Očakávania sa naplnili... Máme za sebou už aj druhý ročník, ktorý bol síce o čosi skromnejší, ale zato pre viac ako dvesto účastníkov výstupu obsažný a podobne vzácny ako ten prvý. Iniciátori akcie z Mlynkov spolu s členskými subjektmi Združenia a regionálneho kultúrneho strediska pilíšskych Slovákov (ZRKSPS) si zaumienili každoročne vzdať poctu pamiatke svojich predkov výstupom na vrch Pilíš (pôvodne Pleš), najvýraznejší symbol tu žijúcich Slovákov, veď okolité hory im po stáročia zabezpečovali živobytie.
Aj druhá pešia túra Pilíšanov splnila stanovený cieľ, navyše prítomní schvaľovali, ba vychvaľovali zmenu hlavného dejiska na vrchole Pilíša. To nové, na priestrannej lúke, je totiž oveľa krajšie, keďže nie je ohradené, ani zdevastované betónovými monštrami protiraketového systému, ba turistu neobmedzuje v pohybe ani prísne chránené rastlinstvo. Pritom je oveľa praktickejšie aj pre organizátorov pochodu, veď nemusia z roka na rok vybavovať osobitné povolenia.
Menšie skupinky účastníkov prišli aj z Budapešti a zo Slovenska, ale, samozrejme, najpočetnejšie kolektívy sa sem vybrali z pilíšskych Slovákmi obývaných lokalít (Čív, Huť, Kestúc, Moďoróš, Orosláň, Pomáz, Mlynky, Šárišáp, Santov, Senváclav). Najmä starším boli na pomoc aj mikrobusy, zapožičané vďaka finančnej podpore Celoštátnej slovenskej samosprávy.
Význam túry vo svojich krátkych príhovoroch po spoločnom zaspievaní Pilíšskej hymny pred piknikom na vrchole Pilíša vyzdvihli a ocenili mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Peter Weiss (ktorý absolvoval výstup spolu so svojou dcérou) a predseda ZRKSPS Jozef Havelka. Medzi minuloročným a tohoročným dejiskom „vrcholného“ stretnutia Pilíšanov, k prvému symbolickému stromu, zasadenému vlani predchádzajúcim slovenským veľvyslancom Jurajom Migašom, pribudnú ďalšie. Starostovia Kestúca a Šárišápu Lajos Gaál a Karol Kollár prisľúbili, že sa postarajú o to, aby tu vzniklo dôstojné stromoradie.
Text a foto: Imrich Fuhl
Gregor Papuček
Chvála Pilíša
Pilíšske divoké hory,
mohutná záplava krás,
jak voda hlbinu v mori
zapĺňa priestory v nás.
V húšťave stáročných stromov
pokúša tajomný vzruch.
Je to náš čarovný domov,
dýcha v ňom slovenský duch.
Kostelec, Mlynky aj Santov,
Čobanka, Senváclav, Huť...
To všetko zdanlivou kanvou
napĺňa hrdosťou hruď.
Nech sála Pilíša chvála
v širokú, priestrannú diaľ...
Pilíšan, svojich hôr kráľa
zo srdca, úprimne chváľ!
Na vrchole Pilíša 8. mája 2010
