Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Návrh novej ústavy znepokojuje menšiny v Maďarsku

14. marca 2011 - (tasr)

http://www.sme.sk/c/5806446/navrh-ustavy-znepokojuje-mensiny-zijuce-v-madarsku.html

Znepokojenie nad návrhom novej ústavy, ktorú v pondelok predložil do parlamentu vládny blok Maďarský občiansky zväz - Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana, vyjadrili predsedovia celoštátnych menšinových samospráv a ombudsman práv národnostných a etnických menšín Ernő Kállai. Na spoločnej tlačovej konferencii minulý piatok ochranca práv povedal, že zverejnený návrh novej ústavy zasahuje do právneho systému spôsobom, ktorý by viedol k odbúraniu doterajšieho systému ochrany práv menšín, informoval portál Slovákov v Maďarsku luno.hu. Zverejnený návrh novej ústavy by podľa Kállaiho znamenal na poli menšinových práv výrazný krok dozadu. Ako zdôraznil, k menšinám patrí desať percent obyvateľov Maďarska a nová právna regulácia by vytvorila nový systém bez zohľadnenia ich práv. Spolu s predstaviteľmi menšín predpokladá, že ide o omyl, pretože návrh základného zákona sa diametrálne líši od doterajších deklarácií vlády. Podľa menšinového ombudsmana je ešte čas, aby sa predstavitelia menšín ozvali, pretože od novej ústavy závisí aj dôveryhodnosť maďarskej menšinovej politiky doma i v zahraničí. Ombudsman vyjadril nádej, že predstavitelia vlády, ktorí sú zodpovední za menšinovú politiku, pochopia, čo sa deje, a vyvinú tlak na vládu. V záujme toho, aby sa predišlo zlikvidovaniu systému ochrany menšín, sa rozhodlo Združenie celoštátnych menšinových samospráv poslať 12-bodový dokument s príslušnými požiadavkami národností v Maďarsku každému, kto má vplyv na legislatívny proces, vrátane medzinárodných organizácií a veľvyslancov členských štátov Európskej únie. Kállai medzi problematickými bodmi návrhu ústavy spomenul, že preambula, ktorá je akýmsi „národným vyznaním” a preto môže mať právny význam, sa vôbec nezmieňuje o prítomnosti menšinových komunít. Nový základný zákon chráni maďarský jazyk, pričom práve naopak, nechráni jazyky národnostných menšín, čo je v rozpore aj s medzinárodnými záväzkami Maďarska. Tým, že nezakotvuje povinnosť štátu zabezpečiť národnostiam právo na kolektívnu účasť na verejnom živote, by sa porušil ústavný základ systému menšinových samospráv. Podľa novej ústavy by menšinový zákon prestal byť dvojtretinovým zákonom. Zrušenie inštitúcie ombudsmana menšinových práv by minority zbavilo odborníka, ktorý môže v ich záujme odborne fundovaným spôsobom vystupovať na zasadnutiach parlamentu. Návrh sa nezmieňuje ani o parlamentnom zastúpení menšín, iba o ich účasti na práci parlamentu. Všetko to by viedlo k odbúraniu doterajšieho príkladného systému ochrany menšín, uzavrel Kállai.

Odbúranie systému ochrany menšín?

14. marca 2011 - (luno.hu)

Predseda Združenia celoštátnych menšinových samospráv a celoštátneho voleného zboru Chorvátov Mihály Hepp na doplnenie povedal, že nie náhodou sa predĺžilo stretnutie s Pálom Schmittom. Ako uviedol, pán prezident si pozorne vypočul ich slová a na základe jeho reakcií možno predpokladať, že existuje ochota napraviť chyby. Dodal, že ide o poslednú chvíľu, keď možno zasiahnuť do prípravy základného zákona. Poukázal na to, že v poslednom období nastali negatívne zmeny v niekoľkých oblastiach, menšiny boli zbavené mnohých nadobudnutých práv, čím sa znižuje ich vplyv na rozhodnutia, ktoré sa ich týkajú. Financovanie miestnych menšinových samospráv označil za katastrofálne. Podľa jeho slov 209 tisícová základná podpora (namiesto doterajšej približne pol miliónovej) znemožní menšinové samosprávy. Keďže ani miestne samosprávy nemajú prostriedky na podporovanie týchto zborov, čoraz menej budú schopné vykonávať svoje základné úlohy a prevádzkovať svoje inštitúcie. Podpredseda Združenia celoštátnych menšinových samospráv, predseda Celoštátnej samosprávy Nemcov v Maďarsku Otto Heinek o. i. pripomenul, že prvá verzia koncepcie zákona o verejnom školstve ani jediný riadok neobsahovala o menšinovej výučbe. Terajšia verzia sa síce v desiatich riadkoch zmieňuje o tejto oblasti, ale neobsahuje v súčasnosti existujúce finančné garancie na zachovanie doterajšej úrovne národnostnej výchovy a výučby, a nehovorí ani o financovaní inštitúcií celoštátnych menšinových samospráv. Čo sa týka novej ústavy, predsedovia celoštátnych samospráv pokladali za potrebné, aby o svojich výhradách informovali prezidenta republiky, ktorý ich podnecoval k tomu, aby svoje pripomienky v priebehu nasledujúceho mesiaca signalizovali parlamentným poslancom a zástupcom vlády. O. Heinek i E. Kállai potvrdili, že počas prípravy návrhu novej ústavy iniciovali zachovanie v terajšom základnom zákone garantovaného systému ochrany menšín a naznačovali predstaviteľom vlády, že navrhovaná regulácia by bola z pohľadu národnej politiky „gólom do vlastnej brány“.

Čo si želajú národnosti v Maďarsku?

Aby bola efektívna menšinová politika!

1. Ako národné a etnické menšiny, uznávané v Základnom zákone ako štátotvorné činitele, želáme si ochranu našich práv, zachovanie a zabezpečenie funkčnosti našich inštitúcií.

2. Zakotvenie a garantovanie našich základných kultúrnych, jazykových a samosprávnych menšinových práv v novej Ústave.

3. Zachovanie inštitucionálnej nezávislosti parlamentného ombudsmana práv národných a etnických menšín.

4. Vytvorenie zastúpenia národných a etnických menšín v Národnom zhromaždení.

5. Vytvorenie nového menšinového zákona, ktorý podnikne podstatné kroky smerom k vytvoreniu kultúrnej autonómie menšín.

6. Uplatňovanie práva na pestovanie našej kultúry, tradícií, vybudovanie k tomu potrebného inštitucionálneho systému.

7. Zachovanie našich materských škôl a škôl, rozvoj menšinovej výchovy a výučby.

8. Slobodné používanie nášho materinského jazyka, zastavenie jazykovej asimilácie.

9. Posilnenie našich miestnych, teritoriálnych a celoštátnych menšinových samospráv ako základnej hodnoty modelu autonómie v Maďarsku, uplatňovanie našich práv na prevádzkovanie inštitúcií, zastupovanie záujmov a vedenie samostatnej agendy menšinových verejných záležitostí, ďalej zabezpečenie vypočítateľných podmienok potrebných k efektívnemu fungovaniu.

10. Koncepčným pretvorením regulácie volebného práva vylúčenie toho, aby osoby nepatriace k zastupovanej menšine mohli zakladať menšinové samosprávy.

11. V záujme efektívnejšieho zastupovania menšinových záujmov obnovenie zvýhodneného mandátu v miestnych samosprávach.

12. Skutočné uplatňovanie pokojného spolunažívania väčšinovej a menšinovej spoločnosti, rovnakého zaobchádzania a rovnosti šancí.

Vedúci národností žijúcich v Maďarsku

a parlamentný ombudsman práv národných a etnických menšín

Maďarská ústava vzniká na iPad-e, na webe o tom vtipkujú

Maďarsko je zrejme prvou krajinou, ktorej ústava vzniká na technickej novinke.

14. marca 2011 - (čtk)

Premiér a šéf Fideszu Viktor Orbán už skôr vyhlásil, že ústavu, ktorá bude ctiť „ducha Maďarov”, by mal parlament prijať v apríli. Maďarsko je zrejme prvou krajinou, ktorej ústava vznikala na tablete iPad. Maďarský europoslanec József Szájer na svojom blogu uviedol, že časť návrhu tohto pripravovaného základného zákona vznikla na jeho iPade medzi Bruselom a Štrasburgom. Szájerovo oznámenie sa ale na webe stalo terčom vtipov. Spravodajský server Politics.hu napríklad uviedol, že aj keď bola napísaná na tejto technickej novinke, tak to neznamená, že je „v pohode”. Portál tak naznačil kontroverzie, ktoré chystaná ústava vyvoláva. Od jej vzniku sa opozícia dištancovala. Podľa agentúry MTI je napríklad stále otvorená otázka, či hlas voličov s deťmi bude mať väčšiu váhu ako hlas bezdetných. Spomínaný server v tejto súvislosti vtipkuje ďalej. Je zvedavý, ako sa zachová spoločnosť Apple, ktorá za týmto výrobkom stojí. Kladie si otázku, či firma z ponuky aplikácií stiahne „program” na písanie maďarskej ústavy, pretože odporuje podmienkam na použitie. Parlamentní predstavitelia vládneho Zväzu mladých demokratov (Fidesz) v pondelok (14. 3.) predstavili návrh ústavy maďarskému prezidentovi Schmittovi. Premiér a šéf Fideszu Viktor Orbán už skôr vyhlásil, že ústavu, ktorá bude ctiť „ducha Maďarov”, by mal parlament prijať v apríli.

O práve voliť pre zahraničných Maďarov ešte nie je rozhodnuté

14. marca 2011 - (tasr)

O rozšírení volebného práva pre zahraničných Maďarov a pre matky s deťmi sa vládny Maďarský občiansky zväz - Fidesz rozhodne neskôr - diskusia o novej ústave teda nebude zaťažená reguláciou volebného práva, konštatoval maďarský denník Népszabadság s tým, že ani v rámci Fideszu v tejto otázke nevládne úplná zhoda. Nie je zatiaľ jasné, za akých podmienok budú môcť Maďari žijúci v zahraničí, ktorí získajú aj maďarské občianstvo, voliť v Maďarsku, a nevedno tiež, či matky dostanú navyše hlasovacie právo i za svoje deti. Je zrejmé, že Fidesz chce mať istotu aj vo voľbách v roku 2014 a členovia strany sa domnievajú, že zahraniční Maďari a matky s deťmi sú skôr konzervatívnymi voličmi. Nikto nepochybuje, že Fidesz sa zrejme hlasov krajanov a extra volebného hlasu matiek nevzdá: čoskoro tak bude musieť dať najavo, ako to chce zariadiť, napísalo periodikum. V prípade zahraničných občanov existujú možnosti voľby do parlamentu materskej krajiny vo viacerých európskych krajinách. Maďarsko je však špecifické v tom, že poskytnutie volebného práva je citlivé pre susedné krajiny, kde ani udelenie dvojakého občianstva neprijali s nadšením. Pritom existujú mnohé otvorené otázky, akou je napríklad to, či zahraniční Maďari môžu byť aj volení, či budú hlasovať na celoštátnu listinu, prípadne či pre nich vytvoria špeciálnu volebnú listinu, alebo či sa budú môcť zúčastniť i referenda. Extra volebný hlas pre matky s deťmi by bol kuriozitou - nikde vo svete totiž takýto neexistuje. Naposledy bola vo volebnom systéme diskriminácia podľa pohlavia, rodinného stavu alebo vzdelania na začiatku minulého storočia, podotkol Népszabadság a dodal, že volebný hlas udelený za deti protirečí všeobecne akceptovaným základným právnym princípom a môže vyvolať nevôľu na medzinárodných fórach.

Žiadatelia o maďarské občianstvo zložili prísahu v Sedmohradsku

14. marca 2011 - (tasr)

Prví žiadatelia o maďarské občianstvo dnes zložili prísahu v rumunskom meste Miercurea Ciuc. Medzi pozvanými hosťami slávnostného podujatia, ktoré sa konalo na pôde maďarského konzulátu, bol predseda maďarského parlamentu László Kövér a veľvyslanec Maďarskej republiky v Rumunsku Oszkár Füzes, informoval server sedmohradských Maďarov szekelyhon.ro. Medzi prvými držiteľmi dvojakého občianstva je aj predseda tamojšej Maďarskej občianskej strany (MPP) Jenö Szász. Kövér po podujatí povedal, že prísaha je historickou chvíľou pre žiadateľov maďarského občianstva a aj pre celý maďarský národ. Ďalšia prísaha sa konala popoludní v Kluži, kde maďarské občianstvo prevzal po zložení prísahy aj podpredseda Európskeho parlamentu a predseda Sedmohradskej maďarskej národnej rady (EMNT) László Tőkés so skupinou sedmohradských Maďarov. Tohto podujatia sa zúčastnil maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Tőkés povedal, že pred 91 rokmi bol maďarský národ roztrhaný a teraz bol inštitucionálne opäť zjednotený, aj keď hranice boli pritom zachované.

Zahraničným Maďarom patrí plnohodnotné občianstvo

13. marca 2011 - (sita / mti)

Maďari žijúci v okolitých štátoch musia mať plnohodnotné maďarské občianstvo vrátane volebného práva. V sobotu večer to vyhlásilo vedenie extrémistickej parlamentnej strany Jobbik. Táto formulácia podľa strany musí byť obsiahnutá aj v novej maďarskej ústave. Jobbik vo svojom sobotňajšom vyhlásení kritizoval vládnu stranu Fidesz premiéra Viktora Orbána za to, že sa na poslednú chvíľu údajne zľakla medzinárodných reakcií, a volebné právo pre zahraničných Maďarov do návrhu novej ústavy nedala. Podľa súčasného návrhu budú mať volebné právo len Maďari s trvalým pobytom na území Maďarska. Jobbik sa na výjazdovom rokovaní svojho vedenia v rumunskom meste Tárgu Mures, ktoré kedysi patrilo k Uhorskému kráľovstvu uzniesol, že podpora boja maďarských menšín v okolitých krajinách za sebaurčenie je „jednoznačnou úlohou a povinnosťou maďarského štátu”.

Berényi: Volebné právo by mali mať všetci občania Maďarska

11. marca 2011 - (tasr)

Medzi účastníkmi zasadnutia Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) vznikol konsenzus v tom, že by volebné právo mali mať všetci občania Maďarskej republiky, ktorí žijú v zahraničí a nemajú trvalý pobyt na území Maďarskej republiky, povedal pre TASR v Budapešti predseda SMK József Berényi. „Náš postoj je ľahký, nakoľko aj slovenská legislatíva umožňuje, aby Slováci, ktorí žijú v zahraničí a nemajú trvalý pobyt na území SR mohli voliť v parlamentných voľbách, takže nepostupujeme inak v Maďarsku, ako doma, len to bude vlastne v súlade so slovenskými zákonmi,” konštatoval Berényi po schôdzke fóra, na ktorom sa zúčastnili poslanci SMK v Európskom parlamente. „Samozrejme sú ešte otvorené detaily, že kto bude volený a akým spôsobom napríklad prebieha volebná kampaň, v týchto otázkach budeme rokovať ďalej. My cítime samozrejme citlivosť tejto otázky a snažíme sa vyriešiť čo najlepšie, aby z toho nevznikali konflikty, ale opakujem, Maďarská republika neplánuje nič iné zaviesť, len to, čo na Slovensku už existuje,” dodal predseda SMK. Na otázku TASR, či už bola posúdená jeho žiadosť o maďarské občianstvo, Berényi pripomenul svoje vyjadrenie z 10. februára, kedy povedal, že o tejto záležitosti už informovať nebude. Účastníci Fóra prijali uznesenie, v ktorom privítali klauzulu o jednotnom maďarskom národe v návrhu novej ústavy, ako aj vyjadrenie snahy o zodpovednosť za maďarské národné spoločenstvá žijúce za hranicami. KMKF s očakávaním sleduje proces poskytovania maďarského občianstva. Dlhodobú záruku zachovávania práv maďarských spoločenstiev v zahraničí vidí fórum v rôznych formách autonómie, vrátane územnej, píše sa v dokumente KMKF. Fórum maďarských poslancov ďalej očakáva, že slovenský zákon o občianstve bude upravený v zmysle vládneho programu a že slovenský parlament prijme zákon o používaní jazyka menšín, ktorý bude v zmysle medzinárodných odporúčaní a ktorý posilní národné spoločenstvá v ich identite.

