Výskyt krstných mien v Senváclave
v rokoch 1840-1884 a v súčasnosti

Jedným z hlavných zámerov autora tohto príspevku bolo zistiť, ktoré krstné mená vyberajú rodičia deťom z oficiálneho zoznamu krstných mien v súčasnosti. / Z analýzy II. zväzku matriky pokrstených rímskokatolíckej cirkvi v Senváclave (Pilisszentlászló) z rokov 1840-1884 medziiným vysvitlo, že zoznam mužských a ženských krstných mien používaných v obci v druhej polovici 19. storočia bol veľmi uzavretý a v podstate sa len málo menil. Za 44 rokov narodených 613 chlapcov a 517 dievčat dostalo od svojich rodičov spolu len tých istých 18, resp.19 krstných mien. Z nich najpopulárnejšie boli Ján, Jozef, Michal, Ondrej a Štefan, spomedzi ženských Mária, Anna, Katarína a Helena. V prípade chlapcov spomenuté mená malo približne 75 %, u dievčat bol tento pomer ešte vyšší, približne 85 %.

Od roku 1884 do roku 2009 uplynulo 125 rokov. Osada Senváclav odvtedy podstatne zmenila svoj ráz. Z uzavretej a konzervatívnej slovenskej dediny vzniklo otvorenejšie a mobilnejšie, modernizujúce sa slovensko-maďarské spoločenstvo, ktoré je už oveľa menej späté s rímskokatolíckou vierou. Tieto zmeny sa odrážajú aj na výskyte krstných mien v radoch súčasného obyvateľstva. V rámci minuloročného interdisciplinárneho bádateľského tábora Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku sa mi podarilo získať na obecnom úrade zoznam krstných mien všetkých 1 140 obyvateľov Senváclavu z 18. júna 2009. Jedným z hlavných zámerov tohto článku bolo zistiť, ktoré krstné mená vyberajú rodičia deťom z oficiálneho zoznamu krstných mien v súčasnosti. Zároveň chceme vyjadriť niekoľko kritických poznámok v súvislosti s voľbou krstných mien všeobecne.

Analýza 1140 krstných mien súčasných obyvateľov Senváclavu ukázala, že najfrekventovanejšími mužskými krstnými menami sú v poradí tieto: Štefan (7,8 %), Ladislav (7,3 %), Jozef (6,7 %), Zoltán (5,6 %), Ján, Gabriel (po 4,5 %), Vojtech (3,6 %), Atila, Tomáš, Zsolt (po 2,7 %). Týchto 10 mien dostala o niečo menej ako polovica obyvateľov mužského pohlavia. V rokoch 1840 - 1860, resp. 1861 - 1884 medzi najpopulárnejšími menami boli Ján (18, resp. 29 %), Jozef (16,5 - 19 %), Michal (16,5 / 13,5 %), Ondrej (13,5 / 11 %) a Štefan (9 / 9 %) s podielom približne 75 %.

V súčasnosti medzi stredne frekventované mená patria okrem iného Ondrej (14. miesto), Michal (22.), Blažej (13), Ľudovít, Peter, Csaba, Karol, Gregor, Alexander, Daniel, Imrich, Pavel, Adam a Dávid (Dávid 25. miesto, 6 výskytov) s podielom približne 22 %.

Ďalšie sa opakujú päťkrát a zriedkavejšie s podielom približne 30 %. Z nich pre zaujímavosť uvádzam tie, ktoré dostal len jeden obyvateľ obce. V zozname sú uvedené maďarskou ortografiou: Ambrus, Ábel, Ágost, Álmos, Áron, Árpád, Belián, Benjámin, Bogdán, Boldizsár, Bulcsú, Dezső, Domokos, Dömötör, Endre, Ervin, Fábián, Félix, Frigyes, Gábor, Gusztáv, Gyula, Henrik, Huba, Jonatán, Kamill, Kálmán, Konrád, Lóránt, Marceau, Maximilián, Márió, Norbert, Ottó, Örs, Patrik, Simon, Soma, Tadeusz, Volodymyr, Zalán a Zsigmond.

