbánova vláda, ktorá práve prejedá úspory Maďarov na penzie, nemá čo dať maďarským menšinám za hranicami, pretože nemá sama dosť ani pre vlastných občanov. A pokiaľ si vy Slováci myslíte, že vaši slovenskí Maďari túžia patriť ku krajine, ktorá obmedzuje občianske slobody, kde televízia vyzerá ako u vás za Mečiara a kde v štátnej správe panujú komunistické spôsoby, tak svojich Maďarov strašne podceňujete. Preto zabudnite na maďarské dvojaké občianstvo, volebné právo, svätoštefanskú korunu a ďalej poctivo pracujte na modernizácii svojho štátu. Na tom, aby sa v ňom Maďarom či Rómom žilo rovnako dobre ako Slovákom. Byť Orbánom, bál by som sa, aby si za desať rokov severné oblasti Maďarska v referende neodhlasovali, že chcú patriť k Slovensku. Krajine, kde sa bude žiť oveľa, oveľa lepšie, než v jeho podivných Dolných Uhrách.

Zákon na maďarský zákon

4. apríla 2011 - (Ján Čarnogurský - blog.aktualne.centrum.cz)

Salámová taktika súčasnej maďarskej vlády pokračuje. V júni minulého roku prijali v Maďarsku zákon o nespravodlivosti Trianonského mieru, potom zákon o dvojitom občianstve zahraničných Maďarov, teraz idú prijať zákon o volebnom práve v Maďarsku pre zahraničných Maďarov a zatiaľ akoby v tieni je pripravená strana Jobbik, ktorá hlása zmeny maďarských hraníc v budúcnosti a na to potrebuje Maďarsko silnú armádu (Tamás Gaudi-Nagy). Strana Jobbik stojí za založením Maďarskej gardy, ozbrojeného zoskupenia pripraveného násilím presadzovať politiku Jobbiku. Po kritike najmä zo zahraničia a rozhodnutí maďarského súdu Maďarská garda mierne zmenila svoj názov a azda aj stanovy, ale v skutočnosti pokračuje ďalej a prijíma stále nových členov. Zároveň Orbánova vláda si zvolila Slovensko za prvoradý cieľ svojej expanzívnej zahraničnej politiky. Slovensko musí dokázať odraziť maďarský tlak. Dejinné skúsenosti naše aj iných ponúkajú pre slovenskú politiku niektoré poučenia. Prvé poučenie spočíva v tom, že maďarský tlak budeme musieť v konečnom dôsledku odraziť sami a nespoliehať sa na nikoho iného. Isteže, musíme využívať mechanizmy Európskej únie nakoľko sa len dá, ale nespoliehajme sa na EÚ. Predsa rozhodujúce štáty EÚ, Nemecko a Francúzsko nebudú úplne na našej strane. Nemecko je tradičný spojenec Maďarska a opačne a Francúzsko s prezidentom s maďarskými koreňmi tiež nebude na našej strane. Stačí sa pozrieť na nemeckú a francúzsku tlač, ako informuje a komentuje slovensko-maďarské spory. Najmä nesmieme prijať sprostredkovanie EÚ medzi nami a Maďarskom. Sprostredkovanie by skôr alebo neskôr vyústilo do nejakého kompromisného návrhu, ktorý by nebol pre nás výhodný. Akási replika misie lorda Runcimana z r. 1938, ktorý pred Mníchovskou konferenciou navrhol Československu ďalekosiahle prijať Hitlerove požiadavky. Lepšími spojencami sú pre nás ďalší susedia Maďarska, ktorých maďarská politika tiež ohrozuje, aj keď zatiaľ nie tak ako nás. Momentálne majú aj iné záujmy, napríklad Srbsko dostať sa do EÚ a Rumunsko problém s Moldavskom, ale to v politike býva vždy. Slovensko by malo urobiť dôkladnú analýzu svojho geopolitického postavenia a z nej odvodiť stratégiu svojej zahraničnej politiky. Po prijatí maďarského zákona o volebnom práve zahraničných Maďarov nám hrozí, že na slovenské územie začnú prichádzať politici maďarských strán a robiť si tu svoju kampaň. Prídu aj politici Jobbiku, možno dokonca v sprievode Maďarských gardistov a propagovať politický program svojej strany neuznávajúci Trianonskú dohodu. Ale taký program predsa slovenský zákon zakazuje. Paragraf 312 Trestného zákona hovorí, že kto sa násilím alebo pod hrozbou násilia pokúsi zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky alebo porušiť územnú celistvosť Slovenskej republiky, bude potrestaný odňatím slobody na desať až dvanásť rokov. Politický program, ktorý de fakto neuznáva Trianonskú dohodu, požaduje zmenu hraníc a organizuje ozbrojený zbor na jeho presadenie možno považovať za pokus o zmenu ústavného zriadenia, zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Takého politika možno na území Slovenska zatknúť a zahájiť proti nemu trestné stíhanie. Aj keby ho súd po dvoch-troch mesiacoch prepustil na slobodu, bola by to príučka pre všetkých. Člena Maďarskej gardy možno na území Slovenska zatknúť už po prekročení hranice. Zatiaľ takýto výklad zákona možno uplatniť len na politikov Jobbiku. Ak by to nestačilo, nebolo by zlé novelizovať Trestný zákon a vložiť do neho ustanovenie, zakazujúce viesť na území Slovenska politickú kampaň občanom štátu, ktorý má v svojom právnom poriadku zákon, čo aj len de fakto neuznávajúci Trianonskú dohodu. Takým štátom je len Maďarsko. Trianonská dohoda dala základ pre stanovenie slovenských hraníc s Maďarskom, ktoré platia doteraz. Pre porovnanie, ako by zareagovala Európa, keby nemecký Spolkový snem prijal podobný zákon ako maďarský parlament, ale týkajúci sa hranice Odra-Nisa? Trestné právo nepatrí do práva EÚ, až na malé výnimky ako je európsky zatýkací rozkaz, preto si môžeme Trestný zákon upravovať do značnej miery ako považujeme za potrebné. Stíhanie iba politikov Jobbiku by malo paradoxný dôsledok. Maďarská vláda by sa ich musela diplomaticky zastať a tým by na ňu padol tieň podpory extrémistov. Stíhanie považujem za jediný prostriedok ako zabrániť maďarskej politickej kampani na Slovensku. Slovenskí politici, ktorí si myslia, že tomu zabráni Brusel, sú naivní. Stíhanie maďarských politikov na Slovensku nepochybne zvýši napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ale Maďarsko s tým začalo. Slovenská vláda musí dbať, aby mala vždy vývoj týchto vzťahov pod kontrolou a nemusela po žiadnom budúcom kroku jednostranne ustúpiť. Posledné historické poučenie. Štát dokáže ubrániť iba rozhodná vláda, ktorá vie, čo chce.

Ján Figeľ: Parlamentu by nemal určovať program susedný premiér

3. apríla 2011 - (sita)

Predseda KDH Ján Figeľ nepredpokladá, že by poslanci za KDH v parlamente hlasovali za program mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorú iniciuje Smer-SD ako reakciu na oznámenie maďarského premiéra Viktora Orbána, že zahraniční Maďari dostanú volebné právo. Na diskusiu o slovensko-maďarských vzťahoch, či riešenie niektorých tém súvisiacich s menšinami, podľa Figeľa nie je potrebná mimoriadna schôdza. „Ja myslím, že Slovensku a parlamentu by nemal určovať program susedný alebo iný premiér, ale my sami. A reagovať na interview alebo úmysly, aj keď zrejme vážne, mimoriadnou schôdzou, sa mi zdá neprimerané,” vyhlásil Figeľ v relácii STV O päť minút dvanásť. Predseda kresťanských demokratov ale pripúšťa, že chce diskutovať o veciach a najmä prijímaní rozhodnutí, či už zákonných alebo ústavných tak, aby pomáhali Slovensku byť suverénnym štátom a zároveň dobrou domovinou pre všetkých, ktorí tu žijú. „To chceme, k tomu sa hlásim,” dodal Figeľ. Podľa neho ústavné orgány SR konajú, spomenul predsedníčku vlády, ministra vnútra, zahraničných vecí aj vládu ako celok. Figeľ v STV pripomenul, že Smer-SD bol štyri roky vo vláde so SNS a ĽS-HZDS. „Aké vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom vytvoril? Boli zaťažené, problémové a myslím, že podiel na tom mala aj koalícia, ktorú spomínam,” povedal Figeľ a dodal, že chceme mať seriózne európske vzťahy. „Niektoré opatrenia, niektoré úmysly alebo kroky maďarskej vlády idú za rámec takéhoto cieľa. Nepomáhajú vytvárať ani dôveru, ani európske riešenia, skôr také karpatské,” myslí si Figeľ. Pripustil, že razantnejšie kroky treba robiť aj zo strany našich orgánov, resp. na úrovni spoločných európskych orgánov - na pôde Európskeho parlamentu alebo Európskej rady. Keďže teraz Maďarsko predsedá EÚ, tak sú podľa Figeľa niektoré témy možno citlivejšie. „Ale o to viac musí ukázať svoju zrelosť, nielen ako predsednícka krajina, ale ako súčasť v tomto spoločenstve, lebo ono nie je postavené na nejakej nacionalizácii obyvateľstva, ale skôr naopak, na demokracii, ktorá rešpektuje vzťahy navzájom a zároveň európske hodnoty, na ktorých sme vyšli z toho marazmu, čo tu znamenali staré traumy,” dodal predseda KDH. Riešiť akúkoľvek traumu, či trianonskú, takýmto spôsobom je podľa Figeľa prehlbovanie tej traumy akoby ponad hranice. Smer-SD chce na mimoriadnej schôdzi prijať uznesenie, ktorým vládu SR požiada o konkrétne kroky a vyhlásenia voči politike Maďarska vo vzťahu k Slovensku.

