Spomína to časopis Historická revue č. 6 vo svojom historickom kalendári na jún tohto roka. Je to udalosť, ktorá je blízka aj Slovákom v Maďarsku, najmä Pilíšanom. Veď to bol on, ktorý im „vrátil“ arcibiskupa z Trnavy do Ostrihomu. Dnešný Ostrihom za svoju nezameniteľnú podobu vďačí práve jemu. Bol to on, ktorý sa rozhodol vybudovať monumentálne dielo - Ostrihomskú katedrálu. Vždy keď prichádzam vlakom od Bratislavy a zbadám mohutnú kupolu, viem, že som o chvíľu medzi svojimi, medzi Pilíšanmi.
Slováci v Maďarsku si túto osobnosť vážia dodnes. Koľkokrát prechádzam cez Huť - dnes predmestie Ostrihomu - nikdy nezabudnem vybehnúť ku kostolu. Vodím tam aj návštevy. Pristavím sa pri pamätných tabuliach, ktoré vzdávajú hold veľkým osobnostiam katolíctva v Uhorsku - kardinálom Pázmaňovi a Rudnayovi. Túto hrdosť však treba hlásať do celého sveta. O slovenskej hrdosti na Rudnaya sa maďarský návštevník kostola v Huti nedozvie. Pokiaľ text na Pázmaňovej tabuli je identický v maďarčine aj v slovenčine, tak maďarskému návštevníkovi neprezradíme slávny výrok kardinála Rudnaya: „Slovák som, ak by som bol aj na Petrovom stolci, Slovákom ostanem“. Tento je len v slovenčine. Maďarsky to píšeme takto: „A nagy magyar egyházfőnek és államférfinak“. Rád by som vedel, čo viedlo autorov k takejto úprave textu?
Dozrel čas na zmenu! Osadiť tabuľu s rovnakým textom v maďarčine i slovenčine, pripomínajúcom Rudnayovu hrdosť na slovenskú príslušnosť. Ak sú problémom peniaze - ochotne prispejem. Azda by sa našlo dosť prispievateľov na vzdanie úcty skutočne veľkej osobnosti Slovenstva i Maďarstva.
