Vybral a zostavil: Imrich Fuhl

Sloboda slova má problémy aj medzi Slovákmi v Maďarsku

http://www.noveslovo.sk

/b/128/Sloboda_slova_ma_problemy_aj_medzi_Slovakmi_v_Madarsku

7. februára 2011 - (noveslovo.sk - Jozef Schwarz)

Nie je prekvapením, že život Slovákov v Maďarsku je na okraji pozornosti slovenskej verejnosti. Ku koncu minulého roka sa u nich uskutočnili voľby menšinových samospráv na všetkých stupňoch. Neviem, či si to niekto v našich médiách všimol. Pokiaľ ste si však mysleli, že je to fádna záležitosť, boli by ste prekvapení. Aj na tomto „fronte“ zdá sa, že prebieha revolúcia. Ako píše šéfredaktorka Ľudových novín v Budapešti Alžbeta Hollerová Račková: „Mýlili sa tí, ktorí si po voľbách pred štyrmi rokmi mysleli, že napätie medzi dvomi „tábormi“ v našej slovenskej komunite sa už nedá stupňovať. Ustanovujúcim zasadnutím sa minulý týždeň začal druhý cyklus v živote Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), keď v jej Valnom zhromaždení (VZ) sedia oproti sebe dva tábory. Na jednej strane 15 (vedie J. Fuzik), na druhej 14 poslancov (vedie I. Fuhl)... Odlišujú sa skôr predstavami o spôsobe presadzovania záujmov a štýle politizovania. Prívrženci predsedu Jána Fuzika, ktorý túto funkciu zastával doteraz v troch cykloch, vidia v jeho osobe záruku, že budovanie siete inštitúcií a snaha o riešenie problémov rokovaniami, za cenu kompromisov bude pokračovať. Jeho kritici z druhej strany mu vytýkajú práve to, že v určitých situáciách nevystupuje priebojnejšie a s tými, ktorí majú na niektoré veci iný názor, nespolupracuje. Práve na základe dôvery či nedôvery voči ich osobám sa vytvorili dva tábory okolo dvoch vedúcich osobností, Jána Fuzika a Imricha Fuhla (ktorý v týchto voľbách druhýkrát kandidoval neúspešne na post predsedu CSS). Za J. Fuzikom stojí Únia slovenských organizácií v Maďarsku pozostávajúca z miestnych a regionálnych občianskych združení. Prevažujú regióny, kde pôsobia dvojjazyčné školy (pozor, to nie sú skutočne dvojjazyčné školy! - pozn. autora), inštitúcie a do národnostného diania sa zapájajú aj stredné a mladšie generácie, ktoré síce často už neovládajú slovenčinu, ale majú vzťah k slovenskej kultúre. Za Imricha Fuhla, ktorý je zástancom priebojnejšieho politizovania, sa postavili oblasti, v ktorých má silnú bázu Zväz Slovákov v Maďarsku, budovaný na báze individuálneho členstva. V týchto regiónoch prebieha v školách výučba slovenčiny ako predmetu a do slovenského života, klubov a pávích krúžkov sa zapájajú väčšinou staršie generácie.“ Toľko šéfredaktorka. Týmto sa to však neskončilo. Súčasný, už dvanásť rokov pôsobiaci predseda sa rozhodol mocensky skoncovať s opozíciou a svojho súpera Imricha Fuhla ako redaktora Ľudových novín prikázal prepustiť z práce. Niektorí si myslia, že politická činnosť I. Fuhla je nezlučiteľná s prácou, ktorú vykonával v Ľudových novinách. Pritom Imro bol ešte pred štyrmi rokmi šéfredaktorom Ľudových novín, a práve preto, že vstúpil do „slovenskej politiky v Maďarsku“ jeho predseda Fuzik presadil, že funkcia v celoštátnej samospráve sa nezlučuje so šéfredaktorstvom a Imro sa stal radovým redaktorom - o znížení platu ani nehovorím. Následne Fuzik v uplynulom funkčnom období presadil, že sa ako predseda samosprávy (on sám) stal majiteľom a vydavateľom Ľudových novín. A tak Fuzik získal mocenské (pracovnoprávne) páky na svojich politických rivalov, ktoré teraz neváhal použiť. Politický boj sa nerieši politickými prostriedkami. Treba ešte poznamenať, že vyjadrenia Fuhla (ktoré akože boli príčinou vyhodenia) na adresu Fuzika neboli publikované na stránkach Ľudových novín, čiže Fuhl „nezneužil“ svoje redaktorské postavenie. Slobodomyseľní Slováci sa nevzdávajú. Protestujú proti takémuto konaniu. Všetko sa možno dozvedieť na nasledujúcich adresách:

http://sk-sk.facebook.com/pages/NO-fuzik/190154024348105?v=wall

Podporte protest: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/domace/slovaci-sa-v-madarsku

-rozhadali-o-pracu-prisiel-novinar-fuhl.html

http://medialne.etrend.sk/tlac-monitoring/madarsko-zverejnili

-protest-proti-prepusteniu-redaktora-ludovych-novin-i-fuhla.html

http://www.kulpin.net/aktuality/protest.html

http://www.piestanskydennik.sk/sita-detail/?tx_kiossita_pi1%5Bdetail%5D=12868

http://www.ceskamedia.cz/article.html?id=367825

http://celamko.blogspot.com

Samosprávna opozícia protestuje

proti prepusteniu redaktora Imricha Fuhla

2. februára 2011 - (sita)

Ani voľby do slovenských samospráv v Maďarsku sa nezaobišli bez škandálu, u južného suseda krajanskí Slováci protestujú proti prepusteniu redaktora Ľudových novín Imricha Fuhla. „Juraj Ando, vedúci spoločnosti Legatum, ktorej stopercentným vlastníkom je Celoštátna slovenská samospráva ako majiteľ týždenníka a portálu Slovákov v Maďarsku, dal z čisto politických dôvodov výpoveď Imrichovi Fuhlovi. Preto, lebo Imrich Fuhl ako vedúci našej celoštátnej listiny, koalície Zväzu Slovákov v Maďarsku a ďalších občianskych organizácií sa opovážil poukázať na to, že predseda CSS Ján Fuzik klame,” tvrdia signatári protestu. Fuhla pritom nazývajú jedným z najlepších novinárov, ktorého jediným hriechom je, že vyslovením nepopierateľnej pravdy urazil predsedu svojho zamestnávateľa a tak údajne „zneužil dôverný charakter svojho pracovného zadelenia.” Pod protest sa podpísali predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, predsedníčka Dolnozemskej organizácie Slovákov Anna Szigetiová Szántaiová, predsedníčka Slovenského speváckeho zboru Ozvena Zuzana Hollósyová, predseda Klubu slovenských dôchodcov Ladislav Petro a členovia Klubu poslancov Celoštátnej slovenskej samosprávy. Problémom bolo Fuzikovo tvrdenie, že pred posledným celoštátnym kolom menšinových volieb Únia slovenských organizácií v Maďarsku „sama mala viac poslancov než Zväz Slovákov v Maďarsku spolu s ďalšími piatimi až šiestimi organizáciami”. Fuzik navyše žiadal, aby pred menšinovými voľbami jeho súper nerobil technického redaktora Ľudových novín, preto bol počas kampane Fuhl na dovolenke, kým Fuzik viedol kampaň s kompletnou infraštruktúrou a aparátom Celoštátnej slovenskej samosprávy. Fuhla prepustili dva dni po ustanovujúcom zasadnutí Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy, ktorého predsedom je znova Fuzik. Protestujúcim prekáža aj to, že podľa ich slov Fuzik neznáša kritiku a pluralitu názorov a nechce rešpektovať práva opozície, ktorých už aj existenčne ohrozuje. Jeho prístup označujú ako „nedemokratický až diktátorský” a prepustenie redaktora a bývalého šéfredaktora Fuhla označili za „politickú čistku”.

Zverejnili protest proti prepusteniu redaktora Ľudových novín I. Fuhla

2. februára 2011 - (tasr)

Niekoľko osobností verejného života Slovákov žijúcich v Maďarsku dnes zverejnilo v Budapešti protestný list proti prepusteniu redaktora Ľudových novín Imricha Fuhla, ako aj za slobodu prejavu a tlače. „Rázne protestujeme proti prepusteniu redaktora Ľudových novín Imricha Fuhla. Juraj Ando, vedúci spoločnosti Legatum, ktorej stopercentným vlastníkom je CSS ako majiteľ týždenníka a portálu Slovákov v Maďarsku, dal z čisto politických dôvodov výpoveď I. Fuhlovi. Preto, lebo Imrich Fuhl ako vedúci našej celoštátnej listiny, koalície Zväzu Slovákov v Maďarsku a ďalších občianskych organizácií, sa opovážil poukázať na to, že predseda CSS Ján Fuzik klame,“ píše sa v dokumente, ktorý poskytli TASR. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Ján Fuzik v reakcii na protest pre TASR povedal, že zatiaľ o ňom CSS nevie. „Keď ho budeme mať k dispozícii, preštudujeme a posúdime ho. V každom prípade pán Fuhl dostal výpoveď od vydavateľstva Legatum, ktoré je jeho zamestnávateľom,“ zdôraznil. Podľa signatárov protestu dôvodom výpovede jedného z najlepších novinárov Slovákov v Maďarsku bolo, že údajne „zneužil dôverný charakter svojho pracovného zadelenia“ tým, že označil Fuzika za klamára. „Môžeme iba dosvedčiť, že Ján Fuzik skutočne nehovoril pravdu a zavádzal verejnosť, keď pre TASR tvrdil, že pred posledným, celoštátnym kolom menšinových volieb Únia slovenských organizácií v Maďarsku sama mala viac poslancov než Zväz Slovákov v Maďarsku spolu s ďalšími piatimi až šiestimi organizáciami. Popritom bola viac než cynická požiadavka, aby vzhľadom na blížiace sa menšinové voľby súper Jána Fuzika nevykonával prácu technického redaktora Ľudových novín. Počas kampane Imrich Fuhl vyhovel žiadosti svojho zamestnávateľa, bol na dovolenke; medzitým čo Ján Fuzik viedol kampaň s kompletnou infraštruktúrou a aparátom nášho najvyššieho voleného zboru,“ píše sa v proteste. Prepustenie Fuhla z redakcie Ľudových novín dva dni po ustanovujúcom zasadnutí Valného zhromaždenia CSS, ako aj celý priebeh tejto schôdze svedčia o tom, že staronový predseda CSS nie je ochotný osvojiť si základné princípy a pravidlá demokracie, neznáša kritiku a pluralitu názorov a nechce rešpektovať práva svojej opozície, píše sa v proteste. „Nedemokratický, až diktatorický postup predsedu CSS a vedúceho spoločnosti Legatum ohrozujú už aj také základné ľudské práva, akými je sloboda prejavu a tlače. Odstránenie zakladateľa slovenského internetového novinárstva v Maďarsku, redaktora (bývalého šéfredaktora) týždenníka Ľudové noviny a hlavného tvorcu portálu Slovákov v Maďarsku Imricha Fuhla hodnotíme jednoznačne ako politickú čistku, prenasledovanie nepohodlného novinára stojaceho v ceste tých, ktorí túžia po nekontrolovateľnej moci,” uvádzajú signatári. Dokument podpísali predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová Baráneková, predseda Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov Jozef Havelka, predsedníčka Dolnozemskej organizácie Slovákov Anna Szigetiová Szántaiová, predsedníčka Slovenského speváckeho zboru Ozvena (Budapešť) Zuzana Hollósyová, predseda Klubu slovenských dôchodcov (Budapešť) Ladislav Petro a členovia Klubu poslancov CSS Spolu.

Predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy sa stal opäť Ján Fuzik

26. januára 2011 - (tasr)

Staronovým predsedom Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) sa dnes v Budapešti stal Ján Fuzik. Rozhodli o tom poslanci na ustanovujúcej schôdzi Valného zhromaždenia CSS. Za Fuzika hlasovalo 15 poslancov, jeho vyzývateľa Imricha Fuhla podporilo 14 poslancov. Fuzik sa narodil v roku 1957 v maďarskom Kestúci, pôsobil ako novinár, dokumentarista, režisér a krajanský pracovník, 16 rokov pracoval v regionálnom televíznom štúdiu v Segedíne. Ako TASR informoval Fuhl, poslanci za koalíciu Zväzu Slovákov v Maďarsku, Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov a Dolnozemskej organizácie Slovákov (ZSM-ZRKSPS-DOS) založili dnes poslanecký klub. Členovia klubu zvolili za predsedu frakcie Fuhla. Voľby do CSS, ktoré sa v rámci volieb do menšinových samospráv konali 9. januára, vyhrala Únia slovenských organizácií v Maďarsku, ktorá získala 15 mandátov. Fuzik bol lídrom volebnej listiny únie. Koalícia zaostala za úniou o jediný mandát. „Priebeh valného zhromaždenia označili viacerí poslanci koalície za nedemokratický,” konštatoval pre TASR Fuhl na margo skutočnosti, že vedenie CSS a posty v najdôležitejších výboroch obsadili nominanti únie. Zástupcami predsedu CSS sa stali Ondrej Csaba Aszódi z Ečeru, ktorý bol trojkou na volebnej listine únie, a predseda únie František Zelman zo Slovenského Komlóša.

Fuzik: Slováci v Maďarsku sú síce rozdelení,

voľby CSS však boli demokratické

27. januára 2011 - (tasr)

Valné zhromaždenie Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), ktoré sa konalo v stredu, bolo na rozdiel od tvrdenia opozičných poslancov demokratické, vyhlásil dnes v Budapešti v rozhovore pre TASR staronový predseda CSS Ján Fuzik. Priebeh valného zhromaždenia totiž označili viacerí poslanci koalície Zväzu Slovákov v Maďarsku, Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov a Dolnozemskej organizácie Slovákov (ZSM-ZRKSPS-DOS) za nedemokratický. Ako v stredu informoval TASR líder volebnej listiny koalície a neúspešný kandidát na post predsedu CSS Imrich Fuhl, opoziční poslanci kritizovali skutočnosť, že vedúce posty CSS a najdôležitejšie výbory obsadili nominanti Únie slovenských organizácií v Maďarsku. „Bohužiaľ, občianska sféra Slovákov v Maďarsku je rozdvojená už viac rokov, bolo to aj v predchádzajúcom cykle CSS citeľné, a samozrejme toto sa prejavilo aj na včerajšom ustanovujúcom zasadnutí. Vlastne výsledok volieb svedčí o tom, že Únia slovenských organizácií v Maďarsku má teraz 15 poslancov a na druhej strane sú 14 poslanci. Aj v predchádzajúcom cykle bol pomer 20:19, keď rozmýšľame v týchto dvoch póloch, ktoré dúfam, že nebudú natrvalo protipólmi,” povedal Fuzik. Podľa predsedu je ustanovujúce zasadnutie, keď sa volia funkcionári, vždy napätejšie. „Dostal som dôveru 15 poslancov -rovnako ako aj dvaja noví zástupcovia -, a zvolil sme aj nový finančný výbor, kde sme, pochopiteľne - ako aj doposiaľ -, ponúkli miesto aj druhej strane. V predchádzajúcom valnom zhromaždení sme mali štyri pracovné výbory, tie mali 20 členov a na polovicu tam boli zastúpení poslanci z opozície; taktiež chceme postupovať aj v tomto zhromaždení,” konštatoval. Fuzik sa domnieva, že keď dôjde k práci a k zodpovednosti za 12 inštitúcií, medzi nimi za tri školy - v Békešskej Čabe, Sarvaši a v Novom Meste pod Šiatrom -, potom sa valné zhromaždenie CSS zjednotí tak, ako to bolo aj predtým. Na margo kritiky opozície povedal, že zasadnutie sa konalo podľa zákonných predpisov; valného zhromaždenia sa zúčastnila aj vedúca odboru vládneho úradu, ktorý má zákonnú kontrolu nad prácou CSS. „Schôdzka sa konala v duchu zákona a v duchu demokracie, veď každý mohol hlasovať a je jedna strana, ktorá má viac poslancov. V podstate sa uplatnila vôľa tých, ktorí majú väčšinu vo valnom zhromaždení,” zdôraznil. Podľa nových právnych predpisov budú mať výbory menšinových samospráv už iba troch členov. „Doposiaľ školský alebo kultúrny výbor mal sedem členov. V školskom výbore, mimochodom, mala naša strana len dvoch poslancov a opozícia piatich, teda ja si myslím že sa uplatnila demokracia. Nad týmto budeme musieť porozmýšľať - asi budeme musieť založiť viac výborov, aby mohli byť adekvátne zastúpení aj naši poslanci, a chceme do práce zapojiť aj tých poslancov, ktorí sa nedostali do valného zhromaždenia kvôli zníženému počtu tohto orgánu,” dodal. Voľby do CSS, ktoré sa v rámci volieb do menšinových samospráv konali 9. januára, vyhrala Únia slovenských organizácií v Maďarsku, ktorá získala 15 mandátov. Fuzik bol lídrom volebnej listiny únie. Koalícia zaostala za úniou o jediný mandát a obsadila 14 poslaneckých miest.

Imrich Fuhl: Ustanovujúca schôdza

Celoštátnej slovenskej samosprávy bude zrejme napätá

21. januára 2011 - (tasr)

Odovzdávanie poverovacích listín poslancov Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) bude v Budapešti v stredu 26. januára a v ten istý deň sa bude konať aj ustanovujúca schôdza novej CSS, informoval dnes TASR líder celoštátnej listiny Koalície Spolu Imrich Fuhl, podľa ktorého sa očakáva podobne napätá atmosféra ako pred štyrmi rokmi. „Pred štyrmi rokmi to bolo veľmi napäté, teraz je podobná situácia, pretože výsledok je takisto veľmi tesný. Navyše sa zredukoval počet poslancov CSS z 39 na 29,” uviedol Fuhl. Koalícia Zväzu Slovákov v Maďarsku, Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov a Dolnozemskej organizácie Slovákov (ZSM-ZRKSPS-DOS) zaostala za Úniou slovenských organizácií v Maďarsku o jediný mandát a v samospráve obsadí 14 kresiel. Podľa Fuhla už pred štyrmi rokmi upozorňovali na to, že takmer 49-percentná menšina si zaslúži nejaké práva a musí dostať určité dôležité posty vo výboroch i vo vedení CSS, ale ako povedal, uplynulé štyri roky boli o tom, že „víťaz berie všetko”. „Doterajší predseda CSS Ján Fuzik bez zábran zavádza verejnosť, vyslovene klame,” konštatoval Fuhl v reakcii na minulotýždňové vyjadrenie Fuzika. Predseda CSS 15. januára pre TASR povedal, že novým javom menšinových volieb bol vznik novej občianskej organizácie Únia slovenských organizácií v Maďarsku, ktorá sama mala viac poslancov než Zväz Slovákov v Maďarsku spolu s ďalšími piatimi až šiestimi organizáciami. Podľa Fuhlových slov však 233 nikdy nemôže byť viac ako 246. V prvom kole volieb vo farbách Únie slovenských organizácií v Maďarsku bolo zvolených iba 233 poslancov, kým vo farbách ZSM-ZRKSPS-DOS, Slovenského speváckeho zboru Ozvena a Klubu slovenských dôchodcov kandidovalo 246 poslancov miestnych slovenských samospráv. „Nominačné organizácie - tvoriace koalíciu a dosahujúce spolu nadpolovičnú väčšinu počtu slovenských poslancov - zostavili spoločnú celoštátnu kandidátku, päť župných listín a aj budapeštiansku. Doterajší predseda CSS teda márne klame, ich únia nemala viac poslancov ako Zväz Slovákov v Maďarsku a jeho spojenci, naopak, mala ich presne o 13 menej,” zdôraznil. Slovenské menšinové voľby podľa Fuhla Únia slovenských organizácií v Maďarsku jednoznačne vlastne ani nevyhrala. „V CSS síce bude mať skutočne o jedného poslanca viac než koalícia, nemenej dôležitou súčasťou volieb však boli aj voľby do teritoriálnych slovenských samospráv (v piatich župách a v Budapešti), ktoré koalícia vyhrala oveľa presvedčivejšie než únia voľby CSS. Dvadsaťštyri poslancov teritoriálnych slovenských samospráv koalície zvolilo 228 elektorov, pričom 18 poslancov únie iba 188 elektorov. Výslovným víťazom volieb únia nemôže byť ani preto, lebo v teritoriálnych voľbách a voľbách CSS spolu dostala presne o 18 hlasov menej ako naše nominačné organizácie (437:455),” povedal Fuhl. Podľa lídra koalície na poslancov „miniparlamentu” Slovákov v Maďarsku čaká neľahká úloha znormalizovať a zdemokratizovať CSS. „Na rozdiel od doterajšej praxe vedenia CSS namiesto diktátov treba hľadať kompromisy a namiesto obsadzovania všetkých dôležitých postov CSS jedným zoskupením treba rešpektovať práva opozície,” domnieva sa Fuhl. „Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že nás chcú naďalej ignorovať. Je to veľká škoda, pretože takto, zaťažení zbytočným napätím vo vlastných radoch, môžeme iba veľmi ťažko čestne, otvorene, aktívne a priebojne politizovať, ochraňovať záujmy našej národnosti a prispievať k posilneniu našich školských a kultúrnych inštitúcií,” uzavrel Fuhl.