Gábor Gál: Netreba reagovať na každé zakašľanie Viktora Orbána

3. apríla 2011 - (tasr)

Netreba reagovať na každé zakašľanie maďarského premiéra Viktora Orbána. V dnešnej diskusnej relácii STV O päť minút 12 to vyhlásil poslanec Národnej rady SR za Most-Híd Gábor Gál. Podľa neho je návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu kvôli Orbánovým výrokom len politikárčenie Smeru-SD, ktoré vyhovuje Orbánovi. „Ide o predvolebný míting tri roky pred voľbami, ktorý zaplatia daňoví poplatníci. Orbán bude určite rád, keď bude zvolaná schôdza. Smer a Fidesz sa potrebujú,” tvrdí Gál. V súvislosti so zámerom maďarskej vlády udeliť volebné právo občanom Maďarskej republiky, ktorí nežijú na území Maďarska, povedal, že Most-Híd je do istej miery proti. „Nevidím to ako šťastné riešenie. Nie je to spravodlivé. Ja ako občan iného štátu, kde platím dane, tak budem rozhodovať o tom, aký bude parlament v inom štáte?” zamyslel sa. Dodal, že tému dvojakého občianstva však treba riešiť na medzinárodnej pôde a nie hádkami cez hranice. S mimoriadnou schôdzou nie je uzrozumený ani predseda KDH Ján Figeľ. „Slovensku a parlamentu by nemal určovať program susedný alebo iný premiér, ale my sami. Reagovať na interview alebo úmysly, aj keď zrejme vážne, mimoriadnou schôdzou sa mi zdá neprimerané,” povedal v diskusnej relácii. Figeľ nepredpokladá, že poslanci KDH budú hlasovať za mimoriadnu schôdzu. „Na diskusie o slovensko-maďarských vzťahoch alebo riešení niektorých tém, ktoré s menšinami súvisia, nepotrebujeme mimoriadnu schôdzu,” vysvetlil. Podpredseda Smeru-SD Marek Maďarič považuje politiku Viktora Orbána za nebezpečnú a je presvedčený, že sa jeho výrokmi slovenský parlament má zaoberať. Tvrdí tiež, že slovenská vláda by mala podstatne razantnejšie reagovať na kroky maďarského premiéra. Postup slovenskej diplomacie považuje za slabošský a neprimeraný. Nepozdáva sa mu ani to, že vládna koalícia sa rozhodla čakať, kým maďarská vláda schváli pripravované zmeny vrátane spomínaného udeľovania volebného práva a nekoná už teraz, keď sa o týchto krokoch hovorí. Gábor Gál sa ho spýtal, na čo má Radičovej kabinet reagovať, keď ešte nie je nič prijaté. „Reagujeme tu len na také taľafatky, lebo niektorá strana potrebuje body,” povedal poslanec. Podľa neho netreba odpovedať na vyhlásenia, ktoré sa môžu kedykoľvek meniť. Gál je spokojný s postupom súčasnej vlády. „Som rád, že slovenská diplomacia nereaguje tak, ako očakáva Orbán,” povedal. Na obavy, že Slovensko príde udeľovaním maďarského občianstva a volebného práva o svojich občanov, povedal, že treba vytvoriť menšinám na Slovensku „taký blahobyt, že ich nebude zaujímať, aké práva im dávajú v iných štátoch”.

Fico chce Slotových voličov, chytá ich na Orbána

4. apríla 2011 - (Andrej Onufer - aktualne.sk)

Opozícia spolu s SaS sa zrejme pobijú budúci týždeň na mimoriadnej schôdzi o voliča. Koaličná SaS pravdepodobne zahlasuje za program mimoriadnej schôdze parlamentu iniciovanú opozičným Smerom-SD. Ak by bola SaS proti, žiadna schôdza by sa konať nemohla. Dôvodom sú výroky maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý chce, aby držitelia maďarského občianstva v susedných štátoch mohli voliť do parlamentu v Budapešti. Snahu šéfa Smeru-SD Roberta Fica ostro napadol šéf SNS Ján Slota, ktorý tvrdí, že z jeho strany ide o „lacnú mediálnu propagandu”, keďže Maďarsko uskutočňuje „krok za krokom” to, na čo oni upozorňujú už pätnásť rokov. „Nie som veľkým fanúšikom toho, aby sa stále na obidvoch stranách prilievalo viac oleja do ohňa. Na druhej strane, aj ja si myslím, že by Viktor Orbán mohol byť vo svojich vyhláseniach miernejší. Z tohto pohľadu chápem aktivitu opozície,” tvrdí predseda parlamentu Sulík. „Určite ide o Ficove hysterické reakcie na situáciu, ktorá síce je kritická, treba reagovať, no určite nie takto. A keď sa k tomu pridávajú ľudia z koalície, menovite Sulík, akoby tu bola obava, že ak nezareagujú oni, prevezme to do rúk celé opozícia. Je to boj o voliča,” zareagoval pre Aktuálne.sk politológ Miroslav Kusý. Podľa neho je Slotova reakcia voči Ficovi úplne oprávnená, keďže ten sa mu snaží tému dvojakého občianstva úplne „vyfúknuť”. Politológ Ján Baránek upozorňuje, že v prípade tzv. pronárodných tém dochádza u strán ku kardinálnej chybe. „Strany, ktoré chcú vyzerať pronárodne sa úplne zbytočne začínajú vymedzovať len proti Maďarom. Čím slovenskejšie sa tváriaca strana, tým sú politici vyhranenejší voči Maďarom. Pritom pronárodná politika má mnoho iných aspektov, ktoré vôbec nemusia súvisieť s postavením menšín,” tvrdí politológ. Takýto pohľad politikov vytvára potom v spoločnosti zbytočnú paranoju. Podľa Baránka by na nevhodné Orbánove vyjadrenia mala adekvátne reagovať premiérka Iveta Radičová, prípadne minister zahraničných vecí. Mimoriadna schôdza parlamentu takto len pridá váhu Orbánovým slovám o volebnom práve novým občanom Maďarska, ktoré nadobudnú na základe neštandardného zákona. Na napätý vzťah medzi Smerom-SD a SNS upozorňuje politológ László Öllös, keďže Slota sa bráni „vytunelovaniu” voličov SNS Robertom Ficom. Najväčším nebezpečenstvom pre SNS je práve Smer. Táto mimoriadna schôdza má slúžiť aj k tomu, aby Smer prebral agendu SNS. Konkrétne k oživovaniu zdanlivého maďarského nebezpečenstva. A proti tomu sa bráni Slota, ktorého preferencie príliš neprevyšujú päť percent,” povedal Öllös. Ak by SNS padla v prieskumoch pod päť percent, rozložila by sa podľa politológa zvnútra. Smer-SD chce na schôdzi vyzvať Radičovej vládu, aby povedala verejnosti, ako chce postupovať voči politike maďarského premiéra Viktora Orbána. SaS sa však napriek Sulíkovej podpore návrhu plánuje ešte poradiť s koaličnými partnermi.

Zvážil si to ten Orbán?

5. apríla 2011 - (Miroslav Kusý - Sme)

Nie som si istý, či to má pán Orbán dobre premyslené. Dať druhé, maďarské občianstvo a s ním aj volebné právo občanom susednej krajiny môže viesť k nečakaným dôsledkom. Napríklad, keď pôjde o slovenských občanov maďarskej národnosti. Slovensko je predsa ich pôvodnou vlasťou. Nikdy neprejavili ochotu opustiť ho, sú tu doma. Majú sa tu dokonca lepšie, ako sa majú ich rodáci v Maďarsku. Niet dôvodu predpokladať, že by chceli svojej vlasti škodiť, lebo by tým škodili aj sebe. Pokiaľ využijú svoje volebné právo v Maďarsku, tak ho predsa budú využívať tak, aby z toho mali prospech, aby si nešili búdu sami na seba, a teda ani na Slovensko. Nie sú predsa padnutí na hlavu, aby v maďarských voľbách dávali hlasy protislovenským nacionalistickým štváčom, lebo by to bolo aj im na škodu. Ak počítame s ich zdravým rozumom, budú voliť len takých ľudí, ktorí to myslia dobre so Slovenskom ako s krajinou najbližších susedov s početnou maďarskou menšinou. Patria predsa na Slovensku k vyspelej voličskej základni svojej politickej reprezentácie, ktorá nezaostáva za lepším priemerom slovenských voličov. Mali dostatok príležitostí spoznať všetky úskalia volebných kampaní a dokázali sa v nich zorientovať. Preto by sme len privítali, keby naši Maďari nekončili pri uplatnení svojho pasívneho volebného práva, ale využívali aj jeho aktívnu možnosť. Teda keby sa presadzovali na kandidačné listiny maďarských politických strán a cez ne sa dostávali aj do maďarského parlamentu. Nebolo by povznášajúce, keby sme sa mohli svetu chváliť: „Toto je náš človek, toto sú naši ľudia, ktorí sa stali poslancami v maďarskom parlamente. Okrem iného tam zastupujú aj svoju slovenskú vlasť a my, ich slovenskí spoluobčania, im dôverujeme, že to robia dobre.” Z tohto hľadiska by ma vôbec neznepokojovalo ani to, keby si naši Maďari pre voľby do maďarského parlamentu vytvorili aj vlastnú politickú stranu, zastupujúcu v ňom záujmy Slovenska ako ich vlasti. Viktor Orbán tu nevdojak otvoril možnosti prekračovania hraníc, o ktorých sa mu zrejme ani nesnívalo. Pravda, to by sme už vysoko anticipovali budúcnosť Európskej únie. Nateraz by stačilo, keby sme našich maďarských spoluobčanov považovali za rovnako plnohodnotných občanov ako seba samých, s ktorými máme spoločné záujmy a ktorých vlastenectvu dôverujeme rovnako ako nášmu vlastnému. V takom prípade ich predsa nebudeme podozrievať, že orbánovské lacné zvádzanie z nich urobí úplne iných ľudí.

Ste na Budapešť mäkkí, kritizoval Kaliňák koalíciu

4. apríla 2011 - (tasr)

Slovenská vláda je voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi veľmi pasívna. Práve toto tvrdil počas jednej zo včerajších diskusných relácií podpredseda najsilnejšej opozičnej strany Smer-SD Róbert Kaliňák. Podľa neho je veľmi dôležité zvolať mimoriadnu schôdzu nášho parlamentu najmä kvôli Orbánovmu výroku o uzákonení volebného práva pre zahraničných Maďarov. Orbán týmto vyhlásením koncom minulého týždňa šokoval takmer všetky susedské krajiny. „Nakoniec, reakcie Európy na Viktora Orbána sú úplne jasné. Napriek tomu, že mala táto krajina predsedníctvo, všetci lídri mu zrušili účasť na stretnutí v Budapešti,“ povedal Kaliňák s tým, že je to jasnou odpoveďou na to, čo Orbán robí. Opozícia sa netají tým, že najagresívnejšiu politiku podľa nej robí maďarský premiér a jeho vláda v Budapešti práve voči Slovensku. Kaliňák dokonca obvinil predstaviteľov koaličnej strany Most-Híd z toho, že našim južným susedom v tom pomáhajú. Práve predseda tejto koaličnej strany Béla Bugár je však v posledných dňoch na adresu maďarského premiéra veľmi kritický.