V súčasnosti v Senváclave medzi najčastejšie používané ženské krstné mená patria tieto: Alžbeta, Katarína (obe po 4,5 %), Margita, Mária (po 4,5 %), Helena (3,5 %), Anna (3,3 %). Spolu asi jedna štvrtina žien je nositeľkou týchto mien. V 19. storočí meno Alžbeta patrilo medzi najmenej frekventované a Margita nebola v obci ani jedna. V minulosti 80 % žien malo krstné mená Mária (24 / 28 %), Anna (22,5 / 24,5 %), Katarína (20 / 19,5 %) a Helena (15,5 / 14,5 %).

Medzi menej frekventované som zaradil 18 ženských krstných mien, napr. Judita (14 výskytov), Zuzana, Magdaléna, Eva, Žofia (Žofia len šesťkrát). Podiel stredne sa vyskytujúcich mien je približne 30 percentný.

Medzi mená, ktoré sa opakujú päťkrát a zriedkavejšie patria Tereza, Barbora, Jolana, Oľga, Estera, Rozália a ďalšie. Tieto spolu tvoria asi 45 % dnes používaných krstných mien v obci. Medzi najmenej používané boli zaradené aj tie, ktoré sa vyskytnú len raz a ktoré ako zaujímavosť uvádzam všetky (maďarským pravopisom, ako mi ich poskytol úrad): Abigél, Ágota, Alice, Anasztázia, Antónia, Aranka, Beatrix, Blanka, Boglárka, Borsika, Cecília, Csillag, Dalma, Daniella, Eleonóra, Elvira, Emma, Fatime, Gyöngyi, Györgyi, Ibolya, Imola, Irina, Irma, Janáa, Jázmin, Karim, Kira, Klára, Kornélia, Lenke, Lilla, Maja, Mandula, Margitta, Matild, Natasa, Nina, Orsolya, Otília, Patrice, Patrícia, Piroska, Rebeka, Regina, Renáta, Roxána, Sarolta, Szabina, Szaffi, Szandra, Szonja, Tamara, Valéria, Violetta, Zita a Zsóka.

Keď teda porovnáme zoznamy krstných mien Senváclavčanov zo 40. až 80. rokov 19. storočia a prvého desaťročia 21. storočia, zisťujeme v nich ohromné rozdiely. Na jednej strane veľmi úzky zoznam (18 mužských a 19 ženských krstných mien) temer za pol storočie, na strane druhej viac než 100 mužských a vyše 150 ženských krstných mien v súčasnosti. V porovnaní s minulosťou niektoré mená (Štefan, Jozef, Ján, resp. Katarína, Mária, Helena, Anna) sa vyskytujú aj dnes, ale sú menej frekventované; veľmi veľa je aj nových, v slovenských societach neobvyklých, možno povedať, že „cudzích”.

Krstné mená, patriace do skupiny novších, možno zaradiť do viacerých skupín. Jednu tvoria krstné mená maďarské (staromaďarské), v zátvorkách označujeme, koľkokrát sa vyskytujú) napr. Álmos (1), Árpád (1), Botond (3), Bulcsú (1), Csaba (9), Gyula (1), Levente (5), Szabolcs (3), Zalán (1), resp. Csenge (2), Csilla (3), Csillag (1), Enikő (3), Hajnalka (3) Kincső (3), Tünde (6), ďalej Boglárka (1), Borsika (1), Ibolya (1), Virág (2) - prevzaté z mien kvetov a rastlín.

Pomerne vysoké je aj zastúpenie krstných mien prevzatých od západoeurópskych a iných národov (napr. mená francúzskeho, nemeckého, anglického pôvodu) ako Artúr (2), Dominik (2), Henrik (1), Marceau (1), Marcell (3), Patrik (1), resp. Angéla (2), Antónia (1), Alice (1), Beatrix (1), Bernadett (3), Henrietta (3), Ivett (2), Klaudia (2), Viktória (8) a ďalšie.

Zvláštnu pozornosť si zasluhujú krstné mená Bogdán, Iván, Milán, Tadeus, Volodymyr, resp. Irina, Natasa, Nina, Sonja, Tamara a podobné, ktoré sú síce slovanského pôvodu, ale vyskytujú sa skôr v rodinách, ktoré sa do osady prisťahovali za posledných 10-15 rokov a nie vždy sú slovenského alebo nejakého slovanského pôvodu.