Zločinec či svätec? Esterházy nebol jedno ani druhé

15. marca 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Na serióznu diskusiu o Esterházym nie je pripravená slovenská ani maďarská strana. A ani jedna ju vlastne nechce - Slováci potrebujú svoj obraz maďarského fašistu, Maďari svojho mučeníka. Zo slovenského pohľadu je János Esterházy fašista a vojnový zločinec, z maďarského mučeník a svätec. Oba pohľady sú mierne povedané zjednodušené a obom stranám dodnes slúžia skôr na sebaospravedlnenie a vytĺkanie politického kapitálu, než na objektívne poznanie histórie či základ serióznej diskusie. Obe strany pritom na takúto diskusiu vyzývajú, svojimi konkrétnymi činmi a vyhláseniami však zároveň dokazujú, že na ňu nie sú pripravené. A že si ju naozaj ani neprajú - Slováci potrebujú mať „svojho“ zločinca rovnako, ako Maďari svojho svätca. Vyrovnanie sa s históriou pre obe strany znamená len toľko, že tá druhá musí bez výhrady prijať ich hodnotenie. Viac o potrebe diskusie hovorí maďarská strana, jednoducho preto, lebo jej súčasný stav menej vyhovuje. Nakoľko tieto výzvy možno brať vážne, však ukazujú Pamätné dni Jánosa Esterházyho, prebiehajúce na Slovensku ako súčasť kultúrneho programu maďarského predsedníctva Európskej únie. Esterházyho dni i kultúrny program majú rovnaký nápadný rys - až na jednu spoločnú výstavu a balet v SND je ich cieľovou skupinou najmä tunajšia maďarská menšina, väčšinu obyvateľov krajiny jednoducho ignorujú. Dobrým príkladom bude veľký slávnostný záverečný koncert maďarského predsedníctva pre Slovensko - vo Fiľakove. V rovnakom duchu sa nesú aj Esterházyho dni. Napriek rečiam o ruke vystretej smerom k Slovákom a potrebe dialógu mali všetky akcie len utvrdiť maďarskú komunitu v jej postojoch. Snahu osloviť Slovákov organizátori akcií, maďarská ambasáda, kultúrne stredisko či stranícka nadácia SMK pomenovaná po Esterházym, skôr len predstierali. Alebo im úplne chýba súdnosť, ak si vážne myslia, že možno druhú stranu osloviť tým, čo predložili. Kniha o Esterházym preložená do slovenčiny je viac hagiografiou než kritickým vedeckým dielom, rovnako, ako nemal so serióznym dokumentom nič spoločné ani oslavný film premietnutý v bratislavskom kine Mladosť. A človek ani nemusel vedieť, že autorom filmu je tunajší spoluorganizátor akcií Maďarskej gardy a iredentistického Mládežníckeho hnutia 64 žúp. Na čo rôzni ľudia maďarskú ambasádu opakovane márne upozornili. Obe diela síce môžu poslúžiť avizovanej snahe o Esterházyho blahoslavenie, ale určite nie ako základ zmysluplnej diskusie. Lenže Esterházy naozaj aktívne bojoval za revíziu potrianonských hraníc Československa a bolo by nereálne očakávať od akéhokoľvek štátu, aby niečo také toleroval a netrestal. Naozaj mal autoritárske postoje a antisemitské vyjadrenia, ktoré nemožno ospravedlniť len tým, že boli také časy. Naozaj dlho spolupracoval s nacistami a slovenskými fašistami, aj keď skôr z pragmatických príčin a nie pre súhlas s ich ideológiou. Určite nebol fašista, mal však ďaleko aj k príkladnému demokratickému politikovi, ktorého by mali dnešné politické strany označovať za svoj vzor a pomenovať si po ňom stranícke inštitúcie. Kým si to maďarská strana neprizná, nemá diskusia veľký zmysel. A ak predseda SMK József Berényi v budapeštianskom parlamente reční o tom, že sa slovenskí Maďari majú vrátiť na esterházyovskú cestu, mal by rýchlo spresniť, čo tým presne myslí. Lebo nie všetko z Esterházyho cesty je dnes prijateľné. Slovenská strana si však tiež musí priznať, že povojnový súd s Esterházym a jeho odsúdenie na smrť boli nespravodlivé (na popravisku neskončil paradoxne preto, lebo ho medzitým Sovieti odvliekli do gulagu). Bol totiž stále o triedu lepší než väčšina predstaviteľov vojnového slovenského štátu, ktorí mali aj na rozbití Československa omnoho výraznejší podiel a napriek tomu vyviazli s oveľa nižšími trestami. Na rozdiel od nich Esterházy dokázal prekročiť svoj tieň a prejavil odvahu, keď sa otvorene postavil na stranu prenasledovaných. Pri hlasovaní o zákone o vysťahovaní Židov v máji 1942, a aj neskôr, keď desiatkam prenasledovaných Židov pomáhal pri úteku, mohlo ťažko ísť len o prejav vypočítavosti, ako tvrdia jeho kritici. Pri porovnaní miery viny a trestu je zjavné, že Esterházy bol súdený podľa etnického kľúča a u jeho sudcov zavážilo najmä to, že je Maďar. Niektoré obvinenia na Esterházyho adresu aj zo strany tých najslušnejších slovenských historikov sú navyše trochu pokrytecké. Esterházyho odpor proti demokratickému Československu a snaha o mierovú revíziu hraníc boli prinajmenšom slepou uličkou a dlhodobo nepriniesli ani maďarskej menšine nič dobré. Ťažko však možno morálne odsúdiť predstaviteľa komunity, ktorá bola proti svojej vôli a bez opýtania (to známe heslo „o nás bez nás“) jednoducho pridelená inému štátu, že to nepovažoval za správne a nechcel sa s daným stavom zmieriť. A že nebol spokojný ani s pomermi v medzivojnovom Československu, ktoré síce bolo (dokonca aj vo vzťahu k menšinám) oveľa slušnejším štátom než susedné Maďarsko, jeho demokracia sa však najviac zadrhávala alebo bola len formálna práve vo vzťahu k menšinám.

Košice: Odhaľovanie busty Jánosa Esterházyho sprevádzali vášne

15. marca 2011 - (tasr / sita)

http://korzar.sme.sk/c/5806387/odhalovanie-esterhazyho-busty-v-kosiciach-sa-skoncilo-bitkou.html

Odhaľovanie busty Jánosa Esterházyho prilákalo na nádvorie domu Na Hlavnej ulici 72 Košiciach asi dvesto ľudí, väčšinou ozdobených červeno-bielo-zelenými trikolórami. Stretnutie, ktoré sa nieslo v slávnostnej atmosfére rušilo asi 20 ľudí s vlajkou Slovenskej republiky, ktorí sa zhromaždili na Poštovej ulici za zatvorenou bránou nádvoria, ktoré je súkromným majetkom rodiny Majorovcov. Pri prejave predsedu Pamätného výboru Jánosa Esterházyho Arpáda Martényiho sa ozvala pieseň Hej Slováci a výkriky - maďarskí fašisti. Martényi v príhovore zdôraznil, že osoba Esterházyho je vnímaná veľmi rozporuplne, ale že to bol práve on, kto sa snažil o práva Slovákov v spoločnom štáte v predvojnovom období, aj počas okupácie a že bol neprávom obvinený a odsúdený za vojnové zločiny. „Som hrdý na to, že tu bude mať svoju sochu,“ povedal. Podľa odporcov aktu, zväčša sympatizantov a príslušníkov SNS bol Esterházy zločinec, ktorý v Košiciach vítal Miklósa Horthyho. „Oslavujú tu fašistu. Je to hanba,“ povedal Tomáš Bičkoš, ktorý sa predstavil ako zástupca slovenského národa. „Zišli sme sa, aby sme vyjadrili jasný protest proti glorifikácii človeka, ktorý bol za vojnové zločiny aj odsúdený a dodnes nebol rehabilitovaný. Je smutné, že sa odhaľujú busty vojnovým zločincom,“ povedal pre TASR predseda Krajskej rady SNS Peter Pamula. Podpredseda Csemadoku László Köteles naopak vníma Esterházyho ako človeka, ktorý prejavil osobnú odvahu a hlasoval ako poslanec v parlamente proti zákonu o deportácii židov. „Neprávom z neho história urobila vojnového zločinca. Naopak, práve on prejavil zmysel pre spravodlivosť a žiadal pre Slovákov rovnaké práva, aké mali Maďari,“ dodal Köteles. Samotný akt odhaľovania busty priniesol nečakané vášne. Košický výtvarník Peter Kalmus sa snažil ozdobiť práve odhalenú bustu toaletným papierom, v čom sa mu snažili niektorí prítomní zabrániť. Verbálne prejavy sa preniesli aj do vzájomnej fyzickej potýčky a Kalmus skončil na zemi, ale bez zranenia. „Nepatrím ani k jednej z prítomných strán. Takto som chcel vyjadriť svoj osobný protest, ale bol som napadnutý,“ uviedol Kalmus s tým, že neuvažuje o tom, že by mal podať trestné oznámenie. Na akte sa nezúčastnil žiadny oficiálny predstaviteľ mesta Košice, ani Košického samosprávneho kraja. Medzi prítomnými však bolo vidno niektorých regionálnych predstaviteľov SMK a SDKÚ-DS. Prítomní boli tiež zástupcovia generálneho konzulátu Maďarskej republiky (MR) a predstavitelia rôznych organizácií a spolkov z MR i zo Slovenska. Proti odhaleniu busty Jánosa Esterházy sa vyjadril predseda SNS Ján Slota, primátor Košíc Richard Raši, krajský predseda SaS v Košiciach Alexander Barna a svoje stanovisko dnes zverejnil aj Historický ústav Slovenskej akadémie vied. „Esterházy sa vykresľuje ako martýr, ako tragická obeť pomsty a jeho povojnový súdny proces sa dokonca označuje za protiprávny. Konštatujeme, že tento hagiografický obraz Esterházyho je v rozpore s historickými faktami. János Esterházy sa ako menšinový politik už za I. ČSR dlhodobo usiloval o rozbitie československého štátu a jeho demokratického režimu. V záujme tohto cieľa intrigoval a spravodajsky spolupracoval nielen s vládou v Budapešti, ale aj s nemeckými nacistami,“ uvádza sa v oficiálnom stanovisku Historického ústavu.

Odhalenie busty Esterházyho je provokácia, tvrdí historik

Esterházy ostáva podľa historika Martina Lacka pre Slovensko symbolom iredentistickej politiky a okupácie južného Slovenska, o výsledok ktorej sa osobne zaslúžil.

11. marca 2011 - (tasr / sita)

Odhalenie busty Jánosa Esterházyho v Košiciach nemožno podľa historika Martina Lacka z Ústavu pamäti národa vnímať inak ako provokáciu a snahu vniesť konflikt do slovensko-maďarských vzťahov. „János Esterházy, napriek vývoju, ktorým prešiel vo väzení, ostáva pre Slovensko symbolom iredentistickej politiky a okupácie južného Slovenska, o výsledok ktorej sa osobne zaslúžil. V prvých dňoch okupácie svojím oslavným prejavom osobne vítal hlavu maďarského štátu Miklósa Horthyho v Košiciach,” povedal pre agentúru SITA Lacko. János Esterházy ako poslanec a čelný predstaviteľ Krajinskej kresťansko-sociálnej strany, neskôr Zjednotenej maďarskej strany podľa Lacka už v 30. rokoch vyvíjal aktívnu protištátnu a iredentistickú činnosť, ktorej hlavným cieľom bolo začlenenie Slovenska do Maďarska. „V úzkej spolupráci s Henleinovými nacistami napomáhal nacistickej agresii voči demokratickej Československej republike, ktorú pokladal za „umelý útvar“, bez práva na existenciu. Vykonával špionážnu činnosť v prospech Budapešti, od ktorej prijímal aj značné finančné prostriedky. Pričinil sa o odtrhnutie južného Slovenska spečatené Viedenskou arbitrážou podpísanou 2. novembra 1938 predstaviteľmi nacistického Nemecka a fašistického Talianska,” vyhlásil Lacko. V rokoch 1938 - 1945 bol Esterházy poslancom slovenského snemu, čím patril medzi čelných predstaviteľov Slovenskej republiky. „Vo svojich poslaneckých prejavoch oslavoval úzke spojenectvo s Veľkonemeckou ríšou a jej vodcu. Netajil sa pritom svojimi antižidovskými postojmi,” dodal. Svoj postoj pri hlasovaní o ústavnom zákone o vysťahovaní Židov vysvetľoval podľa Lacka jasne - napriek tomu, že hlasoval proti prijatiu tohto zákona sám seba označoval za antisemitu, ktorý sa obáva len precedensu, ktorý by mohol ohrozovať aj maďarskú menšinu. „Všetky ostatné protižidovské opatrenia podporil ako poslanec hlasovaním i verejnými prejavmi. Za svoju konkrétnu činnosť bol napokon v neprítomnosti v roku 1947 odsúdený Národným súdom,” zdôraznil. Busta grófa Jánosa Esterházyho má byť osadená na košickej Hlavnej ulici. „Organizátori splnili zákonom predpísané podmienky. Ohlasovateľ drobnej stavby - umiestnenia umeleckého diela - splnil všetky náležitosti, vrátane predloženia súhlasného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Košiciach. Stavebný úrad tak môže bez prieťahov vydať oznámenie, že nemá námietky proti osadeniu busty,” informoval Jozef Marko z košického magistrátu. Osadenie busty sa má uskutočniť v pondelok 14. marca.

SNS vyzýva vládu, aby konala

SNS vyzýva Ministerstvo zahraničných vecí SR, aby konalo, predvolalo si maďarského veľvyslanca na Slovensku a odovzdalo mu diplomatickú nótu. Suverenita Slovenskej republiky čelí ďalšiemu ataku. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Ako dôvod uviedol chystané odhalenie busty kontroverznej historickej osobnosti grófa Jánosa Esterházyho, ktoré sa má udiať 14. marca v Košiciach z iniciatívy maďarského veľvyslanectva na Slovensku. Busta s pamätnou tabuľou má byť odhalená na súkromnom pozemku v bývalej budove Ústavného súdu SR na Hlavnej ulici. Podľa Rafaja Esterházy pôsobil na deštrukcii bývalého Československa a popieral Trianonskú dohodu. „Je jasné, že politickým cieľom tohto predstaviteľa bola revízia trianonských hraníc,” upozornil s tým, že Esterházy pôsobil na území Československa ako agent Maďarskej republiky. „Táto osobnosť si nezaslúži glorifikáciu na slovenskom území. Osobne vítal admirála Horthyho na čele armády vchádzajúcej do okupovaných Košíc. Možno teda hovoriť o zjavnej agresii a provokácii zo strany Maďarska,” uviedol Rafaj. SNS chce preto protestovať proti odhaleniu busty a zároveň vyzýva Ministerstvo zahraničných vecí SR, aby konalo, predvolalo si maďarského veľvyslanca na Slovensku a odovzdalo mu diplomatickú nótu. „Dôjde aj k protestu fyzickému priamo na mieste. Pár ľudí sa podľa našich informácií pokúsi zákonným spôsobom vyjadriť iný názor v duchu ochrany demokracie,” avizoval Rafaj. Podpredseda národniarov kritizoval aj nedávne vyjadrenia generálneho konzula maďarského veľvyslanectva na Slovensku Gézu Farkasa. Ten podľa jeho slov označil SR za kukučie vajce, ktoré sa neštandardne vydelilo z Uhorska, slovenské dejiny za virtuálne a spochybnil kult Cyrila a Metoda. „Maďarsko je porazená krajina a musí strpieť opatrenia medzinárodného spoločenstva. Vyzývame preto medzinárodné spoločenstvo, aby monitorovalo aktivity v Maďarsku a aby konalo, ak si predsedajúca krajina EÚ dovoľuje robiť takýto výsmech,” povedal. Rafaj upozornil, že Maďarská republika nie je nijakým tisícročným štátom, keďže vznikla v roku 1918. „Vyzývame aj Slovenskú akadémiu vied, aby okrem čiastkových a účelových vyjadrení sledovala aj zásadnú líniu štátnosti a dávala najavo protesty aj historické fakty,” dodal.

Hnutie Human je proti buste

Hnutie HUMAN sa rozhodne postaví proti odhaleniu busty Jánosa Esterházyho v Košiciach, ako sa postavilo proti odhaleniu busty Ferdinanda Ďurčanského v Rajci, pretože obaja boli odsúdení rovnakým retribučným národným súdom a dodnes sú ich rozsudky v platnosti. V súčasnosti Matej Svorada z hnutia HUMAN zbiera v Košiciach informácie o odhalení busty. Ako uviedol dnes na tlačovej besede Peter Marianek z hnutia, medzi odhalením oboch búst je veľký rozdiel. Busta Esterházyho nie je platená z občianskych daní, je to záležitosť súkromného charakteru a bude umiestnená na súkromnom pozemku. V Rajci je busta Ďurčanského financovaná z daní obyvateľov a má byť na verejnom priestranstve, na námestí. Odporúčam napodobniť prípad busty Esterházyho. Nech si bustu Ďurčanského postaví primátor Rajca Ján Rybárik na svojej záhradke, uviedol Marianek. Hnutie HUMAN prezentovalo, že pod petíciu proti odhaleniu busty v Rajci sa podpísalo niekoľko stoviek ľudí. Zároveň vyzvalo poslancov mestského zastupiteľstva v Rajci, aby rozhodli o odstránení pamätníka. Hnutie upozorňuje, že Slovenský štát v rokoch 1939 - 1945 bol totalitárnou diktatúrou extrémne opovrhujúcou ľudskou dôstojnosťou a životom. Ako jediný neokupovaný štát vlastnými silami zbavil desiatky tisíc vlastných občanov základných občianskych práv. Ďurčanský podľa hnutia ako minister vnútra patril k vrcholným predstaviteľom tohto zločineckého štátu. Hnutie argumentuje tým, že dodnes je nad Ďurčanským vynesený platný rozsudok o treste smrti za domácu zradu, zradu na povstaní a kolaborantstvo. HUMAN upozorňuje, že Ďurčanský nebol nikdy rehabilitovaný a že do smrti neprejavil ľútosť nad svojimi činmi a ich následkami. Hnutie priznáva, že Ďurčanský bol zrejme z politických postov odvolaný, pretože patril k umiernenému krídlu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ale na druhej strane k riešeniu židovskej otázky prispel od začiatku svojím pôsobením v Komisii pre riešenie židovskej otázky. Podľa hnutia bol aktívny a zanietený antisemita a popredný iniciátor protižidovskej politiky.

A. Belousovová: Busty spolupracovníkov

fašistických tajných služieb problémy nevyriešia

13. marca 2011 - (tasr)

Agentovi tajnej služby fašistického horthyovského Maďarska a zároveň poslancovi slovenského snemu Jánosovi Esterházymu, ani ministrovi slovenského štátu Ferdinandovi Ďurčanskému, ktorý od roku 1937 spolupracoval s nemeckým Abwehrom, by nikto na Slovensku nemal stavať sochy. V reakcii na pripravované odhalenie busty Esterházyho v Košiciach a Ďurčanského v Rajci to pre TASR povedala poslankyňa Národnej rady (NR) SR a bývalá prvá podpredsedníčka SNS Anna Belousovová. „Žijeme v treťom tisícročí. Okolo zúri hospodárska kríza, ľudia majú úplne iné problémy. Stavitelia týchto búst by mali radšej riešiť reálne problémy ľudí,” povedala Anna Belousovová. „Život ľuďom nezlepší to, keď budeme stavať busty spolupracovníkom tajných služieb fašistického Nemecka alebo fašistického Maďarska,” dodala. „Ľudia by mali zvážiť, komu stavajú bustu. Ale ja mám odlišný názor na Esterházyho, ako na Ďurčanského,” povedal pre TASR poslanec za Most-Híd Gábor Gál. „Kým Esterházy zachraňoval Židov a vystupoval proti arizácii ich majetkov, Ďurčanský bol zástanca arizácie a riešenia židovskej otázky v tom najhoršom slova zmysle,” dodal Gál. „Históriu si treba uctiť, ale nie takým spôsobom, aby to vzbudzovalo hystériu,” reagoval poslanec SDKÚ-DS Milan Gaľa. Dodal, že tak na slovenskej, ako aj celoeurópskej úrovni treba riešiť úplne iné problémy, ako sochy týchto dvoch politikov. Proti odhaleniu sochy Esterházyho, ktoré by sa malo uskutočniť v Košiciach 14. marca, sa vyjadrila Slovenská národná strana (SNS). „Predsedníctvo SNS dôrazne vyzýva vládu SR a špeciálne Ministerstvo zahraničných vecí SR, aby zaujali jednoznačný postoj k tejto provokácii zo strany Maďarska, lebo na našom území má byť osadená busta Esterházyho, ktorý kolaboroval s Horthym, podporoval Viedenskú arbitráž a významne dopomohol k tomu, aby Hortymu padlo do rúk mesto Košice. Slovensko je šokované, len naši najvyšší štátni predstavitelia mlčia,” uvádza sa vo vyhlásení Predsedníctva SNS. Naopak, SMK požaduje Esterházyho rehabilitáciu. „Bol humanistom, zástancom slovensko-maďarského mierového spolunažívania a spolupráce,” povedal pre TASR predseda SMK József Berényi. „Trváme naďalej na tom, že rehabilitácia by bola potrebná, tak, ako to prebiehalo v Moskve v Ruskej federácii, tak, ako ho vnímajú v Poľsku a podľa posledných informácií už aj v Izraeli. Aj slovenské úrady by mohli zmeniť stanovisko a rehabilitovať jeho osobu, nakoľko si myslíme, že on nebol vinný, podobne ako neboli vinní Maďari, ktorí žili na území Československa a potom na území prvého slovenského štátu. Takže rehabilitácia je pre nás naďalej otvorenou otázkou,” konštatoval predseda SMK.

