Keď putuje Slovák na Slovensko, tak putuje domov
Cesta sa mohla uskutočniť v rámci projektu cezhraničnej spolupráce MR-SR vďaka finančnej podpore a organizačnej činnosti Obecnej samosprávy v Santove. Aj preto nás ráno o šiestej hodine vyprevádzal pán starosta Mikuláš Kollár. V sprievode školskej referentky Celoštátnej slovenskej samosprávy Eriky Lázárovej a bývalého starostu Jozefa Szőnyiho, ktorý všetko dokumentoval, sme sa vydali smerom na Banskú Bystricu. Páví krúžok hneď od samého začiatku nám spríjemňoval náladu svojimi krásnymi piesňami.
Prvou zastávkou boli raňajky a voňajúca káva v družobnej obci Žemberovce. Posilnení sme putovali ďalej a popri panoráme Zvolenského hradu, cez Banskú Bystricu sme dorazili do nádherného prostredia v Španej Doline, bývalom banskom stredisku. Po prekonaní 160 schodov sme vystúpili ku krásnemu kostolu, v ktorom sme slúžili svätú omšu. Po zostupe dolu, už nie po schodoch, ale po chodníku, sme sa zastavili pri pramenistej vode, ktorá je unikátom z banského vodného zariadenia a o ktorej sa traduje, že kto sa v nej namočí a umyje, omladne (záujemcov bolo dosť). Zišli sme do stredu dedinky, kde sme si prezreli miestne múzeum, v ktorom je výstava slovenských čipiek a banských nerastov.
To ale už bol čas, aby sme sa vrátili do Banskej Bystrice (o ktorej sa na Slovensku traduje to známe - za živa v Bystrici, po smrti v nebi) a zamierili priamo do rádia Lumen. Prijal nás sám pán riaditeľ Juraj Spuchľák a po občerstvení v jeho veľkej kancelárii, rozhovore a nahrávke v štúdiu sme si všetci prezreli redakčné priestory. Po krátkej modlitbe v miestnej kaplnke sme sa rozlúčili s otcom Jurajom a putovali sme späť. Samozrejme, nie hneď domov, ale znova do Žemberoviec, kde nás čakali najprv s milým občerstvením a potom s domácou večerou. To už bol medzi nami opäť aj santovský starosta a vzájomné družobné stretnutie pokračovalo pri speve ľudových piesní, pri zábave a tanci. Čas sa však nezastavil a cesta pred nami, tak sme sa museli rozlúčiť. Samozrejme, so spevom a s nezabudnuteľnými zážitkami.
Slnko, ktoré nás sprevádzalo celý deň, už dávno zapadlo, keď sme sa cez dedinku Santovka vracali späť do Santova. Pilíšski Slováci boli medzi svojimi, doma. Pekný deň, nielen slnečný, ale plný zážitkov, ktoré iste ostanú ešte dlho každému pútnikovi v pamäti. Veď keď putuje Slovák na Slovensko, tak putuje domov. Tam, odkiaľ sa kedysi vydali na dlhú púť do neznámych krajov jeho predkovia. Som rád, že som mohol putovať spolu so Santovčanmi a ďakujem za krásne prežitý deň v ich spoločnosti.