Ustanovujúca schôdza novej CSS bude koncom januára

16. januára 2011 - (tasr)

Ustanovujúca schôdza novej Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), na ktorej sa bude konať aj voľba nového predsedu, sa očakáva v posledný januárový týždeň, uviedol pre TASR doterajší predseda CSS Ján Fuzik. Voľby do Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) v Maďarsku, ktoré sa v rámci volieb do menšinových samospráv konali 9. januára, vyhrala Únia slovenských organizácií v Maďarsku, ktorá získala 15 mandátov. Fuzik má tak šancu zostať vo svojej funkcii. Koalícia Zväzu Slovákov v Maďarsku, Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov a Dolnozemskej organizácie Slovákov (ZSM-ZRKSPS-DOS) zaostala za úniou o jediný mandát a v samospráve obsadí 14 kresiel. „Novým javom bolo, že vznikla vlastne nová občianska organizácia - Únia Slovákov v Maďarsku -, ktorá sama mala viac poslancov než Zväz Slovákov v Maďarsku spolu s ďalšími piatimi až šiestimi organizáciami, takže civilná mapa v Maďarsku sa týmto trošku prerysovala, s tým treba pochopiteľne počítať,” povedal Fuzik na margo volieb. „Máme za sebou štvorročný cyklus poznamenaný z hospodárskeho hľadiska aj svetovou krízou a, samozrejme, neboli ani také možnosti na rozvoj, ale v každom prípade sa nám podarilo založiť aj niektoré nové ustanovizne, ako Verejnú nadáciu pre Slovákov v Maďarsku, ktorá zabezpečuje štipendijný systém v prospech toho, aby sme mali čím viac slovenských stredoškolákov v Maďarsku; rozšírili sme sieť Celoštátneho osvetového centra, ktoré má už teraz deväť regionálnych stredísk - jednu aj tu v Mlynkoch, kde sa buduje nové kultúrne stredisko,” zhodnotil predseda uplynulé volebné obdobie. Napriek úsporným opatreniam sa podľa jeho slov podarilo všetkých 12 inštitúcií - tri školy a deväť kultúrnych inštitúcií - aj naďalej prevádzkovať. „Musíme dokončiť, samozrejme, túto výstavbu v Mlynkoch a sprevádzkovať ju. Pustili sme sa do rekonštrukcie čabianskej slovenskej školy, kde sa investuje 200 miliónov forintov (723.066 eur) a, samozrejme, máme ešte aj ďalšie plány; pripravujeme sa teraz na slovensko-maďarskú zmiešanú komisiu pre záležitosti menšín, taktiež na školskú a kultúrnu komisiu. Aj naďalej očakávame predovšetkým morálnu a odbornú pomoc aj zo Slovenskej republiky,” dodal Fuzik.

Slovenský dom v Mlynkoch je už pod strechou,

kolaudácia by mala byť v auguste

14. januára 2011 - (tasr)

Výstavba Slovenského spoločenského domu v severomaďarskej obci Mlynky pokračuje, budova je už pod strechou. Kolaudácia by sa mala konať 22. augusta, povedal dnes pre TASR veľvyslanec SR v Budapešti Peter Weiss. Dom, ktorý bude inštitúciou Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS), má slúžiť aj Slovákom žijúcim v pilíšskom regióne. Stavba je realizovaná z finančnej podpory maďarskej a slovenskej vlády. Dnešného kontrolného dňa sa zúčastnili okrem slovenského veľvyslanca aj predseda CSS Ján Fuzik a za maďarskú stranu zástupca štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti a verejnej správy Csaba Latorcai. „Slovenský dom je vlastne už pod strechou. Dohodli sme sa tak, že by sme v máji prišli na ďalší kontrolný deň zrejme aj s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pani Vilmou Prívarovou a pripravil by sa dodatok k zmluve o dofinancovaní,” povedal pre TASR Weiss. Dodal, že o dofinancovaní sa rozhodlo počas posledného stretnutia slovenskej premiérky Ivety Radičovej a maďarského premiéra Viktora Orbána. „Vlády by dofinancovali zdroje, ktoré budú potrebné predovšetkým na vnútorné zariadenie tohto pekného kultúrneho stánku, ktorý bude slúžiť nielen tunajším Slovákom z Pilíša, ale aj Slovákom z celého pilíšskeho regiónu. Som rád, že stavba tak vyrástla, a myslím si, že je to na dobrej ceste. Plán je taký, že 22. augusta by mala byť kolaudácia. Predpokladám, že potom by sa pripravilo nejaké prvé slávnostné kultúrne vystúpenie a dom by sa oficiálne otvoril,” vyhlásil slovenský veľvyslanec, podľa ktorého doteraz bolo poskytnutých na stavbu 60 percent plánovaných financií. Maďarská strana ratifikovala zmluvu o podpore vo výške 80 miliónov forintov (304.588 eur) s predsedom CSS Jánom Fuzikom 4. júna 2008. Úrad vlády SR pre krajanov podpísal podporu takmer 340.000 eur. Obecná samospráva na jar 2008 rozhodla, že z pôvodného Slovenského domu na Hlavnej ulici sa miestna slovenská samospráva a ďalšie organizácie Slovákov musia vysťahovať, pretože obec potrebuje priestory domu. Odovzdanie nového domu Slovákov plánovali pôvodne na jún 2009.

Úrad pre zahraničných Slovákov bude viesť Milan Vetrák

9. februára 2011 - (sita / tasr)

Novým predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je od 10. februára Milan Vetrák. Rozhodol o tom kabinet premiérky Ivety Radičovej. M. Vetrák tak nahradil v úrade Vilmu Prívarovú, ktorej fungovanie v predsedníckom kresle sa skončilo uplynutím päťročného funkčného obdobia. M. Vetrák je právnik, ktorý už v minulosti pôsobil na Úrade vlády SR ako právny poradca aj vo vzťahu k splnomocnencovi vlády SR pre zahraničných Slovákov. M. Vetrák sa podieľal na zriadení Generálneho sekretariátu pre zahraničných Slovákov a Svetového združenia Slovákov v zahraničí (SZSZ). Spolupracoval tiež pri tvorbe zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a rovnako je autorom článkov o právnom postavení krajanov v zahraničí.

Spišské múzeum uvedie maďarský film o Levočskej bielej pani

12. februára 2011 - (sita)

Spišské múzeum v Levoči pripravilo na nedeľu premietanie jediného filmu Levočskej bielej pani z produkcie maďarskej televízie. Film z roku 1976 približuje príbeh Juliany Korponayovej a jej tragický osud. Predstaviteľka hlavnej úlohy, herečka Mari Töröcsik získala na Filmovom festivale v Cannes v roku 1976 cenu za najlepší ženský herecký výkon. Diváci vo filme uvidia aj slovenského herca Štefana Kvietika, ktorý si vo filme zahral úlohu vojenského kapitána Andrášiho. Jediné premietanie filmu Levočská biela pani v nedeľu so začiatkom o 14:30 je sprievodným podujatím výstavy s rovnomenným názvom Levočská biela pani, ktorá je vo výstavných priestoroch Spišského múzea v Levoči sprístupnená od 11. novembra. Výstava potrvá v Levoči do 30. mája. Výstava Levočská biela pani je rozsiahly výstavný projekt, ktorý pripravilo Spišské múzeum v spolupráci s Múzeom v Betliari. Samotnej výstave predchádzali tri roky bádania v slovenských a maďarských archívoch a depozitoch. „Vznikla výstava, ktorej cieľom je odstrániť nánosy legendy a vrátiť sa k skutočnému príbehu z 18. storočia,“ povedala o výstave riaditeľka Spišského múzea Mária Novotná. Príbeh o Levočskej bielej pani je u nás všeobecne známy z románu Móra Jókaia, ktorý je aj autorom námetu k filmu. Priamo na výstave si môžu návštevníci porovnať aj dve podobizne Levočskej bielej panej. Jednou z nich je u nás veľmi známa, keďže ide o obraz namaľovaný na dverách v budove historickej radnice v Levoči. Druhou je reálna podoba Juliany Korponayovej na obraze zo začiatku 18. storočia, ktorý získalo Spišské múzeum pre potreby výstavy zo zbierok budapeštianskeho múzea.

Novú maďarskú ústavu by parlament mal schváliť 18. apríla

11. februára 2011 - (tasr / mti)

Strany maďarskej vládnej koalície - Maďarský občiansky zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratická ľudová strana, ktoré majú v budapeštianskom zákonodarnom zbore dvojtretinovú ústavnú väčšinu, dnes navrhli, aby parlament prijal novú ústavu krajiny 18. apríla, a nie ako sa uvažovalo pôvodne na Veľkonočný pondelok. V záverečný tretí deň neverejného spoločného zasadania frakcií oboch strán v Siófoku pri Balatone o tom informoval šéf parlamentného klubu Fidesz János Lázár. Podľa jeho slov majú parlamentné frakcie i nezávislí poslanci možnosť predložiť do parlamentu vlastné návrhy textu základného zákona. Ústava nevznikne vo vláde, ale jej text vypracujú a schvália na parlamentnej pôde. Závisí od opozície, či sa zapojí do tohto procesu, poznamenal predstaviteľ vedúcej vládnej strany. Na margo občianstva krajanov žijúcich za hranicami János Lázár konštatoval, že účastníci rokovania dospeli k záveru, že by sa o ňom malo hovoriť v novej ústave, avšak skonkretizovanie princípu by malo byť predmetom príslušného zákona. Podľa slov šéfa frakcie KDNP Pétera Harracha, ktorý sa dnes v Budapešti stretol s prezidentom Pálom Schmittom, vypracujú návrh normatívneho textu novej ústavy spoločne predstavitelia Fideszu a KDNP. Pre kresťanských demokratov je dôležité, aby sa v ústave objavili hodnoty, ktoré figurovali už v koncepcii komisie pre prípravu novej podoby základného zákona, podčiarkol a dodal, že medzi ne patrí bezpodmienečné rešpektovanie a ochrana života, ako aj ochrana manželstva a rodiny. Fidesz na zasadaní frakcií oboch strán v Siófoku zaradenie týchto hodnôt do ústavy garantoval. Práve ústavodarný proces bol jednou z ústredných tém neverejného zasadania, v ktorého úvodný deň vystúpil pred poslancami i premiér Viktor Orbán. Prvé dva dni rokovania charakterizovala podľa dostupných informácií dlhotrvajúca diskusia o predloženej koncepcii novej ústavy, ktorú vypracovali pod vedením predstaviteľa KDNP Lászlóa Salamona. Prítomní napokon poverili prípravou novej ústavy trojčlenné grémium pod vedením europoslanca Fideszu Józsefa Szájera, ktorého ďalšími členmi budú predsedov stranícky kolega Gergely Gulyás a spomínaný predstaviteľ KDNP László Salamon. Dnes popoludní sa v letovisku pri Balatone uskutoční rokovanie maďarskej vlády.

Orbánov Fidesz stráca na popularite

11. februára 2011 - (sita)

Maďarskej vládnucej strane Fidesz premiéra Viktora Orbána za posledný mesiac klesli preferencie o tri percentuálne body. Strana má tak najnižšie preferencie od minuloročných volieb. Podľa februárového prieskumu agentúry Szonda Ipsos by momentálne Fidesz volilo 31 percent maďarských občanov, opoziční socialisti by získali 12 percent hlasov, čiže rovnako ako v januári. Na treťom mieste by skončil krajne pravicový Jobbik so siedmimi a na štvrtom liberálna strana Politika môže byť iná so štyrmi percentami. V skupine rozhodnutých voličov má Fidesz 60-, socialisti 20-, Jobbik 12- a liberáli 6-percentnú podporu, uvádza Szonda Ipsos. Maďarský premiér Viktor Orbán v pondelkovej správe o stave krajiny vyhlásil, že Maďarsko potrebuje novú ústavu, keďže tá súčasná nevystihuje maďarský národ. Orbán vo svojom výročnom vystúpení označil súčasnú maďarskú ústavu za „vnútený kompromis” zo strany niekdajšieho Sovietskeho zväzu. K hlasovaniu o novej podobe základného štátneho dokumentu by malo podľa jeho slov dôjsť 25. apríla, teda presne rok po jednoznačnom víťazstve Orbánovej strany Fidesz v maďarských voľbách.

Čakanie na Orbánove reformy

8. februára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

„Od maďarskej vlády som nevidel nič také, z čoho by vysvitlo, v čom spočíva ich ekonomická politika,“ povedal minulý týždeň ekonóm László Csaba a dodal, že mal asi príliš veľké očakávania. Známy maďarský analytik dlho naklonený strane Fidesz zhrnul názor prevládajúci doma aj v zahraničí mimo tábora nekritických obdivovateľov nového dedičného vodcu národa: že Viktor Orbán a spol. nemajú šajnu o tom, ako riešiť dlhodobé ekonomické problémy krajiny. Od chvíle, keď im únia nepovolila výrazne prekročiť plánované deficity na tento a ďalšie roky, už len improvizujú a látajú diery v rozpočte, aby sa vyhli nutným a logickým riešeniam, najmä ráznemu okresaniu výdavkov rozpočtu. Preto panuje skepsa aj ohľadom balíčka reforiem, ktorého predloženie Orbán avizoval do konca tohto mesiaca. Je síce úspech, že politici Fideszu vôbec vypustili z úst také, pre nich doteraz tabuizované slovo, ako je reforma. Očakávania však drží na uzde úporná snaha vysvetliť občanom, že plánované opatrenia vlastne reformami ani nie sú, a ich podobnosť s úspornými krokmi predchádzajúcich vlastizradných vlád je len zdanlivá. Orbánovci určite s niečím prídu, inak už jednoducho neobstoja pred trhmi a úniou, ktoré sa čoraz tvrdšie dožadujú serióznej ekonomickej politiky. Opatrenia, o ktorých počuť, ako obmedzenie zneužívania invalidných dôchodkov, idú síce správnym smerom, určite však nestačia. Na základe doterajších skúseností však nebude žiadnym prekvapením, ak sa „reformy“ týmto aj vyčerpajú a namiesto ekonomickej politiky bude pokračovať jej predstieranie v rámci jedinej vážnej starosti Orbánovej vlády - posilňovania vlastnej moci.

Maďarský úsporný balík zoškrtá invalidné dôchodky

10. februára 2011 - (tasr / reuters)

Plánovaný balík úsporných krokov v Maďarsku zahrňuje okrem iného škrty aj v invalidných dôchodkoch a v príspevkoch na verejnú dopravu a lieky. Uviedol to dnes portál index.hu. Opatrenia by mali ušetriť do roku 2013 v štátnom rozpočte 700 miliárd forintov (2,56 miliardy eur), pričom škrty vo výdavkoch by sa na celkovom úspornom balíku mali podieľať menej než dvomi tretinami, čo bol pôvodný predpoklad, dodal portál bez zverejnenia zdroja informácií. Podľa portálu začne vláda tento rok invalidné dôchodky prehodnocovať. Škrty plánuje aj vo verejnej doprave a zahrňovať budú napríklad aj cestovanie zdarma, ktoré využívajú ľudia nad 65 rokov.

Maďari odmietli vodné dielo na Dunaji

10. februára 2011 - (tasr)

Na maďarskom úseku Dunaja nemôže vzniknúť vodné dielo a nemôže tam dôjsť ani k zvyšovaniu hladiny toku. O rozhodnutí vedenia frakcií vládnych strán, Maďarského občianskeho zväz-Fidesz a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (Fidesz-KDNP), na zasadaní v Siófoku informovala agentúra MTI s odvolaním sa na Pétera Szijjártóa, hovorcu premiéra Viktora Orbána. Na neverejnom trojdňovom rokovaní, ktoré pokračuje druhým dňom, sa v meste pri Balatone hovorilo dnes popoludní o dunajskej problematike.

Robert Fico: Výsledok hlasovania o štátnom občianstve

je veľkým slovenským víťazstvom

10. februára 2011 - (tasr)

Výsledok dnešného hlasovania o novele zákona o štátnom občianstve označil predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico za „veľké slovenské víťazstvo”. „To, čo sa udialo v parlamente, považujeme za úspech, pretože je tu určitá sila poslancov aj z opozície, aj časť z vládnej koalície, ktorí majú záujem postaviť bariéru Orbánovej politike,” vyhlásil krátko po tom, ako skupina koaličných poslancov stiahla svoj návrh právnej normy, s ktorou nesúhlasili štyria poslanci zo skupiny Obyčajných ľudí pod vedením Igora Matoviča. Podpredsedu snemovne v súvislosti s koaličným návrhom mrzí postoj premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) a ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), ktorí podľa neho v otázke maďarskej politiky dvojakého občianstva „absolútne ustupujú”. „Keby sme dali na týchto dvoch ľudí, tak je dnes Slovensko opäť v oslabenej pozícii,” myslí si Fico. Zároveň avizoval, že jeho strana je pripravená aj v budúcnosti podporiť prípadné vylepšenia existujúceho zákona o štátnom občianstve, ktorý v reakcii na maďarskú legislatívu prijala ešte predchádzajúca vláda práve pod jeho vedením. Slovenská republika bude zatiaľ naďalej svojim občanom SR odoberať ich pasy v prípade, že dobrovoľne získajú občianstvo inej krajiny. Koaliční poslanci dnes nezmenili súčasný právny stav presadený vtedajším premiérom Robertom Ficom, keďže novela zákona o občianstve bola navrhovateľmi stiahnutá. O ďalšom postupe budú vládne strany rokovať. Celú situáciu spôsobil poslanec SaS Igor Matovič, ktorý vďaka podpore Smeru-SD, SNS, Radoslava Procházku (KDH) a troch kolegov z hnutia Obyčajní ľudia presadil svoj pozmeňovací návrh sprísňujúci koaličnú novelu. Proti tomuto kroku vystupoval najmä líder Mosta-Híd Béla Bugár a vopred avizoval, že ak Matovič s pozmeňovákom uspeje, návrh bude stiahnutý. Matovič zase prezentoval postoj, že ak jeho iniciatíva neprejde, spolu s troma poslancami zo združenia Obyčajní ľudia koaličnú zmenu nepodporí. Vládne strany by potom nemali dosť hlasov.

SNS ponúka vládnej koalícii riešenie patovej situácie

12. februára 2011 - (sita)

SNS ponúka vládnej koalícii riešenie patovej situácie, ktorá nastala v NR SR po tom, čo poslanci Most-Híd nechcú hlasovať za zákony, a pre dobro Slovenska. Národniari sľubujú, že podporia niektoré zákony dôležité pre činnosť SR. SNS to ponúka bez toho, aby niečo za to žiadala od vládnej koalície. „Jedine s tým, aby sa oslobodila od kolaborácie s výpalníkmi z Híd. To je jediná podmienka,“ vyhlásil dnes predseda SNS Ján Slota po rokovaní rozšíreného predsedníctva strany v Bratislave. SNS je pripravená podporiť zákony rozpočtového charakteru, ktoré budú na prospech SR. Tiež zákony, ktoré je SR povinná aproximovať z EÚ. SNS vyjadrila rozhorčenie nad kolaboráciou vládnej moci podľa Slotu s maďarskou stranou Híd. „Strana, ktorá chcela stavať mosty medzi Slovákmi a Maďarmi dokazuje sabotážou činnosti parlamentu, že nespája, ale rozdeľuje,“ zdôraznil šéf SNS. SNS je tiež rozhorčená z prelomenia veta prezidenta pri jazykovom zákone. „Slováci budú diskriminovaní pri používaní slovenského jazyka na juhu Slovenska,“ dodal. Cieľom SNS bolo pri rokovaní o dvojakom občianstve podľa Slotu dosiahnuť patovú situáciu pri zmene dvojakého občianstva. „SNS sa podaril tento víťazný kúsok, že v platnosti zostáva súčasný zákon o dvojakom občianstve,“ uviedol Slota pričom upozornil, že celá koalícia je zavesená na šnúrach gatí Bélu Bugára, ktorý vydiera a vypaľuje. Bugára kritizoval aj prvý podpredseda SNS Andrej Danko. „V štvrtok ukázal zuby predátora a v piatok robil šaška s kamerou. Nestačí jeden partizán z KDH,“ vyhlásil. Zároveň dodal, že aj od Smeru očakáva dištancovanie sa od Most-Híd a SMK. Slota si opäť na mušku zobral aj policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka. Podľa neho už vyše 1000 policajtov ušlo z polície, aby „neslúžili pod týmto blbcom“, alebo boli vyhodení. Mnohých Spišiak vyhodil a to aj v regiónoch,“ dodal. Celé rozšírené predsedníctvo aj s rodinnými príslušníkmi pôjde pod večer do divadla na bratislavskú premiéru hry M. R. Štefánik. „Štefánik je pre nás synonymom, čo Slovák môže dokázať v európskom priestore,“ uviedol. SNS zakúpila na predstavenie približne 200 lístkov.