Maďarský parlament si pripomenul výročie narodenia Jánosa Esterházyho

11. marca 2011 - (tasr)

V maďarskom parlamente si dnes za účasti maďarského prezidenta Pála Schmitta a predsedu parlamentu Lászlóa Kövéra pripomenuli 110. výročie narodenia významného politického predstaviteľa maďarskej menšiny v Československej republike Jánosa Esterházyho. Na spomienkovom podujatí vystúpil s prejavom aj predseda SMK József Berényi. „Jeho postoj je vo viacerých otázkach pre nás smerodajný. Bol humanistom, zástancom slovensko-maďarského mierového spolunažívania a spolupráce,” povedal pre TASR Berényi, ktorý však zdôraznil, že otvorenou otázkou je jeho rehabilitácia. „Trváme naďalej na tom, že rehabilitácia by bola potrebná, tak, ako to prebiehalo v Moskve v Ruskej federácii, tak, ako ho vnímajú v Poľsku a podľa posledných informácií už aj v Izraeli. Aj slovenské úrady by mohli zmeniť stanovisko a rehabilitovať jeho osobu, nakoľko si myslíme, že on nebol vinný podobne ako neboli vinní Maďari, ktorí žili na území Československa a potom na území prvého Slovenského štátu. Takže rehabilitácia je pre nás naďalej otvorenou otázkou,” konštatoval predseda SMK. Maďarský štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh vo svojom vystúpení pripomenul, že dialóg maďarských a slovenských historikov už viac rokov pokračuje. Vo vzájomnom spoznávaní slovenského a maďarského národa však oni nenahradia úlohu a účasť politickej sféry, ako to v otázke bratstva a spolupráce týchto národov považoval za dôležité aj Esterházy. „Maďarsko je dnes - 11. marca 2011 - pripravené ponúknuť vystretú ruku. Sme pripravení na dlhodobú dohodu a sme pripravení predložiť návrhy v tomto smere,” zdôraznil Németh, podľa ktorého pre Maďarsko nie je dôležitá forma, ale jej obsah a účinok. „Z hľadiska dlhodobého usporiadania slovensko-maďarských vzťahov musíme otvoriť všetky významné otázky, musíme k nim priradiť spoločnú interpretáciu a k dialógu musíme nájsť aj ideálnu formu v záujme čo najslobodnejšieho prejavenia slovensko-maďarského bratstva,” dodal predstaviteľ maďarskej diplomacie. Na slávnostnom podujatí, na ktorom sa zúčastnili hostia z Česka, Poľska, Izraela a Slovenska, prevzal Esterházyho český spoluväzeň Jan Janku maďarské štátne vyznamenanie. János Esterházy sa narodil 14. marca 1901 vo Veľkom Záluží pri Nitre a pôsobil ako politik maďarskej menšiny v Československej republike. Ako prívrženec revízie hraníc Slovenska a zástanca iredentistického kurzu v maďarskej politike udržiaval tajné kontakty s oficiálnymi kruhmi v Maďarsku. Jeho politická aktivita vrcholila na jeseň 1938 pri riadení taktiky maďarskej menšinovej politiky voči republike. Aktívne sa zúčastnil aj na prípravách Viedenskej arbitráže. Po vzniku slovenského štátu v roku 1939 bol poslancom slovenského snemu, v ktorom v roku 1942 ako jediný hlasoval proti prijatiu židovského kódexu. Národný súd Československej republiky Esterházyho odsúdil v roku 1947 na smrť za aktivity z obdobia pred a počas druhej svetovej vojny. Rozsudok bol neskôr zmenený na doživotné väzenie. Esterházy zomrel v roku 1957 vo väznici v Mírove.

M. Lacko: Vznik Slovenského štátu bol urýchlený vypuknutím krízy

12. marca 2011 - (webnoviny.sk)

Vznik Slovenského štátu bol podľa historika Ústavu pamäti národa Martina Lacka urýchlený vypuknutím krízy v európskej politike. „Tú spôsobili agresívne zámery Hitlerovho Nemecka, horthyovského Maďarska, ako aj beckovského Poľska,” uviedol Lacko pre agentúru SITA. Podľa neho sústredený tlak revizionistických a nepriateľsky zameraných štátov voči ČSR a následný ústup západných demokracií (Francúzsko, Veľká Británia) z priestoru strednej Európy spečatený Mníchovskou dohodou (29.-30. 9. 1938) mal fatálne následky predovšetkým pre Československo. „Nielenže sa otvorila cesta k rozparcelovaniu jeho rozsiahlych pohraničných území medzi Nemecko, Maďarsko a Poľsko, ale Mníchov de facto rozhodol aj o odstránení demokratického politického systému v okyptených českých krajinách i na Slovensku,” zdôraznil historik. V zmenenej medzinárodnopolitickej situácii, a dva roky po naoktrojovanom zjednotení maďarských strán, sa v dňoch 5.- 6. októbra 1938 v Žiline podľa Lacka pod vlajkou HSĽS „zjednotili“ aj slovenské politické strany (ľavicové boli vylúčené z politiky úplne) a súčasne deklarovali autonómiu Slovenska - nesplnený sen Andreja Hlinku. „Slovenská krajina, ako znel oficiálny názov autonómneho Slovenska, mala už viacero atribútov vlastnej štátnosti. Nový štátoprávny pomer v novembri kodifikoval aj československý parlament v Prahe. Po neuváženom ozbrojenom zásahu pražskej vlády voči predstaviteľom Slovenskej krajiny (tzv. Homolov puč) dňa 10. marca 1939, a pod tlakom Hitlerových hrozieb tlmočených Jozefovi Tisovi, sa poslanci slovenského snemu 14. marca 1939 rozhodli pre osamostatnenie Slovenska. Ešte v ten istý večer sa Nemecko začalo okupáciu zvyšku českých krajín,” konštatoval Lacko. Marcové udalosti roku 1939 na dlhé roky podľa Lacka neblaho zasiahli do pomeru Čechov a Slovákov. „Tragédiou Slovákov bolo najmä to, že ich národnoemancipačný proces, vrcholiaci dvadsať rokov po vzniku ČSR, sa časovo prelínal práve s nacistickou expanziou v strednej Európe. Ťaživé dôsledky tohto nechceného spojenia sa vliekli so Slovákmi v povojnovom období i v rokoch komunistickej diktatúry a stali sa zámienkou na protislovenské útoky na všetkých úrovniach. Pretrvali aj po roku 1990, keď sa na domácej pôde objavili prvé snahy o štátnu samostatnosť a v slovenskej politike spôsobovali priam hysterické dištancovanie sa od akejkoľvek spojitosti s obdobím prvej SR, čo trvá prakticky podnes,” vyhlásil Lacko. Na udalosti spred 70 rokov však treba dnes podľa neho nahliadať historicky a bez emócií. Zdôraznil, že vznik Slovenského štátu pod kuratelou Nemecka spravil škrt cez rozpočet maďarským i poľských expanzívnym záujmom so zvyškom slovenského územia. Vznik tohto štátu, hoci pod výrazným tlakom Nemecka, bol podľa Lacka nepochybne naplnením samourčovacieho práva Slovákov. Nový štát si získal široké medzinárodné uznanie a podporu väčšiny svojho obyvateľstva. „Je preto trvalou súčasťou našich národných dejín. Keďže vznikol približne pol roka pred začiatkom druhej svetovej vojny, nie je možné ho pokladať za „vojnovú republiku“. Podobné termíny sú skôr len ideologickou nálepkou, nahrádzajúcou dehonestujúce označenie „tzv. slovenský štát“, ktoré používala komunistická propaganda. Nevraviac už o tom, že prívlastok vojnová sa nepoužíva ani pre prvú ČSR, hoci táto vznikla ešte v čase prvej sv. vojny,” dodal historik Lacko.

Bugár: Vzťahy s Maďarskom sú lepšie, lebo vláda rieši problémy

13. marca 2011 - (tasr)

Vzťahy medzi slovenskou a maďarskou vládou sú lepšie ako za čias garnitúry Roberta Fica (Smer). Dôvodom je fakt, že kabinet Ivety Radičovej neútočí na maďarského partnera a že sa snaží problémy s ním riešiť, a nie vytĺkať z nich politický kapitál. Uviedol to predseda Mostu-Híd Béla Bugár. V tejto súvislosti pripomenul snahu vlády SR o rokovanie o bilaterálnej dohode medzi krajinami, ktorá má riešiť otázku dvojakého občianstva. „Maďari majú na stole návrh bilaterálnej zmluvy, tak o nej hovorme. Je to pracovný návrh, nehovorím, že je dobrý, ale treba rokovať. My sa snažíme,” vyhlásil. Bugár tak reagoval na piatkové (11. 3.) vyjadrenia podpredsedu maďarskej vlády zodpovedného za národnú politiku Zsolta Semjéna. Ten na zasadnutí Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny povedal, že vzťahy medzi slovenskou a maďarskou vládou sú lepšie ako za Fica. Poznamenal, že síce existujú sporné záležitosti, ale vzťahy medzi vládami pravého stredu sú omnoho usporiadanejšie a schopnejšie dialógu ako v časoch ľavicových vlád Ferenca Gyurcsánya a Roberta Fica. „Snažíme sa o to, aby sme viedli dialóg s každým. Dôrazne sme však dali najavo, že naše národné záujmy založené na ľudských právach nikdy viac nepodriadime vnútropolitickým turbulenciám iných krajín,” zdôraznil.

Semjén: Informácie o občianstve nevydáme nikomu

11. marca 2011 - (tasr)

Maďarská republika nevydá žiadne informácie súvisiace s občianstvom ani Slovensku, ani žiadnej inej krajine, povedal v piatok v úvodnom prejave Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny podpredseda maďarskej vlády zodpovedný za národnú politiku Zsolt Semjén. „Členom nášho národa, ktorí sa obávajú, že by mohli mať vo svojej krajine problémy v súvislosti s maďarským občianstvom, odkazujem, že o maďarské občianstvo môžu požiadať na území Maďarska v ktoromkoľvek maďarskom samosprávnom úrade,” povedal vicepremiér. Semjén vyzdvihol rýchle prijatie zákona umožňujúce zjednodušené udeľovanie dvojakého občianstva, ktorý parlament schválil ešte pred vznikom novej vlády. Udeľovanie občianstva je podľa jeho slov dôležité z dôvodu, že asimilácia maďarskej menšiny v Karpatskej kotline a vo svete sa urýchlila. Dodal, že ide čiastočne o demografický a čiastočne o asimilačný problém, ktorý možno zastaviť iba veľmi silným impulzom, akým je maďarské občianstvo. „Maďarský národ bol od čias sv. Štefana vždy nielen národným spoločenstvom z kultúrneho hľadiska, ale aj z inštitucionálneho, preto je dôležité, aby sme vedeli zabezpečiť maďarskú spolupatričnosť aj inštitucionálne,” podotkol. Proces zjednodušeného udeľovania dvojakého občianstva zahraničným Maďarom prebieha podľa jeho vyjadrenia bez problémov, denne evidujú 800 žiadostí o maďarské občianstvo. „Od 15. marca sa môže začať skladanie prísahy tých, ktorým udelili maďarské občianstvo,” informoval. Semjén účastníkov fóra informoval, že návrh novej ústavy je už pripravený, čoskoro o ňom bude rokovať parlament. „Mimoriadny dôraz sme kládli na to, aby v ústave figurovala klauzula jednotného maďarského národa. Namiesto predchádzajúcej formulácie, že Maďarská republika cíti zodpovednosť za Maďarov žijúcich za hranicami, teraz návrh ústavy obsahuje vetu, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich za hranicami,” podotkol zástupca predsedu vlády. Na schôdzku fóra, ktoré zvolal predseda maďarského parlamentu László Kövér, pricestovali aj predstavitelia SMK, vrátane jej predsedu Józsefa Berényiho. Ten informoval, že medzi účastníkmi zasadnutia vznikol konsenzus v tom, že by volebné právo mali mať všetci občania Maďarskej republiky, ktorí žijú v zahraničí a nemajú trvalý pobyt na území Maďarskej republiky.

SMK rieši v Budapešti Maďarov žijúcich v zahraničí

11. marca 2011 - (tasr / sita)

Predstavitelia neparlamentnej Strany maďarskej koalície (SMK) sa dnes zišli v Budapešti na stretnutí Fóra poslancov Karpatskej kotliny. Budú riešiť zmenu maďarskej ústavy, ktorá sa týka Maďarov žijúcich v zahraničí. Delegácia SMK šla do Budapešti so svojím návrhom. V súčasnej maďarskej ústave je jedna veta, ktorá sa týka Maďarov žijúcich v zahraničí. „V súčasnosti znie ústava tak, že Maďarská republika cíti zodpovednosť za životy Maďarov, ktorí žijú mimo Maďarska. My navrhujeme rozšíriť túto vetu tak, že Maďarská republika berie zodpovednosť za životy Maďarov, ktorí žijú v zahraničí,” uviedol včera pre agentúru SITA predseda SMK József Berényi. SMK tiež navrhuje, aby Maďarská republika považovala otázky, ktoré sa týkajú práv Maďarov žijúcich v zahraničí a inštitucionálne zabezpečenie ich života, za otázky medzinárodného práva a nielen za právo určitej krajiny. Podľa Berényiho návrh SMK je dôležitý, pretože nie každý deň sa dá meniť ústava. „Takáto zmena pravdepodobne v budúcnosti možná nebude,” zdôraznil. Podľa neho zároveň súčasná veta v maďarskej ústave je dosť slabá a vágna. Dá sa vysvetľovať rôznym spôsobom. „Náš návrh viac zaväzuje nielen maďarskú vládu, ale aj celý maďarský spoločenský život. Keď sa nemýlim, podobná veta je aj v slovenskej ústave,” dodal. Zástupcovia vládnej strany Most-Híd pozvanie znovu nedostali. Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) je fórom poslancov maďarského parlamentu, maďarských poslancov v Európskom parlamente, ako aj poslancov parlamentov maďarskej národnosti a samospráv z krajín susediacich s Maďarskom. Vzniklo v septembri 2004 z iniciatívy vtedajšej predsedníčky maďarského parlamentu Katalin Sziliovej. Poslanci sa stretávajú raz ročne, zo Slovenska sa ho zúčastňovali doposiaľ poslanci za SMK. Post predsedu KMKF zastáva vždy predseda parlamentu. Fórum v marci 2008 prijalo rozhodnutie, podľa ktorého sa KMKF stalo stálou inštitúciou parlamentu, aby mohlo fungovať nezávisle od parlamentných cyklov, čo vyvolalo nevôľu slovenskej strany.

SMK chce zastúpenie v medzištátnych pracovných skupinách

9. marca 2011 - (sita)

Neparlamentná Strana maďarskej koalície (SMK) chce svojich zástupcov v pracovných skupinách, ktoré sú zriaďované na základe slovensko-maďarskej medzištátnej zmluvy z roku 1995. Dnes pre túto ambíciu získala podporu maďarskej opozičnej parlamentnej strany Politika môže byť iná (LMP). „Existuje trinásť pracovných skupín a najmä, čo sa týka pre menšiny, sme žiadali účasť aj pre našu stranu. Ideálnym kandidátom by bol starosta, alebo primátor, ktorý nedávno získal mandát, ale žiaľ táto účasť nám nebola umožnená. Sú tam síce štyria občania maďarskej národnosti, ale všetci sú z vládnej strany,” uviedol pre agentúru SITA predseda SMK József Berényi po stretnutí s predsedom klubu opozičnej parlamentnej strany LMP Andrásom Schifferom a poslancom maďarského parlamentu strany LMP Dávidom Doroszom, ktorí sú dnes v Bratislave. Berényi to vníma ako súčasť politického boja zo strany vládneho politického subjektu strany Most-Híd. „Nedostali sme miesto v komisiách. Keď porovnáme výsledky komunálnych volieb a náš vplyv, čo sa týka množstva komunálnych a regionálnych poslancov, naša účasť v komisiách by bola vhodná a plodná pre všetkých,” dodal. SMK podporil aj poslanec LMP Dorosz. „Naša strana bude presadzovať, aby zástupcovia SMK mohli byť v pracovných komisiách,” zdôraznil. LMP sa podľa Schiffera snaží o partnerské vzťahy so všetkými stranami zahraničných Maďarov. Zdôraznil, že je nepríjemné, ak sa Budapešť snaží určiť smer politiky Maďarov žijúcich v zahraničí. Zdôraznil tiež, že LMP odsudzuje slovenské sankcie za dvojaké občianstvo či používanie jazyka národnostnej menšiny. Na situáciu chce upozorňovať aj v Európskom parlamente. „Je neprijateľné, aby v 21. storočí v Únii bolo používanie jazyka sankciované,” vyhlásil. Predstavitelia LMP sa dnes stretnú aj s predstaviteľmi strany Most-Híd.