Kaliňák: Most-Híd vytvára na Slovensku jazykové geto

Rusíni boli kvôli menšinovému zákonu oslovení až tento piatok

3. apríla 2011 - (tasr)

Vládna koalícia by so schvaľovaním novely zákona o jazykoch menšín mala počkať nie len kvôli sčítaniu ľudu, ale aj preto, že rusínsku menšinu v súvislosti s touto novelou po prvý krát oslovili až v piatok 1. apríla, keď už parlament rokoval o novele v prvom čítaní. V dnešnej politickej diskusnej relácii TV Markíza Na telo to povedal podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák. „Hovoríte o ostatných minoritách, ale v žiadnom prípade ste ich neoslovili. Vyzývam vás, odložte tento zákon až po sčítaní ľudu,” odkázal Kaliňák predsedovi Mosta - Híd Bélovi Bugárovi. Ten sa však proti tomuto tvrdeniu ostro ohradil. „V tejto relácii odzneli samé klamstvá. Podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny (Rudolf Chmel, nom. Mosta - Híd, pozn. TASR) prerokoval novelu zákona o používaní menšinových jazykov so všetkými zástupcami menšín,” vyhlásil Bugár. Novela podľa neho komplexne rieši používanie jazykov menšín bez toho, že by diskriminovala Slovákov žijúcich na zmiešaných územiach. Je súčasťou programového vyhlásenia vlády, aj legislatívneho plánu vlády a preto podľa predsedu Mosta - Híd nie je dôvod čakať na výsledky sčítania ľudu, ktoré budú známe až na jeseň. Bugár očakáva, že najmä na dedinách v okolí veľkých miest podiel menšinového obyvateľstva poklesne, čo by sa mohlo kompenzovať znížením hranice pre používanie menšinového jazyka v úradnom styku z 20 na 15 percent. Podľa Kaliňáka však novela vytvára na Slovensku jazykové geto tým, že sa snaží „vylúčiť slovenských Maďarov z možnosti používať slovenský jazyk”. Za problém nepovažuje ani tak zníženie kvóra pre používanie menšinového jazyka v obci z 20 na 15 percent, ako skôr ustanovenia, ktoré napríklad rušia povinnosť titulkovať národnostné vysielanie v slovenčine. Zároveň sa podľa neho možnosť používať menšinový jazyk v úradnom styku v obciach s určitým podielom menšiny mení na povinnosť. Kaliňák kritizoval aj údajne pasívnu politiku slovenskej vlády voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi (Fidesz) a zdôraznil potrebu mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorú chce kvôli výroku maďarského predsedu vlády o uzákonení volebného práva pre zahraničných Maďarov zvolať Smer-SD. „Nakoniec, reakcie Európy na Viktora Orbána sú úplne jasné. Napriek tomu, že mala táto krajina predsedníctvo, všetci lídri mu zrušili účasť na stretnutí v Budapešti. To je odpoveďou na to, čo si myslia o tom, akú politiku Viktor Orbán robí,” povedal Kaliňák. „Najgresívnejšiu politiku, ktorú robí, robí voči Slovensku a významne mu k tomu napomáha dnes v parlamente prítomná strana Most - Híd,” dodal. Bugár, ktorý sa v poslednom čase vyjadruje na adresu Viktora Orbána veľmi kriticky, reagoval, že výroky Viktora Orbána skôr komplikujú situáciu Mosta - Híd, keď sa snaží presadiť menšinovú agendu. „Zasahuje do legislatívneho procesu minimálne tým, že sťažuje prijímanie zákonov, čo odmietame,” povedal. Na otázku, či sa maďarský premiér snaží „kaziť” iniciatívy Mosta - Híd zámerne, keďže má lepší vzťah k SMK, Bugár odpovedal, že to nevie povedať, ale kontraproduktívnosť Orbánových výrokov považuje za fakt. Bugár odmietol aj Kaliňákovo tvrdenie, podľa ktorého budú musieť štátni úradníci povinne ovládať menšinové jazyky. Podľa Bugára budú aj naďalej musieť ovládať štátny jazyk a používanie menšinového im ostáva ako možnosť. Obidvaja politici sa zhodli, že nepodporujú zavedenie volebného práva pre zahraničných Maďarov, ktoré avizoval Viktor Orbán. Bugár však nepovažuje za potrebné zvolávať kvôli tomu mimoriadnu schôdzu Národnej rady (NR) SR, keďže ešte nie je známy spôsob, akým bude tento zámer v Maďarsku realizovaný.

Koniec konzula

3. apríla 2011 - (Oliver Bakoš - nazory.pravda.sk)

Maďarsko pozvalo na konzultácie svojho konzula Gézu Farkasa, z ktorých sa vraj už do Bratislavy nevráti. Odvolali ho vo chvíli, keď jeho názory začali byť nesmierne zaujímavé. Ešte zaujímavejšie je, že sa s nimi vôbec netajil. Čo zapríčinilo túto profesionálnu tragédiu konzula? „Žil tu medzi nami a snažil sa nás pochopiť. Čo na tom, že sa mu to nikdy nepodarilo? Veď aj my sa usilujeme pochopiť našu vládu a tiež sa nám to nedarí,” zverila sa mi staršia uslzená občianka na najvýznamnejšom medzinárodnom fóre na Slovensku, ktorým je nepochybne trhovisko na Miletičovej. Informácií je málo, preto nám zostáva iba cesta empatie a dohadov. Možno sa v noci prebúdzal s pocitom, že je doma, teda vo veľkom „predtrianonskom” Maďarsku. No vzápätí sa pozrel na nočný stolík, na ktorom ležal jeho diplomatický pas. Vedľa neho výplatná páska, ktorá nasvedčovala, že je platený, akoby bol v zahraničí. Horúčkovito sa púšťal znovu a znovu do štúdia máp, ktoré si priniesol z domoviny, na nijakej niečo také ako Slovensko nebolo. Aj na tých najmenších vždy našiel iba veľmi veľké Maďarsko. „Odkiaľ som prišiel? Kde som? Kam idem?” márne si zosobňoval odveké otázky celého ľudstva. Práca mu pochopenie súvislostí tiež neuľahčovala, lebo fakticky „jeho občania” sa v nej nepretržite hlásili o „svoje občianstvo”, pričom nechceli stratiť akési „ich vlastné občianstvo”. Všetko to bolo ako začarovaný kruh, preto východisko hľadal v dejinách. Útechu mu podľa jeho vyjadrenia zrejme neposkytli: „Kult Cyrila a Metoda a kult Svätopluka berie Maďar na vedomie s trpkým úsmevom... Je divné, ako vierozvestovia preskočili cez územie dnešného Maďarska. Nie sú po nich nijaké stopy.” Napokon sa jeho stav, vyvolaný štúdiom máp a dejín, musel prudko zhoršiť: „Medzinárodné spoločenstvo uznalo suverénny štát, čo neznamená, že mu k tomu dalo aj dejiny. Na Slovensku sa pociťuje naliehavá potreba vytvoriť virtuálne dejiny, čo spôsobuje psychologickú záťaž.” Odchod domov mu v týchto zmätkoch veľmi nepomôže. Doma sa totiž opäť musí vyrovnávať s akoby opačnou, no predsa tou istou skutočnosťou: totiž, že nie je v zahraničí, aj keď je vlastne doma.

Protimaďarská hra

2. apríla 2011 - (Béla Susla, čitateľ zo Senca - Sme)

Predstavitelia KDH svojimi opakovanými pochybnosťami o novelách jazykového zákona či o dvojakom občianstve vyťahujú protimaďarskú kartu. Ficovské, slotovské aj figeľovské útoky proti maďarským občanom SR vedú iba k primitivizmu a neúcte typu á la Viktor Orbán. Jeho rozhodnutia nie sme povinní uplatňovať v každodennej praxi, veď ani vyspelá Európa ich neuznáva. KDH je na veľmi nebezpečnej ceste. Stopnúť by ho mali najmä ostatné strany vládnej koalície. V prípade, že sa voči svojmu koaličnému partnerovi nepostavia tvrdo, Fico so Slotom budú môcť stále hlasnejšie vykrikovať, že Maďari žijúci na Slovensku chcú z tohto štátu ukrojiť nemalú časť pre Orbána.

Slota navrhuje slotalizáciu štátu

1. apríla 2011 - (Marián Leško - Sme)

Stanovisko, ktoré včera zaujal Ján Slota k iniciatíve Smeru zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu k maďarskej politike, je v každom ohľade prvoaprílové. Vážne ho môžu brať len ľudia, ktorí nepoznajú, keď si z nich niekto robí bláznov. Predseda SNS vyčíta Ficovi, že ho nepočúval, keď boli spolu vo vláde. V roku 2008, keď bol maďarským premiérom Bajnai, Slota žiadal, aby Slovensko cvičilo armádu na obranu proti Maďarsku, bol proti tomu, aby sa budovali cesty spájajúce oba štáty a varoval, že po mostoch cez Ipeľ prídu maďarské transportéry. Namiesto toho, aby ho Fico poslal na odborné vyšetrenie, predstieral, že SNS i jeho predseda sú vcelku štandardnými subjektmi, lebo ich ľudia volia. Tak, ako zo zoskupenia Mariána Kotlebu neurobí legitímnu stranu fakt, že dostáva hlasy, ani SNS neprestala byť extrémistická len preto, lebo ju volí o pár percent viac ľudí. Ak má Viktor Orbán v úmysle urobiť to, čo podľa Slotu urobiť chce, tak by mu nič tak nepomohlo, ako realizácia najnovších odporúčaní šéfa SNS. Stiahnutie veľvyslanca z Budapešti, vypovedanie medzištátnej zmluvy, obmedzenie cezhraničného styku a vypísanie referenda o slovenčine ako jedinom úradnom jazyku, by slotalizovalo štát na vyvrheľa, ktorý porušuje vlastnú ústavu a sám sa diskvalifikuje ako členský štát únie. Zásadu, že politická reakcia na zlú akciu nesmie byť taká, aby zlú akciu dodatočne ospravedlnila, pozná každý blbec. Nie je možné, aby ju nepoznal šéf SNS. Ak svoje prvoaprílové stanovisko myslí vážne, tak je jasné, že svojich päť percent chce za každú cenu. Aj za takú, že bude najlepším Orbánovým agentom na Slovensku.

Maďarskí odborári budú v sobotu demonštrovať proti Orbánovi

6. apríla 2011 - (tasr)

Šesť maďarských odborárskych konfederácií pripravuje spolu s kolegami z 21 členských krajín Európskej únie na sobotu 9. apríla v Budapešti masovú demonštráciu. Podľa maďarského ľavicového denníka Népszava akciu, ktorou mienia odborári protestovať okrem iného proti opatreniam vlády premiéra Viktora Orbána v oblasti daní a dôchodkov, načasovali na deň schôdzky ministrov financií EÚ. Predseda Združenia autonómnych odborov János Borsik pre denník povedal, že ich cieľom je za výraznej domácej a medzinárodnej účasti demonštrantov očakávajú ich niekoľko desiatok tisíc - upozorniť vládu Maďarskej republiky, ktorá je momentálne predsedajúcou krajinou EÚ, že sociálny dialóg nemá alternatívu. „Bez sociálneho dialógu neexistuje spravodlivé vládnutie, bez ktorého je ohrozená demokracia a bez demokracie neexistuje ani silná Európa, ani silné Maďarsko,” konštatoval Borsik. Problémom v Maďarsku podľa neho je rovná daň z príjmov fyzických osôb, sprísnenie štrajkového zákona a snahy vlády o úpravy podmienok odchodu do dôchodku.

Verejnoprávne médiá v Maďarsku hrozia štrajkom

6. apríla 2011 - (tasr)

Odborári maďarských verejnoprávnych médií sa pripravujú na štrajk pre prípad, že sa nedohodnú s Fondom na podporu mediálnych služieb na tohtoročnej miere zvyšovania miezd, píše internetové vydanie maďarského denníka Népszabadság. Počas prípadného štrajku by podľa dohody desiatich odborárskych organizácií štyroch verejnoprávnych médií médiá poskytovali iba základné spravodajstvo. Televízia Duna TV a MTV by vysielali iba správy, rozhlas Magyar Rádió by vysielal iba spravodajský program Krónika a tlačová agentúra MTI by vydávala iba vyhlásenia Celoštátnej tlačovej služby a Úradu ochrany proti katastrofám. Predseda odborárskych organizácií verejnoprávnych médií András Lázár pre Népszabadság uviedol, že sa chcú s fondom čo najskôr dohodnúť na miere minimálnych služieb počas štrajku, pretože minulý týždeň fond, ktorý spravuje verejnoprávne médiá, jednostranne prerušil vyjednávanie o mzdách. Komunikačný riaditeľ fondu László Szabó vyjadril presvedčenie, že nie je potrebné pripravovať žiadny štrajk. Fond podľa jeho slov prerušil vyjednávanie s tým, že bude pokračovať v pracovných skupinách.