Komentár: Matovič to myslel dobre

11. februára 2011 - (Lukáš Krivošík - Aktuality.sk)

Okolo včerajšieho hlasovania o dvojakom občianstve sa rozprúdila horúca verejná debata. Rozbíja Igor Matovič koalíciu? Alebo majú pravdu tí, ktorí tvrdia, že Béla Bugár a Iveta Radičová príliš ustupujú maďarskému premiérovi, Viktorovi Orbánovi? Budapešť postavila dvojakým občianstvom pre zahraničných Maďarov slovenskú politickú scénu pred situáciu, ktorá nie je ľahko riešiteľná. Táto agenda mu zrejme slúži ako zástupná téma na odpútavanie pozornosti od domácich problémov s ekonomikou a demokraciou. Nech je však jeho motivácia akákoľvek, Slovensko nemôže tolerovať, aby naň Maďarsko vyvážalo svoje vnútropolitické problémy. Zvlášť, ak má po dvojakom občianstve nasledovať (salámovou metódou) aj možnosť hlasovať v maďarských voľbách. Samozrejme, Slováci s dvomi občianstvami žijú aj v iných krajinách sveta. Lenže v týchto štátoch nepôsobia revizionistické skupiny, ktoré chcú meniť hranice v strednej Európe. Rovnako nehrozí, že politici týchto krajín začnú pred domácimi voľbami robiť kampaň na južnom Slovensku. Ak by zahraniční Maďari s občianstvom dostali aj volebné právo v druhej krajine, pre Bratislavu by vznikol vážny problém. Predseda vlády Maďarska, ktorý by bol zvolený hlasmi slovenských štátnych príslušníkov, by sa cítil povolaný zároveň ich aj politicky reprezentovať. Inak povedané, Orbánov zákon je zlovoľným aktom proti suverenite Slovenska a zaslúži si razantnú odpoveď. Lenže Ficov protizákon otvoril iné otázky. O slovenské občianstvo kvôli nemu prišlo už 31 ľudí, ale len jeden kvôli prijatiu maďarského občianstva. Je teda zjavné, že bývalý premiér vylial s vaničkou aj dieťa a poškodil príslušníkov vlastného národa. Pravda je taká, že naša vláda ani nemá veľmi ako zistiť, komu všetkému Budapešť občianstvo udelila. Inak ako špehovaním a šikanovaním vlastných občanov sa to asi nedá. Aj keby Ficov spôsob fungoval, nebolo by dobre, keby na južnom Slovensku začala vznikať kolóna maďarských štátnych príslušníkov. S výnimkou stavu pred Orbánovým zákonom pre Slovensko žiadne dobré možnosti neexistujú. Otázkou pre slovenských politikov je ako dosiahnuť, aby maďarský zákon na Slovensku nebol účinný a súčasne aby neboli zbytočne poškodené napríklad Slovenky, ktoré si v Anglicku nájdu ženícha a po rokoch požiadajú o britské občianstvo. Igor Matovič chcel tento problém riešiť, zatiaľ čo sa zdá, že koaličná novela Ficovho zákona bola na Orbána krátka. Toto tvrdé zaobchádzanie si tento „obyčajný človek“ nezaslúži. Negatívnu úlohu v prebiehajúcej politickej fraške zohráva aj Béla Bugár. Musí totiž voličom ukázať, že dokáže za Maďarov zabojovať. SMK je síce mimo, no Bugár si nemôže dovoliť, aby bola maďarská menšina nútená vyberať si medzi ním a Orbánom. Iveta Radičová dnes hovorí o možnosti dohodnúť sa s Maďarskom o dvojakom občianstve vo vzájomnej zmluve. Lenže prečo by Orbán robil akékoľvek ústupky? Ak by na Slovensku vznikla skupina občanov s dvojakým občianstvom, v podstate mu to vyhovuje. Ak by títo ľudia slovenské občianstvo stratili a zostali výlučne občanmi Maďarska, tiež mu to vyhovuje. V oboch prípadoch nimi môže vyvíjať na Bratislavu nátlak. Ako ďalšia možnosť pre slovenskú diplomaciu sa javí zorganizovanie medzinárodného tlaku na Budapešť. Európe však vadí v prvom rade mediálny zákon a okliešťovanie demokratických inštitúcií v Maďarsku. Rozdúchavanie etnického napätia je pre Brusel problémom druhej kategórie. Navyše z pohľadu západných metropol Slovensko a Maďarsko v otázke nacionalizmu splývajú. Všetci si totiž ešte dobre pamätajú Slotove nenávistné primitívne tirády a tiež jazykový zákon i ďalšie zlomyseľné opatrenia Fica, namierené proti maďarskej menšine. Navyše, aj keby medzinárodný tlak na Budapešť kvôli dvojitému občianstvu nastal, nemusí mať žiadny efekt. Orbánova garnitúra voči námietkam z cudziny zatiaľ prejavuje rovnakú rezistenciu ako stafylokoky voči antibiotikám. A tak možno najefektívnejšou zbraňou proti Orbánovmu dvojakému občianstvu bude jedna vec, v ktorú málokto dúfa: totiž lojalita našich Maďarov. Zatiaľ sa zdá, že ich maďarské občianstvo veľmi neoslovilo. Ak by sa mu na občianstvo vykašľali samotní zahraniční Maďari, pre Orbána by to bolo pomerne trápne. Jednak majú naši maďarskí spoluobčania iné problémy, jednak dvojité občianstvo vždy so sebou prináša problémy. Napríklad pokiaľ ide o vojenskú službu, možnosť zamestnať sa v štátnej správe alebo v prípade niektorých daňovo-odvodových povinností. Tí dobrí ľudia z dediniek na Žitnom ostrove možno nerozumejú nuansám ústavného a medzinárodného práva. No intuitívne vedia, že keď ich politici z oboch strán využívajú ako futbalovú loptu, vždy nato napokon najviac doplatia oni.

József Berényi: Nacionalizmus a hungarofóbia

porazili v parlamente zdravý rozum

10. februára 2011 - (tasr)

Nacionalizmus, populizmus a hungarofóbia porazili v parlamente zdravý rozum a súdržnosť koalície. Na dnešnej tlačovej konferencii takto reagoval predseda Strany maďarskej koalície (SMK) József Berényi na situáciu, ktorá vznikla v Národnej rade SR v súvislosti s novelami zákonov o štátnom občianstve. Podľa neho koalícia funguje na veľmi nejasných pravidlách, pričom sa čuduje tomu, že SaS vylúčila z klubu iba Igora Matoviča a nie aj zvyšných troch členov z frakcie Obyčajní ľudia. Tí totiž proti vôli vládnych strán presadili spolu s opozíciou Matovičov zásadný pozmeňovací návrh ku koaličnej novele zákona o štátnom občianstve. To malo za následok jej stiahnutie z rokovania zákonodarného zboru. SMK očakáva, ako na podľa nich jednoznačné a flagrantné porušenie koaličnej zmluvy zareaguje KDH. Poslanec tejto strany Radoslav Procházka totiž zahlasoval nielen za Matovičov pozmeňujúci návrh, ale aj za novelu zákona o štátnom občianstve z dielne Smeru-SD. Pre nedostatok hlasov sa ale nakoniec nedostala do druhého čítania. Berényi tiež upozornil na fakt, že pri hlasovaní o návrhu Smeru-SD chýbal v pléne poslanec za Most-Híd Igor Sidor. Dodal, že v minulosti boli poslanci za SMK pri takýchto vážnych hlasovaniach prítomní. Strana rovnako berie na vedomie rozhodnutie Mosta-Híd, že po dnešnom porušení koaličnej dohody nebudú hlasovať za ďalšie koaličné návrhy pokiaľ sa situácia nevyjasní. Berényi sa zamyslel nad tým, za akých podmienok bude Most-Híd ochotný zrušiť túto obštrukciu. Tento krok vnímajú ako poslednú šancu pre túto vládnu stranu na vytvorenie lepšieho manévrovacieho priestoru v rámci koalície. Podľa neho má táto strana veľmi nízku váhu vo vládnom štvorlístku, čo sa ukázalo pri schvaľovaní novely jazykového zákona, z ktorej nevypadli sankcie. Dodal, že sa to v plnej miere prejavilo pri dnešnom hlasovaní. Na margo svojej žiadosti o maďarské občianstvo Berényni podotkol, že jeho požiadavka sa finalizovala v januári, ale potrvá ešte niekoľko mesiacov, kým sa celý proces zavŕši. „Zatiaľ ho ešte nemám a oddnes ani nebudem informovať o tom, aký je osud tejto mojej žiadosti,” vyhlásil pred novinármi. Vysvetlil to tým, že vláda sľúbila, že napraví zákon o štátnom občianstve, ktorú schválil bývalý kabinet Roberta Fica. Na jeho základe strácajú slovenské občianstvo tí, ktorí dobrovoľne požiadajú o cudzie. „Koalícia tento sľub nesplnila,” zdôraznil s tým, že teda ani on nemá dôvod informovať o osude svojej žiadosti.

Občan ako rukojemník

8. februára 2011 - (Miroslav Kusý - Sme)

Maďari na Slovensku by mohli byť urazení. Rozprávajú o nich ako o zemiakoch. Akoby neboli plnohodnotní a plnoprávni občania. A robia tak na oboch stranách Dunaja. Keď Igor Matovič otvoril svoje veľké, horúce červené srdce pred Viktorom Orbánom s nápisom Nekradnite nám našich Maďarov, máme ich radi!, vyjadril možno podstatu slovenského postoja k našim menšinám, a možno aj k občanom vôbec. Keby v tom srdci nahradil Maďarov iným slovom, rovnako úprimne by od neho znelo aj Nekradnite nám naše zemiaky, máme ich radi! Nebol by v tom preňho rozdiel, pretože sa nepýta jedných ani druhých, ako im padne jeho „láska“. Ale aj zo strany adresáta jeho bilbordu dostaneme asi podobne náruživú odpoveď: Však aj my ich máme rovnako radi! Ani on totiž nepočíta s tým, ako sa k tomu stavajú dotknuté zemiaky či slovenskí Maďari. Pravda, zemiakom je to jedno, ale byť slovenským Maďarom, tak som urazený. Považujú ma za neplnoprávneho. Obaja konajú akože v mojom záujme - tak ako sa má konať v záujme dieťaťa. Lenže podľa Orbána je mojím najlepším záujmom získať k slovenskému aj maďarské občianstvo, zatiaľ čo podľa Matoviča (a Slovákov na jeho spôsob) sa mám držať výlučne toho slovenského. Ale ja, slovenský Maďar, som predsa plnoprávnym a plnohodnotným občanom Slovenskej republiky a ako každý iný jej občan mám právo sám sa slobodne rozhodovať za rovnakých podmienok slovenského či dvojakého občianstva ako on, dokonca aj keď je to Slovák. Voči Orbánovi to znamená, že nemusím brať maďarské občianstvo, keď oň nestojím. A voči Matovičovi to znamená, že si môžem pribrať iné, dokonca aj maďarské občianstvo, za rovnakých podmienok, za akých si Slovák priberá občianstvo české, kanadské či hotentotské. Nikto si ma nemôže ukradnúť, lebo nie som zemiak! A nikto by si ma nemal prisvojovať spôsobom, akým sa prisvojujú zemiaky. To je náš Maďar, tvrdia jedni i druhí. Máš pravdu, môj maďarský spoluobčan, a asi ti nebude lepšie, keď ti doložím, že ani ostatní občania či obyvatelia tejto krajiny to tu nemajú na ružiach ustlaté. Za komunistov kradli našich občanov bez rozdielu národnosti v zahraničí, aby ich tu mohli zavrieť alebo obesiť; strieľali ich na hraniciach, keď ich chceli prekročiť, a nepustili ich domov, keď sa chceli vrátiť. Za Mečiara vyviezli nášho občana proti jeho vôli do zahraničia; za Fica mu dali do batožiny výbušninu a poslali ho s ňou ako skúšobného králika do Írska; a terajšia garnitúra si na to vybrala dokonca cudzieho štátneho príslušníka, Čecha a nechala ho prevážať kamiónom drogy cez pol sveta. Tak sa nečuduj, že ani k tebe sa tu nesprávajú omnoho prívetivejšie, ba dokonca sú presvedčení, že to, čo s tebou robia, robia preto, lebo ťa majú radi. Aj taká býva láska. Po pravde treba priznať, že pán Matovič vymenúva aj opatrenia, ktoré by sme mali robiť, aby sa tu naši Maďari cítili doma, aby boli spokojní so slovenským občianstvom, ba dokonca boli naň hrdí. Ale keďže sa to zatiaľ nerobí na sto percent, prikláňa sa aj on preventívne k represii, k spôsobom, ako našich Maďarov prinútiť, aby sa im o lepšom občianstve, ako je slovenské, ani len neprisnilo. Priznávam sa však, že aj mne sa občas sníva o lepšom občianstve, ako je terajšie slovenské. O takom, kde občan nebude rukojemníkom vrchnosti, ktorá si ho prisvojuje, aby ho podľa svojej ľubovôle zneužila na svoje vlastné ciele. Bez ohľadu na to, či je Maďar, alebo Slovák.

Maďarsko chce čím skôr začať rokovať o bilaterálnej dohode

2. februára 2011 - (sitame)

Maďarsko chce čím skôr rozbehnúť rokovania o bilaterálnej dohode k otázke dvojakého občianstva, na ktorej sa minulý týždeň dohodli premiéri Iveta Radičová a Viktor Orbán. Na tlačovej besede po desiatom zasadnutí zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín to povedala predsedníčka maďarskej časti a zástupkyňa štátneho tajomníka Úradu štátneho tajomníka pre národnú politiku Ministerstva verejnej správy a spravodlivosti MR Zsuzsanna Répás. „My sme otvorení a čakáme na odpoveď slovenskej strany,“ vyhlásila Répás, ktorá navrhla vytýčiť si termín. Pri rokovaní s predsedom slovenskej časti a veľvyslancom Miroslavom Mojžitom sa dohodli, že by chceli, aby sa touto problematikou zaoberala práve ich komisia. V otázke dvojakého občianstva sa ešte nedá povedať, ako sa bude rokovať, kompetentní sa ešte musia dohodnúť, ako budú rezorty pôsobiť a kedy bude prvé zasadnutie a ako bude proces tvorby prípadnej dohody postupovať, tvrdí Mojžita. Ako pozitívny vidí fakt, že Répás prišla s prvou myšlienkou, že tento návrh v Maďarsku vítajú a chcú o dohode rokovať. Ešte sa však uvidí, do akého termínu budú schopní pripraviť rokovania. Komisia pritom zasadala od desiatej a rokovania budú pokračovať aj ďalej, na tlačovej besede preto neprezentovali žiadne konkrétne odporúčania. Répás tvrdí, že má nádej, že dnešné rokovanie sa skončí so spoločným protokolom. Ako dodal Mojžita, doteraz sa nestalo, aby odporúčania komisie vlády odmietli a keď neboli úplne splnené, tak len preto, že neboli peniaze. Ako tvrdí, aj dnes to vyzerá, že nejaké odporúčania prijmú. Počas rokovania dostala komisia správu o tom, že slovenský parlament prelomil prezidentovo veto a schválil jazykový zákon. Répás uviedla, že Maďarsko teší, že sa v tomto procese dospelo „ku koncu jednej stanice a uzavrela sa jedna etapa“, no ako dodala, naďalej má výhrady k sankciám, ktoré nezodpovedajú odporúčaniam Benátskej komisie ani vysokého predstaviteľa OBSE Knuta Vollebaeka. „Znamená to krok späť oproti stavu z roku 2006,“ podotkla Répás. Ako naznačila, možnosť sankcií naďalej rodí strach v menšinových oblastiach a Maďarsko by chcelo, aby slovenská strana zabezpečila dobré ovzdušie pre menšiny a rovnováhu medzi zákonom o štátnom jazyku a jazykoch národnostných menšín. O jazykovom zákone však podľa Mojžitu nerokovali a možno tak urobia popoludní. Je mu jasné, že obe strany si v tejto otázke zrejme zachovajú rôzne pohľady. Mojžita dúfa, že konečne sa dorieši aj otázka slovenského zastúpenia v maďarskom parlamente. Répás tvrdí, že po jari, keď v Maďarsku prijmú novú ústavu, bude možné modifikovať aj zákony a verí, že do konca roka bude odpoveď na túto tému.

Vyrieši to plynovod?

30. januára 2011 - (Peter Javůrek - Pravda)

Pokiaľ by podpis dohody o slovensko-maďarskom plynovodnom prepojení, ktorý v piatok priviedol do Bratislavy maďarského premiéra, prispel k vyriešeniu problému dvojakého občianstva, potom by sa to spoločné potrubie mohlo pokojne pomenovať „Plynovod Družba”. Bez irónie. To isté platí o projekte prepojenia elektrických sústav či o dostavbe cesty Košice - Miškovec. Nebuďme však predčasní optimisti. Dohody týkajúce sa biznisu bývajú v živote politikov radostnými udalosťami. A ako to poznáme, pri takej príležitosti sa ľudia občas tvária, že sa dohodli aj na takých veciach, na ktorých sa v skutočnosti nedohodli a tak ľahko ani nedohodnú. Keď premiérka Iveta Radičová Viktorovi Orbánovi navrhla, aby sa dvojaké občianstvo riešilo cestou „štandardnej medzivládnej zmluvy o dvojakom občianstve, akú máme aj s inými štátmi”, urobila to najlepšie, čo urobiť mohla. Môže to byť presne ten návrat do bodu nula, po akom voláme. Skrátka, keď chce Maďarská republika nadväzovať právne vzťahy s občanmi Slovenskej republiky, nemôže to robiť bez toho, aby sa dohodla so Slovenskou republikou. No od tohto bodu sa už začínajú iba ťažkosti. Radičová dala v piatok pomerne zreteľne najavo, že pri tvorbe medzivládnej zmluvy bude pre nás neprijateľné, ak by mali mať ľudia s dvojakým občianstvom aj „dvojaké” voličské právo. A veľmi rozumne pritom použila ako príklad eurovoľby: bolo by normálne, ak by istá skupina ľudí žijúcich v Európskej únii volila svojich zástupcov do Európskeho parlamentu dvakrát v dvoch rôznych štátoch? Práve takouto argumentáciou sa môže absurdná snaha Fideszu o rozširovanie svojho politického teritória (nie fyzického územia - tieto úvahy prenechajme nacionalistom na oboch stranách) dostať do pozornosti aj mnohým ctihodným alibistom na celoeurópskej politickej úrovni. Nie je v našej kompetencii riešiť to, či by obyvateľom Maďarska vyhovovalo, keby o tamojšej politike mohli odrazu rozhodovať tisíce, ale možno aj státisíce ľudí spoza hraníc, ktorí by ovplyvňovali dianie v Maďarsku bez toho, aby sami znášali následky svojich rozhodnutí. V našich rukách však je trvať na tom, aby zmluva o dvojakom občianstve s Maďarskom spĺňala európske parametre. Ak by sa takú zmluvu podarilo s Orbánovou vládou podpísať, bolo by to uspokojivé zakončenie jednej nebezpečnej epizódy v dejinách našich vzájomných vzťahov. A ak by táto snaha narazila na problémy, čierny Peter by ostal v rukách Viktora Orbána. Nie slovenská vláda či slovenský parlament, ale maďarská vláda by musela vysvetľovať, prečo má problém so štandardnými európskymi normami. No a prečo sa teda od „bodu nula”, ktorý Radičová navrhla, začínajú ťažkosti? Pretože podozrenie, že cesta k „štandardnej zmluve” bude dlhá a lemovaná obštrukciami, je viac, než dôvodné. A tiež preto, lebo v piatok nepadlo ani slovo odpovede na otázku: čo bude dovtedy?

Návšteva z Budapešti

30. januára 2011 - (Oliver Bakoš - Pravda)

Slovensko veľmi potešila nedávna návšteva maďarského prezidenta Pála Schmitta. Navštívil dokonca aj Ivana Gašparoviča, čo je veľmi neobvyklé. Predtým boli takéto návštevy celkom spontánne, spravidla neohlásené. Odrážal sa v tom šarm maďarskej diplomacie, ktorá s prekvapením zistila, že sa to tak nerobí až na základe vyjadrenia Európskej komisie. Prezident Schmitt teda už s naším prezidentom hovoril. Veľmi láskavo a trpezlivo. Presviedčal ho, medzi rečou, aby sa naši občania stali maďarskými občanmi. Tak ako je to prirodzené aj v bežnom živote. Určite radi privítate hosťa, ktorý vás presviedča, že vaša manželka môže byť súčasne aj jeho manželkou. Pri takejto bigamii sú totiž manželské väzby pevnejšie a prakticky dvojnásobné. Ide napokon o jej rozhodnutie. Preto ju pred podobnými návrhmi nemáte chrániť, ale naopak, takéto riešenie jej odporúčať. Netreba sa vraj toho báť, pretože slovenských občanov, ktorí budú zároveň aj maďarskými, si môžeme hocikedy požičať alebo prenajať, ak by sme ich náhodou potrebovali. Dokonca ich niekedy môžeme naďalej používať aj ako našich občanov: napríklad pri voľbách. Ale musíme pochopiť, že Maďarsko v danej chvíli nemá dosť voličov. Všetci totiž volili Fidesz a jeho odnože, no maďarský parlament by si tiež zaslúžil viacfarebný charakter ako v iných demokraciách. To sa však s domácimi voličmi v Maďarsku fakticky nedá dosiahnuť. Zato „maďarskí” voliči z iných krajín by doň mohli priniesť trochu sviežej krvi. Proti tomu sa, podľa všetkého, nedá nič namietať, pretože je to program budapeštianskej vlády. Teda asi by sa aj dalo namietať, keby sa tento program nestal - ak som to správne pochopil - aj súčasťou programového vyhlásenia slovenskej vládnej koalície. Najväčšiu radosť z hlbokého posolstva Schmittovej milej návštevy má Mikuláš Dzurinda, pretože tento prístup vraj škrie Roberta Fica. Dá sa to pochopiť: náš pán minister zahraničia potrebuje ako soľ nejaké víťazstvo aj na domácej pôde. Len nechápem, prečo to musí byť práve víťazstvo Viktora Orbána, ktorý si po mesiaci úspešnú návštevu Bratislavy práve zopakoval.