V Zemianskych Kostoľanoch cvičili maďarskí chemici

12. marca 2011 - (sita / ap)

Vo Výcvikovom a testovacom centre v Zemianskych Kostoľanoch mali tento týždeň špeciálny výcvik maďarskí vojenskí špecialisti na radiačnú, chemickú a biologickú ochranu (RCHBO). Dovedna 35 príslušníkov z 93. práporu RCHBO Sándora Petőfiho zo Székesfehérváru si zdokonalilo detekciu toxických chemických látok, ako aj dekontamináciu zamorenej techniky a očisty osôb, ktoré boli v kontakte s chemickými látkami. Ich prítomnosť zisťovali na rôznych materiáloch, napríklad kameňoch, rôznych horninách, dreve alebo gume. „Inštruktori sťažujú cvičiacim detekciu chemikálií aj falošnými stopami s inými látkami. Chemickí špecialisti sa musia vedieť prispôsobovať aj počasiu, či rozdielnym podmienkam detekcie za dňa a noci,“ vysvetlil hovorca Ozbrojených síl SR Milan Vanga. Výcvik je vhodný aj na testovanie špeciálnych prístrojov na detekciu chemických látok. Maďarskí chemici nie sú prvými, ktorí absolvovali na Slovensku výcvik s reálnymi toxickými chemickými látkami. Už v minulosti v Zemianskych Kostoľanoch cvičili vojenskí chemici zo Slovinska, Maďarska, Belgicka, Francúzska, Rakúska rôzne úrovne chemickej špecializácie. Okrem vojenských špecialistov využívajú Centrum na výcvik aj hasiči, či inšpektori medzinárodnej Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorej aktívnym členom je aj Slovenská republika. V minulom roku absolvovalo výcvik na Slovensku 165 zahraničných a 440 domácich špecialistov RCHBO. Podľa zástupcu veliteľa VAaZC RCHBO Čereňany Branislava Husovského je Centrum schopné cvičiť ročne aj dvojnásobok tohto počtu, ako tomu bolo napríklad v roku 2008, keď to dovoľoval rozpočet. Výcvikové a testovacie centrum v Zemianskych Kostoľanoch umožňuje pripraviť rozmanité varianty prípravy vzoriek a rôzne stupne náročností výcviku chemických špecialistov s reálnymi toxickými chemickými látkami. Práve výskum a výroba reálnych toxických chemických látok, ich testovanie, skladovanie, použitie vo výcviku a ich bezpečná likvidácia na jednom mieste - vo Výcvikovom analytickom a zásobovacom centre RCHBO v Čereňanoch, zaraďuje toto centrum medzi unikátne vo svete.

Obsaďte tú televíziu!

14. marca 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Ak niekto chce mať predstavu o tom, aké obrovské peniaze sa pri armádnych zákazkách (nielen v Česku) kradli, dostane ju vďaka brutálnemu a zároveň panickému zásahu samopalníkov vojenskej polície v Českej televízii. Až príliš to navodzuje záver, že vojenskí vyšetrovatelia, čo roky minimálne svojou pasivitou kryli tieto krádeže, majú veľmi veľa masla na hlave. A sú veľmi vystrašení, keď takto stratili súdnosť a odhodlali sa k tomu, čo naposledy urobili sovietski vojaci v roku 1968. Prepad zdanlivo zapadá do pokusov politikov postkomunistických štátov na ovládnutie slobodných médií od Ficovho tlačového zákona po Orbánove mediálne zákony. Sú tu však podstatné rozdiely. Zásah odsúdil každý český politik, za hlúpy a neprimeraný ho označili aj tí, podľa ktorých Česká televízia pochybila, keď vo vysielaní ukázala údajne utajený dokument. Náčelník vojenskej polície a dôstojníci riadiaci prepad boli postavení mimo služby, kýva sa kreslo pod ministrom obrany, ktorý o ňom dopredu vedel. Hlavný rozdiel však je, že v znormalizovanej ficovsko-slotovskej STV a či orbánovskej Maďarskej televízii by podobný zákrok vôbec nebol treba. Ani by im nenapadlo skúmať niečo, čo môže poškodiť vládnu stranu, a keby sa im nanešťastie dostal do rúk dôkaz o jej skorumpovanosti, bežali by ho sami iniciatívne odovzdať práve korupčníkom. A ešte by natočili reportáž, ako pomohli odraziť rozvracačský pokus protištátnej a protinárodnej opozície. Ani české verejnoprávne médiá nie sú dokonalé, ako nedávno ukázal rozhlas, keď sa ospravedlnil guliarke Helene Fibingerovej za komédiu o nadopovaných mužatkách socialistického športu. Sú však stále najmenej o triedu slobodnejšie a kvalitnejšie, než kedykoľvek boli či sú napríklad slovenské.

Maďarské verejnoprávne médiá spustia svoju kampaň

10. marca 2011 - (tasr)

Maďarské verejnoprávne médiá spustia prvýkrát spoločnú reklamnú kampaň svojich programov 15. marca pri príležitosti štátneho sviatku 163. výročia revolúcie 1848-49. Povedal to v Budapešti komunikačný riaditeľ Fondu na podporu poskytovateľov mediálnych služieb a správy majetku (MTVA) László Szabó. Intendant kanálov maďarskej verejnoprávnej televízie (Magyar Televízió) Philip Rákay povedal, že verejnoprávne médiá teraz čelia výzve spojiť svoje sily, aby kvalitnými a dôveryhodnými programami opäť zhodnotili svoje poslanie. Zástupca generálneho riaditeľa maďarskej tlačovej agentúry MTI László Zsolt Szabó pripomenul, že agentúra prechádza najvýznamnejšími zmenami spomedzi verejnoprávnych médií a popri slovnom či obrazovom spravodajstve v tomto roku ponúka už z viacerých miest sveta aj videospravodajstvo a zvukové záznamy. Podľa nového mediálneho zákona MTI bude vyrábať spravodajstvo pre všetky verejnoprávne médiá, prvýkrát sa tak stane 12. marca. Takmer 3000 zamestnancov verejnoprávnych médií v Maďarsku patrí od 1. januára organizačne pod MTVA. V maďarskej televízii MTV, v Duna TV a v maďarskom rozhlase (Magyar Rádió) zostalo spolu s generálnymi riaditeľmi menej ako 50 zamestnancov. Tieto inštitúcie už nebudú vyrábať programy, vytvárajú iba profil médií, ktorých programy sa objednávajú z fondu. Spoločné spravodajské centrum pre verejnoprávne médiá sa zriadilo v rámci MTI.

Maďarská vláda zvyšuje tlak na guvernéra MNB

7. marca 2011 - (tasr / reuters)

Maďarský parlament dnes schvaľoval do Bankovej rady Maďarskej národnej banky (MNB) len dvoch zo štyroch očakávaných nových členov. Ponechal tak na určitý čas guvernérovi hlavné slovo pri rozhodovaní, no opätovne na neho zvýšil tlak. Zatiaľ nie je jasné, prečo vládnuci Fidesz odložil hlasovanie o ďalších dvoch členoch do 7-člennej Bankovej rady MNB, do ktorej má podľa nového zákona parlament voliť štyroch členov. Podľa jedného z analytikov by to mohol byť ústupok protestujúcej Európskej únii v čase maďarského predsedníctva. Minulý týždeň sa už totiž ozval prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet, podľa ktorého zmeny v zákone o maďarskej centrálnej banke ohrozujú jej nezávislosť. Guvernér MNB András Simor na dnešnej tlačovej konferencii povedal, že jeden z predstaviteľov vlády sa ho pred časom opýtal, či ešte pred zmenami v bankovej rade neplánuje odstúpiť. „Odpovedal som mu vtedy, že neodstúpim, čo som dal najavo už niekoľkokrát. Na to mi povedal, aby som sa pripravil na tvrdý zápas,” dodal Simor. Meno vládneho predstaviteľa nezverejnil a zopakoval, že z vedenia banky odíde až v stanovenom čase, teda v marci 2013. Jeho pozícia ale nebude jednoduchá, keďže predseda vlády Viktor Orbán verejne vyhlásil, že by Simora vyhodil, keby mohol. Napriek tomu je Simor pripravený bojovať. „Guvernéra centrálnej banky nemôžu donútiť rezignovať, či je to útokmi, alebo zastrašovaním,” dodal.

ECB kritizuje Maďarsko za zmenu zákona o centrálnej banke

5. marca 2011 - (tasr)

Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet vo štvrtok (3.3.) ostro kritizoval Maďarsko pre zmeny zákona o centrálnej banke a pohrozil Budapešti právnymi krokmi. ECB je „veľmi nespokojná” s postojom maďarskej vlády k zmene zákona o centrálnej banke, povedal Trichet vo štvrtok novinárom. Guvernér Maďarskej národnej banky (MNB) András Simor prednedávnom vyjadril obavy o budúcu nezávislosť banky. Trichet podľa maďarských médií už vlani vyjadril námietky voči vtedy plánovanej zmene zákona o centrálnej banke, ktorú pred dvomi týždňami schválil parlament. „Vláda chce ovplyvňovať guvernéra centrálnej banky pri plnení jeho úloh,” napísal Trichet v decembri 2010. Postavil sa tiež proti zníženiu platu guvernéra MNB. „Práve skúmame túto záležitosť, a neskôr sa rozhodneme, ktoré právne kroky budú najlepšie,” povedal Trichet vo štvrtok. ECB sa chce v najbližšom období obrátiť na Európsku komisiu (EK). „Nevylučujem žiadnu možnosť,” dodal podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Trichet. Nový zákon dáva parlamentu dôležitú úlohu pri zostavovaní Bankovej rady MNB, ktorá rozhoduje napríklad o nastavení úrokových sadzieb. Podľa novej legislatívy bude 4 zo 7 členov rady voliť parlament, v ktorom má strana Fidesz premiéra Viktora Orbána dvojtretinovú väčšinu. Doteraz dvoch menoval guvernér MNB a dvoch premiér. Zvyšných troch členov menuje prezident.

Za slobodu tlače budú demonštrácie v Maďarsku, Rumunsku a USA

14. marca 2011 - (tasr)

Za slobodu tlače v Maďarsku budú v utorok 15. marca demonštrácie v troch maďarských mestách, okrem toho aj v Nemecku, v USA a v Rumunsku, uviedol maďarský komerčný rozhlas Klubrádió. Pri príležitosti štátneho sviatku výročia protihabsburskej revolúcie z roku 1848 sa demonštrácie, ktorými chcú protestovať proti mediálnemu zákonu vlády Viktora Orbána, uskutočnia v Budapešti, Debrecíne a v Gyule, v nemeckom Frankfurte nad Mohanom, v Berlíne a v mestách v USA či Rumunsku. Cieľom občianskej iniciatívy na spoločenskej sieti Facebook je silou masy demonštrantov vyvinúť tlak na maďarskú vládu. Doposiaľ zorganizovali prostredníctvom Facebooku dve apolitické demonštrácie v Budapešti a v iných maďarských mestách, v hlavnom meste sa zišlo 14. januára vyše 10.000 a 27. januára 10.000 demonštrantov. Maďarský parlament 7. marca schválil vládny návrh úpravy mediálneho zákona. Zmenu inicioval Orbánov kabinet po tom, čo sa vláda dohodla s Európskou komisiou. Pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov boli odmietnuté. Rozpravu k návrhu právnej normy sledovala v parlamente aj komisárka Európskej komisie zodpovedná za digitálnu agendu Neelie Kroesová, ktorá zdôraznila, že komisia bude veľmi pozorne sledovať aj v budúcnosti, čo sa bude okolo mediálneho zákona diať.

Únii zmeny v maďarskom mediálnom zákone nestačia

10. marca 2011 - (tasr)

Európsky parlament v Štrasburgu prijal dnes uznesenie, ktorým vyjadruje výhrady proti maďarskému mediálnemu zákonu. Ako uviedla maďarská tlačová agentúra MTI, spoločnú iniciatívu frakcií socialistov, liberálov, zelených a radikálnych ľavičiarov podporilo 316 poslancov, 264 bolo proti a 33 poslanci sa zdržali hlasovania. Frakcia Európskej ľudovej strany (EPP), do ktorej patrí aj vládny Maďarský občiansky zväz - Fidesz, stiahla alternatívny návrh uznesenia, ktorý mal odsúdiť útoky voči maďarskej vláde v súvislosti s mediálnym zákonom. Predseda frakcie EPP Joseph Daul vyzval ostatné frakcie, aby aj oni stiahli svoj návrh uznesenia, pretože Maďarsko medzitým novelizovalo kontroverznú právnu normu. Návrh štyroch frakcií však stiahnutý nebol; podľa zástupcu predsedu frakcie socialistov Hannesa Swobodu úprava zákona nebola dostatočná. Prijaté uznesenie vyzýva na ďalšie preverovanie maďarského mediálneho zákona aj napriek zmenám, ktoré maďarský parlament prijal tento pondelok. Od EK iniciátori uznesenia očakávajú, že navrhne princípy ochrany slobody tlače a plurality médií v rámci únie. Maďarskú vládu vyzvali, aby prehodnotila mediálny zákon, pričom by mala zohľadniť kritiky sformulované Európskym parlamentom, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Radou Európy, a aby neaplikovala pasáže, ktoré nie sú v súlade s „literou alebo duchom” európskych noriem, prípadne dohovorov. Maďarské orgány by podľa uznesenia mali obnoviť nezávislosť dozoru nad médiami a štát by mal prestať zasahovať do záležitostí týkajúcich sa slobody prejavu a vyváženosti spravodajstva.

Fidesz tvrdí, že uznesenie EP,

odsudzujúce maďarský mediálny zákon, je klamlivé

10. marca 2011 - (tasr)

Uznesenie s výhradami proti maďarskému mediálnemu zákonu, ktoré dnes prijali poslanci Európskeho parlamentu v Štrasburgu, je klamlivé, tvrdia vo svojom vyhlásení maďarskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP). Uznesenie nevzalo do úvahy úpravy mediálneho zákona, ktoré maďarsky parlament schválil v pondelok, a nezohľadňuje ani vyhlásenie európskej komisárky pre digitálnu agendu Neelie Kroesovej, podľa ktorej táto právna norma je v súlade s európskymi normami, píše sa v dokumente zverejnenom na internetovej stránke Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz. Europoslanci Fideszu kritizovali maďarských socialistov za to, že v Európe priebežne vedú kampaň proti maďarskej vláde a pritom návrhy na úpravu mediálneho zákona v parlamente nepodporili. Podľa Maďarskej socialistickej strany (MSZP) dnešné uznesenie, prijaté významnou väčšinou v Európskom parlamente, je veľmi dôležitým politickým upozornením, ktoré musí vláda Viktora Orbána brať vážne, povedal vedúci delegácie poslancov MSZP v EP Csaba Tabajdi. Poslankyňa EP za MSZP Kinga Gönczová vyjadrila názor, že Maďarsko potrebuje mediálny zákon, ktorý v Maďarsku splní požiadavky na uplatnenie slobody tlače, zaručí občanom slobodnú informovanosť a nebude nútiť novinárov k samocenzúre. Prijaté uznesenie vyzýva na ďalšie preverovanie maďarského mediálneho zákona aj napriek zmenám, ktoré maďarský parlament prijal tento pondelok. Od Európskej komisie iniciátori uznesenia očakávajú, že navrhne princípy ochrany slobody tlače a plurality médií v rámci únie. Maďarskú vládu vyzvali, aby prehodnotila mediálny zákon, pričom by mala zohľadniť kritiky sformulované Európskym parlamentom, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) či Radou Európy, a aby neaplikovala pasáže, ktoré nie sú v súlade s „literou alebo duchom” európskych noriem, prípadne dohovorov. Maďarské orgány by podľa uznesenia mali obnoviť nezávislosť dozoru nad médiami a štát by mal prestať zasahovať do záležitostí týkajúcich sa slobody prejavu a vyváženosti spravodajstva.

EP bude vo štvrtok hlasovať o stanovisku

k maďarskému mediálnemu zákonu

9. marca 2011 - (tasr)

Úpravu maďarského mediálneho zákona považuje predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek za potešiteľnú. Ako však dnes podľa agentúry MTI zdôraznil v Štrasburgu na spoločnej tlačovej konferencii s maďarským prezidentom Pálom Schmittom, Európska únia bude pozorne sledovať uplatňovanie tejto legislatívnej normy v praxi. O stanovisku EP k zákonu budú europoslanci hlasovať vo štvrtok, pripomenul poľský politik v službách medzinárodného spoločenstva. Jerzy Buzek ocenil, že maďarská vláda zohľadnila obavy sformulované Bruselom a vo veci rýchlo konala. Zároveň poznamenal, že európske inštitúcie očakávali zosúladenie zákona so základným dokumentom EÚ, ako aj so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách. Podľa názoru predsedu EP prípad maďarského mediálneho zákona ukazuje, že mechanizmus únie, ktorý porovnáva právne normy členských štátov s právnymi požiadavkami spoločenstva, funguje efektívne. Najvyšší maďarský predstaviteľ, prezident Pál Schmitt, na tlačovej konferencii ubezpečil, že demokracia v Maďarsku funguje na 100 percent a občianske slobody, vrátane slobody slova, prejavu a tlače, sa tam môžu uplatňovať. Členov EP čaká vo štvrtok hlasovanie o dvoch návrhoch stanoviska k maďarskému mediálnemu zákonu. Prvým z nich bude návrh Európskej ľudovej strany, ktorej členom je aj maďarská vládna strana Maďarský občiansky zväz-Fidesz. Tento dokument oceňuje konzultácie medzi Bruselom a Budapešťou ako úspešné a odsudzuje útoky, ktorým kvôli predmetnému zákonu čelila vláda Maďarskej republiky. Druhým je návrh z dielne európskych socialistov, liberálov, zelených a radikálov, podľa ktorého je úprava zákona nedostatočná, orientujúca sa na priveľmi úzku sféru. Tento dokument považuje za žiaduce zásadné zmeny v podobe tejto legislatívnej normy.