OSN: Maďarský mediálny zákon spôsobí autocenzúru

5. apríla 2011 - (sita)

Špeciálny spravodajca OSN pre otázky slobody tlače varoval v utorok pred autocenzúrou maďarských novinárov potom, ako sporný mediálny zákon vstúpi v Maďarsku 1. júla do platnosti. „Ak existuje len malé nebezpečenstvo sankcií, tlač jednoducho nebude informovať o kontroverzných udalostiach a nebude ponúkať odlišné názory,” povedal Frank La Rue, ktorý prišiel do Maďarska vyjadriť obavy OSN z nového mediálneho zákona predstaveného v januári. Po kritike Európskej únie maďarská vláda urobila v zákone mierne úpravy, no žiadne zmeny sa nedotkli Mediálnej rady, ktorá bude dohliadať nad produkciou všetkých médií, a ktorej členovia sú výlučne blízki spojenci strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. „Je zásadné, aby existovala rôznorodá inštitúcia. Inak hrozí, že jej členovia budú zastupovať len vládu,” povedal mediálny spravodajca OSN a dodal, že 9-ročné obdobie, na ktoré sú zvolení, je „neprimerane dlhé”. „Dvojtretinová väčšina nie je dôvod na prevalcovanie ich rozhodnutí,” povedal La Rue narážajúci na vládnu väčšinu v parlamente. Nový mediálny maďarský zákon, ktorý negatívne poznačil maďarské predsedníctvo EÚ hneď od jeho začiatku v januári, začne platiť 1. júla, keď Budapešť odovzdá predsedníctvo Poľsku.

Do pozornosti všetkým

30. marca 2011 - (Stanislav Krištofík - sme.sk / Blogy)

Všetci na Slovensku vedia, že zákon o dvojitom občianstve je kauza čo hýbe celou krajinou, naozaj nie je iba v čiernej a bielej verzii, ale má viacero zvláštností i modifikácií. A čo ako sa usilujeme k lepšiemu zmeniť aspoň platné status quo, nedarí sa nám. Hovorí sa tomu Ficov zákon. Bol prijatý ako odveta na tú maďarskú spupnosť a namyslenosť, žiaľ, bol ušitý horúcou ihlou a poškodzuje záujmy slovenských občanov žijúcich v cudzine. Strana SMER svoje prehnané úsilie používať rovnocenné zbrane s maďarským arzenálom prestrelila, teraz navrhuje zmeny, korektné úpravy a serióznejšie pravidlá hry, ba vlastne už takmer všetci vieme, že je to akceptovateľné celým parlamentným spektrom, no realizácii stále svieti červená! Všetci vedia, že prst akurát na tomto gombíku drží Béla Bugár a jeho strana MOST - HÍD a argumentuje viac ako zvláštne. Už som ho veru opakovane kritizoval, jeho argumenty sú celkom márne a účelovo zavádzajúce, ale potom tak trošku aj chápal, lebo vymyslel teóriu o časovom posune, ktorá preukáže našu pravdu. Maďarská strana sa vraj správa nekorektne, ignoruje vlastne všetko, čo už je platnou medzištátnou dohodou, teda podpísaným záväzkom, no v súvislosti s novými skutočnosťami je to omyl „veľký ako stodola“. A Maďarsku je to celkom jedno, vlastné záujmy majú prioritu, čo tam po záujmoch Slovenska! Všetko to, čo som charakterizoval ako lavírovanie Bugárovej strany voči politike SMK na našom území, je realita. Nezáujem Budapešti o jeho osobu a jeho stranu je daný predovšetkým nulovou podporou novej ústavy Maďarska, teda aspoň navonok a v súvislosti s koaličnou dohodou to ani ináč nemôže byť. Novela slovenského zákona o dvojitom občianstve je síce solídna, správna a presne vymedzená tak, aby to bolo len a len zákonné pre všetkých na celej zemeguli, no Budapešti to nevyhovuje, teória „obnovy veľkého národa“ je naozaj o inom! A teraz teda pozor, maďarské predstavy o nových voličoch Fideszu na Slovensku, o dvojitom občianstve bez akýchkoľvek súvislostí a relevantných dôvodov takýto zákon celkom nihilizuje a kto je za, ten je v očiach Maďarska prinajmenej zradcom. A Bugár to vie, príliš dobre to vie a hoci sem - tam povie slovko, ktorým nás zavádza, ba priamo balí ako maškrtku, hoci je to klamstvo - donekonečna s takouto hrou nevystačí! Maďarská ústava bude na programe ich parlamentu čo nevidieť, jej podoba je výsmechom nedotknuteľnosti našej suverenity a teraz pozor, je tu ešte aj bonbónik naviac. József Berényi sa v Budapešti pousiloval tento dokument z nášho pohľadu naozaj ešte „radikálne vylepšiť“!. V preambule tohto základného dokumentu štátnosti nášho suseda bude zmienka, že menšiny sú štátotvornými komunitami v Maďarskej republike a takýto bod bude absolútnou novinkou. Uznajte, v mnohom mimoriadna inovácia a to naozaj ešte nie je všetko. SMK do novej ústavy prispieva ešte aj zmienkou, aby ochrana menšinových jazykov bola mocnejšia ako je to doteraz a aby sa menšiny zo zákona dostali priamo do parlamentných lavíc. To Berényi okamžite oznámil predsedovi slovenskej samosprávy v Maďarsku Jánovi Fuzikovi a pripojil ubezpečenie, že Viktor Orbán tieto pripomienky zohľadní. Rozumejte, žiaden bubon na zajace, kdeže, iba med a podaná ruka, to zlé a negatívne to iba Slovensko a buďte si istí, že tento argument tu z ničoho nič zamúti tie naše parlamentné vody ešte viac! Veď sa len pozerajte, buďte spravodliví, kto čo sľubuje, kto chce pokrok a zmier a komu nevonia naozajstná spravodlivosť a sloboda!? Hovorí sa tomu dobre prešpekulovaná taktika a kto nedovidí čo len za prvý roh výmyslu, celkom iste naletí a finte neodolá. Slováci a Slovensko, je to teda zložitejšie ako to bolo včera či predvčerom. Keď som v nedeľu počúval podpredsedu parlamentu a KDH Hrušovského a jeho výhovorky, ako je to iba o hľadaní zhody všetkých koaličných partnerov, ešte som tak kdesi hlboko v srdci veril, že to môže byť aj takto, fajnovo a opatrne, no teraz už naozaj nie! Novelizáciu nášho zákona o dvojitom občianstve je treba prijať čo najskôr, ak by sa to dalo, tak ešte pred prijatím novej ústavy v Maďarsku a poviem to vôbec nie diplomaticky. Kašľať na výhrady strany MOST - HÍD, som si istý, že zákon prejde hlasmi všetkých ostatných v parlamente, ba ešte aj OKS sa pravdepodobne pridá - snáď iba hungarofil v kresle podpredsedu vlády nie a naozaj sa nebojím, že Bugár bude od tej chvíle neposlušný! Že sa bude usilovať vládu posunúť do menšinových vôd a doviesť ju k zániku, lebo tým podpíše sám nad sebou definitívny ortieľ neodvratného konca. Nielen v strane a v parlamente, ale predovšetkým vo verejnosti, lebo ináč hovoriť a ináč konať je neodpustiteľný priestupok chlapa, čo sa usiluje byť čestný a morálny. Naopak, malo by sa mu uľaviť, potvrdí sa jeho slogan, že vedie stranu s občianskym kreditom a všetky slová, čo iba tak nesmelo šepotal po kútoch myslel vážne a naozaj, teda že do slovenských zvrchovaných vecí by nemal žiaden štát zasahovať. Ani to Maďarsko nie a basta!

Susedia si navzájom dožičia

4. apríla 2011 - (Stanislav Krištofík - sme.sk / Blogy)