Komentár - Orbán to valcuje

30. januára 2011 - (Dag Daniš - hn)

Premiérka Radičová sa mýlila, keď si myslela, že Orbána dotlačí k dohode o dvojakom občianstve. Slovenská vláda síce o dva týždne predloží Budapešti návrh špeciálnej medzištátnej dohody, lenže... Tým sa to zrejme skončí. Orbán a jeho Fidesz dávajú jasne najavo, že o dvojakom občianstve sa nebudú baviť so slovenskou vládou, ale - s Berényiho SMK. Orbán vlastne dokázal Radičovej sľúbiť len jedinú vec - že jeho vláda nebude na Slovensku robiť kampaň pre dvojaké občianstvo. A aj tento jediný sľub porušil. Orbán už robil a stále robí kampaň pre slovenských Maďarov - na stretnutiach s vedením SMK. Výsledok poznáme. Berényi už požiadal maďarské úrady o maďarské občianstvo. Napriek riziku, že tým môže stratiť to slovenské. Rovnakú kampaň robil na Slovensku počas oficiálnej návštevy (!) aj maďarský prezident Schmitt. Je takmer isté, že Orbánova vláda 14. februára náš návrh na zmluvu zhodí zo stola. Orbánove plány sú totiž presne opačné. Dvojaké občianstvo nechce obmedzovať, ale rozširovať. Novelizovaná maďarská ústava má priznať,,dvojakým občanom“ právo voliť. A možno aj právo byť volený (napríklad do hornej komory maďarského parlamentu, prípadne do podobnej inštitúcie). Menšinoví Maďari tým budú naplno zatiahnutí do maďarskej politiky. A maďarská politika (vláda) tým bude naplno zatiahnutá do prípadnej,,ochrany“ menšinovým Maďarov. Občanov Maďarskej republiky. Radičová by po svojich skúsenostiach s Orbánom mala zastaviť novelu zákona občianstve, počkať si na zmeny v maďarskej ústave. A potom reagovať dostatočne dôraznou odvetou. Nie ústupkami v našich zákonoch. Orbán totiž zjavne patrí k tým politikom, ktorí nemenia kurz pri ústretovosti, ale len pri nárazoch.

Orbána treba zastaviť

27. januára 2011 - (Ján Kubiš - hn)

Najnovšie medzinárodné aktivity maďarských predstaviteľov ukázali, čo môžme v budúcnosti očakávať od našich susedov, bez ohľadu na to, či sú v predsedníctve EÚ alebo nie. Premiér Orbán v europarlamente predviedol jeden typ reakcie - to keď sa ozývajú kritické hlasy. Jeho arogancia bola nevídaná - veď sa verejne a otvorene vyhrážal únii, že sa proti nej postaví, ak bude poukazovať na podrývanie demokratických noriem jeho vládou. V kruhu svojich spolupartajníkov z Európskej ľudovej strany navyše odmietol akékoľvek ústupky v oblasti mediálneho zákona, ktoré predtým prisľúbil. Tí sa mu odmenili lojálnym mlčaním vrátane europoslancov našich vládnych strán. V dobe, keď je únia rozkolísaná vzhľadom na ekonomické a sociálne problémy a krízu eurozóny, tak Orbán cielene podkopáva aj jej hodnotové základy. To asi vyhovuje aj našim novým euroskeptikom z radov vládnej koalície. Prezident Schmitt na Slovensku zas predviedol druhú reakciu - to keď sa kritické hlasy ozývajú len vlažne, ak vôbec (česť prezidentovi Gašparovičovi, že aspoň ten nemlčí). Prezident Schmitt pricestoval, aby nás „odmenil“ za tzv. nekonfrontačnú politiku súčasnej slovenskej vlády. Hlavným cieľom však bolo na pôde Slovenska vyzývať našich občanov maďarskej národnosti, aby porušili slovenské zákony a prijali aj maďarské občianstvo. Samo osebe je to silná káva, ale zároveň to je len slabý odvar vecí budúcich, až Maďarsko čoskoro prijme zákon, ktorý umožní maďarským občanom v zahraničí voliť. Spoločným menovateľom tohto postupu Orbánovho Maďarska je jediné - pohŕdanie názorom okolitého sveta vrátane susedov, spojencov a partnerov, pohŕdanie právnym štátom a demokratickými hodnotami, ktoré tvoria základ únie a nezakrytý nacionalizmus. Aj preto je politika súčasnej slovenskej vlády, založená na ústupčivosti, mlčanlivosti a ilúziách, nebezpečná. Vláda akoby cieľavedome zatvárala oči nad dianím u susedov a čakala, že sa snáď Maďarsko so svojím vodcom Orbánom spamätá a zmení svoje ciele a postoje. Je to veľmi naivné očakávanie, ktoré nemôže vyústiť do iného než smutného konca, plného konfrontácie a dvojstranných problémov. Pretože aj táto vláda sa nakoniec bude musieť postaviť proti politike Orbánovho Maďarska.

EK: Maďarsko sa snaží zosúladiť mediálny zákon s právom EÚ

11. februára 2011 - (sita)

Maďarsko podniká všetky kroky, aby zabezpečilo súlad svojho nového mediálneho zákona s pravidlami Európskej únie. V piatok to vyhlásil hovorca Európskej komisie (EK) Jonathan Todd. EK podľa neho dostala vo štvrtok od maďarskej vlády písomné návrhy zmien v zákone, ku ktorému v januári vyjadrila výhrady eurokomisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Neelie Kroesová. „Maďarské úrady vyvíjajú všetku snahu, tak, ako sľúbili, aby zabezpečili súlad zákona s právom EÚ,” povedal Todd. Dodal, že zmeny sa týkajú troch oblastí, ku ktorým EÚ vyslovila výhrady, návrhy však ešte musia preskúmať právnici. Todd sa odmietol vyjadriť k podrobnostiam, nemecký denník Bild však informoval, že Budapešť navrhuje vyňať zo zákona zahraničné mediálne spoločnosti. Na ne by sa podľa návrhov nemali vzťahovať pokuty ani povinnosť registrácie u maďarských úradov. Poskytovatelia platených televíznych služieb nebudú musieť spĺňať nariadenie o vyváženom spravodajstve. Komisárka Kroesová 21. januára adresovala Budapešti list, v ktorom žiadala maďarských lídrov o vysvetlenie nesúladu novej maďarskej normy s legislatívou Európskej únie. Hlavné výhrady EK sa týkajú vyžadovania vyváženého mediálneho spravodajstva od všetkých médií v Maďarsku. Podľa Kroesovej zákon porušuje normy EÚ najmä v tom, ž sa vzťahuje aj na subjekty so sídlom v iných členských štátoch Európskej únie. EK sa nepáčia ani nové požiadavky na registráciu médií, ktoré považuje za prehnané. EÚ tiež vyjadrila obavy, že niektoré časti zákona porušujú zákony EÚ o slobode tlače a prejavu. Mediálny zákon začal platiť 1. januára tohto roku. Na jeho základe vznikol nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované.

Premiér Orbán prijal predsedu SMK J. Berényiho

27. januára 2011 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán dnes v Budapešti prijal predsedu SMK Józsefa Berényiho, s ktorým prerokoval aktuálnu situáciu maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku, informoval prostredníctvom maďarskej tlačovej agentúry MTI hovorca premiéra Péter Szijjártó. Témou rozhovorov Orbána s Berényim bol aj vývoj v slovenskom zákonodarstve v súvislosti s dvojakým občianstvom, ale tiež cezhraničná spolupráca a hodnotenie doterajšieho fungovania Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT).

Ženy získali volebné právo v roku 1918,

diskriminované sú však dodnes

6. februára 2011 - (tasr)

Ženy žijúce na území dnešného Maďarska získali volebné právo až po rozpade Rakúsko-Uhorska, určitá forma diskriminácie podľa pohlavia však pretrváva až dodnes. V Maďarsku získali ženy volebné právo až v roku 1918 po zániku Rakúsko-Uhorska počas vlády Mihálya Károlyiho. Išlo o všeobecné a tajné volebné právo, ktoré platilo pre gramotných mužov vo veku nad 21 rokov a gramotné ženy vo veku nad 24 rokov. V roku 1922 vláda Istvána Bethlena značne oklieštila volebné práva žien. Zaviedla nové podmienky, podľa ktorých ženy mohli voliť, iba ak mali viac ako tri deti a vyššie vzdelanie. V určitých prípadoch viazali toto právo aj k veku žien nad 30 rokov. Všeobecné volebné právo so zrušením aj niektorých ďalších diskriminačných prvkov zaviedli v Maďarsku definitívne až v roku 1945. „V Maďarsku vstúpil do platnosti zákon o rovnosti šancí v roku 2003, ktorý okrem iného hovorí o tom, že nemožno nikoho diskriminovať ani na základe pohlavia. Vieme však, že ak do platnosti vstúpi nový zákon, to ešte neznamená, že by sa zmenil svet,” povedala pre TASR na margo aktuálnej situácie žien v Maďarsku predsedníčka Nadácie Nötárs a expertka na budovanie kariéry Zszuzsanna Joó. Ako dodala, Maďarsko je podľa štatistík jednou z najkonzervatívnejších krajín v Európe, kde sa muži domnievajú, že ženy musia plniť svoje historicky vymedzené úlohy a prípadnú zmenu vôbec nepripúšťajú. Aj väčšina žien sa navyše domnieva, že ich miesto je pri sporáku a nemajú ani len šancu na to, aby žili svoj vlastný život a užívali práva, ktoré im zaručuje už aj zákon, dodala. „Najvýraznejšie sa akási diskriminácia medzi pohlaviami objavuje na trhu práce. Zákon vyslovene zakazuje, aby pri prijímacom pohovore či pri postupe v pracovnom zaradení boli kladené otázky týkajúce sa rodinnej situácie, zdravotného stavu, počtu detí a aby toto ovplyvnilo kompetentných ľudí v ich rozhodovaní,” pripomenula predsedníčka. Napriek tomu však podľa jej slov prakticky všetky ženy hovoria o tom, že prvou otázkou na prijímacom pohovore je, či má deti; ak má, koľko ich má; ak nemá, kedy plánuje rodiť, či je vydatá; ak nie, kedy sa plánuje vydávať; proste otázky, do ktorých zamestnávateľa nič nie je. „V každodennej praxi to vyzerá tak, že manažment ženy zaraďuje do kategórie rizikovejších uchádzačov a prijmú radšej mužov,” tvrdí Joó. Ženy zarábajú menej v porovnaní s mužmi nielen v Maďarsku, ale na celom svete, vrátane vyspelých západných krajín. Táto diskriminácia je teda podľa nej zrejmá. „Za to sú sčasti zodpovedné aj samy ženy, pretože sú menej aktívne pri presadzovaní vlastných záujmov. Neodvážia sa požiadať, opýtať, obrátiť sa na šéfov a uspokoja sa radšej s nižšou mzdou. Mnoho žien pracuje v oblastiach, v ktorých sú celkovo nízke platy zamestnancov - napríklad v školstva alebo v zdravotníctve - a nedokážu si ani len predstaviť to, že by mohli preraziť aj v oblastiach, ktoré sa zdajú byť doménou mužov,” dodala. „Takými sú oblasti informačných technológií či manažment priemyselných podnikov, kde muži ťažko púšťajú medzi seba ženy a ak sa tak stane, potom ženy majú veľmi ťažké podmienky na to, aby obstáli. Navyše v Maďarsku je silný fenomén sexuálneho obťažovania na pracovisku. Paradoxom je, že súčasne pri existencii každodennej diskriminácie a sexuálneho obťažovania ženy na pracovisku v maďarskej spoločnosti považujú úlohu ženy v rodine - materstvo a výchovu detí - za čosi posvätné, dokonca sa v spoločnosti hovorí o akomsi kapitále spoločnosti,” povedala Joó. Ženy nedostávajú v Maďarsku takmer žiadnu pomoc, ba naopak, sú diskriminované, tvrdí predsedníčka. Riešením podľa jej vyjadrenia je meniť povedomie ľudí, čo sa môže často diať sprostredkovane. „Pri sledovaní amerických filmov, novín ale aj západoeurópskych plagátov som si všimla, že veľmi dbajú o to, aby noviny či plagát bol korektný z toho hľadiska, aby napríklad pri propagácii produktu, ktorý nie je výhradne iba pre ženy, boli v rovnakom pomere zastúpené ženy aj muži. V Maďarsku zistíte, že v ekonomických a hospodárskych periodikách sa zvyčajne objavujú portréty mužov na titulnej strane, ako keby naznačovali, že manažér môže byť iba muž, iba muž môže byť múdry, iba muž môže byť riaditeľom, ženy sú neviditeľnými,” konštatovala. V súčasnosti v Maďarsku študuje na vysokých školách viac žien ako mužov a pomer žien s vysokoškolským vzdelaním je vyšší ako mužov. Na technických univerzitách stúpol pomer žien na dnešných 40 percent, v predchádzajúcom období sa tento pomer pohyboval iba okolo desiatich percent. Mnohé ženy svoje obavy z trhu práce riešia útekom k vzdelávaniu, svoje sebavedomie sa snažia posilniť si vzdelaním, pritom príliš vzdelaná žena nie je žiaduca na pracovnom trhu, pretože vzbudzuje určitý strach, uzavrela Zsuzsanna Joó.

Jozef Kroner a Kronerovci - slovenský Jean Gabin a jeho rod

Zuzana Bakošová-Hlavenková a kolektív autorov: Elixír smiechu: Jozef Kroner a Kronerovci. VŠMU, Divadelná fakulta, Divadelný ústav Bratislava

3. februára 2011 - (Jena Opoldusová - Pravda)

„Povedzte mi, prečo sú moje filmy v tejto krajine zakázané!?” Aj slová, plné vzdoru, ktorými Jozef Kroner hromžil na ideológov za to, že nepustili do slovenských kín filmy, čo nakrútil v Maďarsku, nájde čitateľ na stránkach knihy Elixír smiechu. Zuzana Bakošová-Hlavenková a kolektív autorov: Elixír smiechu: Jozef Kroner a Kronerovci Podtitul Jozef Kroner a Kronerovci prezrádza, že okrem rozprávania o tvorbe a živote muža, ktorého herecké majstrovstvo prirovnal maďarský režisér Károly Makk štýlu Jeana Gabina, prináša i príbehy ďalších osobností z hereckého rodu. Teatrologička Zuzana Bakošová-Hlavenková s kolektívom autorov predstavuje manželku veľkého herca Teréziu Hurbanovú-Kronerovú, ich dcéru Zuzanu Kronerovú a synovca Jána Kronera. Štúdie a rozhovory napovedajú, čo mali spoločné. Talent a zmysel pre humor. Kubo, Jožko Púčik, Tovje, Adam Krt, Pacho i Tóno Brtko. Divadelné, filmové či televízne tváre Jozefa Kronera. „Bolo preňho typické, že načúval srdcom, a to sa zrkadlilo v jeho postavách, ako aj to, čo sám hovoril, že nevrčal na osud. Nerád sa obzeral do minulosti, neustále sa pokúšal hľadieť dopredu a konať,” píše Zuzana Bakošová-Hlavenková. Štúdie pripomenú, ako sa stal hviezdou v martinskom divadle. Čím sa zaskvel na javisku Slovenského národného divadla aj prečo bez úsmevu z prvej scény odišiel. Pripomenú jeho filmové a televízne postavy, nakrúcanie v Maďarsku, aj Obchod na korze v originálnej reflexii. Už po absolvovaní meštianky sa Terézia Hurbanová-Kronerová rozhodla pre herectvo, pre štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémii. V martinskom divadle si vybrúsila svoje umenie a tajne sa vydala za svojho kolegu. Potom Martin obaja vymenili za SND, v ktorom však jej talent priveľmi nevyužili. „Stala sa mi raz, na predstavení Slovenského tanga (hrala som postavu tridsaťsedemročnej sklamanej frustrovanej manželky) zvláštna vec. Uvedomila som si, že to, čo hrám, som ešte nikdy nezažila, ale už tomu rozumiem. Predbehla som svoju vlastnú životnú skúsenosť. Postava Ženy zo Štepkovej hry mi dala nahliadnuť do budúcnosti,” napísala v habilitačnej prednáške, ktorá je súčasťou knihy, Zuzana Kronerová. A v nasledujúcom rozhovore prezradila: „Zakázala som si snívať. Taký je rezultát mojej skúsenosti.” Štúdia pripomína cestu, ktorou prešla, kým zakotvila v Divadle Astorka Korzo '90. Keď Ján Kroner maturoval na strojníckej priemyslovke, sotvakto tušil, že bude hercom, akým sa jeho otec - ochotník - nestal, lebo už mal rodinu. „Možno vás prekvapí, ale nie som typ herca, ktorý už na prvej skúške vystrúha nejakú figúru a do premiéry s ňou ani nepohne. Mne trvá veľmi dlho, kým svoju postavu stretnem a objavím,” priznal v rozhovore. Odbornosť a ľudskosť sú línie, ktoré sa knihou prepletajú. K tomu súpisy divadelných, filmových i televíznych postáv každého z rodu Kronerovcov a bohatý fotografický materiál. Elixír smiechu je kniha, v ktorej si každý niečo nájde.

Festivaly podporili Sziget otvoreným listom Tarlósovi

22. januára 2011 - (sita)

Asociácia európskych festivalov Yourope združujúca 64 prestížnych európskych hudobných podujatí sa obrátila prostredníctvom otvoreného listu na primátora Budapešti Istvána Tarlósa, ktorého žiada, aby svojimi finančnými požiadavkami nezničil maďarský festival Sziget. Tarlós totiž od organizátorov podujatia požaduje pre tento rok nájom vo výške, ktorá by znamenala koniec jeho existencie v súčasnej podobe. „Festival Sziget je úžasným fenoménom, ktorý pomáha šíriť dobré meno Maďarska v celom kultúrnom svete. Je pevnou súčasťou kultúrneho leta Európy, hľadíme naň s rešpektom a obdivom. Jeho kultúrny a spoločenský záber je výnimočný, priestor, ktorý dáva umeniu v celej jeho šírke, je ojedinelý. Pre mnohých z nás je festival Sziget inšpirujúci, pre mnohých je miestom, kam sa radi každoročne vraciame,” uvádza sa v otvorenom liste podpísanom Christofom Huberom z Yourope. Táto asociácia združuje napríklad slovenské festivaly Pohoda a Wilsonic, ďalej český Rock for People či rakúske podujatia Frequency a Nova Rock. V liste Yourope zdôrazňuje, že Sziget je nositeľom dôležitých demokratických hodnôt ako je tolerancia a komunikácia. „Festival stelesňuje hodnoty Európskej únie, ktorej momentálne Vaša krajina predsedá. Je cieľom stretávania sa návštevníkov z mnohých krajín, čím pomáha integrácii prirodzenou cestou. Nadväzuje na najlepšie maďarské kultúrne tradície - maďarský národ dal svetu mnohé umelecké skvosty, zároveň dokázal otvorene prijímať podnety z okolitého sveta. Konfrontácia domácej umeleckej scény s medzinárodnou pôsobí stimulujúco a motivačne. Vďaka festivalu sa maďarské umenie darí propagovať v celoeurópskom priestore, spolu s umením pozitívne propaguje Vaše hlavné mesto i celú krajinu. V neposlednom rade má Sziget okrem kultúrneho a propagačného prínosu aj prínos ekonomický. Dáva prácu mnohým ľuďom, dodávateľom, či umelcom, láka do Vášho mesta turistov ochotných míňať peniaze vo Vašej krajine,” napísali predstavitelia asociácie európskych festivalov. Budapeštianska radnica chce údajne od organizátorov Szigetu nájomné, ktoré sa v prepočte na eurá rovná sume deväť miliónov. Táto čiastka by festival prakticky okamžite zlikvidovala. Vlani Sziget navštívilo približne 380-tisíc ľudí. Vystúpili na ňom takí interpreti ako 30 Seconds To Mars, Billy Talent, Bad Religion, Faithless, Iron Maiden, Muse, Papa Roach alebo The Hives. Agentúru SITA za Agentúru Pohoda informoval Mário Gešvantner.

Orbán sa chystá ustúpiť Bruselu

4. februára 2011 - (ik - Pravda)

Vláda Viktora Orbána by už tento mesiac mohla vyhovieť požiadavkám Európskej komisie na úpravu sporného maďarského mediálneho zákona. „Vo Fidesze a vládnych kruhoch to už berú ako hotovú vec, že parlament upraví mediálny zákon v troch bodoch, proti ktorým namietala Európska komisia,” napísal vo štvrtok denník Népszabadság. Brusel svoje výhrady doručil Budapešti pred dvoma týždňami s tým, že čas na odpoveď jej dal do piatka. Maďarská vláda sa však poponáhľala a už začiatkom tohto týždňa navrhla Európskej komisii konzultácie. „Tým, že Orbánova vláda odpovedala pred uplynutím dvojtýždňovej lehoty, jednoznačne signalizovala, že sa vzdáva predchádzajúceho strnulého postoja a je pripravená na zmeny,” píše Népszabadság, podľa ktorého Brusel privítal „ústupčivo-odmietavú” reakciu, ktorá pred domácim publikom síce naďalej bráni pôvodné pasáže zákona, smerom von však už pripúšťa zmenu. Podľa zdrojov z vedenia Fideszu má Orbánova vláda záujem uzavrieť konzultácie s EK čo najskôr. Keď sa experti zhodnú na obojstranne prijateľnom texte, parlament by mohol ešte vo februári prijať požadované zmeny. Orbán by sa tak zbavil zahraničnej kritiky, ktorá komplikuje maďarské predsedníctvo v Európskej únii. Európska komisia v maďarskom zákone považuje za najproblematickejšie tie časti, ktoré sa týkajú registrácie všetkých médií vrátane internetových, požiadavky vyváženého spravodajstva a účinnosti zákona aj na médiá so sídlom v inej krajine EÚ. Vo vedení vládnej strany podľa Népszabadságu uvažujú aj o otvorení mediálnej rady pre nominantov opozície. Do tohto vplyvného orgánu Fidesz presadil výhradne svojich ľudí, čo komisárku EÚ viedlo k spochybneniu nezávislosti mediálnej rady.