Z pohľadu OBSE je aj novelizovaný

maďarský mediálny zákon problematický

8. marca 2011 - (tasr)

Maďarský mediálny zákon, ktorého úpravu schválil v pondelok parlament v Budapešti, predstavuje z pohľadu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) aj po zmenách porušenie princípov slobody tlače. Ako dnes vo Viedni uviedla predstaviteľka OBSE pre slobodu médií Dunja Mijatovičová, legislatívu bude možné aj naďalej zneužiť na potlačenie opozičných a nezávislých názorov. Toto sa nezmenilo ani po prijatí zmien odporúčaných Európskou komisiou, vyplynulo z jej slov. Rozpravu k vládnemu návrhu právnej normy sledovala v parlamente v Budapešti aj komisárka EÚ zodpovedná za digitálnu agendu Neelie Kroesová, ktorá pred novinármi zdôraznila, že komisia aj v budúcnosti bude veľmi pozorne sledovať, čo sa bude okolo mediálneho zákona diať. Novela, návrh ktorej predložil minister pre verejnú správu a spravodlivosť Tibor Navracsics, sa týka regulácie vyváženého spravodajstva, otázky registrácie, a záležitosti sankcií uplatnených voči médiám, ktorých vlastníkmi sú spoločnosti v iných členských krajinách Európskej únie. Podľa názoru Dunje Mijatovičovej to nie je dostatočné. „Viacero problémov zostáva,” konštatovala a na ilustráciu uviedla mediálne orgány kontrolované vládou, umožňujúce aj naďalej ovplyvňovanie spravodajstva v médiách. Zákon „nezaručuje politickú nezávislosť verejnoprávnych médií,” kritizovala predstaviteľka OBSE pre slobodu médií. Pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov v maďarskom parlamente neprešli. Za zmeny mediálneho zákona navrhované kabinetom premiéra Viktora Orbána hlasovalo v pondelok 258 poslancov vládnucich strán - Maďarského občianskeho zväzu - Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP). Proti bolo 65 poslancov opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a strany Politika môže byť iná (LMP). Hlasovania sa zdržali poslanci Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik.

Orbán ustúpil únii, Maďarsko zjemnilo mediálny zákon

7. marca 2011 - (sita)

Maďarský parlament v pondelok na popud vlády premiéra Viktora Orbána schválil dodatky ku kontroverznému mediálnemu zákonu. Úpravy sa týkajú aj spornej regulácie takzvaného „vyváženého spravodajstva”, vypustenia sankcií pre médiá sídliace v tretích krajinách a tiež zjednodušenia procesu registrácie pre médiá. Vo všetkých prípadoch pritom išlo o hlavné výhrady zo strany Európskej únie. Jednou z významných zmien je fakt, že nutnosť „vyváženého spravodajstva” sa už nebude týkať neoficiálnych médií, akými sú napríklad blogy. V tomto prípade išlo pritom o jednu z hlavných výhrad Európskej komisie, ktorú maďarská vláda akceptovala. K ďalším patrí to, že obmedzenia sa nebudú týkať médií so sídlom v inej členskej krajine Európskej únie s výnimkou prípadu, keď toto médium vzniklo v zahraničí len s cieľom vyhnúť sa regulácii. Poslanci zo zákona vypustili aj časť, v ktorej sa hovorí o „priamom alebo nepriamom osočovaní menšín a väčšín”. Mediálny zákon začal platiť 1. januára tohto roku. Na jeho základe vznikol nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované.

Parlament schválil vládny návrh úpravy mediálneho zákona

7. marca 2011 - (tasr)

Maďarský parlament dnes schválil vládny návrh úpravy mediálneho zákona. Zmenu podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI inicioval kabinet premiéra Viktora Orbána po tom, čo sa vláda dohodla s Európskou komisiou. Za návrh hlasovalo 258 poslancov vládnych strán Maďarský občiansky zväz - Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP); proti hlasovalo 65 poslancov opozičnej Maďarskej socialistickej strany (MSZP) a Politika môže byť iná (LMP); a hlasovania sa zdržali poslanci Hnutia za lepšie Maďarsko - Jobbik. Pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov boli odmietnuté. Rozpravu k návrhu právnej normy sledovala v parlamente aj komisárka EÚ zodpovedná za digitálnu agendu Neelie Kroesová, ktorá pred novinármi zdôraznila, že komisia aj v budúcnosti bude veľmi pozorne sledovať, čo sa bude okolo mediálneho zákona diať. Na zmene zákona, ktorý reguluje médiá, sa Európska komisia a maďarská vláda dohodli v polovici februára. Zmena zákona, ktorej návrh predložil minister pre verejnú správu a spravodlivosť Tibor Navracsics, sa dotýka regulácie vyváženého spravodajstva, otázky registrácie, a záležitosti sankcií uplatnených voči médiám, ktorých vlastníkmi sú spoločnosti v iných členských krajinách Európskej únie.

Ján Slota: Maďarské politické strany

sa kvôli sčítaniu plazia po južnom Slovensku

7. marca 2011 - (tasr)

Maďarské politické strany pôsobiace na Slovensku pred májovým sčítaním ľudu „neuveriteľným spôsobom” zdynamizovali pracovné tempo, „plazia sa po južnom Slovensku a avizujú kampane”, aby si udržali občanov Slovenska maďarskej národnosti. Uviedol to dnes predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Ján Slota. „V Nových Zámkoch v sobotu dokonca zorganizovali konferenciu na tému sčítania ľudu a asimilácie pod taktovkou politickej strany Híd, ale dokonca aj pod záštitou podpredsedu vlády pre menšiny Rudolfa Chmela,” konštatuje Slota, ktorý účasť podpredsedu vlády za Most-Híd na akcii odsudzuje. „Vláda Slovenskej republiky sa cez Rudolfa Chmela a stranu Híd jednoznačne stáva predĺženou rukou Budapešti, ktorá v strese z májového sčítania ľudu a možného rizika zníženia počtu občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti dala príkaz našej vláde prijať rozhodnutie zníženia kvóra na používanie jazykov menšín radšej už v týchto dňoch, aby neskôr neriskovala neúspech. Slovenská vláda príkaz pokorne splnila,” vyhlásil Slota na margo pripravovanej novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Zástupca strany Most-Híd podľa neho na sobotňajšej konferencii v Nových Zámkoch povedal, že počet príslušníkov maďarskej národnosti vykazuje dlhšiu dobu klesajúcu tendenciu, „a tak chytá nielen Híd, ale aj Budapešť neskutočná panika, že by sa im nemuselo dariť na Slovensku uplatňovať svoje záujmy”.

R. Chmel: Vzťahy s národnostnou menšinou

karpatských Nemcov nie sú vyhrotené

8. marca 2011 - (tasr)

Vzťahy s národnostnou menšinou na Slovensku, ktorú tvoria potomkovia karpatských Nemcov, nie sú podľa slov podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela vyhrotené. Uviedol to dnes v Handlovej, kde sa v rámci svojej pracovnej cesty stretol s predstaviteľmi karpatskonemeckých spolkov a samospráv obcí a miest bývalého nemeckého regiónu Hauerland. Patria do neho aj bývalé nemecké obce a mestá na hornej Nitre a širšom okolí. Nemeckí osadníci sa tu usadili už v 14. a 15. storočí, aby pomáhali rozvíjať ťažbu drahých kovov. Po druhej svetovej vojne musela väčšina karpatských Nemcov odísť za dramatických okolností, na základe Benešových dekrétov. Na tieto relikty sa už však zabúda, myslí si podpredseda vlády. Pretože tí z karpatských Nemcov, čo zostali, sa najmä v posledných dvoch desaťročiach môžu bez problémov vracať k svojim koreňom, udržiavať svoj jazyk a kultúru. Majú na to aj zo strany štátnych orgánov vytvorené dobré podmienky, konštatoval Chmel. Spomenul aj pripravovanú novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Práve ním navrhované kvórum desať percent počtu členov národnostných menšín v obciach malo byť na prospech aj nemecky hovoriacich obyvateľov. Hlavným problémom totiž nie je podľa jeho slov to, aby mohli na úradoch používať nemčinu. Ale zákonným uznaním týchto menšín „deklarujeme, že tu je ich domov, že sú našimi plnoprávnymi občanmi a že aj ich jazyk je jazykom, ktorý má u nás plné práva“, dodal podpredseda vlády. Predsedníčka Karpatskonemeckého spolku v Handlovej Hildegarda Radovská, R. Chmela oboznámila s jeho bohatou činnosťou. Členovia spolku, je ich 122, si vybudovali vlastný dom stretávania, kde zriadili aj malé múzeum. Členovia folklórnej skupiny potom zaspievali niektoré staré nemecké piesne. Predsedníčka sa pochválila, že kolekciu týchto piesní už vydali na CD nosiči a teraz pripravujú aj videodokument, kde by bola zachytená história i súčasnosť karpatských Nemcov v Handlovej. Pretože toto banícke mestečko založili v 14. storočí práve oni. Členovia spolku požiadali vicepremiéra Chmela o podporu tohto nenáročného projektu. S podobnou žiadosťou sa na hosťa obrátili aj členovia mikroregiónu Hornonitrie, ktoré je takisto zložené z bývalých nemeckých obcí. V Malinovej by napríklad chceli vydať slovník tamojšieho nemeckého nárečia, aby sa tieto hodnoty zachovali, pretože tí, čo toto zvláštne nárečie používali, už vymierajú.

R. Chmel: Zlepšiť výučbu nemčiny by pomohlo

zriadenie čisto nemeckej školy

8. marca 2011 - (tasr)

Zvýšiť a skvalitniť výučbu nemeckého jazyka v regiónoch na Slovensku, kde žijú karpatskí Nemci, by podľa podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela pomohlo zriadenie čisto nemeckej školy, kde by sa žiaci učili po nemecky už od materskej školy po gymnázium. Uviedol to dnes v Handlovej, kde v rámci svojej pracovnej cesty navštívil Gymnázium Ivana Bellu a stretol sa s predstaviteľmi spolkov karpatských Nemcov a predstaviteľmi miestnych samospráv. Podpredseda vlády tak reagoval na informáciu, že medzi študentmi klesá záujem o štúdium nemeckého jazyka. Podľa slov riaditeľa školy Mariána Šorla je to približne o tretinu menej v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Najväčší záujem je o angličtinu, ale okrem spomínanej nemčiny gymnazisti môžu študovať aj španielčinu a francúzštinu, dodal riaditeľ. Na výučbu využívajú v handlovskom gymnáziu modernú didaktickú techniku, ktorú hosťovi aj ukázali. Oboznámili ho, že pri výučbe nemeckého jazyka im pomáha, že už niekoľko rokov spolupracujú so školou v partnerskom nemeckom meste Voerde, kde žijú pôvodní nemeckí obyvatelia z Handlovej. Usadili sa tam po druhej svetovej vojne. Bolo ich približne 10.000, konštatoval primátor Handlovej Rudolf Podoba. Spolupráca medzi školami pozostáva z pravidelných stretnutí študentov a aj stáží najúspešnejších študentov v Nemecku. Chmel v príhovore študentom zdôraznil potrebu študovať cudzie jazyky a dokumentoval to na príkladoch a vlastných skúsenostiach. Podpredseda si podpisom do kondolenčnej knihy uctil aj pamiatku dvoch študentov gymnázia, ktorí v piatok minulého týždňa tragicky zahynuli pri dopravnej nehode v Nitrianskom Rudne. Potom položil kvety aj k pamätníku baníkom na mestskom cintoríne, ktorí zahynuli v okolitých baniach pri výkone svojho povolania. Stretol sa aj s autorom pamätníka, bývalým handlovským baníkom a ľudovým umelcom-rezbárom Jánom Procnerom a prezrel si jeho súkromné banícke múzeum.

Komisii sa nepáči maďarská mimoriadna daň

14. marca 2011 - (tasr)

Európska komisia (EK) dnes začala priestupkové konanie proti Maďarsku, od ktorého žiada vysvetlenie rozhodnutia zaviesť pre telekomunikačné spoločnosti mimoriadnu daň. Tú zaviedla v rámci boja proti následkom svetovej hospodárskej krízy vláda Viktora Orbána v októbri minulého roka. Maďarská vláda zaviedla v minulom roku v rámci balíčka mimoriadnych opatrení, ktoré mali priniesť vyššie príjmy do štátneho rozpočtu, aj tzv. telekomunikačnú daň. Komisia si však myslí, že toto opatrenie sa prieči európskej legislatíve a nie je zlučiteľné s európskymi štandardmi. „Vyrubená daň neslúži na pokrytie administratívnych a regulačných potrieb, z tohto dôvodu nie je kompatibilná s európskou legislatívou,” píše sa vo vyhlásení komisie. Zavedená daň vo výške 0 až 6,5 % v závislosti od výšky príjmov, ktorú už telekomunikačné spoločnosti zaplatili v decembri minulého roka, by mala priniesť zisk pre štát vo výške asi 220 miliónov eur ročne. Maďarské úrady majú teraz 2 mesiace na to, aby sa vyjadrili k výhradám komisie. Exekutíva únie naďalej skúma aj kompatibilitu ďalších dvoch krokov maďarskej vlády zo spomínaného balíčka: zavedenie dane pre maloobchodných predajcov a podnikateľských subjektov v energetickom sektore. Za podobný priestupok vo veci zdanenia telekomunikačných spoločností zažalovala EK takisto dnes Španielsko a Francúzsko na Európskom súdnom dvore.

Slováci v Mlynkoch usporiadali piaty šiškový festival

5. marca 2011 - (tasr)

Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadala 5. marca v obci Mlynky jubilejnú, 5. Pilíšsku kavalkádu a Šiškový festival. Súčasťou programu bola súťaž v pečení a jedení tejto sladkej dobroty. Podujatie je čoraz obľúbenejšie, presiahlo rámec regiónu a záujem o festival prejavili aj iné menšiny. Cieľom organizátorov je oživovanie fašiangových tradícií regiónu. Predsedníčka Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Marta Demjénová uviedla, že dnešný program je veľmi populárny. Vykurovaný stan na dvore základnej školy bol naplnený. „O festival prejavili záujem obyvatelia nielen z okolitých obcí Pilíša, ale aj zo Segedína, Békešskej Čaby a aj zo Slovenska, je to teda už medzinárodný festival. Vlani podujatie navštívilo takmer 3000 hostí,” dodala. Festival sa začal svätou omšou. Vo fašiangovom sprievode obcou sa prezentovali pilíšske národnostné obce. Súčasťou programu bola aj súťaž v pečení a jedení šišiek, zvlášť súťažili svokry a zvlášť zaťovia. V rámci kultúrneho programu vystúpil mládežnícky dychový orchester a tanečná skupina z Biatorbágyu, rôzne folklórne telesá, ľudové spevácke zbory a tanečné skupiny medzi nimi aj slovenskí tanečníci z novohradského Veňarcu a členovia Folklórneho súboru Rozmarín. Na tradičnom večernom fašiangovom bále hrala do tanca nemecká dychovka z Verešváru Schwabenkraft von Werischwar.

Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí vytvorí poradný zbor

3. marca 2011 - (tasr)

Spolupráca medzi novým predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) Milanom Vetrákom a Slovákmi žijúcimi v zahraničí formou vytvorenia zboru poradcov predsedu ÚSŽZ bola témou dnešnej tlačovej konferencie v Bratislave. Prostredníctvom tohto zboru chce lepšie využívať diplomatický a iný potenciál Slovákov žijúcich v zahraničí. „Zbor bude pozostávať z internej a externej časti pod mojím vedením s tým že práve v tej externej časti zboru budú zastúpení aj naši krajania. Počet osôb bude otvorený, nebude definitívny ani vtedy keď schválime štatút“ povedal Milan Vetrák pre TASR a dodal: „Ak v priebehu najbližšieho času dospejeme k záveru, že by bolo vhodné mať ktoréhokoľvek iného uznávaného odborníka zo zahraničia za ďalšieho člena, tak v tom zbore bude vítaný. Funkcia v zbore je dobrovoľná, nehonorovaná, čiže ide naozaj o nezištnú pomoc zo strany krajanov Slovenskej republike a opačne.“ Na tlačovej konferencii odzneli aj názory k posledným vyjadreniam predsedu Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ) Vladimíra Skalského na adresu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a jeho nového predsedu Milana Vetráka. „Nemôžem súhlasiť s vyjadreniami vedenia Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktorého vystúpenia na verejnosti vrhajú nepriaznivé svetlo na všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí, nielen na členov tohto združenia. Osobitne nesúhlasím s vyjadreniami vedenia SZSZ na čele s predsedom Vladimírom Skalským, ktoré smerujú k očierňovaniu osoby predsedu úradu a spochybňujú suverénne rozhodnutie vlády Slovenskej republiky“ uviedol pre médiá Dušan Klimo v rokoch 2002 až 2006 prvý predseda SZSZ, ktorý sa tlačovej konferencie rovnako zúčastnil. Predseda SZSZ Vladimír Skalský prostredníctvom združenia protestoval v uplynulých dňoch proti vymenovaniu Milana Vetráka za predsedu ÚSŽZ. Zároveň žiadal slovenskú vládu, aby toto svoje rozhodnutie zmenila. Kabinet M. Vetráka do funkcie vymenoval na svojom zasadnutí 9. februára, do funkcie bol nominovaný na základe výsledku výberového konania. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí pôsobí na základe zákona Národnej rady SR č. 474/2005 Zbierky. Je rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na rozpočet Úradu vlády SR. Koordinuje a vykonáva proces tvorby štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, zabezpečuje výkon štátnej politiky starostlivosti o nich, spolupracuje s organizáciami združujúcimi Slovákov v zahraničí. Svetové združenie Slovákov v zahraničí (SZSZ) vzniklo v roku 2002, jeho členmi sú slovenské spolky pôsobiace v zahraničí aj osobnosti slovenskej diaspóry, ktoré sú činné v prospech Slovenska aj mimo krajanských organizácií. Jeho súčasným predsedom je Vladimír Skalský.