Nie, nebojte sa, to nebude žiadny návod, ako sa susedia v tom najširšom slova zmysle takéhoto pojmu navzájom ctia, rešpektujú či nebodaj priamo participujú na spoločných či aj individuálnych povinnostiach, naozaj nie. Dôvod je jasný, to nebude u susedoch z jednej dediny, mesta, ulice či priamo z panelákovej chodby, to je o geografickej danosti, keď to história zariadila tak neobratne, ba vlastne škodoradostne, že na kúsku Európy „ustlala” vedľa seba Maďarom a Slovákom, ako sa hovorí, vlastne len cez ten Dunaj! Dôsledky sú preukazné a dobre viditeľné nielen v čase, ale predovšetkým v tom, ako sa to všetko špecifické prejaví vo vzťahoch medzi jednotlivcami, celými komunitami a očakávane aj národmi, lebo už je to konfliktné pridlho, vlastne celkom od začiatku. Je v tom nielen nepochopenie, ale aj mocenský syndróm a velikášstvo väčšiny a na druhej strane spravodlivý odpor práva na sebaurčenie, národná hrdosť a pocit historickej pravdy ako nárok. Takáto klasifikácia je potom všetko jasne definujúca, bude tu reč o slovenskom a maďarskom národe, o vzájomnosti a susedstve, o historickej skúsenosti oboch takto určených etník a ak si uvedomíte, koľko je v tom tej strašnej dejinnej škodoradosti, že sú naozaj na mape vedľa seba, že sa prirodzene kontaktujú, prelínajú, milujú, nenávidia a tak akosi naviac aj jazykovo diametrálne odlišujú, je dôsledok celkom jasný a zrozumiteľný. Slovákom je nepochopiteľné predovšetkým to, že kam sa v tom svojom susedstve obrátia, tam je slovanský brat, okrem toho juhu! Všetci viete, že v dejinách to práve odtiaľ málokedy prinieslo „dobré správy či priaznivý vánok” a Maďarom zasa vždy prekážali pevné hrádze voči prirodzenej expanzii, ktoré im do cesty postavili slovanské kmene ani nie tak dávno v čase nazad. Zvláštne na veci je potom naozaj iba to, že známe fakty si každé etnikum vysvetľuje po svojom, tvorí si vlastnú históriu a v súvislosti so živými občanmi vlastné dejiny a dôsledky sú jasné - porozumenia niet! A ešte niečo málokedy akceptujeme - fakt, že môžeme byť susedmi tak akosi prirodzene, ako tí normálni občania v dedine, na ulici, v paneláku, teda podľa bydliska či priamo adresy, ale vždy je v tom ten nevyhnutný základ - kto si, čo si, akej si národnosti!? A ešte niečo - jedna i druhá strana je presvedčená o historickej krivde! Menej rozumiem maďarským argumentom, čo je svojim spôsobom akceptovateľné, ale aj tak začnem akurát takto, opatrnejšie. Pocit, že ich príchodom, teda Maďarov, do karpatskej kotliny sa všetko zákonite usporiadalo do pre nich výhodnej konštelácie prerástol až do pocitu, že je to pre nich voľajaká zasľúbená zem. Z ničoho nič sa tam všade cítili ako doma, väčšinová výhoda evokovala nadradenosť v každom smere a už vlastne v moderných dejinách sa sami presvedčili o tom, že tento priestor patrí im. Veľkému národu, veľkej kultúre...A hoci Uhorsko naozaj neboli iba Maďari, ambície, aby sa nimi aj tak všetci stali sa pretavili až do zákonov. Pochopiteľne, predpis asimilovať sa, alebo ešte horšie, dať sa násilím na cestu odrodilca je neakceptovateľný a tomuto rozumieme na Slovensku viac ako dobre. A naviac, Maďari žijúci u nás, už ako naši občania (ak sú to vôbec etnickí a naozajstní potomkovia, lebo história v tomto smere mnohé vylučuje a podmieňuje až k nedôvere) sú celkom iní, než Slováci žijúci v Maďarsku! Akurát toto vysvetľovať nebudem, to nech je individuálne, alebo ešte lepšie - treba sa opýtať Jána Slotu a jeho expertov na túto problematiku, veď uznajte, je to ich vlastná téma, má tradíciu, veru aj dostatočný archív a viac ako storočnú históriu. Bez irónie, v tejto strane sú znalci a vlastne experti. Spravodlivo, celkom takí istí, ako na tej druhej strane, ctia si iba tradície a vlastnú pravdu! Tak akosi v jednotlivostiach to potom u nás a aj za Dunajom vyzerá ako na hojdačke. Raz je ten obzor pre všetkých čistý a široký, bez obmedzení, pre všetkých je tu dosť miesta i možností, no ak hojdačka klesne, keď je pri zemi, tá zemitosť dostane príchuť absolútneho nepochopenia, ba skôr až nenávisti a kto sa chce o veciach presvedčiť na vlastnej koži, stačí mu iba evidovať zaznamenanú štatistiku. Kto je na vine, kto to spískal, kto je za tým, kto to vôbec vymýšľa a predovšetkým, ako na to treba reagovať. Biť sa, stačí nadávať a ohovárať, treba spojenectvo, nové zákony, treba voľačo špeciálne objaviť, vymyslieť!? A kde? Tam za Dunajom, alebo stačí iba u nás? Ako o tom hovoriť? Nahlas, spiklenecky, anonymne či adresne, v parlamente a vo vláde, alebo na všetko stačí iba bulvár či priamo ulica ako záruka otvorenosti!? Orbán a vlastne väčšina zodpovedných už má vo veciach vlastných sníčkov jasno - ústava bude, volebné právo cudzincov s prejavenou vôľou byť Maďarom dostane právny základ v apríli a sen o takomto šťastí sa vraj dosníva do konca roka 2011. Čo urobia krajiny, ktorých sa to dotkne, to sa prejavuje už aj teraz, viac či menej to vidieť, počuť a cítiť, aj v medzinárodnom kontexte, ale aj tak, najdôležitejšie je aj tak vlastne iba to, čo urobíme my. Zatiaľ je hrádzou takejto neserióznej aktivity iba Ficov zákon, čo ubližuje našim občanom a potom už viac nič, sme laxní, ako keby v očakávaní, že veci sa vyriešia voľajako mimochodom a to nás naozaj nectí! Musíme byť ráznejší, samostatnejší, iba Brusel a jeho možná podporná aktivita všetko nevyrieši a vôbec, odborníkov na potvrdenie našej suverenity štátu je tu predsa len viac ako dosť a majú to v popise práce! A veru aj politikov, ba ešte aj ten Bugár so svojim občianskym spolkom by sa mal činmi stať hodným slov, ktoré sú zatiaľ žiaľ, naozaj iba slovami. Pre spravodlivosť spomeniem aj aktivitu, s ktorou sa dnes v parlamente chce presadiť SMER, teda celkom presne Róbert Fico. To, čo sa nepáči mne až tak veľmi, že som na to reagoval týmto článkom, prekáža zrejme aj jemu a tak sa usiluje burcovať na svoj spôsob. Nebudem hodnotiť účelovosť rozhodnutia, nech je akákoľvek, aj tak však má opodstatnenie! Prenechať iniciatívu zlým veciam a skutkom je nechutná pasivita a každá možnosť vystaviť jej stop či odhaliť jej škodlivosť sa stáva prínosom. Neviem posúdiť účinnosť ponuky možností, no som si viac ako istý, že pokusov zasiahnuť do vývoja vecí bude u nás i v Maďarsku asi viac. Príprava prijatia novej Ústavy Maďarskej republiky sa blíži, stáva sa udalosťou naozaj mimoriadnou a ešte aj to málo dobrého v dosiaľ evidovaných vzájomných kontaktoch našich štátov sa popsuje, skazí, znehodnotí, ba priamo zanikne. Kto tomu nechce rozumieť, komu to nevonia a komu to ubližuje vlastne vie, že s tým tak naozaj neurobíme vôbec nič. Dnešné Maďarsko ovláda sila a zvyky potomkov z dôb, keď sem v tých temných časoch konca prvého tisícročia prišli ako „neobjednaný dejinný bonus surovej sily a prevahy” - čo som si požičal od SNS - a ak už nič iné, tak veru aspoň kričme! Nech je nás počuť, nech sa vie, nech sa všetko správne pomenuje a nech sa predovšetkým nad ničím v takomto prevedení nezatvárajú oči a uši. Kultúra Budapešti má byť naozaj celkom iná práve dnes, keď už sme vlastne v jednom spoločnom košiari a spomienka na predkov by už veru nemala byť spojená s koňom a šabľou a s chuťou voľačo cudzie si privlastniť. Sused suseda má mať rád, ak nie, aspoň si ho ctiť a ak ani to nie, tak veru aspoň rešpektovať, lebo dnes už je zákon a právna norma naozaj nad čo ako bojovou históriou!

Maďarská cesta do pekla?

6. apríla 2011 - (Juraj Draxler - pravda)

Vývoj v Maďarsku vzbudzuje u susedov rozpaky a obavy. Navyše Slováci majú právo sťažovať sa aj na medzinárodný ohlas. Ak by predošlá vláda robila len polovicu toho, čo dnes maďarská, zahraničie by ju ukrižovalo. Spomeňme represívny tlačový zákon, rušenie nezávislosti centrálnej banky, rozhadzovanie peňazí prevedených z dôchodkových účtov či prijímanie novej ústavy, ktorá ustupuje od občianskeho princípu. Veľkomaďarské myšlienky živí maďarská diaspóra v Európe a Amerike. A tieto skupiny aj kryjú Orbánovej vláde chrbát. Európa síce - na rozdiel od USA - frfle, stále to však nie je zahraničnopolitická katastrofa. Pritom ide o pokračovanie konfliktov, ktoré sa začali už po páde železnej opony. Maďarsko vtedy odmietlo pokračovať v projekte Gabčíkovo-Nagymaros. Ostentatívne z ekologických dôvodov, ale úlohu hrala aj politika: neochota projektom potvrdiť južnú hranicu rozpadávajúceho sa Česko-Slovenska. To, čo sa deje u susedov, je však pripomenutím inej, temnejšej hrozby. Áno, budapeštianske tančeky sú nepríjemné, ale v podstate neškodné. Maďarsko má proti sebe hneď tri štáty - Slovensko, Rumunsko a Srbsko. A zmenám hraníc alebo zneužívaniu zahraničných menšín nie je v rámci Európskej únie naklonená verejná mienka ani právne prostredie. Oveľa viac sa treba zamýšľať nad hrozbou, že Slovensko odkopíruje maďarský politický cyklus. Od reformného miláčika po krajinu s dezorientovaným obyvateľstvom a hlboko populistickou diskusiou. Nejde o povrchnosti, ako existenciu nacionalistických strán. Slovensko dnes žiaden virulentný nacionalizmus nemá. SNS je v podstate zábavným podnikom biznismenov, s občasným mihnutím sa nedávnych či dávnejších spravodajských dôstojníkov kdesi v pozadí. Stranu potrebujú najmä bratislavskí intelektuáli, aby sa mali nad kým spôsobne rozčuľovať. Ide skôr o atmosféru bezvýchodnosti a prázdnoty. Deväťdesiate roky minulého storočia boli obdobím malého intelektuálneho kvasu. Médiá boli pestrofarebné. Literárna scéna mala inovatívne prvky, napríklad v oblasti sci-fi poviedok. A keď prišiel na scénu film Záhrada, vyzeralo to, že štát si dokáže vybudovať prostredie príťažlivej domácej, svojskej kultúry. Takej, ktorá by bola prínosom Európe. Západ je tak trochu unavený z vlastného úspechu - preľudnený, materialistický a presiaknutý mestskou kultúrou. Slovensko malo šancu stať sa prínosom. To všetko je však minulosť. Domáca kultúra sa v podstate zrútila. Štátnou doktrínou je predaj lacnej pracovnej sily a intelektuálne debaty suplujú projekty platené z demokratizačných grantov či eurofondov. Bratislavskej politike dominuje generácia, pre ktorú je hrdinským činom napísať výsmešný blog či postaviť sa s transparentom pred nejaké veľvyslanectvo. Verejná politika sa zúžila na účtovníctvo. V tejto absencii pozitívnych myšlienok neexistuje nič, čo by zastavilo nárast čisto reakčného, populistického diskurzu. Ktosi kedysi výstižne charakterizoval politiku hodnôt ako proces, kde sa vytýčia ideály a potom sa z nich zachraňuje, čo sa dá. Pre tých, čo v deväťdesiatych rokoch dúfali, že zo Slovenska môže byť svojbytná kultúra bez komplexov, je to výstižné zhrnutie situácie. Zachrániť to, čo sa ešte zachrániť dá.

Slovenský plat stačí na týždeň v hoteli

Najhoršie vyšli z prieskumu Maďari

4. apríla 2011 - (pravda - čtk)

Za priemerný čistý plat sa Slovák môže ubytovať v najluxusnejšom hoteli v hlavnom meste na tri noci. V trojhviezdičkovom hoteli by neprenocoval ani desaťkrát, kým Nemec by sa mohol v porovnateľnom hoteli v Berlíne rozložiť na celý mesiac. Porovnanie kúpnej sily turistov vzhľadom na ceny ubytovania priniesol prieskum analytickej spoločnosti Mag Consulting. Najhoršie vyšli z prieskumu Maďari. Priemerný čistý plat 344 eur by im stačil v najlepšom hoteli v Budapešti na dve noci a v trojhviezdičkovom na necelý týždeň. Opačná situácia je podľa analytika Jaromíra Beránka v Nemecku. Priemerné príjmy obyvateľov sú tam podstatne vyššie a luxusné ubytovanie vyjde v Berlíne lacnejšie ako v Budapešti či Prahe. Nemecký hosť s priemerným príjmom blížiacim sa v čistom dvom tisícom eur si tak môže dovoliť v hlavnom meste stráviť 11 dní v päťhviezdičkovom hoteli, 28 dní v štvorhviezdičkovom a 32 dní v hoteli s tromi hviezdičkami. Vďaka nižším cenám si pri porovnateľnom príjme so Slovákmi môžu dovoliť viac nocí v hoteli aj Estónci. Pri luxusnejších kategóriách hotelov by zvládli z priemerného platu o jednu noc dlhší pobyt, pri trojhviezdičkových hoteloch je rozdiel ešte väčší - až štyri noci. Rakúšania si pri viac ako dvojnásobných platoch môžu vo Viedni dovoliť ubytovať sa v hoteli približne na dvojnásobný čas ako Slováci v Bratislave. Naopak, pri o niečo vyšších príjmoch, ale približne o tretinu drahších hoteloch najvyššej triedy v Prahe sú na tom oproti Slovákom horšie Česi. Najdrahšie hotely sú z porovnávaných krajín v Londýne a Štokholme. Britom a Švédom tak v porovnaní nepomôžu dostať sa na predné priečky ani najvyššie platy. Prieskum bral do úvahy bežnú pultovú cenu jednoposteľovej izby v hoteloch rôznych kategórií vo vybraných európskych metropolách. Na výpočet celkového počtu nocí, ktoré si hosť z každej krajiny môže pri minutí celého platu v hoteli dovoliť, použili analytici priemerné platy za vlaňajší rok.