V Senváclave vôbec nie sú módne krstné mená slovanského pôvodu, ktoré sa viažu k národným hnutiam z prvej polovice 19. storočia, ako napr. Miloslav, Miroslav, Slavomír, Vladimír a ďalšie. Vysvetlenie tohto javu treba hľadať v postoji miestnych vzdelancov k otázke národných hnutí vtedajšieho Uhorska.

Najnovší miestny zoznam mien ukazuje aj ďalšie zaujímavosti. Jednou z nich je, že rodičia svojim deťom dávajú nielen jedno krstné meno, čo bolo charakteristické v minulosti, ale dve. Niečo viac ako 20 % obyvateľov Senváclavu, pravdepodobne príslušníci mladších generácií, majú dve krstné mená.

Aj keď nie je úlohou tohto článku zaoberať sa priezviskami Senváclavčanov, predsa spomeniem niektoré typické miestne (napr. Kosznovszki, Franyó, Vanyák, Elsik, Hornyák, Holba, Csernyik). Chcem tým poukázať na jav, ktorý je pravdepodobne charakteristický nielen pre miestne obyvateľstvo, ale aj pre Slovákov v Maďarsku vôbec, totiž že rodičia, pri hľadaní krstného mena pre svoje dieťa, k číročistým slovenským priezviskám vyberajú módne neslovenské, väčšinou maďarské mená. Príčinou je iste móda, ktorá sa časom mení a ktorá je súkromnou vecou každého človeka.

Ján Chlebnický

Pramene a literatúra

1. II. zväzok matriky pokrstených rímskokatolíckej cirkvi v Senváclave (Pilisszentlászló), roky 1840-1884

2. Oficiálny zoznam krstných mien Senváclavu z 18. 6. 2009

3. Hajdú, Mihály: Általános és magyar névtan, 2003

4. Örsi, Júlia: Rodinné vzťahy. In Národopis Slovákov v Maďarsku, 1995

5. Franyó, Rudolf: Pilisszentlászló története, 1999

Výskyt krstných mien v Senváclave v rokoch 1840-1884

Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku usporiadal minuloročný výskumný tábor v pilíšskej osade Senváclav. Aj tento výskum - ako všetky doterajšie - mal vedecký cieľ. Tam získané informácie a skúsenosti je možné a potrebné aplikovať, využívať aj v každodennom živote.

Účastníci tábora mali možnosť bádať rôzne otázky, jednou bol výskum priezvisk a krstných mien miestneho obyvateľstva. Tento článok je v podstate venovaný krstným menám Senváclavčanov z 19. storočia. Materiál k nemu mi poskytol II. zväzok matriky pokrstených senváclavskej rímskokatolíckej cirkvi z rokov 1840-1884.

O cirkevných matrikách - a vôbec o matrikách - treba povedať, že obsahujú veľmi veľa cenných informácií aj pre súčasnosť. Mňa okrem krstných mien zaujímalo aj to, koľko detí (chlapcov a dievčat) sa narodilo v danom roku, desaťročí, koľko z nich bolo manželských a nemanželských, resp. dvojičiek. Ešte zaujímavejšie informácie skrývajú rubriky Poznámky, Príčina smrti a podobné, ale ich analýza nie je úlohou tohto článku.

Keď skúmame počet narodených detí, dôležité je vedieť, koľko obyvateľov má daná osada. Senváclav mal roku 1836 458, roku 1880 už 560 obyvateľov. Prírastok obyvateľstva je teda značný, vyše 100 ľudí za štyridsať štyri rokov. V jednotlivých desaťročiach sa narodil nasledujúci počet detí:

v rokoch 1840 - 1850 130 chlapcov a 128 dievčat,

v rokoch 1851 - 1860 131 chlapcov a 116 dievčat,

v rokoch 1861 - 1870 136 chlapcov a 96 dievčat,

v rokoch 1871 -1880 156 chlapcov a 115 dievčat,

v rokoch 1881 - 1884 60 chlapcov a 62 dievčat.

Najviac detí sa teda narodilo v poslednom spomenutom desaťročí, čo môže byť dôsledok prudkejšieho vzrastu počtu obyvateľstva. Zaujímavé je, že temer vždy sa rodilo menej dievčat ako chlapcov.