Népszabadság sa obrátil na ústavný súd kvôli mediálnemu zákonu

10. februára 2011 - (tasr / mti)

Maďarský mienkotvorný denník Népszabadság sa v súlade s vlastným avízom z vlaňajšieho decembra obrátil v týchto dňoch na ústavný súd so žiadosťou o zrušenie viacerých článkov kontroverzne vnímaného mediálneho zákona, ktoré sú podľa podávateľa v rozpore zo základným zákonom krajiny. Podnet, ktorý poukazuje na nezlučiteľnosť schválenej novej podoby legislatívnej úpravy v mediálnej sfére s ústavou v 16 bodoch, doručili v utorok na Ústavný súd Maďarskej republiky šéfredaktor periodika Károly T. Vörös a predseda združenia zamestnancov denníka Népszabadság Károly Kelen. Periodikum už 2. decembra avizovalo, že ak parlament schváli návrh mediálneho zákona bezo zmien, potom požiada ústavný súd o zrušenie tých jeho článkov, ktoré najvýraznejšie obmedzujú základné ústavné práva. Iniciátori podnetu poukazujú v tejto súvislosti okrem iného na neistú zákonnú definíciu tlačovín, ako aj na protiústavnosť právomocí príslušných mediálnych inštitúcií, ktoré vo svojej komplexnosti umožňujú nežiaduce a neprimerané obmedzovanie slobody tlače a slobody prejavu. Súčasne okrem iného poukazujú aj na fakt, že medzi vyhlásením zákona a nadobudnutím platnosti tejto i v zahraničí kritizovanej normy uplynul nápadne krátky čas - jediný deň -, čo je v rozpore so základným princípom právneho štátu, pretože neumožňuje dostatočný čas na prípravu realizácie normy v praxi.

Za slobodu tlače demonštrovalo v Budapešti takmer 10.000 ľudí

27. januára 2011 - (tasr)

Proti mediálnemu zákonu vlády premiéra Viktora Orbána a za slobodu tlače protestovalo vo štvrtok na budapeštianskom Kossuthovom námestí napriek mrazivému počasiu takmer 10.000 ľudí. Pred dvoma týždňami ich v podstatne priaznivejšom počasí bolo vyše 10.000. Demonštráciu sledovalo okrem maďarských novinárov aj množstvo zahraničných. Riaditeľka maďarskej pobočky Amnesty International Orsolya Jeneyová vo svojom prejave vyzvala maďarskú vládu, aby mediálny zákon zrušila, prípadne aby ho upravila s prihliadnutím na práva na slobodu tlače, prejavu názoru a informácie. Podľa jej slov organizácia Amnesty International poslala maďarským ambasádam na viacerých miestach sveta listy, v ktorých vyjadrila svoje výhrady k tejto právnej norme. Predseda občianskej organizácie Spoločnosť za práva slobody Balázs Dénes konštatoval, že táto demonštrácia, zorganizovaná prostredníctvom sociálnej webovej siete Facebook, dokazuje, že kritické hlasy ľudí nemožno umlčať. Podľa ďalších rečníkov podujatia by sa demonštrácia proti mediálnemu zákonu mala konať opäť 15. marca, pokiaľ dovtedy vláda neakceptuje nastolené požiadavky.

Demonštrácie v Budapešti proti mediálnemu zákonu

22. januára 2011 - (Gregor Martin Papucsek - SRo)

V Budapešti bola pred týždňom - pokojne môžeme povedať - masová demonštrácia proti vláde Viktora Orbána, presnejšie proti mediálnemu zákonu, ktorý táto vláda vehementne bráni doma i vo svete. Protestná akcia mala mladistvý, akoby „happeningový” charakter.. (Kulisa - Bródy - pesnička) To je ikona maďarského popu, slávny textár a pesničkár János Bródy, ktorý dal svoje meno tejto demonštrácii bez váhania, veď ako hovorí pre náš rozhlas, v minulosti, aj na sklonku totalitného režimu, sa dostal neraz do konfliktu s vládnou mocou. A či ho čaká niečo podobné aj teraz? „Teraz nie, ale ešte môže, ak budem vystupovať na všetkých chystaných podobných demonštráciách.” A už na javisku hovorí, že je zachrípnutý, nemá hlas, ale nie vždy má pravdu ten, kto je najhlasnejší... Keby som bol vlajkou... to je najväčší Bródyho hit, prirovnať by som ho mohol k pesničkám Karla Kryla. Zapôsobí aj teraz, na druhú-tretiu generáciu od vzniku pesničky. Hodí sa na túto situáciu, okolo mediálneho zákona - takže keby bol vlajkou, nechcel by plápolať, najradšej by bol napnutý, aby nepodliehal všelijakým - rôznym - evidentne politickým - vetrom... Nechceme cenzúru, Nechceme opäť počúvať Slobodnú Európu, Moc lásky by sme neradi vymenili za lásku k moci - takéto a podobné transparenty držali v ruke mladí ľudia, z ktorých mnohí mali prelepené ústa čiernou páskou, boli akože umlčaní, a ani s nimi nebolo možné natočiť rozhovor. Alebo zasa ešte nemajú prax vystupovať v médiách - urobia to namiesto nich dedkovia, ako tento 80-ročný pán, ktorý prišiel s vnúčatami. „Dobre mi to robí, že je tu veľa ľudí, a že je tu tak veselo, chvalabohu sú mladí ľudia vo väčšine... a tento druh spolubytia ma fascinuje, samozrejme, nie je na zahodenie, keď sa zastávajú mladí takých starých a pevných hodnôt, ako je sloboda médií. Je to v tomto dosť zložitom svetovom i maďarskom politickom počasí povzbudzujúce.” Predsa sa mi podarí lapiť pár mladých, ktorí sem prišli s jasnou predstavou, kultivovane sa vyjadrujú o tom, prečo treba brániť médiá. Tak preto, aby nad nimi nepanovala vládna moc... (Kulisa) Tento chlapec má problém preto, lebo zákon obsahuje príliš veľa gumených paragrafov, ktoré si môže vládna moc vykladať, ako sa jej zachce... (Kulisa) Jeden jediný exot sa zato našiel. Asi päťdesiatnik (?) vyrevoval pred pódiom, pričom mával červeným karafiátom, akože znakom socialistickej strany a mal červený šál... Takže on tu predstavoval jednu zo strán politického spektra, mladí ľudia sa správali - ako Maďari hovoria - civilne, to znamená: občiansky. A krikľúňovi sa vysmieval aj raper na javisku. Dole v dave ma zasa prekvapuje starší pán, z ktorého, keď počuje, z akého som rozhlasu, trocha lámane, ale spontánne vytryskne: „Protestujeme za svobodu tisku. Ještě jsou tíše, protože právě jsme prezidenti Evropy... ale když bude konec semestra, už bude horší...” Ani humor nechýbal - pravdaže na účet premiéra, jeho internetovú adresu udáva moderátor, aby mu všetci, akonáhle prídu domov, poslali niekoľko e-mailov, aby mu schránku dobre zasekli! Smiech spôsobilo akurát výrazné zdôrazňovanie zavináča v e-mailovej v adrese, pretože v maďarčine sa to nazýva - hm - červík... Desaťtisíc ľudí na námestí pred parlamentom sa zišlo naposledy proti Gyurcsányovi. Často aj viac, a najmä ten dav bol agresívny, na rozdiel od tohto, ktorého hlavný postoj zhrnul moderátor takto: „Nie sme zombíkovia, ale myslíme si, že máme právo - čo právo?! - je to náš prirodzený životný pocit - slobodné vyjadrovanie sa”.

Maďarsko dostalo od Bruselu zoznam výhrad k mediálnemu zákonu

21. januára 2011 - (tasr)

Maďarsko dostalo od Európskej komisie (EK) list, v ktorom komisia vyjadrila svoje výhrady voči novému maďarskému mediálnemu zákonu. Neoficiálne to potvrdil dnes v maďarskom Gödöllő maďarský minister spravodlivosti Tibor Navracsics. Minister počas neformálnej schôdzky ministrov Európskej únie (EÚ) v rámci maďarského predsedníctva v EÚ novinárom povedal, že list zrejme obsahuje iba málo nových vecí, pretože pracovný vzťah maďarskej vlády s komisiou je veľmi dobrý a ústne už komisia vyjadrila svoj postoj. V pondelok v Štrasburgu sa Navracsics na spoločnom vypočúvaní výborov pre ľudské práva a kultúru stretol s komisárkou zodpovednou za médiá Neelie Kroesovou, ktorá ho oboznámila s troma bodmi, ktoré EK považuje v mediálnom zákone za problematické.

Zoltán Kovács: Výhrady EK k maďarskému

mediálnemu zákonu sú technického charakteru

22. januára 2011 - (tasr)

List Európskej komisie (EK), ktorý poslali v piatok maďarským orgánom s výhradami voči novému maďarskému mediálnemu zákonu, obsahuje technické výhrady a nie výhrady týkajúce sa slobody slova či médií. Povedal to dnes v Budapešti pre maďarskú tlačovú agentúru MTI štátny tajomník zodpovedný za vládnu komunikáciu Zoltán Kovács. Maďarský politik zdôraznil, že list podpísaný komisárkou EK zodpovednou za médiá Neelie Kroesovou nie je ultimátom, ide len o písomnú podobu už známych postojov k mediálnemu zákonu. Dodal, že žiadne novinky v ňom nie sú. Kovács potvrdil, že jedna výhrada má charakter harmonizácie práva, čo súvisí s aplikovaním princípov smernice o audiovizuálnych a mediálnych službách, pričom súvisí s územnou platnosťou maďarského mediálneho zákona. Podľa jeho slov však maďarský zákon v tejto oblasti takmer doslovne aplikoval príslušné európske opatrenia. Na margo kritiky rozšírenia požiadavky vyváženého spravodajstva v maďarskom mediálnom zákone a otázky povinnosti registrácie médií štátny tajomník povedal, že ide tiež o záležitosti technického charakteru. Podľa neho ani jedna z týchto výhrad nespochybňuje základné práva - uplatnenie slobody médií a slobody slova - čo bolo terčom mnohých útokov voči zákonu. „Teraz je na rade maďarská vláda, aby precízne a ucelene odpovedala na všetky otázky komisárky,“ dodal Kovács. Kroesovej hovorca Jonathan Todd v piatok povedal, že podľa zistení EK maďarský mediálny zákon má účinnosť aj pre spoločnosti so sídlom v iných členských krajinách, teda aj nad rámec určený smernicou únie. Výhrady sformulované v liste komisárky sa ďalej týkajú rozšírenia požiadavky vyváženého spravodajstva pre širší okruh médií, pričom v určitých prípadoch poskytuje príliš široký priestor pre jej interpretáciu a treťou diskutabilnou problematikou je otázka registrácie médií. List komisárky sa však podľa hovorcu nezaoberá otázkou nezávislosti mediálneho orgánu, v smernici únie totiž takáto klauzula nefiguruje. EK očakáva do dvoch týždňov odpoveď od maďarskej strany a ak komisia nebude spokojná s obsahom odpovede, môže začať voči Maďarsku oficiálne konanie, povedal Todd.

Maďarsko dostalo dvojtýždňové ultimátum na vysvetlenie zákona

21. januára 2011 - (sita)

Európska komisia dala Maďarsku dva týždne na reakciu na námietky eurokomisárky pre informačnú spoločnosť a médiá Neelie Kroesovej, ktorej sa nepozdávajú niektoré časti nového maďarského zákonu o médiách. Informoval o tom jej hovorca Jonathan Todd. Kroesová adresovala Budapešti list, v ktorom žiada maďarských lídrov o vysvetlenie nezrovnalostí novej maďarskej normy s legislatívou Európskej únie. Hlavné výhrady EK sa týkajú požiadavky o vyvážené mediálne spravodajstvo, ktoré je podľa eurokomisárky možné vyžadovať iba od televízii, pričom maďarský zákon to vyžaduje od všetkým médií. Podľa Kroesovej norma porušuje normy EÚ aj v prípade kontroly médií na základe krajiny ich pôvodu a miesta udelenia licencie. „Ak Maďarsko nesplní lehotu dvoch týždňov a nevysvetlí nezrovnalosti, EK podnikne voči Budapešti právne kroky,” dodal Todd. V Maďarsku začal 1. januára platiť kontroverzný mediálny zákon, na základe ktorého vznikne napríklad nový Národný mediálny a komunikačný úrad obsadený prevažne členmi vládnej strany Fidesz premiéra Viktora Orbána. Úrad bude dohliadať na všetky tlačové, elektronické a internetové médiá. Porušovateľom zákona bude hroziť pokuta do výšky 200 miliónov forintov (727 000 eur), čo môže byť pre niektoré médiá likvidačné. Týmto spôsobom sa má trestať „nevyvážené spravodajstvo”, čo však v zákone nie je presne definované. Úrad zároveň môže novinárov donútiť prezradiť ich zdroj informácií, ak pôjde o záležitosť týkajúcu sa národnej bezpečnosti.

Smer sa bude Sulíka pýtať na maďarského prezidenta

22. januára 2011 - (sita)

Predseda parlamentu Richard Sulík bude poslancom Smeru-SD vysvetľovať, prečo zrušil plánované stretnutie zástupcov poslaneckých klubov s maďarským prezidentom Pálom Schmittom. „Na budúci týždeň zasadá poslanecké grémium, kde na to bude priestor. Budeme sa pýtať,” povedal pre agentúru SITA poslanec Ján Richter, ktorý mal ako podpredseda klubu na stretnutí reprezentovať Smer-SD. Sulíkovo rozhodnutie ho veľmi nemilo prekvapilo a dotklo sa ho, že sa o zmene dozvedel až na schodoch historickej budovy Slovenskej národnej rady. So Schmittom sa napokon pre časový sklz stretol len predseda parlamentu. Richter chápe, že pri takýchto príležitostiach môžu nastať neočakávané situácie, Sulík však mohol stretnutie skrátiť, a nie celkom zrušiť alebo svoje rozhodnutie oznámiť skôr. Poslanec Smeru-SD sa nazdáva, že na takúto náhlu zmenu mohli byť dva dôvody. Buď nezvládnutie akcie pre koaličný chaos, ktorý sa prenáša aj do parlamentu, prípadne niekomu nevyhovovalo zloženie parlamentnej delegácie. „Myslím, že ste to pomenovali správne,” odvetil na otázku, či mal na mysli predsedu SNS Jána Slotu, ktorý mal na stretnutí zastupovať klub SNS. Dodal, že Slota pre médiá aj tak povedal všetko, čo mal na srdci a urobil si veľmi dobré PR. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj zo zrušenia stretnutia Sulíka neviní. „Bola to taktika na prianie maďarského prezidenta. Maďari sa nechceli stretnúť, lebo sa báli, že by dostali nepríjemné otázky, na ktoré by sa im ťažko odpovedalo,” povedal pre SITA. Takýmto konaním dala maďarská strana podľa Rafaja najavo, že nie je schopná diskutovať o citlivých témach. Slota po zrušení stretnutia potvrdil, že mal pre Schmitta pripravených viacero otázok. „Chcel som sa ho spýtať, či sa cíti byť hlavou štátu alebo všetkých Maďarov. Či je prezidentom desiatich alebo pätnástich miliónov Maďarov. Chcel som vedieť, či uznáva Trianonskú mierovú zmluvu,” vyhlásil. Podľa neho totiž Fidesz zlikvidoval v maďarskom parlamente diskusiu o zmene maďarských hraníc. „Očakával som, že prezident sa prišiel ospravedlniť slovenskému národu za 150 až 200 rokov nátlaku, ktorý začal rakúsko-maďarským vyrovnaním cez maďarizáciu, komunistickú republiku rád, viedenskú arbitráž a socialistickú internacionálnu inváziu v roku 1968,” dodal Slota. Maďarského prezidenta sa chcel tiež opýtať, či je prezidentom alebo radovým vojakom Fideszu, keď podpisuje kontroverzné zákony, ktoré kritizujú všetky európske inštitúcie. Podľa osobnej tajomníčky a riaditeľky Kancelárie predsedu Národnej rady SR Tatiany Tóthovej stretnutie zrušili pre časový sklz. Táto zmena sa udiala na poslednú chvíľu. Tóthová tvrdí, že to so Slotom nemalo žiadny súvis.

Orbán vyhlásil lov na socialistov

10. februára 2011 - (Pavel Novotný - hn)

Maďarský premiér Viktor Orbán spustil veľký lov na svojich politických nepriateľov, ktorých sľúbil pozatvárať. Prvými obeťami jeho čistiek sa stali traja vysokopostavení zástupcovia predchádzajúcej socialistickej administratívy. Za mreže sa dostala štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Márta Fekszi Horváthová, exveľvyslanec Maďarska v Moskve Árpád Székely a niekdajší šéf Fondu národného majetku Miklós Tátrai. Generálna prokuratúra, ktorú má pod palcom Orbán, obviňuje všetkých troch z predaja budovy obchodného zastupiteľstva v Moskve za netrhovú hodnotu. Maďarsko tak pred troma rokmi mali okradnúť o 26 miliónov eur. Za to im hrozia niekoľkoročné pobyty vo väzení. Trojica zatknutých sa mala podieľať na predaji budovy neďaleko Kremľa za 15,6 milióna eur, hoci jej cenu experti odhadli na 38 miliónov eur. Maďari mali stratiť ďalšie milióny kvôli zle načasovanej výmene valút. Socialisti však všetky obvinenia odmietajú. „Ide o hru súčasnej vlády a tieto ťahy budú pokračovať,” povedali pre HN zdroje opozičnej strany. Ich obavy potvrdzujú aj nezávislí experti. „Premiér Orbán vo svojej pondelňajšej správe o stave národa jasne povedal, že účtovanie s bývalou vládou je nevyhnutné. Nie je na tom nič nové, ide o proces, ktorý sa začal hneď po výmene vlády. Toto účtovanie veľmi pripomína to, čo sa deje v Bulharsku. Boj proti korupčným praktikám je pre vládu vynikajúcim spôsobom, ako si veľmi rýchlo upevniť svoju pozíciu a zabrániť politickým rivalom, aby sa zdvihli zo zeme,“ uviedol pre HN Péter Krekó, riaditeľ výskumu popredného budapeštianskeho inštitútu Political Capital. Krekó však zároveň upozorňuje, že v tom netreba vidieť výlučne politickú hru Orbána. Korupčné škandály spojené s akoukoľvek vládou by podľa neho mali byť odhalené políciou a potrestané justíciou. Iná vec však je, že jedna politická strana zbavila súdnictvo podstatnej časti jeho nezávislosti. Generálny prokurátor je totiž Orbánov človek a rovnako vládny Fidesz má výrazný vplyv na rozhodnutia Ústavného súdu.

Podozriví expredstavitelia maďarského rezortu diplomacie na slobode

10. februára 2011 - (tasrn)

O prepustení bývalej štátnej tajomníčky maďarského ministerstva zahraničných vecí Márty Feksziovej-Horváthovej, niekdajšieho šéfa maďarskej spoločnosti pre správu štátneho majetku Miklósa Tátraiho a exveľvyslanca Maďarskej republiky v Ruskej federácii Árpáda Székelya na slobodu rozhodol vo štvrtok (10.2.) príslušný budapeštiansky obvodný súd. Podozrenie sa opiera o tvrdenie, že niekdajší maďarský veľvyslanec v Rusku bez platného splnomocnenia a pri nerešpektovaní platnej legislatívy podpísal 14. marca 2008 dohodu o predaji nehnuteľnosti. Jeho rozhodnutie však ešte nie je právoplatné, pretože sa proti nemu odvolala prokuratúra. Právni zástupcovia trojice vyjadrili s postupom súdu spokojnosť; podľa ich informácií súd nevidí v danom prípade naplnenie predpokladov pre uvalenie väzby. Prepustení sa pre médiá nevyjadrili. Trojicu zadržali v utorok (8.2.) v Budapešti pre podozrenie, že predajom objektu maďarského obchodného zastupiteľstva v Moskve spôsobili štátu škody v celkovej výške takmer sedem miliárd forintov. Príslušná prokuratúra iniciovala v stredu (9.2.) uvalenie vyšetrovacej väzby na všetkých troch podozrivých v tejto kauze. Podozrenie sa opiera o tvrdenie, že niekdajší maďarský veľvyslanec v Rusku bez platného splnomocnenia a pri nerešpektovaní platnej legislatívy podpísal 14. marca 2008 dohodu o predaji spomínanej nehnuteľnosti v spoločnosti predstaviteľa v zahraničí registrovanej spoločnosti s neznámym vlastníckym pozadím. O nevýhodnom kontrakte vedeli podľa názoru prokuratúry aj vtedajšia štátna tajomníčka maďarského ministerstva zahraničných vecí, aj šéf spomínanej spoločnosti Miklós Tátrai - napriek tomu sa usilovali vzbudiť dojem, že k predaju nedošlo. Kontrakt znel na sumu 23,6 milióna dolárov, čo je podstatne menej ako trhová cena objektu. Kupec krátko po uzavretí kontraktu previedol na konto spoločnosti pre správu štátneho majetku 21,3 milióna dolárov, čo prekonvertovali na 3,5 miliardy forintov. O nevýhodnom kontrakte vedeli podľa názoru prokuratúry aj vtedajšia štátna tajomníčka maďarského ministerstva zahraničných vecí, aj šéf spomínanej spoločnosti Miklós Tátrai - napriek tomu sa usilovali vzbudiť dojem, že k predaju nedošlo.

