Ckolotoč sa krúti
Amotáča sa aj zem
tie Cprekrásne chvíle
Gzastaviť darmo Cchcem G
iba jedným smerom
plynie ukrutný čas
v koryte zákonov
topí sa ľudský hlas
Refrén: Fletí Amlen letí
Gvymyslená skutočnosť
Fletí Amlen letí Cs tebou G
život má svoj rozum
nesníva o sláve
nechodí v oblakoch
nechce lietať stále
túžba však preletí
hranice vedomia
rodí ju vždy duša
slobodná bezodná
iba človek nevie
kedy komu veriť
čo má robiť lietať
a či stáť na zemi
ROCKOVÁ SKUPINA AGR± (1985-1990)
Peter Balázs - sólová gitara
Imrich Fuhl - basová gitara, texty
Attila Pénzelik - bicie nástroje
Imrich Martinák - gitara
Gabriel Hattinger - spev
Hostia:
Judita Beňovská - spev /vokál/
Piesne skupiny AGR±
(stiahnite si kliknutím na titulky!)
Stáť či lietať
Slová, ktoré bolia
Spasiteľ - Ancikrist (Negatív)
Pusť ma k sebe
Sám proti samote (Negatív)
Koniec hry (Negatív)
Vráťte sa... - Zoči-voči Slovensku (Negatív - Alexander Kormoš)
/Na pamiatku 4. svetového festivalu slovenskej mládeže v rakúskom Semmeringu/
Rockovú skupinu AGR± (1985-1990) založili dvaja hudobníci z Mlynkov (Pilisszentkereszt): textár a gitarista Imrich Fuhl a bubeník Attila Pénzelik. V kapele sa postupne vystriedali viacerí ďalší /bývalí/ žiaci budapeštianskej slovenskej školy. Išlo o slovensko-maďarskú dvojjazyčnú formáciu. I. Fuhl spomína na ňu takto:
- Pôvodne sme založili punkovú skupinu pod názvom Agress, ale už aj naša prvá pieseň bola o tom, že vlastne nie sme agresívni... prečo by sme aj boli, úplne stačí, že svet okolo nás je taký... Od prvej chvíle sme hrali vlastné piesne, a to s veľmi tvrdým rytmickým základom, no a neraz s ešte tvrdším textom. Jedinečnosťou skupiny bol jej národnostný charakter, keďže ani jedna v Maďarsku žijúca národnosť onoho času nemala svoju rockovú skupinu. Na repertoári sme teda mali vlastné slovenské a maďarské piesne, texty ktorých som písal prevažne ja (často vyslovene pre potreby skupiny), ale zhudobňovali sme aj ďalších v Maďarsku žijúcich slovenských básnikov. Inak ja som robil v skupine naozaj všetko možné - od prenášania aparatúry Trabantom cez montovanie káblov, zosilňovačov a svetelných efektov až po hru na gitare a spievanie. Istý čas s týždennou pravidelnosťou sme vystupovali nielen okolo nášho rodného Pilíša, ale aj v oveľa širšom okolí, neraz aj vo veľmi vzdialených kútoch krajiny. Za niekoľko rokov sme sa dopracovali do dvadsiatky najlepších amatérskych rockových skupín v Maďarsku, ocenili nás napríklad v súťaži Start-Fórum, vďaka tomu nás potom pozývali aj na také miesta ako Petőfiho hala, ale mali sme koncert napríklad aj v Peštianskej Redute.
O skupine AGR± Ľudové noviny v roku 1992 písali takto:
Začiatkom r. 1985 niekoľko chlapcov z Mlynkov a zo Santova, ktorí už mali nejaké skúsenosti v „brnkaní” na hudobné nástroje, sa rozhodlo založiť dvojjazyčnú slovensko-maďarskú rockovú skupinu. Väčšinou išlo o bývalých žiakov budapeštianskej slovenskej školy, ktorí si možno ani neuvedomovali, že so svojím nápadom prichádzajú ako prví z národností v Maďarsku. Zakladateľov skupiny, bubeníka A. Pénzelika, textára a gitaristu I. Fuhla, zaujímalo hlavne to, ako s pomocou rockovej hudby nájsť slová na sebavyjadrovanie, na vyjadrenie pocitov mladej generácie. Slová ako „čakám na to, čo nikdy nebude / túžim po tom čo sa nestane / polievam dávno zvädnuté kvety / hľadám korene zmysel vecí...” sa už nevedeli vyrovnať s tradičnou ľudovou kultúrou, na ktorú sa táto veková skupina nechcela obmedzovať. V kultúre Slovákov v Maďarsku sa teda objavil nový žáner - populárna hudba - ktorá v kruhu mládeže bola najobľúbenejšia a efektne demonštrovala jej príznačné črty. Chlapci teda hrali, orientovali sa výlučne na vlastné piesne a prihovárali sa svojím rovesníkom nielen v maďarčine, ale aj v materinskom jazyku. Zhudobnili básne slovenských autorov žijúcich v Maďarsku a onedlho začali vystupovať pri sviatočných príležitostiach, v rôznych kluboch najmä pilíšskych obcí, v školách, na mládežníckych stretnutiach, atď... Na sklonku 80. rokov sa v štúdiových podmienkach nahrala časť repertoáru skupiny. Našťastie. Lebo dnes by to už nebolo možné. Skutočnosť, že skupina nemala dostatočnú propagandu, financie na kvalitné technické vybavenie, možnosti na systematické zdokonaľovanie sa, prispeli k jej zániku.
Slová, ktoré bolia
Am C Dm E
pozrime sa do zrkadla času
privykajme na boľavú stratu
ešte sme a predsa nie sme to my
prečo si nosíme na trh slová
naše slová ktoré nás tak bolia
minulosť plače o pomoc volá
srdce zranené duša je chorá
stráca sa zmysel vykrváca žiaľ
prečo si nosíme na trh slová
naše slová ktoré nás tak bolia
zaslepovaním nám ukradli niť
učili nás nevlastný život žiť
ľahostajne nás hltá labyrint
prečo si nosíme na trh slová
naše slová ktoré nás tak bolia
keď nás len ticho spája s predkami
a hluché mlčanie je pred nami
prečo si chceme vlastnú smrť prežiť
prečo si nosíme na trh slová
naše slová ktoré nás tak bolia