Riečna polícia MR a SR uskutočnila kontrolnú akciu na Dunaji

3. apríla 2011 - (tasr)

Maďarskí a slovenskí riečni policajti uskutočnili na spoločnom úseku Dunaja kontrolnú akciu „Danubius” na odhalenie pašerákov, ilegálnej migrácie a falšovania dokladov. Šéf veliteľstva riečnej polície Budapeštianskeho veliteľstva polície Zoltán Tóth pred novinármi uviedol, že na maďarskom úseku Dunaja v spolupráci s pracovníkmi migračného úradu, colníkov, úradu bezpečnosti práce a so slovenskými kolegami preverili 400 plavidiel a 878 ľudí na ich palubách. Z nich 234 zahraničných občanov kontrolovali pomocou Interpolu. Policajti podali dve trestné oznámenia. V jednom prípade odhalili falšované doklady bulharskej lode a v druhom prípade na rumunskej lodi našli 73 kartónov pašovaných cigariet. Úrad bezpečnosti práce objavil nedostatky v štyroch prípadoch, vyrúbil v nich pokuty vo výške 210.000 forintov, čo je v prepočte 788 eur. Policajti udelili pokuty v 15 prípadoch v celkovej sume 85.000 forintov, prepočte 319 eur. Do týždennej akcie, ktorá bola súčasťou medzinárodnej kontroly na celom úseku Dunaja za účasti 15 krajín, sa zapojilo 263 maďarských a slovenských policajtov so 48 plavidlami a s 57 vozidlami.

Penta nahradí mäsové značky úplne novou

Skupina zatvára maďarský mäsokombinát

5. apríla 2011 - (Ivan Haluza - etrend.sk)

V slovensko-maďarskom mäsovom holdingu investičnej skupiny Penta dochádza po príchode nového generálneho riaditeľa - Španiela José Miguela Garrida k zásadným zmenám. Holding s názvom Carnibona pokračuje v reštrukturalizačných rezoch a úplne zmení aj využívané značky. Penta začala zefektívňovať a koncentrovať výrobu svojich mäsokombinátov ihneď po tom, čo do tohto biznisu pred štyrmi rokmi vstúpila. Priestory levického mäsokombinátu odkúpenej firmy PM Zbrojníky už dlhšie využíva len ako centrálny logistický sklad pre zásobovanie Západného Slovenska. Výrobu z nich Penta presunula radšej do dvoch zostávajúcich slovenských fabrík v Humennom a Lučenci, ktoré získala zasa kúpou firmy Mecom. Aktuálne Carnibona zatvára prvý svoj závod už aj v Maďarsku. Ide o jej najmenšiu tamojšiu fabriku v meste Mosonmagyaróvár, ktorú Penta získala pri odkúpení mäsokombinátu Kaiser. Skupina naďalej v Maďarsku prevádzkuje ďalšie štyri väčšie závody. Tri závody skupiny Debreceni Hús v samotnom Debrecene, Csabe a Szolemeate. A jeden závod Kaiseru v Abde. Carnibona výrazne mení aj svoju značkovú politiku. Kompletná štvorica na Slovensku využívaných značiek Carnibona, Druget, Fajne a Landia o pár mesiacov z trhu zmizne. „Budú nahradené už len jednou novou značkou, ktorú predstavíme neskôr,“ hovorí J. M. Garrido. Za investíciami vloženými do starších značiek Penta nesmúti. „V spotrebiteľských testoch dopadla spomedzi všetkých značiek ďaleko najlepšie práve tá nová značka, tak nemáme nad čím rozmýšľať,“ pokračuje J. M. Garrido. Uzatvorenie ďalšieho závodu i nová značka majú prispieť k zlepšeniu výkonnosti holdingu Carnibona. Penta pôvodne pri vstupe do mäsového biznisu predpokladala, že spotreba mäsa sa v stredoeurópskom regióne bude šplhať k úrovniam v západnej Európe. A tiež, že v regióne bude rásť apetít po kvalitnejších výrobkoch. No kríza mäsové trhy naopak kresala. Pre Carnibonu bolo v posledných rokoch úspechom aspoň to, že si držala stabilné tržby okolo 250 miliónov eur ročne a vykazovala zisky. Vedenie skupiny posledné tri roky v mäsovom biznise pre nenaplnený rast stručne hodnotí tak, že očakávané prínosy práce jej zobrala kríza. Teraz má Carnibonu rozhýbať ďalšia reštrukturalizácia i skvalitnenie jej produktov či lepšia práca so značkami. J. M. Garrido sa neobáva, že ťah na kvalitu sa nemusí vydariť, lebo obilie i mäso teraz dražie a tak ľudia budú pri nákupe kvalitnejších a drahších potravín ostražitejší. „Sme presvedčení, že stredoeurópsky spotrebiteľ už vie kvalitu oceniť a dáva si stále väčší pozor na to, čo konzumuje. Ak mu ponúkneme naozaj kvalitné produkty, bude za ne ochotný aj zaplatiť,“ dodáva. Čo najprimeranejšie ceny podľa neho bude vedieť Carnibona ponúknuť aj vďaka zefektívňovaniu firmy zvnútra. Začiatkom jari už holding obchodníkom oznámil, že zvyšujem ceny o dvanásť percent. Popri vylepšovaní skôr nadobudnutých mäsokombinátov plánuje Carnibona kúpiť prvý mäsokombinát aj v Česku. Dokopy chce Penta jej tržby natiahnuť na 400 miliónov eur a neskôr holding predať strategickému investorovi.

Maďarsko prijíma špecialistov na boj proti korupcii

5. apríla 2011 - (tasr)

Prokuratúry v súčasnosti prijímajú špecialistov na boj proti korupcii, ktorí sa budú zaoberať výhradne touto oblasťou, vyhlásil dnes (5.4.) na budapeštianskej konferencii maďarský minister pre verejnú správu a spravodlivosť Tibor Navracsics. „Maďarská vláda má vážny záujem bojovať proti korupcii,” zdôraznil šéf rezortu na podujatí organizovanom maďarskou pobočkou americkej obchodnej komory AmCham Hungary. Podľa agentúry MTI Navracsics povedal, že vláda sa čoskoro dohodne s Najvyšším kontrolným úradom (ÁSZ) na spolupráci, v rámci ktorej si vymenia skúsenosti v oblasti boja proti korupcii. „Očistný proces musíme začať od seba” podotkol. V záujme tohto boja bol podľa ministra prokuratúre a súdom navýšený rozpočet, aby dokázali významné komplikované korupčné prípady čo najskôr posúdiť. Nový trestný zákonník už bude obsahovať prísnejšie posudzovanie korupčných trestných činov a pripravuje sa aj transparentnejší zákon verejného obstarávania, ktorý by mohol vstúpiť do platnosti už na budúci rok.

Erste Group Bank očakáva pokles rizikových nákladov

6. apríla 2011 - (sita)

Rakúska banková skupina Erste Group Bank očakáva v tomto roku výrazný pokles rizikových nákladov na všetkých svojich trhoch s výnimkou Maďarska a Rumunska. Vyhlásil to generálny riaditeľ banky Andreas Treichl. „Očakávame, že naše rizikové náklady klesnú o 10 až 20 % vo všetkých krajinách s výnimkou Maďarska a Rumunska. Náklady na rezervy zostanú v týchto dvoch krajinách určitý čas vysoké,” uviedol Treichl vo vyhlásení, ktoré zverejnila spoločnosť v stredu na svojej internetovej stránke. Rizikové náklady v Maďarsku a Rumunsku podľa neho neklesnú skôr ako v treťom kvartáli tohto roka. Druhý najväčší poskytovateľ úverov v strednej a východnej Európe je pripravený vrátiť pomoc v sume 1,2 mld. eur, ktorú banka získala od rakúskeho štátu v čase finančnej krízy, uviedol ďalej Treichl. Banka je podľa neho spokojná so súčasnou úrovňou kapitalizácie, ktorá vyhovuje aj v kontexte nových pravidiel pre tvorbu kapitálu a likviditu bánk známych pod označením Bazilej III. Rizikové náklady sa dostanú na predkrízovú úroveň v roku 2013, pričom bez zohľadnenia týchto nákladov by zisk skupiny predstavoval viac ako 2 mld. eur, zdôraznil Treichl. Do skupiny Erste patrí Slovenská sporiteľňa, ktorá je najväčšou slovenskou bankou. Do skupiny sa začlenila po podpise zmluvy medzi Ministerstvom financií SR a Erste Bank o predaji majoritného balíka akcií, ktorý sa uskutočnil v januári 2001.

MOL nemusí uznať Surgut ako svojho akcionára

6. apríla 2011 - (sita)

Maďarský súd zamietol žiadosť ruskej firmy Surgutneftegas (Surgut), aby anuloval rozhodnutie ropnej a plynárenskej spoločnosti MOL z roku 2010 o tom, že podnik Surgut, ktorý v roku 2009 kúpil podiel v MOL-e, nezaregistruje medzi svojich akcionárov. Informovala o tom v stredu maďarská tlačová agentúra MTI a potvrdila to aj hovorkyňa MOL-u Andrea Panczelová. Surgut chcel, aby súd vyhlásil za neplatné rozhodnutie MOL-u z apríla 2010, kedy maďarská ropná a plynárenská spoločnosť odmietla Surgut zaregistrovať ako svojho akcionára, čím mu znemožnila zúčastniť sa na valnom zhromaždení. Surgut kúpil 21,2-percentný podiel v MOL-e od rakúskej spoločnosti ÖMV. Maďarská ropná firma tento krok považuje za nepriateľský. Terajšie zamietnutie žiadosti ruskej firmy o anulovanie rozhodnutia MOL-u nezaregistrovať ju ako akcionára znamená, že Surgut prehral už druhý súdny spor. Surgut nemohol hlasovať už na dvoch valných zhromaždeniach firmy MOL. Najbližšie zhromaždenie akcionárov sa uskutoční 28. apríla. MOL je medzinárodnou integrovanou ropno-plynárenskou skupinou v strednej a východnej Európe so sídlom v Budapešti. Svoju činnosť vykonáva v Európe, na Blízkom východe, v Afrike a v krajinách Spoločenstva nezávislých štátov. Na Slovensku pôsobí maďarský MOL prostredníctvom rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s., v ktorej drží 98,4 % akcií.