Za jedno desaťročie sa narodilo priemerne 6 až 10 nemanželských detí, za celé obdobie to bolo 49 detí. V rokoch 1881 - 1884 ich bolo až 17, čo možno vysvetliť aj tým, že dospievajúce dievčatá sa začali zamestnávať mimo rodnej osady v okolitých mestách a v Budapešti. Len ako zaujímavosť spomeniem, že v rokoch 1840 - 1884 sa narodilo 13 dvojičiek, z nich v rokoch 1861 - 1870 až šesť, teda temer polovica všetkých dvojičiek za 44 rokov.

Hlavným zámerom výskumu matriky narodených bolo štúdium rubriky Krstné mená. Celé skúmané obdobie som členil na dve dvadsaťročia (roky 1840 - 1860 a roky 1861 - 1884), aby som mohol porovnať frekventovanosť jednotlivých krstných mien za dve historicky kratšie obdobia. Zvlášť som sledoval frekventovanosť mužských a zvlášť ženských krstných mien. Prvým prekvapujúcim zistením výskumu bolo, že pre 613 narodených chlapcov rodičia volili v prvom dvadsaťročí 18, v druhom 17 krstných mien, v prípade dievčat (narodilo sa ich 517) zo 17, resp. 19 mien. Čiže v prípade obidvoch pohlaví zoznam krstných mien bol veľmi uzavretý a zoznam prvého a druhého obdobia bol s nepatrným rozdielom ten istý.

Najfrekventovanejším mužským krstným menom bolo Ján (18, resp. 29%, čo znamená, že približne každý piaty, prípadne každý tretí chlapec bol Ján). Potom nasledovali mená Jozef (16,5 a 19%), Michal (16,5 a 13,5%, Ondrej (13,5 a 11%) a Štefan (9 a 9%). Teda z desiatich chlapcov siedmi - ôsmi dostali tieto mená (spolu viac ako 75%). Medzi zriedkavejšie volené krstné mená patrili Martin, Juraj, Pavel, Filip, František, Tomáš a Adam (z desiatich približne traja sa volali takto). Najmenej frekventované mená boli Alojz, Ferdinand, Anton, Augustín, Gregor, Július, Ladislav, Ľudovít a Vincent. (Za 44 rokov zo 613 narodených celkovo len 17 chlapcom dali rodičia tieto mená).

Najpopulárnejšie ženské krstné mená boli tieto: Mária (24 a 27 %), Anna (22,5 a 24,5 %), Katarína (20 a 19,5 %) a Helena (15,5 a 14,5 %). Čiže z desiatich dievčat len dvom nevybrali ich rodičia niektoré z týchto mien. Piate a šieste miesto obsadzovali Terezy (5 a 2, 5 %) a Verony (3 a 2,5 %). Z 517 dievčat celkovo len 51 (približne 15 %) mali nasledujúce krstné mená: Kristína, Rozina, Karolína, Alžbeta, Eva, Matilda, Augustína, Barbora, Magdaléna, Paulína, Zuzana, Juliana, Hermína, Priška, Rozália a Sidónia. (Uvedené poradie mužských aj ženských krstných mien je zároveň poradím ich frekventovanosti v sledovanom období).

Analýza frekventovanosti krstných mien používaných v dávnejšej minulosti aj sama osebe skrýva viacero zaujímavostí, ale väčší význam nadobúda vtedy, keď minulosť porovnáme so súčasnosťou a z takto získaných uzáverov vyvodíme isté ponaučenia pre dnešok a budúcnosť. Počas výskumného tábora som na obecnom úrade získal zoznam v súčasnosti používaných krstných mien v Senváclave, ktorý sa pokúsim spracovať v blízkej budúcnosti.

Ján Chlebnický

Pramene a literatúra

1. II. zväzok matriky pokrstených rímskokatolíckej cirkvi v Senváclave (Pilisszentlászló), roky 1840-1884

2. Oficiálny zoznam krstných mien Senváclavu z 18. 6. 2009

3. Hajdú, Mihály: Általános és magyar névtan, 2003

4. Örsi, Júlia: Rodinné vzťahy. In Národopis Slovákov v Maďarsku, 1995

5. Franyó, Rudolf: Pilisszentlászló története, 1999