Pestrosť župy symbolizovali aj malé vlajky, ktorými bolo vyzdobené javisko. Okrem miestnych Slovákov prišli do Čívu aj delegácie našej národnosti z Orosláňu, Síleša, Šarišápu, Moďoróšu, Tardošu, Hute, Kestúca, Dorogu a Bánhidy. Akonáhle sa za slávnostne prestretými stolmi usadili aj poslední účastníci osláv, miestny páví krúžok zaspieval hymnickú pieseň Daj Boh šťastia, ktorú spolu s ním spievali aj hostia v hľadisku. Potom sa ujala slova predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Mária Voderacká, aby privítala hostí, medzi nimi parlamentného poslanca Csabu Winkfeina a predsedu Výboru pre národné a etnické menšiny župnej samosprávy Lőrinca Baranyaiho. Po úvodných slovách odovzdala slovo predsedovi župného zhromaždenia. Pál Völner vyslovil názor, že najvhodnejším prejavom v predvianočnom období by boli snáď slová hymnickej piesne, ktorá odznela na začiatku osláv. V súvislosti s odkazom a obsahom Vianoc za symbolické označil, že Mesiáš sa nenarodil v Ríme, ako príslušník väčšinového národa, ale ako príslušník menšiny, ako aj to, že k jeho kolíske prišli zástupcovia iných národností zo všetkých kútov sveta. Stretnutie v Číve označil za spoločný sviatok a vyjadril želanie, aby celá krajina dokázala takto spoločne oslavovať. Na záver svojho prejavu sa za usporiadanie podujatia poďakoval starostke Čívu Márii Nagyovej a zároveň prezradil prítomným, že za svoju prácu vykonávanú v prospech svojej obce a župy deň predtým dostala Cenu za Komárňansko-Ostrihomskú župu, ku ktorej jej zablahoželal.
Možnosť usporiadať župný deň v Číve označila M. Nagyová za dar k 310. výročiu príchodu Slovákov do tejto pilíšskej obce. Vyzdvihla, že žijú v takej župe, samospráva ktorej si váži a podporuje menšiny, o čom svedčí aj každé dva roky poriadaný národnostný galaprogram pre dospelých a národnostné stretnutie detí, ako aj tohoročné župné dni, ktoré boli spojené s konferenciou, výstavou a ďalšími podujatiami venovanými menšinám. Ako povedala, úlohou predstaviteľov menšín je, aby sa popri láske k vlasti postarali o zachovanie jazyka a kultúry svojich predkov, k čomu požiadala o pomoc župu a všetkých prítomných.
Po pekných slovách nasledoval nemenej pekný kultúrny program, v ktorom sa predstavili Čívania počnúc škôlkármi až po dôchodcov. Program otvorili slovenskými detskými hrami žiaci tretej triedy základnej školy, kde si najmenší osvojujú jazyk predkov najmä pomocou riekaniek, básní a piesní. K pestrej kultúrnej ponuke prispel aj miestny básnik, zanietený bádateľ miestnej histórie a vedúci klubu dôchodcov Štefan Bendur, ktorého báseň zarecitovala jeho dcéra Judita. Potom obsadili javisko tanečníci 20-ročného Folklórneho súboru Lipa, ktorý síce pôsobí v Budapešti, ale traja jeho členovia sú Čívania. Tanečníci sa mnohonárodnostnému publiku predstavili úryvkom z choreografie Evy Szilágyiovej Šubovej Zábava v Medzihorí. Za “drotársky“ tanec získali na nedávnej kvalifikačnej súťaži v Sarvaši zlaté ocenenie. Druhý tanečný blok mladých tanečníkov tvorili Tirpácke tance, choreografia Tibora Pintéra. Deti z Materskej školy Zlatá brána, ktorá bola od septembra rozšírená o jasličky, tiež ukázali hosťom, čo sa v škôlke naučili. Vo výchovnom procese v tejto inštitúcii má slovenčina tiež svoje miesto, deti sa učia piesne, básne a zoznamujú sa aj s miestnymi slovenskými tradíciami. O tom sa mohli presvedčiť aj diváci: videli tanec zostavený zo slovenských vianočných a betlehemských piesní a betlehemskú hru v maďarčine. Pilíšske slovenské tance predniesli aj tanečníci školskej tanečnej skupiny Ružička, ktorá vznikla v roku 1997 a od roku 2004 pôsobí v rámci Umeleckej školy Hangfestő so sídlom v Győri. Popri folklóre bola v programe zastúpená aj poézia, pomocou ktorej sa podarilo navodiť v sále vianočnú atmosféru: žiačka 6. triedy miestnej školy Barbara Šaliková predniesla Vianočnú koledu Milana Rúfusa a vianočnú báseň zarecitovala aj členka slovenskej samosprávy Zuzana Horňáková-Süvegesová. V podaní žiakov 7. a 8. triedy základnej školy Richarda Zoriča a Regőa Kováča odzneli aj slovenské vianočné a novoročné vinše.
Pri príležitosti udelenia župného vyznamenania Márii Nagyovej sa pred záverečným blokom programu za jej dlhoročnú zanietenú činnosť v prospech svojej rodnej obce poďakovali vicestarosta Szilárd Herman a predsedníčka slovenskej samosprávy Mária Voderacká. O jej úspešnej činnosti svedčia obnovené inštitúcie, cesty, kanalizácia a zaslúžila sa aj o zachovanie a zveľaďovanie dedičstva tunajších Slovákov. Je uznávanou členkou celoštátnych slovenských organizácií, Valného zhromaždenia Celoštátnej slovenskej samosprávy a od roku 2006 aj predsedníčkou župnej slovenskej samosprávy.
Kultúrny program uzavrel vianočný program Čívskeho ženského speváckeho zboru, v ktorom účinkovali aj bývalé žiačky školy. Toto kultúrne teleso pod vplyvom hnutia Vyletel vták založilo v roku 1970 šestnásť čívskych žien pod vedením slovenskej učiteľky Rozálie Keleczovej. V repertoári majú najmä slovenské ľudové piesne z Pilíša, ale aj zo Slovenska. Okrem slovenských podujatí pravidelne vystupujú aj na župných národnostných festivaloch a z kvalifikačných súťaží si odnášajú zlaté kvalifikácie.
Po kultúrnom programe nasledovala zábava a neviazaný rozhovor za bielym stolom. My sme požiadali o krátky rozhovor predsedu župného zhromaždenia. Ako odpovedal na našu otázku Pál Völner, župný volený zbor Slovákov, ktorý pôsobí od roku 2006, je partnerom župnej samosprávy napr. pri budovaní vzťahov so Slovenskom, konkrétne s Nitrianskym samosprávnym krajom. Podieľa sa aj na spolupráci v rámci Euroregiónu Váh-Dunaj-Ipeľ, ktorý má 10 rokov a ktorý nedávnom v Nitre predĺžili. Ako konkrétny príklad prínosu prítomnosti slovenských volených zborov spomenul návštevu delegácie z Nitry v Síleši, kde sa od predstaviteľov Slovákov toho času mohli dozvedieť o pozadí konfliktu v Mlynkoch. Ako sme sa dozvedeli od pána predsedu ich samospráva poskytuje župným voleným zborom menšín priestor na fungovanie a v tomto roku podporila činnosť každej samosprávy sumou 1,5 milióna forintov. S poľutovaním konštatoval, že táto suma sa v dôsledku zhoršenia ich finančných možností na budúci rok zníži na 1 milión Ft.