„Musíme upratať po ľavici“

Maďarský prezident Pál Schmitt u nás propagoval sporný mediálny zákon

21. januára 2011 - (Pavel Novotný - hn)

Hoci kontroverzný mediálny zákon našich južných susedov sa v posledných dňoch stal terčom tvrdej kritiky takmer v celej Európe, prezident Pál Schmitt ho neváhal propagovať ani počas včerajšej návštevy Slovenska. Náš hosť dokonca označil „náhubkový zákon“ za súčasť veľkého upratovania po ôsmich rokoch vládnutia socialistov. „Zrod mediálneho zákona zapadá do rámca usporiadania neporiadku, ktorý nám zanechala predchádzajúca vláda. Musíme to po nej upratať,” povedal Schmitt novinárom po stretnutí so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom. Ten sa o novej maďarskej legislatíve nezmienil. Schmitt, považovaný za verného spojenca premiéra Viktora Orbána, odmietol v Bratislave akékoľvek útoky na mediálny zákon, okolo ktorého sa tento týždeň strhla v Európskej únii poriadna búrka. „Takéto pravidlá platia všade v Európe. Dôležité je, že v Maďarsku je zaručená sloboda tlače,” pripomenul Schmitt. Práve v týchto dňoch mala pritom do Budapešti doraziť kritická správa Európskej komisie, ktorá Orbánovmu kabinetu vyčíta najmä zavedenie povinnej registrácie všetkých médií a inštitút vyváženého spravodajstva. Zákon, kvôli ktorému sa tento týždeň strhla ostrá prestrelka medzi europoslancami a Orbánom v Štrasburgu, vyčítala Schmittovi aj naša premiérka Iveta Radičová. „Pred maďarským prezidentom zopakovala výhrady, o ktorých hovorila už predtým,“ povedal pre HN Radičovej hovorca Rado Baťo. Radičová sa tiež pozastavila nad tým, že keď bol Orbánov Fidesz v opozícii, kritizoval vtedajší slovenský tlačový zákon. Šéf parlamentu Richard Sulík sa na krátkom stretnutí so Schmittom o mediálnom zákone nebavil. „Hovorili sme však o maďarskom zákone o dvojakom občianstve i o našom jazykovom zákone,“ uviedol pre HN Sulík. Podľa expertov sa Schmitt pasuje do úlohy Orbánovej „hlásnej trúby“ pomerne často. „Je to pre neho typické. Aj nedávno zakončil svoj prejav vetou - my, vláda, v to veríme,“ uviedol pre HN Péter Krekó, šéf výskumu maďarského inštitútu Political Capital. Podľa neho Schmitt v žiadnom prípade nie je politický aktér nezávislý od vlády. „Doteraz napríklad nevetoval žiadny zákon, ktorý prijala vláda. Ani neočakávam, že tak urobí v budúcnosti. Viackrát tiež povedal, že chce byť radšej motorom, než protiváhou pre legislatívne plány parlamentu a vlády,“ dodal Krekó.

S funkciou, bez názoru

20. januára 2011 - (Peter Morvay - Sme)

Nemá veľký zmysel hovoriť o názorových nezhodách v prípade politikov, ktorí svoje súčasné (a všetky minulé) funkcie získali práve preto, že nikdy žiadne samostatné názory nemali a sľúbili ich nemať ani v budúcnosti. Seriózne by sa azda dalo hovoriť jedine o názorových nezhodách šéfov oboch prezidentov Ivana Gašparoviča a Pála Schmitta, rozbroje medzi Robertom Ficom a Viktorom Orbánom sú však paradoxne zapríčinené skôr podobnosťou pováh, cieľov i metód oboch týchto ukážkových stredoeurópskych populistov, než akýmikoľvek odlišnosťami, ktoré by sme medzi nimi mohli nájsť. Bezobsažnosti osôb zodpovedali aj floskule, ktorými sa prezidenti oháňali. Najväčším problémom po spoločnej tlačovke bolo spomenúť si na čokoľvek, čo z úst hláv štátov zaznelo. Zaujali vari len vtedy, keď sa ukázalo, že svojich nadriadených vždy pozorne nepočúvajú a potom nestačia nasledovať ich zložité politické manévre. Gašparovič opäť požadoval od tunajších Maďarov lojalitu k Slovensku, čím nepriamo spochybnil, že by dnes boli Slovensku lojálni. Tí, čo mu pripravujú podklady, asi nepostrehli, keď Fico začiatkom mesiaca označil za príjemné prekvapenie, že táto lojalita je väčšia, než sám očakával. Schmitt zase pokračoval v odpútavaní pozornosti od volebného práva pre krajanov, žijúcich mimo hranice Maďarska, keď použil zvyčajnú výhovorku budapeštianskej vlády, že táto otázka nie je aktuálna. Predvčerom pritom o udelení volebného práva ako v podstate o hotovom rozhodnutí vládnej strany hovoril predseda budapeštianskeho parlamentu. Je ešte čo zlepšovať, ale poznajúc prax oboch prezidentov, netreba pochybovať o tom, že tieto drobné chyby odstránia.

Matovič chce zmeniť zákon o občianstve

25. januára 2011 - (SRo)

Obyčajní ľudia z poslaneckého klubu SaS odmietajú podporiť koaličnú novelu zákona o štátnom občianstve. Pripravili vlastný návrh, ktorý má byť kompromisom medzi riešením predchádzajúcej a súčasnej vlády. Do zákona chcú doplniť podmienky, za ktorých si občania môžu nechať viac ako jedno občianstvo. Šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič tvrdí, že zákon, ktorý odoberá ľuďom druhé občianstvo, je zlý, a novela, ktorú pripravila koalícia vraj nerieši problémy. Igor Matovič: „Na jednej strane máme Ficov zákon, ktorý berie občianstvo ľuďom, ktorým by brať nemal, na druhej strane koaličný návrh novely zákona, ktorá mi naozaj pripadá detinská a ktorá sa správa, ako keby hrozba rozpínavosti veľkomaďarskej neexistuje. Aj jedno, aj druhé považujeme za silové riešenie, za presadzovanie si alebo zneužívanie väčšiny v parlamente. Preto sme navrhli kompromis.” Chcú, aby štát odoberal občianstvo ľuďom, ktorí nadobudnú občianstvo druhého štátu zdanlivo bezdôvodne. Viac občianstiev by si podľa nich mali môcť ponechať ľudia, ktorí sa o ne zaslúžili. Ak teda Slovák dlhodobo pracuje, študuje, býva alebo podniká v zahraničí, alebo ak má rodičov alebo starých rodičov pochádzajúcich zo zahraničia, nemal by o slovenské občianstvo prísť ani v prípade, že získa občianstvo druhej krajiny. To by podľa Igora Matoviča odstránilo problémy s maďarským zákonom a zrušilo by diskrimináciu tých, ktorí chcú mať dve občianstva. Ak sa koaličná novela nezmení do takejto podoby, vraj ju nepodporia. Igor Matovič: „Koaličná novela zákona o štátnom občianstve podľa nás je jednoznačne poklonkovaním a je detinská. S touto novelou sa nestotožňujeme, nepodporíme ju, keď ju bude chcieť koalícia presadiť v tomto znení.” Materská strana obyčajných ľudí SaS vraj s návrhom problém nemá. Predseda poslaneckého klubu Jozef Kollár: „Pravdou je, že po vecnej, obsahovej stránke je ten návrh prijateľný, aby ten občan, ktorý požiada o občianstvo iného štátu, preukázal nejaký vzťah k tej inej krajine. A dokonca si viem predstaviť, že po diskusii by sa s tým mohla stotožniť aj celá štvorkoalícia.” Opozičný Smer-SD sa k téme počas dňa nevyjadril a ostatné koaličné strany vraj zaujmú stanovisko až potom, keď si prečítajú paragrafové znenie návrhu. Parlament by sa ním mal zaoberať na februárovej schôdzi.

Aj Németh sa vyjadril za udelenie volebného práva Maďarom v zahraničí

21. januára 2011 - (tasr)

Nie je opodstatnené viazať volebné právo k bydlisku, ako je to v terajšej maďarskej ústave, vyhlásil dnes v Budapešti štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh po rokovaní zahraničného a právneho výboru Stálej maďarskej konferencie (MÁÉRT). Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Németh poznamenal, že s otázkou volebného práva, ktoré je podľa platnej ústavy podmienené trvalým bydliskom na území Maďarska, sa začne vláda zaoberať po úprave ústavy. Po úprave ústavy pri novelizácii dvojtretinových zákonov možno očakávať aj úpravu volebného zákona, vyhlásil v stredu 19. januára v Budapešti v úvode schôdzky stálej rady Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) predseda maďarského parlamentu László Kövér. Predseda povedal, že s veľkou pravdepodobnosťou vôľa väčšiny poslancov parlamentu smeruje k tomu, aby zriadili „nediskriminačné“ volebné právo pre maďarských občanov. Z vládnej strany Maďarský občiansky zväz-Fidesz ako prvý hovoril o zámere udeliť volebné právo zahraničným Maďarom podpredseda výboru na prípravu ústavy Gergely Gulyás. Koncepcia ústavy, ktorej text zverejnili vlani v decembri, už obsahovala klauzulu, že volebné právo prislúcha každému maďarskému občanovi za podmienok stanovených zákonom. Koncom decembra podpredseda vlády a predseda vládnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany (KDNP) Zsolt Semjén vyjadril svoj osobný názor, podľa ktorého zahraničným Maďarom treba poskytnúť volebné právo. Maďarský premiér Viktor Orbán 6. januára povedal, že v strednej Európe existuje volebné právo menšín, ako napríklad v Srbsku, v Chorvátsku či v Rumunsku. Maďarsko zatiaľ podľa jeho slov nepatrí do skupiny stredoeurópskych krajín, v ktorých existuje volebné právo príslušníkov národa žijúcich mimo materskej krajiny. „Maďarský parlament doposiaľ o tejto otázke nerokoval, do apríla chceme prijať novú ústavu a do konca roka parlament rozhodne o zákonoch, ktoré súvisia s rámcom stanoveným ústavou,“ dodal Orbán, ktorý zdôraznil, že v otázke občianstva nejde o jeho kolektívne poskytovanie, ale o individuálne posudzovanie individuálnych žiadostí. Za zatiaľ neaktuálnu považuje otázku udelenia volebných práv Maďarom žijúcich za hranicami prezident Pál Schmitt. Na oficiálnej návšteve Bratislavy vo štvrtok 20. januára povedal, že riešiť by sa mala na jar tohto roku. Maďarský prezident sa však bude usilovať o to, aby prijaté riešenie bolo v súlade s európskymi normami. Dávid Dorosz z opozičnej strany Politika môže byť iná (LMP) po schôdzke KMKF v stredu v tejto súvislosti vyhlásil, že udelenie volebného práva zahraničným Maďarom LMP naďalej nepodporuje. Odmietavý postoj prezentoval 14. januára aj výkonný podpredseda Platformy demokratickej koalície Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Csaba Molnár, ktorý vyhlásil, že platforma podporuje postoj totožný s postojom významnej väčšiny maďarskej verejnosti. „Volebné právo môže mať občan, ktorý žije v Maďarsku, tam odvádza dane a znáša výsledky volieb,“ spresnil.

Maďarský prezident robil v Bratislave kampaň za dvojaké občianstvo

21. januára 2011 - (hn)

Maďarský prezident Pál Schmitt počas včerajšej návštevy Slovenska robil kampaň aj pre zákon o dvojakom občianstve. „Povzbudzujem Maďarov žijúcich mimo Maďarska, aby o dvojaké občianstvo požiadali. S radosťou vidím, že o druhé občianstvo žiadajú tisícky ľudí a sú rady, že to môžu urobiť,“ povedal novinárom Schmitt. Podľa neho má Maďarsko siedmich susedov a z toho v šiestich štátoch množstvo ľudí bez hrozby akýchkoľvek sankcií dostane občianstvo. Jedine na Slovensku sa tento proces nespustil, pretože mnohí ľudia váhajú kvôli obavám, že stratia slovenské občianstvo, dodal Schmitt. Na maďarské konzuláty u nás sa zatiaľ obrátilo len niekoľko desiatok ľudí, ktorí žiadali o maďarské občianstvo. „Žiadny veľký záujem nie je ani v Rakúsku. Ľudia sa väčšinou len informujú,” potvrdili pre HN na maďarskej ambasáde vo Viedni. O tisíckach záujemcov sa nedá hovoriť ani v Srbsku. V Rumunsku je to inak. „Doteraz o maďarské občianstvo požiadalo asi štyritisíc rumunských občanov. Myslím si však, že v nasledujúcich rokoch by to mohlo byť 250- až 300-tisíc záujemcov, ale je to naozaj len odhad,“ dodal pre HN maďarský veľvyslanec v Rumunsku Oszkár Füzes.

Gašparovič: Sme na prahu novej kapitoly dialógu medzi SR a Maďarskom

20. januára 2011 - (tasr)

Politický dialóg sa znova stáva hlavným nástrojom komunikácie medzi Slovenskom a Maďarskom. Uviedol dnes na úvod slávnostnej večere podávanej pri príležitosti oficiálnej návštevy maďarského prezidenta Pála Schmitta na Slovensku prezident SR Ivan Gašparovič. „Sme azda na prahu novej kapitoly dvojstranného dialógu,” zdôraznil. Podľa jeho slov členstvo našich krajín v EÚ a NATO, ako aj Základná zmluva medzi SR a MR vytvárajú výborné predpoklady na dobrý a pokojný rozvoj našich vzťahov. „Ponaučením ostatných rokov však je, že aj tie najlepšie predpoklady potrebujú k svojmu naplneniu dostatočnú politickú vôľu budovať susedský vzťah na dôvere, zodpovednosti, na vyrovnaní sa s históriou,” poznamenal okrem iného Gašparovič. Potvrdil pripravenosť budovať s Maďarskom výborné susedské vzťahy založené na partnerstve a spojenectve tak, ako ich v praxi dokazujú príslušníci armád, policajných zborov a väčšina bežných občanov na oboch stranách našich hraníc. „Som rád, že i na dnešných rokovaniach sme venovali pozornosť udržiavaniu a rozvoju jazykovej a kultúrnej identity našich menšín. Každá krajina sa má o príslušníkov svojich menšín postarať v súlade s medzinárodným právom a európskymi štandardmi,” spomenul slovenský prezident. Slovensku je podľa jeho slov jasné, že otázky ochrany príslušníkov národnostných menšín, rovnako ako otázky občianstva, nemožno riešiť jednostranne, bez empatie a konzultácie so susedom, bez uvedomenia si citlivosti historických kontextov. „Aj dnešné rozhovory ukázali, že v týchto témach nie je ľahké nachádzať zhodu. To však nesmie byť dôvodom na brzdenie spolupráce a blokovanie dialógu,” upozornil. Nedôvera, osobitne v menšinovej agende, je spúšťačom kríz, myslí si najvyšší predstaviteľ SR. „Predsudky a vzájomné nepoznanie sa sú živnou pôdou pre podozrievavosť,” spomenul. Vyzval na podporu exekutív oboch krajín pri vytváraní projektov dobrej vôle, pri tvorbe lepších podmienok pre stretávanie sa a poznávanie, predovšetkým mládeže a študentov. Slávnostnou večerou ukončil maďarský prezident svoju jednodňovú návštevu Slovenska.

http://tv.sme.sk/v/19011/tv-spravy-madarsky-prezident-siri-obcianstvo-aj-u-nas.html

Od menšín chceme lojalitu k štátu, tvrdí Gašparovič

20. januára 2011 - (sita)

Od našich menšín nechceme nič iné - lojalitu k tomuto štátu so zachovaním všetkých práv, ktoré podľa ústavy Slovenskej republiky menšiny majú, od narodenia až po ten posledný deň života, povedal prezident SR Ivan Gašparovič na tlačovej besede po stretnutí s maďarským prezidentom Pálom Schmittom, ktorý je na jednodňovej oficiálnej návšteve Slovenska. Ivan Gašparovič v tomto kontexte podporuje aj zahraničných Slovákov. „Som rád, že si zachovali svoj materinský jazyk, svoju kultúru a majú dobrý vzťah k zemi svojich prarodičov, ale vyzývam ich k absolútnej lojalite k štátu, v ktorom žijú,” povedal po rozhovoroch so Schmittom, venovaných okrem iného aj sporným otázkam slovensko-maďarských vzťahov - maďarskému zákonu o dvojakom občianstve a slovenskému jazykovému zákonu. Podľa Pála Schmitta s prezidentom SR skonštatovali, že 90 percent otázok je pozitívnych a úspešne sa v nich spolupracuje. Rozhovor, ako sa zhodli prezidenti, bol priateľský a otvorený a preto sa v ňom nevyhli ani téme dvojakého občianstva jazykového zákona. Prezident Gašparovič si myslí, že „najlepšie by bolo, keby sa obidva tieto zákony zrušili”, no pripúšťa, že k tomu nepríde. „Som presvedčený, že menšiny - slovenská v Maďarsku a maďarská na Slovensku musia byť súčasťou našich vzájomných vzťahov, dobrých vzájomných vzťahov, pretože na tom veľmi veľa záleží. Je to prirodzené spojivo medzi našimi krajinami, ktoré by sme nemali narúšať nejakými historickými udalosťami, aj keď reálnymi a vychovávať mladé generácie v duchu nadradenosti, revanšu a potrieb nejakých náprav historických chýb. To je veľmi zlé, ak by sme takto viedli našu mládež,” povedal prezident Gašparovič. Maďarských novinárov uistil, že Slovensko urobí pri tohoročnom sčítaní obyvateľstva všetko pre to, aby sa k svojej národnosti prihlásili všetci príslušníci národnostných menšín. Maďarská strana verí, že otázka jazykového zákona nie je ešte uzavretá. „Veríme tomu, že nájdeme kompromis, že oba oficiálne európske jazyky zostanú dôležitou identifikáciou ľudí a právne predpisy budú zodpovedať odporúčaniam Benátskej komisie aj očakávaniam OBSE”, povedal na tlačovej besede prezident Maďarska. Podľa Pála Schmitta by v súvislosti s dvojakým občianstvom bolo dobré, ak by občanom SR, ktorí požiadajú o maďarské občianstvo, ich občianstvo ostalo dvojaké a neboli postihovaní sankciami. Zdôraznil, že získaním maďarského občianstva slovenský občan nezískava žiadne nadpráva. „Okrem toho, že budú mať duševnú väzbu na svoj pôvod, tak by získali aj určitý právny status”, konštatoval Schmitt, ktorý povzbudzuje Maďarov žijúcich mimo územia Maďarska, aby prijímali maďarské občianstvo. Žiadatelia pre získanie občianstva Maďarska nemusia mať trvalý pobyt na jeho území. Zo siedmich susedov Maďarska sú u šiestich tisícky žiadateľov, ktorí dostávajú dvojaké občianstvo bez sankcií. Na Slovensku sa však podľa maďarského prezidenta tento proces ešte nespustil, „pretože mnohí, ktorí sa síce zaujímajú, ešte váhajú, či tým, že prijmú maďarské občianstvo, zároveň budú postihnutí veľmi tvrdo a to stratou slovenského občianstva, teda občianstva krajiny, kde sa narodili, kde žijú, kde vychovávajú svoje deti, kde platia dane a kde sa uplatňujú”. Otázka udelenia volebných práv maďarským občanom žijúcim v zahraničí podľa Schmitta ešte nie je aktuálna. Potrebnou zmenou ústavy sa v Maďarsku budú zaoberať na jar. Akékoľvek riešenie sa prijme, bude sa Maďarsko podľa jeho prezidenta usilovať o to, aby bolo v súlade s európskymi normami. Gašparovič pripustil, že so Schmittom si celkom neporozumeli práve v otázke dvojakého občianstva. „Vytvárať takto vzťah občana k cudziemu štátu, k novému štátu, ktorý sa v budúcnosti môže rozhodovať, na akú stranu v niektorých krízových otázkach sa postaví, nie je dobré”, uviedol Gašparovič. Sloboda tlače je v Maďarsku na 100 percent zaručená, konštatoval na tlačovej besede Pál Schmitt v súvislosti s kontroverzným mediálnym zákonom prijatým v Maďarsku. „Zrod tohto zákona zapadá do celkového rámca usporiadania toho neporiadku, ktorý nám zanechala predchádzajúca vláda počas ôsmich rokov a v rámci tohto upratovania sa prijal tento zákon, ktorý robí poriadok aj v rámci médií”, povedal. Schmitt zákon podpísal, pretože „žiadny z prvkov tohto zákona nie je protiústavný a zodpovedá európskej praxi”. Maďarský hosť pripomenul, že o niekoľko dní sa stretnú premiéri oboch krajín a to, že opäť začali pracovať aj zmiešané komisie oboch štátov. Gašparovič je presvedčený, že komisie budú hľadať kompromisy v oblastiach, kde Slovensko a Maďarsko zatiaľ nenašli zhodu. V rámci maďarského predsedníctva EÚ je podľa Schmitta pre MR dôležitá aj sila susedských vzťahov. Podľa slovenského prezidenta, naše viac ako 1000-ročné susedstvo asi nikto nezruší, preto nám nič iného neostáva, len hľadať všetky formy dobrej spolupráce v prospech občanov oboch krajín. „Najdlhšia hranica Maďarska je práve so Slovenskom a zároveň je to Dunaj a táto hranica, ako aj Dunaj, nás musí spájať”, uviedol k spolupráci oboch štátov Schmitt. Gašparovič Schmittovi počas tlačovej besedy navrhol, aby pokračovali v tradícii návštev prezidentov SR a MR na univerzitách, ktorá sa začala za čias Schmittovho predchodcu Lászlóa Solyóma. Maďarský prezident Pál Schmitt je na jednodňovej návšteve Slovenska. Okrem rokovaní s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom sú na programe návštevy aj stretnutia s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom a s predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou. Prezident MR navštívi tiež maďarský pavilón výstavy Slovakiatour a výstavu poľovníctva na výstavisku Incheba a stretne sa s predstaviteľmi organizácií maďarskej menšiny na Slovensku. Návštevu na Slovensku zavŕši slávnostnou večerou v Prezidentskom paláci podávanou hostiteľom Ivanom Gašparovičom.