Múzeum nášho svedomia

4. marca 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Potrebuje Slovensko múzeum komunizmu? Prečo nie, touto temnou kapitolou našich dejín by sme sa určite mali viac zaoberať. A určite ju treba viac vysvetľovať aj mládeži, ktorá už komunizmus nezažila, nevie o čom bol a veľa sa o ňom nedozvie ani v škole, lebo tejto téme sa stále mnoho učiteľov dejepisu pre vlastnú bezradnosť, niekdajšiu angažovanosť či snahu nikomu sa neznepáčiť radšej oblúkom vyhýba. Ešte lepšie by bolo nezriadiť len múzeum komunizmu, ale múzeum totalitných diktatúr v slovenských dejinách, v ktorom by sa napríklad dalo ukázať, ako málo naozaj podstatných rozdielov bolo medzi ľudáckym a komunistickým režimom a ako plynulo dokázali mnohí prejsť zo služby jedného k nadšenému budovaniu druhého. Nová budova Úradu vlády sa na tento účel výborne hodí, veď ako svojrázne múzeum komunizmu ešte nedávno pôsobila - za vlády premiéra Roberta Fica. Celá vec však má dva háčiky. Budú to len vyhodené peniaze, ak vznikne len ďalšie z obvyklých strnulých a mŕtvych slovenských múzeí s radom zaprášených vitrín, v ktorých sú jedinými interaktívnymi prvkami podriemkavajúce dôchodkyne na stoličkách. Málokto pod tridsať rokov do takéhoto múzea príde dobrovoľne a ak by si náhodou splietol dvere alebo tam musel ísť povinne v rámci výučby, bude ho zaujímať len to, ako čo najskôr vypadnúť. Vážnejším problémom však je, že vznik nového múzea oznámila predsedníčka vlády. Ivete Radičovej sa podarilo celému projektu okamžite dať politický podtext. Stále to, samozrejme, nevylučuje, že nové múzeum bude miestom, kde sa môžete seriózne a objektívne zoznámiť s každodenným životom i zločinmi komunistickej éry. Vďaka politickému kontextu dodanému premiérkou však bude mať oveľa ťažší štart, bude sa ťažšie dokazovať, že je vedeckým, výchovným, a nie propagandistickým projektom a odrážať kritiku, ktorou ho prívrženci bývalého režimu určite zahrnú. Niežeby naň zúrivo neútočili, nech bude akokoľvek objektívne, Radičová však tiež trochu pohnojila pôdu, z ktorej ich kampaň vykvitne.

Páračky a priadky v Békešskej Čabe

23. februára 2011 - (Ingrid Slaninková - rozhlas.sk)

Fašiangové obdobie bolo pre Slovákov žijúcich v Békešskej Čabe kedysi charakteristické podujatiami, na ktorých sa stretlo čo najviac ľudí - mladých aj starších, ktorí sa porozprávali, zaspievali si, ale aj zatancovali si. Podľa riaditeľky Domu slovenskej kultúry Anny Ištvánovej k nim patrili najmä páračky. (Audio - klik na link!):

http://www.rozhlas.sk/radio-international-sk/slovaci-vo-svete/Fašiangy_Madarsko.mp3

Maďarský konzul v Bratislave prestrelil

14. marca 2011 - (Jozef Mikloško - jozefmiklosko.blog.sme.sk)

V rozhovore z 9. 2. 2011 maďarský konzul v SR Géza Farkas na adresu Slovenska okrem iného povedal: „Umelými prostriedkami sa veľmi ťažko dajú stvoriť dejiny a identita... Kult Cyrila a Metoda a kult Svätopluka berie Maďar na vedomie s trpkým úsmevom... Vieme, že spontánny ľudový kult Cyrila a Metoda na tomto území neexistoval... Je divné, že vierozvestci preskočili cez územie dnešného Maďarska, nie sú po nich nijaké stopy... Na Slovensku sa pociťuje naliehavá potreba vytvoriť virtuálne dejiny...“ Nebudem s týmito netaktnými provokáciami polemizovať, iba pripomínam, že diplomat by mal mať rád krajinu v ktorej pracuje, ináč ho možno nahradiť robotom. Farkas ignoruje to, že Slovensko má svoju históriu, nemusí si ju vymýšľať, ani sa za ňu hanbiť, že kult sv. Cyril a sv. Metoda nie je chiméra, veď na 1150 výročie ich príchodu nás navštívi pápež Benedikt XVI. Konzulove tvrdenia nie sú prvými ani poslednými tohto typu - pripomenuli mi maďarskú výstavu vo Vatikánskych múzeách v r. 2002 „Tisíc rokov kresťanstva v Maďarsku“, ktorá vyvolala aj u mňa rozpaky a protesty. Bola to vládou organizovaná veľká výstava, 410 s. katalóg vydali v Budapešti. Priniesla maďarský pohľad na túto tému, ktorý si temer nevšímal spoločnú históriu iných národov, najmä Slovákov. Ani v úvode štátneho sekretára Vatikánu A. Sodana sa nespomenuli iné národy Uhorska. Cudzinci si to nevšimli, z hľadiska Slovákov to však bolo neobjektívne a necitlivé. Realizáciu tohto projektu som Maďarom závidel. Domov som o ňom poslal podrobnú správu aj s katalógom, žiadal som o jeho recenziu a informovanie Konferencie biskupov Slovenska. Moje námietky boli tieto:

- Nič sa nehovorilo o Veľkej Morave, tri riadky boli o misii sv. Cyrila a Metoda, sv. Metoda spomenuli len pri stretnutí s maďarským kráľom.

- Spochybnil sa vplyv staršieho kresťanského obyvateľstva v Karpátskej kotline na Maďarov, ktorí neprebrali kresťanstvo od Slovanov.

- Nerešpektovali sa úradné označenia našich miest a obcí. Ich názvy boli v maďarčine, návštevník nevedel, o aké mestá ide. Nagyszombat bolo najdôležitejším centrom kresťanstva, málokto vedel, že ide o Trnavu. Iba jeden článok uvádzal slovenské názvy, v ňom sa spomenul maďarský kardinál Péter Pázmány, zakladateľ Trnavskej univerzity, o jeho proslovenskom cítení sa však mlčalo.

- Medzi uhorskými svätými sa zabudlo na sv. Svorada a Benedikta. Aj mená svätých slovanského pôvodu mali maďarské názvy. Nepovedalo sa, že kardináli Černoch, Rudnay a Scitovszky boli Slováci.

- Prvá zmienka o Slovákoch bola až z novoveku. Popisy predmetov v katalógu neuvádzali, že mnohé predmety pochádzali zo Slovenska.

- Udávali sa mapy a štatistiky o katolíckej cirkvi v Maďarsku do r. 1942 a 1982, v tom bola zahrnutá aj slovenská cirkev. O slovenskej cirkevnej provincii zhodnej s hranicou štátu od r. 1977 sa nič nepovedalo.

- Na paneli „Katolícka cirkev v Maďarsku v r. 1945-82“ bola Košická a Rožňavská diecéza udaná ako súčasť maďarskej cirkvi. Na paneli „Dôležité pútnické miesta v Maďarsku v 18.-20. storočí“ bolo asi 40 slovenských miest na mape Uhorska s maďarskými názvami.

V katalógu bolo 31 historických prác. V niektorých boli témy objektívne opísané - konštatovanie maďarizácie, Andrej Hlinka a Černová, informácie z Vatikánskych archívov, iné boli tendenčné a nepravdivé - v meste Nyitra existovalo kresťanstvo od 10. storočia, prvý kresťanský kostol v strednej Európe nespomenuli. Podrobnejšie boli opísané vzťahy Maďarska so Svätou stolicou, Poľskom, Rumunskom a Nemeckom, o vzťahoch k Slovákom sa nehovorilo. Konštatovalo sa, že „Poľsko aj za socializmu dovolilo maďarské púte. Následnícke štáty zaviedli prísne reštrikcie v praktizovaní náboženstva. V ČSR sa stala situácia ešte horšia pre antimaďarský postoj šovinistickej slovenskej hierarchie a duchovenstva, ktorá sa snažila nedovoliť maďarským procesiám vstup do kostolov na Slovensku v Nitre, Levoči, Sasvári, Selecbányi, Ohegy. Situácia sa nezmenila ani po revolúcii, keď sa Slovensko osamostatnilo. Iná situácia bola v Rumunsku a Srbsku“. MZV SR som navrhol, aby sme aj my urobili podobnú výstavu. Odpoveď bola, že pre nedostatok financií nie je v pláne. Skutočnosť, že Slovensko sa vďaka kresťanstvu udržalo na mape Európy, že jeho históriu nemožno pochopiť bez znalosti histórie kresťanstva, že na Slovensku pád komunizmu vyvolala najmä podzemná cirkev, ktorej sa komunisti báli, nepasovala mnohým do kariet ani v r.2002. Je divné, že maďarské lavicové vlády mali pre zlepšenie slovensko-maďarských vzťahov lepší postoj ako pravicové vlády. Presvedčil som sa o tom neraz osobne u Antalovej vlády v r. 1990-92, bolo a je to tak aj za premiéra Orbána. Maďari zabúdajú na reciprocitu: po Trianonskej zmluve v r. 1920 žilo v Maďarsku asi 630 tis. Slovákov, v r. 1946 po presídlení ich tam zostalo 474 tis., v porevolučnom sčítaní iba 9101 občanov napísalo, že vedia slovensky. Otázka o národnosti občanov v sčítacom dotazníku nebola. V Ríme som zažil veľvyslankyňu Maďarska Enikő Győri, bývalú blízku spolupracovníčku V. Orbána. Stretali sme sa často, bola sebavedomá a autoritatívna. Keď v r. 2002 Orbán prehral voľby, stala sa milšia, onedlho ju odvolali domov. Teraz je štátnou tajomníčkou pre európske záležitosti MR. Veľvyslancom ľavicovej vlády sa potom stal I. Kovács, boli sme úprimní priatelia. Jeho diplomati boli mladí ľudia európskeho zmýšľania. V r. 1999 slovenská komisia KBS (bol som jej tajomník) Iustitia et Pax - Spravodlivosť a mier spolu s maďarskou komisiou usporiadali konferenciu o našich vzťahoch z pohľadu kresťanstva. Napriek obojstrannej tolerancii sa občas iskrilo. V kuloároch mi maďarský biskup povedal: „Našou traumou je, že už generácie učíme deti, že Trianon sa raz napraví a Maďarsku sa vrátia bývalé územia. Dnes sa nikto neodváži povedať, že sa to nestane.“ Mapu, ktorú som v Maďarsku vídal: Veľké Uhorsko včítane Slovenska obkľúčené tŕňovou korunou stále živí absurdnú myšlienku revízie Trianonu. Dnes je mnoho slovensko-maďarských problémov spolitizovaných, vyťahujú sa na obidvoch stranách ako metóda bieleho psa na odpútavanie pozornosti. Bez vzájomnej tolerancie a dialógu, so stálym vracaním sa do minulosti a vŕtaním sa v skutočných a domnelých krivdách a predsudkoch to k lepšiemu nepôjde. Nech sa s tým zaoberajú najmä historici, mládež sa chce dívať do budúcnosti. Vzorom v zblížení oboch národov by mala byť aj slovenská a maďarská cirkev. Kristus mal rovnako rád všetky národy, svojich učeníkov si nevyberal podľa národnosti.

Konzul Géza Farkas: Trianon zaťažuje aj Slovensko

(Interview z 9. februára 2011, ktoré poskytol konzul Maďarskej republiky

G. Farkas - portál pre Maďarov na Slovensku bumm.sk)

http://www.bumm.sk/51755/farkas-geza-konzul-trianon-szlovakiat-is-sujtja.html

Akým smerom sa uberajú slovensko-maďarské vzťahy? S bratislavským maďarským konzulom Gézom Farkasom sme sa rozprávali o dvojakom občianstve, o následkoch zásahu proti fanúšikom v Dunajskej Strede a o špecifikách Slovenska.

- Hlavnou úlohou konzulátu je zastupovanie a ochrana záujmov maďarských občanov pôsobiacich na Slovensku.. Efektívnosť toho do určitej miery závisí aj od slovensko-maďarských vzťahov. V poslednom roku sa v obidvoch krajinách vymenili vlády, badať zmeny v komunikácii obidvoch strán?

- Tradičnú konzulárnu činnosť sme vždy kládli na odborné základy a podľa toho sme vždy postupovali. Prichádzali správy o prejavoch, ktoré možno kvalifikovať ako protimaďarské. Z kancelárie konzula nemožno rozhodnúť o ich pravdivosti, ale po určitom počte sťažností možno povedať, že môžu byť opodstatnené. Určite sú takí úradníci, ktorí ako súkromné osoby nemajú radi Maďarov, čo sa niekedy odráža aj na ich správaní.

- Z maďarskej strany sú badateľné nejaké zmeny?

- Konzul je v háklivej situácii, lebo je diplomat, pohybuje sa v politickom silovom poli, pričom v praxi skôr reprezentuje štátnu správu. Jeho prejavy nemožno úplne oddeliť od politického ovzdušia danej vlády.

- Vaša osoba a bratislavský maďarský konzulát sa v posledných rokoch dostali najviac do povedomia v súvislosti so zbitím fanúšikov na zápase DAC-Slovan v Dunajskej Strede. Nastal v tejto záležitosti nejaký posun?

- Nemám vedomosť, aký vývoj nastal v tejto záležitosti. Bezprostredne po udalostiach sme požiadali políciu o videozáznam, incident bol témou zasadnutí zmiešaných komisií, ale na úrovni konzula nemožno posúdiť túto záležitosť. V čase zásahu proti fanúšikom bola iná situácia ako dnes. Nepostrehol som úmysel úradov dôsledne vyšetriť tento prípad. Osobne ma prekvapilo, že v hľadisku sedeli aj zástupcovia maďarskej polície. Mňa o tom neinformovali, dokonca som dostal pokyn, aby som nešiel na stretnutie 1. novembra. Až keď vznikol problém, sadol som do auta a celý druhý polčas som už sledoval. Zásah proti fanúšikom som nevidel.

- Predtým maďarská strana mala jasné, o aký chúlostivý zápas ide?

- Áno, ale výmena informácií sa zadrhávala. Vyslovil som výčitku, že som nevedel o prítomnosti maďarských policajtov. Vtedajšiemu štátnemu policajnému veliteľovi som povedal, že v takýchto prípadoch je žiaduca užšia spolupráca.

- Možno z incidentu vyvodiť nejaký záver? Čo by maďarská strana v podobnom prípade robila inak?

- Odvtedy sa zmenili zákony, aj kontrola je prísnejšia a je spoľahlivejší aj bezpečnostný systém štadiónu. Dúfam, že do takejto vyhrotenej situácie sa maďarský konzul už viac nedostane. Mám všetky dôvody predpokladať, že nové vlády našich krajín vyriešia túto otázku. Pri týchto udalostiach zohral úlohu aj fakt, že futbalový štadión zostal jediným miestom, kde sa mohli prejaviť národne cítiaci ľudia, ktorí boli roztrpčení činnosťou Gyurcsányovej vlády.

- Čo sa týka každodenných vecí, zhruba koľko žiadostí prichádza na konzulát a akých oblastí sa dotýkajú?

- Konzulárna činnosť sa označuje ako mnohostranná. Pracovný čas dobre vypĺňajú prípady ochrany záujmov a prípady týkajúce sa štátnej správy. Často sa robia preklady, overujú sa dokumenty, vedie sa matrika a samozrejme riešia sa aj prípady ochrany záujmov, keď napr. niekto sa cíti byť obmedzovaný v otázkach slobody, konzul často musí u dotyčného vykonať osobnú návštevu.

- Podľa Vašich vedomostí, koľko maďarských občanov pôsobí a pracuje na Slovensku?

- Nevedieme evidenciu. V čase komunistického režimu sa oveľa presnejšie evidoval počet osôb žijúcich a pôsobiacich v zahraničí, každý maďarský občan mal svoju zložku. Teraz to vôbec nesledujeme, existujú len odhady. Na Slovensku môžu žiť tisíce maďarských občanov. Kto sa o to zaujíma, môže získať informácie na úradoch na Slovensku, lebo kto tu žije, má povolenie na trvalý pobyt, ktoré si musí pravidelne obnovovať.

- Úlohou konzulátu je, aby chránil a zastupoval záujmy maďarských občanov, no zavedenie dvojakého občianstva môže aj v tejto oblasti vytvoriť novú situáciu.. Napr. podľa návrhu Radičovej vlády by sa druhé občianstvo neuznalo. Aký vplyv môže mať na činnosť konzulátu skutočnosť, keď sa na Vás obráti osoba so sťažnosťou, ktorá popri slovenskom občianstve prijala aj maďarské občianstvo, ale slovenská strana nové občianstvo neuzná?

- V tlači sa objavili viaceré verzie o tom, ako si vláda predstavuje úpravu zákona. Nechcel by som tipovať, aké riešenie sa prijme, ale vidím, že v tejto veci vládne neistota. Ani vo vládnej koalícii nie je potrebná zhoda. Okrem toho, ako Damoklov meč im hrozí spôsob, akým bol prijatý protizákon.

- Ak by skutočne nastane takáto zmena, môže sa spochybniť jedna z najzákladnejších funkcií konzulátu?

- Rozhodne musíme počkať ako bude znieť zákon. Pri výlučne maďarských občanoch nevznikne problém, ako bude konzulát postupovať v ich záležitostiach. V prípade, že Slovensko bude tolerovať inštitút dvojakého občianstva, platí ustanovenie, že osoby s dvojakým občianstvom sa vo vzťahu k slovenským úradom pokladajú za slovenských občanov.

- Mnohí si to vysvetľujú tak, že Slovensko by teraz mohlo stratiť tých občanov, ktorí sa vymania spod ustanovení zákonov a štátu.

- Ak by Slovensko zbavilo osoby s dvojakým občianstvom svojho občianstva, môže sa vynoriť ďalší problém. V takomto prípade by v krajine žilo veľa maďarských občanov, ktorí by sa však v rámci EÚ ťažko vyhli zodpovednosti a plneniu povinností. Čo sa týka samého maďarského zákona, ktorý umožňuje zjednodušené naturalizovanie, musím dodať, že v tejto súvislosti existujú aj iné závažné nedorozumenia. Zákon nevychádza z etnického princípu. Takýto mylný názor zaznieva aj v serióznych programoch. Ak si niekto prečíta zákon, bude mu celkom jasné, že o maďarské občianstvo môže požiadať ten, kto sám alebo akýkoľvek jeho predok bol v minulosti maďarským občanom. Teda nejde o etnickú príslušnosť. Dalo by sa povedať aj tak, že na Slovensku sa zákon vzťahuje na každého, kto aspoň trocha sa naučil po maďarsky.

- Koľkí sa na Slovensku zaujímali o dvojakého občianstvo?

- Čísla zo zásady neuvádzam.

- Je to v záujme uchádzačov alebo súčasť vedomej stratégie?

- Mám na to viacej dôvodov. Jedným je praktické hľadisko, lebo nepoznám počet záujemcov - žiadosť možno podať kdekoľvek. Maďar zo Slovenska môže podať žiadosť v Pretórii, na generálnom konzuláte v New Yorku alebo aj v Zalaegerszegu. Nesumarizujem tieto čísla, ani nemám takú možnosť.

- Bratislavský maďarský konzulát nevedie vlastnú štatistiku?

