Kalvária sa nachádza na vyvýšenine v strede dediny, na mieste druhého, tzv. Starého cintorína. Prvý cintorín bol situovaný okolo kostola, používali ho do 50. rokov 18. storočia. V tom čase doľahla na okolie dnešného Čívu morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa obetí. Zomrel aj jediný farár čívskeho pôvodu Mihály Ipoly. Tretí cintorín sa nachádzal blízko dnešnej materskej školy a dnes funkčný štvrtý je na okraji obce. Takže na mieste druhého cintorína sa nachádza kalvária, ktorú veriaci nevyužívali. Bola v schátranom stave a vedeli o nej iba z pomenovania ulice, ktorá na ňu viedla: Starý cinter - Kálvária utca. Fond solidarity euroregiónu Ister-Granum vypísal na jar tohto roku súbeh pre členské osady na podporu samosprávnych úloh, v ktorom čívska samospráva uspela. Pomocou tohto grantu mohla obnoviť kalváriu. Na strednom kríži sa uvádza, že bol vysvätený roku 1772, čiže je najstaršou umeleckou pamiatkou osady.
Kultúrny program začal hymnickou piesňou Daj Boh šťastia, po ktorej privítali hostí moderátorky - členka pávieho krúžku Andrea Dudášová a vedúca miestneho odboru Červeného kríža Zuzana Horňáková Süvegesová. Starostka obce Mária Nagyová vo svojom slávnostnom príhovore zdôraznila, že predkovia dnešných Čívanov „prišli na toto územie pred 310 rokmi, v nádeji, že tu budú mať lepšie životné podmienky. Dvadsaťšesť rodín usilovne pracovalo, aby zdolalo počiatočné ťažkosti. Obrábali pôdu zlej kvality a živili sa bohatstvom okolitých lesov. Kalváriu dal postaviť richtár obce Michal Rozbora a vysvätili ju roku 1772. My, dnešní čívski Slováci, dbáme o to, aby si naše deti zachovávali a chránili pamiatku a jazyk svojich matiek a otcov,“ povedala M. Nagyová a zároveň vyzvala obyvateľov, aby boli hrdí na svoj pôvod a aby pokračovali v tradíciách svojich predkov. „Želám si, aby vám táto krásna obnovená kalvária pripomínala túto sladkú povinnosť,“ dokončila svoj príhovor starostka. Po nej sa ujal slova kaplán vdp. Ladislav Kiss-Malý, ktorý tiež vyzval prítomných k používaniu jazyka svojich predkov. Obnovenú kalváriu vysvätil A. Feldhoffer.
Prítomným sa prihovorila aj zástupkyňa predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Etelka Rybová, ktorá sa priznala, že Čív pozná už dlhé roky: „Asi pred 35. rokmi som išla prvýkrát po hlavnej ceste, odvtedy som tu bola veľakrát, ale na tomto vŕšku som ešte nebola. Krásny je odtiaľto výhľad na dedinu a je príjemné počúvať prekrásne pesničky. Ďakujem vám, že ste pevným pilierom Slovákov žijúcich v Maďarsku a dúfam, že ním ostanete aspoň 200 rokov. Prajem vám veľa šťastia a prosím Boha, aby dal šťastia tejto obci a všetkým ľuďom, ktorý v nej žijú,“ povedala E. Rybová.
Jednou z najdojímavejších chvíľ slávnostného programu bolo odovzdanie vyznamenania Za Čív. Vyznamenanie udeľuje poslanecký zbor za prácu vykonanú v prospech obce a jej obyvateľov. V tomto roku ho získal bývalý lekár Dr. László Für, ktorý pôsobil v obci 20 rokov a predsedníčka Slovenskej samosprávy v Číve Mária Voderacká, ktorá túto funkciu zastáva už 15 rokov. M. Voderacká je vedúcou učiteľkou materskej školy, kde pracuje už 31 rokov, pričom na jej čele stojí 14 rokov. Je členkou obecnej samosprávy, predsedníčkou sociálneho výboru. Má tri deti, ktoré pokračujú v zachovávaní slovenských ľudových tradícií. Je neúnavnou organizátorkou slovenských programov tak na miestnej, ako aj na župnej úrovni.
Po odovzdaní vyznamenaní sa samospráva obce poďakovala obyvateľom, ktorí udržiavajú poriadok nielen v svojich dvoroch, ale aj na verejných priestranstvách, udelením ceny Chvályhodná čívska porta a Chvályhodná čívska pivnica. Potom sa účastníci slávnosti presunuli do obecného múzea, kde sa uskutočnila vernisáž výstavy a ochutnávka zaváranín s názvom Na návšteve v kuchyni babičiek. Výborné fašírky mohli obyvatelia ochutnať s rôznymi čalamádami alebo s dulovým „syrom“ - marmeládou.
Oslavy „narodenín“ obce skončili oberačkovým plesom Klubu dôchodcov v Dome kultúry Bélu Kálmánfiho. V spojitosti s obnovením kríža na Kalvárii bola v kultúrnom dome sprístupnená výstava fotografií.
(ef)