Moody's kosí ďalej. O rating prišli maďarské banky

5. apríla 2011 - (čtk)

Medzinárodná ratingová agentúra Moody's znížila niektoré z ratingov siedmich maďarských bánk. Ako dôvod v dnešnej správe uviedla pokračujúce zhoršovanie kvality aktív kvôli devízovým investíciám do hypotekárnych aktív, portfóliu komerčných nehnuteľností a klesajúcemu čistému zisku. Piatim bankám Moody's znížila rating finančnej sily, ktorým v súvislosti s tým znížila aj hodnotenie vkladov a dlhov. Týka sa to K + H Bank, Budapest Bank, FHB Mortgage Bank, Erste Bank Hungary a MKB Bank. Dvom ďalším bankám, OTP Bank a OTP Mortgage Bank, agentúra zhoršila známku pre vklady v miestnej mene. OTP Bank dostala navyše slabšiu známku pre dlh v zahraničnej mene. Kľúčovým faktorom pre zhoršenie ratingov bol vysoký podiel úverov v zahraničnej mene, kedy devízy tvoria 70 percent celkových úverov. V nich majú veľký podiel švajčiarske franky a mnoho dlžníkov nie je proti rizikám devízového trhu istených. Následkom toho je ich slabinou oslabenie forintu či zvýšenie úrokových sadzieb v zahraničí, podotýka Moody's. Maďarská vláda pôžičky v zahraničných menách v minulom roku zakázala, podľa Moody's ale ich riziko pretrvá niekoľko rokov kvôli dlhodobej splatnosti terajšieho hypotekárneho portfólia bánk. Platobnú disciplínu dlžníkov navyše zhoršilo dočasné moratórium na ich vysťahovanie z domov, ktorými svoje pôžičky zaručili, napísala agentúra MTI s odvolaním sa na Dow Jones.

Nekrológ druhému pilieru

1. apríla 2011 - (András Simonovits - pravda.sk)

Maďarský pilier povinných súkromných dôchodkov zaviedla socialistická vláda Gyulu Horna ešte v roku 1998. Vláda Viktora Orbána ho zrušila reformami z jesene roku 2010. Ako pilier vznikol a prečo nakoniec zanikol? Začiatkom 90. rokov minulého storočia začali experti Svetovej banky presadzovať názor, že vytvorenie zloženého systému verejných a súkromných dôchodkov rozloží riziká, zvýši úspory a v neposlednom rade aj motiváciu pracovať a mať oficiálne zamestnanie. Maďarsko sa rozhodlo postupne zaviesť osempercentný príspevok zo mzdy do druhého piliera. Do prvého išlo ďalších 23 percent. Ten, kto v roku 1998 už pracoval, sa mohol pre vstup do druhého piliera rozhodnúť dobrovoľne. Tí, čo sa po tomto termíne zapojili do pracovného procesu, sa do piliera dostávali už povinne. Systém mal však k dokonalosti ďaleko. Vysoké administratívne náklady znamenali, že sporiteľom v podstate nevyprodukoval reálne výnosy. Vláda tiež musela dotovať výpadky odvodov do verejného piliera, a to na úrovni 1,4 percenta ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Počas dvanástich rokov fungovania druhý pilier naakumuloval prostriedky vo výške 11 percent HDP. Druhou stranou mince bolo vytvorenie štátneho dlhu v rovnakej hodnote. Vláde sa navyše nedarilo na európskej úrovni dosiahnuť ani to, aby sa tento schodok v priebežnom systéme aspoň nezapočítaval do deficitu verejných financií. Počas finančnej krízy muselo Maďarsko požiadať o pomoc Medzinárodný menový fond aj Európsku úniu. Predchádzajúca vláda Gordona Bajnaia pristúpila na tvrdé škrty, ktoré medzinárodné spoločenstvo výmenou za pomoc požadovalo. Orbánov kabinet sa však rozhodol zväčšiť si manévrovací priestor. V októbri 2010 maďarská vláda nasledovala príklad pobaltských krajín a pozastavila platby sporiteľov na súkromné účty. A dva týždne po tomto kroku dala sporiteľom ultimátum: tomu, kto ostane v druhom, teda súkromnom, pilieri, sa od roku 2011 prestane započítavať nárok na štátnu penziu. Kto si vyberie túto možnosť, musí do dvoch mesiacov zároveň znovu potvrdiť registráciu vo svojej správcovskej spoločnosti. Nemožno sa čudovať, že za daných podmienok tak 97 percent sporiteľov neurobilo a ostali už iba vo verejnom systéme. Tým sa Maďarsko na nasledujúce roky zbavilo deficitu vo výške 1,4 percenta HDP a malo šancu znížiť svoj dlh vo výške 10 percent HDP. Približne jedno percento prostriedkov ostalo v teraz už dobrovoľnom súkromnom pilieri. Vláda sa však rozhodla použiť objem prostriedkov približne v hodnote 4 percent HDP na bežné výdavky a jedno percento dokonca na rôzne druhy bonusov pre tých, čo sa vrátili do verejného systému. Žiaľ, prístup Orbánovej vlády k najnovším zmenám zároveň znamená, že ľudia budú mať dlhodobo k dôchodkovému systému ako celku ešte menšiu dôveru ako pred zrušením povinného druhého piliera.

Obvinení z vrážd Rómov v Maďarsku chceli zastreliť aj policajta

6. apríla 2011 - (tasr)

Skupina obžalovaná zo série vrážd Rómov v Maďarsku, ktorá mala v rokoch 2008-2009 šesť obetí, podľa dnešnej výpovede jedného zo štvorice obvinených bola pripravená v prípade potreby zastreliť aj policajta. Komerčná tlačová agentúra Független Hírügynökség na základe výpovedí v priebehu dnešného piateho dňa pojednávania na Súde Peštianskej župy v Budapešti informovala, že vrahovia zvažovali, že na dosiahnutie svojich cieľov by sa pokúsili získať zbrane aj od armády. Obvinení sa po vražde Róma v Kisléte rozhodli, že ak ich zastaví policajt, v prípade potreby ho zastrelia. Súd na konci dnešného pojednávania rozhodol o predĺžení vyšetrovacej väzby pre všetkých štyroch obvinených až do vynesenia prvostupňového rozsudku. Proces pokračuje v piatok. Pri útokoch v Kisléte a Tiszalöku zomrel jeden človek, v Nagycsécsi sa stal obeťou útoku súrodenecký pár a v Tatárszentgyörgyi zahynuli muž a jeho päťročný syn. Vo viacerých prípadoch zaútočili páchatelia zápalnými fľašami, ktorými zranili niekoľko ľudí. Vystrelili 78-krát, pričom ohrozili životy celkom 55 ľudí.

Gyurcsány bol na pojednávaní s vrahmi Rómov

5. apríla 2011 - (sita)

Bývalý maďarský premiér Ferenc Gyurcsány sa zúčastnil na procese so štyrmi podozrivými zo série útokov na rómske domy, pri ktorých v rokoch 2008 a 2009 zahynulo šesť ľudí vrátane päťročného dieťaťa. Expremiér prišiel na súd vyjadriť sústrasť obetiam týchto rasovo motivovaných zločinov. Gyurcsánya sprevádzal bývalý šéf úradu vlády Csaba Molnár, ktorý tieto „podlé zločiny” odsúdil. Už na prvom pojednávaní na budapeštianskom súde sa zúčastnili desiatky prominentných hostí vrátane politikov, zástupcov rómskej komunity, ako aj príbuzných obetí útokov. Súd by sa mal konať do 13. júna, verdikt sa očakávať najskôr v decembri. V Maďarsku sa 25. marca začal súd so štyrmi podozrivými zo série útokov na rómske domy. Štyroch členov skupiny blízkej neonacistickej scéne zatkli v auguste 2009 v Debrecíne. V období od júla 2008 do augusta 2009 spáchali takmer 20 útokov v deviatich dedinách a mestečkách v strednom a východnom Maďarsku, pri ktorých zahynulo šesť ľudí vrátane päťročného dieťaťa a vážne zranenia utrpeli piati ďalší vrátane ďalšieho dieťaťa. Árpád K., István K., Zsolt P. a István Cs. sa totiž zhodli, že štát nerobí nič pre potlačenie „cigánskej zločinnosti” a musia túto problematiku zobrať do vlastných rúk.

Fuzik pre MTI: Situácia Slovákov v Maďarsku naozaj nie je ľahká

6. apríla 2011 - (tasr)

Situácia slovenskej menšiny v Maďarsku naozaj nie je ľahká, vyhlásil dnes v rozhovore pre maďarskú tlačovú agentúru MTI predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik v reakcii na nedávno zverejnené vyhlásenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Podľa slov predsedu CSS je možné sťažovať sa na mnohé záležitosti týkajúce sa situácie Slovákov v Maďarsku. Fuzik vyjadril súhlas s kritickým vyhlásením ÚSŽZ k postaveniu slovenskej menšiny v Maďarsku, avšak poznamenal, že dokument úradu sumarizuje aj problémy, ktoré neboli riešené desiatky rokov. Ako príklad uviedol, že na slovenských menšinových školách v Maďarsku je počet hodín výučby materinského jazyka už 30 rokov nízky - v priemere iba štyri hodiny týždenne. Potvrdil vyhlásenie ÚSŽZ, že pociťujú čoraz väčší nedostatok mladých pedagógov, čo sa pokúšajú podľa Fuzika riešiť štipendiami pre žiakov 7. a 8. ročníka, aby ich motivovali pre štúdium na gymnáziách v Budapešti a v Békešskej Čabe. Podľa predsedu CSS pozitívom popri problémoch je, že v roku 2011 dostávajú občianske združenia z rozpočtu o niečo viac financií, ako v predchádzajúcich rokoch. Fuzik pre MTI povedal, že má pravidelný pracovný kontakt s ÚSŽZ, prostredníctvom ktorého dostáva slovenská menšina v Maďarsku aj materiálnu podporu. MTI pripomína, že predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák v piatok 25. marca 2011 prijal vedúceho Klubu poslancov Spolu CSS Imricha Fuhla, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženu Egyedovú-Baránekovú a úradujúcu tajomníčku ZSM Moniku Szabóovú, aby spoločne rokovali o aktuálnej situácii slovenskej menšiny v Maďarsku. Podľa vyjadrení zástupcov slovenskej menšiny v Maďarsku z uvedeného stretnutia postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku je ťaživé, až kritické z viacerých dôvodov. V uplynulých desaťročiach sa síce spomalil proces rekordnej asimilácie Slovákov v Maďarsku, strata materinského jazyka a oslabovanie identity však rýchlym tempom pokračujú. Napriek deklaráciám o príkladnosti maďarskej národnostnej politiky chýbajú jednoznačné garancie, najmä pokiaľ ide o finančné zabezpečenie oprávnených nárokov či potrieb Slovákov v Maďarsku, pričom zo strany štátu je neraz narušené aj status quo. „Od štátu, v ktorom sú naši krajania doma, ktorého sú lojálnymi občanmi a ktorý už takmer tri storočia zveľaďujú spolu s príslušníkmi väčšinového národa a ostatných národností, naši krajania právom očakávajú, že im bude garantovať rovnaké šance na pestovanie svojho materinského jazyka a svojráznej kultúry a podobné možnosti jazykovej a kultúrnej sebarealizácie ako ich maďarským spoluobčanom. Maďarská politika, žiaľ, venuje oveľa menšiu pozornosť svojim daňovým poplatníkom z radov príslušníkov národných a etnických menšín v samotnom Maďarsku, než Maďarom žijúcim v okolitých štátoch,“ uvádza sa vo vyhlásení ÚSŽZ, ktoré zverejnil úrad na svojej internetovej stránke. ÚSŽZ už aj vzhľadom na tieto skutočnosti s veľkým záujmom očakáva, koľko osôb sa prihlási v Maďarsku k slovenskej národnosti počas tohtoročného sčítania obyvateľstva. V tejto súvislosti považuje ÚSŽZ za rozhodujúce, aby mali zástupcovia slovenskej menšiny spravodlivé zastúpenie medzi sčítacími komisármi. Podľa vyjadrení zástupcov slovenskej menšiny v Maďarsku prítomných na marcovom bratislavskom stretnutí nie je totiž jedno, kto a ako položí tzv. senzitívne otázky vo svojom národnostnom sebavedomí oslabnutým Slovákom v Maďarsku ohľadne ich pôvodu a materinského jazyka. Rámcová dohoda o ochrane menšinových práv a Charta menšinových jazykov oprávňuje nastoľovať také požiadavky, aby ochrana používania menšinových jazykov bola silnejšia než doteraz, aby zastúpenie národnostných menšín v parlamente zabezpečoval aj najvyšší zákon štátu a aby mali garantované právo na účasť na verejnom živote a na plnohodnotné rozvíjanie kultúrneho dedičstva svojich predkov. Slováci v Maďarsku si zvolili 122 miestnych slovenských samospráv a výrazný pokles už beztak nízkych financií na ich fungovanie možno vnímať veľmi negatívne. Žiaľ, podobná situácia je aj v prípade financovania miestnych, regionálnych a celoštátnych občianskych organizácií Slovákov žijúcich v Maďarsku. ÚSŽZ chce na tento problém upozorniť aj na najbližšom zasadnutí medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie. Delegácia predstaviteľov Slovákov v Maďarsku na stretnutí s ľútosťou konštatovala, že osobitne nepriaznivo sa vyvíja situácia vo vzdelávaní Slovákov v Maďarsku v ich materinskom jazyku. Ako výrazne znepokojujúcu možno vnímať už výučbu slovenčiny u detí v predškolskom veku. Dieťa v tzv. národnostnej materskej škole sa učí hodinu denne po slovensky a zvyšok dňa sa s ním tá istá vychovávateľka rozpráva len po maďarsky. V desiatkach tradične Slovákmi obývaných malých obciach sa výučbe slovenčiny vôbec nikto nevenuje. Základné školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet (prevažne sú to iba štyri hodiny týždenne), sú finančne podvyživené a metodika vyučovania slovenského jazyka je napriek obetavosti slovenských pedagógov nevyhovujúca. Navyše, populácia pedagógov starne a v najbližšom období značná časť učiteľov slovenského jazyka odíde do dôchodku. Následne hrozí, že dotknuté školy nesplnia podmienky, aby mohli naďalej dostávať národnostné normatívy a vyučovanie slovenčiny na nich pravdepodobne zanikne. Od nepriaznivej situácie v základných školách sa odvíja aj situácia na gymnáziách v Békešskej Čabe a Budapešti a na jestvujúcich katedrách slovenčiny na vysokých školách. Už v súčasnosti sa vyskytuje prípad, keď v prvom ročníku na vysokoškolskej katedre slovenčiny v Maďarsku nie je ani jeden študent.