- Vedieme, ale nezverejňujeme ju. V tejto súvislosti zvyčajne vždy zdôrazňujem, že tisícročný štát sa nikam neponáhľa. Otvorila sa brána medzi Maďarskom a zahraničným maďarstvom. Maďari ju môžu využiť podľa svojich pocitov a možností a všetci tí, ktorí hľadajú svoje korene a majú pocit, že patria k maďarstvu. Je cynické hovoriť o tom, že na Hornej zemi (Felvidéken) by nežiadali maďarské občianstvo z dôvodu lojality, resp. vernosti. Ak existujú také rozhodné sankcie a protizákony, nemožno hľadať mieru vernosti, dobrovoľnosti...

- Z akých dôvodov, podľa osobných skúseností pracovníkov konzulátu, by chceli žiadatelia prijať maďarské občianstvo?

- Prichádzajú osoby s veľmi silným maďarským národným povedomím, ktorých vnútorné oduševnenie núti, aby požiadali o občianstvo. Pevná identita a vzťah k maďarstvu sú u týchto ľudí také silné, že ich nezaujímajú dôsledky ich konania, alebo sa nachádzajú v takej životnej situácii, že to pre nich nie je podstatné. Ja sa nepokúšam presviedčať nikoho, lebo ide o ich kožu. Každý sa musí rozhodnúť podľa vlastnej životnej situácie, duševného stavu a pocitu zodpovednosti. V tejto fáze pokladám za dôležité poskytovať presné informácie.

- Z maďarskej strany často počuť výhrady, že žiadatelia očakávajú od dvojakého občianstva hospodárske výhody, alebo že sú motivovaní politicky. Potvrdzujú to Vaše skúsenosti?

- Pevne verím, že máme za sebou ťažké obdobie predchádzajúcich rokov. V súčasnosti maďarská vláda, ktorá spustila obnovu, má dvojtretinovú väčšinu. Treba položiť nové základy. Predchádzajúca ľavicovo-liberálna vláda, pred referendom v roku 2004, za peniaze daňových poplatníkov viedla negatívnu kampaň, v ktorej pohrozila 23 miliónom Rumunov odobratím sociálnych podpôr a prostým ľudom, zápasiacim s existenčnými problémami predkladala ničím nepodložené hrôzostrašné príbehy, v dôsledku ktorých títo stratili chuť kladne hlasovať. Tento zážitok maďarstvo odkladá do archívu.

- Ale konkrétne sú aj takí žiadatelia, ktorí by sa chceli dostať k občianstvu z nejakých nekalých úmyslov?

- Občas dostávam z väzníc listy podobného druhu, no v zmysle zákona nemožno naturalizovať toho, kto je právoplatne odsúdený alebo bol trestaný. Hrubý záujem pociťujem len v takýchto prípadoch. Niekedy sa vyslovuje aj obava, žeby sa niekomu mohli zhoršiť pozície, ktoré zaujíma v hospodárskom živote. Ale to nie je prejav ziskuchtivosti, ale pochopiteľná, podľa mňa bezdôvodná obava.

- Čomu pripisujete fakt, že v iných krajinách sa uchádza o maďarské občianstvo oveľa viac žiadateľov?

- Slovensko možno nazvať kukučím vajcom v tom zmysle, že spomedzi susedných krajín je jediné, ktoré sa ako celok vydelilo z Uhorska (Magyarországból). Nikto nespochybňuje jeho suverénnu štátnu existenciu, ale okolnosti jeho zrodu boli atypické. Mohol by som povedať, že boli neštandardné. Bolo to sprevádzané snahou o rýchlu asimiláciu neslovenských občanov. Ak porovnáme údaje sčítania ľudu z roku 1910 so súčasnými, bez akejkoľvek zaujatosti môžeme zistiť, že značná časť slovenského obyvateľstva (szlovákság) sa v posledných desaťročiach asimilovala, takže jeho identita nemohla zosilnieť. Aj títo ľudia sa môžu vrátiť k svojim maďarským koreňom, myslím si, že každý druhý Slovák mal maďarských starých rodičov.

- Dlhý čas pozorne sledujete udalosti na Slovensku, jednak ako súkromná osoba, jednak ako diplomat. Rysuje sa podľa Vás v posledných rokoch nejaká zmena v slovenskej spoločnosti ?

- Slovensko prebralo štátne atribúty ako určitý druh licencie, ktoré si nevybojovalo v stáročných zápasoch. Slovenská spoločnosť nesie v sebe pečať tejto skutočnosti; umelými prostriedkami sa veľmi ťažko dajú stvoriť dejiny a identita. Kult Cyrila a Metoda a kult Svätopluka berie Maďar na vedomie s trpkým úsmevom. Máme predstavu o tom, čo sa dialo na tomto území, vieme, že spontánny ľudový kult Cyrila a Metoda neexistoval, avšak svätého Štefana si ctili aj na severe. Je divné, ako vierozvestcovia preskočili cez územie dnešného Maďarska. Nie sú po nich nijaké stopy, presadzovanie ich kultu má charakter pokusu stavania akýchsi náhradných základných pilierov.

- Je taká vec, ktorú by sa Maďari mohli naučiť od Slovákov?

- Pred voľbami v roku 2010 som povedal, že v rámci EÚ sa dostali k sebe dva štáty predstavujúce dve krajnosti. Jednou je Slovensko, ktoré berie národnú ideu veľmi vážne - je to jeden zo základných pilierov jeho existencie a druhou je Maďarsko s ľavicovo-liberálnym vedením, ktoré sa snaží zabudnúť na to, čo znamená maďarský národ - charakterizuje ho ochota prispôsobiť sa európskemu prostrediu. Vieme - voľby to teraz vyrovnali. Vulgárnu extrémnosť sme sa samozrejme nenaučili, ale národ berieme vážne. Veď podľa historikov má národné povedomie aj taký vplyv, že posilňuje spoločenstvo a podporuje obetavosť. Ak mám cieľ, s ktorým sa stotožňujem, v danom prípade je to národ, som ochotný prinášať väčšie obete.

- Ak tomu dobre rozumiem, slovenské národné smerovanie má niekedy aj dobré stránky?

- Samozrejme má takúto stránku, ale nie je dobré to, že je položené na vymyslené základy. Slovenské chápanie dôležitých národných a historických otázok vychádza z virtuálnych základov, čo má svoje riziko. Protizákonom toto riziko nemožno znížiť.

- Konzulát musí niekedy znášať slovenskú kritiku namierenú proti Maďarsku. Napr. občianski aktivisti pred budovou demonštrovali proti mediálnemu zákonu. Vy ste vtedy s nimi hovorili a odvolávali ste sa na dvojtretinovú plnú moc ľudu, no toto je skôr politický argument ako argument diplomata.

- V podstate som uviedol právnické argumenty, demonštrantom som navrhol, aby si prečítali text a porovnali ho s európskymi normami. Jedným z hesiel demonštrantov bolo, aby sme podporovali demokraticky zmýšľajúcich Maďarov. Položil som im otázku, ktoré strany. Je tam postkomunistická maďarská strana, radikálny Jobbik a zeleno zameraná umiernená liberálna LMP. Koho teda podporujú? Vláda teraz urobí to, na čo dostala splnomocnenie. Bola to v podstate právnická argumentácia, resp. sumarizovanie volebných výsledkov.

- Čo by podľa Vás mohlo zlepšiť slovensko-maďarské vzťahy? Čo je potrebné na to, aby klesol počet konfliktov a nastal ideálny stav?

- Väčšia úcta k faktom. Vo vzťahoch obidvoch krajín pokladám za najväčší problém virtuálnu skutočnosť. Zvyčajne hovorím, že Trianon postihuje aj Slovensko v psychologickom slova zmysle: medzinárodné spoločenstvo uznalo suverénny štát, čo však neznamená, že mu k tomu dalo aj dejiny. Na Slovensku sa pociťuje naliehavá potreba vytvoriť virtuálne dejiny, čo spôsobuje psychologickú záťaž. Dalo by sa jej zbaviť vtedy, ak by sme si vážili fakty a na ne sa spoliehali. Bolo by dobré, keby sme o tom hovorili otvorene.

Otvorený list - vzdanie sa členstva v SZSZ

Londýn, 09. 03. 2011

Vážený pán Skalský,

týmto otvoreným listom Vám oznamujeme, že Slovenské centrum v Londýne s okamžitou platnosťou vystupuje zo Svetového združenia Slovákov v zahraničí a svoje rozhodnutie zdôvodňujeme nasledovne:

1. Dôrazne odmietame Vaše tvrdenia, že zastupujete celé slovenské zahraničie a za Vami stojí pol miliónom Slovákov žijúcich v zahraničí. SZSZ je obyčajným občianskym združením registrovaným v SR, ktoré síce združuje dobrovoľne platiacich členov, tí sú však samostatní vo svojich aktivitách aj vo svojich rozhodovaniach. Nikdy ste sa nepýtali na náš kolektívny názor, ba dokonca ani na postoj nášho zástupcu v Generálnej rade SZSZ. Nehovoriac o tom, že ste pred Vašim výstupom v slovenských médiách vôbec nezvolali Generálnu radu, takže ste nášmu zástupcovi v GR SZSZ ani nedali možnosť vyjadriť náš názor.

2. Zlyhali ste pri organizovaní III. Valného zhromaždenia SZSZ v roku 2009 a namiesto seriózneho a objektívneho vedenia rokovania ste predviedli hotovú grotesku, alebo,,učebnicový príklad manipulácie,,. S Vašim výkonným výborom ste nepripustili diskusiu, nedali ste členom SZSZ možnosť nahliadnuť do finančnej správy SZSZ - hoci sme Vás o to žiadali niekoľkokrát pred Valným zhromaždením. Naše tvrdenia môžeme vecne podložiť, pretože celý priebeh tohto zhromaždenia je zdokumentovaný na videu.

3. V mene nášho spolku aj celého slovenského zahraničia ste verejne spustili kampaň proti novému predsedovi Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milanovi Vetrákovi, bývalému členovi GR SZSZ za západnú Európu, ktorý bol poverený zastupovaním našich krajanských spolkov zo západnej Európy pri podaní súdnych žalôb voči SZSZ, pričom jedna zo žalôb sa týkala nečinnosti orgánov SZSZ, čo je pod Vašim vedením všeobecne zaužívaný spôsob riadenia organizácie.

4. Jednému z našich zástupcov v Generálnej rade SZSZ za západnú Európu, ako aj členovi redakčnej rady portálu www.slovacivosvete.sk, ste zablokovali naň prístup, čím ste zaviedli cenzúru na prichádzajúce nesúhlasné články Vášho konania.

5. Pod Vašim vedením SZSZ nikdy nič neurobilo prospešné pre našu komunitu vo Veľkej Británii, len ste sa mediálne priživovali na aktivitách druhých. Výrazným príkladom Vášho privlastňovania si skutkov iných je naša aktivita,,Volím zo zahraničia,, kde sme spoločne s občianskym združením Migrácia SK vytvorili celosvetovú kampaň na podporu volieb zo zahraničia, čo sa odzrkadlilo v náraste voličov zo zahraničia ako aj v programovom vyhlásení vlády SR.

Odmietame Vaše vyjadrenia o predchádzajúcom riaditeľovi Slovenského centra v Londýne Martinovi Hakelovi, ktorý počas desiatich rokov venovaných krajanskému životu urobil spolu za pomoci dobrovoľníkov obrovský kus práce pre Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii. Svojím pôsobením dosiahol reálne výsledky, a preto sa bude aj nové vedenie snažiť nadviazať na jeho neoceniteľnú dobrovoľnú prácu a tým pomáhať našim Slovákom pri štúdiu, práci a živote vo Veľkej Británii. Túto činnosť totiž vnímame zároveň ako pomoc Slovensku pri globálnej prezentácii Slovenskej republiky v zahraničí.

S pozdravom

Richard Plašek

riaditeľ Slovenské centrum v Londýne

Dovidenia v lepších časoch, priatelia!

Marec 2011

Vážení priatelia, spolupracovníci, priaznivci, dopisovatelia!

Zavrela sa jedna kapitola Slovenských národných novín. Na rozlúčku s ňou si pokladám za povinnosť vysloviť poďakovanie a úctu práci i priazni všetkých Vás, čo ste spolu s redakciou pod mojím vedením prikladali ruky k spoločnému dielu. Nebolo márne ani zbytočné, naopak, myslím, že to bola významná a užitočná etapa v dejinách matičnej tlače. Ak nie iným, nuž aspoň tým, že sa nám spolu podarilo udržať vydávanie Slovenských národných novín nepretržite vyše dve desaťročia. A vieme, že to nebolo ľahké ani jednoduché.

Hodnotenie minulosti ponechajme histórii a časom budúcim. Osobne pri pohľade naspäť, na tých necelých dvadsať rokov, čo som bol v redakcii a rovných štrnásť na jej čele, nie je mi pri odchode všetko jedno. No nad ľútosťou prevažuje vďačnosť a hrdosť. Rád sa o to s Vami teraz delím. Zároveň prosím o ospravedlnenie, že nepíšem každému osobne. Bol by to - všetci to vieme - úctyhodný zoznam ľudí, z ktorých každý je výnimočná osobnosť. Moja vďačnosť a úcta patrí, pravdaže, aj tým, čo za uplynulé roky od nás odišli nenávratne, nie do večnosti, ale do vlastnej nesmrteľnosti.

V spomienkach sa budem vždy vracať k víťazstvám, ktoré sme spolu dosiahli. Lebo pády neboli. Vďaka Vám všetkým úprimná, úcta, ktorú k Vám pociťujem a odnášam si ju v srdci.

Rozlúčky nemajú byť dlhé, ani keď, ako verím, nie sú navždy. Preto mi dovoľte všetkých Vás pozdraviť spolu s filozofom a múdrym mužom, stojacim vždy na strane pravdy, Janom Werichom: Dovidenia v lepších časoch, priatelia!

Váš Peter Mišák

Maďarská karta alebo hra na Čierneho Petra

11. marca 2011 - (Peter Badáň - badan.blog.sme.sk)

„Maďari“, zrejme žiadna iná téma nebola v našom politickom živote toľkokrát prepieraná. Aby tomu nebolo málo, objavuje sa na stole aj teraz. Dôležitým záchytným bodom v otázke vývoja slovensko-maďarských vzťahov po parlamentných voľbách 2010 bola hádanka, ktorá na Slovensku stála v zmysle - či sa podarí opozícii „prebiť vládny trojlístok“ a či na to bude potrebovať aj SMK, resp. či sa podarí dostať do parlamentu Bugárovej strane Most-Híd. V Maďarsku o tom, kto bude zostavovať vládu nebolo veľkých pochýb. Otázkou však zostávalo, či sa ju podarí vytvoriť strane Fidesz v 2/3 väčšine, ktorú potrebovala na presadenie zákonov, na ktoré by sa nezaobišli bez zmeny ústavy, samej, alebo na to bude potrebovať pomoc ultrapravicovej strany Jobbik. Zatiaľ čo sa Orbánovi podarilo využiť nemohúcnosť ľavice a dosiahnuť v Maďarsku vládny „monopol“, nová slovenská koalícia si vyžadovala až podporu štyroch strán. Dôležitým signálom po parlamentných voľbách na Slovensku bolo taktiež to, že dvojnásobne väčšiu dôveru maďarských voličov získalo Bugárové „umiernené krídlo“ Most-Híd. Atraktívnosť maďarskej karty spočíva v jej efektivite pri zakrývaní existujúcich problémov v spoločnosti (súdnictvo, korupcia, stav zdravotníctva,...), ktorá úzko súvisí s permanentným prepieraním či už minulosti, alebo kreovaním nových fiktívnych bremien v podobe národnostných zákonov, občianstiev a podobne. Maďarská karta spravidla vyhovuje obom stranám. Zatiaľ čo v Rumunsku dosiahla vrchol v rozmedzí rokov 2002-2003 v podobe narýchlo upečeného maďarského Krajanského zákona, v Srbsku by ste politické konflikty medzi Srbmi a Maďarmi hľadali len veľmi ťažko. Je to dané samozrejme aj tým, že Srbi majú viac konfliktov s ostatnými postjuhoslovanskými krajinami a 2 roky je pre neho medzinárodnou témou číslo jeden štatút Kosova. Zaujímavé na etnicky zmiešaných územiach (Západné Rumunsko, Vojvodina, Južné Slovensko) je fakt, že aj napriek vyššej koncentrácii národností trebárs vo Vojvodine (Srbi, Maďari, Slováci, Rusíni, Rómovia...) sa univerzálne na dorozumievanie používa hlavne maďarčina - zrejme dôsledok zvyku medzi obyvateľmi ešte z čias Uhorska. Čo sa týka medziľudských vzťahov v daných oblastiach, medzi nadštandardné sa paradoxne obecne vnímajú práve na Južnom Slovensku a Vojvodine, v západnej časti Rumunska až také pozitívne nie sú. Politici z času na čas musia zahrať na populistickú strunu a tak sa občas predvedú pred kamerami ako sa starajú trebárs o životy Maďarov žijúcich v zahraničí, ako sú odhodlaní riešiť cigánsky problém, ako si to rozdajú so súkromnými zdravotnými poisťovňami či bankami - všetko sú to verejne veľmi obľúbené témy, nuž na druhej strane, je to veľmi tenká struna o čom sa môžeme presvedčiť aj dnes v podobe medzinárodných arbitráží. Reálne samozrejme anexia Južného Slovenska nehrozí - aj keď nepopieram, že v istých hlavách, taká myšlienka vzniknúť môže, už len pokusy o prevedenie by Maďarskú republiku úplne zdiskreditovali. Tieto hry na občianstvá a „staranie sa o životy Maďarov v zahraničí“ vnímam skôr ako tradičný rituál maďarských politikov na národnostnú politiku - ktorý sa z času na čas pri ekonomických problémoch môže opakovať. To čo by sme mohli vyvodiť z výsledkov volieb vo vzťahu k národnostnej politike, by nás okrem pozitívnej správy, že národnostné strany už nemajú takú podporu ako v minulosti (SMK ktoré sa nedostalo do parlamentu a taktiež 0,07% ako medzník, ktorý delil od podobného scenára SNS), je na druhej strane aj fakt, že sa nám začína formovať nový univerzálny nazvime ho „socialisticko-nacionalistický“ prúd, ktorý do istej miery infiltroval aj istú časť voličov SNS. Je to zaujímavý fenomén, ktorý má dostatočný demagogický charakter na to, aby sa naďalej rozširoval. Zdá sa, že ľavicová ideológia prešla určitou transformáciou internacionálnosti na nacionálnosť - to čo by nás mohlo v tejto súvislosti znepokojovať je hlavne to, že určitá skupina ľudí, ktorí doteraz zastávali klasické ľavicové hodnoty sa postupne začnú transformovať na socionacionalistov - a kauzy ako napr. Hedviga Malinová, sa budú môcť opakovať. Pre tých, ktorí by ma chceli odcudzovať - nehovorím, že Hedviga Malinová je nevinná, tvrdím, že spôsobom ako bol celý prípad prešetrovaný bol absolútne neprijateľný a politický - prosím verejnosť, buďte voči podobným prejavom tohto javu ostražitejší pretože môže nastať deň, kedy vplyvom inej ideológie zostane v rukách čierny Peter vám.