Zrušte Ficov zákon, vyzval nás maďarský prezident

20. januára 2011 - (čtk)

Maďarský prezident Pál Schmitt dnes vyzval Slovensko, aby zrušilo zákon, na základe ktorého občania po získaní občianstva iného štátu až na výnimky prídu o slovenské štátne občianstvo. Schmitt to povedal v Bratislave po stretnutí so slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom. Z vyjadrení oboch politikov vyplynulo, že sa v názore na riešenie úpravy dvojitého občianstva rozchádzajú. Zákon o občianstve sprísnila predchádzajúca ľavicová slovenská vláda Roberta Fica. Reagovala tak na krok Budapešti, ktorý zmiernil podmienky pre získanie maďarského občianstva. Z podmienok napríklad vypadla povinnosť trvalého pobytu v Maďarsku. Súčasný kabinet Ivety Radičovej chystá zmeny zákona, detaily podľa dostupných informácií ešte neboli dohodnuté. Strany súčasnej koalície slovenskú odvetu na maďarský zákon kritizovali. „Pokúsil som sa presvedčiť pána prezidenta, aby tí, ktorí budú žiadať o maďarské občianstvo, neboli postihovaní tak prísnymi sankciami. Princíp dvojitého občianstva je všeobecne prijatým princípom v rámci Európy,” uviedol Schmitt. Dodal, že maďarská menšina na Slovensku, asi pol milióna osôb, zatiaľ neprejavila veľký záujem o maďarské občianstvo. Vedľa straty slovenského štátnej príslušnosti by na Slovensku podľa súčasných pravidiel nemohli pracovať vo vybraných verejných funkciách. „Získaním maďarského občianstva slovenský občan nezískava žiadne nadpráva. Povzbudzujem Maďarov žijúcich mimo územia Maďarskej republiky, aby prijímali maďarské občianstvo,” vyhlásil Schmitt. O maďarské občianstvo požiadal napríklad šéf mimoparlamentnej Strany maďarskej koalície, iní predné politici zastupujúci túto menšinu na Slovenskom už skôr oznámili, že tak neurobia. Chýbajúcu zhodu na vyriešení témy dvojitého občianstva nezakrýval ani slovenský prezident. „Inštitucionálne spájanie občanov Slovenska maďarskej národnosti za hranicami nie je dobré, dokonca si myslím, že je neprípustné. Vytvárať takto vzťah občana cudzieho štátu k novému štátu... nie je dobré,” povedal Gašparovič. Prial by si, aby obe krajiny sporné úpravy občianstva zrušili, čo však podľa neho v skutočnosti nemožno očakávať. Rozdielny názor Bratislavy a Budapešti na maďarský zákon o občianstve potvrdilo už decembrové stretnutie predsedov vlád oboch krajín. Slovenská premiérka Radičová vtedy vyhlásila, že postoje oboch krajín na tému dvojitého občianstva sú diametrálne odlišné. Po nástupe súčasnej slovenskej vlády sa slovník politikov z oboch strán Dunaja pri komentovaní vzájomných vzťahov zjemnil a kontakty medzi štátnikmi sa zintenzívnili. Šéf maďarského štátu bol naposledy na oficiálnej návšteve Slovenska pred viac než piatimi rokmi. Schmitt pripomenul Bratislave aj jej kontroverznú úpravu na ochranu štátneho jazyka. „Dúfame, že otázka jazykového zákona nie je ešte definitívne uzavretá. Budeme sa usilovať o to, aby tento zákon nevzbudzoval u občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti pocit, že by mali byť trestaní za to, keď budú používať svoju materinskú reč,” povedal maďarský prezident. Súčasná koalícia už zmiernila niektoré ustanovenia o ochrane slovenčiny, ktorú zaviedol predchádzajúci kabinet zložený aj zo zástupcov nacionalistickej Slovenskej národné strany. Parlament obmedzil možnosti ukladania pokút a samotnú výšku sankcií znížil na polovicu. Pôvodne sa uvažovalo o úplnom zrušení pokút.

Gašparovič: Neúspech Maďarska je aj naším neúspechom

20. januára 2011 - (tasr)

Maďarská republika (MR) má plnú podporu Slovenska počas svojho aktuálneho polročného predsedníctva v Európskej únii (EÚ). „Zhodli sme sa na tom, že musíme urobiť všetko vo V4 aj v Európe, aby sme podporili maďarské predsedníctvo, pretože neúspech tohto predsedníctva by bol aj neúspechom Slovenska a úspech je úspechom nás všetkých,” uviedol prezident SR Ivan Gašparovič po stretnutí s maďarským prezidentom Pálom Schmittom, ktorý dnes pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenska. Obaja najvyšší predstavitelia mali podľa neho medzi sebou otvorený a pragmatický dialóg, ktorý sa týkal pozitívnych aj negatívnych oblastí vzájomných vzťahov. „Nebudeme si nič zakrývať, okrem veľa pozitívneho a dobrej až výbornej spolupráce s MR sú aj problémy, ktoré nás brzdia v ešte lepšej spolupráci,” konštatoval Gašparovič, pričom spomenul maďarský zákon o dvojakom občianstve a slovenský jazykový zákon, prijatý v reakcii na túto právnu normu. Schmitt dúfa, že zákon o štátnom jazyku nie je ešte definitívne uzavretou záležitosťou, keďže sa o ňom bude ešte v slovenskom parlamente rokovať. Podľa maďarského prezidenta by nemal v radoch maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku vzbudzovať pocit ohrozenia z používania ich materinského jazyka. Vyjadril vieru, že sa nájde kompromis. V súvislosti so zákonom o dvojakom občianstve povedal, že by bolo dobré, keby príslušníkom maďarskej menšiny žijúcej na našom území po tom, ako dostanú maďarské občianstvo, zostalo aj to slovenské. Sám povzbudzuje Maďarov žijúcich mimo územia MR, aby sa uchádzali o občianstvo, aby získali nielen duševnú väzbu, ale aj právny status na svoju rodnú krajinu. S radosťou vníma fakt, že o občianstvo žiadajú tisícky ľudí. Poznamenal, že na Slovensku sa tento proces ešte nespustil. Zástupcovia menšiny váhajú pre, podľa jeho slov, „veľmi tvrdé postihy”. Svojho partnera, prezidenta Gašparoviča, sa snažil presvedčiť o tom, aby sa upustilo od sankčných opatrení. Slovenská hlava štátu vyjadrila názor, že by sa mali zrušiť oba zákony - maďarský o dvojakom občianstve aj slovenská protireakcia. Potvrdil, že v tejto otázke nenašiel so svojím hosťom porozumenie. Myslí si totiž, že vytvárať vzťah občana k inému štátu spôsobom, ktorý zvolilo Maďarsko, nie je dobrým riešením. Za zatiaľ neaktuálnu považuje Schmitt otázku udelenia volebných práv Maďarom žijúcich za hranicami, riešiť by sa mala na jar tohto roku. Maďarský prezident sa však bude usilovať o to, aby prijaté riešenie bolo v súlade s európskymi normami. O vzájomných sporných otázkach momentálne rokujú zmiešané slovensko-maďarské komisie, ktoré podľa Gašparoviča budú hľadať kompromisné riešenia. „Naše viac ako 1000-ročné susedstvo asi nikto nezruší, preto nám nič iné nezostáva, len hľadať všetky formy dobrej spolupráce v prospech občanov obidvoch krajín,” zdôraznila slovenská hlava štátu. Na margo kritizovaného maďarského tlačového zákona konštatoval, že ho „pokojne” podpísal, pretože zodpovedá európskej praxi a nie je protiústavný. Vyhlásil, že sloboda tlače a slova je „na sto percent” v Maďarsku zachovaná. Schmitt vyzdvihol symbolický charakter stretnutí na prezidentskej úrovni a otvorenosť vzájomných rozhovorov. Prezidenti sa preto dnes nevyhli ani diskusii o dvoch najcitlivejších otázkach súčasných slovensko-maďarských vzťahov. „Našou úlohou je to, aby sme osobne priniesli spolupatričnosť medzi slovenským a maďarským národom, aby sme poukázali na otázku vzájomnej podpory a spolupráce,” podčiarkol Schmitt s tým, že 90 percent otázok, ktorými sa zaoberali, sú pozitívne a obidve krajiny v nich úspešne spolupracujú.

Slotovi nedovolili stretnúť sa s maďarským prezidentom

20. januára 2011 - (sita)

Predseda SNS Ján Slota, ktorý sa chcel stretnúť s maďarským prezidentom Pálom Schmittom v rámci parlamentnej delegácie, sa s ním napokon nestretol. „Šéf parlamentného protokolu mi oznámil, že stretnutie nemôže byť, lebo je časový sklz. Zdá sa mi trápne, že maďarský prezident sa zľakol predsedu SNS. Mám dojem, že stretnutie zrušili kvôli mne,” povedal Slota. Ten chcel maďarskému prezidentovi na stretnutí položiť viacero otázok. „Chcel som sa ho spýtať, či sa cíti byť hlavou štátu alebo všetkých Maďarov. Či je prezidentom desiatich alebo pätnástich miliónov Maďarov. Chcel som vedieť, či uznáva Trianonskú mierovú zmluvu,” vyhlásil Slota. Podľa neho totiž Fidesz zlikvidoval v maďarskom parlamente diskusiu o zmene maďarských hraníc. „Očakával som, že prezident sa prišiel ospravedlniť slovenskému národu za 150 až 200 rokov nátlaku, ktorý začal rakúsko-maďarským vyrovnaním cez maďarizáciu, komunistickú republiku rád, viedenskú arbitráž a socialistickú internacionálnu inváziu v roku 1968,” dodal Slota. Maďarského prezidenta sa chcel tiež opýtať, či je prezidentom alebo radovým vojakom Fideszu, keď podpisuje kontroverzné zákony, ktoré kritizujú všetky európske inštitúcie. S maďarským prezidentom sa mala stretnúť parlamentná delegácia, v ktorej mali byť zastúpené všetky parlamentné poslanecké kluby. Stretnutie sa však neuskutočnilo. Dôvodom, pre ktorý sa z väčšieho stretnutia stalo menšie, bol podľa osobnej tajomníčky a riaditeľky Kancelárie predsedu NR SR Tatiany Tóthovej časový sklz. Táto zmena sa udiala na poslednú chvíľu. Tóthová tvrdí, že to so Slotom nemalo žiadny súvis.

Pre maďarského prezidenta pripravili bryndzové pirohy so slaninkou

20. januára 2011 - (tasr)

Trilógia z riečneho pstruha sa podávala vo štvrtok na úvod slávnostnej večere usporiadanej na počesť príchodu maďarského prezidenta Pála Schmitta na Slovensko. Hostiteľ, prezident SR Ivan Gašparovič, si dal záležať na výbere jedál. Terinu zo pstruha s tokajským prelivom, údeného pstruha s kaviárom, tenké plátky z marinovaného pstruha s rukolou a medovou horčicou mohli hostia zapiť suchým Rulandským bielym vínom z roku 2007. Vzácnej návšteve pripravili kuchári aj bryndzové pirohy s restovanými slaninovými kockami, kyslou smotanou a čerstvou pažítkou, ako aj grilované bravčové medailóny s hubovou omáčkou a bylinkami so zelenou špargľou a zemiakmi s petržlenom. Okrem spomínaného Rulandského bieleho bolo na výber aj akostné suché Svätovavrinecké víno, takisto ročník 2007. Počas večere, ktorá bola vyvrcholením oficiálnej jednodňovej návštevy prezidenta Schmitta na Slovensku, sa podávalo aj sladké víno Devín, hrozienkový výber z toho istého roku. „Sladkou bodkou” za vyberanými špecialitami bola gaštanová roláda so šľahačkou a brusnicami. Večera sa podávala v Prezidentskom paláci v Bratislave. Ako informoval hovorca prezidenta SR Marek Trubač, Gašparovič daroval návšteve súpravu zo skla s názvom Lenka a knihu o bratislavskom Dóme svätého Martina, mieste korunovácie uhorských kráľov. Maďarský prezident ako dar priniesol svojmu hostiteľovi kávový servis.

Maďarská vláda chce, aby volili aj zahraniční Maďari

20. januára 2011 - (sita)

Maďarská parlamentná väčšina chce zmeniť volebný zákon, aby nebol „diskriminačný” voči žiadnej časti občanov. Predseda parlamentu László Kövér to vyhlásil v rámci stredajšieho zasadnutia Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) v Budapešti. Narážal pritom na občanov s trvalým pobytom v zahraničí, ktorí v súčasnosti nemajú právo hlasovať vo voľbách. Kövérove výroky vo štvrtok komentovali maďarské médiá, ktoré už dávnejšie spájali kontroverzný zákon o dvojakom občianstve s možnými zmenami vo volebnom práve. Tie by podľa nich mohli upevniť moc súčasnej vládnej koalície pod vedením premiéra Viktora Orbána, keďže väčšina zahraničných Maďarov by pravdepodobne volila jeho stranu Fidesz. Na udelenie volebného práva zahraničným Maďarom však vyzval podpredseda maďarskej vlády Zsolt Semjén, ktorý je predsedom koaličnej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany. Podľa Kövéra je volebný zákon jednou z noriem, ktoré bude vládna koalícia disponujúca v parlamente dvojtretinovou väčšinou „korigovať”, pričom má v úmysle odstrániť doterajšiu „diskrimináciu”. Semjén počas zasadnutia hodnotil aj doterajší priebeh zjednodušeného udeľovania štátneho občianstva zahraničným Maďarom na základe nového zákona, ktorý sa začal v prvý pracovný deň tohto roka. Proces podľa neho prebieha hladko a Budapešť zatiaľ nezaznamenala ani jednu sťažnosť. Vicepremiér tiež povedal, že vzťahy Maďarska s jeho susedmi sú lepšie ako kedykoľvek predtým.

Aj SMK podporuje právo krajanov voliť

20. januára 2011 - (Michal Piško - Sme)

Podľa predstáv maďarskej vládnej väčšiny má každý maďarský občan dostať hlasovacie právo bez ohľadu na to, kde žije, povedal v stredu predseda budapeštianskeho parlamentu László Kövér na Fóre maďarských poslancov Karpatskej kotliny. Jeden z najvplyvnejších politikov vládneho Fideszu si vie predstaviť aj to, že by v maďarskom parlamente zasadali poslanci spoza hraníc. Zmena volebného zákona, ktorá by to umožnila, sa podľa neho dá očakávať po prijatí novej ústavy. Tá by mala byť hotová do konca marca či apríla. Priznaním volebného práva aj krajanom z cudziny Maďarsko len zníži svoje zaostávanie za ostatnými krajinami regiónu, napríklad aj za Slovenskom, ktoré svojim občanom žijúcim v zahraničí už voliť umožnili, povedal serveru felvidek.ma predseda SMK József Berényi, ktorý na zasadnutí stranu zastupoval. Maďarsko by podľa krajanských organizácií malo v novej ústave tiež rozšíriť a spresniť časť, v ktorej sa Maďarská republika zaväzuje k starostlivosti o krajanov.

V Bratislave sa stretnú predsedovia vlád V4

11. februára 2011 - (tasr)

Bratislava sa stane v rámci ročného predsedníctva SR vo Vyšehradskej štvorke (V4) miestom stretnutia predsedov vlád Slovenska, Maďarska, Česka, Poľska, Nemecka, Rakúska a Ukrajiny. V utorok 15. februára sa uskutoční summit V4 rozšírený o spomínané tri krajiny. Naplánovaný je presne na deň 20. výročia vzniku tohto regionálneho združenia stredoeurópskych štátov. Iveta Radičová (SR), Petr Nečas (ČR), Viktor Orbán (MR) a Donald Tusk (PR) budú rokovať o ročnom programe slovenského predsedníctva, ako aj o spolupráci krajín V4 v otázkach európskej energetickej bezpečnosti, hospodárskom riadení a príprave budúceho viacročného finančného rámca únie, problémoch v eurozóne či dlhovej kríze. Premiéri tiež prijmú spoločnú deklaráciu v súvislosti s 20. výročím V4 a úlohami tohto zoskupenia do budúcnosti. Na základe pozvania Ivety Radičovej sa na druhej časti rokovania zúčastnia aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, rakúsky kancelár Werner Faymann a ukrajinský premiér Mykola Azarov. Kľúčovým témami v rámci rozšíreného formátu V4 bude najmä energetická problematika, európska susedská politika a Východné partnerstvo, ako aj regionálna spolupráca v oblasti krízového manažmentu. História Vyšehradskej štvorky sa začala písať pred 20 rokmi vo februári 1991 v severomaďarskom malebnom mestečku Vyšehrad (Visegrád) na Dunaji. Prezidenti Václav Havel (ČSFR), premiér József Antall (Maďarsko) a Lech Walesa (Poľsko) tam podpísali 15. februára deklaráciu o úzkej spolupráci troch krajín na ceste k európskej integracii. Slovensko predsedá V4 od 1. júla 2010 do 30. júna 2011. Ostatné stretnutie predsedov vlád krajín zoskupenia sa uskutočnilo v Budapešti minulý rok v júli.

Politológ: Slovensko-maďarské spory sa do V4 neprenášajú

12. februára 2011 - (tasr)

Hoci téma slovensko-maďarských vzťahov často rezonuje na domácej politickej scéne, v rámci Vyšehradskej štvorky (V4) pozície oboch štátov sú si veľmi blízke. Pre TASR to potvrdil politológ Slovenskej akadémie vied (SAV) Juraj Marušiak. „Toto napätie sa na práci V4 prejavovalo najmä v roku 2002 po tom, ako vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán spochybnil pripravenosť Českej republiky na vstup do Európskej únie s ohľadom na platnosť takzvaných Benešových dekrétov. Následne premiér ČR odriekol účasť na summite V4 v Budapešti a solidárne jeho gesto nasledoval vtedajší premiér SR Mikuláš Dzurinda, v dôsledku čoho schôdzka bola zrušená,” poukázal. Zároveň pripomenul, že rozpory Slovenska s južným susedom sú v rámci V4 skôr otázkou minulosti. Vtedajší postoj Budapešti k vyšehradskej spolupráci označil za pomerne kritický kvôli obavám Orbána, ako aj jeho nástupcu na poste Pétra Medgyessyho z toho, že ich členstvo v stredoeurópskom zoskupení by mohlo byť prekážkou rýchlej integrácie Maďarska do EÚ. „Tento postoj sa však po istom čase zmenil a aj vo finále predvstupových rokovaní až takmer do konca postupovali premiéri štátov V4 spoločne,” konštatoval Marušiak s tým, že práve na pôde EÚ v súčasnosti zohráva V4 svoju najvýznamnejšiu rolu. Rešpekt si podľa neho vyšehradská skupina získala aj ako značka. Zoskupenie už v minulosti viackrát hostilo premiérov významných štátov západnej Európy spoločne a podobnú prax realizovali premiéri predsedníckych štátov EÚ aj v postintegračnom období. „Okrem toho nemožno zabudnúť na dôležitý formát spolupráce Vyšehrad Plus, ktorý umožňuje účasť predstaviteľov tretích štátov na rokovaniach V4, na najvyššej úrovni i na nižších úrovniach, respektíve na jednotlivých projektoch, realizovaných v rámci zoskupenia,” podčiarkol. Za kľúčové rozhodnutie v priebehu 20-ročnej histórie organizácie považuje politológ práve ochotu vytvoriť takéto politické fórum, a to predovšetkým v kontexte toho, aký dosah mal rozpad ZSSR na iné krajiny, či nepokoje, ktoré vyvrcholili do krvavých bojov v rámci Juhoslávie. „Okrem toho dôležitú rolu zohrávala pri podpore vstupu SR do NATO, keď aj na madridskom summite NATO 1997, aj neskôr, pri oficiálnom obnovení vyšehradskej spolupráce v roku 1998 premiéri vyšehradských štátov deklarovali vôľu prekonať narastajúcu medzinárodnú izoláciu SR,” dodal. Za dôležitý moment v histórii V4 označil aj Kroměřížskú deklaráciu z roku 2004, ktorá deklarovala vôľu pokračovania spolupráce aj po vstupe do EÚ. Významnú rolu zohrávajú podľa neho štáty V4 aj pri formulovaní východnej politiky EÚ. Práve V4 sa usiluje o intenzifikáciu vzťahov s dotknutými krajinami, osobitne s ohľadom na presadzovanie perspektívy členstva Ukrajiny v EÚ. „Takisto spoločnou platformou sú otázky energetickej bezpečnosti, spoločný postup sa osvedčil napríklad v otázke takzvaného klimatického balíčka,” uviedol Marušiak na margo postavenia skupiny v medzinárodných organizáciách. Napriek tomu, že V4 zohráva významnú úlohu vo formovaní súčasnej politiky členských štátov, politológ vyzdvihol aj jeho vplyv v období nestability, ktorá nastala v krajinách bývalého sovietskeho bloku v 90. rokoch. Vyšehradská štvorka, do ktorej Československo ešte vstúpilo ako nerozdelený subjekt, vznikla ako neformálne politické zoskupenie troch štátov, ktoré patrili medzi najrýchlejšie sa reformujúce krajiny strednej a východnej Európy. Lídri uvedených troch štátov vtedy deklarovali vôľu rýchlo sa integrovať do európskych štruktúr. Neoficiálne tiež za optimálnu možnosť označili, aby v prípade všetkých troch štátov táto integrácia prebehla v rovnakom čase. „Pri jej zrode stáli politické elity, ktoré spájala spoločná historická skúsenosť a spoločná genéza v prostredí demokratickej protikomunistickej opozície. V4 prispela k obnoveniu spoločnej stredoeurópskej identity, vedomia spolupatričnosti krajín v regióne ako aj k vytvoreniu dialógu, ktorý umožnil v regióne prekonávať viaceré krízové momenty,” zhodnotil Marušiak.