http://www.tasr.sk/24.axd?k=20110406TBB00311

http://www.sme.sk/diskusie/1820253/1/16272582/Fuzik-Situacia-Slovakov-v-Madarsku-naozaj-nie-je-lahka.html#16272582

Postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku je kritické

4. apríla 2011 - (uszz.sk)

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milan Vetrák v piatok 25. marca 2011 prijal vedúceho Klubu poslancov Spolu Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Imricha Fuhla, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženku Egyedovú-Baránekovú a úradujúcu tajomníčku ZSM Moniku Szabóovú, aby spoločne rokovali o aktuálnej situácii slovenskej menšiny v Maďarsku.

Postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku je ťaživé, až kritické z viacerých dôvodov. V uplynulých desaťročiach sa síce spomalil proces rekordnej asimilácie Slovákov v Maďarsku, strata materinského jazyka a oslabovanie identity však rýchlym tempom pokračujú. Napriek deklaráciám o príkladnosti maďarskej národnostnej politiky podľa vyjadrení zástupcov slovenskej menšiny v Maďarsku prítomných na stretnutí v ÚSŽZ chýbajú jednoznačné garancie, najmä pokiaľ ide o finančné zabezpečenie oprávnených nárokov či potrieb Slovákov v Maďarsku, pričom zo strany štátu je neraz narušené aj status quo.

Od štátu, v ktorom sú naši krajania doma, ktorého sú lojálnymi občanmi a ktorý už takmer tri storočia zveľaďujú spolu s príslušníkmi väčšinového národa a ostatných národností, naši krajania právom očakávajú, že im bude garantovať rovnaké šance na pestovanie svojho materinského jazyka a svojráznej kultúry a podobné možnosti jazykovej a kultúrnej sebarealizácie ako ich maďarským spoluobčanom. Maďarská politika, žiaľ, venuje oveľa menšiu pozornosť svojim daňovým poplatníkom z radov príslušníkov národných a etnických menšín v samotnom Maďarsku, než Maďarom žijúcim v okolitých štátoch.

ÚSŽZ už aj vzhľadom na tieto skutočnosti s veľkým záujmom očakáva, koľko osôb sa prihlási v Maďarsku k slovenskej národnosti počas tohtoročného sčítania obyvateľstva. V tejto súvislosti považuje ÚSŽZ za rozhodujúce, aby mali zástupcovia slovenskej menšiny spravodlivé zastúpenie medzi sčítacími komisármi. Rovnako podľa vyjadrení zástupcov slovenskej menšiny v Maďarsku prítomných na piatkovom stretnutí nie je totiž jedno, kto a ako položí tzv. senzitívne otázky vo svojom národnostnom sebavedomí oslabnutým Slovákom v Maďarsku ohľadne ich pôvodu a materinského jazyka.

M. Vetrák si vo funkcii predsedu ÚSŽZ stanovil za cieľ aj revitalizáciu života krajanov v zahraničí. V tomto smere chce priamo spolupracovať so zástupcami slovenskej menšiny v Maďarsku nielen pri vypracovaní koncepcie štátnej politiky, ale aj zriadením spoločnej zmiešanej komisie ako pracovného zoskupenia ÚSŽZ v zmysle štatútu ÚSŽZ, ktorá by v praktickej rovine vedela navrhnúť spôsoby riešenia vzniknutých problémov. ÚSŽZ tiež pripomína, že návrh na revitalizáciu slovenskej menšiny v Maďarsku bol zástupcami Slovákov žijúcich v Maďarsku vypracovaný už v rokoch 1995-1996, k jeho uplatňovaniu, žiaľ, následne nedošlo.

Rámcová dohoda o ochrane menšinových práv a Charta menšinových jazykov oprávňuje nastoľovať také požiadavky, aby ochrana používania menšinových jazykov bola silnejšia než doteraz, aby zastúpenie národnostných menšín v parlamente zabezpečoval aj najvyšší zákon štátu a aby mali garantované právo na účasť na verejnom živote a na plnohodnotné rozvíjanie kultúrneho dedičstva svojich predkov.

Nepriaznivá ekonomická situácia v Maďarsku má dosah aj na fungovanie menšinových volených zborov. Podľa informácií zástupcov slovenskej menšiny v Maďarsku prítomných na stretnutí základná podpora v prípade miestnych menšinových samospráv poklesla o viac než polovicu, predstavuje ročne už iba 200-tisíc forintov (750 EUR). Slováci v Maďarsku si zvolili 122 miestnych slovenských samospráv a výrazný pokles už beztak nízkych financií na ich fungovanie možno vnímať veľmi negatívne. Žiaľ, podobná situácia je aj v prípade financovania miestnych, regionálnych a celoštátnych občianskych organizácií Slovákov žijúcich v Maďarsku. ÚSŽZ chce na tento problém upozorniť aj na najbližšom zasadnutí medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie.

Strany prítomné na stretnutí s ľútosťou konštatovali, že osobitne nepriaznivo sa vyvíja situácia vo vzdelávaní Slovákov v Maďarsku v ich materinskom jazyku. Ako výrazne znepokojujúcu možno vnímať už výučbu slovenčiny detí v predškolskom veku. Dieťa v tzv. národnostnej materskej škole sa učí hodinu denne po slovensky a zvyšok dňa sa s ním tá istá vychovávateľka rozpráva len po maďarsky. V desiatkach tradične Slovákmi obývaných malých obciach sa výučbe slovenčiny vôbec nikto nevenuje. Základné školy, v ktorých sa vyučuje slovenčina ako predmet (prevažne je to iba štyri hodiny týždenne), sú finančne podvyživené a metodika vyučovania slovenského jazyka je napriek obetavosti slovenských pedagógov nevyhovujúca. Navyše, populácia pedagógov starne a v najbližšom období značná časť učiteľov slovenského jazyka odíde do dôchodku. Následne hrozí, že dotknuté školy nesplnia podmienky, aby mohli naďalej dostávať národnostné normatívy a vyučovanie slovenčiny na nich pravdepodobne zanikne. Od nepriaznivej situácie v základných školách sa odvíja aj situácia na gymnáziách v Békešskej Čabe a Budapešti a na jestvujúcich katedrách slovenčiny na vysokých školách. Už v súčasnosti sa vyskytuje prípad, keď v prvom ročníku na vysokoškolskej katedre slovenčiny v Maďarsku nie je ani jeden študent.

ÚSŽZ má záujem podporiť projekt, ktorý by sa zameral práve na skúmanie situácie v slovenskom menšinovom školstve v Maďarsku a predložiť správu o skutkovom stave výučby slovenského jazyka v Maďarsku od predškolských zariadení po univerzity. Keďže v zmysle kompetenčného zákona má výlučné právomoci v oblasti vzdelávania aj vo vzťahu k našim krajanom žijúcim v zahraničí Ministerstvo školstva SR, M. Vetrák sa v najbližšom období plánuje stretnúť s ministrom školstva, aby s ním prerokoval aj problémy slovenskej menšiny v Maďarsku. Viaceré riešenia sú všeobecne známe (metodická pomoc, poskytnutie učebníc, školy v prírode, hosťujúci učitelia, doškoľovanie učiteľov na Slovensku), v niektorých prípadoch je však problémom buď maďarská legislatíva alebo neochota zo strany riaditeľov škôl uvoľniť v danej obci často jediného učiteľa slovenčiny na doškolenia či kurzy.

V tejto súvislosti považuje ÚSŽZ za nesmierne dôležité plnenie medzištátnej dohody, na ktorej základe vláda Slovenskej republiky v súlade s jej uznesením zo 17. septembra 2008 č. 625 finančne prispieva na kultúrno-vzdelávacie aktivity slovenskej menšiny v Maďarsku v celkovej výške približne 100 000 EUR prostredníctvom verejnoprospešnej nadácie ZSM „Lipa“, vrátane škôl v prírode.

M. Vetrák sa zaujímal tiež o aktuálnu situáciu, ktorá súvisí s výstavbou a vybavením nového Slovenského domu v Mlynkoch v súlade s uznesením vlády SR z 18. júna 2008 č. 421. Na tomto projekte sa Slovenská republika podieľa sumou 358 494 EUR a jeho naplnenie má pomôcť slovenskej menšine v Maďarsku pri uchovaní svojho slovenského národného povedomia a kultúrnej identity. M. Vetrák v tejto záležitosti komunikoval aj so slovenským veľvyslancom v Maďarsku Petrom Weissom.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

....................................................................................................................................