Slovo o Slovákoch v Maďarsku (Vstup do problematiky)

11. februára 2011 - (sociológ Jozef Schwarz - noveslovo.sk)

Slovensko-maďarské a maďarsko-slovenské vzťahy majú dva verejné atribúty: Po prvé stále sú zlé a po druhé rozhodujúci podiel viny má slovenská strana. Nakoľko je to pravda to nie je podstatné. Dovoľte mi však, aby som vám predložil na zamyslenie moju verziu skvalitnenia „ovzdušia v Karpatsko-dunajskej kotline“. Nič nie je dokonalé, ani slovensko-maďarské a maďarsko-slovenské vzťahy. Ale postavenie Maďarov na Slovensku sa dokonalosti blíži. Zdôrazňujem: aj tieto vzťahy možno stále zlepšovať. Preto navrhujem pozrieť sa na slabší koniec povrazu vzájomných vzťahov - na vzťahy a postavenie Slovákov v Maďarsku. Nechcem začať číslami o počtoch Slovákov a Maďarov v roku 1919 či 1945 v bratských štátoch, veď podľa genetických výskumov sme pomaly skutočne už bratia v biologickom slova zmysle. Maďari tieto čísla aj tak neuznávajú. Chcem začať tvrdením, že aj na jednej a aj druhej strane spoločnej hranice žila slovenská a maďarská menšina. A že ich početnosť - množstvo duší, alebo vykazovaná početnosť nie je dôvodom ich potláčania či nebodaj utláčania. O tom, že okolo pol milióna Maďarov žilo a žije na Slovensku nepochybuje nikto. O tom, že až na obdobie rokov 1945 až 1948 mohli Maďari na Slovensku žiť „plnohodnotne maďarsky“ nepochybuje až na pár politických šovinistov tiež nikto. Maďari na Slovensku mohli a môžu robiť maďarskú politiku, kultúru, žurnalistiku, majú systém plnohodnotných a v maďarčine vyučujúcich škôl od škôlok po Univerzitu Jana zo Šale v Komárne. Jediné príkoria čo sa im dejú sú: výučba slovenčiny a štátna príslušnosť k inej krajine. Aj to je predovšetkým následok veľmi zlej politiky maďarizácie v posledných päťdesiatich rokoch existencie Uhorska. Maďari nedali možnosť ani slovenskému kultúrnemu rozvoju v rámci Uhorska a tak sa Slováci rozhodli z Uhorska odísť. Trianon nebol nespravodlivý, Trianon bol spravodlivým riešením toho, čo Maďari riešiť nechceli. Keby Maďari nerobili protinárodnú politiku voči nemaďarským národom, možno by Uhorská federácia alebo ako by sa to volalo bola dnes významným štátom Európskej únie. Za odchod Slovákov, Rusínov, Rumunov, Srbov, Chorvátov, Slovincov a rakúskych Nemcov aj so svojou rodnou zemou preč z Uhorska/Maďarska nesie plnú zodpovednosť maďarstvo. Prejdime k mojej téme, ktorou je slovenský život v Maďarsku. Od začiatku 19. storočia mu boli kladené prekážky a bohužiaľ ani dnes neexistuje v plnohodnotnej menšinovej podobe. Nebudem podrobnejšie rozoberať príkoria za Horthyho režimu od 1919 do 1944, permanentná maďarizácia, pomaďarčovanie priezvisk - zájdite niekedy do krčmy v Huti nad Ostrihomom dnes Pilisszentlélek, tam vám o tom v miestnej krčme porozprávajú - dokonca ešte aj dnes po slovensky. Pozrite sa na pomníky padlých z druhej svetovej vojny v Maďarsku, ale aj na južnom Slovensku. Tie počty „hrdinov“ po smrti vám ukážu ako maďarské vedenie krajiny zaobchádzalo s „maďarsky nekvalitným ľudským substrátom“. Bohužiaľ, protislovenská politika bola prítomná aj v takzvanom ľudovom Maďarsku za Rákosiho, či za Kádára. Mnohokrát sa za ranu z milosti slovenskému živlu v Maďarsku považuje „výmena“ obyvateľstva v roku 1947. S tým nesúhlasím! Ďakujúc presídleniu sa zachránilo okolo 70 tisíc obyvateľov pre slovenský život aspoň vedia po slovensky. Keby zostali v Maďarsku, koľkí z nich a koľkí z ich potomkov by zostali Slovákmi? Ranou z milosti a či skôr salvou kata všetkému slovenskému bolo zrušenie všetkých škôl vyučujúcich v slovenčine okolo roku 1960. Uvedomuje si verejnosť, že Maďari na Slovensku nemali po vojne svoje školy „hin až“ tri roky a aké z toho robia haló doteraz? A ja poznamenávam: oprávnene! Slováci v Maďarsku už takmer 50 rokov nemajú možnosť vychodiť v slovenčine ani „päť ľudových“! Keď k tomu pripojíte nepriamy tlak väčšinovej maďarskej spoločnosti, prezentácia spoločnej histórie len ako maďarskej histórie, postupné, často nebadané ale systematické odbúravanie prítomnosti akýchkoľvek slovenských reálií na maďarskej pôde dôjdeme k dnešku. Hlavnou charakteristikou Slováka v Maďarsku v súčasnosti je: občan Maďarska, ktorý tancuje a spieva v nejakom exotickom jazyku a raz do roka nám pripraví program. Tento program má často veľmi dobrú chuť - zabíjačka, šiška, lečo, kapusta. Ak je toto národnostná politika na európskej úrovni, tak... Spomeniem niektoré znaky trvalej a všade prítomnej maďarizácie Slovákov v Maďarsku. Ako som povedal - je to predovšetkým neexistencia normálnych slovenských škôl. Aj preto, keď som si prečítal voľakedy článok v časopise Farmár o slovenskej škole v Komlóši: Bez škriepok, v pohode... - Komlóš je stále (aj) slovenský až mi slzy ľútosti a trochu zlosti vbehli do očí. Že vraj, citujem: „Škola ako z rozprávky, ešte k tomu slovenská - a v Maďarsku! Jasný dôkaz, že vysoká politika je niekedy od reálneho života na míle vzdialená... Z priestrannej auly, kde vrcholí veľká prestávka, sa popri bufete a útulnej jedálni s modernou kuchyňou presúvame na jednotlivé poschodia. Najskôr najväčšia pýcha školy, reprezentatívna telocvičňa, kde práve nacvičujú povinné tance školského krúžku Harmónia. Okrem tanečného kroku si žiaci rozvíjajú fantáziu pri divadelných hrách, recitácii básní či ľudovom speve. Samozrejme - všetko v slovenskom i maďarskom jazyku. „Veď sme dvojjazyčná škola, podľa zákona a učebných plánov vyučujeme v oboch jazykoch. Tak to platí od školského roku 1959/60, podľa vládneho nariadenia. Momentálne školu navštevuje 162 žiakov, máme 17 pedagógov, do materskej školy, ktorá sídli v iných priestoroch, chodí 160 detí. Keďže sme škola národnostná, jej hlavným cieľom je zachovanie tradícií, kultúry, jazyka Slovákov a zameriavame sa na výučbu slovenského a anglického jazyka,“ prízvukuje ľubozvučnou slovenčinou jej riaditeľka. Avšak ani slovo o tom, že okrem slovenčiny, aj tá sa učí ako cudzí jazyk, kompletná výučba je v maďarskom jazyku! A že takéto školy sú, ak sa nemýlim, až štyri v celom Maďarsku. A ak cez prestávku začujete slovenčinu medzi žiakmi je to malý zázrak. Pomerne dobre poznám Pilíš, teda oblasť v Dunajskom ohybe na pravej strane Dunaja, hore nad Vyšehradom a Ostrihomom. Poznám tých šesť slovenských dedín a určite boli doslova slovenské až do šesťdesiatich rokov minulého storočia. Huť, Mlynky, Senváclav, Santov, Čív, Kestúc. Toto donedávna jasné slovenské súhvezdie v Maďarsku bolo možné doplniť výrazným slovenským živlom v predmestiach Pilíša ako sú: Zbehy - dnes predmestie Senondreja, Pomáz, Čobánka, Pilíšska Čaba, Dorog, či Ostrihom. O peštianskych Slovákoch už ani nehovorím. A aká je tam situácia v slovenskosti dnes? Slovenská škola nie je (samozrejme Pánboh zaplať aj za pokusy s výučbou slovenčiny v niektorých škôlkach a základných školách). Zopár krčiem má názvy aj v slovenčine. A po treťom či štvrtom pive zistíte, že viacero aj mladších chlapov sa dá s vami do slovenskej reči, čo aj dosť lámavo. Poteší to, ako človeka poteší slovenská odpoveď na slovenský pozdrav od starších ľudí na ulici. Samozrejme pri vstupoch do týchto šiestich obcí vás vítajú aj tabule so slovenskými názvami, a niektoré názvy sú v slovenčine aj na úradoch a iných inštitúciách. Dúfajme, že vydržia čo najdlhšie aj so slovenskými zástavami na obecných úradoch. Na Slovensku sa nájde dosť ľudí - príslušníkov maďarskej menšiny, ktorí si vyvesia maďarskú vlajku. Je toto možné vidieť (teda slovenskú vlajku na súkromnom dome) v Maďarsku? Okrem môjho kamaráta veľmi nie. Ešte jedna vec poteší, slovenské názvy ulíc. Ma to však háčik (alebo poriadny hák?). Maďarské názvy nekopírujú slovenský originál. Nie ako na Slovensku. Prečítajte si napríklad článok v Ľudových novinách „Nové dvojjazyčné názvy v Číve“ a zistíte, že ulica Za Rybníčky je Viola u. A Vršek je Kossuth u. Toto je, ako to volám, plazivá maďarizácia. Prejde pár rokov, počet Slovákov v obci klesne, dvojjazyčné názvy sa zrušia a už len historici budú vedieť, že tu žili Slováci, inak po nich nezostane doslova ani stopa. A toto platí aj pre Mlynky, Senváclav, v týchto obciach som si to všimol. Proti takejto národnostnej politike je potrebné protestovať a neobstoja argumenty, koľko by to stálo peňazí prepisovať v dokladoch. Avšak k tomu je potrebná dobrá vôľa a právna norma zo strany väčšinového národa. Odhodlá sa na to? Súčasná situácia tomu nenasvedčuje. Podobne ma dráždi kostol v Huti nad Ostrihomom. Prečo tabule na jeho priečelí nie sú v prípade kardinála Rudnaya dvojjazyčné? Prečo Rudnay nehovorí o svojej slovenskosti (slávny výrok „Slovák som a keby som bol aj na Petrovom stolci Slovákom ostanem“) aj po maďarsky? V maďarčine je text úplne iný! Toto je až hrubé zaznávanie a odmietanie slovenského vkladu do spoločnej histórie. A najmä prečo texty v kostole po stenách sú len po maďarsky? Je to veľká neúcta voči pôvodným obyvateľom. Prečo Svätý Ladislav má v Senváclave text na pomníku len po maďarsky? Podobne ma trošku hnevá Santov a najmä novovybudovaná kaplnka nad obcou. Prečo tam nie ja ani kus slovenského slova, ani v materiáloch o tomto peknom počine? Prečo na území voľakedy čisto slovenskej obce sú na prístupovej ceste ku kaplnke mýtické postavy „Maďarstva“? Nič proti ním. Ale už len z hľadiska historickej rovnoprávnosti a slovenského vkladu do histórie Santova mali by tam stáť aj sochy Cyrila, Metoda, či Svätopluka. Pilíš bol preukázateľne pred maďarským honfoglálošom súčasťou Veľkej Moravy! Prečo má v Mlynkoch pomník kráľ Belo III. a prečo tam nie je výrazný pomník slovenského znovuosídlenia obce? Česť Čívanom, ktorí niečo také majú. Prečo v Kestúci nie je pamätná tabuľa či dokonca pomník Jozefa Šrobára, ktorého dvadsaťročné kňazské pôsobenie bolo požehnaním pre obec? A tiež by sa tu žiadala kamenná pripomienka spisovateľa Tajovského, či vedca Štefana Janšáka. Obec zviditeľnili a je to kus prežitej histórie Slovákov v Pilíši. Ak si ju nebudú pripomínať samotní Pilíšania, tak kto? Odpoveď bohužiaľ poznám, je to snaha vymazať slovenskú minulosť a prítomnosť z historickej pamäti. Nájde sa zopár národopisných domov. Navštívil som ich v Huti i v Mlynkoch a vyjadrujem veľké uznanie. Prečo nie je v každej „slovenskej“ obci takýto muzeálny dom obohatený o históriu Slovákov z tejto obce? Neviem, ale pýtam sa, je v celomaďarskom skanzene v Senondreji slovenský dom z Dolnej zeme a tiež slovenský dom z Pilíša? Nebolo by už potrebné pripomenúť podiel Slovákov na existencii a vývoji Ostrihomu? Aspoň sprievodcu po Ostrihome už vydali po slovensky, samozrejme mená sú v maďarskej transkripcii hoci my ich vieme povedať a napísať po našom. Nedozrel čas zriadiť vo Vyšehrade (Visegrád) múzeum Jozefovi Viktorínovi za spoločné služby pre Slovákov i Maďarov (dokonca i pre tam v tom čase žijúcich väčšinových Nemcov)? A nedozrel čas zriadiť Múzeum slovenskej kultúry v Maďarsku? S centrálnym pracoviskom v Budapešti, ale určite aj s expozíciami v Čabe a trebárs v Mlynkoch. Niečo podobné majú Maďari na Slovensku ako súčasť Slovenského národného múzea s centrálnou expozíciou v Bratislave a s pobočkami v Dolnej Strehovej (Imrich Madách) a Sklabinej (Mikszáth). Nehovoriac o múzeách ktoré pripomínajú kultúru a históriu Maďarov v Dunajskej Strede, Komárne, Modrom Kameni, Šahách a inde. A nie sú to malé národopisné domy! Aj takto by sa zmiernil maďarský deficit voči svojim Slovákom. V absolútnom verejnom nedostatku slovenčiny a slovenského ducha vidím hlavnú príčinu neutešeného stavu slovenskej menšiny v Maďarsku. A dovoľujem si vysloviť názor na riešenie tejto situácie, ktorý sa určite nebude páčiť ani samotným Slovákom v Maďarsku. Systematickú, až povinnú slovakizáciu Slovákov v Maďarsku. A to aj tlakom väčšinového maďarského národa. Veľkorysosť Maďarov je v tomto smere potrebná.

Miss Slovensko: Finalistky odišli na sústredenie do Maďarska

12. marca 2011 - (sita)

Finalistky súťaže krásy Miss Slovensko 2011 dnes odcestovali na svoje druhé spoločné sústredenie, najbližších sedem dní bude ich domovom kaštieľ z 18. storočia Chateau Földváry v Maďarsku, ktorý je vzdialený od Bratislavy necelých 60 kilometrov. „Dievčatá sa budú u nás mať ako princezné,“ uviedla manažérka kaštieľa Diana Skalnická. Finalistky Miss Slovensko 2011 budú pod vedením Petra Varádyho pripravovať choreografiu na finálový večer, ktorý sa uskutoční 9. apríla. Súčasťou druhého sústredenia finalistiek je aj stretnutie s novinármi, ktorí si počas finálového večera zvolia Miss Press. Po skončení sústredenia čaká dievčatá individuálna príprava, pričom sa znova stretnú až necelý týždeň pred finálovým večerom, ktorý odvysiela v priamom prenose TV JOJ.

Jozef Roháč skončil vo vydávacej väzbe

14. marca 2011 - (sita)

Krajský súd v Nitre dnes rozhodol o zmene väzby Jozefa Roháča z predbežnej na vydávaciu. Konal na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného v Maďarsku. Roháč podal na mieste sťažnosť, rozhodovať o nej bude Najvyšší súd Slovenskej republiky. Agentúru SITA o tom informoval hovorca súdu Oliver Kolenčík. Roháča, ktorého v Maďarsku podozrievajú z vraždy z roku 1998, vypočul 10. marca nitriansky krajský prokurátor. Do väznice mu priniesol originál európskeho zatýkacieho rozkazu súdu v Budapešti. Predmet výsluchu prokurátor nechcel zverejniť, podľa neho išlo o „formálny výsluch“. Podľa informácií z maďarských médií je Roháč údajne zapletený do vraždy mediálneho magnáta Jánosa Fenyöa. V minulosti najhľadanejší Slovák bol deväť rokov na úteku. Jozefa Roháča, prezývaného Potkan, zadržala v októbri 2008 v Prahe česká polícia. Pri náhodnej cestnej kontrole sa preukázal falošnými dokladmi. Vydala ho do Maďarska, kde je podozrivý z minimálne desiatich nájomných vrážd a bombových útokov. Stíhali ho za údajný pokus o vraždu kontroverzného podnikateľa Zoltána Seresa v spolupáchateľstve a za zneužitie výbušnín. Podľa obžaloby sa s komplicmi 3. júna 1997 snažil podnikateľa zabiť bombou na diaľkové ovládanie, vyrobenou z 3 320 g Semtexu. Pripevnili ju na vozidlo podnikateľa, výbušnina však z vozidla spadla. Roháča oslobodil prvostupňový súd v Budapešti spod obžaloby za plánovaný pokus vraždy v októbri 2010. Odsúdil ho však za zneužitie výbušnín na dva roky väzenia, ktoré si už vo väzbe v Maďarsku odsedel, takže rozhodli aj o jeho prepustení, zároveň ho na tri roky z Maďarska vyhostili. V Maďarsku ho podozrievajú, že stojí za bombovým útokom z júla 1998, pri ktorom v centre Budapešti zahynuli štyria ľudia a 20 sa zranilo. Obeťou útoku sa stal podnikateľ a údajný boss tamojšieho podsvetia Tamás Boros a traja náhodní okoloidúci.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.....................................................................................................................................