Národovec a mecenáš v sutane
Medzi jeho prvých životopiscov, ktorí tohto národovca osobne poznali, bol Andrej Kmeť, ktorý jeho život a dielo obšírne uverejnil v 28. ročníku Slovenských pohľadov (1908). V úvodnej časti doslova píše, že Holček bol prvým starým Slovákom - národovcom, ktorého mal možnosť vidieť a besedovať s ním ako bohoslovec a jeden zo zakladateľov Slovenskej cirkevnoliterárnej školy v ostrihomskom semenisku. Juraj Holček vtedy prichádzal na návštevu bohoslovca Jána Bunčeka, syna svojej sestry, vydatej za Jozefa Bunčeka, mlynára v Linci. - Na tento krásny okamih nezabudnem do smrti, - napísal Andrej Kmeť a podrobne sa ďalej venoval popisu plodnej duchovnej a národnej činnosti tohto budmerického rodáka. Juraj Holček študoval v Modre, Bratislave, Komárne, štúdium u piaristov v Segedíne zanechal a teológiu externe zakončil v Trnave.
Dráhu rímsko-katolíckeho duchovného začínal v roku 1835 ako administrátor v Slovákmi osídlenej obci Kostolec (Kestúc, maď.: Kesztölc) pri Ostrihome. V tom istom roku bol kaplánom v Majcichove, 1836-37 administrátorom v Jablonici a potom opäť takmer sedem rokov kaplánom v Trstíne. Miesto farára a tým aj prvú faru dostal v roku 1843 vo Veselom pri Piešťanoch, odtiaľ v roku 1848 prešiel do Dolného Ohaja a stadiaľ roku 1865 na posledné miesto svojho účinkovania do Jasovej pri Nových Zámkoch. Na všetkých pôsobiskách popri svojej práci duchovného pomáhal nadaným študentom pri ďalšom vzdelávaní a ako ich mecén mal radosť, že z mnohých sa stali poprední odborníci v zvolených odboroch. Medzi nimi sa spomína Ján Holček, ktorý vo Viedni zostrojil vodný stĺpový stroj, Štefan Noel, ktorý vyštudoval maliarstvo a Ján Luca, autor viacerých vynálezov vo Viedni. Juraj Holček ako zakladateľ alemnea pri banskobystrickom gymnáziu často odprevádzal svojich kandidátov na štúdia. Tak bolo roku 1861, keď z Ohaja cestoval Pohroním so svojím farníkom, aby ho za klerika odporučil svojmu priateľovi, biskupovi Štefanovi Moysesovi.
Školským a pedagogickým problémom sa plne a nebojácne venoval aj na stránkach časopisov. Keď v roku 1850 ako ohajský farár v 28. čísle časopisu Cyril a Metod uverejnil článok „O chlapčenskom semeništi trnavském“, kde poukázal na vysoké dane, neschopnosť splácať výdavky, čo spôsobovalo chudobu nižšieho kňazstva. Za tento článok bol redaktor konzistóriumom potrestaný a Holček sa odmietol dostaviť na vypočutie, čím takto aj problém zapadol do zabudnutia. Keď v štyridsiatych rokoch vznikla myšlienka brániť pospolitý ľud pred pijanstvom, hmotným a duševným úpadkom zakladaním spolkov triezvosti, takýto spolok ako prvý v roku 1844 založil vo Veľkej Divine Štefan Závodník. Aj v tomto potom Juraj Holček stál v roku 1847 na svojej fare vo Veselom na čele zúčastnených priateľov, ktorí sa rozhodli pokračovať v hromadnom zakladaní týchto spolkov. V tom istom roku stal sa podpredsedom Ústredia spolkov miernosti na Slovensku. Do roku 1846 bol Juraj Holček ako katolícky farár tvrdým bernolákovcom, ale v auguste 1846 uverejňuje v čísle 38 Orla Tatranského osvedčenie, že prečítaním Štúrovho spisu „Nárečja slovenskuo“ ho presvedčilo a pripája sa k stredoslovenčine ako spisovnému jazyku. O rok neskôr pozýva prostredníctvom časopisu Orol Tatranský všetkých zakladateľov spolkov triezvosti k nemu do Veselého na poradu, kde sa vtedy dohodli na pristúpenie k spoločnej slovenskej veci. Následne na zhromaždení prvého celoslovenského kultúrneho spolku Tatrín, ktorý mal v roku 1847 výročné zhromaždenie v Čachticiach, sa zúčastnilo až 18 katolíckych kňazov. Najväčšia pozornosť na ňom bola venovaná kodifikovaniu spisovného jazyka. V tom istom roku z dôvodov schválenia stanov spolku, deputácia členov Tatrína, v ktorej bol aj Holček, obrátila sa na vládu a snem o potvrdenie stanov. Udalosti na jar roku 1848 zmarili tento zámer.
V roku 1861 sa Holček dobrovoľne pripojil k vyslancom so slovenským memorandom pred snem. Národovec a mecenáš študentov vynikal aj v školskej výchove. Okrem toho, že ako farár pri vyučovaní úzko spolupracoval s učiteľom, sám bol príkladom pre žiakov a dospelých venovaním sa najmä ovocinárstvu a včelárstvu. Presviedčal ľudí, že napredovať hmotne môžu aj ušľachtilou hospodárskou činnosťou, venovaním sa ovocinárstvu a včelárstvu. Sám mal viac ako sto včelstiev a vo farskej záhrade pestoval nové druhy ovocia, k čomu učil nielen žiakov, ale vyzýval pestovať aj rodičov- svojich farníkov. Tejto činnosti sa venoval od roku 1835. Propagoval Dzierzoňové metódy včelárenia a nové formy zakladania ovocných škôlok. Navyše bol znalcom botaniky a venoval sa ľudovému liečiteľstvu. O jeho zanietenosti a erudovanosti v pomológii svedčí aj to, že bol členom Frauendorfskej ovocinárskej spoločnosti. Ako príslušník slovenského národného hnutia písal články do Slovenských národných novín, Orla Tatranského, Obzora, Budapeštianskych vedomostí, o školských a náboženských otázkach do časopisov Cyril a Metod, Katolícke noviny, Priateľ školy a literatúry, Sion... Počas pôsobenia v Dolnom Ohaji, ktorý bol tak trochu na okraji národného diania, neodpočíval ani pri budovaní svojej farnosti. V sídle farnosti bola s jeho pričinením postavená nová školská budova a vo fílii Hul položil základný kameň kostola a bola zmodernizovaná aj škola. V čase, keď bol Juraj Holček bol farárom v Ohaji (A. Kmeť Ohaj nazýva Starý Háj), Ján Francisci spomína milú príhodu, keď píše: „R. 1850 alebo 1851 bol som u Holčeka v Ohaji v júni na nocľahu so štyrmi zvolenskými dobrými chlapci, ktorých som uviedol na požiadanie dr. Dvořáka, poriadateľa slovanského bálu vo Viedni, na ten bál ako čestnú stráž. Holček nás veľmi ochotne a po pansky prenocoval a uhostil. Ráno odišli sme na železnicu do Tornoku“.
Juraj Holček zomrel počas pôsobenia v Jasovej 4. mája 1869. Obyvatelia Dolného Ohaja na svojho dušpastiera nezabúdajú a na jeho počesť v roku 1968 pri znovu obnovení činnosti Matice slovenskej umiestnili na budovu fary pamätnú tabuľu a bustu. Jeho meno nesie v obci divadelný krúžok, spevácky zbor a základná škola.