V4: Vyšehradská trojka založená v Maďarsku

sa v roku 1993 rozšírila na štvorku

11. februára 2011 - (tasr)

História Vyšehradskej štvorky sa začala písať pred 20 rokmi vo februári 1991 v severomaďarskom malebnom mestečku Vyšehrad (Visegrád) na Dunaji. Prezidenti Václav Havel (ČSFR), Árpád Göncz (Maďarsko) a Lech Walesa (Poľsko) tu podpísali 15. februára 1991 deklaráciu o úzkej spolupráci troch krajín na ceste k európskej integrácii. Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) zanikla 31. decembra 1992 o 24. hodine. Jej rozdelením na dva samostatné subjekty Českú republiku (ČR) a Slovenskú republiku (SR) k 1. januáru 1993 sa pôvodná Vyšehradská trojka (V3) rozšírila na Vyšehradskú štvorku (V4). Miesto stretnutia podpisu Vyšehrad, symbolicky pripomínalo stretnutie Jána Luxemburského, českého kráľa, Kazimíra Veľkého, poľského kráľa a Karola Róberta, uhorského kráľa, v novembri roku 1335, ktorí na hrade na vrchole strmej skaly rokovali o mieri v Európe a o hospodárskej spolupráci. Súhrnné označenie Vyšehradská štvorka (V4) sa používa na označenie toho, že všetky štyri krajiny sa na ceste k trhovému hospodárstvu a pluralitnému systému stretávali s podobnými problémami. Jedným zo základných cieľov zoskupenia bolo rozpustenie vojenskej organizácie Varšavskej zmluvy. Trojka postupovala spoločne aj pri rokovaniach o nových zmluvách so Sovietskym zväzom. Ďalším spoločným cieľom bola kooperácia na ceste k trhovej ekonomike, ktorá vyústila do potreby liberalizácie vzájomného obchodu, neskôr realizovanej v rámci Stredoeurópskej zóny voľného obchodu (CEFTA). Summit v českej Prahe v máji 1992 potvrdil vysokú úroveň spolupráce krajín V3. V nasledujúcom období ju však naštrbil predovšetkým rozpad ČSFR, politický vývoj na Slovensku, zmena českej politickej garnitúry, napätie v slovensko-maďarských vzťahoch aj krvavý konflikt v bývalej Juhoslávii. V4 bola aktívna, ale na nižších úrovniach. Medzi spoločnými akciami malo špecifické miesto stretnutie prezidentov, predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí V4 za účasti amerického prezidenta Billa Clintona v januári 1994 v Prahe. Dôležitým medzníkom vo vývoji sa stalo trilaterálne stretnutie premiérov Českej republiky (ČR), Maďarskej republiky (MR) a Poľskej republiky (PR) 21. októbra 1998 v Budapešti, ktorí sa vyslovili za obnovenie činnosti zoskupenia. Politické priority týchto štátov boli predovšetkým určované úsilím o členstvo v NATO a o začlenenie do štruktúr Európskej únie. Ochotu realizovať tieto závery potvrdilo stretnutie štyroch predsedov vlád krajín V4 v Bratislave 14. mája 1999. V spoločnom vyhlásení opätovne potvrdili, že v záujme všetkých štyroch krajín a regiónu strednej Európy ako celku sa Slovensko má stať plnohodnotným členom NATO a začať prístupové rokovania s Európskou úniou v čo najkratšom čase. Oživenie činnosti V4 potvrdilo aj každoročné stretnutie premiérov, členov vlád, štátnych tajomníkov ministerstiev zahraničných vecí a koordinátorov spolupráce. V rámci V4 bol 9. júna 2000 založený Medzinárodný vyšehradský fond (MVF) so sídlom v Bratislave. Jeho úlohou je podpora spoločných kultúrnych, vedeckých a vzdelávacích projektov, výmen medzi mládežou, cezhraničnej spolupráce a cestovného ruchu. Rokovania členských štátov V4 občas poznačili aj politické nezhody. Vo februári 2002 zrušili premiéri ČR a SR Miloš Zeman a Mikuláš Dzurinda účasť na summite premiérov V4 v Maďarsku ako reakciu na vyjadrenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána o Benešových dekrétoch. Ten vyhlásil, že pri vstupe SR a ČR do EÚ je potrebné tieto dekréty zrušiť. Schôdzku premiérov V4 v maďarskom Vyšehrade v októbri 2006 zase poznačila skutočnosť, že maďarský ministerský predseda Ferenc Gyurcsány sa odmietol bilaterálne stretnúť so svojím novým slovenským náprotivkom Robertom Ficom kvôli vtedajšiemu napätiu v slovensko-maďarských vzťahoch. Počas dvojdňového summitu hláv štátov V4 v českom prezidentskom zámku v Lánoch v septembri 2006 odhalili prezidenti v zámockom parku prezidentskú lavičku. Vyrezaná je z dubového dreva, ktoré stolárska dielňa na zámku v Lánoch získala priamo zo stromov v tamojšom parku. Košatí sa nad ňou obrovská lipa. Organizátori summitu vyjadrili nádej, že dobrá atmosféra podujatia ostane v lavičke zakliata a pocíti ju každý, kto si na ňu sadne. Predsedníctvo v zoskupení V4 je rotujúce a mení sa každý rok. V júli 2010 predsedníctvo prevzalo po Maďarskej republike práve Slovensko. Jeho prioritami na toto obdobie, ktoré potrvá do 30. júna tohto roku, je hľadanie riešení a odpovedí na jednu z najhorších hospodárskych kríz, otázka posilňovania energetickej bezpečnosti a účinnejšie presadzovanie záujmov krajín strednej a východnej Európy v rámci Európskej únie.

Postoje OBSE a Maďarska k mediálnemu zákonu sa nezblížili

20. januára 2011 - (tasr)

Postoje Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Maďarska k maďarskému mediálnemu zákonu zostali takmer v každom bode odlišné. Pozitívom je iba skutočnosť, že sa o tomto kontroverznom zákone vôbec začal dialóg, uviedla v rozhovore pre maďarský denník Népszabadság predstaviteľka OBSE pre slobodu médií Dunja Mijatovičová. Podľa denníka boli Mijatovičovej utorkové rokovania v Budapešti neúspešné; vláda totiž naďalej trvá na tom, že normy regulujúce médiá v Maďarsku sú európske, a to aj napriek kritike jednej z najväčších medzivládnych organizácií sveta. „Nespochybňujeme právo vlády na reguláciu médií, vytýkame však prílišnú reguláciu a naznačíme, ak niektorá členská krajina OBSE ide zlou cestou,” povedala Mijatovičová, podľa ktorej na to, aby zmenila svoj názor na maďarský mediálny zákon, potrebuje vidieť argumenty podporujúce tvrdenie, že sa mýli. „Takéto argumenty stále nevidím,” zdôraznila. Predstaviteľka OBSE v utorok povedala, že mimoriadnym problémom v súvislosti s maďarským mediálnym zákonom je, že mediálny orgán je zložený výhradne z členov podporovaných vládou, čo môže podkopať pluralizmus médií. „Ďalším problémom je, že nový mediálny zákon nepodporuje nezávislosť verejnoprávnych médií a obavy vzbudzuje aj deväťročný mandát mediálnej rady,” konštatovala po rokovaní so štátnym tajomníkom Zoltánom Kovácsom, zodpovedným za vládnu komunikáciu. Podľa Kovácsa dialóg s predstaviteľkou OBSE bol konštruktívny a časť nedorozumení sa podarilo vyjasniť.

Orbán je pyšný, ako bránil Maďarov v europarlamente

20. januára 2011 - (sita)

Maďarský premiér Viktor Orbán je hrdý na to, akým spôsobom obraňoval svoju krajiny počas stredajšieho vystúpenia pred plénom Európskeho parlamentu (EP). Oznámil to vo štvrtok jeho hovorca. Podľa jeho slov je premiér „pyšný na to, ako sa zastal maďarského záväzku k demokracii”. Stalo sa tak podľa neho poukázaním na fakt, že Orbán a jeho strana Fidesz dostali na svoje reformy legálny mandát od voličov v minuloročných voľbách. Dnešné vystúpenie maďarského premiéra Viktora Orbána v Európskom parlamente vyvolalo vášnivé reakcie. Niektorí poslanci premiéra predsedajúcej krajiny EÚ privítali prelepenými ústami alebo chirurgickými rúškami na ústach a s maďarskými novinami s nápisom Cenzurované v rukách. Poslanci v rozprave Orbána nešetrili. Namiesto diskusie o prioritách maďarského predsedníctva EÚ si vypočul tvrdú kritiku poslancov voči maďarskému mediálnemu zákonu. Orbán sa v stredu dostal do priameho sporu s europoslancami pre kontroverzný maďarský zákon o médiách. Tí mu vyčítali, že norma obmedzuje slobodu slova a tlače. Maďarský premiér im však odpovedal, že na takéto kroky dostal mandát od voličov, ktorí jeho strane dali ústavnú väčšinu. Orbán zároveň EP varoval pred spájaním spornej normy s polročným predsedníctvom jeho krajiny v Európskej únii, ktoré sa začalo v rovnaký deň, ako vstúpil do platnosti mediálny zákon - 1. januára 2011.

Népszabadság: Orbán vnímal kritiku

mediálneho zákona ako urážku Maďarov

20. januára 2011 - (tasr)

Maďarský premiér Viktor Orbán na stredajšom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, na ktorom popri predstavení programu maďarského predsedníctva v EÚ musel obhajovať aj mediálny zákon, ostrým hlasom odmietol kritiku poslancov. Búrlivá diskusia bola plná emócií, konštatuje dnešné vydanie maďarského denníka Népszabadság. Denník podotýka, že Orbán reagoval na kritiku evidentne podráždene. „Kritika mediálneho zákona je v poriadku, ale nemožno urážať krajinu či ľud,” cituje premiéra. Podobné predstavenie rotujúceho predsedníctva si podľa periodika nepamätajú ani veteráni parlamentu. Vedúci delegácie poslancov EP za opozičnú Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Csaba Tabajdi však vyjadril názor, že EP neurážal maďarský ľud, ale mrazivé prijatie bolo adresované Orbánovi a protidemokratickej politike prezentovanej jeho vládou, hospodárskemu populizmu a mediálnemu zákonu, ktorý protirečí európskym základným hodnotám. Opozičné strany vyjadrili presvedčenie, že Orbán mediálnym zákonom a jeho arogantným štýlom zaťaží maďarské predsedníctvo. „Pred europoslancov sa postavil cinický politik, ktorý reagoval na kritiku vedome demagogickými a populistickými odpoveďami,” povedal predseda MSZP Attila Mesterházy. Témy programu predsedníctva však MSZP aj Politika môže byť iná (LMP) podporujú. Ako konštatoval šéf frakcie LMP András Schiffer, ľutuje, že predsedníctvo v únii zaťažujú útoky voči mediálnemu zákonu a právnej istote, ale podľa jeho názoru za to nesie celú zodpovednosť vládna väčšina. Maďarské predsedníctvo sa dostalo na dráhu, na ktorej je možné očakávať aj vážnejšie konfrontácie, domnieva sa predseda Maďarskej európskej spoločnosti István Hegedüs. V komerčnej rozhlasovej stanici Klubrádió okrem iného povedal, že ak Orbán presadí aj novú ústavu, tá takisto vyvolá ostrú konfrontáciu v únii.

Der Standard: Orbán očividne nepochopil svoju úlohu

20. januára 2011 - (tasr)

Zaobchádzaním s kritikmi ako s nepriateľmi, hrozbami, bratím národa za rukojemníka a štylizovaním sa do roly bojovníka Viktor Orbán dokázal, že nerozumie svojej úlohe. Napísal to vo štvrtok rakúsky liberálny denník Der Standard v reakcii na stredajšie predstavenie programu maďarského predsedníctva EÚ na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Únia podľa neho potrebuje na čele silného prezidenta, ale nie bojachtivého vodcu, upozornil denník. „Zdá sa, že v Orbánovi drieme jedna životná tragédia: On sa 'v boji proti komunistom' stal hrdinom. Dnes musí proti niečomu bojovať,” napísal Der Standard. Orbán v stredu európskych politikov varoval, aby sa nemiešali do maďarskej politiky počas predsedníctva Budapešti v EÚ, pretože tým podľa neho bude trpieť celá únia.”Ak tieto dve veci zmiešate, ja som pripravený bojovať,” vyhlásil. „Nebude to neblahé a škodlivé len pre Maďarsko, ale bude to neblahé a škodlivé aj pre EÚ ako celok”, dodal. Množstvo poslancov EP ho však obvinilo, že podrýva demokratické ideály v členskej krajine EÚ a začína byť „európskym Chávezom” - majúc tým na mysli venezuelského lídra Huga Cháveza. „Aký je to pocit, viesť jednu krajinu od demokracie smerom k diktatúre?” opýtal sa Orbána rakúsky socialista Jörg Leichtfried. Orbán jeho výrok označil za „facku na tvár maďarského ľudu”. Búrlivá debata vznikla predovšetkým v dôsledku rozsiahlej kritiky v súvislosti so sporným maďarským mediálnym zákonom, o ktorom oponenti tvrdia, že obmedzuje slobodu prejavu. „Táto debata v pléne bola takmer taká, ako keby sa odohrávala na Marse,” povedal Orbán. Na začiatku jeho prejavu si niektorí poslanci prelepili ústa páskou a v rukách držali transparenty s nápisom „Cenzurované”. Kritiku utŕžil aj za kontroverzný koberec s mapou Uhorska, ktorý Maďarsko ako predsedajúca krajina umiestnilo v Bruseli. Slovenská europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová na zasadaní podotkla, že miesto vystavenia mapy neexistujúcej krajiny by Maďarsko ako predsedajúca krajina malo radšej ponúknuť novú víziu Európy. Orbán uviedol, že jeho volebný úspech v súčasnosti pracuje proti nemu. „Mal som na to myslieť skôr. Možno sme sa mali vyhnúť jasnému víťazstvu, ale nedokázal som zastaviť ľud,” povedal. Jeho kritici ho obviňujú, že sa v Maďarsku snaží o systém vlády jednej strany. „Ste na ceste stať sa európskym Chávezom,” povedal v stredu líder Zelených Daniel Cohn-Bendit. Orbán zvýšeným hlasom reagoval, že akékoľvek obvinenie na adresu národa, ktorý bojoval proti komunizmu, je urážlivé pre celý národ.

SNS: Fico sa správa ako Orbán

20. januára 2011 - (tasr)

Predseda Smeru-SD Robert Fico sa profiluje ako „spasiteľský” politik typu maďarského premiéra Viktora Orbána. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedol prvý podpredseda SNS Andrej Danko. „Pán Fico sa včera (19. januára) veľmi necitlivo vyjadril a myslím, že to bolo cielene, že on je jediná opozícia. Tým naznačuje svoje smerovanie, aj svoju profiláciu,” povedal Danko. Smer-SD podľa neho v súčasnosti „húfne” prijíma do strany členov ĽS-HZDS, hoci túto stranu predtým často kritizoval, a snaží sa integrovať čo najväčšiu časť politickej scény pod seba. SNS podľa neho akceptuje, že medzi stranami nastávajú názorové rozdiely a politiku Smeru-SD väčšinou nekomentuje. „Ale ten 'jediný spasiteľský' moment veľa naznačuje,” povedal Danko. Upozornil, že Smer-SD nevylučuje ani možnosť veľkej koalície s SDKÚ-DS, čo je v rozpore s deklarovanou sociálnou orientáciou strany. Zároveň zopakoval, že SNS chce zabrániť tomu, aby sa na Slovensku striedali pri vláde „modrí a červení” a ostatné strany by stratili priestor. Danko na dnešnej tlačovej konferencii kritizoval aj prezidenta policajného zboru Jaroslava Spišiaka, ktorý podľa neho vydáva zmenu ohodnotenia policajtov za zásadnú reformu policajného zboru. Tým sa podľa Danka snaží maskovať zlé výsledky práce policajného zboru pod jeho vedením. „Táto reforma nie je nič iné ako opätovná mediálna bublina,” vyhlásil Danko, podľa ktorého inšpiráciu na túto zmenu získal Spišiak na trojtýždňovej pracovnej ceste po Veľkej Británii. Zároveň sa vyslovil proti ďalšiemu zvyšovaniu pokút za dopravné priestupky. „Verím, že (Spišiak, pozn. TASR) už nepodnikne ďalšie zahraničné cesty a nezistí, že niekde napríklad vodičov bičujú,” vyhlásil Danko. SNS kritizuje aj obvinenie jej dvoch členov v kauze Gemerský mlyn. Obidvaja podľa Danka na Fonde národného majetku „strúhali ceruzky” a bez Smeru-SD neboli schopní presadiť žiadne rozhodnutie. Napriek tomu sú za údajne nevýhodnú mimosúdnu dohodu štátu s Gemerským mlynom obvinení len členovia SNS. Podľa podpredsedu SNS Jána Ikrényiho bude strana v reakcii na ponuku maďarského občianstva našim občanom inciovať zmeny vo volebných zákonoch a v zákone o politických stranách. Cieľom je zabrániť tomu, aby sa členom politickej strany na Slovensku, alebo poslancom parlamentu mohol stať maďarský občan.

Výstavba slovensko-maďarského plynovodu je o krok bližšie

20. januára 2011 - (sita)

Projekt slovensko-maďarského plynovodného prepojenia je o krok bližšie k realizácii. Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Martin Chren spolu so štátnym tajomníkom Ministerstva národného rozvoja Maďarskej republiky Pálom Kovácsom predbežne podpísali dohodu o texte medzinárodnej bilaterálnej zmluvy, na základe ktorej by sa mala zabezpečiť výstavba plynovodu. “Projekt znamená pre Slovensko ďalší krok k eliminácii rizík pri prípadných prerušeniach dodávok zemného plynu z Ruskej federácie. Vybuduje sa tak strategický článok významnej diverzifikačnej alternatívy, ktorý bude mať nemalý dosah aj na komerčné vzťahy,“ informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH). Delegácie na stretnutí rozobrali projekt aj z pohľadu jeho ekonomickej realizovateľnosti a prínosoch pre energetiku oboch krajín. “K tomu je potrebná príprava technického dizajnu projektu s definovaním potrebných kapacít jednotlivých úsekov, s ocenením nákladov jednotlivých trás a časového plánu vykonania potrebných aktivít. Tie by mali byť pripravené už v tomto roku,“ konštatoval rezort hospodárstva. Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami V4 a Chorvátskom. Výstavbu slovensko-maďarského plynovodu majú zabezpečiť slovenský prepravca ropy, spoločnosť eustream, a.s. a maďarská firma FGSZ. Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia firmy podpísali v roku 2009. Plánovaný plynovod by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov, na slovenskej strane necelých 19 kilometrov. Plynovod bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti. Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco a South Stream. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.

Spoločnosť Cinema City kúpila multikiná Palace Cinemas

20. januára 2011 - (dnes.atlas.sk)

Sieť multikín Palace Cinemas zmenila v stredu (19. 1.) majiteľa. Jej kiná v Českej republike, na Slovensku a v Maďarsku kúpila konkurenčná spoločnosť Cinema City za 28 miliónov eur. Uviedol to vo štvrtok server iDNES.cz. Podľa dohody prevezme Cinema City 100 % akcií vo všetkých dcérskych spoločnostiach Palace Cinemas. V Českej republike tak Cinema City získa osem kín Palace Cinemas, z toho štyri v Prahe. Ďalšie dva multiplexy prevezme na Slovensku a štyri v Maďarsku. Cinema City je najväčší prevádzkovateľ kín v strednej a vo východnej Európe. Jej akcie sa obchodujú na Burze cenných papierov vo Varšave. V Českej republike doteraz prevádzkovala päť kín v Prahe, Plzni a Pardubiciach. Vďaka akvizícii firma výrazne posilní svoju pozíciu a s 13 pobočkami bude najväčším prevádzkovateľom kín v Česku. V poradí 2. najväčšia spoločnosť Cinestar má v súčasnosti 11 multikín.

Podľa súdu šéf OMV manipuloval trhy pred predajom akcií firmy

21. januára 2011 - (tasr)

Šéf rakúskej ropno-plynárenskej spoločnosti OMV Wolfgang Ruttenstorfer sa dopustil manipulácie trhov krátko pred predajom akcií maďarskej spoločnosti MOL v roku 2009. Oznámil to dnes odvolací súd vo Viedni, ktorý zároveň potvrdil pre Ruttenstorfera pokutu vo výške 20.000 eur. Informovala o tom agentúra DPA. Súd uviedol, že Ruttenstorfer zavádzal účastníkov trhov, keď v rozhovore 18. marca 2009 povedal, že OMV sa nechystá predať akcie ropno-plynárenskej firmy MOL, pričom dohoda sa už pripravovala. K predaju došlo len 11 dní po rozhovore, pričom OMV vtedy predala 21-% podiel v spoločnosti MOL ruskej ropnej firme Surgutneftegaz za 1,4 miliardy eur. Výkonný riaditeľ rakúskej spoločnosti čelí aj ďalšiemu súdnemu procesu, tentokrát za zneužitie informácií v obchodnom styku, keďže krátko pred predajom akcií firmy MOL kúpil akcie OMV za 632.000 eur. Súd sa uskutoční koncom januára.

Pri útoku na konvoj maďarskej ropnej spoločnosti zahynulo šesť ľudí

20. januára 2011 - (tasr)

Ozbrojenci vo štvrtok v Pakistane zaútočili na konvoj pracovníkov ropnej spoločnosti, pričom usmrtili šiestich ľudí a dvoch ďalších uniesli. Miestne úrady uviedli, že k útoku došlo v regióne Kohát. Obete pracovali pre spoločnosť na ťažbu ropy a zemného plynu MOL Pakistan, filiálke maďarskej spoločnosti MOL Group. Konvoj pozostával z dvoch áut, všetky obete i unesené osoby boli Pakistanci. Ozbrojenci usmrtili dvoch pracovníkov ropnej spoločnosti a štyroch vojakov, strážiacich konvoj. Kohát je nebezpečnou oblasťou v blízkosti pakistanských hraníc, kde sú aktívni islamskí militanti a kriminálne gangy, uviedla tlačová agentúra AP.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.

.............................................................................................................................