Dnes sa mi srdce naplnilo láskou - prezrádza zápis v knihe návštev Áchimovej siene Čabianskeho slovenského oblastného domu po prezentácii literárnej antológie Pod Pilíšom - tam je náš svet, na ktorú pozvali záujemcov Slovenská samospráva v Békešskej Čabe, Čabianska organizácia Slovákov, Dom slovenskej kultúry (DSK) a Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov.
Stretnutie s niektorými autormi novej publikácie, ktoré moderovala riaditeľka DSK Anna Ištvánová, sa štýlovo začalo zaspievaním čabianskej a pilíšskej hymny v prednese Čabianskej ružičky. Predstavenie antológie sa začalo vystúpením najmladšej z prítomných autorov, Santovčanky Evy Fábiánovej, ktorá prezradila, že písať začala v detstve, v slovenskom krúžku budapeštianskej slovenskej školy. Identitu si vytvorila sama v čase zakladania slovenských občianskych organizácií. Ona sa angažovala predovšetkým v Organizácii slovenskej mládeže v Maďarsku. Keďže väčšinu diel napísala v mladšom veku, ich ústrednou témou je láska. Kto vie, či to nie je najdôležitejšia vec na svete...? - položila otázku sebe i obecenstvu poetka.
Publiku, v radoch ktorého sedeli okrem Čabanov aj Komlóšania, Sarvašania, ba aj Nadlačania, sa ako druhý predstavil Senváclavčan Rudolf Fraňo. Bývalý starosta tejto dlho jednej z najuzavretejších slovenských obcí v Pilíši je známy predovšetkým spracovaním histórie a kultúry Senváclavu z rôznych aspektov, pritom píše aj o známych osobnostiach slovenských dejín, akými sú Matúš Čák Trenčiansky alebo Jánošík. Pán Fraňo je aj sprostredkovateľom diel Milana Ferka do maďarčiny.
Večne mladý Imrich Fuhl z Mlynkov na prezentácii antológie v Békešskej Čabe, ktorú spestrili diela autorov v sugestívnom prednese žiakov slovenského gymnázia a členov klubu seniorov, sa svojimi klasickými slovnými zvratmi postaral o humor. Hovoril predovšetkým o svojich básnických počiatkoch, ktoré sa viažu aj k Békešskej Čabe, presnejšie k Čabiankam, veď jeho diela sa neraz zrodili v spoločných čitateľských táboroch študentov našich dvoch gymnázií. O zrode antológie uviedol, že ako jej technický redaktor sa snažil svojimi fotografiami a kaligramami sprostredkovať čitateľom aj estetický zážitok.
Prepojenosť na Békešskú Čabu bola ústredným motívom príhovorov dvoch doyenov našej literárnej obce, Santovčana Alexandra Kormoša a Mlynčana Gregora Papučka. Pán Kormoš bol tri roky vychovávateľom stredoškolského internátu v Békešskej Čabe a snáď môžeme prezradiť, že jeho manželka pochádza z centra dolnozemských Slovákov. Počas svojho trojročného pobytu v meste, ktoré vo svojej básni ospevuje ako „prekrásna a dvojtvárna Čaba“ , sa venoval aj spracovaniu slovenského folklóru a viedol mandolínový zbor slovenskej školy. Našu spolupatričnosť, spoločné korene Slovákov v ktoromkoľvek kúte Maďarska môže symbolizovať spev pilíšskych mládencov, ktorý počuť aj na rovine... Večný hľadač klasickej harmónie sa obecenstvu pochválil, že kým na Čabe bol ešte „len“ amatérskym hudobníkom, odvtedy získal diplom učiteľa hudby a vyučuje v dvoch umeleckých školách.
Zaujímavý je aj vzťah Gregora Papučka k Békešskej Čabe, bol totiž štyri roky študentom tunajšieho slovenského gymnázia a preto sa oprávnene cíti byť tak trocha aj Čabanom. Básnik zdôraznil, že uverejnením antológie autori a redaktori mali aj netajený cieľ: prebudiť náš spiaci literárny život a byť príkladom pre ostatné regióny.
Stretnutie, pri literárnej zložke ktorého treba pripomenúť pomoc hosťujúcej učiteľky čabianskej slovenskej školy Zuzany Benkovej, sa skončilo voľným rozhovorom s účastníkmi. Na čitateľskú otázku, kedy si budú môcť milovníci básní prečítať veselšie diela našich autorov, odznela básnická otázka: či samotné písanie, samotná tvorba pri znalosti súčasného stavu asimilácie Slovákov v Maďarsku nie je prejavom určitého optimizmu...?
